December

Bol etiópsky eunuch pripravený na krst? Zamyslime sa: tento Etiópčan „bol v Jeruzaleme uctievať Boha“. (Sk. 8:27) Teda musel byť židovským prozelytom, čiže prijal židovské náboženstvo. Z Hebrejských písiem už o Jehovovi určite niečo vedel, ale chcel vedieť viac. Keď ho na ceste stretol Filip, študoval zvitok proroka Izaiáša. (Sk. 8:28) Chcel sa dozvedieť aj ďalšie veci. Podnikol dlhú cestu z Etiópie do Jeruzalema, aby tam mohol v chráme uctievať Jehovu. Etiópčan sa od Filipa dozvedel nové dôležité pravdy vrátane toho, kto je Mesiáš. (Sk. 8:34, 35) Láska k Jehovovi a k jeho Synovi, ktorú si ešte viac prehĺbil, ho viedla k tomu, aby urobil jedno dôležité rozhodnutie. Chcel sa dať pokrstiť a stať sa nasledovníkom Ježiša Krista. Filip videl, že je na to pripravený, a tak ho pokrstil. w23.03 11:3-6

Keby sme klamali, nepáčili by sme sa Jehovovi. (Prísl. 6:16, 17) Klamať je dnes pre ľudí úplne normálne, ale my sa na klamstvo chceme pozerať tak ako Jehova. (Žalm 15:1, 2) Nielenže sa vyhýbame otvorenému klamstvu, ale aj tomu, aby sme zámerne nepodávali informácie tak, aby druhí dospeli k nesprávnemu záveru. Nemali by sme ani šíriť klebety. (Prísl. 25:23; 2. Tes. 3:11) Keď vidíš, že rozhovor sa uberá nesprávnym smerom, začni hovoriť o niečom pozitívnom. Žijeme vo svete, v ktorom je veľmi rozšírená nevhodná reč. A preto sa musíme veľmi snažiť hovoriť tak, aby sa to páčilo Jehovovi. Ak mu robíme radosť svojou rečou v službe, na zhromaždeniach a v rozhovoroch s druhými, určite nás za to odmení. Jehova už čoskoro zničí tento skazený svet a potom bude pre nás oveľa ľahšie prispievať svojou rečou k jeho chvále. (Júda 15) w22.04 15:18-20

Keď uvažujeme nad tým, ako veľmi nás Jehova a Ježiš milujú, podnecuje nás to, aby sme ich tiež milovali. (1. Jána 4:10) A keď si uvedomíme, že Ježiš zomrel za nás osobne, milujeme ich ešte viac. Tak to cítil aj apoštol Pavol, lebo Galaťanom napísal: „Boží Syn... ma miloval a dal za mňa sám seba.“ (Gal. 2:20) Jehova ťa na základe výkupného pritiahol, aby si sa mohol stať jeho priateľom. (Ján 6:44) Videl v tebe niečo dobré a zaplatil tú najvyššiu cenu, aby si sa s ním mohol spriateliť. Nehreje ťa to pri srdci? Necítiš k Jehovovi a Ježišovi ešte väčšiu lásku? Preto sa zamysli: K čomu ma táto láska podnecuje? Láska k Bohu a ku Kristovi nás podnecuje milovať aj druhých. (2. Kor. 5:14, 15; 6:1, 2) w23.01 5:6-7

Biblia je veľmi dôležitým nástrojom, ktorý Jehova používa, aby sme mu slúžili „plece pri pleci“. Mnohé časti Biblie dal Jehova napísať tak, aby im mohli porozumieť len pokorní ľudia. (Luk. 10:21) Bibliu si čítajú ľudia všade na svete. Ale len pokorní ľudia jej dokážu rozumieť a riadiť sa ňou. (2. Kor. 3:15, 16) Biblia je dôkazom Jehovovej múdrosti. Jehova nás prostredníctvom nej vyučuje nielen ako skupinu, ale vyučuje a utešuje nás aj ako jednotlivcov. Keď si ju čítaš, môžeš cítiť, ako sa Jehova o teba osobne zaujíma. (Iz. 30:21) Zrejme sa ti už stalo, že keď si hľadal rady v Biblii, našiel si verš, o ktorom si si povedal, že bol napísaný presne pre teba. Ale z Biblie majú úžitok milióny ľudí. Ako je potom možné, že obsahuje aktuálne rady, ktoré sú akoby ušité na mieru práve pre teba? Je to možné práve preto, že jej autor je neprekonateľne múdry. (2. Tim. 3:16, 17) w23.02 6:8-10

