Február

Čo znamenajú slová dnešného denného textu? Ježiš vysvetlil, že kresťan by mal druhých milovať viac ako seba, a ak by to bolo potrebné, dokonca za nich aj zomrieť. Z Božieho Slova vidno, aká je láska dôležitá. Medzi obľúbené verše mnohých ľudí patria napríklad tieto: „Boh je láska.“ (1. Jána 4:8) „Budeš milovať svojho blížneho ako seba samého.“ (Mat. 22:39) „Láska prikrýva množstvo hriechov.“ (1. Petra 4:8) „Láska nikdy nezlyháva.“ (1. Kor. 13:8) Z týchto a mnohých ďalších veršov vyplýva, aké dôležité je rozvíjať si túto krásnu vlastnosť a prejavovať ju. Skutočná láska pochádza od Jehovu. A tak túto lásku môžu prejavovať iba tí, ktorým dáva svojho svätého ducha. (1. Jána 4:7) Preto nás neprekvapuje, že Ježiš povedal, že jeho pravých nasledovníkov bude charakterizovať nesebecká láska. Už mnohí ľudia sa presvedčili, že je to presne tak, ako Ježiš predpovedal. Jeho pravých nasledovníkov spoznali podľa toho, že mali medzi sebou skutočnú lásku. w23.03 14:5-8

Potrebuješ druhým ľahšie odpúšťať? Môžeš začať tým, že si prečítaš biblické správy o ľuďoch, ktorí druhým ochotne odpúšťali, aj o tých, ktorí s tým mali problém, a budeš o nich premýšľať. Uvažuj napríklad o Ježišovi. On rád odpúšťal druhým. (Luk. 7:47) Nezameriaval sa na ich chyby, ale na to, čo všetko ešte môžu pre Jehovu urobiť. Na rozdiel od neho farizeji „ostatnými pohŕdali“. (Luk. 18:9) Potom premýšľaj o sebe: Ako sa na druhých pozerám? Aké vlastnosti si na nich všímam? Ak je pre teba ťažké niekomu odpustiť, skús si spomenúť na čo najviac dobrých vlastností, ktoré ten človek má, a zapíš si ich. Potom sa zamysli: Ako sa naňho pozerá Ježiš? Odpustil by mu, keby bol na mojom mieste? Také štúdium nám môže pomôcť zmeniť postoj. Spočiatku bude pre nás možno ťažké odpustiť niekomu, kto nám ublížil. Ale keď na tom budeme pracovať, časom nám to určite pôjde ľahšie. w22.04 18:6

V knihe Zjavenie sa o Božích nepriateľoch hovorí symbolicky. Sú opísaní ako divé zvieratá. Napríklad Ján videl, „ako z mora vystupuje divé zviera, ktoré malo desať rohov a sedem hláv“. (Zjav. 13:1) Potom videl „iné divé zviera, ako vystupuje zo zeme“. Hovorí ako drak a spôsobuje, aby „zostupoval z neba na zem oheň“. (Zjav. 13:11–13) Potom videl ešte „šarlátové divé zviera“, na ktorom sedí prostitútka. Tieto tri divé zvieratá predstavujú troch nepriateľov, ktorí už dlho bojujú proti Jehovovi a jeho Kráľovstvu. Preto je dôležité, aby sme poznali ich totožnosť. (Zjav. 17:1, 3) Musíme najprv nájsť kľúč k tomu, čo znamená tento symbolický jazyk. Je ním samotná Biblia, ktorá sa vysvetľuje sama. Mnohé symboly z knihy Zjavenie sú vysvetlené v iných biblických knihách. w22.05 20:3-4

