Január

Vďaka krásnym kresťanským vlastnostiam mohol Timotej urobiť veľa práce pre Jehovu. (Fil. 2:19–22) Z toho, ako sa apoštol Pavol o Timotejovi vyjadril, vidíme, že bol pokorný, verný, pracovitý a spoľahlivý. Veľmi mu záležalo na bratoch a sestrách. Preto ho mal Pavol rád a neváhal mu zveriť aj náročné úlohy. Keď aj my budeme pracovať na vlastnostiach, ktoré sa páčia Jehovovi, Jehova nás bude mať rád a budeme ešte užitočnejší pre zbor. (Žalm 25:9; 138:6) Pros Jehovu, aby ti pomohol zistiť, v čom sa potrebuješ zlepšiť. Potom si vyber jednu vlastnosť, na ktorej by si chcel pracovať. Mohol by si sa zamerať na to, aby si bol empatickejší? Chcel by si byť miernejší a ľahšie druhým odpúšťať? Na to, v čom by si sa mal zlepšiť, sa môžeš opýtať aj dobrého priateľa. (Prísl. 27:6) w22.04 18:4-5

Jehova chce, aby sme boli šťastní. Vieme to z toho, že nám dáva svojho svätého ducha a súčasťou ovocia tohto ducha je radosť. (Gal. 5:22) V Biblii sa píše, že „viac šťastia je v dávaní ako v prijímaní“. (Sk. 20:35) A skutočne je to tak, lebo keď sa naplno zapájame do služby a pomáhame bratom a sestrám, prináša nám to veľkú radosť. Apoštol Pavol sa v texte na dnešný deň zmieňuje o dvoch veciach, ktoré nám pomôžu udržať si radosť. Tou prvou vecou je, že by sme mali dávať Jehovovi to najlepšie, čo je v našich silách. Keď to tak robíme, môžeme byť šťastní. (Mat. 22:36–38) A tou druhou vecou je, že sa nemáme porovnávať s druhými. Za všetko, čo sa nám podarí urobiť vďaka tomu, že sme zdraví, dostali sme nejaké školenie alebo máme určité schopnosti, by sme mali byť vďační Jehovovi. Na druhej strane, ak sú iní v niečom lepší ako my, mali by sme sa tešiť z toho, že svoje schopnosti využívajú pre Jehovu. w22.04 16:1-2

Koniec falošného náboženstva príde náhle, čo úplne prekvapí celý svet. (Zjav. 18:8–10) Zničenie Veľkého Babylona otrasie svetom a možno povedie k ťažkostiam, ale Jehovovi služobníci budú mať minimálne dva dôvody na radosť. Tento Jehovov odveký nepriateľ bude navždy preč a naše vyslobodenie z tohto zlého sveta bude na dosah ruky. Daniel predpovedal, že „pravého poznania pribudne“. A je to naozaj tak! Proroctvá o čase, v ktorom žijeme, teraz chápeme lepšie než kedykoľvek predtým. (Dan. 12:4, 9, 10) To, aké sú tieto proroctvá presné, v nás vyvoláva bázeň pred Jehovom a ešte viac si ceníme jeho Slovo. (Iz. 46:10; 55:11) Neprestajne si posilňujme vieru tak, že si budeme do hĺbky študovať Bibliu a pomáhať druhým, aby si vytvorili blízky vzťah k Jehovovi. Jehova bude chrániť „tých, ktorí sa na [neho] plne spoliehajú, [požehná] ich trvalým pokojom“. (Iz. 26:3) w22.07 28:16-17

Z knihy Zjavenie sa dozvedáme, že v nebi bolo zriadené Božie Kráľovstvo a že Satan bol zvrhnutý na zem. (Zjav. 12:1–9) Zvrhnutie Satana prinieslo v nebi úľavu, ale nám tu na zemi veľké ťažkosti. Prečo? Lebo Satanov hnev je namierený proti tým, ktorí tu na zemi verne slúžia Jehovovi. (Zjav. 12:12, 15, 17) Čo nám pomôže verne slúžiť Bohu napriek Satanovým útokom? (Zjav. 13:10) Okrem iného aj to, keď vieme, čo prinesie budúcnosť. V knihe Zjavenie apoštol Ján opisuje, na čo sa môžeme v blízkej budúcnosti tešiť. Napríklad sa v nej dozvedáme, že budú zničení Boží nepriatelia. V prvom verši knihy Zjavenie sa píše, že celá táto kniha je napísaná „v symbolických obrazoch“. (Zjav. 1:1) w22.05 20:1-3