Jehovu veľmi milujeme a chceme mu slúžiť čo najlepšie. Ale aby sme to dokázali, musíme si dávať duchovné ciele. Aké? Môžeme napríklad pracovať na kresťanských vlastnostiach, získať nejaké schopnosti či zručnosti alebo hľadať spôsoby, ako pomáhať druhým. Prečo chceme robiť duchovný pokrok? Hlavne preto, že sa chceme páčiť nášmu milujúcemu nebeskému Otcovi. Jehova má veľkú radosť, keď vidí, že svoje nadanie a schopnosti naplno využívame na to, aby sme mu slúžili. Okrem toho chceme viac pomáhať našim duchovným bratom a sestrám. (1. Tes. 4:9, 10) Duchovný pokrok môžeme robiť všetci, bez ohľadu na to, ako dlho sme v pravde. w22.04 18:1-2

Politické zložky tohto sveta zanedlho zaútočia na Veľký Babylon, svetovú ríšu falošného náboženstva. Týmto útokom sa začne veľké súženie. Povedie to k tomu, že množstvo ľudí začne uctievať Jehovu? Zo 6. kapitoly knihy Zjavenie vyplýva, že v tom kritickom čase budú ľudia, ktorí neuctievajú Jehovu, hľadať útočisko v politických a obchodných organizáciách tohto sveta, ktoré sú prirovnané k vrchom. Keďže nebudú stáť na strane Božieho Kráľovstva, Jehova ich bude považovať za nepriateľov. (Luk. 11:23; Zjav. 6:15–17) Jehovovi verní služobníci sa budú počas veľkého súženia od ostatných ľudí veľmi odlišovať. Budú jedinou skupinou na zemi, ktorá bude slúžiť Jehovovi a nebude podporovať „divé zviera“. (Zjav. 13:14–17) w22.05 21:8-9

Našou úlohou nie je oznamovať len dobrú správu o Božom Kráľovstve. (Mat. 24:14) Podporujeme anjelov aj v činnosti, o ktorej sa píše v Zjavení 8. až 10. kapitole. Títo anjeli oznamujú jedno beda za druhým tým, ktorí odmietajú Božie Kráľovstvo. A preto oznamujeme Božie rozsudky nad rôznymi prvkami Satanovho zlého sveta. Tieto rozsudky sú opísané ako „krupobitie a oheň“. (Zjav. 8:7, 13) Ľudia sa musia dozvedieť, že koniec je blízko, aby mohli vo svojom živote urobiť veľké zmeny a prežiť deň Jehovovho hnevu. (Sof. 2:2, 3) Samozrejme, to, čo oznamujeme, sa väčšine ľudí nepáči. Preto potrebujeme odvahu. Vo veľkom súžení budeme oznamovať záverečné posolstvo súdu, ktoré bude ešte tvrdšie. (Zjav. 16:21) w22.05 19:18-19

Zamyslime sa nad kresťanskými manželmi, z ktorých sa stanú rodičia. V priebehu rokov počuli už veľa prednášok o výchove detí. Ale teraz, keď stoja pred úlohou vychovávať svoje dieťa, sú pre nich tieto biblické zásady oveľa dôležitejšie. Uvedomujú si, aká je to veľká zodpovednosť. Z toho vidíme, že keď sa nám zmenia okolnosti, na známe biblické zásady sa začneme pozerať z iného uhla. To je jeden z dôvodov, prečo si Jehovovi služobníci čítajú Bibliu a premýšľajú o nej „po všetky dni svojho života“, tak ako to mali robiť izraelskí králi. (5. Mojž. 17:19) Rodičia, dostali ste jednu z najkrajších úloh, aké kresťan môže mať – učiť svoje deti o Jehovovi. Ale určite nechcete svojim deťom iba odovzdávať informácie. Chcete, aby Jehovu začali milovať. w22.05 23:2-3