Niektorí z nás sa ťažko vyrovnávajú s tým, že ich v službe obmedzuje pokročilý vek alebo zhoršené zdravie. Si aj ty niekedy skľúčený z toho, že nemôžeš robiť pre Jehovu toľko, koľko by si chcel? Ak áno, polož si otázku: Čo odo mňa Jehova očakáva? To najlepšie, čo mu momentálne môžeš dať. Predstavme si sestru, ktorá má 80 rokov a je skľúčená, lebo už nevládze slúžiť toľko, koľko slúžila, keď mala 40. Aj keď robí, čo môže, má pocit, že Jehova s tým nie je spokojný. Ale je to naozaj tak? Zamysli sa. Keď táto sestra robila pre Jehovu maximum v štyridsiatke a robí preňho maximum aj v osemdesiatke, v podstate celý svoj život dáva Jehovovi svoje maximum. Keď robíme všetko, čo môžeme, Jehova nám akoby hovorí: „Výborne!“ (Porovnaj Mat. 25:20–23.) Šťastnejší budeme aj vtedy, keď sa zameriame na to, čo môžeme robiť, a nie na to, čo nemôžeme. w22.04 16:2, 4-6

V 21. kapitole knihy Zjavenie je 144 000 prirovnaných k nádhernému mestu, ktoré sa volá „Nový Jeruzalem“. Toto mesto je postavené na 12 základných kameňoch, na ktorých je „12 mien dvanástich Baránkových apoštolov“. (Zjav. 21:10–14; Ef. 2:20) Toto symbolické mesto sa líši od všetkých ostatných miest. Má tvar dokonalej kocky, hlavná ulica je z rýdzeho zlata, 12 brán tvorí 12 perál a hradby a základy sú ozdobené drahokamami. (Zjav. 21:15–21) Ale zdá sa, že v ňom niečo chýba! Ján napísal: „Chrám som v ňom nevidel, lebo jeho chrámom je Všemohúci Boh Jehova a Baránok. A mesto nepotrebuje, aby v ňom svietilo slnko alebo mesiac, lebo je osvetlené Božou slávou a jeho lampou je Baránok.“ (Zjav. 21:22, 23) Všetci, ktorí tvoria Nový Jeruzalem, majú priamy prístup k Jehovovi. (Hebr. 7:27; Zjav. 22:3, 4) w22.05 21:14-15

Jehova je nielen naším Stvoriteľom, Zákonodarcom a Sudcom, ale aj nebeským Otcom, ktorý nás miluje. (Žalm 100:3; Iz. 33:22) Keď proti nemu zhrešíme a úprimne sa kajáme, nielenže má právomoc nám odpustiť, ale to aj túži urobiť. (Žalm 86:5) Prostredníctvom proroka Izaiáša nás láskavo uisťuje: „Hoci sú vaše hriechy ako šarlát, budú vybielené ako sneh.“ (Iz. 1:18) Keďže sme nedokonalí, niekedy povieme alebo urobíme niečo, čím druhým ublížime. (Jak. 3:2) Ale napriek tomu môžeme ostať dobrými priateľmi. Vďaka čomu? Vďaka tomu, že sa naučíme odpúšťať. (Prísl. 17:9; 19:11; Mat. 18:21, 22) Keď si ublížime v nejakých malých veciach, Jehova chce, aby sme si odpustili. Máme na to dobrý dôvod, lebo Jehova nám „odpúšťa veľkoryso“. (Iz. 55:7) w22.06 25:1-2

Aj keď sa nemáme porovnávať s inými Božími služobníkmi, môžeme sa od nich veľa naučiť. Najviac sa môžeme naučiť od Ježiša. Hoci nie sme dokonalí ako on, môžeme si zobrať príklad z jeho krásnych vlastností a z toho, čo robil. (1. Petra 2:21) Keď sa budeme snažiť napodobňovať jeho príklad najlepšie, ako vieme, budeme lepšie slúžiť Jehovovi. V Biblii sa píše o mnohých verných mužoch a ženách, ktorí nám dali krásny príklad napriek tomu, že boli nedokonalí. Jedným z nich je kráľ Dávid, o ktorom Jehova povedal, že je to „muž príjemný [jeho] srdcu“. (Sk. 13:22) Urobil však v živote nejednu vážnu chybu. Napriek tomu je nám dobrým príkladom. V čom? Nezačal sa vyhovárať. Radu, ktorú dostal, si vzal k srdcu a oľutoval, čo urobil. Preto mu Jehova odpustil. (Žalm 51:3, 4, 10–12) w22.04 16:11-12

