November

Jehovovu podporu cítiš v mnohých ohľadoch. Pomáha ti, aby si zostal pokojný, keď je niekto na teba hrubý. Pomáha ti spomenúť si na vhodný biblický text, keď sa stretneš s niekým, kto sa zaujíma o dobrú správu. A dáva ti silu vytrvávať v službe, aj keď sú ľudia v tvojom obvode ľahostajní k pravde. (Jer. 20:7–9) Jehovova dobrota sa prejavuje aj v tom, že nás školí do služby. Na zhromaždení v týždni počúvame premyslené návrhy, ako viesť rozhovory, a sme povzbudzovaní, aby sme podľa nich postupovali v službe. Niekedy máme možno obavy vyskúšať nejaký nový prístup, ale keď ho vyskúšame, možno zistíme, že ľudia v obvode naň dobre reagujú. Na zhromaždeniach a zjazdoch sme podnecovaní aj k tomu, aby sme sa zapojili do takých foriem služby, ktoré sme ešte nikdy nevyskúšali. Možno budeme musieť vybočiť zo zabehnutých koľají, ale keď to urobíme, Jehova bude mať čo požehnať. w21.08 34:5-6

Apoštol Pavol napísal Korinťanom list, v ktorom ich otvorene pokarhal. Potom k nim poslal Títa. Určite bol veľmi rád, keď sa dozvedel, že si jeho rady vzali k srdcu. (2. Kor. 7:6, 7) Starší môžu napodobniť Pavla tak, že trávia s bratmi a sestrami čas. Na to sú vynikajúcou príležitosťou zhromaždenia. Keď na ne prídu skôr, môžu sa s bratmi a sestrami porozprávať. Na to, aby niekoho povzbudili, často stačí iba pár minút. (Rim. 1:12) Starší môžu Pavla napodobňovať aj tak, že pomocou Biblie posilňujú spolukresťanov a uisťujú ich o tom, že Jehova ich má rád. Často ich chvália. A keď musia dať niekomu radu, vždy ju založia na Božom Slove. Sú konkrétni, ale láskaví, lebo im nie je jedno, ako druhí ich rady prijmú. (Gal. 6:1) w22.03 14:11-12

Jehova dáva svojim služobníkom „mimoriadnu silu“, takže mu môžu verne slúžiť. Jedna vec, prostredníctvom ktorej nám Jehova dáva silu, je modlitba. Apoštol Pavol nás v liste Efezanom 6:18 povzbudzuje, aby sme sa modlili „pri každej príležitosti“. Boh vypočuje naše modlitby a dá nám silu. Niekedy možno máme pocit, že je toho na nás priveľa a nevieme, o čo sa máme modliť. Ale Jehova nás povzbudzuje, aby sme sa k nemu modlili, aj keď nedokážeme slovami vyjadriť svoje myšlienky a pocity. (Rim. 8:26, 27) Jehova nás posilňuje aj prostredníctvom Biblie. Pavol čerpal silu a útechu z Božieho Slova a my môžeme robiť to isté. (Rim. 15:4) Keď si čítame Božie Slovo a premýšľame o ňom, Jehova nám môže prostredníctvom svojho ducha pomôcť, aby sme lepšie rozumeli, ako uplatniť biblické rady vo svojej situácii. (Hebr. 4:12) w21.05 21:8-10

Poverenie robiť učeníkov berieme vážne, aj keď možno narážame na určité prekážky, ktoré nám bránia robiť toľko, koľko by sme chceli. Možno máme pocit, že nás obmedzujú okolnosti. Napríklad niektorí zvestovatelia sú vekovo starší alebo majú zdravotné problémy. Patríš k nim aj ty? Ak áno, pripomeň si, na čo sme prišli – že efektívne biblické štúdiá sa dajú viesť aj cez telefón alebo cez internet. Takže môžeš začať biblické štúdium a viesť ho z pohodlia svojho domova. A má to aj ďalšiu výhodu. Niektorí by radi študovali Bibliu, ale nevyhovuje im čas, ktorý majú bratia zvyčajne vyhradený na službu. Viac by im to vyhovovalo ráno alebo neskoro večer. Vedel by si sa takýmto ľuďom prispôsobiť? Nikodém prišiel za Ježišom v noci. A Ježiš sa mu prispôsobil a vyučoval ho. (Ján 3:1, 2) w21.07 26:10-11