Nestačí, ak pociťujeme ľútosť nad hriešnym správaním alebo hriechom, ktorého sme sa dopustili. Musíme byť pripravení aj konať. Dôležitý činiteľ, ktorý Jehova zvažuje, keď sa rozhoduje, či niekomu odpustí, je obrátenie. To znamená, že človek musí zmeniť svoj spôsob života – prestať s nesprávnym konaním a začať žiť tak, ako sa to páči Jehovovi. (Iz. 55:7) Musí pretvárať svoje zmýšľanie, aby uvažoval ako Jehova a nechal sa tým viesť. (Rim. 12:2; Ef. 4:23) Musí byť rozhodnutý skoncovať s nesprávnym uvažovaním a konaním. (Kol. 3:7–9) Samozrejme, je to viera v Kristovu výkupnú obeť, na základe ktorej nám Jehova môže odpustiť a očistiť nás od hriechov. Ale Jehova nám na základe tejto obete odpustí vtedy, keď vidí, že sa naozaj snažíme zmeniť svoje správanie. (1. Jána 1:7) w22.06 24:16-17

Ľudia si odjakživa navzájom ubližujú. (Kaz. 8:9) Niektorí zneužívajú svoju autoritu, zločinci páchajú násilie, deti v škole šikanujú spolužiakov a niektorí ľudia dokonca týrajú členov svojej rodiny. Preto nás neprekvapuje, že ľudia majú strach jeden z druhého. Ako to Satan zneužíva? Satan zneužíva strach z ľudí, aby nás prinútil prestať zvestovať alebo urobiť nejaký kompromis. Niektoré vlády podnietil, aby zakázali našu činnosť a prenasledovali nás. (Luk. 21:12) Mnohí ľudia v Satanovom svete šíria o Jehovových svedkoch skreslené informácie a zlomyseľné klamstvá. Tí, ktorí tomu uveria, sa nám možno vysmievajú alebo na nás aj fyzicky útočia. (Mat. 10:36) Malo by nás to prekvapovať? Vôbec nie. Satan používal takúto taktiku už v prvom storočí. (Sk. 5:27, 28, 40) w22.06 26:10-11

Kto sú tí „mnohí“, ktorým budú pomazaní pomáhať, aby sa stali spravodlivými? Sú to tí, ktorí budú vzkriesení, tí, ktorí prežijú Armagedon, a deti, ktoré sa možno narodia v novom svete. Na konci 1 000 rokov budú všetci ľudia na zemi dokonalí. Musíme pamätať na to, že ak je niekto dokonalý, automaticky to neznamená, že získa večný život. Tak to bolo aj v prípade Adama a Evy. Boli síce dokonalí, ale na to, aby od Jehovu dostali večný život, museli ukázať, že sú mu poslušní. Ale, žiaľ, neboli. (Rim. 5:12) Keďže už budú všetci na konci 1 000 rokov dokonalí, budú všetci už navždy naplno podporovať Jehovovu vládu? Alebo tam budú aj takí ako Adam a Eva, ktorí síce boli dokonalí, ale zradili Boha? Tieto otázky budú musieť byť zodpovedané. w22.09 40:12-14

Je pre teba ľahké zostať pozitívny, keď vidíš, čo sa deje vo svete? Rodiny sa rozpadajú. Ľudia sú stále viac sebeckejší a agresívnejší. Mnohí strácajú dôveru k autorite. Ale práve pre to, čo sa deje, môžeš mať istotu, že situácia sa zlepší. Prečo to môžeme povedať? Lebo ľudia sa správajú presne tak, ako to bolo predpovedané v známom proroctve o „posledných dňoch“. (2. Tim. 3:1–5) Žiadny úprimný človek nemôže poprieť, že toto proroctvo sa spĺňa. Je to dôkaz, že Ježiš Kristus vládne ako Kráľ Božieho Kráľovstva. Ale toto proroctvo je len jedno z mnohých, ktoré sa týkajú Kráľovstva. Všetky tieto proroctvá do seba zapadajú ako jednotlivé dieliky puzzle a dávajú nám jasný obraz o tom, kde sa nachádzame v Jehovovom časovom rozvrhu. w22.07 28:1-2

