August

Ježiš pravdepodobne hovoril o rímskych vojakoch, ktorí ho pribili na mučenícky kôl. Napriek hroznej nespravodlivosti sa nedal premôcť hnevom ani nezatrpkol. (1. Petra 2:23) Tak ako Ježiš, aj my musíme ochotne odpúšťať druhým. (Kol. 3:13) Niektorí, napríklad naši príbuzní, nám odporujú, pretože nechápu, čomu veríme a prečo tak žijeme. Možno o nás šíria klamstvá, ponižujú nás pred druhými, ničia nám publikácie alebo sa nám dokonca vyhrážajú násilím. No my by sme sa nemali na nich hnevať. Mali by sme prosiť Jehovu, aby im otvoril oči a aby jedného dňa spoznali pravdu. (Mat. 5:44, 45) Niekedy je možno pre nás ťažké odpustiť, najmä vtedy, keď znášame veľkú nespravodlivosť. Ale keby sa v našom srdci zakorenil hnev a zatrpknutosť, škodili by sme sami sebe. (Žalm 37:8) Keď nám niekto ublížil a my sa mu rozhodneme odpustiť, nestaneme sa obeťou zatrpknutosti a hnevu. (Ef. 4:31, 32, pozn. pod čiarou) w21.04 15:3-4

Bol niekto z tvojich blízkych vylúčený? Zažiť niečo také môže byť zdrvujúce. Predstav si, ako to muselo Jehovu bolieť, keď sa od neho odvrátili niektorí anjeli – členovia jeho vlastnej rodiny. (Júda 6) A predstav si, ako ho muselo zarmucovať, keď sa Izraeliti, jeho milovaný ľud, proti nemu znovu a znovu búrili. (Žalm 78:41) Môžeš si byť istý, že náš milujúci nebeský Otec sa trápi aj vtedy, keď ho opustí niekto, koho máš rád. Vie, aký žiaľ prežívaš. Súcití s tebou a poskytne ti povzbudenie a pomoc. Často sa stáva, že keď milovaný syn alebo dcéra opustí Jehovu, rodičia si kladú otázku, či nemohli urobiť ešte niečo viac pre to, aby ich dieťa ostalo v pravde. Jeden brat, ktorého syn bol vylúčený, hovorí: „Obviňoval som z toho seba. Mal som z toho dokonca nočné mory.“ Sestra, ktorá zažila niečo podobné, sa obviňovala: „Ako matka som zlyhala. Určite som niekde robila chybu v tom, ako som viedla syna k pravde.“ w21.09 39:1-2, 4

Niektorí ľudia si myslia, že Jehovovi svedkovia by nemali vyučovať z Biblie, lebo neabsolvovali žiadne uznávané teologické školy. Mali by však preskúmať fakty. O to sa usiloval aj evanjelista Lukáš, ktorý „všetko od začiatku dôkladne preskúmal“. Chcel, aby sa jeho čitatelia mohli „uistiť o pravdivosti učenia“ o Ježišovi. (Luk. 1:1–4) Podobne ako Lukáš postupovali aj Židia v Beroji. Keď prvýkrát počuli dobrú správu o Ježišovi, skúmali Hebrejské písma, aby sa presvedčili, či je to pravda. (Sk. 17:11) Teda aj dnes musí každý, kto hľadá pravdu, skúmať fakty. Musí porovnávať to, čo učia Jehovovi svedkovia, s tým, čo učí Božie Slovo. Mal by spoznať aj novodobú históriu Jehovovho ľudu. Ak si človek overí skutočnosti, nedá sa ovplyvniť predsudkami ani rečami, ktoré sa o Jehovových svedkoch šíria. w21.05 18:7-8

Je vo vašom zbore niekto, komu by si mohol prejaviť pohostinnosť? Sú dni, keď naši bratia a sestry zvlášť ocenia našu spoločnosť. Môže to byť napríklad v období sviatkov, keď je pre nich ťažké byť so svojou rodinou, ktorá neuctieva Jehovu. Ďalší môžu cítiť veľký smútok v určité dni v roku, napríklad na výročie smrti ich milovaného človeka. Keď takýmto bratom a sestrám ponúkneme svoju spoločnosť, dáme im najavo, že sa o nich úprimne staráme. (Fil. 2:20) Existuje veľa dôvodov, prečo sa niekedy môžeme cítiť osamelí. Ale nesmieme zabúdať, že Jehova dobre vie o našich pocitoch. Na to, aby nám dal to, čo potrebujeme, často používa našich bratov a sestry. (Mat. 12:48–50) My zase môžeme dať Jehovovi najavo vďačnosť za duchovnú rodinu tak, že sa zo všetkých síl snažíme pomáhať našim bratom a sestrám. Bez ohľadu na to, ako sa niekedy cítime, nikdy nie sme sami, lebo Jehova je stále s nami! w21.06 23:18-20