Pevný postoj Jehovových verných služobníkov povedie k tomu, že Jehovovi nepriatelia sa na nich veľmi rozhnevajú a na celom svete sa stanú terčom útoku koalície národov. Tento prejav nenávisti je v Biblii opísaný ako útok Góga z Magógu. (Ezech. 38:14, 15) Ako bude Jehova reagovať na tento zúrivý útok? V Biblii čítame, že „vzplanie [jeho] veľký hnev“. (Ezech. 38:18, 21–23) V 19. kapitole Zjavenia sa píše, čo sa stane potom. Jehova pošle svojho Syna, aby ochránil svoj ľud a porazil nepriateľov. V tomto boji sa k Ježišovi pripoja „nebeské vojská“ – verní anjeli a jeho 144 000 spoluvládcov. (Zjav. 17:14; 19:11–15) Ako sa táto vojna skončí? Všetci ľudia a všetky organizácie, ktoré odporujú Jehovovi, budú zničené. (Zjav. 19:19–21) w22.05 21:9-10

Krátko po tom, ako Adam a Eva zhrešili, vyslovil Jehova dôležité proroctvo, ktoré bolo pre ich potomkov zdrojom nádeje. Je zapísané v 1. Mojžišovej 3:15. „Ja položím nepriateľstvo medzi teba a ženu a medzi tvoje potomstvo a jej potomstvo. Ono ti rozmliaždi hlavu a ty mu zraníš pätu.“ Toto proroctvo je zapísané v prvej knihe Biblie a je zaujímavé tým, že všetky ostatné biblické knihy s ním nejakým spôsobom súvisia. Uveďme si k tomu prirovnanie. Chrbát viazanej knihy spája všetky jej strany do jedného zväzku. Tak aj proroctvo zapísané v 1. Mojžišovej 3:15 spája obsah všetkých biblických kníh do jedného posolstva – že Boh pošle záchrancu, ktorý zničí Diabla a tých, ktorí stoja na jeho strane. To je dobrá správa pre všetkých, ktorí milujú Jehovu. Štúdium Biblie nám pomôže vidieť, ako sa toto proroctvo spĺňa a aký význam má pre nás. w22.07 30:1-3

Modlite sa o múdrosť, aby ste vedeli vychovávať svoje deti tak, aby milovali Jehovu. (Jak. 1:5) On je ten najpovolanejší, kto nám môže v tejto oblasti poradiť, a to z viacerých dôvodov. Uveďme si dva. Po prvé, Jehova má ako rodič najbohatšie skúsenosti. (Žalm 36:9) A po druhé, jeho múdre rady sú vždy na naše dobro. (Iz. 48:17) Jehova dáva rodičom prostredníctvom svojho Slova a svojej organizácie množstvo duchovného pokrmu, pomocou ktorého môžu vychovávať svoje deti tak, aby ho milovali. (Mat. 24:45) Napríklad veľa dobrých rád vyšlo v sérii článkov „Rady pre rodinu“. Tieto články vychádzali dlhé roky v časopise Prebuďte sa! a teraz sa objavujú na našej stránke jw.org. Na tejto stránke je tiež veľa videí a interview, ktoré rodičom ukazujú, ako môžu pri výchove detí uplatňovať rady od Jehovu. (Prísl. 2:4, 5) w22.05 23:4-5

V odpúšťaní sa Jehovovi v celom vesmíre nikto nevyrovná. Po prvé preto, lebo Jehova je vždy ochotný odpustiť. Po druhé preto, lebo nás pozná do najmenších detailov. Vie o nás všetko, a preto vie najlepšie posúdiť, či sa úprimne kajáme. A po tretie, keď nám odpustí, je to, akoby náš hriech úplne vymazal a my môžeme začať s čistým štítom. Vďaka tomu s ním môžeme mať dobrý vzťah a čisté svedomie. Samozrejme, kým budeme nedokonalí, stále budeme hrešiť. Ale môže nás utešiť to, čo sa píše v Hlbšom pochopení Písma v 2. zväzku na strane 291 (čes.): „Jehovovi služobníci nemusia mať neustále výčitky svedomia pre svoje chyby, ktoré vyplývajú zo zdedenej nedokonalosti, pretože Jehova milosrdne berie do úvahy ich telesné slabosti. (Žalm 103:8–14; 130:3) Ak svedomito chodia po Božích cestách, môžu sa radovať. (Fil. 4:4–6; 1. Jána 3:19–22).“ w22.06 24:18-19

