November

Neslušná reč v žiadnom prípade nepatrí do slovníka kresťana. Ale musíme si dávať pozor aj na menej nápadné formy nevhodnej reči. Napríklad keď hovoríme o ľuďoch z iného národa, kultúry alebo menšiny, musíme byť opatrní, aby sme nepovedali niečo, čo by sa ich mohlo dotknúť. Určite by sme nechceli druhým ubližovať ani sarkastickými poznámkami. Hovor tak, aby si druhých povzbudil. Nesťažuj sa, nebuď k druhým kritický, ale radšej ich chváľ. Hoci Izraeliti mali byť za čo vďační, stále sa sťažovali. Takýto postoj sa veľmi rýchlo prenáša na druhých. Možno si spomínaš, že keď desiati vyzvedači šírili medzi ľudom zlé správy, viedlo to k tomu, že „všetci Izraeliti reptali proti Mojžišovi“. (4. Mojž. 13:31–14:4) Teda buď všímavý a nešetri pochvalou! w22.04 15:16-17

Od biblických čias až dodnes Jehova pomohol mnohým mladým, aby sa stali jeho priateľmi. Môže pomôcť aj vašim deťom, aby duchovne rástli, ak to samy chcú. (1. Kor. 3:6, 7) Aj keď duchovne zoslabnú, stále sa o ne s láskou zaujíma. (Žalm 11:4) Ak u nich vidí čo i len najmenší náznak toho, že majú „správny postoj k pravde“, veľmi rád im pomôže, aby sa stali jeho priateľmi. (Sk. 13:48; 2. Kron. 16:9) Môže pomôcť aj vám, aby ste povedali tie správne slová v pravý čas – vtedy, keď to budú vaše deti najviac potrebovať. (Prísl. 15:23) Alebo môže podnietiť niektorého brata alebo sestru zo zboru, aby sa o nich začali zaujímať. A aj keď vaše deti vyrastú, Jehova im môže pomôcť, aby si spomenuli na niečo, čo ste ich v detstve učili. (Ján 14:26) Keď robíte, čo je vo vašich silách, a učíte svoje deti tým, čo hovoríte, aj tým, čo robíte, Jehova vás odmení. w22.04 17:18

Keďže Satan už nemá prístup do neba, svoj hnev namieril na pomazaných kresťanov, ktorí tu na zemi zastupujú Božie Kráľovstvo a „vydávajú svedectvo o Ježišovi“. (2. Kor. 5:20; Ef. 6:19, 20) V roku 1918 bolo osem bratov v zodpovednom postavení krivo obvinených a odsúdených na dlhé roky väzenia. Zdalo sa, že ich činnosť je zastavená – akoby boli zabití. (Zjav. 11:3, 7–11) V marci 1919 však boli prepustení z väzenia a neskôr boli zbavení všetkých obvinení. Okamžite začali znovu organizovať zvestovateľskú činnosť. Ale Satan neprestal útočiť na Boží ľud. Chrlí naň „rieku“ v podobe prenasledovania. (Zjav. 12:15) A to si od každého z nás „vyžaduje vytrvalosť a vieru“. (Zjav. 13:10) w22.05 19:14-16

Apoštol Ján videl vo svojom videní dve skupiny ľudí, ktorí sa podriaďujú Jehovovej vláde a budú odmenení večným životom. Prvú skupinu tvorí 144 000 pomazaných kresťanov. Sú vzatí zo zeme, aby vládli spolu s Ježišom v nebeskom Kráľovstve nad celou zemou. (Zjav. 5:9, 10; 14:3, 4) Ján ich videl, ako spolu s Ježišom stoja na nebeskom vrchu Sion. (Zjav. 14:1) Od čias apoštolov až dodnes bolo do skupiny 144 000 vybratých už tisíce ľudí. (Luk. 12:32; Rim. 8:17) Ján sa dozvedel, že v posledných dňoch ich bude na zemi už len málo, čiže ostatok. (Zjav. 12:17) Potom, niekedy počas veľkého súženia, budú vzatí do neba a pripoja sa k tým zo 144 000, ktorí už vo vernosti zomreli. Tam budú vládnuť ako králi s Ježišom v Božom Kráľovstve. (Mat. 24:31; Zjav. 5:9, 10) w22.05 21:4-5