Ježiš si udržal pozitívny postoj a zvestoval dobrú správu aj vtedy, keď ho niektorí nechceli počúvať. Čo mu v tom pomohlo? Vedel, ako veľmi ľudia potrebujú spoznať pravdu, a chcel, aby čo najviac ľudí malo príležitosť prijať posolstvo o Kráľovstve. Vedel tiež, že aj keď niektorí spočiatku nereagovali na dobrú správu, neskôr ju prijmú. Stalo sa to aj priamo v jeho rodine. Počas jeho triapolročnej služby na zemi v neho neuveril ani jeden z jeho bratov. (Ján 7:5) Ale po jeho vzkriesení sa stali kresťanmi. (Sk. 1:14) Nevieme, kto nakoniec prijme biblickú pravdu, ktorú zvestujeme. Niektorí ľudia na to potrebujú viac času. A aj tí, ktorí nás nechcú počúvať, vidia naše vzorné správanie a pozitívny postoj a po čase možno začnú „oslavovať Boha“. w21.05 20:17-18

Keď bol Ježiš na zemi, poveril svojich nasledovníkov dvojakou úlohou. Povedal im, aby zvestovali dobrú správu o Kráľovstve, a ukázal im, ako to majú robiť. (Luk. 8:1) Okrem iného svojim učeníkom povedal, čo majú robiť, ak ľudia prijmú dobrú správu o Kráľovstve, a čo majú robiť, ak ju neprijmú. (Luk. 9:2–5) Predpovedal aj to, v akom rozsahu bude toto dielo prebiehať a že jeho nasledovníci budú vydávať „svedectvo všetkým národom“. (Mat. 24:14; Sk. 1:8) Okrem toho Ježiš poveril svojich nasledovníkov, aby robili učeníkov a učili ich dodržiavať všetko, čo prikázal. Z jeho slov vyplýva, že táto dôležitá práca sa bude vykonávať aj v našich dňoch a bude trvať „až do konca tohto usporiadania sveta“. (Mat. 28:18–20) A v zjavení, ktoré dal Ježiš Jánovi, jasne ukázal, že od všetkých svojich učeníkov očakáva, že budú pomáhať ďalším spoznávať Jehovu. (Zjav. 22:17) w21.07 26:3-4

Mnohých ľudí v tomto svete ovládajú sebecké pohnútky a pozerajú sa na druhých ako na súperov. Niektorí podnikatelia sa uchyľujú k nekalým praktikám, aby predbehli konkurenciu. Stáva sa, že športovci úmyselne zrania protihráča, aby ho vyradili z hry a mohli vyhrať oni. Študenti, ktorí sa chcú dostať na prestížnu univerzitu, často podvádzajú na prijímacích skúškach. Kresťania vedia, že takéto správanie je nesprávne a patrí ku „skutkom tela“. (Gal. 5:19–21) Ale mohlo by sa stať, že niektorí Jehovovi služobníci by nevedomky provokovali bratov a sestry k súpereniu? To je dôležitá otázka, lebo súperenie môže oslabovať jednotu nášho bratstva. Preto je dobré uvažovať o biblických postavách, ktoré sa nedali vyprovokovať k súpereniu. w21.07 28:1-2

Verná láska nás podnecuje pomáhať tým, ktorí sú skľúčení. Láskaví bratia a sestry dnes ochotne podporujú tých v zbore, ktorí sú skľúčení a ubití starosťami. Milujú svojich bratov a sestry a radi urobia všetko, čo je v ich silách, aby im pomohli. (Prísl. 12:25; 24:10) Také konanie je v súlade s nabádaním apoštola Pavla: „Utešujte skľúčených, podopierajte slabých a buďte trpezliví ku všetkým.“ (1. Tes. 5:14) Často to najlepšie, čo môžeš pre skľúčeného spolukresťana urobiť, je vypočuť si ho a uistiť ho, že ho máš rád. Jehova neprehliadne tvoj láskavý záujem o jednu z jeho drahocenných ovečiek. V Žalme 41:1 čítame: „Šťastný je človek, ktorý sa zaujíma o slabých, Jehova ho zachráni v deň nešťastia.“ w21.11 45:11-12

