Marec

Apoštol Peter vo svojom prvom liste nabádal spolukresťanov, že ak majú nejaký dar a schopnosti, mali by ich využívať v prospech druhých. Napísal: „Každý z vás dostal nejaký dar, a tak si ním navzájom slúžte ako dobrí správcovia Božej nezaslúženej láskavosti.“ (1. Petra 4:10) Nemali by sme sa báť naplno využívať svoje schopnosti len preto, že by nám možno iní závideli alebo by ich to skľučovalo. Ale musíme si dávať pozor, aby sme sa nimi nevychvaľovali. (1. Kor. 4:6) Nezabúdajme, že akékoľvek vrodené schopnosti, ktoré možno máme, sme dostali od Boha. Mali by sme ich používať na to, aby sme povzbudzovali bratov a sestry, a nie na to, aby sme nad nimi vynikli. (Fil. 2:3) Keď budeme svoje sily a schopnosti používať pre Jehovu, budeme mať dôvod na radosť. Nie preto, že by sme boli lepší ako iní alebo robili viac ako oni, ale preto, že tým chválime Jehovu. w22.04 16:7-9

Ježiš miloval Božie Slovo. V Žalme 40:8 bolo predpovedané, aký bude mať k nemu vzťah: „Robí mi radosť konať tvoju vôľu, môj Bože, a tvoj zákon nosím v srdci.“ Preto bol šťastný a v službe Jehovovi sa mu darilo. Aj my budeme šťastní a bude sa nám dariť, ak si budeme čítať a milovať Božie Slovo. (Žalm 1:1–3) Vezmime si k srdcu Ježišove slová a jeho príklad a zlepšujme sa vo svojich návykoch pri čítaní Biblie. Budeme jej lepšie rozumieť, keď sa budeme modliť, čítať pomaly, klásť si otázky a robiť si stručné poznámky. Používajme dobrý úsudok, a to tak, že si prečítanú časť dôkladne rozoberieme s pomocou našich publikácií. A keď si ju budeme čítať so správnym postojom, bude nás formovať. Keď sa v tom všetkom budeme snažiť zlepšovať, budeme mať z čítania Biblie ešte väčší úžitok a ešte viac sa priblížime k Jehovovi. (Žalm 119:17; Jak. 4:8) w23.02 7:15-16

Daj si konkrétny cieľ a potom na tom začni pracovať. Ako? Povedzme, že chceš vedieť lepšie vyučovať. Určite ti pomôže, keď si preštuduješ brožúru Zlepšuj sa v čítaní a vyučovaní. Keď dostaneš úlohu na zhromaždení v týždni, môžeš poprosiť nejakého skúseného brata, aby si ťa vopred vypočul a dal ti tipy, v čom by si sa mohol zlepšiť. Keď budeš k svojim úlohám pristupovať zodpovedne, druhí uvidia nielen to, že si schopný, ale aj to, že si usilovný a spoľahlivý. (2. Kor. 8:22) Čo ak sa chceš zlepšiť v niečom, čo ti prirodzene nejde? Nevzdávaj sa. Stal sa z Timoteja vynikajúci rečník a učiteľ? O tom Biblia nehovorí. Ale určite si dokázal plniť svoje úlohy lepšie, keď sa riadil Pavlovými radami. (2. Tim. 3:10) w22.04 18:8-11

Čo je sedemhlavé divé zviera? Všimnime si, že toto zviera sa podobá na leoparda, ale nohy má ako medveď, tlamu ako lev a má desať rohov. Všetky tieto črty majú aj štyri divé zvieratá, o ktorých sa píše v 7. kapitole Daniela. Ale v knihe Zjavenie má tieto črty iba jedno zviera, nie štyri rôzne zvieratá. To znamená, že toto divé zviera nepredstavuje len jednu svetovú veľmoc. Píše sa o ňom, že vládne „nad ľuďmi zo všetkých kmeňov, rás, jazykov a národov“. Z toho vidno, že ide o niečo väčšie než len o vládu jednej krajiny. (Zjav. 13:7) Teda divé zviera musí symbolizovať všetky vlády, ktoré vládli nad ľuďmi od samého začiatku ľudskej histórie. (Kaz. 8:9) Ďalším dôkazom je, že číslovka desať sa v Biblii často používa na označenie úplnosti. w22.05 20:6