Ježiš učil svojich nasledovníkov, aby mali na seba správny pohľad. Povedal: „Sú vám spočítané i všetky vlasy na hlave.“ (Mat. 10:30) Tieto slová nás môžu veľmi povzbudiť zvlášť vtedy, keď sme k sebe príliš kritickí. Vidno z nich, že nášmu nebeskému Otcovi na nás veľmi záleží a že máme v jeho očiach veľkú hodnotu. Ak nás Jehova považuje za takých cenných, že nám dovoľuje, aby sme ho uctievali, a chce nás odmeniť večným životom v novom svete, nemali by sme to spochybňovať. O tom, aký pohľad by sme mali mať na seba, sa v Strážnej veži pred vyše 15 rokmi písalo toto: „Určite si nechceme o sebe myslieť priveľa, aby sme sa nestali samoľúbymi; no nechceme zájsť ani do druhého extrému a myslieť si, že sme úplne bezcenní. Naším cieľom by skôr malo byť získať na seba rozumný pohľad, pri ktorom berieme do úvahy svoje silné stránky i svoje obmedzenia.“ w22.05 22:14-16

Ako môže každý z nás prispievať k tejto jednote? Tak, že sa usilujeme o pokoj. (Mat. 5:9; Rim. 12:18) Zakaždým, keď urobíme niečo pre to, aby boli v zbore pokojné vzťahy, prispejeme ku kráse duchovného raja. Pamätajme na to, že každého obyvateľa tohto raja pritiahol k čistému uctievaniu Jehova. (Ján 6:44) Predstavme si, akú má radosť, keď vidí, že sa snažíme upevňovať pokojné vzťahy a jednotu medzi jeho služobníkmi, na ktorých sa pozerá ako na drahocenné poklady. (Iz. 26:3; Ag. 2:7) Jehova nám dáva množstvo dobrých vecí. Kedy z nich budeme mať čo najväčší úžitok? Vtedy, keď budeme študovať Božie Slovo a budeme o tom rozjímať. Vďaka tomu si vypestujeme kresťanské vlastnosti, ktoré nás podnietia „vrúcne milovať jeden druhého bratskou láskou“. (Rim. 12:10) w22.11 46:16-18

Keď pochopíme, že Jehova nám odpustil, zažijeme „časy osvieženia“, lebo budeme cítiť vnútorný pokoj a budeme mať čisté svedomie. To nikdy nepocítime, keď nám odpustia ľudia, ale iba vtedy, keď nám odpustí Jehova. (Sk. 3:19) A keď nám odpustí, znova nás bude považovať za svojich priateľov a bude to brať tak, akoby sme vôbec nezhrešili. Keď nám Jehova nejaký hriech raz odpustí, nebude nás z neho nikdy viac obviňovať ani nás zaň trestať. (Iz. 43:25) Naše hriechy od nás vzďaľuje tak ďaleko, „ako ďaleko je východ od západu“. (Žalm 103:12) Keď premýšľame nad tým, aká veľká je Jehovova ochota odpúšťať, cítime nesmiernu vďačnosť a posvätnú úctu. (Žalm 130:4) To, či Jehova niekomu odpustí, nezávisí od toho, akého veľkého hriechu sa ten človek dopustil. Pri odpúšťaní berie do úvahy všetky informácie, ktoré má ako náš Stvoriteľ, Zákonodarca a Sudca. w22.06 24:12-14