Učeníci Jána Krstiteľa nechápali, prečo sa Ježišovi učeníci nepostia. Ježiš im vysvetlil, že jeho učeníci nemajú dôvod sa postiť, kým ešte žije. (Mat. 9:14–17) Napriek tomuto vysvetleniu ho farizeji a ďalší odporcovia odsúdili za to, že nedodržiava ich zvyky a tradície. Keď videli, že Ježiš uzdravuje chorých v sabat, zúrili. (Mar. 3:1–6; Ján 9:16) Na jednej strane sa tvárili svätuškársky a tvrdili, že majú sabat v úcte, ale na druhej strane nemali problém s tým, že sa v chráme obchodovalo. Keď ich Ježiš za to odsúdil, nahnevali sa. (Mat. 21:12, 13, 15) Aj ľudia v synagóge v Nazarete sa na Ježiša veľmi nahnevali, keď uviedol historické príklady, ktoré ich usvedčovali zo sebectva a nedostatku viery. (Luk. 4:16, 25–30) Mnohí ľudia Ježiša zavrhli, lebo sa nesprával podľa ich očakávaní. (Mat. 11:16–19) w21.05 18:13-14

Jehova nás vystríha pred pýchou a chamtivosťou napríklad tak, že dal do svojho Slova zapísať príbehy ľudí, ktorí padli do pasce pýchy a chamtivosti. Keď sa povie „chamtivosť“, pravdepodobne si spomenieme na Satana Diabla. Keďže bol jedným z Jehovových anjelov, určite dostával od Jehovu veľa krásnych úloh. Ale jemu to nestačilo. Chcel niečo, čo si právom zaslúži iba Jehova – uctievanie. Satan chce, aby sme boli ako on. Chce, aby sme neboli spokojní s tým, čo máme. Prvýkrát sa o to snažil u Evy. Jehova sa s láskou postaral o to, aby Eva a jej manžel mali dostatok dobrého jedla. Mohli jesť „zo všetkých stromov v záhrade“ okrem jedného. (1. Mojž. 2:16) Ale Satan vnukol Eve myšlienku, že potrebuje zjesť ovocie aj z toho zakázaného stromu. Eva si necenila to, čo mala. Chcela viac. A my vieme, k čomu to viedlo. Zhrešila a nakoniec zomrela. (1. Mojž. 3:6, 19) w21.06 24:2-3, 9

Adam a Eva mali mať deti a mali sa dobre starať o zem, ktorá bola ich domovom. Keby Jehovu poslúchali a robili by to, čo od nich očakával, mohli byť aj so svojimi potomkami navždy členmi Božej rodiny. Adam a Eva mali v Jehovovej rodine čestné miesto. O tom, ako Jehova vytvoril človeka, Dávid povedal: „Dal si mu o niečo nižšie postavenie než anjelom a korunoval si ho slávou a dôstojnosťou.“ (Žalm 8:5, pozn. pod čiarou) Je pravda, že ľudia nemajú rovnakú silu, inteligenciu a schopnosti ako anjeli. (Žalm 103:20) Napriek tomu majú len „o niečo nižšie postavenie“ než tieto mocné duchovné bytosti. Žiaľ, Adam a Eva prišli o svoje miesto v Jehovovej rodine. Pre ich potomkov to malo katastrofálne následky. Ale Jehovov zámer sa nezmenil. Jehova chce, aby poslušní ľudia boli jeho deťmi navždy. w21.08 30:2-4