V Biblii sa píše, že smrť je nepriateľ. (1. Kor. 15:25, 26) Pomyslenie na smrť nás môže desiť, najmä keď sme my alebo niekto z našich blízkych vážne chorí. Prečo sa bojíme smrti? Lebo Jehova nás stvoril s túžbou žiť večne. (Kaz. 3:11) Ak náš strach zo smrti nie je prehnaný, môže nás chrániť. Vedie nás k tomu, aby sme sa zdravo stravovali, cvičili, vyhľadali lekársku pomoc a užívali lieky, ak je to nutné, a aby sme zbytočne neriskovali svoj život. Satan vie, že život je pre nás cenný. Tvrdí, že by sme boli ochotní obetovať všetko, čo máme, dokonca aj náš vzťah k Jehovovi, len aby sme neprišli o život. (Jób 2:5) Ale v tom sa veľmi mýli! Kým „má prostriedky na spôsobenie smrti“, snaží sa zneužiť náš prirodzený strach zo smrti, aby sme opustili Jehovu. (Hebr. 2:14, 15) w22.06 26:15-16

Počas zákazu sa možno musíme stretávať v menších skupinách. Vtedy je ešte dôležitejšie než inokedy, aby sme mali medzi sebou dobré vzťahy. Bojuj proti Satanovi, nie proti svojim bratom. Prehliadaj ich chyby, a keď vznikne nejaká nezhoda, snaž sa ju čo najskôr urovnať. (Prísl. 19:11) Iniciatívne pomáhaj druhým. (Tít. 3:14) Keď jedna zvestovateľská skupina pomohla istej sestre, malo to pozitívny vplyv na celú skupinu. Zblížilo ich to a boli ako rodina. (Žalm 133:1) Desaťtisíce našich bratov a sestier slúžia Jehovovi aj napriek vládnym obmedzeniam. Niektorí sú za svoju vieru vo väzení. Môžeme sa modliť nielen za nich a za ich rodiny, ale aj za tých, ktorí riskujú svoju slobodu, aby im poskytovali duchovnú, praktickú a právnu pomoc. (Kol. 4:3, 18) Nikdy nepodceňujme silu modlitby. (2. Tes. 3:1, 2; 1. Tim. 2:1, 2) w22.12 52:15-16

Deti často napodobňujú svojich rodičov. Samozrejme, žiadny rodič nie je dokonalý. (Rim. 3:23) Ale múdri rodičia robia všetko pre to, aby svojim deťom dávali dobrý príklad. Jeden otec povedal: „Sú ako špongia, ktorá všetko nasáva.“ A dodal: „Povedia nám, keď nás nevidia robiť to, čo ich učíme.“ Preto ak chceme, aby naše deti milovali Jehovu, musíme ho milovať my sami a musia to na nás vidieť. Je veľa spôsobov, ako môžu rodičia pomáhať svojim deťom, aby si vytvorili blízky vzťah k Jehovovi. Andrew, ktorý má 17 rokov, povedal: „Rodičia mi vždy hovorili, aká dôležitá je modlitba. Ocko sa so mnou pred spaním vždy pomodlil, aj keď som sa predtým už pomodlil sám... Teraz je pre mňa úplne prirodzené modliť sa a Jehovu vnímam ako Otca, ktorý ma miluje.“ Rodičia, nikdy nezabúdajte, že vaša láska k Jehovovi môže mať na vaše deti veľký vplyv. w22.05 23:7-8