Počas pandémie covidu-19 sme dostali konkrétne pokyny, ako majú prebiehať zhromaždenia a zvestovateľská služba. Takmer zo dňa na deň sa naše zhromaždenia a zjazdy začali konať prostredníctvom videokonferencie. Začali sme zvestovať hlavne cez telefón a prostredníctvom listov. A Jehova nás v tom podporoval. Viaceré pobočky podali správu, že dosiahli výnimočný vzrast v počte zvestovateľov. Mnohí bratia a sestry mali počas toho obdobia v službe veľa pekných zážitkov. Niektorí si myslia, že Božia organizácia bola počas pandémie až príliš opatrná. Ale veľakrát sa ukázalo, že pokyny, ktoré sme dostali, boli múdre. Keď uvažujeme o tom, s akou láskou nás Ježiš vedie, uisťuje nás to, že bez ohľadu na to, čo prinesie zajtrajšok, Jehova a jeho milovaný Syn budú s nami. (Hebr. 13:5, 6) w22.07 29:15-16

Jehovu chceme nielen chváliť, ale mu aj ďakovať za všetky tie úžasné veci, ktoré nám dáva. Napríklad za to, že sa môžeme tešiť z krásnych farieb kvetov, z toľkých vynikajúcich, rozmanitých jedál a z príjemnej spoločnosti blízkych priateľov. Náš milujúci Otec nám toho dáva ešte oveľa viac, lebo chce, aby sme boli šťastní. (Žalm 104:12–15, 24) Ale ešte dôležitejšie je, aby sme ďakovali Jehovovi za to, ako nás duchovne sýti a akú krásnu nádej nám dáva do budúcnosti. Ľahko by sa nám mohlo stať, že zabudneme Jehovovi poďakovať za to, čo pre nás robí. Čo nám pomôže, aby sa nám to nestalo? Môžeme si zapisovať to, o čo Jehovu prosíme, a neskôr sa k tomu vrátiť, aby sme videli, ako nám na naše modlitby odpovedal. A potom mu za to poďakujme. (Kol. 3:15) w22.07 31:8-9

Všetci vieme, že iba poznať pravdu nestačí. Musíme v súlade s ňou aj žiť, čiže uplatňovať to, čo sa učíme. Len tak budeme skutočne šťastní. (Jak. 1:25) Ako sa môžeme uistiť, že žijeme v súlade s pravdou? Jeden brat to robí tak, že sa skúma, v ktorých oblastiach sa mu darí uplatňovať to, čo sa učí, a v ktorých sa ešte musí zlepšiť. Apoštol Pavol nám radí: „Nech už sme urobili akýkoľvek pokrok, robme ho ďalej tak ako doteraz.“ (Fil. 3:16) Ukázali sme si, k čomu to vedie, keď sa snažíme „žiť v súlade s pravdou“. Nielenže sme si skvalitnili život, ale aj robíme radosť Jehovovi a našim spolukresťanom. (Prísl. 27:11; 3. Jána 4) To sú naozaj silné dôvody, aby sme milovali pravdu a žili v súlade s ňou. w22.08 34:16-18

Ako môžu lásku k Jehovovi a Ježišovi prejaviť zboroví starší? Jeden dôležitý spôsob je ten, že sa starajú o Ježišove ovečky. (1. Petra 5:1, 2) Ježiš to zdôraznil, keď hovoril s apoštolom Petrom. Po tom, čo Ježiša trikrát zaprel, mu chcel veľmi dokázať, že ho má rád. Ježiš sa ho po svojom vzkriesení opýtal: „Šimon, syn Jánov, máš ma rád?“ Peter by určite urobil čokoľvek, aby ho o tom presvedčil. Ježiš mu povedal: „Pas moje ovečky.“ (Ján 21:15–17) A Peter sa o ne až do konca svojho života nežne staral, čím dokázal, že svojho Pána miluje. Starší, ako môžete ukázať, že to, čo Ježiš povedal Petrovi, je dôležité aj pre vás? Svoju lásku k Jehovovi a Ježišovi môžete prejaviť tak, že sa naplno venujete pastierskej činnosti a ešte viac ako inokedy pomáhate nečinným vrátiť sa k Jehovovi. (Ezech. 34:11, 12) w23.01 5:10-11

