Júl

Schopnosť hovoriť je dar, ktorý sme dostali od nášho milujúceho Boha. No dar reči bol zneužitý. Satan Diabol oklamal Evu a to viedlo k tomu, že ľudia sa stali hriešnymi a nedokonalými. (1. Mojž. 3:1–4) Adam obvinil zo svojich chýb Evu a dokonca Jehovu. (1. Mojž. 3:12) Kain klamal Jehovovi, keď zabil svojho brata Ábela. (1. Mojž. 4:9) Dnes je ťažké nájsť film, v ktorom by nezazneli nejaké vulgarizmy. Deti počúvajú nadávky v škole a dospelí v práci. Keďže hrubú reč počujeme z každej strany, mali by sme si dávať pozor, aby sme si na ňu nezvykli a sami tak nezačali rozprávať. Chceme sa páčiť Jehovovi a to si od nás vyžaduje viac než len vyhýbať sa skazenej reči. Chceme tento dar používať tým najlepším spôsobom – na chválu nášho Boha. w22.04 15:1-3

Ježiš mal vyrovnaný pohľad na hmotné veci. Tešil sa z dobrého jedla a pitia. (Luk. 19:2, 6, 7) Vidno to napríklad z jeho prvého zázraku, keď premenil vodu na kvalitné víno. (Ján 2:10, 11) A v deň, keď zomrel, mal na sebe drahý spodný odev. (Ján 19:23, 24) Ale hmotné veci nepovažoval za to najdôležitejšie v živote. Učil, že keď dáme na prvé miesto Kráľovstvo, Jehova nám dá všetko, čo potrebujeme. (Mat. 6:31–33) Mnohí zistili, že keď sa riadia Jehovovými múdrymi radami, ktoré sa týkajú peňazí, je to na ich dobro. Potvrdzuje to aj jeden slobodný brat, ktorý sa volá Daniel. Hovorí: „Už ako mladý som sa rozhodol, že duchovné veci budú v mojom živote na prvom mieste.“ Vďaka tomu, že žil jednoducho, mohol svoje schopnosti a čas využívať pre Jehovu a zapojiť sa do rôznych činností v jeho organizácii. Dodáva: „Pocit uspokojenia, ktorý cítim, sa nedá kúpiť za žiadne peniaze.“ w22.05 22:6-7

To, že milujeme pravdu, vidno z toho, že si pravidelne študujeme Bibliu a biblické publikácie. Bez ohľadu na to, ako dlho sme v pravde, stále sa máme čo učiť. Štúdium nie je vôbec ľahké, ale určite stojí za to. Nie každý z nás je študijný typ. Ale Jehova si praje, aby sme pravdu hľadali a pátrali po nej, a tak jej lepšie rozumeli. (Prísl. 2:4–6) Úsilie, ktoré do štúdia vložíme, sa vždy vyplatí. Brat, ktorý sa volá Corey, hovorí, že v rámci svojho čítania Biblie sa vždy zameria na jeden verš. Vysvetľuje: „Prečítam si k nemu každú poznámku pod čiarou, vyhľadám si každý krížový odkaz a urobím si ďalší výskum... Takéto čítanie mi veľa dá.“ Bez ohľadu na to, akým spôsobom si študujeme, dôležité je, aby sme štúdiu venovali čas a úsilie. Tak bude vidno, že si pravdu veľmi ceníme. (Žalm 1:1–3) w22.08 34:13, 15-16

Keď bol Ježiš na zemi, učil ľudí o svojom Otcovi pomocou príkladov z prírody. Pozrime sa na jeden z nich. Jehova prejavuje lásku všetkým ľuďom. V Kázni na vrchu Ježiš vyzdvihol, že Boh dáva slnko aj dážď, čo sú veci, ktoré väčšina ľudí berie ako samozrejmosť. Ale bez nich by život nebol možný. Jehova by mohol dávať slnko a dážď len svojim služobníkom. No z lásky ich dáva všetkým bez rozdielu. (Mat. 5:43–45) Ježiš tým chcel svojich nasledovníkov naučiť, že Jehova si praje, aby sme prejavovali lásku každému. Vždy, keď nás poteší krásny západ slnka alebo osviežujúci dážď, spomeňme si na to, že Jehova miluje všetkých ľudí. Keď nad tým budeme premýšľať, budeme ho chcieť napodobňovať a z lásky zvestovať všetkým ľuďom. w23.03 12:9-10