Jehova dáva všetkým, ktorí ho milujú, úžasnú nádej. Už čoskoro odstráni choroby, smútok a smrť. (Zjav. 21:3, 4) Pomôže miernym ľuďom, ktorí v neho dúfajú, premeniť zem na raj. (Žalm 37:9–11) A umožní nám, aby sme s ním mali ešte bližší, osobnejší vzťah, než aký máme dnes. Čaká nás naozaj krásna budúcnosť! Ale ako si môžeme byť istí, že Božie sľuby sa splnia? Lebo Jehova vždy dodrží svoje slovo. Preto máme dobrý dôvod „dúfať v Jehovu“. (Žalm 27:14) Dávame to najavo tak, že trpezlivo a s radosťou čakáme, kým splní svoje sľuby. (Iz. 55:10, 11) Keď ostaneme verní Jehovovi, môžeme si byť istí, že odmení „tých, ktorí ho usilovne hľadajú“. w22.06 27:1, 18

Môžeme sa spoľahnúť na to, že Jehova ako Hlava tejto rodiny sa bude sám riadiť zásadou, ktorú dal zapísať v 1. Timotejovi 5:8. Keď sme presvedčení, že Jehova nás miluje a miluje aj našu rodinu, bude pre nás ľahšie dôverovať mu, že nám dá to, čo potrebujeme. (Mat. 6:31–33) Jehova sa o nás chce starať a robí to s láskou a štedro. Keď stvoril zem, nedal nám iba základné veci na prežitie. S láskou vytvoril množstvo vecí, vďaka ktorým máme radosť zo života. (1. Mojž. 2:9) Aj keď možno máme len to najnutnejšie, mali by sme sa zameriavať na to, že to vôbec máme, a pripomínať si, že je to vďaka Jehovovi. (Mat. 6:11) Nezabúdajme, že to, čoho sa pre Jehovu vzdáme, sa nedá ani zďaleka porovnať s tým, čo nám Jehova dáva už dnes a čo nám dá v budúcnosti. (Iz. 65:21, 22) w22.06 26:7-8

Pevný duchovný pokrm nepotrebujú len záujemcovia. Potrebujeme ho všetci. Apoštol Pavol napísal, že ak budeme uplatňovať to, čo sa z Biblie učíme, budeme vedieť „rozoznať správne od nesprávneho“. Držať sa Jehovových noriem môže byť veľmi náročné, lebo svet ešte nikdy nebol tak morálne skazený, ako je dnes. Ale Ježiš sa stará o to, aby sme dostávali chutný duchovný pokrm, z ktorého získame potrebnú silu. Tento pokrm je založený na Božom Slove, Biblii. Ježiš mal Božie meno vo veľkej úcte a aj my pristupujeme k Božiemu menu s úctou, akú si zaslúži. (Ján 17:6, 26) Napríklad v roku 1931 sme prijali biblické meno Jehovovi svedkovia. Tým sme dali najavo, že Božie meno je pre nás veľmi dôležité a chceme, aby nás druhí spájali s naším nebeským Otcom. (Iz. 43:10–12) Okrem toho v Biblii – Preklade nového sveta bolo Božie meno vrátené na miesta, na ktoré právom patrí. w22.07 29:11-12

Vďaka tomu, že sme spoznali pravdu, sme sa dozvedeli aj o dobrej správe o Božom Kráľovstve. Ježiš prirovnal pravdu o Kráľovstve ku skrytému pokladu. Povedal: „Nebeské Kráľovstvo sa podobá pokladu skrytému na poli, ktorý nejaký človek našiel a znovu ukryl. A od radosti ide, predá všetko, čo má, a kúpi to pole.“ (Mat. 13:44) Všimnime si, že ten muž síce poklad nehľadal, ale keď ho našiel, bol ochotný priniesť veľké obete, aby ho získal. Ježiš povedal, že predal všetko, čo mal. Prečo to urobil? Lebo si uvedomil, akú veľkú hodnotu má ten poklad. Vieme, že nič z toho, čo ponúka tento svet, sa nevyrovná radosti zo služby Jehovovi a z nádeje na večný život pod vládou Božieho Kráľovstva. Blízky vzťah k Jehovovi stojí za akúkoľvek obeť. Najväčšiu radosť nám robí to, že sa mu páčime. (Kol. 1:10) w22.08 34:8-9, 12