Možno si myslíš, že nikto nemôže rozumieť tomu, čo prežívaš. Ale to je nebezpečný názor, lebo by si mohol dospieť k záveru, že si v beznádejnej situácii a že nesprávnej túžbe nie si schopný odolať. Biblia hovorí niečo iné. Píše sa v nej: „Postará sa o východisko, aby ste ju dokázali zniesť.“ Teda aj keď po niečom nesprávnom veľmi silno túžime, dokážeme tomu odolať. S Jehovovou pomocou sa dokážeme vyhnúť tomu, aby sme urobili niečo zlé. Nezabúdajme, že sme nedokonalí, a preto sa môže stať, že sa u nás z času na čas objavia nesprávne túžby. Ale keď sa to stane, konajme rozhodne a hneď ich zavrhnime, tak ako Jozef, ktorý rýchlo utiekol od Putifárovej manželky. (1. Mojž. 39:12) Nesprávnym túžbam sa nemusíme poddať! w23.01 2:16-17

Jednou z Jehovových vlastností je spravodlivosť. (5. Mojž. 32:4) Tá úzko súvisí s nestrannosťou a Jehova je nestranný. (Sk. 10:34, 35) Vidno to aj z toho, v akých jazykoch bola Biblia napísaná. Jehova sľúbil, že „pravého poznania“, ktoré je v Biblii, v čase konca „pribudne“. Mnohí jej budú rozumieť. (Dan. 12:4) To sa dnes deje aj vďaka prekladaniu a vydávaniu Biblie a biblických publikácií. Jehovovi svedkovia preložili celé Božie Slovo alebo jeho časti už do viac ako 240 jazykov a každý ho môže dostať bezplatne. Vedie to k tomu, že ľudia zo všetkých národov môžu zareagovať na „dobrú správu o Kráľovstve“, skôr ako príde koniec. (Mat. 24:14) Náš spravodlivý Boh chce dať každému príležitosť, aby ho spoznal tak, že si číta jeho Slovo. Je to preto, lebo nás má všetkých veľmi rád. w23.02 6:11-12

Určite aj ty miluješ spravodlivosť. Ale sme nedokonalí, a keby sme si nedávali pozor, ľahko by sa mohlo stať, že by sme sa dali ovplyvniť názormi tohto sveta. (Iz. 5:20) Byť spravodlivý v žiadnom prípade neznamená byť pyšný, kritizovať druhých alebo sa robiť lepším než ostatní. Také správanie sa Bohu rozhodne nepáči. Keď bol Ježiš na zemi, odsúdil náboženských vodcov za to, že vytvárali vlastné normy spravodlivosti. (Kaz. 7:16; Luk. 16:15) Ale samospravodlivosť nemá nič spoločné so spravodlivosťou. Spravodlivosť je krásna vlastnosť. Jednoducho povedané, byť spravodlivý znamená robiť to, čo je správne v Jehovových očiach. Slová pre „spravodlivosť“, ktoré sa používajú v Biblii, nesú myšlienku „žiť podľa najvyšších noriem“ – Jehovových noriem. w22.08 36:3-5

Ježiš dôveroval svojim učeníkom napriek ich chybám. (Ján 15:16) Keď si Jakub a Ján chceli zabezpečiť významné postavenie v Kráľovstve, Ježiš nespochybňoval, z akých pohnútok slúžia Jehovovi, ani ich neprestal ako apoštolov používať. (Mar. 10:35–40) Neskôr, keď bol zatknutý, ho všetci učeníci opustili. (Mat. 26:56) Napriek tomu im neprestal dôverovať. Aj keď veľmi dobre vedel o ich chybách, „prejavoval im lásku až do konca“. (Ján 13:1) Po svojom vzkriesení dokonca poveril svojich 11 verných apoštolov, aby viedli zvestovateľskú a vyučovaciu činnosť a starali sa o jeho drahocenné ovečky. (Mat. 28:19, 20; Ján 21:15–17) Títo nedokonalí muži nesklamali jeho dôveru. Všetci verne slúžili Bohu až do konca svojho pozemského života. Z príkladu Ježiša sa učíme, že aj nedokonalým ľuďom sa dá dôverovať. w22.09 37:12