Strach z toho, že nás vláda bude prenasledovať, nie je Satanovou jedinou zbraňou. Niektorí sa ešte viac boja toho, ako zareaguje ich rodina, keď sa dozvie, že sa stali Jehovovými svedkami. Svoju rodinu majú radi a veľmi by si priali, aby aj oni spoznali pravdu. Preto ich veľmi trápi, keď ich príbuzní znevažujú Boha a jeho služobníkov. Ale veľakrát sa stalo, že členovia rodiny, ktorí boli spočiatku proti pravde, ju nakoniec prijali. No čo ak to v tvojom prípade tak nie je a rodina s tebou nechce mať nič spoločné? Ako sa s tým môžeš vyrovnať? Utešiť ťa môžu krásne slová zo Žalmu 27:10. Keď si pripomíname, ako veľmi nás Jehova miluje, dáva nám to pocit istoty, aj keď je rodina proti nám. A sme si istí, že nás za našu vytrvalosť odmení. Po telesnej, citovej a duchovnej stránke sa o nás postará oveľa lepšie než ktokoľvek iný. w22.06 26:11-13

Keď bol Ježiš na zemi, jeho nepriatelia ho krivo obviňovali, že si rád vypije, je nenásytný, spolupracuje s Diablom, nedodržiava sabat a dokonca sa rúha Bohu. (Mat. 11:19; 26:65; Luk. 11:15; Ján 9:16) Ale Ježiš im na to neodpovedal urážkami. Keď je niekto na nás hrubý, nemali by sme sa nechať vyprovokovať, ale mali by sme napodobniť Ježiša. (1. Petra 2:22, 23) Ale uvedomujeme si, že to nie je ľahké. (Jak. 3:2) Čo nám môže pomôcť? Ak niekto v službe reaguje nepríjemne, snaž sa udržať si nadhľad. Brat, ktorý sa volá Sam, hovorí: „Snažím sa zameriavať na to, že ten človek potrebuje počuť dobrú správu a že sa môže zmeniť.“ Niekedy sú ľudia nahnevaní iba preto, že ich oslovíme v nevhodnej chvíli. Keď sa nám to stane, môžeme sa v duchu krátko pomodliť a poprosiť Jehovu, aby nám pomohol zostať pokojnými a nepovedať nič neláskavé ani neúctivé. w22.04 15:8-9

Rodičia môžu pomôcť svojim deťom vytvoriť si blízky vzťah k Jehovovi hlavne tak, že s nimi študujú Bibliu. (2. Tim. 3:14–17) Ale v Biblii sa hovorí, že môžu využiť aj iný spôsob. V knihe Príslovia otec pripomína svojmu synovi, aby si stále všímal Jehovove vlastnosti, ktoré vidno z toho, čo vytvoril. (Prísl. 3:19–21) Rodičia, určite radi chodíte s deťmi von do prírody. Využite tento čas a pomáhajte im, aby si to, čo vidia, spájali s Jehovovými vlastnosťami. (Rim. 1:20) Ako Ježiš pri vyučovaní používal príklady z prírody? Raz svojim učeníkom povedal, aby si všímali krkavce a ľalie. (Luk. 12:24, 27–30) Vyzdvihol to, aký je Jehova štedrý a láskavý. Učeníci sa z toho mohli naučiť, že tak ako sa Jehova stará o vtáky a ľalie, postará sa aj o nich, aby mali vždy čo jesť a čo si obliecť. w23.03 13:1-4

Ďakujeme Jehovovi aj za to, že sa k nemu môžeme modliť prostredníctvom jeho Syna. Práve prostredníctvom neho nám Jehova dáva to, o čo ho prosíme. A naše modlitby vypočúva vtedy, keď ich predkladáme v Ježišovom mene a Jehova nám na základe Ježišovej výkupnej obete odpúšťa hriechy. (Rim. 5:1) V Biblii sa píše, že Ježiš je náš „veľkňaz, ktorý [sedí] po pravici trónu Božieho majestátu v nebesiach“. (Hebr. 8:1) Je aj náš pomocník, ktorého „máme u Otca“. (1. Jána 2:1) Sme veľmi vďační Jehovovi, že nám dal takého súcitného veľkňaza, ktorý má pochopenie pre naše slabosti a ktorý „za nás prosí“. (Rim. 8:34; Hebr. 4:15) Bez Ježišovej obete by sme nemohli pristupovať k Jehovovi a obracať sa naňho v modlitbách. Iste súhlasíš s tým, že nikdy nedokážeme Jehovovi dostatočne poďakovať za vzácny dar, ktorý nám dal – za jeho drahého Syna. w22.07 31:10-12

