Júl

Vylúčenie je súčasťou Jehovovho opatrenia na nápravu. Je v najlepšom záujme všetkých vrátane previnilca. Keď je niekto vylúčený, niektorí v zbore možno hovoria, že také rozhodnutie nebolo správne. Ale obyčajne už nespomenú, čo ten človek robil zle. Jednoducho nepoznáme všetky skutočnosti. Preto je múdre dôverovať starším, ktorí viedli právne konanie, že urobili všetko pre to, aby sa riadili biblickými zásadami a aby súdili „v mene Jehovu“. (2. Kron. 19:6) Keď podporíš rozhodnutie starších o vylúčení niekoho z tvojich blízkych, môžeš mu tým pomôcť vrátiť sa k Jehovovi. Elizabeth rozpráva: „Prerušiť kontakt s naším dospelým synom bolo mimoriadne ťažké. Ale keď sa vrátil k Jehovovi, uznal, že si zaslúžil byť vylúčený. Neskôr povedal, že sa vďaka tomu veľa naučil.“ w21.09 39:11-12

Trochu o tejto žene porozmýšľaj. Určite by bola rada, keby mohla dať Jehovovi viac. Ale ona urobila, čo mohla. Dala Jehovovi všetko, čo mala. A Ježiš vedel, že jeho Otec si jej dar veľmi cení. Z toho sa učíme niečo dôležité: Jehova je rád, keď mu dávame všetko, čo môžeme – keď mu slúžime celým srdcom a celou dušou. (Mat. 22:37; Kol. 3:23) Je šťastný, keď vidí, že robíme všetko, čo je v našich silách. To sa týka aj času a energie, ktorú môžeme venovať pravému uctievaniu, ku ktorému patrí služba a zhromaždenia. Ako môžeš uplatniť to, čo si sa naučil zo správy o chudobnej vdove? Porozmýšľaj, kto potrebuje uistenie, že Jehova si cení to, čo preňho robí. Možno je to nejaká staršia sestra, ktorá má podlomené zdravie a málo síl a možno má výčitky alebo sa cíti neužitočná, lebo už nemôže robiť v službe toľko čo kedysi. w21.04 14:17, 19-20

Jehova presne vie, kedy má ukončiť tento zlý svet. Vďaka jeho trpezlivosti je zhromažďovaný veľký zástup miliónov ľudí, ktorí ho uctievajú a chvália. Všetci títo ľudia sú radi, že Jehova ochotne znášal všetky tie problémy dosť dlho na to, aby sa mohli narodiť, naučiť sa ho milovať a zasvätiť mu svoj život. Keď Jehova odmení milióny tých, ktorí vytrvajú až do konca, jeho rozhodnutie znášať ťažkosti sa ukáže ako úplne oprávnené a správne! Napriek všetkému utrpeniu a smútku, ktorý zapríčinil Satan, Jehova je „šťastný Boh“. (1. Tim. 1:11) Aj my si môžeme zachovať radosť, kým trpezlivo čakáme na čas, keď Jehova posvätí svoje meno, obháji svoje právo vládnuť, ukončí všetko zlo a odstráni súčasné problémy. Buďme rozhodnutí vytrvať a pripomínajme si, že aj náš nebeský Otec vytrvalo znáša ťažkosti. w21.07 27:18-19

Mnohí ľudia v prvom storočí neuverili v Ježiša. Považovali ho iba za syna obyčajného tesára. A navyše pochádzal z mesta Nazaret, na ktoré sa Židia možno pozerali zhora. Aj Natanael, ktorý sa stal Ježišovým učeníkom, najprv zareagoval: „Môže vyjsť niečo dobré z Nazareta?“ Mohol myslieť na proroctvo z Micheáša 5:2, v ktorom bolo predpovedané, že Mesiáš sa narodí v Betleheme, a nie v Nazarete. Prorok Izaiáš predpovedal, že Ježišovi nepriatelia sa nebudú „zaoberať podrobnosťami o [Mesiášovom] pôvode“. (Iz. 53:8) Keby si tí ľudia našli čas, aby preskúmali všetky fakty, dozvedeli by sa, že Ježiš sa narodil v Betleheme a bol potomkom kráľa Dávida. (Luk. 2:4–7) Teda Ježiš sa narodil presne tam, kde sa podľa proroctva z Micheáša 5:2 mal narodiť. Problém bol v tom, že ľudia urobili záver príliš rýchlo. Nepreskúmali všetky fakty, a preto Ježiša zavrhli. w21.05 18:4-6

