Jún

Jób mal blízky vzťah k Jehovovi, mal veľkú, šťastnú rodinu a bol veľmi bohatý. (Jób 1:1–5) Ale za jeden deň prišiel takmer o všetko. Najprv stratil majetok. (Jób 1:13–17) Potom zomreli všetky jeho milované deti. Predstav si ten šok, smútok a zúfalstvo, ktoré Jób a jeho manželka cítili, keď sa dozvedeli, že prišli o všetkých desať detí. Nie div, že Jób si od žiaľu roztrhol odev a padol na zem. (Jób 1:18–20) Potom Satan siahol Jóbovi na zdravie a obral ho o dôstojnosť. (Jób 2:6–8) Predtým mali ľudia Jóba vo veľkej úcte. Chodili sa s ním radiť. (Jób 29:7, 8, 21) Ale teraz sa mu vyhýbali. Jeho bratia, jeho blízki priatelia a dokonca jeho sluhovia sa mu otočili chrbtom. (Jób 19:13, 14, 16) w22.06 27:5-6

Každý kresťan sa po krste musí riadiť tým, čo povedal apoštol Pavol spoluveriacim v Efeze. Povzbudil ich, aby sa stali „dospelými“ kresťanmi. (Ef. 4:13) Chcel tým povedať, aby naďalej robili pokrok. Určite Jehovu veľmi miluješ, ale tvoja láska k nemu môže byť ešte väčšia. Ako to vieme? Apoštol Pavol sa modlil za Filipanov, aby ich „láska čoraz viac rástla“. (Fil. 1:9) Teda naša láska môže rásť. Dosiahneme to tak, že sa budeme snažiť získavať „presné poznanie a dobrý úsudok“. Čím lepšie Jehovu poznáme, tým viac ho milujeme a ceníme si jeho vlastnosti a všetko, čo robí. Chceme sa mu stále viac páčiť a nechceme urobiť nič, čím by sme ho sklamali. Veľmi nám záleží na tom, aby sme rozpoznali, aká je jeho vôľa, a potom v súlade s ňou aj konali. w22.08 32:3-4

To, čo je napísané v knihe Zjavenie, nie je napísané pre ľudí vo všeobecnosti, ale pre nás, ktorí slúžime Bohu. Preto by nás nemalo prekvapovať, že sa podieľame na spĺňaní proroctiev, ktoré sú zapísané v tejto fascinujúcej knihe. Zostarnutý apoštol Ján označil čas, kedy sa majú spĺňať jej proroctvá. Povedal: „Pod vplyvom ducha som sa dostal do Pánovho dňa.“ (Zjav. 1:10) Keď asi v roku 96 n. l. Ján napísal tieto slová, bol „Pánov deň“ ešte ďaleko. (Mat. 25:14, 19; Luk. 19:12) Ale z biblických proroctiev vieme, že tento deň sa začal v roku 1914, keď sa Ježiš stal Kráľom v nebesiach. Od toho roku sa začali spĺňať proroctvá z knihy Zjavenie, ktoré sa týkajú aj Božieho ľudu. Je teda jasné, že „Pánov deň“ je čas, v ktorom práve žijeme. (Zjav.1:3) w22.05 19:2-3

Divé zviera aj falošný prorok boli zaživa hodení do ohnivého jazera, ktoré horí sírou. Teda v čase, keď títo Boží nepriatelia budú ešte pri moci, budú navždy zničení. Čo to znamená pre nás? Keďže sme kresťania, musíme byť verní Bohu a jeho Kráľovstvu. (Ján 18:36) Musíme zostať neutrálni a v politických otázkach sa nesmieme stavať na žiadnu stranu. To môže byť veľmi náročné, lebo vlády od nás vyžadujú, aby sme ich plne podporovali tým, čo hovoríme, aj tým, čo robíme. Tí, ktorí podľahnú tomuto tlaku, dostanú znak divého zvieraťa. (Zjav. 13:16, 17) Každý, kto prijme tento znak, sa stane Božím nepriateľom a stratí možnosť žiť večne. (Zjav. 14:9, 10; 20:4) Preto je veľmi dôležité, aby sme za každú cenu zostali neutrálni, bez ohľadu na to, aký tlak bude na nás vláda vyvíjať. w22.05 20:12-13