Z čoho ostal apoštol Ján ohromený? Zo ženy, ktorá sedela na šarlátovom divom zvierati. Je vyobrazená ako „vplyvná prostitútka“ a jej meno je „Veľký Babylon“. Píše sa o nej, že sa dopúšťa nemravnosti s „kráľmi zeme“. (Zjav. 17:1–5) Čo je „Veľký Babylon“? Nemôže to byť nejaká politická organizácia, pretože v Zjavení sa o tejto žene píše, že sa dopúšťa nemravnosti s politickými lídrami tohto sveta. (Zjav. 18:9) Obrazne na nich sedí, teda snaží sa ich ovládať. Táto žena nemôže predstavovať ani chamtivý obchodný systém Satanovho sveta. O ňom sa v Zjavení píše na inom mieste, a to ako o „obchodníkoch zeme“. (Zjav. 18:11, 15, 16) Staroveký Babylon bol centrom falošného náboženstva. Teda Veľký Babylon musí predstavovať všetky formy falošného uctievania, a preto ide o svetovú ríšu falošného náboženstva. (Zjav. 17:5, 18) w22.05 20:14-16

Každá matka občas premýšľa o tom, či sa jej deti rozhodnú slúžiť Jehovovi. Rodičia si veľmi dobre uvedomujú, aký tlak na deti vyvíja tento svet, ktorý ovláda Satan. Okrem toho pre mnohé matky je náročné vychovávať deti, lebo sú na to samy alebo majú manžela, ktorý neuctieva Jehovu. Starosti, či deti prijmú pravdu, si nerobia len rodičia, ktorí žijú v nábožensky rozdelenej rodine. Aj pre rodičov, ktorí sú obaja Jehovovými svedkami, môže byť náročné zapôsobiť na srdce dieťaťa tak, aby sa rozhodlo slúžiť Jehovovi. Príliš sa tým netráp. Jehova ti pomôže. O tom, ako využiť dostupné pomôcky na rodinnom uctievaní, sa môžeš poradiť s inými rodičmi, ktorým sa v tom darí. (Prísl. 11:14) Jehova ti pomôže aj v tom, aby si vedela s deťmi komunikovať. Pros ho o pomoc, aby si dokázala zistiť, čo si tvoje deti myslia a čo cítia. (Prísl. 20:5) w22.04 17:4, 7, 9

Lásku k Jehovovi si prehĺbime, keď lepšie spoznáme jeho Syna, ktorý ho dokonale napodobňuje. (Hebr. 1:3) A najlepší spôsob, ako spoznať Ježiša, je študovať si evanjeliá. Ak si ešte nečítaš Bibliu každý deň, čo keby si začal dnes, a to práve evanjeliami? Všímaj si pri tom Ježišove vlastnosti. Bol prístupný a ľudia sa pri ňom cítili dobre. S láskou bral malé deti do náručia. (Mar. 10:13–16) Bol láskavý a priateľský a jeho učeníci sa pred ním nebáli povedať, čo si myslia. (Mat. 16:22) Ježiš v tom napodobňoval svojho nebeského Otca. Teda aj Jehova je prístupný. Môžeme sa k nemu modliť a hovoriť mu o všetkom, čo máme na srdci. Môžeme si byť istí, že nás za to nebude odsudzovať. Miluje nás a veľmi mu na nás záleží. (1. Petra 5:7) w22.08 32:4-5

Jehova je náš Stvoriteľ, a preto o nás vie úplne všetko. Len sa zamysli. Dopodrobna pozná každého človeka na tejto zemi! (Žalm 139:15–17) Teda vie aj o všetkých nedostatkoch, ktoré sme zdedili po rodičoch. Dokonca vie o všetkom, čo sme prežili a čo formovalo našu osobnosť. Ako s nami Jehova zaobchádza, keďže nás tak dôverne pozná? Je k nám milosrdný. (Žalm 78:39; 103:13, 14) Jehova dokázal, že je ochotný ľuďom odpúšťať. Vie, že pre neposlušnosť prvého človeka Adama sme sa všetci dostali do otroctva hriechu a smrti. (Rim. 5:12) Žiadny človek nedokáže sám seba ani iného človeka oslobodiť z tohto otroctva. (Žalm 49:7–9) Ale náš milujúci Boh nám prejavil súcit a zabezpečil, aby sme mohli byť oslobodení. Z Jána 3:16 sa dozvedáme, že poslal na zem svojho jediného Syna, aby za nás zomrel. (Mat. 20:28; Rim. 5:19) w22.06 24:5-6