Odkiaľ Jozef vedel, že Boh sa pozerá na cudzoložstvo ako na „veľké zlo“? Veď mojžišovský Zákon, ktorý obsahoval aj jasný príkaz „nescudzoložíš“, bol zapísaný až o približne 200 rokov. (2. Mojž. 20:14) Ale Jozef poznal Jehovu tak dobre, že vedel, ako sa pozerá na nemravné správanie. Určite vedel, že Jehova si už od začiatku prial, aby manželstvo bolo zväzkom jedného muža a jednej ženy. Iste počul aj o dvoch prípadoch, keď Jehova zasiahol, aby ochránil jeho prastarú mamu Sáru, ktorej hrozilo, že bude zneuctená. (1. Mojž. 2:24; 12:14–20; 20:2–7) Keď o tom všetkom Jozef premýšľal, pochopil, čo je v Božích očiach správne a čo je nesprávne. Keďže miloval Jehovu, miloval aj jeho spravodlivé normy a bol rozhodnutý sa ich držať. w22.08 36:1-2

Toto proroctvo nehovorí o symbolickom vzkriesení, čiže o duchovnom oživení Božích služobníkov, ktoré nastalo v posledných dňoch, ako sme si to predtým mysleli. Vzťahuje sa na vzkriesenie mŕtvych, ktoré bude prebiehať v novom svete. Čo nás priviedlo k tomuto záveru? Výraz „prach“ je použitý aj v Jóbovi 17:16 a označuje to isté čo výraz „hrob“. Z toho môžeme vyvodiť, že v Danielovi 12:2 sa hovorí o fyzickom vzkriesení, ktoré začne prebiehať po tom, ako sa skončia posledné dni a Armagedon. Ale čo znamenajú slová z Daniela 12:2, že niektorí budú vzkriesení „k večnému životu“? Znamenajú to, že tí, ktorí budú počas Milénia vzkriesení a budú spoznávať Jehovu a Ježiša a budú ich poslúchať, nakoniec získajú večný život. (Ján 17:3) w22.09 40:6-7

To neznamená, že Jehova chce, aby sme druhým slepo verili. Chce, aby sme im dôverovali preto, lebo dokázali, že sa im dá veriť. Dôveru si podobne ako úctu treba zaslúžiť a na to je potrebný čas. Čo môžeš robiť, aby si bratom a sestrám dôveroval? Snaž sa ich dobre spoznať. Hovor s nimi na zhromaždeniach a dohodni sa s nimi do služby. Maj s nimi trpezlivosť a daj im možnosť, aby dokázali, že sú dôveryhodní. Spočiatku budeš možno opatrný v tom, čo o sebe povieš niekomu, koho ešte len spoznávaš. Ale keď sa spoznáte lepšie, možno mu budeš chcieť povedať o sebe niečo viac. (Luk. 16:10) Ale čo keď ťa niekto sklame? Nepovedz si, že si s ním už skončil, ale daj tomu čas. Neprestaň druhým dôverovať len preto, že si sa sklamal v jednom človeku. w22.09 37:7-8

Zborový starší, ktorý sa volá Miqueas, mal pocit, že bratia, ktorí mali v zbore zodpovedné postavenie, sa k nemu správajú kruto. Napriek tomu uvažoval triezvo a robil všetko pre to, aby udržal svoje pocity pod kontrolou. Často sa modlil a prosil Jehovu o svätého ducha a o silu, aby to zvládal. Pomoc hľadal aj v našich publikáciách. Čo sa z toho učíme? Ak sa k tebe niekto zo zboru zle správa, zostaň pokojný a nedovoľ, aby ťa negatívne pocity ovládli. Zrejme nevieš, prečo to ten človek urobil alebo povedal. Hovor o tom s Jehovom a pros ho, aby ti pomohol vidieť veci tak, ako ich vidí ten človek. Nepripisuj svojmu spolukresťanovi zlé pohnútky a snaž sa „prehliadnuť urážku“. (Prísl. 19:11) Nezabúdaj, že Jehova vie, v akej si situácii, a dá ti silu, aby si vytrval. (Kaz. 5:8) w22.11 48:5