Jeden cieľ, ktorý si môžeš dať, je získať nejakú zručnosť. Ak získame určité zručnosti, budeme môcť prijať ďalšie zodpovednosti. Zamysli sa, koľko pracovníkov je potrebných pri výstavbe pobočiek, zjazdových sál a sál Kráľovstva. Mnohí z nich získali svoje zručnosti tak, že spolupracovali s inými bratmi a sestrami, ktorí už v tej práci majú veľa skúseností. Bratia aj sestry sa učia niečo nové, aby mohli pomáhať s údržbou zjazdových sál a sál Kráľovstva. Prostredníctvom takýchto schopných pracovníkov robí Jehova, „Kráľ večnosti“, a Ježiš Kristus, „Kráľ tých, ktorí kraľujú“, naozaj úžasné veci. (1. Tim. 1:17; 6:15) Chceme usilovne pracovať a využívať svoje schopnosti na to, aby sme oslavovali Jehovu, a nie sami seba. (Ján 8:54) w22.04 18:7, 11

Šalamún bol rozprávkovo bohatý a žil v prepychu. (1. Kráľ. 10:7, 14, 15) Naproti tomu Ježiš mal toho málo a nemal ani vlastný domov. (Mat. 8:20) Ale obaja mali vyrovnaný pohľad na hmotné veci, lebo ich múdrosť pochádzala z rovnakého zdroja – od Jehovu. Šalamún povedal, že za peniaze si môžeme kúpiť to, čo potrebujeme, a možno aj niečo navyše. Aj keď bol Šalamún veľmi bohatý, uvedomoval si, že sú aj dôležitejšie veci než peniaze. Napríklad napísal, že „dobré meno [alebo „dobrá povesť“, pozn. pod čiarou] je viac ako veľké bohatstvo“. (Prísl. 22:1) Okrem toho si všimol, že ľudia, ktorí milujú peniaze, sú málokedy spokojní s tým, čo majú. (Kaz. 5:10, 12) A varoval nás, aby sme sa na peniaze nespoliehali, pretože bez ohľadu na to, koľko ich máme, môžeme o ne rýchlo prísť. (Prísl. 23:4, 5) w22.05 22:4-5

Keď premýšľame o tom, aké dobré veci nám Jehova dáva už dnes, posilňujeme si svoj vzťah k nemu. A keď premýšľame o tom, čo pre nás pripravuje v budúcnosti, naša nádej, že mu budeme môcť slúžiť večne, je ešte reálnejšia. Tak môžeme slúžiť Jehovovi s ešte väčšou radosťou. Keď Jehova ukončí tento zlý svet, „povstane“, aby nás zachránil. Je „spravodlivý Boh“, a preto sme si istí, že nedovolí, aby Satanov svet existoval čo len o deň dlhšie, než si to vyžaduje spravodlivosť. (Iz. 25:9) Tak ako Jehova, aj my trpezlivo čakáme na deň oslobodenia. Dovtedy si chceme veľmi ceniť, že sa môžeme modliť, študovať Bibliu a riadiť sa ňou a premýšľať o tom, ako nás Jehova žehná. Keď to budeme robiť, Jehova nám pomôže, aby sme mu naďalej slúžili s radosťou. w22.11 46:18-19

V Biblii nie je zmienka o Timotejovom krste, ale nie je ťažké si predstaviť, akú radosť prežívala v deň jeho krstu jeho mama Eunika. (Prísl. 23:25) Eunika zvládla náročnú úlohu matky, lebo vychovala Timoteja tak, aby miloval Jehovu a jeho Syna, Ježiša Krista. Timotej vyrastal v nábožensky rozdelenej rodine. Jeho otec bol Grék a mama a stará mama boli Židovky. (Sk. 16:1) Timotej bol možno tínedžerom, keď sa Eunika a Loida stali kresťankami, ale jeho otec kresťanstvo neprijal. Čo si vyberie Timotej? Aj naše sestry, ktoré sú matkami, milujú svoju rodinu. Najviac im záleží na tom, aby pomohli svojim deťom vytvoriť si blízky vzťah k Jehovovi. A on si ich úsilie veľmi cení. (Prísl. 1:8, 9) Jehova pomohol už mnohým matkám, aby vychovali svoje deti v pravde. w22.04 17:1-3