Kto bude môcť zažiť splnenie týchto krásnych sľubov? V prvom rade to bude veľký zástup, ktorý prežije Armagedon, a deti, ktoré sa im v novom svete možno narodia. Ale v 20. kapitole Zjavenia sa píše aj o vzkriesení mŕtvych. (Zjav. 20:11–13) Vzkriesení budú verní „spravodliví“, ale aj „nespravodliví“, ktorí nemali dostatočnú možnosť spoznať Jehovu. (Sk. 24:15; Ján 5:28, 29) Znamená to, že počas tisícročnej vlády budú vzkriesení všetci ľudia? Nie. Tí, ktorí vedome odmietli slúžiť Jehovovi skôr, než zomreli, nebudú vzkriesení. Mali tú možnosť, ale nevyužili ju, a tak ukázali, že si nezaslúžia žiť v novom svete. (Mat. 25:46; 2. Tes. 1:9; Zjav. 17:8; 20:15) w22.05 21:16-17

Ježiš prostredníctvom „verného a rozvážneho otroka“ vytvoril na zemi výnimočnú organizáciu, ktorá podporuje čisté uctievanie. (Mat. 24:45) Ako sa na ňu pozeráš? Možno by si to vyjadril podobne ako apoštol Peter, ktorý Ježišovi povedal slová dnešného denného textu. Kde by sme dnes boli, keby sme vďaka Božej organizácii nespoznali pravdu? Prostredníctvom nej nás Kristus duchovne sýti, školí, aby sme vedeli, ako zvestovať a robiť učeníkov, a pomáha nám obliekať si novú osobnosť, aby sme sa páčili Jehovovi. (Ef. 4:24) Ježiš nás múdro vedie aj v náročnom období. Jasne sa to ukázalo, keď vypukla pandémia covidu-19. Ľudia vo svete si neboli istí, čo majú robiť. Ale my sme vďaka Ježišovi dostali konkrétne pokyny, ako sa chrániť. w22.07 29:13-14

Jehova prikázal Izraelitom v staroveku, aby sa o ňom so svojimi deťmi často rozprávali. (5. Mojž. 6:6, 7) Rodičia mali vtedy veľa príležitostí každý deň hovoriť so svojimi deťmi a vštepovať im do srdca lásku k Jehovovi. Napríklad chlapec mohol so svojím otcom celé hodiny osievať pole alebo zberať úrodu. Jeho sestra mohla zatiaľ pomáhať svojej mame so šitím, tkaním a inými domácimi prácami. Boli to chvíle, keď sa mohli porozprávať o rôznych dôležitých veciach, napríklad o tom, aký je Jehova dobrý a ako sa stará o ich rodinu. V mnohých krajinách rodičia a deti nemajú toľko možností byť cez deň spolu, lebo rodičia sú v práci a deti v škole. Preto keď sa chcú rodičia s deťmi porozprávať, musia si na to nájsť čas. (Ef. 5:15, 16) w22.05 23:10-11

Vážne hriechy sú hrubým porušením Božieho zákona. Ak kresťan vážne zhreší, musí vyznať svoj hriech Jehovovi a povedať o tom aj zborovým starším. (Žalm 32:5; Jak. 5:14) Iba Jehova má právomoc nám úplne odpustiť hriechy, a to na základe výkupnej obete. Aká je teda úloha starších? Jehova ich poveril, aby na základe jeho Slova rozhodli, či ten, kto zhrešil, môže zostať v zbore. (1. Kor. 5:12) Okrem iného sa snažia nájsť odpoveď na tieto otázky: Zhrešil ten človek úmyselne? Snažil sa svoj hriech zatajiť, aby sa o tom druhí nedozvedeli? Dopúšťal sa toho hriechu dlhšie obdobie? A čo je najdôležitejšie, dokazuje, že sa úprimne kajá? Majú starší dôvod veriť, že mu Jehova odpustil? (Sk. 3:19) w22.06 25:4

