Máj

Okrem 144 000 vidí Ján aj inú skupinu. Je to „veľký zástup“, ktorý sa nedá spočítať. Čo o ňom vieme? Ján napísal: „To sú tí, ktorí vychádzajú z veľkého súženia, vyprali si rúcha a vybielili ich v Baránkovej krvi.“ (Zjav. 7:14) Keď prežijú veľké súženie, budú žiť tu na zemi a tešiť sa z nádherného života, ktorý pre nich Jehova pripravil. (Žalm 37:9–11, 27–29; Prísl. 2:21, 22; Zjav. 7:16, 17) Vidíme sami seba v opise, ktorý je v 7. kapitole knihy Zjavenie, či už máme nádej na život v nebi, alebo na zemi? Mali by sme. Pre obe skupiny Božích služobníkov to bude niečo výnimočné! Určite budeme veľmi šťastní, že sme sa rozhodli podporovať Jehovovu vládu. w22.05 21:6-7

Nepochybne si už v živote musel urobiť nejaké závažné rozhodnutie. Určite si sa vtedy modlil o múdrosť, lebo si si uvedomoval, že ju potrebuješ. (Jak. 1:5) Kráľ Šalamún napísal: „Múdrosť je to najdôležitejšie, čo môžeš mať.“ (Prísl. 4:7) Šalamún nehovoril o múdrosti vo všeobecnosti, ale o múdrosti, ktorá pochádza od Jehovu. Ale môže nám táto múdrosť pomôcť aj v situáciách, ktoré zažívame dnes? Áno. Ako môžeme získať takú múdrosť? Napríklad tak, že preskúmame rady dvoch mužov, ktorí boli známi svojou múdrosťou, a budeme sa nimi riadiť. Prvým z nich je Šalamún. V Biblii sa píše, že „Boh dal Šalamúnovi výnimočnú múdrosť a úsudok“. (1. Kráľ. 4:29) Tým druhým je Ježiš, najmúdrejší človek, aký kedy žil. (Mat. 12:42) Izaiáš o ňom prorokoval: „Spočinie na ňom Jehovov duch, duch múdrosti a pochopenia.“ (Iz. 11:2) w22.05 22:1-2

Nikdy nie sme príliš starí na to, aby sme si dávali duchovné ciele. Dôkazom toho je naša sestra Beverley, ktorá má 75 rokov. Mala vážne zdravotné problémy a ťažko sa jej chodilo. Ale chcela sa čo najviac zapojiť do kampane pred Pamätnou slávnosťou. A tak si dala konkrétne ciele. Keď sa jej ich podarilo dosiahnuť, mala z toho veľkú radosť. Svojou horlivosťou nadchla pre službu aj ďalších. Jehova si veľmi cení starších bratov a sestry, ktorí preňho v rámci svojich možností robia, čo môžu. (Žalm 71:17) Dávaj si ciele, ktoré môžeš dosiahnuť. Pracuj na vlastnostiach, ktoré sa páčia Jehovovi. Snaž sa získať rôzne zručnosti a schopnosti, aby si bol pre Jehovu a jeho organizáciu užitočnejší. Hľadaj spôsoby, ako by si mohol viac pomáhať bratom a sestrám. Jehova ťa v tom tak ako Timoteja určite podporí a všetci uvidia, „že robíš pokrok“. (1. Tim. 4:15) w22.04 18:18-19

Čo ak vám napriek všetkým vašim snahám dieťa povie, že už nechce slúžiť Jehovovi? Neobviňujte sa, že ste ako rodičia zlyhali. Jehova dal každému z nás slobodnú vôľu, teda aj vášmu dieťaťu. Preto sa môže samo rozhodnúť, či mu bude slúžiť, alebo nie. Nestrácajte nádej, že jedného dňa sa vráti. Spomeňte si na podobenstvo o márnotratnom synovi. (Luk. 15:11–19, 22–24) Hoci tento syn urobil veľa zlých vecí, nakoniec sa vrátil. Rodičia, dostali ste krásny dar – môžete vychovávať novú generáciu Jehovových služobníkov. (Žalm 78:4–6) Pomáhať deťom, aby si zamilovali Jehovu a poslúchali ho, nie je vôbec ľahké. Preto si za to zaslúžite veľkú pochvalu. Buďte si istí, že náš milujúci nebeský Otec z vás bude mať radosť. (Ef. 6:4) w22.05 23:16-18