Dnes sa mnohí Jehovovi služobníci stretávajú s odporom. Napríklad niektorí žijú v krajinách, kde je naša činnosť zakázaná, sú tam zatváraní do väzenia a privádzaní „pred miestodržiteľov a kráľov“, a tak majú možnosť vydať im svedectvo. (Mat. 10:17, 18) Ďalší kresťania zažívajú odpor z inej strany. Síce v ich krajine je sloboda uctievania, ale ich príbuzným sa nepáči, že slúžia Jehovovi, a chcú im v tom zabrániť. (Mat. 10:32–36) Ale keď vidia, že ich snahy sú zbytočné, často sa stáva, že im prestanú brániť. Niekedy sa dokonca aj zo silných odporcov stali horliví svedkovia. Preto sa nevzdávaj a buď odvážny. Je s tebou Jehova a dáva ti svojho mocného svätého ducha, a tak sa nemusíš ničoho báť! w22.03 12:8

Z Biblie sa dozvedáme, že Jehova nenávidí „pyšné oči, falošný jazyk [a] ruky, ktoré zabíjajú nevinných“. (Prísl. 6:16, 17) Aj „násilníci a podvodníci sú [mu] odporní“. (Žalm 5:6) Jehova tak veľmi nenávidí takéto správanie, že za čias Noema zničil všetkých skazených ľudí, ktorí „naplnili zem násilím“. (1. Mojž. 6:13) Aj prostredníctvom proroka Malachiáša povedal, že nenávidí, keď niekto zrádza svojho nevinného manželského partnera a chce sa s ním rozviesť. Pre Jehovu je jeho uctievanie neprijateľné a bude ho brať na zodpovednosť. (Mal. 2:13–16; Hebr. 13:4) Jehova chce, aby sme mali „odpor k tomu, čo je zlé“. (Rim. 12:9) Odpor je veľmi silná emócia. Znamená to, že niečo veľmi nenávidíme a hnusí sa nám to. Preto by sa nám mala hnusiť už len predstava, že by sme urobili niečo, čo Jehova považuje za zlé. w22.03 10:11-12

Zakrátko nás náš nebeský Otec prostredníctvom svojho Kráľovstva bohato odmení. Tí, ktorí trpezlivo čakajú na Jehovu, zožnú odmenu dnes i v novom svete. Keď príde nový svet, Boží služobníci už nikdy nebudú musieť znášať ťažkosti a náročné situácie, ktoré zažívajú dnes. Nespravodlivosť a bolesť budú vecou minulosti. (Zjav. 21:4) Už si nebudeme musieť robiť starosti, či budeme mať to, čo potrebujeme, lebo bude všetkého hojnosť. (Žalm 72:16; Iz. 54:13) Pred nami je krásna budúcnosť! Kým ten čas príde, Jehova nám pomáha, aby sme postupne prekonávali svoje zlozvyky a rozvíjali si dobré vlastnosti, a tak nás pripravuje na život pod jeho vládou. Nestrácajme odvahu a nevzdávajme sa. To najlepšie ešte len príde! S touto žiarivou vyhliadkou do budúcnosti naďalej ochotne a trpezlivo čakajme na Jehovu, kým neuskutoční všetko, čo sľúbil. w21.08 31:17-19

Krátko nato ako dostali kresťania z Judey list apoštola Pavla, museli opustiť svoj dom, prácu a neveriacich príbuzných a „utiecť do hôr“. (Mat. 24:16) V tom čase bolo veľmi dôležité, aby si navzájom pomáhali. Ak si už predtým vzali Pavlovu radu k srdcu, veľmi im to uľahčilo život na novom mieste. Naši bratia a sestry nám nemusia vždy povedať, čo potrebujú. Preto buď prístupný. Určite poznáš bratov a sestry zo svojho zboru, ktorí sú vždy veľmi ochotní pomôcť. Nikdy z nich nemáš pocit, že by ich to obťažovalo. Vieš, že sa na nich môžeš vždy spoľahnúť, a chcel by si byť ako oni. w22.02 9:13-15