Ježiš svojich nasledovníkov nabádal, aby túžili po spravodlivosti. (Mat. 5:6) To znamená, že človek chce zo všetkých síl robiť to, čo je v Božích očiach dobré a správne. Miluješ pravdu a spravodlivosť? Sme si istí, že áno. Určite nenávidíš klamstvo a všetko, čo je zlé. (Žalm 119:128, 163) Keď niekto klame, robí to čo Satan, vládca tohto sveta. (Ján 8:44; 12:31) Už od vzbury v Edene šíri o Bohu rôzne klamstvá a znesväcuje jeho meno. Snaží sa ľudí presvedčiť, že Jehova je sebecký a nečestný vládca, ktorý odopiera ľuďom niečo dobré. (1. Mojž. 3:1, 4, 5) Výsledkom týchto klamstiev je, že mnohí ľudia majú o Bohu zlú mienku. Keď nemilujú pravdu, Satan ich môže ľahko zviesť k tomu, aby robili to, čo je zlé a nemorálne. (Rim. 1:25–31) w23.03 10:3

Možno občas podľahneš nejakému zlozvyku, ktorého sa snažíš zbaviť. Alebo môžeš byť frustrovaný, lebo budeš mať pocit, že svoj cieľ nikdy nedosiahneš. Čo ti pomôže, aby si sa nevzdal? Láska k Jehovovi. To, že Jehovu miluješ, je na tebe to najkrajšie. (Prísl. 3:3–6) Vďaka silnej láske k Jehovovi dokážeš zvládnuť aj náročné problémy. V Biblii sa často hovorí o vernej láske, ktorú má Jehova k svojim služobníkom. Nikdy ich neopustí ani ich neprestane milovať. Aj ty môžeš prejavovať takúto lásku, lebo si stvorený na Boží obraz. (1. Mojž. 1:26) Ako? Základom je vďačnosť. (1. Tes. 5:18) Každý deň si polož otázku: Ako mi dnes Jehova ukázal, že ma miluje? Potom mu za to konkrétne poďakuj v modlitbe. Premýšľaj o Jehovových prejavoch lásky a spájaj si ich so sebou. w23.03 11:17-19

Ježiš sa ku všetkým svojim apoštolom správal láskavo. Čo sa z toho učíme? Nejde iba o to, čo urobia druhí, ale aj o to, ako na ich chybu zareagujeme. Keď sa nás nejaký brat alebo sestra niečím dotkne, zamyslime sa: Prečo ma to tak hnevá? Neodhaľuje to nejakú negatívnu črtu, na ktorej by som mal popracovať? Nemá ten brat alebo sestra ťažké obdobie? Aj keď mám pocit, že sa hnevám oprávnene, môžem prejaviť nesebeckú lásku a povzniesť sa nad to? Čím viac sa snažíme druhým prejavovať lásku, tým viac dokazujeme, že sme praví Ježišovi nasledovníci. Od Ježiša sa učíme aj to, že by sme sa mali snažiť našich bratov pochopiť. (Prísl. 20:5) Je pravda, že my na rozdiel od neho nevieme, čo majú druhí v srdci. Ale keď ich lepšie spoznáme, pomôže nám to, aby sme mali väčšiu trpezlivosť, keď robia chyby. (Ef. 4:1, 2; 1. Petra 3:8) w23.03 14:14-16

Satan môže využiť naliehavú situáciu, keď je ohrozený náš život, a snaží sa nás prinútiť, aby sme sa dopustili kompromisu. Lekári alebo neveriaci členovia rodiny na nás môžu tlačiť, aby sme prijali transfúziu krvi, čím by sme porušili Boží zákon. Alebo sa nás niekto snaží presvedčiť, aby sme prijali liečbu, ktorá je v rozpore s biblickými zásadami. Nikto z nás nechce zomrieť. Ale vieme, že aj keby sa to stalo, Jehova nás neprestane milovať. (Rim. 8:37–39) Keď niekto z Jehovových priateľov zomrie, je preňho akoby stále živý, lebo zostáva v jeho pamäti. (Luk. 20:37) Túži ho vzkriesiť. (Jób 14:15) Jehova zaplatil vysokú cenu, aby každý z nás „mal večný život“. (Ján 3:16) Vieme, ako veľmi nás miluje a ako mu na nás záleží. Preto keď sme chorí alebo nám hrozí, že zomrieme, neopustíme ho. Práve naopak, hľadáme uňho útechu a prosíme ho o múdrosť a silu. (Žalm 41:3) w22.06 26:16-17