To, že tým, ktorí odpúšťajú, bude odpustené, Jehova objasnil, keď hovoril so svojím služobníkom Jóbom. Jóba veľmi zranilo, čo mu povedali Elifaz, Bildad a Cófar, ale Jehova ho povzbudil, aby sa za nich modlil. Keď to Jób urobil, Jehova ho odmenil. (Jób 42:8–10) Ak sa nezbavíme hnevu a zatrpknutosti, ubližujeme sami sebe. Hnev je ako ťažké bremeno a Jehova chce, aby sme ho zložili, a tak pocítili úľavu. (Ef. 4:31, 32) Nabáda nás: „Zbav sa hnevu a zlosti.“ (Žalm 37:8) Túto radu by sme si mali zobrať k srdcu, lebo ak by sme sa nezbavili hnevu a zatrpknutosti, mohlo by to poškodiť naše telesné a duševné zdravie. (Prísl. 14:30) Keď sa hneváme na niekoho, kto sa proti nám previnil, ubližujeme len sami sebe, nie jemu. Je to rovnaké, ako keby sme vypili jed – otrávili by sme len sami seba. Preto keď niekomu odpustíme, je to, akoby sme si dali dar. Pocítime vnútorný pokoj a budeme môcť ďalej slúžiť Jehovovi. w22.06 25:9-10

Naša nádej sa podobá na prilbu, ktorá chráni naše myslenie. Pomáha nám, aby sme nežili iba pre seba, a tak si nenarušili svoj vzťah k Jehovovi. (1. Kor. 15:33, 34) Nádej nás chráni aj pred názorom, že aj keby sme sa akokoľvek snažili, Bohu sa nezapáčime. Spomeň si, že o niečom podobnom chcel Elifaz presvedčiť Jóba. Povedal: „Ako by mohol byť smrteľný človek čistý? ... Veď Boh neverí ani svojim anjelom a v jeho očiach nie sú čisté ani nebesia.“ (Jób 15:14, 15) To boli nehorázne klamstvá! Nezabúdaj na to, kto chce, aby si takto uvažoval. Je to Satan. O čo mu ide? O to, aby tvoja nádej začala slabnúť. Preto zavrhni také klamstvá. Nikdy nepochybuj, že Jehova chce, aby si žil večne, a že ti v tom určite pomôže. (1. Tim. 2:3, 4) w22.10 44:8-10

Satan chcel Jóba presvedčiť, že trpí preto, lebo stratil Jehovovu priazeň. Napríklad použil silný vietor, aby strhol dom, v ktorom bolo všetkých desať Jóbových detí. (Jób 1:18, 19) Spôsobil aj to, že z neba padol oheň a spálil nielen Jóbove stáda, ale aj sluhov, ktorí ich pásli. (Jób 1:16) Vietor aj oheň prišli z neba, a preto Jób dospel k záveru, že to spôsobil Boh. Myslel si, že ho niečím nahneval. Napriek tomu odmietol prekliať svojho nebeského Otca. Uvedomoval si, že počas svojho života dostal od neho veľa dobrých vecí. Povedal, že ak prijímal to dobré, mal by prijať aj to zlé. Zvolal: „Nech je ďalej chválené Jehovovo meno.“ (Jób 1:20, 21) w22.06 27:7

Ježiš na to upozornil svojich nasledovníkov v Jánovi 17:14. Jasne vidíme, ako sa táto časť proroctva spĺňa najmä za posledných sto rokov. Krátko po tom, ako bol Ježiš v roku 1914 dosadený za mesiášskeho Kráľa, bol Satan zvrhnutý z neba. Odvtedy môže pôsobiť len v blízkosti zeme a čaká na svoje zničenie. (Zjav. 12:9, 12) Ale nesedí so založenými rukami. Zúri a vylieva si hnev na Božích služobníkoch. (Zjav. 12:13, 17) Preto nás svet nenávidí viac než kedykoľvek predtým. Ale Satana ani jeho podporovateľov sa vôbec nemusíme báť. Cítime to rovnako ako apoštol Pavol, ktorý napísal: „Ak je Boh s nami, kto bude proti nám?“ (Rim. 8:31) Môžeme sa úplne spoliehať na Jehovu. w22.07 30:14-15

