December

Ježiš povedal, že k svojim nasledovníkom má taký blízky vzťah, aký má pastier k svojim ovečkám. (Ján 10:14) To je vhodné prirovnanie, lebo ovce poznajú svojho pastiera a reagujú na jeho hlas. Jeden turista, ktorý to videl na vlastné oči, napísal: „Chceli sme nafilmovať niekoľko oviec a pokúšali sme sa ich privolať bližšie. Ale neprišli k nám, lebo nepoznali náš hlas. Potom sa objavil mladý pastierik. Len čo ich zavolal, pohli sa k nemu.“ Rozprávanie tohto turistu nám pripomína, čo Ježiš povedal o svojich ovciach, čiže o svojich učeníkoch. Povedal: „Budú počúvať môj hlas.“ Ale Ježiš je v nebi. Ako ho môžeme počúvať? Hlas svojho Pána počúvame hlavne tak, že sa vo svojom živote riadime tým, čo učil. (Mat. 7:24, 25) w21.12 50:1-2

Apoštol Pavol kruto prenasledoval kresťanov, ale neskôr pochopil, že to nebolo správne, a zmenil sa. (1. Tim. 1:12–16) S Jehovovou pomocou sa z neho stal láskavý, súcitný a pokorný pastier. Bol presvedčený, že Jehova mu odpustil. (Rim. 7:21–25) Nečakal od seba dokonalosť. Ale tvrdo pracoval na svojej kresťanskej osobnosti a pokorne sa spoliehal na Jehovu, že mu pomôže zvládnuť prácu, ktorú mu zveril. (1. Kor. 9:27; Fil. 4:13) Bratia nie sú vymenovaní za starších preto, že by boli dokonalí. Ale Jehova od nich očakáva, že uznajú svoje chyby a budú pracovať na svojich vlastnostiach. (Ef. 4:23, 24) Keď si starší študuje Bibliu, mal by sa zamerať na to, v čom sa potrebuje zlepšiť, a potom by sa o to mal aj snažiť. Tak mu Jehova pomôže, aby mal radosť a bol dobrým starším. (Jak. 1:25) w22.03 14:13-15

Čo by sme mali robiť, ak zistíme, že máme k niekomu kritický postoj? Musíme si pripomenúť, že je našou povinnosťou milovať svojich bratov. (Jak. 2:8) A mali by sme úpenlivo prosiť Jehovu, aby nám pomohol prestať súdiť. Potom by sme mali konať v súlade so svojimi modlitbami a porozprávať sa s človekom, ku ktorému máme kritický postoj. Môžeme ho pozvať do služby alebo na nejaké jedlo. Keď ho spoznávame, snažme sa napodobniť príklad Jehovu a Ježiša a hľadajme v ňom to dobré. Tak poslúchneme príkaz „nesúďte“, ktorý nám dáva náš dobrý pastier. Tak ako ovečky počúvajú hlas svojho pastiera, Ježišovi nasledovníci počúvajú jeho hlas. Či už patríme k „malému stádu“, alebo k „iným ovciam“, naďalej počúvajme hlas dobrého pastiera. (Luk. 12:32; Ján 10:11, 14, 16) w21.12 50:11, 17-18

Keď sa Rechoboám stal izraelským kráľom, jeho poddaní za ním prišli s jednou žiadosťou. Prosili ho, aby im uľahčil ťažké jarmo, ktoré na nich položil jeho otec Šalamún. Rechoboám urobil dobre, keď sa najprv išiel poradiť so staršími mužmi v Izraeli. Tí mu povedali, že ak ľudu vyhovie, budú mu verne slúžiť. (1. Kráľ. 12:3–7) Rechoboámovi sa to zjavne nepáčilo, a tak sa išiel poradiť s mužmi, s ktorými vyrastal. Povedali mu, aby ľudu priťažil. (1. Kráľ. 12:9–11) Rechoboám mohol poprosiť Jehovu, aby mu pomohol správne sa rozhodnúť. Ale on poslúchol mladších mužov. Pre Rechoboáma, ako aj pre celý Izrael to malo hrozné následky. Podobne aj my môžeme dostať radu, ktorá sa nám nepáči. Ale ak je založená na Božom Slove, mali by sme ju prijať. w22.02 7:6