Dôveryhodný človek vždy dodrží svoje slovo a hovorí pravdu. (Žalm 15:4) Druhí vedia, že sa naňho môžu spoľahnúť. Určite aj my chceme mať medzi bratmi a sestrami takúto povesť. Dôveru si musíme získať, nie je možné si ju vynútiť. Hovorí sa, že s dôverou je to ako s peniazmi. Ťažké je ju získať, ľahké o ňu prísť. Ten, kto si určite zaslúži našu dôveru, je Jehova. „Všetko jeho konanie svedčí o jeho dôveryhodnosti.“ (Žalm 33:4) A chce, aby sme ho napodobňovali. (Ef. 5:1) Sme veľmi radi, že vďaka Jehovovi môžeme patriť do duchovnej rodiny bratov a sestier, ktorí nás majú radi a ktorým môžeme dôverovať. Aby sme si v zbore navzájom dôverovali, každý z nás musí pracovať na tom, aby prejavoval lásku, pokoru, dobrý úsudok, bol úprimný a mal sebaovládanie Napodobňujeme tak nášho Boha Jehovu a dokazujeme, že sme dôveryhodní. w22.09 38:1-2, 17

Aj keď máme veľkú duchovnú rodinu, niekedy sa môžeme cítiť osamelí a možno bojujeme s negatívnymi pocitmi a zdá sa nám, že sme na to sami. Ale Jehova nechce, aby sme sa tak cítili. Pouvažujme, ako pomohol prorokovi Eliášovi. Dvakrát sa ho opýtal: „Čo tu robíš?“, a tak ho podnietil, aby sa vyrozprával. (1. Kráľ. 19:9, 13) Vždy, keď si pred ním Eliáš vylieval srdce, pozorne ho počúval. Okrem toho Eliáša uistil, že v krajine je ešte veľa tých, ktorí uctievajú Jehovu. (1. Kráľ. 19:11, 12, 18) Keď sa Eliáš zveril so svojimi pocitmi Jehovovi a videl, že ho vypočul, určite pocítil veľkú úľavu. Potom mu Jehova dal niekoľko dôležitých úloh. Poveril ho, aby pomazal Chazaela za kráľa nad Sýriou, Jehua za kráľa nad Izraelom a Elizea za proroka. (1. Kráľ. 19:15, 16) Tak mu Jehova pomohol, aby sa zameral na pozitívne veci. Dal mu aj blízkeho spolupracovníka Elizea. w22.08 33:3, 5

Staval už niekedy váš zbor sálu Kráľovstva alebo ju rekonštruoval? Ak áno, určite si spomínaš na prvé zhromaždenie, ktoré sa tam konalo. Iste si bol Jehovovi veľmi vďačný. Možno si bol pri úvodnej piesni taký dojatý, že si ani nedokázal spievať. Naše krásne sály prinášajú Jehovovi chválu. Ale ešte väčšiu chválu mu prinášame, keď sa zapájame do inej „stavebnej činnosti“. O akú činnosť ide? Dozvieme sa to v dnešnom dennom texte. Keď apoštol Pavol nabádal kresťanov, aby sa navzájom podporovali, použil grécke slovo, ktoré môže znamenať aj „stavať“ alebo „budovať“. Ľudia sú dôležitejší ako budovy. Keď sa navzájom podporujeme, robíme Jehovovi veľkú radosť. Apoštol Pavol je vynikajúcim príkladom človeka, ktorý vedel druhých povzbudiť a podporiť. Dokázal sa vžiť do toho, čo prežívajú. Môžeme ho napodobňovať a tak sa navzájom podporovať. (1. Kor. 11:1) w22.08 35:1-2