V Biblii sa píše: „Báť sa Jehovu je prvým krokom k múdrosti a poznať Najsvätejšieho vedie k porozumeniu.“ (Prísl. 9:10) Teda keď stojíme pred nejakým dôležitým rozhodnutím, musíme „poznať Najsvätejšieho“, čiže vedieť, čo si o tom myslí Jehova. Dozvieme sa to, keď si budeme študovať Bibliu a biblické publikácie. Keď to tak budeme robiť, prejavíme tým pravú múdrosť. (Prísl. 2:5–7) Pravú múdrosť nám môže dať iba Jehova. (Rim. 16:27) Prečo to môžeme povedať? Po prvé, Jehova je Stvoriteľ, a tak vie o svojom stvorení úplne všetko. (Žalm 104:24) Po druhé, jeho múdrosť vidno vo všetkom, čo robí. (Rim. 11:33) A po tretie, jeho múdre rady sú vždy na naše dobro. (Prísl. 2:10–12) Ak chceme získať pravú múdrosť, musíme uznať tieto tri základné pravdy, riadiť sa nimi a rozhodovať sa podľa nich. w22.10 43:3-4

Satan prehral vojnu predpovedanú v 12. kapitole Zjavenia a spolu s démonmi bol zvrhnutý na zem. To prinieslo „beda zemi“, lebo Satan zameral svoj veľký hnev na ľudí. (Zjav. 12:9–12) Aký úžitok máme z toho, že rozumieme týmto proroctvám? To, čo sa deje vo svete, a to, ako veľmi sa zhoršilo správanie ľudí, nám pomáha rozpoznať, že Ježiš už vládne ako Kráľ. Preto nás nemusí znepokojovať, akí sú ľudia sebeckí a plní nenávisti. Vieme, že sa tým spĺňa biblické proroctvo. Božie Kráľovstvo už vládne! (Žalm 37:1) A môžeme očakávať, že čím bližšie budeme k Armagedonu, tým bude situácia vo svete horšia. (Mar. 13:8; 2. Tim. 3:13) Určite sme vďační nášmu milujúcemu nebeskému Otcovi, že nám pomáha chápať význam toho, čo sa dnes deje. w22.07 28:7-8

Môžeme prosiť Jehovu, aby našim spolukresťanom pomáhal vytrvávať napriek chorobám, prírodným katastrofám, vojnám, prenasledovaniu a iným ťažkostiam. Môžeme sa modliť aj za obetavých bratov a sestry, ktorí pomáhajú spolukresťanom po katastrofách. Možno osobne poznáš niekoho, kto niečo také zažíva. Mohol by si ho menovite spomenúť vo svojich osobných modlitbách? Keď prosíme Jehovu, aby pomáhal našim bratom a sestrám vytrvávať, dokazujeme, že ich skutočne milujeme. Bratia, ktorí nás vedú, sú veľmi vďační za to, že sa za nich modlíme, lebo cítia, že naše modlitby im pomáhajú. Aj apoštol Pavol si uvedomoval, že potrebuje, aby sa zaňho druhí modlili. Napísal: „Modlite sa aj za mňa, aby mi boli dané tie správne slová, keď prehovorím, a aby som mohol smelo oznamovať sväté tajomstvo súvisiace s dobrou správou.“ (Ef. 6:19) Aj dnes máme medzi sebou mnoho bratov, ktorí sa veľmi namáhajú, aby dobre viedli zbor. Keď prosíme Jehovu, aby ich podporoval, dokazujeme, že ich milujeme. w22.07 31:14-16