V Biblii sa píše o príkladoch ľudí, ktorí si dali poradiť a boli za to odmenení. Jedným z nich je Jób. Miloval Boha a chcel sa mu páčiť, ale nebol dokonalý. Keď bol pod veľkým tlakom, povedal niečo, čo nebolo správne. Preto mu Elíhu a Jehova dali priamu radu. Ako na ňu Jób zareagoval? Pokorne si ju vzal k srdcu. Povedal: „Rozprával som o tom, čomu som nerozumel... Odvolávam svoje slová a kajám sa v prachu a popole.“ (Jób 42:3–6, 12–17) Jób bol pokorný. Vidno to z toho, že prijal radu, ktorú mu dal Elíhu, aj keď Elíhu bol od neho oveľa mladší. (Jób 32:6, 7) Vďaka pokore aj my ľahšie prijmeme radu, aj keď máme pocit, že tá rada nie je namieste, alebo nám ju dáva niekto oveľa mladší než my. Každý z nás sa predsa potrebuje zlepšovať vo zvestovateľskej službe a v prejavovaní ovocia ducha. w22.02 7:8, 12

Každý z nás má zodpovednosť prispievať v zbore k vrúcnej a pokojnej atmosfére, kde sa nikto necíti opustený. Všetko, čo povieme a urobíme, môže mať na druhých veľký vplyv. Ako môžeš prispieť k tomu, aby tí, ktorí sú sami v pravde, cítili, že sú súčasťou zboru? Snaž sa spriateliť s tými, čo sú v zbore noví. Môžeš začať tým, že ich vrúcne privítaš. (Rim. 15:7) Ale nechceme zostať len pri priateľskom pozdrave. Chceme si s nimi postupne vytvoriť blízke priateľstvo. Preto buď k novým v zbore láskavý a úprimne sa o nich zaujímaj. Snaž sa dozvedieť, čím si v živote prechádzajú, ale nezasahuj do ich súkromia. Pre niektorých môže byť ťažké hovoriť o svojich pocitoch, preto ich do toho nenúť. Oveľa lepšie je klásť im taktné otázky a potom trpezlivo počúvať, čo povedia. Môžeš sa ich napríklad opýtať, ako spoznali pravdu. w21.06 23:13-14

Veľmi si ceníme, že môžeme zjednotene slúžiť Jehovovi ako „jedno stádo s jedným pastierom“. V knihe Organizovaní, aby sme konali Jehovovu vôľu sa na strane 165 o našej jednote píše: „Máš z nej úžitok a je tvojou povinnosťou prispievať k jej udržiavaniu.“ Preto sa musíme učiť „pozerať na našich bratov a sestry tak, ako sa na nich pozerá Jehova“. Pre Jehovu sme všetci drahocenní. Pozerá sa na nás ako na svojich „maličkých“. Pozeráš sa tak na svojich bratov a sestry aj ty? Jehova vidí a cení si všetko, čo pre nich robíš. (Mat. 10:42, pozn. pod čiarou) Našich bratov a sestry máme veľmi radi. Preto „buďme rozhodnutí, že neurobíme nič, čo by bolo pre nášho brata kameňom úrazu alebo prekážkou“. (Rim. 14:13) Na svojich bratov a sestry sa pozeráme ako na takých, ktorí nás prevyšujú, a chceme im zo srdca odpúšťať. Nedovoľme, aby sa správanie druhých stalo pre nás kameňom úrazu. Naopak, „usilujme sa o to, čo vedie k pokoju a čím sa vzájomne posilňujeme“. (Rim. 14:19) w21.06 25:16-17