Kresťan, ktorý chce byť z Božieho pohľadu spravodlivý, musí byť poctivý vo všetkých obchodných záležitostiach. Okrem toho spravodlivý človek neznáša, keď sa s druhými zaobchádza nespravodlivo. A pri svojich rozhodnutiach uvažuje, ako sa na ne pozerá Jehova, lebo sa mu chce „páčiť vo všetkých ohľadoch“. Jehova je v Biblii opísaný ako „príbytok spravodlivosti“, čiže jej Zdroj. (Jer. 50:7) Je Stvoriteľ, a preto iba on má právo určovať, čo je správne a čo je nesprávne. Jeho pohľad na to, čo je dobré a zlé, je vždy správny. Na rozdiel od neho my sme nedokonalí a náš pohľad je často skreslený. (Prísl. 14:12; Iz. 55:8, 9) Ale sme stvorení na Boží obraz, a tak dokážeme žiť podľa jeho noriem. (1. Mojž. 1:27) A robíme to radi. Svojho Otca milujeme, a tak ho chceme napodobňovať najlepšie, ako vieme. (Ef. 5:1) w22.08 36:5-6

Keď je toho na nás veľa alebo nás niečo trápi, možno cítime, že by sme sa potrebovali nejako odreagovať. To je pochopiteľné. Ale musíme si dať pozor, aby to nebolo niečo, čo Jehova nenávidí. (Ef. 5:10–12, 15, 16) Apoštol Pavol povzbudzoval kresťanov vo Filipách, aby premýšľali o tom, „čo je spravodlivé, čo je čisté, čo podnecuje k láske… [a] čo je cnostné“. (Fil. 4:8) Hoci tu Pavol nehovoril konkrétne o zábave, to, čo napísal, nám môže pri výbere zábavy veľmi pomôcť. Keď premýšľaš, akú hudbu budeš počúvať, aký film si pozrieš, akú knihu si prečítaš alebo akú videohru si zahráš, zamysli sa nad tým, či by sa dali opísať slovami, ktoré Pavol použil. Tak zistíš, či by sa to Jehovovi páčilo alebo nie. Chceme žiť podľa jeho vysokých noriem. (Žalm 119:1–3) w22.10 41:11-12

Niektorí z „nespravodlivých“ robili vo svojom živote hrozné veci a budú sa musieť naučiť, ako žiť podľa Jehovových spravodlivých noriem. Preto Božie Kráľovstvo zorganizuje ten najväčší vzdelávací program v dejinách ľudstva. Kto bude nespravodlivých vyučovať? Bude to veľký zástup a vzkriesení spravodliví. Na to, aby sa mená nespravodlivých dostali do knihy života, si títo ľudia budú musieť k Jehovovi vytvoriť blízky vzťah a zasvätiť mu svoj život. Ježiš Kristus a pomazaní, ktorí s ním budú súdiť ľudí, budú s veľkým záujmom pozorovať, ako sa im v tom darí. (Zjav. 20:4) Každý, kto na toto vyučovanie nebude reagovať, bude odstránený – aj keby mal 100 rokov. (Iz. 65:20) Jehova a Ježiš vidia do srdca a nikomu nedovolia, aby v novom svete nejako škodil. (Iz. 11:9; 60:18; 65:25) w22.09 39:11-12

V tomto verši sa výraz „vládnuca moc“, alebo podľa poznámky pod čiarou „nadriadené autority“, vzťahuje na ľudské vlády, ktoré majú nad druhými moc. Kresťania ich musia poslúchať. Vlády udržiavajú verejný poriadok, dbajú na dodržiavanie zákona a niekedy sa dokonca zastávajú Jehovovho ľudu. (Zjav. 12:16) Preto by sme mali mať pred nimi bázeň, prejavovať im česť a platiť dane a poplatky. (Rim. 13:7) Ale tieto vlády majú určitú právomoc iba preto, lebo im to dovolil Jehova. Jasne to povedal Ježiš, keď ho vypočúval rímsky miestodržiteľ Pontský Pilát. Keď sa Pilát zmienil, že má právomoc ho prepustiť alebo dať popraviť, Ježiš mu na to povedal: „Nemal by si nado mnou žiadnu právomoc, keby ti nebola daná zhora.“ (Ján 19:11) Podobne aj dnes je právomoc všetkých ľudských vlád obmedzená. w22.10 42:6