Prilba chráni vojakovi hlavu. V duchovnom boji si musíme chrániť myseľ pred Satanovými útokmi. Neustále nás bombarduje rôznymi lákadlami a názormi, ktorými sa snaží skaziť naše myslenie. Tak ako prilba chráni vojakovi hlavu, nádej chráni našu myseľ, aby sme zostali Jehovovi verní. Keby zoslabla a v mysli by sme sa začali zameriavať len na naše túžby, ľahko by sme mohli zabudnúť, že naším cieľom je večný život. Stalo sa to niektorým kresťanom v starovekom Korinte. Prestali veriť dôležitému Božiemu sľubu, že bude vzkriesenie. (1. Kor. 15:12) Pavol povedal, že tí, čo nemajú žiadnu nádej, žijú iba pre dnešok. (1. Kor. 15:32) To dnes platí o mnohých ľuďoch. Neveria Božím sľubom, a tak sa snažia vyťažiť zo života maximum. Ale my týmto sľubom veríme. w22.10 44:8-9

Jehova ťa povzbudzuje, aby si sa k nemu modlil. Vidí, s akými problémami zápasíš, a uisťuje ťa, že si ťa vždy vypočuje. Rád počúva modlitby svojich služobníkov. (Prísl. 15:8) Čo môžeš Jehovovi povedať, keď sa cítiš sám? Vylej si pred ním srdce. (Žalm 62:8) Povedz mu o tom, čo ťa trápi a ako sa cítiš. Modli sa o to, aby ti pomohol prekonať svoje negatívne pocity a dal ti odvahu povedať, čomu veríš. Môžeš ho poprosiť aj o múdrosť, aby si to vedel vysvetliť taktne. (Luk. 21:14, 15) Ak ťa trápia negatívne pocity, popros Jehovu, aby ti pomohol porozprávať sa o tom s niektorým duchovne zrelým kresťanom a aby ťa ten, komu sa chceš zdôveriť, dokázal pochopiť. Všímaj si, ako ti odpovedá, a prijmi pomoc od druhých. Potom sa nebudeš cítiť taký osamelý. w22.08 33:6

Nový zbor v Tesalonike čelil silnému odporu. Rozzúrený dav „odvliekol... niektorých bratov k predstaveným mesta“. (Sk. 17:6) Vieš si predstaviť, ako to muselo týchto nových kresťanov vystrašiť? Mohlo to viesť k tomu, že by duchovne zoslabli, ale apoštol Pavol tomu chcel predísť. Zariadil, aby bolo o tento zbor dobre postarané. Tesaloničanom napísal: „[Poslali sme] k vám Timoteja, nášho brata… aby vás upevnil a povzbudil vo vašej viere, aby sa nikto nedal otriasť týmito ťažkosťami.“ (1. Tes. 3:2, 3) Timotej videl, ako Pavol bratov v Lystre povzbudzoval, a videl aj to, ako ich podporoval Jehova. Preto mohol bratov a sestry v Tesalonike uistiť, že aj s nimi to dobre dopadne. (Sk. 14:8, 19–22; Hebr. 12:2) w22.08 35:4

Koncom 19. storočia začala malá skupina Bádateľov Biblie, ktorú viedol Charles Taze Russell, dôkladne študovať Božie Slovo. Chceli zistiť pravdu o význame Ježišovej obete a o tom, ako sa má jeho smrť pripomínať. Z toho, čo zistili, máme úžitok aj my. Aký? Chápeme, prečo Ježiš zomrel a čo to znamená pre nás aj pre celé ľudstvo. (1. Jána 2:1, 2) Z Biblie sme sa tiež dozvedeli, akú nádej majú ľudia, ktorí sa páčia Bohu. Niektorí získajú nesmrteľný život v nebi a ďalší večný život tu na zemi. Keď uvažujeme o tom, ako veľmi nás má Jehova rád a čo nám osobne prináša Ježišova obeť, máme k Jehovovi ešte bližší vzťah. (1. Petra 3:18) A preto, podobne ako naši bratia v minulosti, aj my pozývame ďalších, aby spolu s nami slávili Pamätnú slávnosť, a to podľa vzoru, ktorý dal Ježiš. w23.01 4:6-7