Čo môžeme robiť už teraz, aby sme sa pripravili na budúcnosť? Musíme byť spokojní s tým, čo máme, a najväčšiu radosť nachádzať v priateľstve s Jehovom. Čím lepšie budeme poznať nášho Boha, tým väčšiu istotu budeme mať, že nás dokáže ochrániť, keď na nás zaútočí Góg z Magógu. Zo slov dnešného denného textu môžeme vidieť, prečo Dávid vedel, že môže počítať s Jehovovou pomocou. Dávid sa veľakrát spoľahol na Jehovu a on ho nikdy nesklamal. Už keď bol mladý a stál zoči-voči filištínskemu obrovi Goliášovi, tomuto obávanému bojovníkovi povedal: „Dnes mi ťa Jehova vydá do rúk.“ (1. Sam. 17:46) Neskôr bol Dávid v službách kráľa Saula a ten sa ho neraz pokúsil zabiť. Ale „Jehova bol s [Dávidom]“. (1. Sam. 18:12) Vďaka tomu, že Dávid v minulosti zažil, ako mu Jehova pomohol, vedel, že sa naňho môže spoľahnúť aj v tom, čo práve prežíval. w22.01 1:14-15

Vo všetkom, čo Jehova robí, prejavuje trpezlivosť a tomu, čo robí, venuje potrebný čas. Robí to preto, aby to prinieslo slávu jeho menu a úžitok druhým. Zamyslime sa napríklad nad tým, ako postupne, krok za krokom, Jehova pripravoval zem na to, aby na nej mohli žiť ľudia. Keď o tom v Biblii čítame, dozvedáme sa, že „určil jej rozmery“, zapustil „jej základy“ a „položil jej uholný kameň“. (Jób 38:5, 6) Potom dokonca venoval čas tomu, aby si prezrel svoje dielo. (1. Mojž. 1:10, 12) Vieš si predstaviť, čo cítili anjeli, keď videli, ako Jehovove stvoriteľské diela postupne nadobúdajú tvar? Určite boli z toho veľmi nadšení. V jednej chvíli začali dokonca „volať na chválu“. Čo sa z toho učíme? Trvalo tisícky rokov, kým Jehova dokončil svoje stvoriteľské diela. Ale keď sa pozrel na všetko, čo tak premyslene vytvoril, zhodnotil to ako „veľmi dobré“. (1. Mojž. 1:31) w21.08 31:6-7

Človek z Ježišovho podobenstva sa chystal na cestu do cudziny. Pred odchodom si zavolal svojich otrokov a každému zveril talenty, aby s nimi obchodovali. Vedel, že každý otrok má iné schopnosti, a tak dal jednému otrokovi päť talentov, druhému dva a tretiemu jeden. Prví dvaja otroci s týmito talentmi usilovne obchodovali. Ale tretí otrok neurobil nič s peniazmi, ktoré dostal, a preto ho pán prepustil. Prvý aj druhý otrok sa veľmi zodpovedne postavili k úlohe, ktorú im pán dal, a usilovne na nej pracovali. Počet talentov, ktoré od pána dostali, zdvojnásobili. A pán ich za ich usilovnosť a dobrú prácu bohato odmenil. Mal z nich radosť a zveril im ešte zodpovednejšiu úlohu. w21.08 33:7, 9-10

Jehova prejavuje v týchto posledných dňoch veľkú trpezlivosť. Nechce, aby bol niekto zničený. (2. Petra 3:9) Dáva všetkým príležitosť, aby robili pokánie. Ale jeho trpezlivosť má svoje hranice. Tí, ktorí odmietnu túto príležitosť, budú v podobnej situácii ako faraón v Mojžišových dňoch. Jehova mu povedal: „Už dávno som mohol vystrieť ruku a postihnúť teba a tvoj ľud morom a odstrániť ťa zo zeme. Ale nechal som ťa žiť, aby som ti ukázal svoju moc a aby sa o mojom mene rozprávalo po celej zemi.“ (2. Mojž. 9:15, 16) Nakoniec všetky národy spoznajú, že Jehova je jediný pravý Boh. (Ezech. 38:23) Trasenie, o ktorom hovorí text na dnešný deň, bude znamenať večné zničenie pre tých, ktorí podobne ako faraón neuznajú, že Jehova má právo vládnuť nad zemou. w21.09 37:17-18