Aby si bol pripravený na krst, jedna z prvých vecí, ktoré musíš urobiť, je úprimne oľutovať svoje hriechy. (Sk. 2:37, 38) Len tak môžeš v živote urobiť skutočné zmeny. Prestal si už robiť to, čo sa Jehovovi nepáči, napríklad žiť nemravne, fajčiť alebo hovoriť vulgárne? (1. Kor. 6:9, 10; 2. Kor. 7:1; Ef. 4:29) Neprestávaj sa snažiť. Porozprávaj sa s tým, s kým študuješ, alebo popros o pomoc zborových starších. Ak si ešte mladý a bývaš s rodičmi, popros ich, aby ti pomohli zbaviť sa akéhokoľvek zlozvyku, ktorý by ti mohol brániť dať sa pokrstiť. Dôležité je tiež, aby si si pravidelne vyhradzoval čas na duchovné aktivity. K tomu patrí to, že chodíš na zhromaždenia a zapájaš sa do nich. (Hebr. 10:24, 25) A keď už budeš môcť chodiť aj do služby, snaž sa, aby si v nej bol pravidelne. w23.03 11:14-16

Proroctvo v 1. Mojžišovej 3:14, 15 hovorí o „hadovi“ a „potomstve“ hada. Nemôže sa tým myslieť skutočný had, lebo ten by nemohol rozumieť tomu, čo Jehova povedal v záhrade Eden. Preto sa Jehovov rozsudok musí týkať inteligentnej bytosti. Zo Zjavenia 12:9 jasne vyplýva, kto je tým hadom. Je to „ten prahad, ktorý sa nazýva Diabol a Satan“. Keď Biblia hovorí o potomstve v obraznom zmysle, vzťahuje sa to na tých, ktorí premýšľajú a konajú tak ako ich symbolický otec. Teda potomstvom hada sú duchovné bytosti a ľudia, ktorí sa tak ako Satan vzbúrili proti Jehovovi a prenasledujú jeho služobníkov. Patria k nim anjeli, ktorí v Noemových dňoch „nezostali vo svojom pôvodnom postavení“ v nebi, ako aj zlí ľudia, ktorí sa správajú tak ako ich otec Diabol. (1. Mojž. 6:1, 2; Ján 8:44; 1. Jána 5:19; Júda 6) w22.07 30:4-5

Apoštol Pavol veľmi miloval svojich spolukresťanov. Keď zažívali rôzne skúšky, mal pre nich pochopenie a súcitil s nimi, lebo podobné skúšky zažil na vlastnej koži. Napríklad raz sa mu minuli všetky peniaze a musel si nájsť prácu, aby sa postaral o seba aj o tých, čo boli s ním. (Sk. 20:34) Keď prišiel do Korintu, spočiatku sa spolu s Akvilom a Priscillou venoval svojmu remeslu – výrobe stanov. Ale „každý sabat“ vyhradil službe a rozprával sa so Židmi a Grékmi. Keď prišli Sílas a Timotej, „začal sa naplno venovať zvestovaniu Božieho slova“. (Sk. 18:2–5) Nikdy nezabudol, že slúžiť Jehovovi je to najdôležitejšie v jeho živote. Vďaka tomu, že usilovne pracoval a zároveň bol horlivý v službe, mohol bez zábran povzbudzovať bratov a sestry. Vedel, že majú rôzne starosti a chcú sa dobre postarať o svoje rodiny. Ale pripomenul im, aby nezanedbávali to, čo je dôležitejšie – všetko, čo súvisí s uctievaním Jehovu. w22.08 35:3

Boh si praje, aby sa dobrá správa o Kráľovstve zvestovala po celej zemi. (1. Tim. 2:3, 4) Je to Jehovovo dielo a považuje ho za veľmi dôležité, preto ho dal na starosť svojmu milovanému Synovi. Môžeme si byť istí, že skôr, ako príde koniec, Ježiš túto úlohu splní k Jehovovej úplnej spokojnosti. (Mat. 24:14) Ako to vieme? Krátko predtým, ako odišiel do neba, sa stretol so svojimi vernými učeníkmi na jednom vrchu v Galilei. Povedal im: „Dostal som všetku moc v nebi a na zemi.“ Všimnime si, čo povedal hneď potom: „Preto choďte a robte učeníkov z ľudí všetkých národov.“ (Mat. 28:18, 19) Teda okrem iného Ježiš dostal moc, aby riadil zvestovateľskú činnosť. A táto činnosť mala pokračovať pod Ježišovým vedením až do našich dní. w22.07 29:1, 3-4