Čoskoro Jehova podnieti politické mocnosti, „aby uskutočnili jeho zámer“. K čomu to povedie? Tieto politické mocnosti, čiže „desať kráľov“, zaútočia na organizácie falošného náboženstva a zničia ich. (Zjav. 17:1, 2, 12, 16) Ako vieme, že koniec Veľkého Babylona je blízko? Pripomeňme si, že staroveký Babylon sčasti chránili vody veľkej rieky Eufrat. Kniha Zjavenie prirovnáva milióny podporovateľov Veľkého Babylona k „vodám“. (Zjav. 17:15) Zároveň sa dozvedáme, že tieto vody vyschnú, čo znamená, že veľa ľudí prestane falošné náboženstvo podporovať. (Zjav. 16:12) Toto proroctvo sa dnes spĺňa tak, že mnohí ľudia zavrhujú náboženstvo a hľadajú riešenie svojich problémov niekde inde. w22.07 28:14-15

Odpúšťanie je prejavom vďačnosti. V jednom podobenstve Ježiš prirovnal Jehovu k pánovi, ktorý svojmu otrokovi zrušil obrovský dlh, ktorý by nikdy nemohol splatiť. Ale tento otrok sa nezľutoval nad iným otrokom, ktorý mu bol dlžný oveľa menej. (Mat. 18:23–35) Čo nás tým chcel Ježiš naučiť? Ak sme vďační za to, aký je k nám Jehova milosrdný, podnecuje nás to, aby sme odpúšťali druhým. (Žalm 103:9) Jedna Strážna veža pred mnohými rokmi uviedla: „To, koľkokrát odpustíme druhým, sa nikdy nemôže vyrovnať tomu, aký milosrdný je k nám Boh a koľkokrát nám odpustí prostredníctvom Krista.“ Ak odpustíme, aj nám bude odpustené. Jehova prejavuje milosrdenstvo tým, ktorí sú milosrdní. (Mat. 5:7) Vidno to aj z toho, čo Ježiš povedal svojim učeníkom, keď ich učil, ako sa majú modliť. (Mat. 6:14, 15) w22.06 25:8-9

Ježiš prišiel na zem ako človek. Dokonale napodobňoval osobnosť svojho Otca. (Ján 14:9) Vďaka nemu sme spoznali Jehovu a vytvorili sme si k nemu blízky vzťah. Spoznali sme aj Ježišovo učenie a sme mu vďační za to, ako dnes vedie kresťanský zbor. Učí nás, ako máme žiť, aby sme sa páčili Jehovovi. A pre každého z nás má veľký význam to, že Ježiš zomrel. Po svojom vzkriesení predložil Bohu hodnotu svojej krvi ako dokonalú obeť, ktorá „nás očisťuje od každého hriechu“. (1. Jána 1:7) Teraz je slávny nesmrteľný Kráľ. Čoskoro Ježiš rozmliaždi hadovi hlavu. (1. Mojž. 3:15) Zničenie Satana prinesie Božím služobníkom veľkú úľavu. Dovtedy sa nevzdávajme! Na nášho Boha sa môžeme spoľahnúť. Požehná „všetky národy zeme“. w22.07 30:13, 19