Ježiš sa nebál, že by v čase konca nemal kto zvestovať dobrú správu. Vedel, že sa splnia prorocké slová, ktoré zapísal žalmista: „Tvoj ľud sa ochotne ponúkne v deň, keď povedieš svoje vojsko do boja.“ (Žalm 110:3) Ak si aj ty zvestovateľom dobrej správy, podporuješ Ježiša a verného otroka a podieľaš sa na spĺňaní tohto proroctva. Táto práca napreduje, aj keď sa pri nej stretávame s viacerými prekážkami. Jedna z prekážok, s ktorou sa zvestovatelia Kráľovstva stretávajú, je odpor. Odpadlíci, náboženskí predstavitelia a politici stavajú našu činnosť do zlého svetla. Niektorí naši príbuzní, známi a kolegovia im možno uveria a robia na nás nátlak, aby sme prestali zvestovať a slúžiť Jehovovi. V niektorých krajinách zažívajú bratia a sestry odpor v podobe zastrašovania, hrozieb, zatýkania či dokonca väznenia. w22.07 29:1, 5-6

Jehova chce, aby sme si pravidelne vyhradzovali čas na čítanie Biblie a premýšľali o tom, čo sme si prečítali. Keď sa riadime tým, čo sa učíme, naša viera rastie a naše priateľstvo s Jehovom je pevnejšie. Vďaka tomu máme silu vytrvávať v skúškach. Jehova dáva tým, ktorí sa spoliehajú na jeho Slovo, svojho svätého ducha. A tento duch nám môže dať „mimoriadnu silu“, aby sme vytrvali v akejkoľvek skúške. (2. Kor. 4:7–10) Jehova nám prostredníctvom „verného a rozvážneho otroka“ dáva množstvo článkov, videí a piesní, aby sme si posilnili vieru a zostali duchovne bdelí. (Mat. 24:45) Jehova nás učí, aby sme milovali jeden druhého a v ťažkých chvíľach sa povzbudzovali. (2. Kor. 1:3, 4; 1. Tes. 4:9) Bratia a sestry nám chcú pomáhať, aby sme zostali verní. w22.08 33:12-14

Keď hovoríme pekne o našich bratoch a sestrách, pomôžeme im, aby mali k sebe bližšie, a láska v zbore bude rásť. Občas sa aj duchovne zrelým kresťanom stane, že sa na niečom nezhodnú alebo pohádajú. Stalo sa to aj apoštolovi Pavlovi a jeho dobrému priateľovi Barnabášovi. Mali úplne protichodný názor na to, či so sebou na ďalšiu misionársku cestu zobrať Marka. „Došlo medzi nimi k takému ostrému sporu, až sa rozišli.“ (Sk. 15:37–39) Nakoniec to Pavol, Barnabáš a Marek medzi sebou urovnali. Pavol sa napriek tomu, čo sa stalo, nevyjadroval o Barnabášovi a Markovi negatívne. (1. Kor. 9:6; Kol. 4:10) Čo sa z toho učíme? Keď sa s niekým v zbore nezhodneme, mali by sme to urovnať a ďalej sa zameriavať na jeho dobré vlastnosti. Tak prispejeme k pokoju a jednote. w22.08 35:10-11

Hoci sa veľmi snažíme žiť podľa Jehovových spravodlivých noriem, musíme si dávať pozor, aby sme sa nestali samospravodlivými a nesúdili iných. Pamätajme, že Jehova je „Sudca celej zeme“ a nikomu z nás nedal právo určovať si vlastné normy spravodlivosti a podľa nich súdiť druhých. (1. Mojž. 18:25) Uvažujme o príklade Jozefa. Bol spravodlivý a nesúdil druhých, dokonca ani tých, ktorí mu veľmi ublížili. Vlastní bratia ho napadli, predali do otroctva a presvedčili otca, že Jozef je mŕtvy. Po rokoch sa s nimi Jozef opäť stretol. Bol mocným vládcom, a tak mohol svojich bratov bez milosti odsúdiť a pomstiť sa im. Presne toho sa jeho bratia báli, aj keď veľmi ľutovali to, čo urobili. Ale Jozef ich upokojil: „Nebojte sa! Som azda Boh?“ (1. Mojž. 37:18–20, 27, 28, 31–35; 50:15–21) Nesúdil svojich bratov, pokorne to nechal na Jehovu. w22.08 36:18-19