Keď každý z nás dáva Jehovovi to najlepšie, čo je v jeho silách, prispieva k pokoju a jednote v zbore. V akom zmysle? Ukážme si to na príklade kresťanov z prvého storočia. Mali rôzne dary a úlohy v zbore. (1. Kor. 12:4, 7–11) Ale to nebol dôvod na to, aby medzi sebou súperili alebo aby ich to rozdeľovalo. Pavol ich nabádal, aby svojimi darmi „posilňovali Kristovo telo“. Kresťanom v Efeze napísal: „Keď jednotlivé časti tela správne fungujú, celé telo rastie a silnie v láske.“ (Ef. 4:1–3, 11, 12) Keď to tak robili, prispievali k pokoju a jednote. A pokojom a jednotou sa vyznačujú zbory aj dnes. Buďme rozhodnutí, že sa nebudeme s druhými porovnávať. Učme sa od Ježiša a snažme sa napodobňovať jeho vlastnosti. Buďme si istí, že Jehova „nie je nespravodlivý, aby zabudol na [našu] prácu“. (Hebr. 6:10) Veľmi sa teší, keď mu dávame to najlepšie. w22.04 16:15-16

Sme radi, že my nerozhodujeme o tom, či Jehova niekomu odpustí alebo nie. Ale v niečom sa predsa len musíme rozhodnúť. V čom? Môže sa stať, že niekto sa proti nám previní – možno aj vážne –, ale potom sa nám ospravedlní a poprosí o odpustenie. Môže sa stať aj to, že sa neospravedlní. Aj v takom prípade sa môžeme rozhodnúť, že mu odpustíme, v tom zmysle, že sa naňho už nebudeme hnevať a nebudeme voči nemu zatrpknutí. Samozrejme, môže si to vyžadovať čas a úsilie, najmä ak nám ten človek veľmi ublížil. V Strážnej veži z 15. septembra 1994 sa píše: „Keď hriešnikovi naozaj odpustíte, neznamená to, že ospravedlňujete hriech. Odpustiť pre kresťana znamená s dôverou nechať záležitosť v Jehovových rukách. On je spravodlivý Sudca celého vesmíru a vykoná spravodlivosť v pravý čas.“ w22.06 25:6-7

Jehova sľúbil, že v našich dňoch zhromaždí ľudí zo všetkých národov, kmeňov a jazykov a že ho budú zjednotene uctievať. Dnes táto výnimočná skupina tvorí „veľký zástup“. (Zjav. 7:9, 10) Patria k nemu muži, ženy a deti z rôzneho prostredia. Napriek tejto rozmanitosti majú medzi sebou dobré vzťahy a sú zjednotenou celosvetovou rodinou. (Žalm 133:1; Ján 10:16) Nadšene sa delia o svoju nádej na lepší svet s každým, kto je ochotný si ich vypočuť. (Mat. 28:19, 20; Zjav. 14:6, 7; 22:17) Ak aj ty patríš k veľkému zástupu, určite si veľmi ceníš svoju nádej. Diabol sa nás snaží pripraviť o našu nádej. Chce nás presvedčiť, že Jehova nesplní svoje sľuby. Keby sa mu to podarilo, stratili by sme odvahu a dokonca by sme možno prestali slúžiť Jehovovi. w22.06 27:2-3

Vďaka našej pevnej nádeji dokážeme prestáť náročné situácie podobné búrkam, lebo vieme, že pred nami sú pokojnejšie časy. Nezabúdajme, že Ježiš nám vopred povedal, že budeme prenasledovaní. (Ján 15:20) Keď budeme premýšľať o úžasnej budúcnosti, ktorú nám Jehova sľubuje, pomôže nám to, aby sme „nevybočili z kurzu“, ale ďalej mu slúžili. Pouvažujme o tom, ako nádej pomohla Ježišovi, aby zostal pevný napriek tomu, že ho čakala krutá smrť. Na Letnice 33 n. l. apoštol Peter citoval proroctvo zo Žalmov, z ktorého pekne vidno, čo dávalo Ježišovi pokoj a istotu: „Budem žiť v nádeji, lebo ma nenecháš v hrobe ani nedovolíš, aby sa telo tvojho verného služobníka rozpadlo na prach… Keď budem v tvojej prítomnosti, naplníš ma veľkou radosťou.“ (Sk. 2:25–28; Žalm 16:8–11) Ježiš mal pevnú nádej, že ho Boh vzkriesi, a radoval sa z toho, že sa k nemu vráti. (Hebr. 12:2, 3) w22.10 44:4-5