Spravodliví, ktorí pred smrťou konali dobro, budú „vzkriesení pre život“, lebo ich mená už sú zapísané v knihe života. To znamená, že vzkriesenie „tých, ktorí konali dobro“, o ktorom sa píše v Jánovi 5:29, je to isté ako vzkriesenie „spravodlivých“, o ktorom sa píše v Skutkoch 24:15. Je pravda, že podľa Rimanom 6:7, keď niekto zomrie, jeho hriechy sú vymazané. Ale to neplatí o dobrých skutkoch. Preto sú mená spravodlivých stále v knihe života. (Hebr. 6:10) Samozrejme, ak chcú, aby tam ich mená zostali, musia naďalej verne slúžiť Jehovovi. w22.09 39:13, 15

Vynikajúcim príkladom dôveryhodného človeka je prorok Daniel. Hoci sa dostal do Babylona ako zajatec, čoskoro si získal povesť človeka, ktorému môžu druhí dôverovať. Keď s Jehovovou pomocou vyložil kráľovi Nabuchodonozorovi jeho sny, ľudia mu začali dôverovať ešte viac. (Dan. 4:20–22, 25) Po mnohých rokoch Daniel znovu dokázal, že je dôveryhodný, keď vysvetlil záhadné slová, ktoré sa objavili na stene paláca v Babylone. (Dan. 5:5, 25–29) Neskôr si aj Dárius Médsky a jeho úradníci všimli, že Daniel vyniká „mimoriadnou múdrosťou“. Uznali, že je „dôveryhodný a jeho konaniu sa [nedá] nič vyčítať“. (Dan. 6:3, 4) Mali by sme si položiť otázku: Som známy ako človek, ktorému sa dá dôverovať? Keď sme dôveryhodní, prinášame tým chválu Jehovovi. w22.09 38:2-4

Prečo je dobré držať sa Jehovových noriem toho, čo je správne a nesprávne? Uveďme si príklad. Predstav si, čo by sa stalo, keby si každá banka určovala vlastnú hodnotu meny alebo každá stavebná firma by mala vlastné stavebné normy. Viedlo by to k chaosu. A keby sa lekári a sestričky neriadili jednotnými zdravotníckymi normami, niektorí pacienti by mohli zomrieť. Teda je jasné, že spoľahlivé normy nás chránia. Podobne nás chránia aj Božie normy toho, čo je správne a nesprávne. Jehova sľubuje, že odmení tých, ktorí sa snažia žiť podľa jeho noriem. Hovorí: „Spravodliví budú vlastniť zem a budú na nej žiť navždy.“ (Žalm 37:29) Vieš si predstaviť tú jednotu, šťastie a pokoj, čo na zemi zavládne, keď sa budú všetci riadiť Jehovovými normami? Jehova si praje, aby si to zažil aj ty. Preto máme dobré dôvody milovať spravodlivosť. w22.08 36:6-8

Náročné situácie môžu byť skúškou našej vernosti Jehovovi a jeho organizácii. Ako sa s nimi môžeme vyrovnať? Musíme uvažovať triezvo, byť bdelí a stáť pevne vo viere. Uvažovať triezvo znamená zachovať si pokoj, jasne myslieť a snažiť sa pozerať na veci z Jehovovho pohľadu. Keď to tak budeme robiť, nebudú nás ovládať emócie. Možno máme pocit, že nám niekto zo zboru ublížil. Možno to bol dokonca brat, ktorý má zodpovedné postavenie. Pravdepodobne to neurobil úmyselne. (Rim. 3:23; Jak. 3:2) Napriek tomu ťa to zranilo. Možno si si hovoril: „Ako sa môže brat takto správať? Je to vôbec Božia organizácia?“ Presne to je Satanov cieľ. (2. Kor. 2:11) Keby sme začali takto uvažovať, mohlo by nás to oddeliť od Jehovu a jeho organizácie. Preto musíme byť opatrní, aby sme nezatrpkli. w22.11 48:1, 3-4