Prežívaš vnútornú bolesť, pretože bol niekto, koho máš rád, vylúčený? A čo ak niekto v zbore povie niečo, po čom sa cítiš ešte horšie? Nemôžeme očakávať, že každý zareaguje ideálne. (Jak. 3:2) Všetci sme nedokonalí, preto nebuď prekvapený, ak niekto nevie, čo má povedať, alebo neúmyselne povie niečo, čo ťa zraní. Pripomínaj si radu apoštola Pavla: „Znášajte sa navzájom a ochotne si odpúšťajte, ak aj máte dôvod sťažovať sa.“ (Kol. 3:13) Buď pre verných členov rodiny oporou. Tvoju lásku a povzbudenie potrebujú viac ako inokedy. (Hebr. 10:24, 25) Niekedy sa členovia rodiny vylúčeného cítia, akoby aj oni boli vylúčení zo zboru. Ale to by sme určite nechceli! Pochvalu a povzbudenie potrebujú najmä mladí, ktorých rodičia opustili pravdu. w21.09 39:13-14, 16

Keď sa starší a mladší človek spolu rozprávajú, obidvom to môže niečo dať. (Rim. 1:12) Ty si ešte viac uvedomíš, ako sa Jehova stará o svojich verných služobníkov, a starší spolukresťan bude cítiť, že si ho druhí vážia. Určite ti rád porozpráva, ako ho Jehova v priebehu jeho života žehnal. Telesná krása obyčajne vekom upadá, ale tí, ktorí verne slúžia Jehovovi, sú preňho z roka na rok krajší. (1. Tes. 1:2, 3) Prečo je to tak? Lebo počas rokov sa nechali formovať a zušľachťovať Božím duchom. Čím lepšie našich drahých bratov a sestry v pokročilom veku spoznáme a čím viac si ich budeme vážiť a učiť sa od nich, tým viac sa na nich budeme pozerať ako na vzácne poklady. Keď si mladší cenia vekovo starších, zbor silnie. Ale rovnako k tomu prispieva aj to, keď si starší cenia mladších. w21.09 35:15-18

Musíme si dávať pozor, aby sme neboli drsní, ale snažme sa byť „bohatí v milosrdenstve“, tak ako náš Boh. (Ef. 2:4) Milosrdenstvo je viac než len pocit ľútosti. Je to súcit, ktorý sa prejavuje skutkami. Preto by sme mali byť všímaví, kto v našom okolí, v našej rodine či v zbore potrebuje pomoc. Určite sa nám naskytne veľa príležitostí na to, aby sme prejavili milosrdenstvo. Potrebuje niekto útechu? Môžeš niekomu poskytnúť pomoc, napríklad priniesť mu jedlo alebo mu iným spôsobom podať pomocnú ruku? Potrebuje útechu a povzbudenie znovuprijatý kresťan? Môžeš sa deliť o utešujúcu dobrú správu z Biblie s druhými? (Jób 29:12, 13; Rim. 10:14, 15; Jak. 1:27) Keď si všímame, čo druhí potrebujú, uvidíme množstvo príležitostí na prejavenie milosrdenstva. A keď sme milosrdní, robíme veľkú radosť nášmu nebeskému Otcovi, ktorý je „bohatý v milosrdenstve“. w21.10 41:20-22

V 23. žalme Dávid hovorí o veciach, ktoré majú trvalú hodnotu – o mnohých duchovných daroch, ktoré dostával od Jehovu, lebo sa naňho pozeral ako na svojho Pastiera. Jehova ho viedol „po správnej ceste“ a verne ho podporoval v dobrom aj v zlom. Dávid si uvedomoval, že jeho život na Jehovových „zelených pastvinách“ nebude bez problémov. Niekedy bude možno skľúčený, akoby kráčal „hlbokým, temným údolím“, a bude mať nepriateľov. Ale keďže Jehova je jeho Pastierom, nemusí sa báť „ničoho zlého“. V akom zmysle Dávidovi nechýbalo „nič“? Dávid mal v duchovnom zmysle všetko, čo potreboval. Jeho šťastie nezáviselo od toho, koľko toho má v hmotnom ohľade. Bol spokojný s tým, čo mu dal Jehova. Najdôležitejšie preňho bolo, že Jehova ho žehnal a ochraňoval. Z Dávidových slov vidíme, aké dôležité je mať správny pohľad na hmotné veci. w22.01 1:5-7