Raz za Ježišom apoštoli Jakub a Ján poslali svoju matku, aby im vybavila významné postavenie v Kráľovstve. (Mat. 20:20, 21) Z tejto situácie vidno, že mali problém s pýchou a ctižiadosťou. (Prísl. 16:18) Jakub a Ján neboli jediní, ktorí sa nezachovali správne. Všimnime si, ako reagovali ostatní apoštoli: „Keď to počuli ostatní desiati, nahnevali sa na tých dvoch bratov.“ (Mat. 20:24) Vieme si predstaviť, ako to medzi nimi iskrilo. Ako sa k tejto situácii postavil Ježiš? Nenahneval sa na nich. Nepovedal, že si nájde iných apoštolov, ktorí budú pokornejší, budú sa mať radi a budú sa k sebe vždy správať dobre. Namiesto toho ich trpezlivo školil, lebo vedel, že chcú robiť to, čo je správne. (Mat. 20:25–28) Ďalej sa k nim správal s láskou. w23.03 14:10-13

Urobil si veľký pokrok. Možno si niekoľko rokov usilovne študoval Bibliu. Vďaka tomu si sa presvedčil, že Biblia je Božie Slovo. A čo je ešte dôležitejšie, spoznal si Autora tejto knihy a vytvoril si si k nemu blízky vzťah. Tvoja láska k Jehovovi rástla a podnietila ťa, aby si zasvätil svoj život Jehovovi a dal sa pokrstiť. Určite si pred krstom zažil nejaké skúšky, v ktorých si musel dokázať svoju vernosť Jehovovi. Ale časom prídu nové skúšky. Satan bude robiť všetko pre to, aby si prestal milovať Jehovu a slúžiť mu. (Ef. 4:14) Nesmieš mu to dovoliť! Čo ti pomôže zostať Jehovovi verný a žiť tak, ako si mu sľúbil, keď si sa mu zasvätil? Musíš naďalej robiť pokrok a „usilovne spieť k zrelosti“. (Hebr. 6:1) w22.08 32:1-2

Každý člen rodiny by mal dbať na to, aby určité rodinné záležitosti zostali v rámci rodiny. Napríklad manželka má nejaký zlozvyk, ktorý sa jej manželovi zdá smiešny. Mal by o tom hovoriť druhým a tak ju dostať do rozpakov? Určite nie! Miluje ju a nikdy by ju nechcel zraniť. (Ef. 5:33) Tínedžeri chcú, aby sa k nim druhí správali s určitou úctou a rodičia by na to mali pamätať. Nemali by pred druhými hovoriť o ich chybách, lebo by to pre nich mohlo byť ponižujúce. (Kol. 3:21) Aj deti sa musia naučiť, že nemajú druhým hovoriť o veciach, ktoré by mohli niekoho z rodiny strápniť. Keď si každý v rodine dáva pozor, aby neprezrádzal rodinné záležitosti druhým, rodinu to zbližuje. w22.09 38:9

Jehova pripomenul Jóbovi svoju nekonečnú múdrosť a to, s akou láskou sa stará o svoje stvorenie. Porozprával mu o viacerých úžasných zvieratách. (Jób 38:1, 2; 39:9, 13, 19, 27; 40:15; 41:1, 2) Prostredníctvom verného mladého muža Elíhua posilnil a utešil Jóba. Elíhu ho uistil, že Jehova vždy odmení svojich služobníkov za ich vytrvalosť. Ale Jehova použil Elíhua aj na to, aby dal Jóbovi niekoľko láskavých rád. Elíhu Jóbovi pripomenul, akí sme malí v porovnaní so Stvoriteľom celého vesmíru, a tak mu pomohol vidieť celkový obraz. Jehova dal Jóbovi aj určitú úlohu – mal sa modliť za svojich troch priateľov, ktorí nekonali správne. (Jób 42:8–10) Ako Jehova podporuje nás, keď sa ocitneme v náročných situáciách? Dnes už s nami Jehova nehovorí priamo, tak ako hovoril s Jóbom, ale hovorí k nám prostredníctvom svojho Slova. (Rim. 15:4) w22.08 33:10-11