Ježiš učil, čo dobré prinesie Božie Kráľovstvo. Sme vďační za výkupné, lebo vďaka nemu môžeme byť Jehovovými a Ježišovými priateľmi. Tí, ktorí veria v Ježiša, majú tiež nádej, že budú žiť večne a že sa opäť stretnú so svojimi blízkymi, ktorí zomreli. (Ján 5:28, 29; Rim. 6:23) Nič z týchto úžasných vecí sme si nezaslúžili ani sa za ne Bohu a Kristovi nedokážeme nikdy odplatiť. (Rim. 5:8, 20, 21) Ale môžeme im ukázať, ako veľmi si to ceníme. Ako? Tak, že budeme používať svoje prostriedky na podporu našej celosvetovej činnosti. Môžeme sa napríklad dať k dispozícii a pomáhať pri výstavbe a údržbe budov, v ktorých uctievame Jehovu. w23.01 5:3, 5

Vládcovia Božieho Kráľovstva sa budú starať o miliardy ľudí na celej zemi. Tak ako Ježiš, aj 144 000 budú vládnuť ako králi a kňazi. (Zjav. 5:10) Pod Mojžišovým Zákonom mali kňazi za úlohu dbať hlavne o to, aby boli Izraeliti fyzicky aj duchovne zdraví. Tento Zákon bol „tieňom budúcich dobrých vecí“, a preto je logické, že aj Ježišovi spoluvládcovia budú mať za úlohu starať sa o telesné a duchovné potreby Božieho ľudu. (Hebr. 10:1) To, ako budú s poddanými Kráľovstva tu na zemi komunikovať, ukáže čas. Môžeme si byť istí, že Jehova sa postará o to, aby sa k ľuďom v raji dostali všetky potrebné pokyny. (Zjav. 21:3, 4) w22.12 50:11-13

Na Pamätnú slávnosť pozývame ľudí, ktorí na nej ešte nikdy neboli. Robíme to preto, lebo chceme, aby sa dozvedeli, čo pre nás všetkých Jehova a Ježiš urobili. (Ján 3:16) Dúfame, že to, čo tam budú vidieť a počuť, ich podnieti, aby sa chceli dozvedieť viac a aby začali slúžiť Jehovovi. Pozývame aj bratov a sestry, ktorí prestali aktívne slúžiť Jehovovi. Chceme, aby si uvedomili, že ich má stále rád. Mnohí z nich na Pamätnú slávnosť prídu, a keď ich tam vidíme, sme veľmi šťastní. Možno si spomenú, akú mali radosť, keď slúžili Jehovovi v minulosti. (Žalm 103:1–4) S nadšením pozývame na Pamätnú slávnosť ďalších bez ohľadu na to, či prijmú naše pozvanie alebo nie, lebo vieme, že Jehova sa zaujíma o každého jednotlivca. (Luk. 15:7; 1. Tim. 2:3, 4) w23.01 4:1, 9-11

Ježiš sa večer pred svojou smrťou modlil o jednu konkrétnu vec. Prosil svojho nebeského Otca, aby chránil jeho nasledovníkov. (Ján 17:15, 20) Jehova vždy dával pozor na svoj ľud, staral sa oň a chránil ho. Ale Ježiš vedel, že Satan bude útočiť na jeho nasledovníkov tak ako nikdy predtým. Uvedomoval si tiež, že na to, aby to zvládli, budú potrebovať Jehovovu pomoc. V tomto svete, nad ktorým vládne Satan, zažívajú praví kresťania veľa problémov. Môžu nás obrať o silu a dokonca byť skúškou našej vernosti Jehovovi. Ale nemusíme sa ničoho báť. Jehova na nás dáva pozor – vidí, aké ťažkosti zažívame, a chce nám pomôcť. Áno, Jehova dáva „pozor na tých, čo sa ho boja... aby ich zachránil“. (Žalm 33:18–20) w22.08 33:1-2