V posledných rokoch došlo k reorganizácii mnohých zborov a krajov. Ak o to starší požiadali aj nás, možno bolo pre nás ťažké odísť zo zboru, v ktorom máme priateľov a rodinu. Dostali starší priamy pokyn od Boha, kde majú prideliť každého zvestovateľa? Nie. A práve preto môže byť pre nás náročné poslúchať pokyny, ktoré dostávame. Ale Jehova dôveruje starším, keď robia takéto rozhodnutia, a my by sme im mali dôverovať tiež. Prečo by sme mali spolupracovať so staršími a podporovať ich rozhodnutia aj vtedy, keď rozhodnú inak, ako by sa nám páčilo? Pretože tak prispejeme k jednote Božieho ľudu. Keď sa všetci pokorne podriaďujú rozhodnutiam rady starších, zboru sa duchovne darí. (Heb. 13:17) A čo je ešte dôležitejšie, keď spolupracujeme s tými, ktorým dôveruje Jehova a ktorých poveril, aby sa o nás starali, dávame Jehovovi najavo, že mu dôverujeme. (Sk. 20:28) w22.02 6:9-10

Ak si pokrstený brat, môžeš pracovať na svojich rečníckych a vyučovacích schopnostiach. Prečo? Lebo ak sa do týchto vecí zahĺbiš s cieľom stať sa lepším čitateľom, rečníkom a učiteľom, tvoji poslucháči budú mať z tvojho vyučovania väčší úžitok. (1. Tim. 4:15) Daj si za cieľ osvojiť si každý rečnícky znak, ktorý sa rozoberá v brožúre Zlepšuj sa v čítaní a vyučovaní. Každý znak si najprv preštuduj, potom si ho doma poctivo nacvičuj a nakoniec sa ho snaž vo svojich prejavoch uplatniť. Popros o radu pomocného radcu alebo iných starších, ktorí „sa usilovne venujú slovu a vyučovaniu“. (1. Tim. 5:17) Nezameriavaj sa len na to, aby si si osvojil technickú stránku znaku, ale aj na to, aby si pomohol poslucháčom posilniť si vieru alebo ich motivoval k určitému konaniu. Tak budeš mať väčšiu radosť ty aj tvoji poslucháči. w21.08 33:17

Keď sa na druhých pozeráme ako na takých, ktorí nás prevyšujú, nebudeme súperiť s tými, ktorí sú v niečom lepší ako my. Práve naopak, budeme sa tešiť, že sa im darí. Zvlášť to platí, keď svoje schopnosti a nadanie používajú v službe Jehovovi a na jeho chválu. Tak budeme všetci prispievať v zbore k pokoju a jednote. Sklon k závisti môžeme potláčať tak, že si uvedomujeme svoje obmedzenia. Ak sme pokorní a skromní, nebudeme sa snažiť dokázať, že sme nadanejší a schopnejší než druhí. Zameriame sa na to, čo sa môžeme naučiť od tých, ktorí sú lepší ako my. Napríklad brat v zbore máva vynikajúce verejné prednášky. Môžeme sa ho spýtať, ako si ich pripravuje. Alebo od sestry, ktorá je dobrá kuchárka, si môžeme vypýtať tipy, aby sme sa vo varení zlepšili. w21.07 28:8-9

V 4. Mojžišovej čítame, že Jehova odsúdil na smrť istého Izraelitu za to, že v sabat zbieral drevo. A z 2. Samuelovej sa dozvedáme, že neskôr Jehova odpustil kráľovi Dávidovi cudzoložstvo a vraždu. (4. Mojž. 15:32, 35; 2. Sam. 12:9, 13) Možno si kladieme otázku: Prečo Jehova odpustil Dávidovi také hrozné činy, ale iného muža odsúdil na smrť za zdanlivo menší hriech? Biblia neuvádza vždy všetky podrobnosti. Napríklad vieme, že Dávid sa úprimne kajal zo svojich hriechov. (Žalm 51:2–4) Ale akým človekom bol muž, ktorý porušil zákon o sabate? Oľutoval to, čo urobil? Stalo sa, že už aj v minulosti porušil Boží Zákon? Zľahčoval alebo dokonca odmietal výstrahy, ktoré dostal? Biblia o tom nehovorí. Ale vieme o našom Bohu viac než dosť, aby sme si boli istí, že „vždy robí to, čo je správne“. (Žalm 145:17) w22.02 6:3-4