Jehova nám dáva nádhernú nádej na večný život. Niektorí sa tešia na to, že budú žiť v nebi ako nesmrteľné duchovné bytosti. (1. Kor. 15:50, 53) Ale väčšina z nás dúfa, že bude večne žiť na zemi, kde budú všetci dokonale zdraví a šťastní. (Zjav. 21:3, 4) Bez ohľadu na to, či máme nádej žiť večne v nebi alebo na zemi, veľmi si ju ceníme. Naša nádej je istá, lebo ju dáva Jehova. (Rim. 15:13) Vieme, čo sľúbil, a vieme, že vždy dodrží svoje slovo. (4. Mojž. 23:19) Sme si istí, že nielenže chce splniť všetky svoje sľuby, ale to aj dokáže. Náš nebeský Otec nás miluje a chce, aby sme mu dôverovali. Keď bude naša nádej silná, dokážeme zvládnuť ťažkosti a nestratíme odvahu a radosť. w22.10 44:1-3

Pretože nechceli poslúchať, Izaiáš predpovedal, že Jehova na nich privedie nešťastie. (Iz. 30:5, 17; Jer. 25:8–11) To sa stalo, keď ich Babylončania odviedli do zajatia. Ale boli medzi nimi aj verní Židia, pre ktorých Izaiáš predpovedal, že jedného dňa sa Jehova nad nimi zľutuje. (Iz. 30:18, 19) A presne to sa stalo – Jehova ich zo zajatia vyslobodil. Ale neurobil to hneď. Zo slov „Jehova trpezlivo čaká, aby sa nad vami zľutoval“ vyplýva, že mal prejsť určitý čas. Kým sa ostatok Izraelitov mohol vrátiť do Jeruzalema, prešlo 70 rokov. (Iz. 10:21; Jer. 29:10) Keď sa vrátili do svojej domoviny, ich slzy smútku sa zmenili na slzy radosti. w22.11 46:4

V súčasnosti naši bratia a sestry v niektorých krajinách zažívajú to čo apoštoli v prvom storočí, ktorí boli prenasledovaní za to, že hovorili o Ježišovi. Sudcovia židovského najvyššieho súdu im viackrát „prikázali, aby už nehovorili v Ježišovom mene“. (Sk. 4:18–20; 5:27, 28, 40) No uvedomovali si, že niekto s ešte vyšším postavením im prikázal, aby „zvestovali ľudu a vydávali dôkladné svedectvo“ o Kristovi. (Sk. 10:42) A tak Peter a Ján, ktorí apoštolov na súde zastupovali, smelo vyhlásili, že Boha budú poslúchať viac ako týchto sudcov a že neprestanú hovoriť o Ježišovi. (Sk. 5:29) Sudcovia dali apoštolov za ich pevný postoj zbičovať. Ale oni „sa radovali, že mali tú česť znášať potupu pre Ježišovo meno“, a neprestali zvestovať dobrú správu. (Sk. 5:41, 42) w22.10 42:2-4

Keď si začal študovať Bibliu, dozvedel si sa o Jehovovi najprv iba základné pravdy. Apoštol Pavol o nich v liste Hebrejom hovoril ako o „základoch“ alebo o „základnom učení“. Tým nechcel povedať, že nie sú dôležité. Prirovnal ich k mlieku, ktoré je pre malé dieťa nevyhnutné. (Hebr. 5:12; 6:1) No zároveň povzbudzoval všetkých kresťanov, aby nezostali iba pri základoch, ale spoznávali aj hlboké biblické pravdy. Študuješ si ich rád? Chceš o Jehovovi a jeho zámeroch vedieť stále viac? Mnohí z nás nie sú študijné typy. Ako je to s tebou? Keď si chodil do školy, učil si sa rád a išlo ti to ľahko? Alebo ti učenie nešlo a nebavilo ťa? Ak to tak bolo, nie si sám. Ale Jehova ti môže pomôcť. On je tým najlepším Učiteľom. w23.03 11:8-10