Keď si dávame ciele, musíme byť prispôsobiví. Prečo? Pretože v našom živote niekedy nastanú situácie, ktoré nemôžeme ovplyvniť. Stalo sa to aj apoštolovi Pavlovi. V Tesalonike pomohol založiť zbor. Ale stretol sa tam s odporom a tak musel odísť. (Sk. 17:1–5, 10) Keby tam zostal, ohrozilo by to miestnych bratov. Ale Pavol sa nedal odradiť. Prispôsobil sa zmeneným okolnostiam a našiel iný spôsob, ako im pomôcť. Neskôr poslal do Tesaloniky Timoteja, aby týchto nových bratov a sestry duchovne posilnil. (1. Tes. 3:1, 2) Určite boli šťastní, že Timotej sa dal k dispozícii. Z toho, čo sa stalo Pavlovi v Tesalonike, sa môžeme niečo naučiť. Možno si dáme nejaký cieľ, ale potom sa nám zmenia okolnosti a musíme sa ho vzdať. (Kaz. 9:11) Ak sa to stalo aj tebe, daj si iný cieľ, ktorý môžeš dosiahnuť. w22.04 18:14-15

Jehova nás utešuje tak, že nám dáva krásnu nádej. Zamyslime sa nad niekoľkými myšlienkami z Biblie, ktoré nám dodajú silu v čase skúšok. Jehova nás uisťuje, že ani náročné skúšky „nás nebudú môcť oddeliť od [jeho] lásky“. (Rim. 8:38, 39) Ubezpečuje nás aj o tom, že je blízko tých, ktorí sa k nemu modlia. (Žalm 145:18) Hovorí nám, že ak sa naňho spoľahneme, môžeme zvládnuť každú skúšku a že ani ťažkosti nás nemusia obrať o radosť. (1. Kor. 10:13; Jak. 1:2) Z Biblie tiež vieme, že naše trápenie je len dočasné a v porovnaní s večnou odmenou trvá len chvíľu. (2. Kor. 4:16–18) Jehova sľubuje, že odstráni príčinu všetkých našich problémov – Satana Diabla a všetkých zlých, ktorí sú na jeho strane. (Žalm 37:10) Naučil si sa už naspamäť biblické verše, ktoré ťa v čase skúšok utešia a povzbudia? w22.08 33:11

Máš niekedy obavy, či dokážeš žiť podľa Jehovových spravodlivých noriem deň čo deň, rok čo rok? Jehova sľubuje, že tvoja spravodlivosť môže byť „ako morské vlny“. (Iz. 48:18) Predstav si, že stojíš na brehu mora, všade naokolo je pokoj a ty pozoruješ, ako vlny bez prestania, jedna za druhou, narážajú na breh. Napadlo by ti, že vlny sa jedného dňa zastavia? Určite nie. Vieš, že to bude tak aj naďalej. Čo môžeš robiť, aby bola tvoja spravodlivosť ako morské vlny? Pred každým rozhodnutím sa najprv zamysli, čo by si prial Jehova, a potom to tak urob. Možno to nebude ľahké, ale tvoj milujúci Otec bude vždy stáť pri tebe. Pomôže ti a dá ti silu, aby si dokázal neustále, každý deň konať to, čo je správne. (Iz. 40:29–31) w22.08 36:15-17

Satan bude na 1 000 rokov uväznený v priepasti. Za ten čas nebude môcť nikoho zvádzať. Ale na konci 1 000 rokov bude prepustený a bude sa snažiť dokonalých ľudí zviesť. V tejto záverečnej skúške bude mať každý dokonalý človek na zemi možnosť jasne ukázať, či má úctu k Božiemu menu a podporuje Božiu vládu. (Zjav. 20:8–10) To, ako sa každý zachová, rozhodne o tom, či jeho meno bude natrvalo zapísané v knihe života. Niektorí ľudia – nevieme presne koľko – podobne ako Adam a Eva odmietnu poslúchať Jehovovu vládu. Čo sa s nimi stane? Odpoveď je v Zjavení 20:15: „Kto nebol zapísaný v knihe života, bol hodený do ohnivého jazera.“ Tí, ktorí sa proti Jehovovi vzbúria, budú navždy zničení. Ale väčšina dokonalých ľudí prejde záverečnou skúškou. w22.09 40:15-16