Skromný človek neočakáva od seba viac, ako je schopný zvládnuť. Vďaka tomu nestratí radosť a bude sa cítiť stále užitočný. Skromný človek sa dá prirovnať k vodičovi, ktorý ide autom do kopca. Aby naň vyšiel, musí zaradiť nižšiu rýchlosť. Pôjde síce pomalšie, ale nezastane. Podobne aj skromný človek vie, kedy má „zaradiť nižšiu rýchlosť“, aby mohol byť naďalej aktívny a užitočný v službe Jehovovi. (Fil. 4:5) Zamyslime sa nad tým, aký príklad nám dáva Barzillaj. Mal 80 rokov, keď ho kráľ Dávid pozval, aby sa stal členom kráľovského dvora. Barzillaj kráľovu ponuku odmietol, lebo bol skromný. Uvedomoval si obmedzenia, a namiesto seba odporučil mladšieho muža Kimhama. (2. Sam. 19:35–37) Tak ako Barzillaj, aj dnes vekovo starší bratia radi prenechajú niektoré svoje úlohy mladším bratom. w21.09 36:6-7

Zdá sa ti ťažké vnímať Jehovu ako milujúceho Otca? Pre niektorých z nás je to ťažké. Možno sme nemali láskavého otca, a tak si nevieme predstaviť otca, ktorý by nás miloval. Je však upokojujúce vedieť, že Jehova úplne chápe naše pocity. Chce nám byť nablízku. Preto dal do svojho Slova napísať: „Priblížte sa k Bohu a on sa priblíži k vám.“ (Jak. 4:8) Jehova nás miluje a chce nám byť tým najlepším Otcom, akého len môžeme mať. Ježiš nám môže pomôcť priblížiť sa k Jehovovi. Pozná ho tak dobre a napodobňuje jeho vlastnosti tak dokonale, že povedal: „Kto videl mňa, videl aj Otca.“ (Ján 14:9) Ježiš nás ako starší brat učí, ako si máme vážiť a poslúchať nášho Otca, čo máme robiť, aby sme ho nezranili, a ako môžeme získať jeho priazeň. Ale Ježiš svojím životom tu na zemi ukázal zvlášť to, aký láskavý je Jehova a ako veľmi ľudí miluje. w21.09 38:4-5

Jehovov ľud je zjednotený v uctievaní jediného pravého Boha. Jehova dal starším závažnú úlohu, aby udržiavali zbor čistý. Keď niektorý kresťan vážne zhreší, Jehova od starších očakáva, aby posúdili, či môže zostať v kresťanskom zbore. Okrem iného musia zistiť, či tento človek robí pravé pokánie. Možno hovorí, že je mu to ľúto, ale skutočne nenávidí hriech, ktorého sa dopustil? Je rozhodnutý ho už neopakovať? Ak bol ovplyvnený zlými priateľmi, je ochotný prestať sa s nimi stretávať? Starší sa modlia k Jehovovi, aby ich viedol, skúmajú fakty vo svetle Božieho Slova a snažia sa zistiť, aký postoj má previnilec k tomu, čo urobil. Potom rozhodnú, či previnilec môže zostať v zbore alebo nie. V niektorých prípadoch musí byť vylúčený. (1. Kor. 5:11–13) w22.02 6:11-12

Niektorí z nás sa možno dali pokrstiť len pred niekoľkými dňami, iní už pred mnohými desaťročiami, ale všetci chceme mať takú osobnosť, ktorá sa páči Jehovovi. Ak to chceme dosiahnuť, musíme ovládať svoje myšlienky. Prečo? Lebo naše myšlienky do veľkej miery formujú našu osobnosť. Ak sa v mysli často zaoberáme nesprávnymi túžbami, prejaví sa to v našich slovách a skutkoch. (Ef. 4:17–19) Ale ak premýšľame o správnych veciach, je pravdepodobné, že svojou rečou a skutkami budeme robiť radosť nášmu Otcovi Jehovovi. (Gal. 5:16) No nesprávnym myšlienkam sa úplne nevyhneme. Ale môžeme sa rozhodnúť, že podľa nich nebudeme konať. Predtým, ako sme sa dali pokrstiť, sme sa museli zbaviť reči a skutkov, ktoré Jehova nenávidí. To je prvý a najdôležitejší krok, keď si chceme vyzliecť starú osobnosť. Ale to samo osebe nestačí. Ak sa chceme páčiť Jehovovi, musíme si obliecť novú osobnosť. w22.03 11:1-2