Keď sme presvedčení, že Jehova nás miluje a je na našej strane, Satanovi sa nepodarí zastrašiť nás. Napríklad pisateľ 118. žalmu zažil rôzne náročné situácie. Mal veľa nepriateľov a niektorí z nich boli vo vysokom postavení (9., 10. verš). Niekedy bol pod veľkým tlakom (13. verš). A Jehova ho prísne naprával (18. verš). Napriek tomu spieval: „Nebudem sa báť.“ Vedel, že napriek tomu, že ho Jehova napráva, ho miluje. Bol si istý, že bez ohľadu na to, čo bude zažívať, jeho milujúci Boh mu vždy príde na pomoc. (Žalm 118:29) Musíme byť presvedčení, že Jehova miluje aj nás osobne. Vďaka tomu môžeme prekonať to, čoho sa ľudia bežne boja: (1) strach, že sa nedokážeme postarať o rodinu, (2) strach z ľudí a (3) strach zo smrti. w22.06 26:3-4

Ak chceme byť skutočne šťastní, musíme dávať uctievanie Jehovu na prvé miesto. Jehova je náš Stvoriteľ, preto si zaslúži, aby sme ho uctievali. (Zjav. 4:11; 14:6, 7) Malo by nám záležať na tom, aby sme ho uctievali tak, ako si to praje – „duchom a pravdou“. (Ján 4:23, 24) Chceme, aby nás pri uctievaní viedol svätý duch, aby sme Jehovu uctievali v súlade s pravdami, ktoré sú v Božom Slove. Uctievanie Jehovu musí byť pre nás to najdôležitejšie, aj keď žijeme v krajine, kde je naša činnosť obmedzená alebo zakázaná. V súčasnosti je viac než 150 našich bratov a sestier vo väzení len preto, že sú Jehovovými svedkami. Napriek tomu sú šťastní a robia, čo môžu – modlia sa, študujú a hovoria druhým o Bohu a jeho Kráľovstve. Aj my môžeme byť šťastní, keď nás ľudia urážajú alebo prenasledujú, lebo vieme, že Jehova je s nami a odmení nás. (1. Petra 4:14) w22.10 41:13

Veľa nadčasových rád, ktoré nám dáva Jehova a ktoré môžu zlepšiť život, nájdeme napríklad v knihe Príslovia. Pozrime sa na dve z nich. Prvá rada: buď spokojný s tým, čo máš. Príslovia 23:4, 5 nám radia: „Nevyčerpávaj sa honbou za bohatstvom… narastú mu krídla ako orlovi a odletí k oblohe.“ Napriek tomu sú mnohí ľudia – bohatí či chudobní – posadnutí zarábaním peňazí. Často sa správajú tak, že si pri tom poškodia povesť, vzťahy a dokonca aj zdravie. (Prísl. 28:20; 1. Tim. 6:9, 10) Druhá rada: Skôr ako niečo povieš, premýšľaj. Keby sme si nedali pozor, mohli by sme svojimi slovami narobiť veľa škody. V Prísloviach 12:18 sa píše: „Bezmyšlienkovité slová bodajú ako meč, ale jazyk múdrych uzdravuje.“ Keď neklebetíme o chybách druhých, prispievame k dobrým vzťahom. (Prísl. 20:19) w22.10 43:14, 16-17

Ezechiel sa mal úplne stotožniť s posolstvom, ktoré mal odovzdať, malo sa stať akoby jeho súčasťou. A to ho malo motivovať, aby ho oznámil druhým. Potom sa stalo niečo prekvapujúce. Ezechiel si uvedomil, že zvitok „bol sladký ako med“. (Ezech. 3:3) Prečo? Lebo zastupovať Jehovu bolo preňho niečo veľmi príjemné. (Žalm 19:8–11) Veľmi si cenil, že má tú česť slúžiť ako Jehovov prorok. Neskôr Jehova povedal Ezechielovi: „Počúvaj všetko, čo ti poviem, a vezmi si moje slová k srdcu.“ (Ezech. 3:10) Vlastne mu tým povedal, aby si zapamätal slová toho zvitku a premýšľal o nich. Keď to urobil, posilnil si vieru a zároveň sa dozvedel, aké pôsobivé posolstvo od Boha má ľuďom odovzdať. (Ezech. 3:11) Keď tomuto posolstvu dobre rozumel a bol s ním stotožnený, bol pripravený oznamovať ho druhým a splniť si svoju úlohu od Jehovu. w22.11 45:12-14