Človek, ktorý je pokorný a skromný, sa nezameriava na neskúsenosť mladých, ale na ich silné stránky. Nepovažuje ich za súperov, ale za spolupracovníkov. Vekovo starší bratia a sestry sa pozerajú na mladších ako na dary od Jehovu, za ktoré sú vďační. Keďže im ubúda síl, ďakujú Jehovovi, že majú v zbore bratov a sestry plných mladistvej sily, ktorí sa ochotne dávajú k dispozícii a sú schopní slúžiť zboru. Noemi, o ktorej sa píše v Biblii, je vynikajúcim príkladom staršieho človeka, ktorý vďačne prijal pomoc mladšieho. Spočiatku nabádala svoju ovdovenú nevestu Rút, aby sa vrátila k svojmu ľudu. Ale keď Rút trvala na tom, že s ňou pôjde do Betlehema, Noemi s tým súhlasila a bola vďačná za to, ako verne pri nej Rút stojí. (Rút 1:7, 8, 18) A obom ženám to prinieslo veľké požehnanie. (Rút 4:13–16) Starší bratia a sestry, ktorí sú pokorní, sa budú ochotne riadiť Noeminým príkladom. w21.09 36:9-11

Náš nebeský Otec vie, že každý z nás má iné okolnosti. Možno toho zvládaš viac ako tvoji priatelia. Alebo, naopak, pre svoj vek, zdravotný stav alebo rodinné povinnosti nemôžeš robiť toľko čo druhí. Ak je to tak, netráp sa tým. (Gal. 6:4) Jehova nezabudne na tvoju prácu. Keď robíš, čo môžeš, a robíš to zo správnej pohnútky, veľmi sa z toho teší. Jehova vidí dokonca aj to, čo by si preňho chcel robiť, keby si mohol. Chce, aby sme boli šťastní a spokojní s tým, čo preňho v rámci svojich možností môžeme robiť. Aj keď zažívame problémy, máme vnútorný pokoj, lebo vieme, že Jehova je s nami. (Iz. 41:9, 10) Máme veľa dôvodov na radosť, keď uctievame nášho milujúceho Otca, ktorý si zaslúži „slávu, česť a moc“. (Zjav. 4:11) w22.03 13:16, 18

Chceme napodobňovať Ježiša, no nie vždy sa nám to darí. Ale nemusíme byť sklamaní. (Jak. 3:2) Žiaden učeň nedokáže napodobniť prácu svojho majstra dokonale, ale keď sa zo svojich chýb poučí a snaží sa svojho majstra napodobňovať najlepšie, ako vie, bude sa stále zlepšovať. Aj nám sa bude dariť Ježiša lepšie napodobňovať, keď budeme uplatňovať to, čo sa z Biblie učíme, a pracovať na svojich chybách. (Žalm 119:59) Žijeme vo svete, v ktorom prevláda sebectvo. Ale Jehovov ľud je iný. Ježiš nám dal krásny príklad obetavosti a my ho chceme napodobňovať. (1. Petra 2:21) Keď to tak budeme robiť, budeme šťastní, lebo sa budeme páčiť Jehovovi. w22.02 9:16, 18

Jeden zo spôsobov, ako nás dnes Jehova vedie, je cez jeho Slovo, Bibliu. Ak si vyhradíme čas, aby sme uvažovali o tom, čo nás Jehova učí, bude pre nás ľahšie poslúchať jeho pokyny a dokončíme prácu, ktorou nás poveril. (1. Tim. 4:15, 16) Ďalší spôsob, akým nás Jehova vedie, je prostredníctvom „verného a rozvážneho otroka“. (Mat. 24:45) Niekedy od neho môžeme dostať pokyny, ktorým úplne nerozumieme. Napríklad dostaneme konkrétne pokyny, ako sa pripraviť na prírodnú katastrofu, hoci tam, kde žijeme, sa katastrofy bežne nevyskytujú. Čo by sme mali robiť, ak pokyny, ktoré dostávame, sú podľa nás nelogické? Premýšľajme o biblických správach. Niekedy dostali Boží služobníci pokyny, ktoré sa mohli z ľudského pohľadu zdať nerozumné, ale keď ich poslúchli, zachránili si život. (Sud. 7:7; 8:10) w22.03 12:15-16