Priateľ sa s ľuďmi, ktorí milujú Jehovu. To, s kým sa priatelíš, môže veľmi ovplyvniť tvoj duchovný rast. (Prísl. 13:20) Julien, ktorý slúži ako zborový starší, hovorí: „Keď som bol mladší, vytvoril som si pekné priateľstvá s tými, s ktorými som spolupracoval v službe. Boli horliví a ukázali mi, ako môžem mať zo služby radosť... Uvedomil som si, že keď som si vyberal priateľov len v mojom veku, prichádzal som o mnohé iné zaujímavé priateľstvá.“ Čo ak zistíš, že niekto zo zboru na teba nemá dobrý vplyv? Pavol vedel, že niektorí kresťania v prvom storočí nemajú duchovné zmýšľanie. Preto povedal Timotejovi, že si má od nich „zachovávať odstup“. (2. Tim. 2:20–22) Priateľstvo s naším nebeským Otcom si veľmi ceníme. Na to, aby sme si ho vytvorili, sme vynaložili veľké úsilie. Preto nikomu nedovoľme, aby narušil náš blízky vzťah k Jehovovi. w22.08 32:13-15

Na rozdiel od tých, ktorí nenávidia Božie rady, my ich milujeme. Lásku k Božím mravným normám si posilníme, keď sa zamyslíme nad tým, k čomu vedie poslušnosť a k čomu neposlušnosť. Všímaj si, do akých problémov sa ľudia dostávajú, keď tvrdohlavo odmietajú Jehovove múdre rady. A potom premýšľaj, o koľko lepší je tvoj život vďaka tomu, že poslúchaš Boha. (Žalm 32:8, 10) Jehova ponúka svoje múdre rady všetkým, ale nikoho nenúti, aby ich prijal. Zároveň nás upozorňuje, k čomu to povedie, keď sa nimi neriadime. (Prísl. 1:29–32) „Ponesú následky svojho konania.“ Takýto život im skôr či neskôr prinesie len bolesť, trápenie a nakoniec ich Jehova zničí. Naopak tým, ktorí poslúchajú Božie múdre rady, Jehova sľubuje: „Ten, kto ma počúva, bude žiť v bezpečí a nebude sa báť nijakého nešťastia.“ (Prísl. 1:33) w22.10 43:11-13

Báť sa Jehovu znamená mať k nemu takú úctu, že sa vyhýbame akémukoľvek konaniu, ktoré sa mu nepáči. (Prísl. 16:6) Preto sa zo všetkých síl snažíme riadiť Božími normami toho, čo je správne a čo nesprávne, ktoré dal zapísať do Biblie. (2. Kor. 7:1) Ak budeme robiť to, čo Jehova miluje, a vyhýbať sa tomu, čo nenávidí, budeme šťastní. (Žalm 37:27; 97:10; Rim. 12:9) Nestačí len vedieť, že Jehova má právo určiť, čo je správne a čo nesprávne. Musíme sa s tým aj stotožniť. (Rim. 12:2) Tým, ako žijeme, ukazujeme, či sme presvedčení, že Jehovove normy sú pre nás to najlepšie. (Prísl. 12:28) Dávid to tak vnímal, lebo o Jehovovi povedal: „Ukazuješ mi cestu života. Byť v tvojej prítomnosti prináša nesmiernu radosť, byť po tvojej pravici vedie k večnému šťastiu.“ (Žalm 16:11) w22.10 41:9-10

Ježiš nikdy nestratil vyrovnaný a pokorný pohľad na seba. Predtým než prišiel na zem, spolupracoval s Jehovom na mnohých úžasných veciach. „Prostredníctvom neho bolo stvorené všetko ostatné v nebi i na zemi.“ (Kol. 1:16) Keď bol pokrstený, zrejme si spomenul na to všetko, čo so svojím Otcom urobil. (Mat. 3:16; Ján 17:5) Napriek tomu mu to nestúplo do hlavy a nikdy sa nepovyšoval. Svojim učeníkom povedal, že na zem „neprišiel, aby mu slúžili, ale aby slúžil a dal svoj život ako výkupné za mnohých“. (Mat. 20:28) Pokorne povedal, že „nemôže robiť nič sám od seba“. Ježiš nám dal vynikajúci príklad v tom, čo znamená byť pokorný. w22.05 22:13