Uvedomil si si niekedy, že Jehova ťa môže použiť, aby odpovedal na naliehavú prosbu niektorého zo svojich služobníkov? Platí to, či už si zborový starší, služobný pomocník, priekopník, alebo zvestovateľ. A je jedno, či si mladý alebo starší, brat alebo sestra. Náš Boh často používa zborových starších a iných svojich služobníkov, aby sa stali „veľkým povzbudením“ pre toho, kto ho miluje a prosí ho o pomoc. (Kol. 4:11) Slúžiť Jehovovi a našim bratom takýmto spôsobom je pre nás veľká česť. Môžeme im pomáhať, keď vypukne epidémia, nastane prírodná katastrofa alebo sme prenasledovaní. Možno by sme chceli pre druhých niečo urobiť, ale je to ťažké, lebo ochorel alebo sa dostal do finančných problémov niekto z našej rodiny. Ale keď napriek tomu robíme pre bratov a sestry všetko, čo môžeme, Jehova má z toho radosť. (Prísl. 19:17) w22.12 52:1-2

Základom dôvery je láska. Ježiš povedal, že dve najväčšie prikázania sú milovať Jehovu a milovať svojho blížneho. (Mat. 22:37–39) Ten najlepší príklad, ako byť dôveryhodný, nám dáva Jehova a láska k nemu nás podnecuje, aby sme ho v tom napodobňovali. Láska k bratom a sestrám nás podnecuje napríklad k tomu, aby sme o ich súkromných záležitostiach nehovorili s inými. Nikdy by sme nechceli vyzradiť niečo, čo by im uškodilo, priviedlo ich do rozpakov alebo zranilo. Ďalšia vlastnosť, ktorá nám pomôže, aby sme boli dôveryhodní, je pokora. Pokorný človek sa nesnaží urobiť na druhých dojem tým, že ako prvý im povie nejakú novinku. (Fil. 2:3) Ani sa nerobí dôležitým tak, že naznačuje, že má nejaké dôverné informácie, o ktorých nemôže hovoriť. Ak sme pokorní, nebudeme šíriť vlastné názory na veci, o ktorých sa nepíše ani v Biblii, ani v našich publikáciách. w22.09 38:12-13

Anjel povedal Danielovi, že v čase konca mal Boží ľud porozumieť proroctvám z jeho knihy lepšie, ale „ani jeden skazený týmto slovám neporozumie“. (Dan. 12:10) Teraz je čas, aby sme svojím správaním ukázali, že nepatríme k zlým. (Mal. 3:16–18) Naopak, chceme byť medzi tými, ktorých dnes Jehova zhromažďuje a ktorých považuje za veľmi vzácnych, za svoje „drahocenné vlastníctvo“. Niet pochýb, že žijeme vo výnimočnej dobe. Ale čakajú nás ešte výnimočnejšie udalosti. Už čoskoro zažijeme, ako bude všetko zlo odstránené. Potom sa splní sľub, ktorý dal Jehova Danielovi: „Na konci dní vstaneš a dostaneš svoj podiel.“ (Dan. 12:13) Tešíš sa na to, ako Daniel a tvoji blízki vstanú? Ak áno, rob všetko pre to, aby si bol Jehovovi verný. Potom si môžeš byť istý, že tvoje meno zostane zapísané v Jehovovej knihe života. w22.09 40:17, 19-20

Tieto slová Ezechiela určite posilnili. Prečo? Nepochybne si spomenul, že Jehova podobnými slovami poveril aj Mojžiša a Izaiáša, aby slúžili ako jeho proroci. (2. Mojž. 3:10; Iz. 6:8) Vedel aj to, ako im pomáhal prekonávať rôzne ťažkosti. Preto keď mu dvakrát povedal „posielam ťa“, mohol si byť istý, že ho bude podporovať. V knihe Ezechiel sa viackrát objavuje aj výrok: „Jehova ku mne prehovoril.“ (Ezech. 3:16) A častokrát je tam aj výrok: „Jehova ku mne prehovoril znovu.“ (Ezech. 6:1) Teda Ezechiel nemal žiadne pochybnosti, že ho poslal Jehova. Okrem toho jeho otec bol kňaz, a tak mu pravdepodobne rozprával, ako v minulosti Jehova podporoval svojich prorokov. Napríklad Izákovi, Jakobovi a Jeremiášovi povedal: „Som s tebou.“ (1. Mojž. 26:24; 28:15; Jer. 1:8) w22.11 45:3