Keď starostlivo študujeme a uplatňujeme rady, ktoré nám Jehova dáva prostredníctvom svojho Slova a svojej organizácie, postupne si rozvíjame kresťanskú osobnosť. Súčasne rastie aj naše poznanie Boha. Ježiš raz pripodobnil správu o Kráľovstve, ktorú zvestujeme, k malému semienku, ktoré rozsievač seje do zeme. Povedal: „Semeno klíči a rastie a on ani nevie ako. Zem sama od seba prináša plody – najprv steblo, potom klas a nakoniec zrelé zrno v klase.“ (Mar. 4:27, 28) Ježiš vysvetlil, že tak ako rastlina rastie postupne, aj človek, ktorý prijme správu o Kráľovstve, potrebuje čas, aby duchovne vyrástol. Napríklad keď s niekým študujeme Bibliu a ten človek si začne vytvárať blízky vzťah k Jehovovi, môžeme vidieť, aké zmeny robí vo svojom živote. (Ef. 4:22–24) Ale musíme pamätať na to, že je to Jehova, kto spôsobuje, aby to malé semienko rástlo. w21.08 31:4-5

Čo môžeme robiť, aby sme mali radosť? Človek, ktorý sa teší z toho, čo vidí, je spokojný s tým, čo má a čo mu umožňujú jeho súčasné okolnosti. Naproti tomu človek, ktorý túži po niečom, čo nemôže mať, nikdy nebude spokojný. Čo z toho vyplýva? Ak máme mať radosť, musíme sa zameriavať na to, čo máme, a na to, čo môžeme realisticky očakávať. Naozaj je možné, aby sme boli spokojní s tým, čo máme? Veď ako čas plynie, je prirodzené, že túžime spoznávať a vyskúšať niečo nové. A predsa je možné byť spokojní s tým, čo máme, dokonca sa z toho tešiť. Čo pre to môžeme urobiť? Odpoveď sa dozvieme, keď pouvažujeme o Ježišovom podobenstve o talentoch, ktoré je zapísané v Matúšovi 25:14–30, a zamyslíme sa, čo sa z neho učíme o tom, ako si môžeme ceniť svoje súčasné úlohy a ako z nich môžeme mať ešte väčšiu radosť. w21.08 33:5-6

Jehova sa veľmi zaujíma o tých, čo sú „zdrvení a skľúčení“. Nielen zboroví starší, ale my všetci môžeme povzbudzovať našich drahých bratov a sestry. Ako? Napríklad tak, že o nich prejavíme úprimný záujem. Jehova chce, aby sme týmto jeho drahocenným ovečkám dávali najavo, že ich veľmi miluje. (Prísl. 19:17) Našim bratom a sestrám môžeme pomáhať aj tak, že budeme pokorní a skromní. Nechceme na seba pútať neprimeranú pozornosť a tak provokovať druhých k súpereniu. Svoje schopnosti a poznanie chceme využívať na to, aby sme povzbudzovali jeden druhého. (1. Petra 4:10, 11) O tom, ako sa správať k druhým, sa môžeme veľa naučiť z toho, ako sa Ježiš správal k svojim nasledovníkom. Bol to najväčší človek, aký kedy žil, a predsa bol „mierny a pokorný“. (Mat. 11:28–30) Pri vyučovaní sa vyjadroval jednoducho a používal príklady a podobenstvá, ktoré pôsobili na srdce obyčajných ľudí. (Luk. 10:21) w21.07 29:11-12

Snaž sa s našimi staršími bratmi a sestrami porozprávať. Možno už horšie vidia, pomalšie sa pohybujú a tichšie rozprávajú, ale v srdci sú stále mladí a vytvorili si „dobré meno“ u Jehovu. (Kaz. 7:1) Mysli na to, prečo si ich Jehova cení. Stále im prejavuj úctu. Buď ako Elizeus, ktorý trval na tom, že zostane pri Eliášovi až do poslednej chvíle. Trikrát mu povedal: „Neopustím ťa.“ (2. Kráľ. 2:2, 4, 6) Úprimne sa o vekovo starších zaujímaj a snaž sa ich láskavo podnietiť, aby ti o sebe niečo porozprávali. (Prísl. 1:5; 20:5; 1. Tim. 5:1, 2) Môžeš sa ich napríklad opýtať: „Čo ťa presvedčilo, že si našiel pravdu?“ „Vďaka čomu si si vytvoril blízky vzťah k Jehovovi?“ „Čo je podľa teba kľúčom k tomu, aby mal človek stále radosť zo služby Jehovovi?“ (1. Tim. 6:6–8) A keď sa rozhovoria, pozorne ich počúvaj. w21.09 35:14-15