Ak sme pokorní, Božie Slovo nás môže meniť. Ak sa budeme vyhýbať kritickému a pyšnému postoju, dáme sa formovať tým, čo Biblia učí o milosrdenstve, súcite a láske. Z čoho vidno, či nás Božie Slovo formuje? Vidno to z toho, ako sa správame k druhým. Keby farizeji dovolili, aby Božie Slovo preniklo do ich srdca, „neodsúdili by... nevinných“. (Mat. 12:7) Ako je to s nami? Ak Božie Slovo pôsobí na naše srdce, odrazí sa to na tom, ako sa na druhých pozeráme a ako sa k nim správame. Napríklad keď sa rozprávame o druhých, hovoríme o nich v dobrom alebo hneď poukážeme na ich chyby? Sme milosrdní a ochotne odpúšťame, alebo sme kritickí a živíme v sebe hnev? Pri takomto sebaskúmaní zistíme, či to, čo si čítame, formuje naše uvažovanie, pocity a konanie. (1. Tim. 4:12, 15; Hebr. 4:12) w23.02 7:13-14

Pouvažujme nad Jozefom z Arimatie. Medzi Židmi bol veľmi vážený. Bol členom Sanhedrinu, židovského najvyššieho súdu. Ale počas Ježišovej služby na zemi nebol vôbec odvážny. Ján o ňom povedal, že „bol Ježišovým učeníkom, ale tajným zo strachu pred Židmi“. (Ján 19:38) Hoci sa zaujímal o správu o Kráľovstve, svoju vieru v Ježiša pred druhými skrýval. Zrejme sa bál, že príde o svoje postavenie v spoločnosti. Nech už to bolo akokoľvek, v Biblii čítame, že po Ježišovej smrti „sa odvážil vojsť k Pilátovi a poprosil o Ježišovo telo“. (Mar. 15:42, 43) Odvtedy už nebolo tajné, že je Ježišovým učeníkom. Máš niekedy aj ty strach z ľudí tak ako Jozef? w23.01 5:13-14

Správy o tom, aký pokoj a blahobyt zažívajú Izraeliti pod Šalamúnovou vládou, sa dostali až ku kráľovnej zo Sáby. Pricestovala do Jeruzalema z veľkej diaľky, aby sa o tom presvedčila na vlastné oči. (1. Kráľ. 10:1) Keď si prezrela Šalamúnovo kráľovstvo, zvolala vyššie uvedené slová. Ale život pod Šalamúnovou vládou bol len malou ukážkou toho, čo Jehova urobí pre ľudí pod vládou svojho Syna, Ježiša. Ježiš prevyšuje Šalamúna v každom ohľade. Šalamún bol nedokonalý človek a dopustil sa vážnych chýb, ktoré spôsobili Božiemu ľudu veľa problémov. Ale Ježiš je dokonalý vládca a nerobí žiadne chyby. (Luk. 1:32; Hebr. 4:14, 15) Dokázal, že nikdy nezhreší ani neurobí nič, čo by uškodilo jeho verným poddaným. Je tým najlepším Kráľom, akého môžeme mať. w22.12 50:9-10

Čo by sme mali robiť, keď sa v oblasti, v ktorej žijeme, šíri nejaká nákazlivá choroba? Mali by sme dodržiavať bezpečnostné opatrenia, ako napríklad umývať si ruky, udržiavať fyzický odstup, nosiť rúška, a ak je to potrebné, byť v karanténe. Naším zodpovedným prístupom k týmto veciam ukazujeme, ako veľmi si ceníme dar života. Keď dôjde ku krízovej situácii alebo ku katastrofe, od priateľov, susedov alebo z médií môžeme počuť rôzne dezinformácie. Vtedy je dôležité, aby sme neverili všetkému, čo počujeme. Mali by sme sa riadiť informáciami z tých najspoľahlivejších zdrojov, ako sú vláda a lekári. (Prísl. 14:15) Vedúci zbor a pobočky sa snažia získať čo najpresnejšie informácie a až potom vydávajú pokyny k zhromaždeniam a službe. Keď sa ich pokynmi riadime, chránime seba aj druhých. Okrem toho tak môžeme prispieť k dobrému menu Jehovových svedkov. (1. Petra 2:12) w23.02 9:11-12