Niektorí v zbore trvali na tom, aby sa kresťania nežidovského pôvodu dali obrezať, možno preto, aby ich druhí nekritizovali. (Gal. 6:12) Aj keď s tým apoštol Pavol rozhodne nesúhlasil, nepresadzoval svoj názor. Pokorne poprosil o pomoc apoštolov a starších v Jeruzaleme. (Sk. 15:2) Vďaka tomu, ako riešil túto záležitosť, kresťania nestratili radosť a pokoj. (Sk. 15:30, 31) Aj dnes môžu v zbore vzniknúť nezhody, ktoré sa týkajú niečoho závažného. V takom prípade prispievame k pokoju tak, že poprosíme o pomoc bratov, ktorých Jehova poveril, aby sa starali o zbor. Dobré rady založené na Biblii často nájdeme aj v našich publikáciách alebo v pokynoch od našej organizácie. Keď sa nimi riadime a nepresadzujeme svoje vlastné názory, prispievame k pokoju v zbore. w22.08 35:8-9

Z času na čas prežívame niečo, s čím by sme sa potrebovali zdôveriť blízkemu priateľovi. Ale to pre nás nemusí byť ľahké, lebo možno na to nie sme zvyknutí. A keby sme sa neskôr dozvedeli, že náš priateľ o tom povedal niekomu ďalšiemu, veľmi by nás to bolelo. Ale určite sme radi, ak máme pravého priateľa, ktorému sa môžeme zdôveriť a vieme, že si to nechá pre seba. Starší, ktorí si nechávajú dôverné informácie pre seba, sú „ako úkryt pred vetrom, ako skrýša“ pre bratov a sestry. (Iz. 32:2) Vieme, že sa na nich môžeme s čímkoľvek obrátiť s istotou, že to ostane medzi nami. Nemali by sme od nich chcieť, aby nám prezradili informácie, ktoré by mali zostať dôverné. V tomto smere si veľmi ceníme manželky starších, pretože od svojich manželov nevyzvedajú dôverné informácie. Je to na ich dobro, keď nevedia o všetkom, čo sa týka bratov a sestier. w22.09 38:10-11

Môžeme si byť istí, že Jehova vo „veľkom súžení“ svojich verných služobníkov zachráni. (Mat. 24:21; Dan. 12:1) Urobí to, keď Góg z Magógu, čiže koalícia národov, podnikne zlomyseľný celosvetový útok na tých, ktorí sú verní Jehovovi. Aj keby túto koalíciu tvorilo všetkých 193 členov Organizácie Spojených národov, proti Najvyššiemu a jeho nebeským vojskám nebudú mať žiadnu šancu! Jehova vyhlasuje: „Tak ukážem svoju veľkosť a svätosť a dám sa spoznať mnohým národom. Vtedy spoznajú, že som Jehova.“ (Ezech. 38:14–16, 23) Gógov útok povedie k rozhodujúcemu boju v Armagedone, v ktorom Jehova zničí „kráľov celej obývanej zeme“. (Zjav. 16:14, 16; 19:19–21) Naproti tomu „chráni život svojich verných“ a iba oni zostanú žiť na zemi. (Žalm 97:10) w22.10 42:16-17

Nevidíme druhým do srdca, iba „Jehova skúma pohnútky“. (Prísl. 16:2) Miluje všetkých ľudí bez ohľadu na to, z akého prostredia pochádzajú. A povzbudzuje nás: „Otvorte svoje srdce dokorán.“ (2. Kor. 6:13) Všetkých bratov a sestry chceme milovať, a nie ich súdiť. Zároveň by sme nemali súdiť ani ľudí, ktorí neslúžia Jehovovi. Preto by sme ani o nikom z našich príbuzných nemali hovoriť: „Ten určite neprijme pravdu.“ Bolo by to opovážlivé a samospravodlivé. Jehova ešte stále dáva všetkým ľuďom príležitosť, aby robili pokánie. (Sk. 17:30) Pamätaj na to, že v Božích očiach je samospravodlivosť v podstate nespravodlivosť. Keď budeme milovať Jehovove spravodlivé normy, budeme šťastní a budeme dávať druhým dobrý príklad. To ich bude priťahovať nielen k nám, ale aj k nášmu Bohu. w22.08 36:20-22