Starší nemajú ľahkú úlohu, keď zisťujú, či kresťan, ktorý vážne zhrešil, robí pravé pokánie. Prečo? Starší nevidia do srdca, a preto potrebujú viditeľné dôkazy, že ich brat úplne zmenil pohľad na hriech, ktorého sa dopustil. Potrebujú vidieť dôkaz, že tento kresťan úplne zmenil svoje myslenie, postoj a správanie. Kým takýto kresťan urobí potrebné zmeny, môže to trvať veľmi dlhý čas. Ako môže vylúčený človek dokázať, že sa úprimne kajá? Tak, že bude chodiť na všetky zhromaždenia a že sa bude riadiť radou, ktorú mu dali starší, aby sa pravidelne modlil a študoval. Mal by vyvinúť maximálne úsilie, aby sa vyhol situáciám, ktoré by mohli viesť k tomu, že by opäť zhrešil. Ak robí, čo môže, aby obnovil svoj vzťah k Jehovovi, môže si byť istý, že Jehova mu odpustí a že starší ho prijmú späť do zboru. w21.10 40:16-18

Ježiš veľmi miloval Jehovu, a preto uctieval iba jeho, a to aj keď bol v nebi, aj keď bol na zemi. (Luk. 4:8) Svojich učeníkov učil, aby aj oni uctievali iba Jehovu. Ani Ježiš, ani jeho verní učeníci nikdy nepoužívali pri uctievaní obrazy a sochy. Boh je Duch, a preto človek nemôže vymyslieť nič, čo by hoci len v náznaku znázorňovalo Jehovovu slávu! (Iz. 46:5) Ale čo obrazy a sochy takzvaných svätých? Je vhodné ich zhotovovať a modliť sa k nim? V druhom z Desiatich prikázaní Jehova povedal slová uvedené v texte na dnešný deň. Pre ľudí, ktorí túžia páčiť sa Bohu, sú tieto slová úplne jasné. Svetskí historici uznávajú, že raní kresťania uctievali iba Boha. Jehovovi svedkovia sa riadia vzorom, ktorý dali kresťania v prvom storočí. w21.10 42:5-6

Ježiš varoval kresťanov, ktorí žili v prvom storočí v Judei, že príde čas, keď bude Jeruzalem „obkľúčený vojskami“. (Luk. 21:20–24) To bude pre nich znamením, že musia „utiecť do hôr“. Ak utečú, zachránia si život, ale bude ich to niečo stáť. V Strážnej veži sa o tom pred rokmi písalo: „Opustili polia a domy, ba nevzali si ani veci zo svojich domov. S dôverou v Jehovovu ochranu a podporu uprednostnili jeho uctievanie pred čímkoľvek, čo sa mohlo zdať dôležité.“ Ďalej sa tam uvádzalo: „Možno nás čakajú skúšky v tom, ako sa pozeráme na hmotné veci – sú pre nás tým najdôležitejším, alebo je pre nás dôležitejšia záchrana, ktorú získajú všetci, čo sú na Božej strane? Áno, náš útek môže znamenať isté ťažkosti a nedostatok. Musíme byť pripravení urobiť čokoľvek, čo bude potrebné.“ w22.01 1:7-8

Krátko po tom, ako Izraeliti vyšli z Egypta, Jehova povedal Mojžišovi niečo o svojom mene a vlastnostiach. Vyhlásil: „Jehova je milosrdný a súcitný Boh, Jehova je trpezlivý a plný vernej lásky a pravdy, prejavuje vernú lásku tisícom, odpúšťa previnenie, priestupok a hriech.“ (2. Mojž. 34:6, 7) Keď čítame o týchto Jehovových vlastnostiach, hreje nás to pri srdci. Ale všimnime si jeden detail, ktorý Jehova spomenul v súvislosti so svojou vernou láskou. Aký detail? Jehova o sebe nepovedal iba to, že prejavuje vernú lásku, ale že je „plný vernej lásky“. Takýto opis Jehovovej vernej lásky sa v Biblii nachádza viackrát. (4. Mojž. 14:18; Neh. 9:17; Žalm 86:15; 103:8; Joel 2:13; Jon. 4:2) Vždy sa vzťahuje iba na Jehovu, nie na ľudí. Nie je pozoruhodné, že Jehova tak veľmi zdôrazňuje túto svoju vlastnosť? w21.11 44:3-4