Ježiš s úplnou dôverou v Jehovu povedal slová textu na dnešný deň. Vedel, že jeho budúcnosť je v Jehovových rukách, a bol si istý, že jeho Otec naňho nezabudne. Čo sa učíme z Ježišových slov? Zver svoj život do Jehovových rúk. Aby si to dokázal, musíš „dôverovať Jehovovi celým svojím srdcom“. (Prísl. 3:5) Pouvažuj o tom, čo zažil Joshua, 15-ročný brat, ktorý trpel nevyliečiteľnou chorobou. Odmietol liečbu, ktorá je v rozpore s Božím zákonom. Krátko pred smrťou povedal svojej mame: „Mamička, som v Jehovových rukách... Mamička, toto ti môžem povedať s úplnou istotou: Viem, že Jehova ma pri vzkriesení určite privedie späť. On číta v mojom srdci a ja ho naozaj milujem.“ Každý z nás by sa mal zamyslieť: Keby som sa ocitol v takej skúške viery, v ktorej by mi hrozila smrť, vložil by som svoj život do Jehovových rúk a dôveroval mu, že na mňa nezabudne? w21.04 15:15-16

Jehovov ľud získava silu vo zvestovateľskej službe. Keď sa rozprávame o pravde s druhými, občerstvuje a posilňuje nás to bez ohľadu na to, ako ľudia reagujú. Niektorí si myslia, že vo svojej situácii môžu pre Jehovu robiť veľmi málo. Ak si to myslíš aj ty, pamätaj na to, že Jehova má radosť, keď vidí, že robíš, čo môžeš. Jehova si všíma našu túžbu podieľať sa na službe, aj keď nemôžeme vychádzať z domu, a veľmi si to cení. Môže sa postarať o to, aby sme mali príležitosť vydať svedectvo opatrovateľom a zdravotníckemu personálu. Keby sme porovnávali svoju terajšiu službu so svojou službou v minulosti, mohlo by nás to skľučovať. Ale ak si uvedomujeme, ako nám Jehova teraz pomáha, budeme mať silu, aby sme s radosťou vytrvali v každej skúške. Nikdy nevieme, ktoré semienko pravdy z tých, čo sme zasiali, zapustí korienky a začne rásť. (Kaz. 11:6) w21.05 21:14-17

Jehova zahrnul Dávida mnohými darmi. Dal mu bohatstvo, významné postavenie a víťazstvo nad mnohými nepriateľmi. Dávid bol za to všetko vďačný a vyjadril sa, že týchto Božích darov je „viac, ako sa dá spočítať“. (Žalm 40:5) Ale potom Dávid zabudol na to, čo mu Jehova dal. Hoci mal niekoľko manželiek, dovolil, aby v jeho srdci začala rásť nesprávna túžba po manželke iného muža. Tou ženou bola Bat-Šeba, manželka Chetitu Uriáša. Dávid konal sebecky, mal s ňou styk a ona otehotnela. Už to, že sa dopustil cudzoložstva, bolo veľmi zlé. Ale on išiel ešte ďalej a dal Uriáša zabiť. (2. Sam. 11:2–15) Čo si vtedy Dávid myslel? Že ho Jehova nevidí? Tento kedysi verný Jehovov služobník podľahol chamtivosti a sebectvu a draho za to zaplatil. Našťastie si po čase uznal svoj hriech a kajal sa. Bol veľmi vďačný, že opäť získal Jehovovu priazeň. (2. Sam. 12:7–13) w21.06 24:10

Možno si myslíme, že nemáme dostatok schopností, aby sme viedli biblické štúdium. Hovoríme si, že skôr ako začneme viesť štúdium, potrebujeme získať viac poznania alebo sa zlepšiť vo vyučovaní. Ak si to myslíš aj ty, pouvažuj o troch veciach, ktoré ti môžu pomôcť, aby si si viac veril. Po prvé, Jehova ťa považuje za schopného vyučovať druhých. Po druhé, Ježiš, ktorý má „všetku moc v nebi a na zemi“, ťa poveril úlohou vyučovať. (Mat. 28:18) A po tretie, môžeš sa spoľahnúť na pomoc druhých. Ježiš sa spoliehal na svojho Otca a hovoril tak, ako ho Otec naučil. V tom môžeš napodobniť Ježiša aj ty. (Ján 8:28; 12:49) Okrem toho sa môžeš obrátiť aj na dozorcu vašej zvestovateľskej skupiny, skúseného priekopníka alebo iného skúseného zvestovateľa a poprosiť ho, aby ti pomohol začať a viesť biblické štúdium. Väčšiu istotu môžeš nadobudnúť tak, že budeš prítomný na biblickom štúdiu, ktoré vedie niektorý z týchto zvestovateľov. w21.07 26:12