Keď robíš, čo môžeš, aby si poslúchal príkaz zvestovať a robiť učeníkov, dokazuješ, že miluješ Boha. (1. Jána 5:3) Zamysli sa: Z lásky k Jehovovi si začal zvestovať z domu do domu. Bolo to ľahké? Asi nie. Mal si obavy, keď si šiel prvýkrát do služby a mal si zazvoniť pri prvých dverách? Určite áno. Ale vedel si, že to od teba chce Ježiš, a poslúchol si jeho príkaz. Časom sa tvoje obavy zo služby pravdepodobne zmiernili. A ako sa pozeráš na vedenie biblického štúdia? Máš z toho obavy? Možno. Ale keď budeš prosiť Jehovu, aby ti ich pomohol prekonať a aby si dokázal pozbierať odvahu ponúknuť štúdium, Jehova posilní tvoju túžbu robiť učeníkov. w21.07 26:7

Otroci v staroveku mali na sebe nejaký znak, aby sa vedelo, komu patria. Podobne aj v dnešnej dobe budú vlády od všetkých vyžadovať, aby mali na ruke alebo na čele symbolický znak. Budú od každého očakávať, že svojimi názormi a skutkami dá najavo, že im patrí a podporuje ich. Prijmeme tento symbolický znak a budeme bezvýhradne podporovať vlády tohto sveta? Tí, ktorí odmietnu prijať tento znak, budú mať ťažkosti. Dostanú sa do nebezpečnej situácie. Kniha Zjavenie hovorí: „Nikto nemohol kupovať ani predávať, len ten, kto má tento znak.“ (Zjav. 13:17) Boží služobníci však zo Zjavenia 14:9, 10 vedia, čo Boh urobí tým, ktorí majú taký znak. Oni preto tento znak neprijmú, ale na ruku si obrazne napíšu: „Patrím Jehovovi.“ (Iz. 44:5) Už teraz si musíme posilňovať vernosť Jehovovi. Keď budeme Jehovovi verní, on nás s radosťou uzná za svojich. w21.09 37:15-16

Vo zvestovateľskej službe je dobré spolupracovať s bratmi a sestrami. Apoštol Pavol odovzdával Timotejovi skúsenosti, ktoré získal pri zvestovaní a vyučovaní, a povzbudzoval ho, aby tieto skúsenosti odovzdával ďalším. (1. Kor. 4:17) Tak ako Timotej, aj my sa môžeme učiť od skúsených zvestovateľov v našom zbore. Mali by sme sa tiež modliť k Jehovovi, aby nám pomohol. Pred službou vždy popros Jehovu o pomoc. Bez jeho mocného svätého ducha by nikto z nás nič nedokázal. (Žalm 127:1; Luk. 11:13) Keď prosíš Jehovu, aby ti pomohol, buď konkrétny – napríklad aby ťa viedol k niekomu, kto ho chce spoznať a je ochotný počúvať. Dôležité je tiež vyhradiť si čas na osobné štúdium. V Biblii dostávame radu, aby sme „sa presvedčili, čo je Božia vôľa, čo je dobré, príjemné a dokonalé“. (Rim. 12:2) Čím viac sme presvedčení, že poznáme pravdu o Bohu, tým presvedčivejšie budeme hovoriť v službe s druhými. w21.05 20:14-16

Čo ak s niekým študuješ Bibliu, naplno sa mu venuješ a modlíš sa zaňho, ale ten človek nerobí duchovný pokrok a štúdium musíš ukončiť? Alebo čo ak si ty osobne ešte nikomu nepomohol dospieť ku krstu? Mal by si sa za to obviňovať a myslieť si, že Jehova nežehná tvoju službu? Všimnite si, podľa čoho Jehova posudzuje, či sme v službe úspešní. Jehova si všíma naše úsilie a vytrvalosť. Našu službu považuje za úspešnú vtedy, keď ju konáme usilovne a s láskou, bez ohľadu na reakcie ľudí. Pavol napísal: „Boh nie je nespravodlivý, aby zabudol na vašu prácu a lásku, ktorú ste prejavovali jeho menu, keď ste slúžili svätým a naďalej slúžite.“ (Hebr. 6:10) Jehova pamätá na naše úsilie a na našu lásku, aj keď možno nevedieme žiadne biblické štúdium a nikto z našich záujemcov sa ešte nedal pokrstiť. Preto si každý z nás môže vztiahnuť na seba Pavlove slová, ktoré sú uvedené v texte na dnešný deň. w21.10 43:4-6