Keď sa Jehova rozhoduje, či niekomu odpustí, berie do úvahy, či si hriešnik uvedomoval, že to, čo robí, je zlé. Ježiš to jasne vyjadril v Lukášovi 12:47, 48. Ak niekto úmyselne robí niečo zlé, o čom vie, že sa to Jehovovi nepáči, dopúšťa sa vážneho hriechu. Hrozí mu, že mu Jehova neodpustí. (Mar. 3:29; Ján 9:41) Môže dúfať, že Jehova mu aj v takom prípade odpustí? Áno. Jehova zvažuje, či sa hriešnik úprimne kajá. Znamená to, že musí zmeniť zmýšľanie, postoj a zámer. Človeka, ktorý sa kajá, veľmi trápi, že urobil niečo zlé alebo že neurobil niečo dobré, čo mal urobiť. Okrem toho veľmi ľutuje, že duchovne zoslabol, čo viedlo k tomu, že zhrešil. w22.06 24:15-17

Naši nepriatelia šíria o bratoch, ktorí nás vedú, klamstvá a dezinformácie. (Žalm 31:13) Niektorí bratia boli zatknutí a obvinení z trestnej činnosti. Aj apoštol Pavol bol krivo obvinený a zatknutý. Keď bol apoštol Pavol vo väzení v Ríme, niektorí kresťania sa mu obrátili chrbtom. (2. Tim. 1:8, 15, 2:8, 9) Predstav si, ako sa asi Pavol cítil. Veľa si toho vytrpel a dokonca kvôli nim riskoval život. (Sk. 20:18–21; 2. Kor. 1:8) A teraz, keď ich potreboval, ho opustili. My by sme sa tak určite nechceli zachovať k našim bratom. Preto by nás nemalo prekvapovať, že terčom Satanových útokov sú práve bratia, ktorí nás vedú. Chce dosiahnuť, aby prestali byť verní Jehovovi, a nás ostatných chce zastrašiť. (1. Petra 5:8) Verne podporuj našich bratov a stoj pri nich. (2. Tim. 1:16–18) w22.11 47:8-11

Zločinec, ktorý sa kajal a ktorý visel na kole pri Ježišovi predtým, ako zomrel, bol pravdepodobne Žid. Židia uctievali iba jedného Boha, ale ľudia z iných národov verili v mnohých bohov. (2. Mojž. 20:2, 3; 1. Kor. 8:5, 6) Keby tento zločinec nebol Žid, otázka z dnešného denného textu by pravdepodobne znela: „To sa vôbec nebojíš bohov?“ Okrem toho Ježiš nebol poslaný k ľuďom z iných národov, ale „k strateným ovciam izraelského národa“. (Mat. 15:24) Oni od Boha vedeli, že dokáže kriesiť mŕtvych. Možno o tom vedel aj tento zločinec. A ako vyplýva z jeho slov, veril, že Jehova Ježiša vzkriesi, aby vládol v Božom Kráľovstve. A zjavne dúfal, že Boh vzkriesi aj jeho. Keďže tento zločinec bol možno Žid, poznal príbeh o Adamovi a Eve. Preto keď sa Ježiš zmienil o raji, zločinec si pravdepodobne predstavil krásnu záhradu tu na zemi. (1. Mojž. 2:15) w22.12 50:2-3