Manželské dvojice si môžu vziať príklad z apoštola Petra a jeho manželky. Asi pol roka až rok po prvom stretnutí s Ježišom musel Peter urobiť dôležité rozhodnutie. Dovtedy pracoval ako rybár, aby sa postaral o svoju rodinu. Preto keď ho Ježiš pozval, aby ho sprevádzal celým časom, Peter musel vziať do úvahy situáciu svojej rodiny. (Luk. 5:1–11) Rozhodol sa, že sa spolu s Ježišom zapojí do zvestovateľskej činnosti. A je zrejmé, že ho v tom jeho manželka podporila. Biblia naznačuje, že po Ježišovom vzkriesení ho aspoň nejaký čas sprevádzala na cestách. (1. Kor. 9:5) Nepochybne preto, že bola príkladnou kresťanskou manželkou, mohol Peter bez zábran napísať rady kresťanským manželom a manželkám. (1. Petra 3:1–7) Zjavne obaja, Peter i jeho manželka, dôverovali Jehovovmu sľubu, že sa o nich postará, keď budú dávať Kráľovstvo na prvé miesto. (Mat. 6:31–34.) w21.11 46:14

Apoštol Pavol miloval svojich bratov a sestry a neúnavne im pomáhal. (Sk. 20:31) Aj oni ho mali veľmi radi. Napríklad keď sa starší z Efezu dozvedeli, že už ho viac neuvidia, „začali veľmi plakať“. (Sk. 20:37) Aj naši starší milujú bratov a sestry a robia, čo môžu, aby im pomáhali. (Fil. 2:16, 17) Ale niekedy sa stretávajú s prekážkami. Ako ich môžu prekonať? Vynikajúcim príkladom pre našich obetavých starších je Pavol. Nebol to žiadny superman. Bol nedokonalý a niekedy sa musel veľmi namáhať, aby robil to, čo je správne. (Rim. 7:18–20) Zažíval aj rôzne ťažkosti. Ale nevzdával sa a nestratil radosť. Keď budú starší napodobňovať Pavla, môžu prekonať prekážky, s ktorými sa stretávajú, a slúžiť Jehovovi s radosťou. w22.03 14:1-2

V 3. Mojžišovej 19:3 sa hovorí o zachovávaní sabatu. Kresťania nie sú pod Zákonom, preto nemusíme dodržiavať týždenný sabat. Napriek tomu sa môžeme veľa naučiť z toho, ako Izraeliti dodržiavali sabat a čo dobré im to prinášalo. V sabat odpočívali od každodennej práce a venovali sa duchovným činnostiam. Preto aj Ježiš chodieval v sabat do synagógy vo svojom rodnom meste a čítal z Božieho Slova. (2. Mojž. 31:12–15; Luk. 4:16–18) K čomu by nás mal podnecovať Boží príkaz „budete zachovávať moje sabaty“, zapísaný v 3. Mojžišovej 19:3? Mali by sme ubrať z niektorých každodenných činností, aby sme sa mohli viac venovať duchovným veciam. Zdá sa ti, že by si sa v tom mohol zlepšiť? Ak si budeš pravidelne vyhradzovať čas na duchovné činnosti, vypestuješ si blízky, osobný vzťah k Jehovovi a to je nevyhnutná vec na to, aby si mohol byť svätý. w21.12 48:13