Koniec tohto starého sveta je veľmi blízko, a preto si musíme viac ako kedykoľvek predtým posilňovať dôveru, že Jehova vždy robí to, čo je správne. Počas veľkého súženia možno dostaneme pokyny, ktoré sa nám budú zdať zvláštne, nepraktické alebo nelogické. Samozrejme, Jehova s nami nebude komunikovať osobne. Skôr nám poskytne pokyny prostredníctvom bratov, ktorých ustanovil, aby nás viedli. Vo veľkom súžení už nebude čas na to, aby sme špekulovali o nejakom pokyne alebo sa naň pozerali s nedôverou a hovorili si: Naozaj pochádza od Jehovu alebo tak rozhodli bratia len na základe svojho osobného názoru? Budeš v tomto rozhodujúcom čase dôverovať Jehovovi a jeho organizácii? Odpoveď na túto otázku môžeš zistiť z toho, ako už dnes reaguješ na pokyny Božej organizácie. Ak im dôveruješ a ochotne ich poslúchaš, pravdepodobne tak budeš konať aj počas veľkého súženia. w22.02 6:15

Gedeon a jeho 300 mužov dosiahli s Jehovovou pomocou pozoruhodné víťazstvo, po ktorom mohli ľahko spyšnieť. Potom za Gedeonom prišli efraimskí muži. Neprišli preto, aby ho pochválili, ale aby mu vyčítali, že ich nezavolal, keď išiel do boja. (Sud. 8:1) Gedeon uviedol konkrétny príklad, ako ich Jehova požehnal. Vďaka tomu sa títo muži upokojili. (Sud. 8:3) Gedeon sa ochotne pokoril, aby zachoval pokoj v Božom ľude. Z reakcie Efraimovcov sa učíme, že by sme mali v prvom rade prinášať česť Jehovovi, a nie brániť svoju vlastnú česť. Gedeon je príkladom pre hlavy rodín a pre zborových starších. Ak sa na nás niekto nahnevá za to, čo sme urobili, skúsme sa na to pozrieť z jeho strany. Môžeme ho tiež pochváliť za to, čo robí dobre. To si od nás bude vyžadovať pokoru. Ale pokoj je oveľa dôležitejší ako dokázať svoju pravdu. w21.07 28:10-12

Jehova nás poctil tým, že nás vytvoril na svoj obraz. Vďaka tomu si dokážeme vypestovať a prejavovať mnoho jeho krásnych vlastností, napríklad lásku, súcit, vernosť a zmysel pre to, čo je správne. (Žalm 86:15; 145:17) Keď pracujeme na týchto vlastnostiach, robíme česť Jehovovi a dávame mu najavo svoju vďačnosť. (1. Petra 1:14–16) Keď sa správame tak, aby sme sa páčili nášmu nebeskému Otcovi, sme šťastní a spokojní. A keďže nás vytvoril na svoj obraz, dal nám schopnosť stať sa takými ľuďmi, akých chce mať vo svojej rodine. Jehova pre nás pripravil výnimočný domov. Pripravil pre nás našu zem dávno predtým, ako vytvoril prvého človeka. (Jób 38:4–6; Jer. 10:12) Jehova je pozorný a štedrý, a preto nám dal veľa dobrých vecí, aby sme mali radosť zo života. (Žalm 104:14, 15, 24) Zakaždým, keď sa pozrel na to, čo práve vytvoril, „videl, že je to dobré“. (1. Mojž. 1:10, 12, 31) w21.08 30:5-6

Každý z nás dostal za úlohu zvestovať dobrú správu a robiť učeníkov. (Mat. 28:19, 20; Rim. 10:14) Chcel by si sa v tejto mimoriadne dôležitej činnosti zlepšiť? Študuj si jednotlivé rečnícke znaky z brožúry Zlepšuj sa v čítaní a vyučovaní s cieľom uplatniť ich v službe. Keď uvažuješ o tom, aké ciele si dáš, nezabudni na jeden z najdôležitejších – na rozvíjanie kresťanskej osobnosti. (Kol. 3:12; 2. Petra 1:5–8) Každý z nás si určite želá, aby mohol robiť pre Jehovu viac, než mu dovoľujú súčasné okolnosti. V Božom novom svete budeme môcť slúžiť Jehovovi naplno. Dovtedy využívajme všetky príležitosti, ktoré máme, aby sme mali ešte väčšiu radosť a zažili čo najmenej sklamaní. A čo je ešte dôležitejšie, prinášajme česť a chválu Jehovovi, nášmu „šťastnému Bohu“. (1. Tim. 1:11) Preto sa tešme z toho, čo môžeme pre Jehovu robiť už teraz! w21.08 33:18-20