Zvestovať dobrú správu dokážeme len s pomocou Božieho ducha. Prečo ho potrebujeme? Lebo Satan vedie proti nám vojnu a chce zastaviť našu zvestovateľskú činnosť. (Zjav. 12:17) Z ľudského pohľadu sa môže zdať, že proti nemu nemáme žiadnu šancu. Ale práve zvestovateľskou službou nad ním víťazíme! (Zjav. 12:9–11) V akom zmysle? Keď zvestujeme, ukazujeme, že sa ním nedáme zastrašiť. Vždy, keď s druhými hovoríme o pravde, je to pre Satana porážka. Dokazuje to, že nás posilňuje svätý duch a máme Jehovovu podporu. (Mat. 5:10–12; 1. Petra 4:14) S pomocou Božieho ducha dokážeme zvládnuť akékoľvek ťažkosti, s ktorými sa v službe stretneme. (2. Kor. 4:7–9) Ale čo musíme robiť, aby nám Jehova dával svätého ducha? Musíme oň neustále prosiť s dôverou, že Jehova nás vypočuje. w22.11 45:10-11

To, že milujeme našich bratov a sestry, dokazujeme aj tak, že sa veľmi snažíme mať s nimi dobré vzťahy. Chceme napodobňovať Jehovu v tom, ako odpúšťa. Keď bol ochotný obetovať svojho Syna za naše hriechy, nemali by sme byť aj my ochotní odpustiť našim bratom a sestrám, keď proti nám zhrešia? Určite nechceme byť ako ten zlý otrok z jedného Ježišovho podobenstva. Jeho pán mu odpustil obrovský dlh, ale on nebol ochotný odpustiť svojmu spoluotrokovi oveľa menší dlh. (Mat. 18:23–35) Ak máš s niekým zo zboru nedorozumenie, mohol by si urobiť prvý krok, aby si sa s ním ešte pred Pamätnou slávnosťou udobril? (Mat. 5:23, 24) Dokážeš tým, ako veľmi miluješ Jehovu a Ježiša. w23.01 5:8-9

Ako môžeš zistiť, čo bratia a sestry potrebujú? Môžeš to urobiť napríklad tak, že sa ich na to taktne opýtaš. (Prísl. 20:5) Majú dostatok jedla, liekov a iných vecí? Nehrozí im, že prídu o prácu alebo dokonca o domov? Nepotrebujú, aby im niekto pomohol vybaviť finančnú podporu od štátu? Jehova očakáva, že povzbudzovať spolukresťanov a pomáhať im bude každý z nás. (Gal. 6:10) Aj malý prejav lásky môže pre chorého veľa znamenať. Napríklad deti môžu nejakému bratovi niečo nakresliť alebo napísať. Mladí môžu pomôcť nejakej sestre niečo vybaviť alebo nakúpiť. Môžeme chorému niečo uvariť. Niektorí bratia a sestry napísali starším, ktorí majú cez epidémiu často viac práce ako inokedy, ďakovné kartičky. Je krásne, keď sa každý z nás riadi slovami: „Navzájom sa povzbudzujte a podporujte.“ (1. Tes. 5:11) w22.12 52:2, 5-6

Saduceji dobre poznali prvých päť kníh Hebrejských písiem, ale neuznávali dôležité pravdy, ktoré tieto knihy obsahovali. Napríklad raz prišli za Ježišom a spochybňovali náuku o vzkriesení. Ježiš sa ich spýtal: „Nečítali ste v Mojžišovej knihe v správe o horiacom kre, že Boh povedal Mojžišovi: ‚Ja som Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakoba‘?“ (Mar. 12:18, 26) Tieto slová si určite čítali veľakrát, ale z Ježišovej otázky vyplýva, že neuznávali dôležité biblické učenie – náuku o vzkriesení. (Luk. 20:38) Čo sa z toho učíme? Keď si čítame nejaký biblický verš alebo biblickú pasáž, snažme sa z toho vyťažiť všetko, čo sa dá. Neuspokojme sa len so základným poučením. Hľadajme aj hlbšie pravdy a zásady, ktoré sú skryté pod povrchom. w23.02 7:9-10