Každý rok v období Pamätnej slávnosti dávame viac ako inokedy najavo svoju vďačnosť za to, čo pre nás Ježiš urobil. Ako? Tak, že sa modlíme a premýšľame o tom, čo pre nás znamená jeho smrť. Zároveň pozývame na túto výnimočnú slávnosť čo najviac ľudí. A nechceme dovoliť, aby nám samým čokoľvek zabránilo sa na nej zúčastniť. Každý rok sa na Pamätnej slávnosti dozvieme, prečo potrebujeme výkupné a ako mohol jeden človek svojou smrťou zaplatiť za hriechy mnohých ľudí. Pripomenieme si, čo predstavuje chlieb a víno a kto by z nich mal prijímať. (Luk. 22:19, 20) A premýšľame o krásnej budúcnosti, ktorá čaká tých, čo sa tešia na večný život na zemi. (Iz. 35:5, 6; 65:17, 21–23) Tieto biblické pravdy by sme nemali považovať za niečo samozrejmé. w23.01 4:2, 4

Keď dal Boh svojho Syna ako výkupné za naše hriechy, umožnil nám, aby sme získali večný život. (Mat. 20:28) Apoštol Pavol napísal: „Ako smrť prišla prostredníctvom človeka, tak aj vzkriesenie mŕtvych prichádza prostredníctvom človeka. Ako vinou Adama všetci zomierajú, tak vďaka Kristovi všetci ožijú.“ (1. Kor. 15:21, 22) Ježiš učil svojich nasledovníkov modliť sa, aby prišlo Božie Kráľovstvo a aby sa aj na zemi diala Božia vôľa. (Mat. 6:9, 10) Boh si praje, aby ľudia žili na zemi večne. Aby tento zámer uskutočnil, dosadil svojho Syna za Kráľa mesiášskeho Kráľovstva. Zhromažďuje 144 000 ľudí zo zeme, aby spolupracovali s Ježišom na tom, aby sa Božia vôľa uskutočnila. (Zjav. 5:9, 10) w22.12 49:11-12

Smrť milovaného človeka hlboko zasiahne každého z nás. Veľmi nám chýba a jediné, čo cítime, je bolesť, najmä keď pred svojou smrťou trpel. Ale časom sa nám začnú vynárať aj príjemné spomienky, ktoré nám môžu priniesť radosť. Možno si spomenieme na niečo, čo nás naučil alebo čo povedal či urobil, aby nás povzbudil, alebo čím nás rozosmial. Podobne keď čítame, ako Ježiš trpel a zomrel, sme z toho smutní. Najmä v období Pamätnej slávnosti sa snažíme ešte viac premýšľať o význame jeho výkupnej obete. (1. Kor. 11:24, 25) Ale keď premýšľame nad tým, čo všetko Ježiš povedal a urobil, keď bol na zemi, cítime veľkú radosť. A keď uvažujeme o tom, čo robí teraz a čo pre nás urobí v budúcnosti, veľmi nás to povzbudzuje. w23.01 5:1-2

Keď Ježiš zomrel, jeho učeníci boli veľmi smutní. Prišli nielen o milovaného priateľa, ale mali pocit, že stratili aj nádej. (Luk. 24:17–21) Keď sa s nimi Ježiš opäť stretol, pomohol im pochopiť, akú má úlohu v spĺňaní biblických proroctiev. Poveril ich tiež dôležitou prácou. (Luk. 24:26, 27, 45–48) Keď vystúpil do neba, ich smútok sa zmenil na veľkú radosť. Vedeli, že ich pán je nažive a že je pripravený pomôcť im, aby si svoju novú úlohu dokázali splniť. Táto radosť ich podnecovala, aby neprestajne chválili Jehovu. (Luk. 24:52, 53; Sk. 5:42) Napodobňovanie Ježišových učeníkov si vyžaduje, aby sme dávali Božie Kráľovstvo na prvé miesto. Je pravda, že na to, aby sme Jehovovi slúžili neprestajne a dávali na prvé miesto Kráľovstvo, potrebujeme vytrvalosť. Ale sľubuje nám, že nás za to bohato požehná. (Prísl. 10:22) w23.01 5:15-16