Keď Izraeliti vošli do Zasľúbenej krajiny, usídlili sa na veľkom území. Izraelitom, ktorí žili na určitom mieste, sa ľahko mohlo stať, že sa prestanú zaujímať o to, ako sa darí tým Izraelitom, ktorí žili v iných častiach krajiny. Ale Jehova im prikázal, aby sa pri rôznych príležitostiach zhromažďovali a počúvali čítanie a vysvetľovanie jeho Slova. (5. Mojž. 31:10–12; Neh. 8:2, 8, 18) Predstav si, ako sa Izraelita musel cítiť, keď prišiel do Jeruzalema a videl možno milióny ďalších verných Izraelitov, ktorí prišli zo všetkých kútov krajiny! Tak Jehova zabezpečil, aby jeho ľud zostal jednotný. Neskôr, keď vznikol kresťanský zbor, patrili doň muži a ženy, ktorí hovorili rôznymi jazykmi a pochádzali z rôzneho prostredia. Ale jednotne uctievali pravého Boha. Tí, ktorí sa stali kresťanmi, mohli porozumieť Božiemu Slovu iba vtedy, keď im ho spolukresťania vysvetľovali a keď sa s nimi stretávali. (Sk. 2:42; 8:30, 31) w23.02 6:7

Jehova sľúbil, že tým, ktorí ho poslúchajú, dá krásny dar – „večný život“. (Rim. 6:23) Keď o tom premýšľame, Jehovu ešte viac milujeme. Len sa zamysli – náš nebeský Otec nás má tak rád, že nám dáva tento dar, aby nás od neho nič neoddelilo. Vďaka Božiemu sľubu o večnom živote ľahšie zvládame náročné situácie, v ktorých sa práve nachádzame. Dokonca aj keby nám išlo o život, neprestaneme slúžiť Jehovovi. Prečo? Jeden dôvod je ten, že ak mu zostaneme verní, aj keby sme zomreli, vzkriesi nás a budeme mať nádej, že už nikdy nezomrieme. (Ján 5:28, 29; 1. Kor. 15:55–58; Hebr. 2:15) Vieme, že Jehova dokáže zabezpečiť, aby sme žili večne, pretože je Zdrojom života a on sám žije večne. (Žalm 36:9) Vždy existoval a vždy bude existovať. Biblia to dokazuje. (Žalm 90:2; 102:12, 24, 27) w22.12 49:1-3

Všetci Jehovovi služobníci sa môžu v živote dostať do nejakej náročnej situácie. Neprekvapuje nás to, lebo Biblia hovorí, že „kým vojdeme do Božieho Kráľovstva, musíme prejsť mnohými ťažkosťami“. (Sk. 14:22) Vieme tiež, že niektoré naše problémy budú úplne odstránené až v Božom novom svete, kde „smrť už nebude a nebude už ani smútok, ani plač, ani bolesť“. (Zjav. 21:4) Jehova nás pred skúškami nechráni, ale pomôže nám, aby sme ich dokázali zvládnuť. Všimnime si, čo povedal apoštol Pavol kresťanom v Ríme. Najprv vymenoval niekoľko ťažkostí, ktoré spolu s inými bratmi prežíval. Potom napísal: „S pomocou toho, ktorý nás miluje, v tom všetkom víťazíme s veľkou prevahou.“ (Rim. 8:36, 37) Z toho vidno, že s Jehovovou pomocou sa nám môže dariť dokonca aj vtedy, keď nejaká ťažká situácia stále trvá. w23.01 3:1-2