Kráľ Dávid vedený svätým duchom napísal, ako bude vyzerať život, keď v budúcnosti zasadne na trón múdry kráľ, ktorý bude verný Jehovovi. (Žalm 37:10, 11, 29) Žalm 37:11 často čítame v službe, keď ľuďom hovoríme o raji. Máme na to dobrý dôvod, lebo Ježiš citoval tento text vo svojej Kázni na vrchu a ukázal, že sa splní v budúcnosti. (Mat. 5:5) Ale Dávidove slová poukazovali aj na to, aký bude život pod vládou kráľa Šalamúna. Počas jeho vlády sa Izraeliti tešili z výnimočného pokoja a blahobytu. Ich krajina „[oplývala] mliekom a medom“. Boh im sľúbil: „Ak sa budete riadiť mojimi zákonmi... dám, aby v krajine zavládol pokoj. Váš spánok bude pokojný a z nikoho nebudete mať strach.“ (3. Mojž. 20:24; 26:3, 6) A tieto sľuby sa počas Šalamúnovej vlády naozaj splnili. (1. Kron. 22:9; 29:26–28) Slová zapísané v Žalme 37:10, 11, 29 sa splnili v minulosti a splnia sa aj v budúcnosti. w22.12 50:8

Ako praví kresťania sa musíme riadiť pokynmi. V Biblii nachádzame túto dobrú radu: „Keď vedieš vojnu, daj na múdre rady, v množstve radcov spočíva úspech.“ (Prísl. 24:6, pozn. pod čiarou) Ako nám táto zásada môže pomôcť, aby sme sa zlepšili v tom, ako zvestujeme a vyučujeme? Tak, že to nebudeme robiť po svojom, ale budeme sa snažiť uplatniť odporúčania, ktoré dostávame. Mnoho dobrých rád zaznieva na našich zhromaždeniach, kde sa môžeme veľa naučiť z prednášok a úloh skúsených bratov a sestier. Okrem toho nám Jehovova organizácia dáva úžasné pomôcky – publikácie a videá, vďaka ktorým môžu ľudia porozumieť Biblii. Sme veľmi vďační za dobré rady z Božieho Slova. Čo by sme bez nich robili? Spoliehajme sa na múdrosť vo všetkom, čo robíme. (Prísl. 3:13–17) w22.10 43:18-19

Keď zjeme nejaké jedlo a strávime ho, posilní nás to. Podobne to platí v duchovnom zmysle. Keď si čítame Božie Slovo a rozjímame o ňom, posilní to našu vieru. Jehova chce, aby sme jeho Slovu dobre rozumeli. Podarí sa nám to vďaka modlitbe, čítaniu a rozjímaniu. Najprv sa pomodlime a tak si pripravme srdce, aby bolo vnímavé na Božie myšlienky. Potom si prečítajme nejakú časť Biblie. A nakoniec sa zastavme a popremýšľajme o tom, čo sme si prečítali. K čomu to povedie? Čím viac budeme o Božom Slove premýšľať, tým lepšie mu budeme rozumieť a tým silnejšia bude naša viera. Prečo je dôležité, aby sme si čítali Bibliu a premýšľali o tom? Lebo vďaka tomu získame vnútornú silu, ktorú potrebujeme, aby sme oznamovali dobrú správu o Kráľovstve, ale aj tvrdé posolstvo súdu, ktoré možno budeme oznamovať v blízkej budúcnosti. Okrem toho, keď budeme uvažovať o Jehovovej krásnej osobnosti, budeme mať k nemu ešte bližší vzťah. w22.11 45:16-17

Ježiš povedal, že nielen jeho nasledovníci, ale aj ľudia, ktorí nie sú časťou kresťanského zboru, budú poznať jeho pravých nasledovníkov podľa nesebeckej lásky. A láska, ktorú medzi sebou máme, je naozaj výnimočná. Samozrejme, nie sme dokonalí. (1. Jána 1:8) Takže čím lepšie sa poznáme, tým viac vidíme na druhých aj chyby. (Rim. 3:23) Je smutné, že niektorí sa cez ne nedokázali preniesť a prestali slúžiť Jehovovi. Ako Ježiš prejavoval lásku svojim apoštolom? A ako ho môžeme napodobňovať? Odpovede na tieto otázky nám pomôžu, aby sme bratov a sestry mali ešte radšej a dávali im to najavo, aj keď narazíme na ich nedokonalosť. (Ef. 5:2) w23.03 14:2-4