Aj keď Adam s Evou zhrešili a ich deti po nich zdedili smrť, Jehova svoj zámer nezmenil. (Iz. 55:11) Stále dáva verným ľuďom možnosť žiť navždy. Uvažuj, čo Jehova povedal a urobil, aby svoj zámer splnil. Jehova sľúbil, že vzkriesi mŕtvych a dá im možnosť žiť večne. (Sk. 24:15; Tít. 1:1, 2) Verný Boží služobník Jób si bol istý, že Jehova túži vzkriesiť tých, čo zomreli. (Jób 14:14, 15) Aj prorok Daniel vedel, že ľudia majú nádej na vzkriesenie a budú môcť žiť večne. (Žalm 37:29; Dan. 12:2, 13) Židia v Ježišových dňoch tiež vedeli, že Jehova dá svojim verným služobníkom „večný život“. (Luk. 10:25; 18:18) Aj Ježiš viackrát hovoril o tomto sľube a jeho samého jeho Otec vzkriesil. (Mat. 19:29; 22:31, 32; Luk. 18:30; Ján 11:25) w22.12 49:8-9

Jehova si praje, aby sme mali k nemu blízky vzťah. (Jak. 4:8) Chce byť naším Bohom, naším Otcom a naším Priateľom. Vypočúva naše modlitby, pomáha nám, keď sme v ťažkostiach, a prostredníctvom svojej organizácie nás vyučuje a chráni. Svoj vzťah k Jehovovi si posilňujeme tak, že sa k nemu modlíme, čítame si jeho Slovo a premýšľame o tom, čo sme si prečítali. Vďaka tomu ho milujeme a ceníme si všetko, čo pre nás robí. Podnecuje nás to k tomu, aby sme ho poslúchali a vzdávali mu chválu, ktorú si právom zaslúži. (Zjav. 4:11) Čím viac ho poznávame, tým viac dôverujeme jemu aj organizácii, ktorú používa, aby nám pomáhal. Diabol sa však snaží postupne podkopať našu dôveru v Jehovu a jeho organizáciu. Ale jeho útokom môžeme úspešne odolávať. Ak máme silnú vieru a neotrasiteľnú dôveru v Jehovu, nikdy nášho Boha ani jeho organizáciu neopustíme. (Žalm 31:13, 14) w22.11 47:1-3

Mnohí praví kresťania riskovali svoju slobodu a dokonca aj život, lebo milovali Jehovu a uznávali ho ako najvyššieho Vládcu. Podobali sa trom Hebrejom, ktorí boli hodení do rozpálenej pece, lebo boli rozhodnutí zostať Bohu verní. Ale Jehova ich zachránil. O tom, aké dôležité je zostať Bohu verný, žalmista napísal: „Predvoláva nebo i zem, aby súdil svoj ľud: ‚Zhromaždite ku mne mojich verných, ktorí zmluvu so mnou spečaťujú obeťou.‘“ (Žalm 50:4, 5) V inom žalme Dávid napísal: „Jehova miluje spravodlivosť a neopustí svojich verných. Vždy ich bude chrániť.“ (Žalm 37:28) To najlepšie, čo môžeme robiť, je zostať Jehovovi verní. Potom to budeme cítiť rovnako ako žalmista, ktorý napísal: „Tvoji verní nech radostne volajú.“ (Žalm 132:9) w22.10 42:18-19

Rozhovor, ktorý na Jóba počas jeho života určite najviac zapôsobil, bol rozhovor s Jehovom. Jehova upriamil Jóbovu pozornosť na to, čo vytvoril. To mu pomohlo, aby si ešte viac uvedomil, aký je Jehova múdry a že sa o svojich služobníkov dokáže postarať. Pripomenul mu, ako sa stará o zvieratá, preto si Jób mohol byť istý, že sa postará aj oňho. (Jób 38:39–41; 39:1, 5, 13–16) Keď uvažoval o príkladoch z prírody, ešte lepšie spoznal, aký je Jehova. Aj my sa môžeme veľa o Jehovovi naučiť, keď budeme pozorovať prírodu. No niekedy to nemusí byť ľahké, najmä keď žijeme v meste. A aj keď žijeme mimo mesta, možno nemáme čas pozorovať to, čo Jehova vytvoril, ale napriek tomu to stojí za to. w23.03 12:1-2