V Ježišovom správaní k učeníkom sa odrážala jeho láskavosť a láska. Vedel, že každý z nich má iné schopnosti a okolnosti. Preto nemohli všetci dostať rovnaké úlohy ani nemohli vykonať rovnaké množstvo práce v službe. Ale Ježiš videl, že robia, čo môžu, a veľmi si to cenil. Jeho chápavý postoj vidno z podobenstva o talentoch. V tomto podobenstve dal pán každému otrokovi úlohu „podľa jeho schopností“. Jeden z dvoch usilovných otrokov získal viac ako ten druhý. Ale pán pochválil oboch rovnako: „Výborne, dobrý a verný otrok!“ (Mat. 25:14–23) Ježišova láska a láskavosť sa prejavuje aj v jeho správaní k nám. Ježiš vie, že každý z nás má iné schopnosti a okolnosti, a je rád, keď robíme všetko, čo je v našich silách. Aj my by sme sa mali správať k druhým tak ako Ježiš. w21.07 29:12-14

Kráľ Dávid nebol vždy milosrdný. Bolo to napríklad vtedy, keď sa Nábal, ktorý bol drsným človekom, vyjadroval neúctivo o Dávidovi a jeho mužoch a odmietol im dať jedlo. Dávid sa rozzúril a chcel Nábala a všetkých mužov v jeho domácnosti zabiť. Ale vďaka rýchlemu zásahu Nábalovej trpezlivej a láskavej manželky Abigail sa Dávid neprevinil preliatím krvi. (1. Sam. 25:9–22, 32–35) Všimnime si, že keď sa Dávid nechal uniesť hnevom, odsúdil Nábala a všetkých jeho mužov na smrť. A neskôr bez váhania odsúdil na smrť aj muža z Nátanovho podobenstva. Najmä v tom druhom prípade sa možno čudujeme, prečo inak súcitný človek vyniesol taký prísny rozsudok. Zamyslime sa nad tým, čo vtedy Dávid prežíval. Mal zaťažené svedomie. Nemilosrdný, odsudzujúci postoj nie je znakom dobrého duchovného stavu. Práve naopak. w21.10 41:17-18, 20

Zo slov dnešného denného textu sa dozvedáme, že môžeme napodobňovať Jehovu, ktorý je najväčším príkladom svätosti. To znamená, že vo svojom konaní musíme byť svätí. Sme však nedokonalí, a preto sa to môže zdať nedosiahnuteľné. Aj apoštol Peter robil veľa chýb, ale na jeho príklade vidíme, že môžeme byť svätí. Keď sa povie „svätý“, mnohí ľudia si predstavia vážneho človeka v mníšskom či kňazskom odeve s dôstojným výrazom na tvári. Ale to nie je správna predstava. Jehova je svätý, a pritom je opísaný ako „šťastný Boh“. (1. Tim. 1:11) A aj tí, ktorí ho uctievajú, sú nazvaní šťastnými. (Žalm 144:15) Ježiš odsúdil tých, ktorí nosili zvláštny odev, aby sa odlišovali od iných, a ktorí robili dobré skutky len preto, aby to ľudia videli. (Mat. 6:1; Mar. 12:38) Náš pohľad na svätosť formuje to, čo sa píše v Biblii. Sme si istí, že náš milujúci Boh by nám nikdy neprikazoval nič, čo by sme nedokázali dodržať. w21.12 48:1, 3

Jehova nám láskavo dal mnoho darov. Jedným z najcennejších je schopnosť uctievať ho. Ako dokážeme, že Jehovu milujeme? Tak, že „dodržiavame jeho prikázania“. (1. Jána 5:3) Medzi tieto prikázania patrí aj to, ktoré nám odovzdal Ježiš – aby sme robili učeníkov a krstili ich. (Mat. 28:19) Ďalším prikázaním je, aby sme milovali jeden druhého. (Ján 13:35) Ak budeme poslúchať tieto prikázania, Jehova nás prijme do celosvetovej rodiny svojich služobníkov. (Žalm 15:1, 2) Prejavuj druhým lásku. Láska je Jehovova najvýznačnejšia vlastnosť. (1. Jána 4:8) Jehova nám prejavil lásku ešte skôr, ako sme ho spoznali. (1. Jána 4:9, 10) A my ho napodobňujeme tak, že prejavujeme lásku druhým. (Ef. 5:1) Jedným z najlepších spôsobov, ako môžeme druhým prejavovať lásku, je pomôcť im spoznať Jehovu, kým je ešte čas. (Mat. 9:36–38) Keď s ľuďmi študujeme Bibliu, pomáhame im získať vyhliadku, že sa raz stanú členmi Božej rodiny. w21.08 30:13-14