Musíme počítať s tým, že ako sa blíži koniec tohto sveta, budú pribúdať aj ťažkosti v zbore. Môžu byť skúškou našej vernosti Jehovovi, a tak potrebujeme uvažovať triezvo. Keď ti niekto v zbore ublíži, nezatrpkni. Ak ťa niekto napráva, povznes sa nad svoje pocity, prijmi to a urob potrebné zmeny. A keď sa ťa osobne týkajú nejaké organizačné zmeny, ochotne ich prijmi a prispôsob sa im. Udrž si dôveru v Jehovu a v jeho organizáciu, aj keď zažívaš situácie, ktoré sú skúškou tvojej vernosti. Zostaň pokojný, mysli jasne a snaž sa pozerať na veci z Jehovovho pohľadu. Pros o pomoc Jehovu. A nikdy sa neizoluj od zboru. Potom sa Satanovi v žiadnej situácii nepodarí oddeliť ťa od Jehovu a jeho organizácie. (Jak. 4:7) w22.11 48:14-16

Starší pomáhajú bratom a sestrám pripraviť sa na prírodnú katastrofu. Uistia sa, že všetci v zbore vedia, čo majú robiť, aby zostali v bezpečí, a ako sa s nimi môžu skontaktovať. Čo môžeš urobiť ty osobne? Keď dôjde k prírodnej katastrofe v tvojom okolí, opýtaj sa starších, ako môžeš byť užitočný. Možno by si mohol u seba dočasne ubytovať niekoho, kto musel opustiť svoj domov alebo niekoho zo stavebných dobrovoľníkov. Alebo by si mohol spolukresťanom, ktorí to potrebujú, doručovať jedlo či iné veci. Ale pomáhať môžeš aj vtedy, keď ku katastrofe dôjde niekde ďalej. Ako? Tak, že sa budeš za bratov a sestry modliť. (2. Kor. 1:8–11) Humanitárnu pomoc môžeš podporovať aj finančne, keď prispeješ na celosvetovú činnosť. (2. Kor. 8:2–5) Keby si mohol do postihnutej oblasti vycestovať, opýtaj sa starších, ako by si sa mohol dať k dispozícii. Keď budeš pozvaný, pravdepodobne dostaneš nejaké školenie, aby si bol čo najužitočnejší. w22.12 52:8, 11-12

Slová dnešného denného textu adresoval apoštol Pavol kresťanom v Korinte. Niektorí boli predtým cudzoložníkmi, homosexuálmi a opilcami. (1. Kor. 6:9–11) Myslíš si, že po krste sa u nich už nikdy neobjavila nejaká nesprávna túžba? Zrejme nie. Je síce pravda, že všetci boli pomazaní, ale stále boli nedokonalí. Preto určite z času na čas bojovali s nesprávnymi túžbami. To ťa môže povzbudiť. Prečo? Pretože z toho vidno, že aj iní bojovali s rovnakou nesprávnou túžbou ako ty, ale podarilo sa im ju prekonať. A tak môžeme zostať „pevní vo viere, lebo [vieme], že rovnako trpia [naši] bratia na celom svete“. (1. Petra 5:9) w23.01 2:15

Ježiš prosil Jehovu, aby bdel nad jeho nasledovníkmi. (Ján 17:11) Prečo nám to dodáva odvahu? Pretože Jehova je silnejší než akýkoľvek náš nepriateľ. (1. Jána 4:4) Nič neunikne jeho pozornosti. Sme si istí, že ak sa naňho spoľahneme, prekonáme strach a budeme odvážni. Hanbíš sa niekedy povedať, že si Jehovov svedok? Váhaš s tým, že sa staneš nepokrsteným zvestovateľom alebo že sa dáš pokrstiť, pretože sa bojíš, čo si o tebe druhí pomyslia? Nedovoľ, aby ti také pocity zabránili urobiť to, čo je správne. Zo srdca sa modli k Jehovovi. Pros ho, aby ti dal odvahu robiť to, čo si praje. A keď uvidíš, ako na tvoje modlitby odpovedá, posilní ťa to a budeš odvážnejší. (Iz. 41:10, 13) w23.01 5:12, 14