Ak si vyrastal v rodine Jehovových svedkov, zrejme ťa rodičia už od malička učili o Jehovovi. Učili ťa, že je Stvoriteľ, že má príťažlivú osobnosť a že má nádherný zámer s ľudstvom. (1. Mojž. 1:1; Sk. 17:24–27) Mnohí ľudia však neveria, že Boh existuje, a už vôbec nie, že by bol Stvoriteľom. Sú presvedčení, že život vznikol náhodou a postupne sa vyvíjali zložitejšie formy života. Niektorí z týchto ľudí sú veľmi vzdelaní. Možno tvrdia, že veda dokázala, že Biblia sa mýli, a že v Stvoriteľa veria iba ľudia, ktorí sú nevzdelaní a naivní. Bez ohľadu na to, ako dlho sme už Jehovovými svedkami, stále si musíme posilňovať vieru. Potom sa nedáme oklamať „filozofiou a zavádzajúcimi, prázdnymi myšlienkami“ ľudí, ktorí neuznávajú Bibliu. (Kol. 2:8) w21.08 32:1-3

Ábel, Noe, Abrahám a Jób uctievali Jehovu tak, že ho poslúchali, verili v neho a prinášali mu obete. Určite robili všetko pre to, aby sa Jehovovi páčili, a on ich uctievanie prijímal. Neskôr dal Abrahámovým potomkom mojžišovský Zákon, ktorý obsahoval pokyny, ako si praje, aby ho uctievali. Po Ježišovej smrti a vzkriesení už Jehova od svojich služobníkov nevyžadoval, aby sa riadili mojžišovským Zákonom. (Rim. 10:4) Kresťania mali poslúchať nový zákon – „Kristov zákon“. (Gal. 6:2) Nebolo potrebné, aby sa držali nejakého dlhého zoznamu príkazov a zákazov. Mali napodobňovať Ježiša a žiť podľa toho, čo učil. Aj dnes sa kresťania zo všetkých síl snažia napodobňovať Krista, aby sa páčili Jehovovi a mohli „nájsť občerstvenie“. (Mat. 11:29, pozn. pod čiarou) w22.03 13:4-5

Jehova počúva svoje deti. Keď žil Ježiš na zemi, často sa k svojmu Otcovi modlil a Jehova jeho modlitby určite počúval. Počúval, keď sa Ježiš modlil pred dôležitými rozhodnutiami, napríklad keď si vyberal 12 apoštolov. (Luk. 6:12, 13) Počúval aj vtedy, keď sa k nemu modlil plný úzkosti a obáv. Tesne pred tým, ako ho Judáš zradil, sa Ježiš vrúcne modlil k svojmu Otcovi a hovoril mu o tom, aká ťažká skúška ho čaká. Jehova modlitbu svojho milovaného Syna nielenže počul, ale poslal aj anjela, aby ho posilnil. (Luk. 22:41–44) Aj dnes Jehova počúva modlitby svojich služobníkov a odpovedá na ne v pravý čas a tým najlepším možným spôsobom. (Žalm 116:1, 2) Jedna sestra z Indie to zažila sama na sebe. Mala vážne emocionálne problémy a úpenlivo prosila Jehovu o pomoc. Píše: „Vysielanie z mája 2019 na JW Broadcasting^® o tom, ako sa vyrovnávať s obavami a úzkosťou, bolo presne to, čo som potrebovala. Bola to odpoveď na moje modlitby.“ w21.09 38:6-7