Vo zvestovateľskej službe sa často stretávame s odporom a dá sa čakať, že v budúcnosti sa ešte zintenzívni. (Dan. 11:44; 2. Tim. 3:12; Zjav. 16:21) Ale môžeme si byť istí, že Jehova nám bude pomáhať. Prečo? Lebo svojim služobníkom vždy pomáhal, aby zvládli úlohu, ktorou ich poveril, bez ohľadu na to, aká bola ťažká. Uvažujme o prorokovi Ezechielovi, ktorý oznamoval Jehovove posolstvá židovským vyhnancom v Babylone. Akých ľudí mal Ezechiel vo svojom zvestovateľskom obvode? Jehova ich opísal ako „vzdorovitých“, „bezcitných“ a „spurných“. Podobali sa na pichľavé tŕnie a nebezpečné škorpióny. Preto Jehova Ezechielovi viackrát povedal: „Neboj sa.“ (Ezech. 2:3–6) Ezechiel si dokázal spĺňať svoju úlohu, lebo (1) poslal ho Jehova, (2) posilňoval ho Boží duch a (3) posilňovali ho Božie slová. w22.11 45:1-2

Jehova stvoril všetko živé na zemi s obmedzenou dĺžkou života. To však neplatilo o ľuďoch. Tí boli jedineční v tom, že nemali nikdy zomrieť. Jehova nás vytvoril aj so silnou túžbou po živote. V Biblii sa píše, že nám „vložil do srdca večnosť“. (Kaz. 3:11) Preto považujeme smrť za nášho nepriateľa. (1. Kor. 15:26) Čo urobíme, keď vážne ochorieme? Len tak sa s tým zmierime a čakáme na smrť? Určite nie! Zvyčajne ideme k lekárovi a začneme sa liečiť. Robíme všetko, čo je v našich silách, aby sme nezomreli. A keď zomrie niekto, koho sme mali radi, či už bol mladý, alebo starší, veľmi nás to bolí a dlho za ním smútime. (Ján 11:32, 33) Je jasné, že náš milujúci Stvoriteľ by do nás nevložil takú túžbu po živote ani by nám nedal taký úžasný mozog, keby nemal v úmysle dať nám večný život. w22.12 49:5, 7

Mnohí naši spolukresťania môžu byť v týchto ťažkých časoch chorí, osamelí alebo majú obavy. Zostaň v kontakte s bratmi a sestrami. Počas pandémie to môže byť ťažšie, lebo je možno potrebné dodržiavať fyzický odstup. V takej situácii sa môžeš cítiť podobne ako apoštol Ján. Chcel svojho priateľa Gája stretnúť naživo. (3. Jána 13, 14) Ale chápal, že v tom čase to nebolo možné. A tak urobil, čo mohol – napísal mu list. Ak sa s bratmi a sestrami nemôžeš stretnúť naživo, skús ich kontaktovať iným spôsobom. Keď to budeš robiť, nebudeš sa cítiť taký osamelý a budeš pokojnejší. A keď na teba doľahne taká úzkosť, že si už sám nevieš rady, obráť sa na starších a dovoľ, aby ťa s láskou povzbudili. (Iz. 32:1, 2) w22.12 51:6-7

Z Biblie vieme, že Jozef mal nejaký čas nohy spútané okovami a na krku mal nasadené železá. (Žalm 105:17, 18) Teda Jozefova situácia sa zmenila k horšiemu. Z otroka, ktorý sa tešil dôvere svojho pána, sa stal úbohý väzeň. Bol si niekedy v náročnej situácii, ktorá sa napriek tomu, že si sa vrúcne modlil, stále zhoršovala? Môže sa to stať. Jehova nás nechráni pred problémami, ktoré prináša život v Satanovom svete. (1. Jána 5:19) Ale môžeš si byť istý, že presne vie, čím si prechádzaš, a záleží mu na tebe. (Mat. 10:29–31; 1. Petra 5:6, 7) Okrem toho sľúbil: „Nikdy ťa neopustím ani ťa nenechám bez pomoci.“ (Hebr. 13:5) Môže ti pomôcť, aby si to zvládol, aj keď nevidíš žiadne východisko. w23.01 3:7-8