Ježiš sa farizejov opýtal „nečítali ste“ preto, aby odhalil ich nesprávny pohľad na Písmo. (Mat. 12:1–7) Pri tej príležitosti vyčítali Ježišovi, že jeho učeníci nedodržiavajú sabat. Ježiš im na to povedal dva príklady z Božieho Slova a citoval jeden verš z Ozeáša. Tým ukázal, že im uniká zmysel zákona o sabate a že nie sú milosrdní. Prečo farizejov čítanie Božieho Slova neformovalo? Lebo boli pyšní a čítali ho preto, aby mohli poukazovať na chyby druhých. S takýmto postojom nemohli rozumieť tomu, čo čítali. (Mat. 23:23; Ján 5:39, 40) Aj v Matúšovi 19:4–6 Ježiš položil farizejom tú istú otázku: „Nečítali ste?“ Hoci si správu o stvorení určite čítali, prehliadli to, čo z nej vyplýva o Božom názore na manželstvo. Z Ježišových slov sa učíme, že Bibliu by sme si mali čítať so správnym postojom. Nechceme byť ako farizeji, ale chceme byť pokorní a ochotní učiť sa. w23.02 7:12-13

V Zákone, ktorý dal Jehova Izraelitom, boli nariadenia, ktoré ich mali chrániť pred vážnymi zraneniami, či už doma, alebo pri práci. (2. Mojž. 21:28, 29; 5. Mojž. 22:8) Ak niekto niekoho neúmyselne zabil, malo to vážne následky. (5. Mojž. 19:4, 5) Podľa Zákona mal byť potrestaný aj ten, kto neúmyselne ublížil nenarodenému dieťaťu. (2. Mojž. 21:22, 23) Z Biblie jasne vidieť, že Jehova chce, aby sme dbali na bezpečnosť. To, že sme za dar života vďační, dávame najavo tak, že dbáme na bezpečnosť doma a v práci. Keď potrebujeme vyhodiť nejaké lieky, jedovaté chemikálie alebo ostré predmety, urobíme to bezpečným spôsobom. A ak máme takéto veci doma, máme ich uložené tak, aby sa k nim nedostali deti. Sme opatrní, keď narábame s otvoreným ohňom, horúcimi tekutinami a elektrickými prístrojmi a nenechávame ich bez dozoru. Nikdy nešoférujeme pod vplyvom alkoholu, liekov, keď sme nevyspatí ani s mobilom v ruke. w23.02 9:7-9

Jehova je trpezlivý, láskavý, chápavý a hľadá v nás to dobré. (Žalm 130:3) Neočakáva od nás viac, ako dokážeme urobiť. Dal nám tiež úžasný dar – náš mozog. (Žalm 139:14) Náš Stvoriteľ chce, aby sme sa učili navždy a aby sme sa z toho aj tešili. Preto je dobré, keď už teraz túžiš dozvedieť sa z Biblie čo najviac. (1. Petra 2:2) Daj si také ciele, ktoré dokážeš splniť. Pravidelne si čítaj a študuj Bibliu. (Joz. 1:8) Jehova ti rád pomôže, aby ťa to stále viac bavilo. Nejde len o to, koľko toho vieš. Dôležitejšie je, aby si vďaka tomu lepšie poznal Jehovu, ešte viac ho miloval a dôveroval mu. (1. Kor. 8:1–3) Pros ho, aby ti dal väčšiu vieru. (Luk. 17:5) Takýmto prosbám veľmi rád vyhovie. w23.03 11:11, 13

Ježišovi učeníci v prvom storočí nemali len pasívne čakať na to, kedy príde koniec. Ježiš ich poveril dôležitou úlohou. Mali zvestovať dobrú správu „v Jeruzaleme, v celej Judei a Samárii a až v najvzdialenejších končinách zeme“. (Sk. 1:6–8) To bola obrovská úloha! Tým, že sa do nej naplno pustili, využívali čas najlepšie, ako mohli. Ďalším zo spôsobov, ako si dávať pozor, je zamyslieť sa nad tým, ako využívame čas. Každému z nás môžu prísť do cesty nejaké „nečakané udalosti“. (Kaz. 9:11; pozn. pod čiarou) A náš život sa môže náhle skončiť. Čas môžeme najlepšie využívať tak, že robíme to, čo si Jehova praje, a snažíme sa mať k nemu stále bližší vzťah. (Ján 14:21) Musíme byť „pevní, neochvejní a mať vždy mnoho práce v Pánovom diele“. (1. Kor. 15:58) Potom, keď príde koniec tohto sveta alebo nášho života, nebudeme musieť ľutovať, že sme mohli pre Jehovu urobiť ešte niečo viac. (Mat. 24:13; Rim. 14:8) w23.02 8:12-14