Všetci svedkovia, o ktorých sa zmieňuje text na dnešný deň, zažívali náročné situácie, no celý život boli Jehovovi verní. (Hebr. 11:36–40) Je pravda, že počas života nevideli splnenie všetkých Božích sľubov. Napriek tomu dúfali v Jehovu a boli si istí, že majú jeho priazeň. Vďaka tomu nepochybovali, že raz zažijú splnenie jeho sľubov. (Hebr. 11:4, 5) Ich vytrvalosť a námaha určite nebola márna. Ich príklad nás povzbudzuje, aby sme stále dúfali v Jehovu. Žijeme vo svete, ktorý postupuje „od zlého k horšiemu“. (2. Tim. 3:13) Satan ešte stále skúša Božích služobníkov. Bez ohľadu na to, aké skúšky ešte zažijeme, namáhajme sa v službe Jehovovi a s istotou „[vkladajme] nádej do živého Boha“. (1. Tim. 4:10) w22.06 27:17-18

Jeden z dôvodov, prečo by sme sa mali starať o svoje zdravie, je ten, že chceme čo najlepšie slúžiť Jehovovi. (Mar. 12:30) Preto sa vyhýbame všetkému, čo by mohlo naše zdravie poškodiť. (Rim. 12:1) Samozrejme, aj keď robíme, čo môžeme, neznamená to, že nikdy neochorieme. Ale keď sa o svoje zdravie staráme, dávame svojmu nebeskému Otcovi najavo, že si život vážime. Ak sme chorí alebo máme vyšší vek, zrejme už nemôžeme robiť toľko vecí ako predtým. A možno sme z toho skľúčení. Ale napriek tomu by sme sa nikdy nemali vzdať a prestať sa starať o svoje zdravie. Prečo? Pretože aj keď sme starí alebo chorí, stále môžeme chváliť Jehovu tak ako kráľ Dávid. Sme veľmi vďační, že Jehova si nás cení napriek tomu, že sme nedokonalí. (Mat. 10:29–31) Dokonca aj keď zomrieme, túži nás vzkriesiť. (Jób 14:14, 15) Máme teda dobrý dôvod, aby sme si svoj život a zdravie chránili. w23.02 9:3-5

Budú mená veľkého zástupu iných oviec v knihe života aj po tom, čo prežijú Armagedon? Áno. (Zjav. 7:14) Ježiš povedal, že títo ľudia podobní ovciam „odídu… do večného života“. (Mat. 25:46) Ale to neznamená, že ho dostanú hneď po Armagedone. Ježiš ich bude počas svojej tisícročnej vlády „pásť a povedie ich k prameňom vôd života“. Tí, ktorí sa ním dajú viesť a nakoniec budú posúdení ako verní, budú do knihy života zapísaní natrvalo. (Zjav. 7:16, 17) Ale capi budú zničení v Armagedone. Ježiš o nich povedal, že „odídu do večného zničenia“. (Mat. 25:46) A apoštol Pavol vedený svätým duchom napísal, že „budú potrestaní večným zničením“. (2. Tes. 1:9; 2. Petra 2:9) w22.09 39:7-8

Príroda je úžasné miesto, kde si môže rodina dobre oddýchnuť a zabaviť sa. Vďaka tomu si môžu byť ešte bližší. Jehova vytvoril na zemi veľa nádherných miest, kde môžeme robiť to, čo nás baví. Mnohé rodiny rady chodia do národných parkov a prírodných rezervácií, na vidiek alebo k moru. V novom svete si budú môcť rodičia a deti naplno užívať prírodu a všetko, čo Jehova vytvoril. Už sa nebudeme musieť báť niektorých zvierat a ani zvieratá sa nebudú báť nás. (Iz. 11:6–9) Budeme mať nekonečne veľa času, aby sme sa mohli z Jehovovho stvorenia tešiť. (Žalm 22:26) Rodičia, pomáhajte svojim deťom už teraz, aby mali rady prírodu a za tým, čo Jehova vytvoril, videli jeho vlastnosti. Potom to budú možno vnímať podobne ako kráľ Dávid, ktorý povedal: „Jehova... tvojim dielam sa nič nevyrovná.“ (Žalm 86:8) w23.03 13:16-17