Ježiš sa počas svojej služby na zemi stretával s rôznymi ľuďmi. Jedával s bohatými a vplyvnými ľuďmi, ale veľa času strávil aj s chudobnými a utláčanými. Mal súcit s tými, ktorých väčšina považovala za „hriešnikov“. Niektorí samospravodliví jednotlivci sa na tom pohoršovali a Ježiša zavrhli. Pýtali sa jeho učeníkov: „Ako to, že jete a pijete s vyberačmi daní a hriešnikmi?“ Ježiš im odpovedal to, čo čítame v texte na tento deň. (Luk. 5:29–31) Dlho pred príchodom Mesiáša o ňom prorok Izaiáš napísal, že svet ho neprijme. Toto proroctvo znie: „Bol opovrhovaný a ľudia sa mu vyhýbali... Jeho tvár bola pred nami akoby skrytá, bol opovrhovaný a nemali sme ho za nič.“ (Iz. 53:3) Podľa tohto proroctva sa mali ľudia Mesiášovi vyhýbať. Preto mali Židia v prvom storočí počítať s tým, že väčšina Ježiša zavrhne. w21.05 19:3-4

Niektorí kresťania sa neriadili radami, ktoré dostali. (Jak. 1:22) Ďalší uprednostňovali bohatých pred chudobnými. (Jak. 2:1–3) A iní nevedeli ovládať svoj jazyk. (Jak. 3:8–10) Títo kresťania mali vážne problémy, ale Jakub si nemyslel, že sa im už nedá pomôcť. Dal im láskavé, ale priame rady a povzbudil tých, ktorí boli duchovne slabí, aby poprosili o pomoc starších. (Jak. 5:13, 14) Poučenie: Buď realista, ale udržiavaj si pozitívny pohľad na druhých. Mnohí, s ktorými študujeme Bibliu, možno majú problém riadiť sa tým, čo sa učia. (Jak. 4:1–4) Možno potrebujú viac času, aby sa zbavili zlých vlastností a nahradili ich kresťanskými vlastnosťami. Musíme byť odvážni a otvorene povedať svojim záujemcom, v čom sa potrebujú zlepšiť. Musíme byť aj pozitívni a dôverovať, že Jehova k sebe priťahuje pokorných ľudí a dá im silu, aby urobili v živote potrebné zmeny. (Jak. 4:10) w22.01 2:11-12

Všetci kresťania by mali byť milosrdní tak ako Jehova. Prečo? Jedným z dôvodov je, že Jehova nebude vypočúvať modlitby tých, ktorí nie sú k druhým milosrdní. Určite nikto z nás nechce, aby Jehova prestal vypočúvať naše modlitby. Preto by sme si mali dávať veľký pozor, aby sme si neosvojili nemilosrdný postoj k tým, ktorí nejako trpia. Nechceme si zapchávať uši pred ich volaním o pomoc. Naopak, chceme si vziať k srdcu túto biblickú radu: „Kto nie je milosrdný, bude súdený bez milosrdenstva.“ (Jak. 2:13) Keď pokorne uznáme, že aj my potrebujeme milosrdenstvo, ochotnejšie ho prejavíme druhým. Zvlášť je to potrebné vtedy, keď sa kajúcny previnilec vráti do zboru. Biblické príklady nám pomáhajú, aby sme neboli bezcitní, ale milosrdní. w21.10 41:16-17

Niečo podobné urobil Ježiš v poslednú noc svojho života na zemi, keď sa jeho služba chýlila ku koncu. Opäť si vyhľadal tiché miesto, kde mohol rozjímať a modliť sa. Našiel ho v Getsemanskej záhrade. Pri tejto príležitosti dal svojim učeníkom veľmi dôležitú radu o modlitbe. Keď prišli do Getsemanskej záhrady, bolo už veľmi neskoro, možno po polnoci. Ježiš požiadal apoštolov, aby bdeli, a odišiel kúsok ďalej modliť sa. (Mat. 26:37–39) Ale kým sa modlil, apoštoli zaspali. Keď ich Ježiš našiel spať, znovu im povedal: „Bdejte a modlite sa.“ (Mat. 26:40, 41) Ježiš si uvedomoval, že prežívajú veľkú psychickú záťaž a sú unavení. Prejavil pochopenie a uznal, že „telo je slabé“. Ešte dvakrát od nich odišiel modliť sa a napriek tomu, že ich povzbudzoval, aby sa aj oni modlili, zakaždým ich našiel spať. (Mat. 26:42–45) w22.01 5:10-11