Jehova nás vo svojom Slove uisťuje, že nás neopustí, ani keď robíme chyby. Izraeliti opakovane hrešili proti Jehovovi, ale keď sa úprimne kajali, odpustil im. Aj prví kresťania vedeli, že Boh ich miluje. Apoštol Pavol vedený svätým duchom napísal kresťanom do Korintu, ako sa majú správať k mužovi, ktorý vážne hrešil, ale potom robil pokánie. Nabádal ich, aby mu odpustili a utešili ho. (2. Kor. 2:6, 7; 1. Kor. 5:1–5) Nie je to úžasné, že Jehova hneď nezavrhol svojich služobníkov, keď zhrešili? Láskavo im pomáhal, naprával ich a túžil po tom, aby sa opäť stali jeho priateľmi. Sľubuje, že dnes urobí to isté, keď niekto proti nemu zhreší a robí pokánie. (Jak. 4:8–10) Biblia je dôkazom Božej múdrosti, spravodlivosti a lásky. Vidíme z nej, že Jehova chce, aby sme ho poznali. Chce, aby sme sa stali jeho priateľmi. w23.02 6:16-17

Je dobré, keď si všímame, ako sa dnes spĺňajú biblické proroctvá. Napríklad Ježiš vymenoval niekoľko udalostí, z ktorých môžeme jasne vidieť, že koniec Satanovho sveta je blízko. (Mat. 24:3–14) Apoštol Peter nás povzbudzuje, aby sme pozorne sledovali, ako sa spĺňajú proroctvá, lebo to posilní našu vieru. (2. Petra 1:20, 21) Pomáha nám v tom, aby sme boli vyrovnaní, keď uvažujeme o biblických proroctvách. Pripomína nám, aby sme mali stále „na mysli príchod Jehovovho dňa“. (2. Petra 3:11–13) No nie preto, aby sme sa snažili zistiť „deň a hodinu“, kedy príde Armagedon, ale preto, aby sme dobre využili čas, ktorý ešte zostáva. Vo svojom liste nás nabáda: „Vaše správanie by malo byť sväté a z vašich skutkov by mala byť zjavná oddanosť Bohu.“ (Mat. 24:36; Luk. 12:40) Chceme, aby bolo naše správanie v súlade s Jehovovými normami a aby zo všetkého, čo robíme, bolo jasné, že Jehovu veľmi milujeme. Aby sa nám to podarilo, na určité veci si musíme dávať pozor. w23.02 8:4, 6

„Iné ovce“ musia už dnes robiť niečo pre to, aby mohli žiť v raji. Musíme dokázať, že Ježiša milujeme. Vidno to napríklad z toho, ako podporujeme jeho pomazaných bratov. Ježiš povedal, že práve na základe toho posúdi niektorých ľudí ako ovce. (Mat. 25:31–40) Ako môžeme s nimi spolupracovať? Tak, že sa zapájame do zvestovania dobrej správy a robenia učeníkov. (Mat. 28:18–20) Nemusíme čakať až do nového sveta, aby sme sa stali takými ľuďmi, akých tam chce Jehova mať. Už teraz môžeme pracovať na tom, aby sme boli čestní v tom, čo hovoríme a robíme, a aby sme boli vo všetkom vyrovnaní. Mali by sme byť verní Jehovovi, manželskému partnerovi a našim bratom a sestrám. Čím viac sa budeme držať Božích zásad v tomto zlom svete, tým ľahšie budeme podľa nich žiť v raji. Môžeme si tiež rozvíjať rôzne schopnosti a zručnosti a tak sa pripravovať na život v novom svete. w22.12 50:14-16