Určite nechceme urobiť rovnakú chybu ako Adam a Eva. Preto je dôležité, aby sme spoznávali Jehovu, cenili si jeho vlastnosti a snažili sa pochopiť, ako premýšľa. To nám pomôže, aby sme ho ešte viac milovali. Pouvažujme o Abrahámovi. Jehovu veľmi miloval. Aj keď niektorým jeho rozhodnutiam nerozumel, nebúril sa. Snažil sa Jehovu lepšie spoznať. Napríklad keď sa dozvedel, že Jehova sa rozhodol zničiť Sodomu a Gomoru, najprv sa bál, že „Sudca celej zeme“ zničí so zlými aj spravodlivých. Pre Abraháma to bolo nepredstaviteľné, a tak sa na Jehovu pokorne obrátil. Kládol mu jednu otázku za druhou a Jehova mu trpezlivo odpovedal. Nakoniec si uvedomil, že Jehova vidí do srdca každého človeka a nikdy nepotrestá so zlými aj nevinných. (1. Mojž. 18:20–32) w22.08 36:9-10

V roku 455 pred n. l. boli znovu postavené jeruzalemské hradby. Miestodržiteľ Nehemiáš hľadal zodpovedných mužov, ktorí by sa dokázali dobre starať o mesto. Medzi tými, ktorých vybral, bol aj veliteľ Pevnosti Chananjah. V Biblii sa o ňom píše, že „to bol veľmi dôveryhodný muž a bál sa pravého Boha viac ako mnohí iní“. (Neh. 7:2) Vďaka tomu, že miloval Jehovu a mal pred ním bázeň, bral vážne každú úlohu, ktorú dostal. Keď aj my budeme milovať Jehovu a budeme sa báť urobiť niečo, čím by sme sa mu znepáčili, budú z nás spoľahliví Boží služobníci. Ďalším príkladom je Tychikos, na ktorého sa apoštol Pavol mohol spoľahnúť. Pavol o ňom napísal, že je „verný služobník“, a s dôverou mu zveroval rôzne úlohy. (Ef. 6:21, 22) Nielenže mal doručiť listy bratom v Efeze a Kolosách, ale mal ich aj povzbudiť a utešiť. Pripomína nám verných a spoľahlivých bratov, ktorí sa starajú o naše duchovné potreby. (Kol. 4:7–9) w22.09 38:5-6

Jozef zažil dlhé a náročné obdobie, ktoré trvalo asi 13 rokov. Mohol pochybovať o tom, či ho má Jehova rád, a mohol mať pocit, že ho opustil. Ale Jozef nezatrpkol. Zachoval si chladnú hlavu a uvažoval triezvo. Keď sa mohol pomstiť svojim bratom, neurobil to. Naopak, prejavil im lásku a odpustil im. (1. Mojž. 45:4, 5) Čo mu pomohlo? To, že sa nesústreďoval na svoje problémy, ale snažil sa vidieť celkový obraz. Pozeral sa na veci z Jehovovho pohľadu a vďaka tomu dokázal jasne myslieť. (1. Mojž. 50:19–21) Aké poučenie si z toho môžeme zobrať? Ak sa k tebe niekto zle zachoval, nezatrpkni, neobviňuj z toho Jehovu ani si nemysli, že ťa opustil. Premýšľaj, ako ti túto situáciu pomáha zvládnuť. A chyby toho, kto ti ublížil, sa snaž prikryť láskou. w22.11 48:4

Prorok Daniel dostal videnia, z ktorých jasne vyplýva, že Jehova má vyššie postavenie než všetci ostatní vládcovia. Najprv videl štyri ozrutné zvieratá, ktoré predstavujú svetové veľmoci, ktoré vládli v minulosti – Babylon, Médo-Perziu, Grécko a Rím. Ďalej videl anglo-americkú veľmoc, ktorá vládne dnes. (Dan. 7:1–3, 17) A potom videl Jehovu, ktorý sedel na tróne ako Sudca nebeského súdu. (Dan. 7:9, 10) Boh zoberie ľudským vládam všetku moc a dá ju niekomu, kto si to zaslúži viac a kto je mocnejší. Komu? Dostane ju „niekto podobný synovi človeka“, Ježiš Kristus, a „svätí Najvyššieho“, čiže 144 000, ktorí budú vládnuť „po celú večnosť“. (Dan. 7:13, 14, 18) Preto iba on je právom označený ako „Najvyšší“. To, čo Daniel videl, je v súlade s tým, čo povedal už predtým: „Boh nebies… zosadzuje kráľov a ustanovuje kráľov.“ (Dan. 2:19–21) w22.10 42:9-11