V zbore v Ríme boli kresťania židovského aj nežidovského pôvodu. Keď prestal platiť mojžišovský Zákon, kresťania už nemuseli dodržiavať zákony, ktoré sa týkali jedenia určitých jedál. (Mar. 7:19) Pre niektorých židovských kresťanov bolo ľahké prispôsobiť sa tejto zmene. Ale pre iných to bol problém a zbor to začalo rozdeľovať. Preto ich apoštol Pavol upozornil, aké dôležité sú pokojné vzťahy v zbore. Tak im pomohol pochopiť, ako by tieto nezhody mohli ublížiť jednotlivcom, ale aj celému zboru. (Rim. 14:19, 20) Dokonca bol ochotný sa druhým prispôsobiť, aby ich nepohoršoval. (1. Kor. 9:19–22) To isté môžeme urobiť aj my. Ak nerobíme problém z vecí, ktoré sú otázkou osobnej voľby, podporujeme druhých a prispievame k pokoju. w22.08 35:7

Keď sa snažíme dosiahnuť nejaký duchovný cieľ, musíme na ňom neustále pracovať. To isté platí aj vtedy, keď sa snažíme konať to, čo je správne. A Jehova nám bude trpezlivo pomáhať, aby sme sa v tom postupne zlepšovali. (Žalm 84:5, 7) Jehova nám s láskou hovorí, že konať to, čo je správne, nie je ťažké. (1. Jána 5:3) Chráni nás to a takúto ochranu potrebujeme každý deň. Pripomeňme si duchovnú výzbroj, o ktorej písal apoštol Pavol. (Ef. 6:14–18) Ktorá časť tejto výzbroje chráni srdce? Je to „pancier spravodlivosti“, ktorý predstavuje Jehovove spravodlivé normy. Tak ako pancier chránil srdce vojaka, aj Jehovove spravodlivé normy chránia naše obrazné srdce, čiže to, akými sme vnútri. Preto by sme si pancier spravodlivosti nemali zložiť za žiadnu cenu. (Prísl. 4:23) w22.08 36:13-14

Verní Boží služobníci čerpajú múdre rady z Božieho Slova už celé tisícročia. Ako je to možné? Jehova sa postaral o to, aby ľudia robili odpisy jeho Slova. Hoci odpisovači boli nedokonalí, svoju prácu vykonávali veľmi zodpovedne. Napríklad o Hebrejských písmach sa jeden učenec vyjadril: „Možno s istotou povedať, že žiadne iné staroveké dielo nebolo odovzdané tak presne.“ Teda môžeme si byť istí, že Biblia, ktorú máme dnes, obsahuje tie isté myšlienky, ktoré dal zapísať jej autor, Jehova. Jehova je Zdrojom „všetkého dobrého, čo dostávame, a každého dokonalého daru“. (Jak. 1:17) Biblia je jedným z najlepších darov, aké nám dal. Každý dar, ktorý dostaneme, nám niečo prezrádza o jeho darcovi – to, ako dobre nás pozná a či vie, čo potrebujeme. To isté platí aj o Darcovi Biblie. Z tohto daru sa môžeme o Jehovovi veľa naučiť. Vidíme, že nás dobre pozná a vie, čo potrebujeme. w23.02 6:3-4