Vieš si predstaviť, aké ťažké to muselo byť pre kresťanov v prvom storočí, aby zanechali takmer všetko, čo mali, a začali odznova? Vyžadovalo si to od nich vieru, aby sa spoľahli na Jehovu, že sa postará o ich základné potreby. Čo im mohlo pomôcť? Päť rokov pred tým, ako Rimania obkľúčili Jeruzalem, dal apoštol Pavol hebrejským kresťanom cennú radu: „Nech váš život neovláda láska k peniazom a buďte spokojní s tým, čo máte, lebo on povedal: ‚Nikdy ťa neopustím ani ťa nenechám bez pomoci.‘ Preto môžeme s plnou dôverou povedať: ‚Jehova je môj pomocník, nebudem sa báť. Čo mi môže urobiť človek?‘“ (Hebr. 13:5, 6) Tí, ktorí si vzali k srdcu túto Pavlovu radu ešte pred tým, ako pritiahli Rimania, sa určite ľahšie prispôsobili skromnejším podmienkam, ktoré ich čakali na novom mieste. Boli si istí, že Jehova sa postará o to, aby mali základné veci potrebné pre život. w22.01 1:7, 9

Ako by sme opísali milosrdného človeka? Možno by sme o ňom povedali, že je láskavý, srdečný, súcitný a štedrý. V tejto súvislosti nám pravdepodobne príde na myseľ Ježišov príbeh o milosrdnom Samaritánovi. Tento muž z iného národa bol milosrdný k Židovi, ktorého prepadli lupiči. Zraneného Žida mu prišlo ľúto a láskavo sa oňho postaral. (Luk. 10:29–37) Toto podobenstvo kladie dôraz na nádhernú vlastnosť nášho Boha – na milosrdenstvo. Milosrdenstvo je prejavom Božej lásky a denne ho pociťujeme v mnohých ohľadoch. Milosrdenstvo sa prejavuje aj ďalším spôsobom. Milosrdný človek upustí od trestu, keď je na to podklad. V tomto zmysle je Jehova k nám určite milosrdný. Žalmista o ňom povedal: „Nezaobchádza s nami podľa našich hriechov.“ (Žalm 103:10) Niekedy však môže Jehova prísne naprávať človeka, ktorý hreší. w21.10 41:1-2

Jehova prejavuje vernú lásku iba tým, ktorí k nemu majú blízky vzťah – svojim služobníkom. Je to zjavné z výrokov kráľa Dávida a proroka Daniela. Napríklad Dávid povedal: „Neprestávaj verne milovať tých, čo ťa poznajú.“ „Jehovova verná láska k tým, čo sa ho boja, trvá po celú večnosť.“ A Daniel zvolal: „Ach, Jehova, ty si pravý Boh... prejavuješ vernú lásku tým, ktorí ťa milujú a poslúchajú tvoje prikázania.“ (Žalm 36:10; 103:17; Dan. 9:4) Z týchto vyjadrení, napísaných pod vplyvom svätého ducha, vyplýva, že Jehova prejavuje vernú lásku svojim služobníkom, lebo ho poznajú, boja sa ho, milujú ho a poslúchajú jeho prikázania. Teda vernou láskou Jehova miluje iba svoj ľud, svojich verných služobníkov. Predtým ako sme začali slúžiť Jehovovi, sme pociťovali jeho lásku, ktorú prejavuje celému ľudstvu. (Žalm 104:14) Ale teraz, keď mu slúžime, cítime aj jeho vernú lásku. w21.11 44:8-9

Nech sa deje čokoľvek, sme rozhodnutí poslúchať tieto Ježišove slová. Dnes mnohí ľudia nasledujú charizmatických náboženských vodcov. Obdiv k takýmto ľuďom niekedy hraničí až s modlárstvom. Ľudia sa hrnú do ich kostolov, kupujú ich knihy a dávajú ťažké peniaze na aktivity, ktoré títo vodcovia propagujú. Hltajú každé ich slovo. S väčším nadšením by asi nevítali ani samotného Ježiša Krista! Na rozdiel od nich Jehovovi praví služobníci nemajú žiadne duchovenstvo. Vážime si tých, ktorí nás vedú, ale Ježiš jasne povedal: „Vy všetci ste bratia,“ a my sa toho držíme. (Mat. 23:8–10) Nezbožňujeme nijakého človeka, či už je to náboženský, alebo politický vodca. A nepodporujeme záujmy takýchto ľudí. Práve naopak, zostávame neutrálni a oddelení od sveta. V tom všetkom sa odlišujeme od mnohých skupín, ktoré sa hlásia ku kresťanstvu. (Ján 18:36) w21.10 42:6-7