Jehovovi služobníci sa odjakživa stretávali s tým, že ľudia ich nechceli počúvať. Napríklad Noe bol pravdepodobne desiatky rokov „zvestovateľom spravodlivosti“. (2. Petra 2:5) Určite dúfal, že ľudia priaznivo zareagujú na to, čo im oznamoval, ale Jehova mu nič také nenaznačil. Keď mu dával pokyny, ako má postaviť koráb, povedal mu: „Vojdeš do korábu ty, tvoji synovia, tvoja manželka a manželky tvojich synov.“ (1. Mojž. 6:18) Aj vzhľadom na rozmery a kapacitu korábu si Noe možno uvedomoval, že na jeho zvestovanie nezareaguje veľa ľudí. (1. Mojž. 6:15) Nakoniec sa ukázalo, že ani jeden človek z toho násilníckeho sveta nebral Noemove výstrahy vážne. (1. Mojž. 7:7) Myslel si Jehova, že Noe ako zvestovateľ zlyhal? V žiadnom prípade! Považoval ho za úspešného zvestovateľa, lebo Noe robil presne to, čo mu Jehova prikázal. (1. Mojž. 6:22) w21.10 43:10-11

Predstav si, ako sa musela cítiť Rút, keď to počula! Veď pomáhala Noemi, ako len mohla. Plakala s ňou, utešovala ju a na ceste do Judska celé dni kráčala po jej boku. Napriek tomu všetkému Noemi povedala: „Jehova spôsobil, že sa vraciam s prázdnymi rukami.“ Vôbec neocenila podporu svojej nevesty, ktorá tam stála vedľa nej. Rút to muselo veľmi bolieť, a predsa Noemi neopustila. (Rút 1:3–18) Keď sa snažíme pomáhať nejakej skľúčenej sestre, možno spočiatku povie niečo, čo nás zabolí, a to napriek všetkému, čo pre ňu robíme. Ale snažíme sa nebrať to osobne. Stojíme pri nej a prosíme Jehovu, aby nám pomohol nájsť spôsob, ako ju utešiť. (Prísl. 17:17) Aj keď sestra možno našu pomoc najprv odmietne, verná láska nám pomôže, aby sme sa nevzdali a urobili pre ňu všetko, čo môžeme. (Gal. 6:2) w21.11 45:17-19

Podľa Biblie slová „svätý“ a „svätosť“ opisujú v prvom rade stav morálnej a náboženskej čistoty a posvätnosti, ale môžu opisovať aj stav, v ktorom je niečo alebo niekto oddelený na službu Bohu. Inými slovami, svätí môžeme byť vtedy, keď sme morálne čistí, keď uctievame Jehovu tak, ako si to želá, a keď máme k nemu blízky osobný vzťah. Už len samotná predstava, že môžeme mať osobný vzťah k nášmu svätému Bohu, nám vyráža dych, najmä keď sa zamyslíme nad tým, čo sa v Biblii píše o Jehovovej svätosti. Jehova je čistý v každom ohľade. Ako to vieme? Opísali ho tak serafíni, čiže anjeli, ktorí sú blízko jeho trónu. V Biblii čítame, že niektorí z nich volali: „Svätý, svätý, svätý je Jehova vojsk.“ (Iz. 6:3) Je jasné, že ak majú mať anjeli blízky vzťah k svojmu svätému Bohu, aj oni musia byť svätí – a aj sú. w21.12 48:4-5