Deň, keď sa na zemi začne vzkriesenie, bude nádherný! Všetci, ktorým zomrel niekto milovaný, sa už nevedia dočkať, kedy ho počas Kristovej tisícročnej vlády znovu uvidia. Aj Jehova to tak cíti. (Jób 14:15) Predstav si, koľko radosti bude na zemi, keď každý bude vítať svojich blízkych! „Spravodliví“, ktorých mená sú v knihe života, budú „vzkriesení pre život“. (Sk. 24:15; Ján 5:29) Medzi tými, ktorí budú vzkriesení krátko po Armagedone, budú možno mnohí, ktorých sme mali radi. Okrem nich budú vzkriesení aj „nespravodliví“, napríklad tí, ktorí nemali dostatočnú možnosť spoznať Jehovu a slúžiť mu. Tí budú „vzkriesení na súd“. Všetci vzkriesení sa toho budú musieť veľa naučiť. (Iz. 26:9; 61:11) Preto bude prebiehať ten najväčší vzdelávací program v dejinách ľudstva. (Iz. 11:10) w22.09 40:1-2

Jehova dokázal svoju nadradenosť nad kráľmi, ktorí vytvorili spojenectvá. Bojoval za Izrael a pomohol im dobyť veľkú časť Zasľúbenej krajiny. (Joz. 11:4–6, 20; 12:1, 7, 24) Jehova veľakrát dokázal, že je Najvyšší. Babylonský kráľ Nabuchodonozor sa pýšil „vlastnou silou a mocou“ a „slávou svojho majestátu“. Neuznal, že ten, kto si zaslúži chválu, je Jehova, a tak ho Boh postihol šialenstvom. Keď sa mu vrátil zdravý rozum, „chválil… Najvyššieho“ a uznal, že „jeho vláda je večná“. Povedal: „Neexistuje nikto, kto by mu mohol v niečom zabrániť.“ (Dan. 4:30, 33–35) Žalmista napísal: „Šťastný je národ, ktorého Bohom je Jehova, ľud, ktorý si vybral za svoj.“ (Žalm 33:12) Preto máme dobrý dôvod, aby sme boli nášmu Bohu Jehovovi verní. w22.10 42:13-15

Veľa biblických proroctiev sa už splnilo. Preto môžeme mať úplnú istotu, že sa splnia aj ostatné Božie sľuby. Cítime to rovnako ako žalmista, ktorý sa k Jehovovi modlil: „Túžim po tvojej záchrane, spolieham sa na tvoje slovo.“ (Žalm 119:81) Jehova nám prostredníctvom Biblie láskavo dáva „budúcnosť a nádej“. (Jer. 29:11) A táto nádej nezávisí od ľudí, je založená na Jehovových sľuboch. Preto usilovne študujme biblické proroctvá a tak si posilňujme dôveru v Božie Slovo. Ďalší dôvod, prečo môžeme Biblii dôverovať, sú dobré výsledky, ktoré to prináša, keď sa ľudia riadia jej radami. (Žalm 119:66, 138) Napríklad manželia, ktorí stáli pred rozvodom, sa teraz tešia zo šťastného manželstva. Ich deti vyrastajú v láskyplnom prostredí kresťanskej rodiny, kde sa cítia milované a v bezpečí. (Ef. 5:22–29) w23.01 1:12-13

Premýšľaj o tom, čo Jehova robí pre teba. Uvažuj, čo dobré ti to prinieslo, keď si sám na sebe zažil splnenie niektorých sľubov z Božieho Slova. Napríklad Ježiš sľúbil, že jeho Otec ti dá všetko, čo potrebuješ pre život. (Mat. 6:32, 33) Sľúbil ti aj to, že Jehova ti dá svätého ducha, ak oň budeš prosiť. (Luk. 11:13) A Jehova tieto sľuby spĺňa. Pravdepodobne si spomenieš aj na ďalšie sľuby, ktoré Jehova plní, napríklad že ti odpúšťa, utešuje ťa a duchovne ťa sýti. (Mat. 6:14; 24:45; 2. Kor. 1:3) Keď budeš premýšľať o tom, čo všetko už pre teba Boh urobil, posilníš si nádej, že bude s tebou aj v budúcnosti. Sme si istí, že Jehova splní svoje sľuby. Žalmista napísal: „Šťastný je človek... ktorý sa spolieha na Jehovu, svojho Boha... On zostáva verný naveky.“ (Žalm 146:5, 6) w22.10 44:15, 17