Žiadny kresťan, ktorý chce byť svätý, nesmie dovoliť, aby sa niečo alebo niekto dostal medzi neho a jeho vzťah k jeho Bohu. A keďže nosíme meno Jehovovi svedkovia, dávame si pozor, aby sme neurobili nič, čo by znesvätilo alebo poškvrnilo Božie sväté meno. (3. Mojž. 19:12; Iz. 57:15) Ako mohli dávať Izraeliti najavo, že považujú Jehovu za svojho Boha? Tak, že dodržiavali jeho zákony. V 3. Mojžišovej 18:4 sa píše: „Konajte podľa mojich právnych predpisov, dodržiavajte moje zákony a riaďte sa nimi. Ja som Jehova, váš Boh.“ Devätnásta kapitola obsahuje niektoré z týchto zákonov pre Izrael. Napríklad vo veršoch 5 – 8, 21 a 22 sú zákony o zvieracích obetiach. Izraeliti ich mali prinášať takým spôsobom, aby neznesvätili „Jehovovu svätú vec“. Keď si čítame tieto verše, malo by nás to podnecovať, aby sme sa chceli Jehovovi páčiť a prinášať mu také obete chvály, aké si praje, ako nás k tomu povzbudzujú slová v Hebrejom 13:15. w21.12 48:14-15

Mladé dvojice sa môžu poučiť zo skúseností druhých, ktorí sa naučili spoliehať na Jehovu. Niektorí možno slúžia celým časom už celé desaťročia. Čo keby ste ich požiadali o radu, keď si chcete stanoviť nejaké ciele? Týmto spôsobom môžete dať najavo, že dôverujete Jehovovi. (Prísl. 22:17, 19) Pamätaj na to, že manželstvo je darom od Jehovu. (Mat. 19:5, 6) Jehova chce, aby sa manželské dvojice z tohto daru tešili. Na čo sa v živote zameriavate vy? Robíte všetko, čo môžete, aby ste dali Jehovovi najavo vďačnosť za dary, ktoré vám dáva? Zamyslite sa nad tým a predložte to Jehovovi v modlitbe. Vyhľadajte si v jeho Slove zásady, ktoré sa vzťahujú na vašu situáciu, a potom podľa nich konajte. Mladomanželia, môžete si byť istí, že ak sa zameriate na službu Jehovovi, prežijete šťastný a uspokojujúci život. w21.11 46:16, 18

Jakub si udržiaval správny pohľad na seba. Nemyslel si, že je dôležitejší a významnejší než jeho duchovní bratia a sestry len preto, z akej rodiny pochádza a aké úlohy mu boli zverené. Svojich spolukresťanov nazýval „moji milovaní bratia“. (Jak. 1:16, 19; 2:5) Nesnažil sa u druhých vyvolať dojem, že je dokonalý. Poučenie: Pamätaj, že všetci sme hriešni. Nesmieme si myslieť, že sme lepší ako tí, ktorých učíme. Prečo? Keby sme vyvolávali dojem, že nerobíme žiadne chyby, záujemcovia by si mohli myslieť, že nikdy nedokážu spĺňať Božie požiadavky. Ale keď úprimne priznáme, že ani pre nás nie je vždy ľahké riadiť sa biblickými zásadami, a vysvetlíme, ako nám Jehova pomáha prekonávať naše nedostatky, naši záujemcovia uvidia, že aj oni dokážu slúžiť Jehovovi. w22.01 2:13-14

Čím viac budeme premýšľať tak ako Ježiš, tým lepšie sa nám bude dariť konať ako on a napodobňovať jeho osobnosť. (Hebr. 1:3) Možno si hovoríme: Ježiš je dokonalý. Nikdy nebudem taký ako on. Ak si to myslíš aj ty, pamätaj na tieto tri veci. Po prvé, Jehova nás vytvoril tak, že dokážeme prejavovať rovnaké vlastnosti ako on a Ježiš. Teda do istej miery ich môžeme napodobňovať. (1. Mojž. 1:26) Po druhé, Jehova nám dáva svojho svätého ducha, najmocnejšiu silu vo vesmíre. S jeho pomocou zvládneme aj to, čo by sme z vlastných síl nikdy nedokázali. Po tretie, Jehova od nás neočakáva, že budeme už dnes prejavovať ovocie Božieho ducha dokonale. Veď náš láskavý nebeský Otec určil 1 000 rokov na to, aby sa ľudia stali dokonalými. (Zjav. 20:1–3) Jehova si praje, aby sme robili, čo je v našich silách, a spoliehali sa na jeho pomoc. w22.03 11:5-6