Ježiš je náš Kráľ a milujeme ho aj preto, že je tým najlepším vládcom. Za vládcu ho vybral sám Jehova a dostal od neho to najlepšie školenie. (Iz. 50:4, 5) Premýšľaj aj nad tým, akú obetavú lásku nám ľuďom Ježiš prejavil. (Ján 13:1) A keďže je tvojím Kráľom, zaslúži si, aby si ho miloval. Povedal, že tí, ktorí ho milujú, sú jeho priateľmi. A svoju lásku mu dokazujú tak, že poslúchajú jeho príkazy. (Ján 14:15; 15:14, 15) Byť priateľom Božieho Syna je obrovská česť! Dozvedel si sa, že je pokorný a dokonale odzrkadľuje vlastnosti svojho Otca. Vieš, že sýtil hladných, utešoval skľúčených a dokonca uzdravoval chorých. (Mat. 14:14–21) Vidíš, ako dnes vedie zbor. (Mat. 23:10) A z Biblie vieš, že ako Kráľ Božieho Kráľovstva toho urobí ešte omnoho viac. To, že ho miluješ, ukazuješ tak, že napodobňuješ jeho príklad. A jeden z prvých krokov je to, že sa zasvätíš Jehovovi a dáš sa pokrstiť. w23.03 10:8, 10

Nielen nebo, ale aj zem a moria sú plné Jehovových stvoriteľských diel. Môžeme sa z nich o ňom veľa naučiť. (Žalm 104:24, 25) Zamyslime sa aj nad tým, ako úžasne vytvoril nás, ľudí. Dokážeme si oceniť krásu stvorenia. Okrem toho nám dal päť zmyslov – zrak, sluch, hmat, chuť a čuch, vďaka ktorým dokážeme vnímať všetku tú rozmanitosť, ktorá je okolo nás. V Biblii sa hovorí aj o ďalšom dôvode, prečo by sme mali pozorovať Jehovovo stvorenie – môžeme z neho spoznávať Jehovove vlastnosti. (Rim. 1:20) Zamyslime sa napríklad nad tým, aké rôzne tvary a vzory sú v prírode. Nevidno z toho, aký je Jehova múdry? A čo tá rozmanitosť jedál, ktoré si môžeme vychutnávať? Nie je to jasný dôkaz toho, ako nás má rád? Keď za tým všetkým vidíme jeho vlastnosti, môžeme ho lepšie spoznať a vytvoriť si k nemu ešte bližší vzťah. w23.03 12:4-5

Situácia vo svete sa bude stále zhoršovať a naša dôvera v Božie Slovo bude vyskúšaná. Ľudia sa snažia zasiať do našej mysle pochybnosti o tom, či je Biblia pravdivá a či Jehova naozaj ustanovil verného a rozvážneho otroka, aby nás viedol. Ale keď sme presvedčení, že Jehovovo Slovo je v každom smere pravdivé, ubránime sa takýmto útokom na našu vieru. Budeme rozhodnutí „poslúchať [Jehovove] nariadenia po celý svoj život, až do konca“. (Žalm 119:112) Nebudeme sa hanbiť hovoriť druhým o pravde a povzbudzovať ich, aby podľa nej žili. (Žalm 119:46) A aj tie najťažšie situácie vrátane prenasledovania dokážeme zniesť „trpezlivo a s radosťou“. (Kol. 1:11; Žalm 119:143, 157) Vďaka pravde cítime pokoj a istotu a vieme, ako máme žiť. Máme tiež nádej na lepšiu budúcnosť pod vládou Božieho Kráľovstva. w23.01 1:16-17

Ježiš sa večer pred svojou smrťou dlho modlil za svojich učeníkov a prosil svojho Otca, aby „ich chránil pred tým zlým“. (Ján 17:15) Z toho vidno, ako veľmi ich mal rád. Hoci mohol byť zameraný na seba, lebo ho čakala ťažká skúška, robil si starosti o svojich apoštolov. Tak ako Ježiš, ani my sa nechceme zameriavať len na seba. Preto sa pravidelne modlíme za našich bratov a sestry. Poslúchame tým Ježišov príkaz, aby sme milovali jeden druhého, a zároveň tým ukazujeme Jehovovi, ako veľmi máme našich spoluveriacich radi. Modliť sa za bratov a sestry nie je strata času. V Božom Slove čítame, že „vrúcna prosba spravodlivého má veľkú silu“. (Jak. 5:16) Naši bratia a sestry potrebujú, aby sme sa za nich modlili, lebo prežívajú rôzne ťažkosti. w22.07 31:13-15