Spĺňa sa proroctvo o obnove čistého uctievania aj dnes? Určite! Ako? Od roku 1919 boli milióny ľudí oslobodených zo zajatia Veľkého Babylona, svetovej ríše falošného náboženstva. Jehova ich priviedol na oveľa lepšie miesto, než bola Zasľúbená krajina v Izraeli. Priviedol ich do duchovného raja. (Iz. 51:3; 66:8) Od roku 1919 žijú v duchovnom raji všetci pomazaní kresťania. Časom sa v tejto duchovnej krajine usadili aj „iné ovce“, čiže ľudia, ktorí majú nádej na život na zemi. Aj oni sa tešia z mnohých Jehovových požehnaní. (Ján 10:16; Iz. 25:6; 65:13) Duchovný raj existuje po celej zemi. Teda ak aktívne podporujeme čisté uctievanie, sme obyvateľmi tohto raja bez ohľadu na to, kde žijeme. w22.11 46:12-15

Je pre teba ťažké pochopiť, že Jehova je „Bohom naveky“? (Iz. 40:28) Ak áno, nie si sám. Elíhu o Bohu povedal: „Počet jeho rokov sa ani nedá spočítať.“ (Jób 36:26) Ale to, že niečomu nerozumieme, ešte neznamená, že to nie je možné. Napríklad možno úplne nerozumieme, ako funguje svetlo. Ale znamená to, že svetlo neexistuje? Určite nie! Podobne my ľudia nikdy úplne nepochopíme, ako je možné, že Jehova vždy bol a vždy bude. Ale to neznamená, že nežije večne. Pravda o našom Stvoriteľovi nezávisí od toho, čo dokážeme alebo nedokážeme pochopiť. (Rim. 11:33–36) Jehova tu bol už dávno predtým, ako vznikol vesmír – vrátane zdrojov svetla, ako je Slnko. A existoval už predtým, ako „roztiahol nebesia“. (Jer. 51:15) w22.12 49:3-4

Niekedy môžeme byť požiadaní, aby sme sa pomodlili verejne. Napríklad sestra môže poprosiť o modlitbu inú sestru, ktorú pozvala na svoje biblické štúdium. Táto sestra možno záujemkyňu dobre nepozná, a tak by bola radšej, keby sa mohla pomodliť až na konci štúdia. Vďaka tomu bude lepšie vedieť, o čo sa má v súvislosti so záujemkyňou pomodliť. Brat môže byť požiadaný, aby sa pomodlil na schôdzke pred službou alebo na zhromaždení. Mal by pamätať na to, čo je účelom toho stretnutia. Modlitba neslúži na to, aby dával zboru rady alebo niečo oznámil. Na zhromaždeniach je na pieseň a modlitbu väčšinou vyhradený celkový čas päť minút. Preto by sa brat, ktorý sa modlí za zbor, nemal modliť dlho, a to najmä na začiatku zhromaždenia. (Mat. 6:7) w22.07 31:17-18

Ježiš predpovedal, že v posledných dňoch budú „na jednom mieste za druhým... epidémie“. (Luk. 21:11) Ako môžu tieto slová prispieť k nášmu pokoju? Tak, že keď vypukne epidémia, nezaskočí nás to. Vieme, že sa deje presne to, čo Ježiš predpovedal. A tak sa môžeme riadiť radou, ktorú dal tým, ktorí budú žiť v čase konca: „Nezľaknite sa“. Často sa stáva, že cez pandémiu nemôžeme robiť to, čo sme bežne robievali predtým. Ale to by nemalo platiť o tvojom osobnom štúdiu a účasti na zhromaždeniach. V našich publikáciách a videách sú príbehy bratov a sestier, ktorí verne slúžia Jehovovi napriek podobným problémom. w22.12 51:4, 6