Ježiš veľmi miloval svojho Otca, a preto bol ochotný preňho i pre ľudí prinášať obete. (Ján 14:31) Svoju veľkú lásku k ľuďom dokazoval svojím životom tu na zemi. Bol vždy láskavý a súcitný, dokonca aj k svojim odporcom. To, že miloval ľudí, dokazoval najmä tým, že ich učil o Božom Kráľovstve. (Luk. 4:43, 44) Svoju obetavú lásku k Bohu a k ľuďom prejavil tak, že ochotne vytrpel bolestivú smrť na mučeníckom kole. Vďaka tomu nám všetkým umožnil získať večný život. Zasvätili sme sa Jehovovi a dali sme sa pokrstiť, lebo ho milujeme. Svoju lásku k Jehovovi by sme mali tak ako Ježiš dávať najavo tým, ako sa správame k druhým. Apoštol Ján napísal: „Kto nemiluje svojho brata, ktorého vidí, nemôže milovať Boha, ktorého nevidí.“ (1. Jána 4:20) w22.03 11:8-9

Hoci radi trávime čas s Jehovom, nie je to vždy ľahké. Máme veľa povinností, a tak môže byť náročné vyhradiť si čas na duchovné veci. Zamestnanie, rodina a iné nevyhnutné činnosti nám zaberajú toľko času, že sa nám môže zdať, že na modlitbu, štúdium a rozjímanie už nemáme priestor. Je tu ešte niečo ďalšie, čo by nás mohlo okrádať o čas. Sú to činnosti, ktoré nie sú samy osebe zlé. Ale keby sme si nedali pozor, mohli by nás oberať o čas, ktorý by sme mohli využiť na posilňovanie svojho vzťahu k Jehovovi. Zamyslime sa napríklad nad oddychovými činnosťami. Všetci občas potrebujeme zmenu tempa. Ale aj vhodné oddychové činnosti by nám mohli zaberať toľko času, že na duchovné veci by nám už veľa času nezostalo. Musíme pamätať na to, že oddych a zábava nie sú v živote to najdôležitejšie. (Prísl. 25:27; 1. Tim. 4:8) w22.01 5:2-3

Keď Jehova prikázal Izraelitom, aby milovali svojich blížnych, nemal na mysli iba tých, ktorí boli tej istej rasy alebo národnosti. Povedal im, aby milovali aj cudzincov, ktorí sa usadia medzi nimi. To je jasne vyjadrené v 3. Mojžišovej 19:33, 34. Izraeliti sa mali k cudzincovi správať, akoby bol jedným z nich, a mali ho milovať ako samých seba. Napríklad Zákon prikazoval Izraelitom, aby na svojich poliach dovolili paberkovať cudzincom aj chudobným. (3. Mojž. 19:9, 10) Z týchto zákonov vyplýva zásada, ktorá platí aj pre kresťanov – že máme milovať cudzincov. (Luk. 10:30–37) Na svete sú milióny utečencov a niektorí možno bývajú v našom okolí. Je dôležité, aby sme sa k týmto mužom, ženám a deťom správali s úctou. w21.12 49:16

Čím viac sa už dnes budeme spoliehať na Jehovu, tým viac budeme presvedčení, že nás dokáže ochrániť aj v budúcnosti. Keď chceme poprosiť nášho zamestnávateľa o voľno na zjazd alebo o úpravu pracovného času, aby sme mohli chodiť na všetky zhromaždenia a venovať viac času službe, musíme prejaviť vieru a spoľahnúť sa na Jehovu. Čo ak nám zamestnávateľ odmietne vyhovieť a my prídeme o prácu? Veríme, že Jehova nás nikdy neopustí ani nás nenechá bez pomoci a že sa vždy postará o to, aby sme mali veci nevyhnutné pre život? (Hebr. 13:5) Mnohí bratia a sestry, ktorí slúžia celým časom, môžu z vlastnej skúsenosti potvrdiť, že Jehova im vždy prišiel na pomoc, keď to najviac potrebovali. Jehova je verný. Keď je Jehova na našej strane, nemáme dôvod báť sa toho, čo príde. Nikdy nás neopustí, ak dávame jeho vôľu na prvé miesto vo svojom živote. w22.01 1:16-17