Mladí ľudia sa často zaujímajú o to, ako čo najlepšie využiť svoj život. Niekedy sa môžu cítiť ako medzi dvoma kameňmi. Školskí poradcovia a členovia rodiny, ktorí nie sú Jehovovými svedkami, ich povzbudzujú, aby získali vysokoškolské vzdelanie a tak sa pripravili na úspešnú kariéru vo svete. Keby sa vydali týmto smerom, zabralo by im to veľa času. Ale rodičia a bratia a sestry v zbore ich možno povzbudzujú, aby sa v živote zamerali na službu Jehovovi. Čo môže pomôcť mladému človeku, ktorý miluje Jehovu, aby sa rozhodol múdro? Pomôže mu, keď si prečíta radu zapísanú v Efezanom 5:15–17 a zamyslí sa nad ňou. Potom si môže položiť otázky: Aká je „Jehovova vôľa“? Akým rozhodnutím urobím Jehovovi radosť? Ktorým smerom sa mám v živote vydať, aby som čo najlepšie využíval čas? Pamätaj na to, že „dni sú zlé“ a tento svet, ktorému vládne Satan, sa čoskoro skončí. w22.01 5:5

Kedy sa Jakub stal verným Ježišovým nasledovníkom? Keď bol Ježiš vzkriesený, „zjavil sa Jakubovi, potom všetkým apoštolom“. (1. Kor. 15:7) Toto stretnutie s Ježišom bolo dôležitým míľnikom v Jakubovom živote. V Biblii čítame, že už bol s apoštolmi, keď čakali v jednej hornej miestnosti v Jeruzaleme na sľúbeného svätého ducha. (Sk. 1:13, 14) Neskôr slúžil ako člen vedúceho zboru v prvom storočí. (Sk. 15:6, 13–22; Gal. 2:9) A niekedy pred rokom 62 n. l. ho Jehova viedol svojím duchom, aby napísal pomazaným kresťanom list. Z tohto listu máme úžitok aj my dnes, či už máme nádej na život v nebi, alebo na zemi. (Jak. 1:1) Podľa historika Josepha Flavia, ktorý žil v prvom storočí n. l., bol Jakub popravený na príkaz židovského veľkňaza Ananiáša, Annášovho syna. Jakub verne slúžil Jehovovi až do konca svojho pozemského života. w22.01 2:3, 5

Z textu na tento deň sa učíme napríklad to, že by sme nemali očakávať, že Jehova nás bude chrániť pred každou skúškou našej viery. Tak ako Ježiš bol skúšaný až do krajnosti, aj my musíme byť pripravení dokázať svoju vernosť až po smrť, ak to bude potrebné. (Mat. 16:24, 25) Ale môžeme si byť istí, že Boh nedovolí, aby sme boli skúšaní nad to, čo dokážeme zniesť. (1. Kor. 10:13) Z Ježišových slov sa učíme aj to, že aj my budeme možno nespravodlivo trpieť tak ako Ježiš. (1. Petra 2:19, 20) Tí, ktorí nás nenávidia, nás neprenasledujú za to, že robíme niečo zlé, ale za to, že nie sme časťou sveta a svedčíme o pravde. (Ján 17:14; 1. Petra 4:15, 16) Ježiš chápal, prečo Jehova pripustil, aby trpel. Ale na rozdiel od Ježiša si verní Boží služobníci niekedy v skúškach kladú otázku, prečo Jehova pripúšťa určité veci. (Hab. 1:3) Náš milosrdný a trpezlivý Boh chápe, že tí, ktorí kladú takéto otázky, nemajú slabú vieru, ale že potrebujú útechu, ktorú môže poskytnúť len on. (2. Kor. 1:3, 4) w21.04 15:9-10

Jehova bude prijímať naše uctievanie, ak je v súlade s jeho zámerom a je predkladané s láskou a úctou. Vieme, že Jehova si zaslúži, aby sme ho uctievali a chceme, aby bol náš dar uctievania tej najlepšej kvality. Jeden spôsob ako uctievame Jehovu je, keď sa k nemu modlíme. V Biblii sú naše modlitby prirovnané k dobre pripravenému kadidlu, ktoré sa predkladalo vo svätostánku a neskôr v chráme. Kadidlo bolo Jehovovi príjemné. Podobne „mu robí radosť“, keď sa k nemu modlíme zo srdca, aj keď používame iba jednoduché slová. (Prísl. 15:8; 5. Mojž. 33:10) Jehova je rád, keď z našich modlitieb cíti, že ho milujeme a sme mu vďační. Chce, aby sme mu hovorili o svojich obavách a túžbach. Keď sa budeš najbližšie modliť, mohol by si si dopredu premyslieť, čo povieš svojmu nebeskému Otcovi? Tak bude tvoja modlitba ako dobre pripravené kadidlo. w22.03 13:2, 7