Patriarcha Jakob sa netajil tým, že svojho syna Jozefa veľmi miluje. (1. Mojž. 37:3, 4) Preto Jakobovi starší synovia začali na Jozefa žiarliť. Keď sa im naskytla príležitosť, predali ho madianskym obchodníkom. Tí ho vzali stovky kilometrov ďaleko – až do Egypta, kde bol znovu predaný. Kúpil ho Putifár, veliteľ faraónovej stráže. Ako rýchlo sa Jozefov život zmenil! Z otcovho miláčika sa zrazu stal obyčajný otrok nejakého Egypťana. (1. Mojž. 39:1) Niekedy zažívame ťažkosti, ktorými „bežne prechádzajú aj iní ľudia“. (1. Kor. 10:13) Inokedy možno trpíme preto, že sme Ježišovými učeníkmi. Ľudia sa nám možno za našu vieru posmievajú, odporujú nám alebo nás dokonca prenasledujú. (2. Tim. 3:12) Nech si v akejkoľvek skúške, s Jehovovou pomocou sa ti bude dariť. w23.01 3:3-4

Niekedy možno máme pocit, že by sme mali zájsť za spolukresťanom, ktorý sa nás niečím dotkol. No ešte predtým by sme si mali položiť otázky: Poznám všetky fakty? (Prísl. 18:13) Nemôže to byť tak, že to ten človek urobil neúmyselne? (Kaz. 7:20) Neurobil som už niečo podobné aj ja? (Kaz. 7:21, 22) Nebude ten problém ešte väčší, keď za ním zájdem a budem to chcieť riešiť? Keď sa nad takýmito otázkami zamyslíme, možno dôjdeme k záveru, že to z lásky k tomu človeku necháme tak. Každý z nás k tomu môže prispieť tak, že svojich bratov a sestry bude nesebecky milovať napriek tomu, že majú chyby. Vďaka tomu môžu druhí ľudia spoznať pravé náboženstvo a začať spolu s nami uctievať Jehovu. Buďme preto rozhodnutí ďalej prejavovať lásku, ktorá je charakteristickým znakom pravých kresťanov. w23.03 14:18-19

Z Biblie vyplýva, že najvýznačnejšou vlastnosťou jej autora je láska. Keďže Jehova nás miluje, nezahrnul nás množstvom informácií, ktoré nepotrebujeme na to, aby sme mu slúžili. (Ján 21:25) Jehova nám prejavuje lásku aj tak, že nám v Biblii nedal nekonečný zoznam pravidiel ani neriadi náš život do najmenších detailov. Dal do nej zapísať životné príbehy ľudí, strhujúce proroctvá a praktické rady. Chce, aby sme sa z nich poučili a dokázali sa správne rozhodovať. Tak nás Božie Slovo podnecuje, aby sme Jehovu zo srdca milovali a poslúchali. Z Biblie sa dozvedáme, že Jehovovi na nás veľmi záleží. Ako to vieme? V jeho Slove je množstvo správ, v ktorých sa opisuje, aké pocity ľudia prežívali. Vieme sa s nimi ľahko stotožniť, lebo mali „pocity, aké máme my“. (Jak. 5:17; pozn. pod čiarou) Ale čo je ešte dôležitejšie, keď v Biblii čítame, ako s nimi Jehova zaobchádzal, ešte lepšie chápeme, že „je veľmi súcitný a milosrdný“. (Jak. 5:11) w23.02 6:13-15

Posledná kniha v Biblii sa začína slovami: „Toto je zjavenie, ktoré dal Boh Ježišovi Kristovi, aby ukázal svojim otrokom, čo sa má zakrátko stať.“ (Zjav. 1:1) Preto nás veľmi zaujíma, čo sa vo svete deje a či sa tým spĺňajú biblické proroctvá. A zrejme sa o tom aj radi rozprávame. Keď sa rozprávame o biblických proroctvách, mali by sme sa vyhnúť rôznym špekuláciám. Prečo? Lebo by sme mohli povedať niečo, čím by sme narušili jednotu v zbore. Napríklad v správach môžeme počuť, ako svetoví lídri hovoria, že urobia všetko pre to, aby zastavili nejaký konflikt a nastolili mier a bezpečie. Mohli by sme si myslieť, že ide o splnenie proroctva z 1. Tesaloničanom 5:3. No je dôležité vedieť, čo bolo o tejto téme najnovšie uverejnené. Keď sú naše rozhovory v súlade s tým, čo sa píše v našich publikáciách, vedie to k tomu, že je v zbore jednota a sme spojení „rovnakým spôsobom myslenia“. (1. Kor. 1:10; 4:6) w23.02 8:4-5