Kedy môže byť naša dôvera k starším vystavená skúške? Napríklad čo ak je vylúčený náš blízky priateľ? Možno si kladieme otázku, či starší vzali do úvahy všetky fakty a či rozhodli tak, ako by rozhodol Jehova. Čo nám môže pomôcť, aby sme k ich rozhodnutiu zaujali správny postoj? Mali by sme pamätať na to, že vylúčenie je opatrenie od Jehovu. Má z neho úžitok celý zbor a môže pomôcť aj previnilcovi. Keby starší dovolili, aby nekajúcny previnilec zostal v zbore, mohol by naň mať škodlivý vplyv. (Gal. 5:9) Okrem toho by si možno neuvedomil, ako vážne zhrešil, a nevidel by dôvod, aby zmenil svoj postoj a správanie, a tak mohol opäť získať Jehovovu priazeň. (Kaz. 8:11) Môžeme si byť istí, že starší postupujú veľmi zodpovedne, keď rozhodujú o tom, či bude niekto vylúčený. w22.02 6:13-14

Starší by mal byť trpezlivý a láskavý najmä vtedy, keď niekto spočiatku odmieta biblickú radu, ktorú mu dal. Musí si dávať pozor, aby sa na toho spolukresťana nenahneval. Starší by mal prosiť Jehovu, aby pomohol tomu bratovi pochopiť, prečo dostal radu, a aby mu pomohol podľa nej konať. Brat, ktorý dostal radu, možno potrebuje čas, aby o nej porozmýšľal. Ak je k nemu starší trpezlivý a láskavý, ľahšie prijme radu, lebo ho nebude dráždiť spôsob, akým sa s ním starší rozpráva, ale sústredí sa na to, čo mu hovorí. Samozrejme, starší by mali vždy zakladať svoje rady na Božom Slove. Myslime na to, že naším cieľom nie je dávať len dobré rady, ktoré sú namieste, ale rady, ktoré „rozradostňujú srdce“. (Prísl. 27:9) w22.02 8:17, 19

Keď prosíme o silu, aby sme mohli zvládnuť nejakú skúšku alebo prekonať nejakú slabosť, možno cítime, že úľava, po ktorej túžime, neprichádza tak rýchlo, ako by sme chceli. Prečo Jehova neodpovedá na všetky naše modlitby okamžite? Na naše úprimné modlitby sa pozerá ako na dôkaz, že v neho veríme. (Hebr. 11:6) Zaujíma sa aj o to, či sa snažíme žiť v súlade s našimi modlitbami a konať jeho vôľu. (1. Jána 3:22) Preto ak ho prosíme, aby nám pomohol prekonať nejaký zlozvyk alebo slabosť, musíme byť trpezliví a konať v súlade s tým, o čo sa modlíme. Ježiš naznačil, že niektoré naše modlitby nemusia byť vypočuté okamžite. Nabádal nás: „Proste a dostanete, hľadajte a nájdete, klopte a otvoria vám. Lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria.“ (Mat. 7:7, 8) w21.08 31:1, 9-10

Ak si chceš posilniť vieru v Stvoriteľa, musíš ďalej študovať Bibliu. (Joz. 1:8) Preskúmaj biblické proroctvá a všímaj si jej vnútorný súlad. Tak si môžeš posilniť vieru, že nás vytvoril milujúci a múdry Stvoriteľ, ktorý je zároveň Autorom Biblie. (2. Tim. 3:14; 2. Petra 1:21) Keď študuješ jeho Slovo, uvažuj, aké praktické rady dáva. Napríklad už pred veľmi dávnym časom Biblia varovala, že láska k peniazom je škodlivá a prináša „mnoho bolesti“. (1. Tim. 6:9, 10; Prísl. 28:20; Mat. 6:24) Teda keď nás Biblia varuje pred láskou k peniazom, dáva nám veľmi dobrú radu. Vieš si spomenúť aj na ďalšie biblické zásady, z ktorých si mal úžitok? Čím viac si budeme ceniť biblické rady, tým viac sa budeme spoliehať na nadčasovú múdrosť, ktorá pochádza od nášho láskavého Stvoriteľa. (Jak. 1:5) A vďaka tomu sa budeme viac tešiť zo života. (Iz. 48:17, 18) w21.08 32:12-13