Modlitba nie je jediný spôsob, ako si môžeme posilňovať vzťah k Jehovovi. Posilňujeme si ho aj tým, že študujeme Božie Slovo a chodíme na zhromaždenia. Čo môžeš urobiť, aby si čo najlepšie využil čas, keď si študuješ alebo si na zhromaždení? Zamysli sa: Čo ma obyčajne pri takýchto príležitostiach rozptyľuje? Sú to telefonáty, e-maily alebo textové správy, ktoré mi prichádzajú na smartfón alebo na iné elektronické zariadenie? Keď sa pristihneš pri tom, že tvoja myseľ na štúdiu alebo na zhromaždení blúdi, popros Jehovu, aby ti pomohol. Nemusí byť ľahké odpútať sa od starostí a sústrediť sa na duchovné veci, ale je veľmi dôležité, aby si to urobil. Modli sa o pokoj, ktorý bude strážiť tvoje srdce i tvoju myseľ. (Fil. 4:6, 7) w22.01 5:12-14

Kráľ Uzzijah neposlúchol radu. Vošiel do tej časti Jehovovho chrámu, kam smeli chodiť len kňazi, a chcel páliť kadidlo. Kňazi mu povedali: „Uzzijah, nemáš právo páliť kadidlo Jehovovi! To smú iba kňazi.“ Keby Uzzijah pokorne prijal túto radu a okamžite by odišiel z chrámu, Jehova by mu možno odpustil. Ale on „sa veľmi rozhneval“. Prečo tak zareagoval? Zrejme si myslel, že ako kráľ si môže robiť, čo chce. Ale Jehova to videl inak. Uzzijah konal opovážlivo, preto ho Jehova zasiahol malomocenstvom a „zostal malomocný až do svojej smrti“. (2. Kron. 26:16–21) Čo sa učíme z toho, čo sa stalo Uzzijahovi? Ak neposlúchneme biblickú radu, bez ohľadu na to, kto sme a aké máme úlohy v Jehovovej organizácii, stratíme Jehovovu priazeň. w22.02 7:7

Pre človeka so „starou osobnosťou“ je typické, že uvažuje a koná telesne. (Kol. 3:9) Možno je sebecký, ľahko sa nahnevá, je nevďačný a pyšný. Možno rád pozerá pornografiu a filmy, v ktorých je nemravnosť a násilie. Určite má aj dobré vlastnosti a možno sa cíti previnilo, keď povie alebo urobí niečo zlé. Ale nemá motiváciu zmeniť svoje uvažovanie a správanie. (Gal. 5:19–21; 2. Tim. 3:2–5) Keďže sme nedokonalí, nedokážeme zo svojho srdca a mysle úplne odstrániť všetky nesprávne myšlienky a túžby. Občas urobíme alebo povieme niečo, čo neskôr ľutujeme. (Jer. 17:9; Jak. 3:2) Ale keď si vyzlečieme starú osobnosť, telesné postoje a zvyky nás už viac neovládajú. Už viac nie sú súčasťou našej osobnosti. (Iz. 55:7) w22.03 10:4-5

Starší, všímajte si na bratoch a sestrách ich dobré vlastnosti. Každý je nedokonalý, ale každý má vlastnosti, ktoré môžeme obdivovať. Je pravda, že niekedy musia dať starší spolukresťanovi radu. Ale keď ich len dráždi niečo, čo hovorí alebo robí, mali by sa snažiť nad to povzniesť. Mali by sa zameriavať na to, že ich spolukresťan miluje Jehovu, vytrvalo mu slúži a môže urobiť ešte veľa dobrého. Starší, ktorí majú pozitívny pohľad na druhých, vytvárajú v zbore príjemnú atmosféru. Pamätajte na to, že Jehova od vás neočakáva, že budete dokonalí. Očakáva, že budete verní. (1. Kor. 4:2) A buďte si istí, že si veľmi cení aj to, čo robíte vy. Jehova nikdy nezabudne „na vašu prácu a lásku, ktorú ste prejavovali jeho menu, keď ste slúžili svätým a naďalej slúžite“. (Hebr. 6:10) w22.03 14:19, 21