Prečo Ježiša miluješ? Ježiš miluje pravdu, spravodlivosť a pokoru. A keďže aj ty miluješ pravdu a spravodlivosť, miluješ aj Ježiša. Premýšľaj nad tým, ako sa odvážne zastával pravdy a spravodlivosti. (Ján 18:37) A ako ukázal, že miluje pokoru a tých, ktorí sú pokorní? To, že Ježiš miluje pokoru, ukázal tým, že on sám bol pokorný. Za všetko vzdával slávu svojmu Otcovi, nikdy ju nepripisoval sebe. (Mar. 10:17, 18; Ján 5:19) Ako na teba pôsobí to, že Ježiš je taký pokorný? Určite ho pre to miluješ a chceš ho nasledovať. Prečo je Ježiš pokorný? Pretože miluje a napodobňuje svojho Otca, ktorý je pokorný. (Žalm 18:35; Hebr. 1:3) Nepriťahuje ťa k Ježišovi to, že prejavuje rovnaké vlastnosti ako Jehova? w23.03 10:6-7

Biblia hovorí o dvoch skupinách ľudí, ktorí budú vzkriesení a budú mať nádej žiť večne na zemi. Sú to „spravodliví“ a „nespravodliví“. „Spravodliví“ sú tí, ktorí počas svojho života verne slúžili Jehovovi. Naopak „nespravodliví“ ľudia mu neslúžili. Ľudia z obidvoch týchto skupín budú vzkriesení. Znamená to, že ich mená sú v knihe života? Kým „spravodliví“ žili, ich mená boli zapísané v knihe života. Boli odtiaľ vymazané, keď zomreli? Nie, lebo spravodliví stále žijú v Jehovovej pamäti. Jehova „nie je Bohom mŕtvych, ale živých, lebo pre neho sú všetci živí“. (Luk. 20:38) To znamená, že keď budú spravodliví v novom svete vzkriesení, ich mená budú stále zapísané v knihe života, hoci len „ceruzkou“. (Luk. 14:14) w22.09 39:9-10

Jehova chcel, aby sa prví ľudia tešili z toho, čo vytvoril. Keď stvoril Adama, dal mu za úlohu objavovať nedotknutý raj, starať sa oň a rozširovať ho. (1. Mojž. 2:8, 9) Len si predstav, aký musel byť Adam nadšený, keď videl, ako klíčia rastliny a rozkvitajú kvety. Určite sa tešil z toho, že sa môže starať o krásnu záhradu Eden. Jehova mu tiež dal za úlohu pomenovať zvieratá. (1. Mojž. 2:19, 20) Mohol to urobiť aj sám, ale poveril tým Adama. Adam musel najprv každé zviera pozorne sledovať a všímať si, čím je charakteristické a ako sa správa. Muselo ho to veľmi baviť. Určite mu to pomohlo, aby ešte viac obdivoval, aký je Jehova múdry a kreatívny. w23.03 12:3

Anglo-americká svetová veľmoc je znázornená chodidlami obrovskej sochy, a preto je poslednou svetovou veľmocou, o ktorej sa píše v Biblii. (Dan. 2:31–33) Po nej už nebude nasledovať žiadna ďalšia ľudská vláda. V Armagedone zažije rýchly koniec, keď Božie Kráľovstvo rozdrví nielen túto, ale aj všetky ostatné vlády. (Zjav. 16:13, 14, 16; 19:19, 20) Aký úžitok máme z toho, že rozumieme tomuto proroctvu? Danielovo proroctvo nám poskytuje ďalší dôkaz, že žijeme v čase konca. Daniel pred viac ako 2 500 rokmi predpovedal, že po Babylone budú nasledovať štyri ďalšie svetové veľmoci, ktoré významne zasiahnu do života Božieho ľudu. Z jeho proroctva vyplýva aj to, že anglo-americká svetová veľmoc bude poslednou veľmocou. To nám dáva útechu a nádej, že Božie Kráľovstvo čoskoro odstráni aj poslednú stopu po ľudských vládach a prevezme vládu nad celou zemou. w22.07 28:9, 11-12