Ježiš predpovedal, že skôr ako príde koniec, budú „veľké zemetrasenia“ a iné katastrofy. (Luk. 21:11) Povedal tiež, že „sa bude rozmáhať zlo“, čo vidno z toho, že pribúda zločinov, násilia a teroristických útokov. (Mat. 24:12) Obeťami takýchto nešťastí sú často aj Jehovovi verní služobníci. Ježiš nikdy nepovedal, že keď sa nám niečo také stane, znamená to, že Jehovovi na nás nezáleží. (Iz. 57:1; 2. Kor. 11:25) Jehova nás možno zázračne neochráni. Ale dá nám všetko, čo potrebujeme, aby sme si udržali pokoj. Pokoj si udržíme ľahšie, ak sa vopred pripravíme. Znamená to, že nemáme dostatočnú dôveru v Jehovu? Určite nie! Práve naopak. Keď sa na katastrofu pripravíme, dáme najavo dôveru, že Jehova sa o nás postará. Vo svojom Slove nám totiž radí, aby sme sa na možné katastrofy pripravili. w22.12 51:9-10

Kým bol Jozef vo väzení, Jehova spôsobil, že faraón mal dva sny, ktoré ho veľmi znepokojili. Keď sa dozvedel, že Jozef dokáže vykladať sny, dal ho priviesť. Jozef mu ich s Jehovovou pomocou vyložil a dal mu aj praktické rady, ktoré sa mu veľmi páčili. Keď faraón videl, že Jehova je s Jozefom, dosadil ho za správcu potravín nad celým Egyptom. (1. Mojž. 41:38, 41–44) Neskôr vypukol krutý hladomor, ktorý zasiahol nielen Egypt, ale aj Kanaán, kde žila Jozefova rodina. Jozef mal teraz postavenie, vďaka ktorému ich mohol zachrániť a zároveň zachovať rodovú líniu, ktorá viedla k Mesiášovi. Zjavne to bol Jehova, vďaka ktorému sa Jozefovi vo všetkom darilo. Hoci Jozefa chceli jeho bratia zabiť, Jehova zvrátil ich krutý plán a uskutočnil svoj zámer. w23.01 3:11-12

Kresťan, ktorý si dáva pozor, je opatrný a všíma si akékoľvek nebezpečenstvo, ktoré by mohlo ohroziť jeho vzťah k Jehovovi. Zároveň robí všetko pre to, aby sa mu vyhol. Vďaka tomu „[zostáva] v Božej láske“. (Prísl. 22:3; Júda 20, 21) Aj apoštol Pavol nabádal kresťanov, aby si dávali pozor. Napríklad kresťanom v Efeze povedal: „Dávajte si veľký pozor na to, ako sa správate. Nesprávajte sa ako nemúdri, ale ako múdri.“ (Ef. 5:15, 16) Satan na nás rôznymi spôsobmi útočí a snaží sa zničiť náš vzťah s Jehovom. Týmto útokom dokážeme odolať, keď si budeme „všímať, aká je Jehovova vôľa“. (Ef. 5:17) Ak sa chceme rozhodnúť správne, musíme zistiť, aká je „Jehovova vôľa“. Ako? Tak, že si budeme pravidelne študovať Bibliu a premýšľať o tom, čo sme sa dozvedeli. Čím lepšie budeme vedieť, ako sa na určité veci pozerá Jehova, a budeme „uvažovať ako Kristus“, tým lepšie rozhodnutia budeme robiť, a to aj vtedy, keď v Biblii nie je žiadne konkrétne pravidlo. (1. Kor. 2:14–16) w23.02 8:7-9