Ak si v pokročilom veku, môžeš si byť istý, že Jehova pamätá na všetku tú prácu, ktorú si preňho vykonal v minulosti. Horlivo si sa zapájal do zvestovateľskej služby. Obstál si v rôznych, aj náročných skúškach, zastával si sa biblických noriem, niesol si ťažký náklad zodpovednosti a školil si druhých. Vždy si sa snažil držať krok s Jehovovou dynamickou organizáciou. Podporoval a povzbudzoval si druhých, ktorí slúžili celým časom. Jehova ťa má veľmi rád za to, že si mu stále verný. A sľubuje, že „neopustí svojich verných“! (Žalm 37:28) Uisťuje ich: „Až do šedín vám budem oporou.“ (Iz. 46:4) Teda to, že si zostarol, v žiadnom prípade neznamená, že už nemáš v Jehovovej organizácii dôležitú úlohu. Práve naopak! w21.09 35:4

Jehova prejavuje milosrdenstvo, lebo je nesmierne múdry. Biblia hovorí, že „múdrosť zhora“ je „plná milosrdenstva a dobrých skutkov“. (Jak. 3:17) Jehova je ako milujúci rodič a vie, že keď je k svojim deťom milosrdný, je to na ich dobro. (Iz. 49:15) Vďaka Božiemu milosrdenstvu máme nádej do budúcnosti napriek tomu, že sme nedokonalí. Keďže Jehova je nekonečne múdry, prejaví milosrdenstvo vždy, keď vidí, že je na to podklad. Ale vie aj to, kedy nie je namieste prejaviť milosrdenstvo. Vo svojej múdrosti nikdy neprekročí hranicu medzi milosrdenstvom a prílišnou toleranciou k nesprávnemu konaniu. Čo by sme mali robiť, ak sa niektorý Boží služobník vedome dopúšťa hriechu? Pavol, vedený svätým duchom, napísal, aby sme sa s takým človekom nestýkali. (1. Kor. 5:11) Nekajúcni previnilci sú zo zboru vylúčení. Takýto nevyhnutný krok slúži na to, aby boli chránení verní bratia a sestry a aby zbor zostal v Božích očiach čistý. w21.10 41:7-8

Jehovu uctievame, keď finančne podporujeme našu činnosť. Izraeliti nemali „predstúpiť pred Jehovu s prázdnymi rukami“. (5. Mojž. 16:16) Mali priniesť dar podľa svojich možností. Tak mohli prejaviť Jehovovi vďačnosť za všetko, čo pre nich robí. Ako môžeme my prejaviť Jehovovi svoju lásku a vďačnosť? Napríklad tak, že podľa svojich možností finančne podporujeme svoj zbor a celosvetovú činnosť. Apoštol Pavol napísal: „Dávanie je cenné zvlášť vtedy, ak to človek robí ochotne. Každý má dávať podľa toho, čo má, nie podľa toho, čo nemá.“ (2. Kor. 8:4, 12) Jehova si cení aj ten najmenší dar, ktorý dáme zo srdca. (Mar. 12:42–44) w22.03 13:13

Starší nedokážu odstrániť všetky problémy, s ktorými bratia a sestry bojujú. Ale Jehova si praje, aby sa zo všetkých síl snažili povzbudzovať a chrániť jeho ovečky. Kde na to majú vziať čas, keď majú toľko práce? Môžu napodobňovať Pavlov príklad. Pavol rád chválil a povzbudzoval svojich bratov a sestry. Správal sa k nim veľmi láskavo a v tom dal dobrý príklad starším. (1. Tes. 2:7) Hovoril im, že ich miluje, a uisťoval ich o tom, že aj Jehova ich veľmi miluje. (2. Kor. 2:4; Ef. 2:4, 5) Bratov a sestry bral ako svojich priateľov a trávil s nimi čas. Otvorene im hovoril o svojich obavách a slabostiach, a tak mohli vidieť, že im dôveruje. (2. Kor. 7:5; 1. Tim. 1:15) Ale nebol zameraný na svoje problémy. Chcel pomáhať svojim spolukresťanom. w22.03 14:9-10