V Armagedone nebudeme rozhodovať o tom, kto prežije a kto nie. (Mat. 25:34, 41, 46) Budeme v tom čase dôverovať Jehovovi, že rozhodol správne, alebo mu prestaneme slúžiť, lebo nebudeme s jeho rozhodnutiami spokojní? Je jasné, že si musíme posilňovať dôveru v Jehovu už dnes, aby sme mu dokázali úplne dôverovať aj v budúcnosti. Predstavme si, aký bude život v novom svete. Falošné náboženstvo už bude vecou minulosti a s ním aj chamtivý obchodný systém a vlády, ktoré odjakživa utláčali ľudí. Už nás nebudú trápiť veci, ktoré sú teraz súčasťou nášho každodenného života – zhoršujúce sa zdravie, staroba a smrť našich blízkych. Satan a démoni budú uväznení v priepasti na tisíc rokov. Následky ich vzbury budú úplne odstránené. (Zjav. 20:2, 3) Určite budeme veľmi radi, že sme dôverovali Jehovovi, že vždy robí to, čo je správne! w22.02 6:16-17

Ježiš upokojoval napäté situácie a podnecoval druhých, aby urovnali svoje nezhody. Učil ich, že ak chcú, aby Jehova prijímal ich obete, musia sa zmieriť so svojím bratom. (Mat. 5:23, 24) A neraz upokojil hádku medzi apoštolmi o tom, kto z nich je najvýznamnejší. (Luk. 9:46–48; 22:24–27) Ak máme prinášať pokoj, nestačí len vyhýbať sa konfliktom. Musíme sa snažiť o pokojné vzťahy a pomáhať bratom a sestrám, aby urovnávali svoje nezhody. (Fil. 4:2, 3; Jak. 3:17, 18) Položme si otázky: Čoho som ochotný sa vzdať, aby som sa udobril s druhými? Keď ma niekto v zbore zraní, živím v sebe hnev? Čakám, kým sa príde udobriť on, alebo urobím prvý krok ja, aj keď mám pocit, že nie som na vine? w22.03 11:10-11

V Biblii bolo už dávno predpovedané, že Boží ľud „sa ochotne ponúkne“, že bude slúžiť Jehovovi a poslúchať príkazy jeho Syna. (Žalm 110:3) Toto proroctvo sa spĺňa pred našimi očami. Jehovovi služobníci sú veľmi horliví a každý rok strávia vo zvestovateľskej službe stámilióny hodín. Robia to dobrovoľne a na vlastné náklady. Okrem toho venujú čas svojim spolukresťanom a pomáhajú im prakticky, emocionálne a duchovne. Zboroví starší a služobní pomocníci trávia nespočetné hodiny prípravou svojich úloh na zhromaždenia a pastierskymi návštevami. Prečo to všetko robíme? Z lásky k Jehovovi a svojim blížnym. (Mat. 22:37–39) Ježiš nám dal krásny príklad v tom, že mu viac záležalo na druhých ako na sebe. Chceme ho zo všetkých síl napodobňovať. (Rim. 15:1–3) Keď to budeme robiť, prinesie to veľa dobrého. w22.02 9:1-2

Staroveký Izrael bol poľnohospodárskou spoločnosťou a najatí robotníci boli vyplácaní na konci každého dňa. Ak robotník nedostal mzdu za odpracovaný deň, nemal peniaze, za ktoré by kúpil potraviny pre svoju rodinu. Jehova vysvetlil: „Je v núdzi a od tej mzdy závisí jeho život.“ (5. Mojž. 24:14, 15; Mat. 20:8) Dnes mnohí zamestnanci nedostávajú plat každý deň, ale raz alebo dva razy do mesiaca. No zásada, ktorá vyplýva z 3. Mojžišovej 19:13, platí stále. Niektorí zamestnávatelia využívajú svojich zamestnancov a dávajú im oveľa nižší plat, než aký im patrí. Vedia, že ich zamestnanci nemajú na výber a budú pracovať aj za takú almužnu. V podstate si nechávajú „mzdu najatého robotníka“ pre seba. Kresťan, ktorý má zamestnancov, by si mal vziať zásadu z dnešného denného textu k srdcu. w21.12 49:9-10