Ak sú organizačné zmeny skúškou tvojej vernosti, čo by si mal robiť? Plne ich podpor. Keď Kehátovci putovali po pustatine, niesli pred celým ľudom truhlu zmluvy. (4. Mojž. 3:29, 31; 10:33; Joz. 3:2–4) To bola obrovská česť! Ale keď sa Izraeliti usadili v Zasľúbenej krajine, situácia sa zmenila. Truhlu už nebolo potrebné pravidelne prenášať. Kehátovci dostali za úlohu iné povinnosti (1. Kron. 6:31–33; 26:1, 24) Nikde v Biblii sa nepíše, že by sa sťažovali alebo dožadovali nejakých významnejších úloh vzhľadom na to, čo robili v minulosti. Aký príklad nám dávajú? Naplno podporuj všetky zmeny, ktoré sa dejú v Jehovovej organizácii, vrátane tých, ktoré sa týkajú teba. Teš sa z každej úlohy, ktorú dostaneš. Pamätaj, že tvoja hodnota nezávisí od toho, akú úlohu máš v Božej organizácii. To, čo je pre Jehovu dôležitejšie, je tvoja poslušnosť. w22.11 48:10-11

Oneziforus sa snažil apoštola Pavla vyhľadať a potom mu pomáhal vo všetkom, čo potreboval. Ochotne zaňho riskoval svoj život. Ako ho môžeme napodobniť? Nedovoľme, aby nám strach z človeka zabránil pomáhať našim bratom, ktorí sú prenasledovaní. Zastávajme sa ich a pomáhajme im, ako len môžeme. (Prísl. 17:17) Veľmi potrebujú našu lásku a pomoc. Veľmi pekný príklad nám dávajú naši bratia a sestry v Rusku. S láskou pomáhajú svojim spolukresťanom, ktorí sú vo väzení. Keď sa niekto z nich dostane pred súd, mnohí bratia a sestry ho prídu podporiť. Čo sa od nich môžeme naučiť? Keď sa bratia, ktorí nás vedú, stanú terčom ohovárania, dostanú sa do väzenia a sú prenasledovaní, nedajme sa tým zastrašiť. Modlime sa za nich, podporujme členov ich rodiny a hľadajme ďalšie spôsoby, ako im pomôcť. (Sk. 12:5; 2. Kor. 1:10, 11) w22.11 47:11-12

K úlohám starších patrí aj to, aby pomáhali bratom a sestrám po duchovnej a citovej stránke. (1. Petra 5:2) V prípade katastrofy by sa mali najprv uistiť, že každý je v bezpečí a má jedlo, oblečenie a strechu nad hlavou. Ale je možné, že ešte veľa mesiacov po katastrofe budú mnohí potrebovať duchovnú a emocionálnu podporu. (Ján 21:15) Harold, ktorý slúži vo výbore pobočky a stretol sa s mnohými bratmi a sestrami, ktorých postihla prírodná katastrofa, hovorí: „Chce to čas, kým sa z toho spamätajú. Ich život sa možno postupne vráti do starých koľají. Ale spomienky na ich blízkych, ktorí zomreli, na rodinné pamiatky, o ktoré prišli, a na to, že len o vlások unikli smrti, sa môžu neustále vynárať. Tieto spomienky v nich môžu opakovane vyvolávať pocity smútku. To neznamená, že majú slabú vieru. Je to prirodzená ľudská reakcia.“ Starší si berú k srdcu radu: „Plačte s tými, ktorí plačú.“ (Rim. 12:15) w22.12 52:1, 10-11

Jehova nám štedro dáva svojho svätého ducha a vďaka tomu dokážeme konať to, čo je správne. Tento duch na nás pôsobí vtedy, keď si študujeme Božie Slovo. Dostávame ho, aj keď sme na zhromaždení. Sme tam s bratmi a sestrami, ktorí sa podobne ako my snažia konať to, čo je správne, a to nás veľmi povzbudzuje. (Hebr. 10:24, 25; 13:7) A keď sa vrúcne modlíme k Jehovovi a prosíme ho, aby nám pomohol prekonať nejakú našu slabosť, dá nám svätého ducha a silu, aby sme s ňou dokázali bojovať. Aj keď sa možno nesprávnych túžob úplne nezbavíme, vďaka týmto duchovným činnostiam budeme mať silu odolať pokušeniu, aby sme im nepodľahli. Keď sme si už vytvorili zvyk venovať sa duchovným činnostiam, musíme sa ho držať a ďalej si posilňovať túžbu konať to, čo je správne. w23.01 2:13-14