Ako často si upratuješ byt? Predtým, ako si sa doň nasťahoval, si ho určite dôkladne vyčistil. Ale čo by sa stalo, keby si ho potom prestal upratovať? Znovu by sa tam rýchlo nahromadila špina a prach. Ak si ho chceš udržať pekný a príjemný, musíš ho upratovať pravidelne. Rovnako musíme neustále pracovať na našom zmýšľaní a osobnosti. Je pravda, že už pred svojím krstom sme sa veľmi snažili urobiť potrebné zmeny, aby sme sa očistili „od všetkého, čo poškvrňuje telo i ducha“. (2. Kor. 7:1) Ale aj potom sa musíme riadiť radou apoštola Pavla, aby sme sa vnútorne pretvárali. (Ef. 4:23) Mohla by sa v nás rýchlo nahromadiť špina a prach tohto sveta. Aby sa nám to nestalo a aby sme zostali pekní v Jehovových očiach, musíme pravidelne skúmať svoje zmýšľanie, osobnosť a túžby. w23.01 2:1-2

Predstav si, aké to asi bolo, počúvať Ježiša, keď vyučoval. Veľmi často citoval Božie Slovo spamäti. Keď bol Ježiš pokrstený a pomazaný svätým duchom, Boh mu zrejme oživil spomienky na jeho život pred príchodom na zem. Hneď v prvých slovách po svojom krste a tiež v posledných slovách pred svojou smrťou sa odvolával na Písmo. (5. Mojž. 8:3; Žalm 31:5; Luk. 4:4; 23:46) A počas triapolročného obdobia medzi týmito dvoma udalosťami Božie Slovo často čítal na verejnosti alebo z neho citoval a vysvetľoval ho. (Mat. 5:17, 18, 21, 22, 27, 28; Luk. 4:16–20) Predtým, ako Ježiš začal svoju službu, celé roky počúval Božie Slovo a čítal si ho. Určite veľakrát počul, ako Mária a Jozef citovali z Písma. (5. Mojž. 6:6, 7) Ako rodina chodili tiež každý sabat do synagógy. (Luk. 4:16) Určite dobre počúval, keď sa tam čítalo Písmo. w23.02 7:1-2

Je toho veľmi veľa, prečo Jehovu milujeme. Cítiš to tak aj ty? Dozvedel si sa napríklad, že je „zdroj života“ a že „všetko dobré, čo dostávame, a každý dokonalý dar“ pochádza od neho. (Žalm 36:9; Jak. 1:17) Všetky tie dobré veci, z ktorých sa v živote tešíš, máš od nášho štedrého a milujúceho Boha. Jeden z najväčších darov, ktoré nám Jehova dal, je výkupná obeť. Prečo? Skús sa zamyslieť nad tým, aký blízky vzťah majú Jehova a Ježiš. Ježiš povedal, že ho Otec miluje a že aj on miluje Otca. (Ján 10:17; 14:31) Boli spolu miliardy rokov, a preto bol ich vzťah neuveriteľne silný. (Prísl. 8:22, 23, 30) Ako to muselo Jehovu bolieť, keď videl, ako jeho Syn trpí a zomiera! Jehova tak veľmi miluje ľudí – a aj teba osobne –, že bol ochotný obetovať svojho milovaného Syna, aby si ty aj ďalší ľudia mohli žiť večne. (Ján 3:16; Gal. 2:20) Neexistuje väčší dôvod, prečo Jehovu milujeme. w23.03 10:11-13

Musíme odmietať učenie odpadlíkov. Ježiš pokarhal niektorých kresťanov v zbore v Pergame za to, že narúšali jednotu zboru. (Zjav. 2:14–16) Kresťanov v Tyatíre pochválil, že odmietajú „hlboké Satanove veci“, a povzbudil ich, aby sa držali pravdy. (Zjav. 2:24–26) Duchovne slabým kresťanom, ktorí sa dali zviesť učením odpadlíkov, povedal, aby robili pokánie. Ako je to dnes? Aj my musíme odmietať každé učenie, ktoré je v rozpore s tým, čo nás učí Jehova. O odpadlíkoch sa v Biblii píše, že „navonok budú pôsobiť ako zbožní, ale nebudú tak žiť“. (2. Tim. 3:5) Ak budeme dobrými študentmi Božieho Slova, bude pre nás ľahšie rozoznať ich učenie a odmietnuť ho. (2. Tim. 3:14–17; Júda 3, 4) Musíme dbať na to, aby sme uctievali Jehovu tak, ako si to praje. Ak robíme niečo, čo sa Jehovovi nepáči, musíme to hneď napraviť. (Zjav. 2:5, 16; 3:3, 16) w22.05 19:9, 11