Po tom všetkom, čo Ježiš vytrpel, musel byť veľmi smädný. Potreboval, aby mu niekto pomohol uhasiť smäd. Ježiš nepovažoval za prejav slabosti povedať, ako sa cíti. Ani my by sme to nemali tak brať. Doteraz sme možno nepovažovali za potrebné prosiť niekoho, aby nám pomohol. Ale môže prísť čas, keď už niečo sami nezvládneme. Potom by sme nemali váhať požiadať o pomoc druhých. Napríklad ak máme vyšší vek alebo zdravotné ťažkosti, možno budeme musieť poprosiť nejakého spolukresťana, aby nás odviezol do obchodu alebo k lekárovi. A ak sme skľúčení, nezdráhajme sa požiadať niektorého staršieho alebo iného zrelého kresťana, aby si nás vypočul a potešil nás „láskavým slovom“. (Prísl. 12:25) Pamätajme na to, že naši bratia a sestry nás milujú a chcú nám v „čase trápenia“ pomôcť. (Prísl. 17:17) Ale nedokážu čítať naše myšlienky. Ak im to sami nepovieme, nemusia vedieť, že potrebujeme pomoc. w21.04 15:11-12

Pre mnohých z nás je ťažké vyrovnávať sa so zmenami. Niektorí bratia a sestry, ktorí veľa rokov slúžili v nejakej forme zvláštnej služby celým časom, boli pridelení do inej formy služby. Iní sa pre svoj vek museli úplne vzdať nejakej práce pre Jehovu, ktorú mali tak radi. Keď zažijeme takúto zmenu, je prirodzené, že sme sklamaní. So zmenami sa ľahšie vyrovnáme, keď sa na ne budeme pozerať z Jehovovho pohľadu. Jehova v našich dňoch robí úžasné veci a my máme tú česť, že s ním na tom môžeme spolupracovať. (1. Kor. 3:9) Jehovova láska k nám sa nemení. Preto ak sa nejaká zmena dotkne teba osobne, nenechaj sa pohltiť nekonečnými úvahami o tom, prečo sa ti to stalo. Neupínaj sa na to, aké to bolo kedysi, ale modli sa k Jehovovi, aby ti pomohol vidieť na novej situácii to dobré. (Kaz. 7:10) Udržiavaj si pozitívny postoj. Vďaka tomu si udržíme radosť a budeme Jehovovi verne slúžiť napriek zmenám. w22.03 12:11-12

Komu Jehova prejavuje vernú lásku? V Biblii sa hovorí o mnohých veciach, ktoré môžeme milovať, ako je napríklad „poznanie“, „múdrosť“, ale aj „zábava“ či „víno a olej“. (Prísl. 12:1; 21:17; 29:3) Ale neživé veci nemôžeme milovať vernou láskou. Tú prejavujeme iba ľuďom. Jehova však neprejavuje vernú lásku každému. Prejavuje ju tým, ktorí k nemu majú blízky vzťah. Náš Boh je verný svojim priateľom. Má pre nich pripravenú krásnu budúcnosť a nikdy ich neprestane milovať. Jehova prejavuje lásku celému ľudstvu. Ježiš povedal Nikodémovi: „Tak veľmi Boh miloval svet [ľudstva], že dal svojho jediného Syna, aby nikto, kto v neho prejavuje vieru, nezahynul, ale mal večný život.“ (Ján 3:1, 16; Mat. 5:44, 45) w21.11 44:3, 6-7

Život v tomto svete je už teraz náročný a môžeme očakávať, že v budúcnosti bude ešte ťažší. (Mat. 24:21) Veľmi túžime po čase, keď to všetko bude za nami – keď všetky tieto problémy budú dávno zabudnuté a už nikdy viac sa nebudú opakovať! (Iz. 65:16, 17) Preto si musíme rozvíjať vytrvalosť. Ježiš povedal: „Keď vytrváte, zachránite si život.“ (Luk. 21:19) Vytrvalosť si môžeme rozvíjať napríklad tak, že uvažujeme o tých, ktorí zvládajú podobné problémy, aké máme my. Kto je najlepším príkladom vytrvalosti? Jehova. Prekvapuje ťa táto odpoveď? Možno áno. Ale keď sa nad tým zamyslíš, určite s tým budeš súhlasiť. Tento svet ovláda Diabol, a preto je plný problémov. Jehova by ich mohol všetky okamžite odstrániť, ale čaká, kým príde čas, ktorý na to určil. (Rim. 9:22) Dovtedy sa rozhodol vytrvalo znášať veľa vecí. w21.07 27:2-4