Aj keď Biblia nie je lekárska príručka a ani sa v nej nepíše, ako by sme sa mali stravovať, dozvedáme sa z nej, ako sa na tieto veci pozerá Jehova. Napríklad nám radí: „Chráň svoje telo pred tým, čo by ti mohlo ublížiť.“ (Kaz. 11:10) Nemali by sme sa prejedať ani opíjať, pretože by to mohlo ohroziť naše zdravie alebo by nás to dokonca mohlo pripraviť o život. (Prísl. 23:20) Jehova chce, aby sme sa ovládali v tom, čo a koľko toho zjeme a vypijeme. (1. Kor. 9:25) Ako môžeme dať najavo, že si vážime život, ktorý nám Jehova dal? Napríklad tak, že skôr ako sa v niečom rozhodneme, použijeme „schopnosť premýšľať“. (Žalm 119:99, 100; Prísl. 2:11; pozn. pod čiarou.) Môže sa to týkať povedzme toho, že si dobre rozmyslíme, či nejaké jedlo budeme jesť alebo nie. Možno máme niečo zvlášť radi, ale vieme, že keď to zjeme, bude nám zle. A tak sa rozhodneme, že si to radšej nedáme. Naša rozumnosť sa prejaví aj v tom, že budeme mať dostatok spánku, budeme pravidelne cvičiť, mať dobré hygienické návyky a doma budeme mať čisto. w23.02 9:6-7

Čo môžeš robiť, aby si pri čítaní Biblie našiel nejaký duchovný poklad? Rozoberme si 2. Timotejovi 3:16, 17. Píše sa tam, že „celé Písmo... je užitočné“ (1) na vyučovanie, (2) na karhanie, (3) na nápravu všetkého a (4) na výchovu. V týchto štyroch oblastiach ti môžu byť užitočné všetky biblické knihy, dokonca aj tie, ktoré si tak často nečítaš. Zamysli sa nad tým, čo ťa tá biblická správa učí o Jehovovi, o jeho zámere alebo o tom, aká zásada z nej vyplýva. Premýšľaj, v akom smere slúži na karhanie. Skúmaj, ako ti tie verše pomôžu rozpoznať nesprávne sklony alebo postoje, bojovať proti nim a zostať verný Jehovovi. Uvažuj, ako ich môžeš použiť na nápravu nejakého nesprávneho názoru, s ktorým si sa napríklad stretol v službe. A snaž sa v tých veršoch nájsť niečo, čo je užitočné na výchovu, aby si sa dokázal na veci pozerať tak ako Jehova. Keď budeš mať pri čítaní Biblie stále na mysli tieto štyri oblasti, nájdeš duchovné poklady, ktoré ťa obohatia. w23.02 7:11

Z proroctva v knihe Daniel vyplýva, že Ježiš mal začať vládnuť na konci prorockého obdobia siedmich časov. Vieme zistiť, kedy sa to stalo? (Dan. 4:10–17) „Sedem časov“ predstavuje obdobie 2 520 rokov. Začalo sa v roku 607 pred n. l., keď Babylončania zbavili moci posledného kráľa, ktorý vládol na Jehovovom tróne v Jeruzaleme. Skončilo sa v roku 1914 n. l., keď Jehova dosadil na trón Ježiša, čiže toho, kto má „zákonné právo“ na to, aby bol Kráľom Božieho Kráľovstva. (Ezech. 21:25–27) Aký úžitok máme z toho, že rozumieme tomuto proroctvu? Posilňujeme si dôveru, že Jehova plní svoje sľuby presne v tom čase, ktorý stanovil. Postaral sa o to, aby Božie Kráľovstvo začalo vládnuť v presne určenom čase. Preto si môžeme byť istí, že rovnako zabezpečí, aby sa aj všetky ostatné proroctvá splnili v čase, ktorý určil. Áno, Jehovov deň „sa neoneskorí“! (Hab. 2:3) w22.07 28:3-5