Január

Jeden z najkrajších momentov v živote rodičov je, keď sa im narodí zdravé bábätko. Aj keď ho neskutočne ľúbia, nechcú, aby ním zostalo navždy. Naopak, ak by prestalo rásť, robili by si oňho starosti. Podobne aj Jehova je veľmi rád, keď ho začneme spoznávať a robíme prvé kroky. (1. Kor. 3:1) Ale nechce, aby sme zostali len pri tom. Chce, aby sme duchovne dospeli. Grécke slovo, ktoré sa v Biblii prekladá ako „dospelý“, môže znamenať aj „zrelý“, „dokonalý“ a „úplný“. (Ef. 4:13, pozn. pod čiarou) Tak ako dieťa stále rastie, až sa z neho stane dospelý človek, aj my by sme mali duchovne rásť, aby sa z nás stali zrelí kresťania. (1. Tim. 4:15) No tam sa to nekončí, pretože duchovný pokrok môžeme robiť stále. w24.04 14:1, 3

Čo by si odpovedal, ak by sa ťa niekto spýtal, kým je pre teba Jehova? Zrejme by si povedal, že je tvojím Bohom, Otcom a priateľom. A možno by ti napadlo aj niečo ďalšie. No povedal by si, že je aj tvojím hostiteľom? Kráľ Dávid prirovnal Jehovu k hostiteľovi a jeho verných služobníkov k jeho hosťom. Napísal: „Jehova, kto smie byť hosťom v tvojom stane? Kto smie prebývať na tvojom svätom vrchu?“ (Žalm 15:1) Z týchto slov vyplýva, že môžeme byť Jehovovými hosťami, čiže jeho priateľmi. Predtým než Jehova začal tvoriť, bol sám. No potom sa rozhodol, že stvorí svojho prvorodeného Syna. On bol prvým, koho privítal vo svojom obraznom stane. Jehova mal veľkú radosť, že sa mohol stať hostiteľom. V Biblii sa píše, že zo svojho Syna mal „potešenie“ a že aj on „sa celý čas pred ním [radoval]“. (Prísl. 8:30) w24.06 23:1-3

Predstav si, ako sa skalnatými vrchmi blízko Hebronu už tri dni ozýva živá vrava a radostné piesne chvály. Je tam viac ako 340 000 mužov, ktorí prišli dosadiť Dávida za kráľa nad celým Izraelom. (1. Kron. 12:39) Medzi nimi je aj mladý muž, ktorý sa volá Cádok. Mnohí by si ho v tom dave ani nevšimli. Ale Jehova si ho všimol a postaral sa, aby sme aj my vedeli, že tam bol. (1. Kron. 12:22, 26–28) Cádok bol kňazom a úzko spolupracoval s veľkňazom Abiatárom. Bol tiež vidiacim, čo znamená, že od Jehovu dostal mimoriadnu múdrosť a dokázal rozpoznať jeho vôľu. (2. Sam. 15:27) Bol veľmi odvážny. V týchto posledných dňoch Satan stále viac útočí na Jehovových služobníkov. (1. Petra 5:8) Zatiaľ čo čakáme na Jehovu, kým Satana a jeho zlý svet odstráni, musíme byť odvážni. (Žalm 31:24) A v tom si môžeme zobrať príklad z Cádoka. w24.07 27:1-3

Keď Jehova stvoril prvého muža a ženu, chcel, aby boli šťastní. Dal im nádherný domov, dar manželstva a zaujímavú prácu. Mali naplniť zem svojimi potomkami a spraviť z nej raj, akým bola záhrada Eden. Dal im len jeden jednoduchý zákaz. A varoval ich, že keď sa rozhodnú neposlúchnuť ho, zomrú. No vieme, čo sa stalo. Na scéne sa objavil zlý anjel, ktorý nemiloval Boha ani ich, a snažil sa ich naviesť na to, aby tento zákaz porušili. Žiaľ, podarilo sa mu to. Adam a Eva prestali dôverovať svojmu milujúcemu Otcovi a zhrešili. To, pred čím ich varoval, sa splnilo. Po zvyšok svojho života museli za to, čo urobili, niesť následky. Začali starnúť a nakoniec zomreli. (1. Mojž. 1:28, 29; 2:8, 9, 16–18; 3:1–6, 17–19, 24) w24.08 31:3

Jehova a jeho milovaný Syn chcú, aby sme boli šťastní. V Žalme 119:2 sa píše: „Šťastní sú tí, čo dodržiavajú jeho pripomienky a hľadajú ho celým srdcom.“ Uistil nás o tom aj Ježiš, keď povedal: „Šťastní sú tí, ktorí počujú Božie slovo a zachovávajú ho!“ (Luk. 11:28) O nás, Jehovových služobníkoch, nepochybne platí, že sme šťastní, keď si každý deň čítame Božie Slovo a snažíme sa ním riadiť. (Jak. 1:22–25) Robíme tým radosť Jehovovi. (Kaz. 12:13) Máme tiež lepšie vzťahy v rodine aj s bratmi a sestrami. Okrem toho sa vyhneme mnohým problémom, aké majú ľudia, ktorí Jehovu neposlúchajú. Rozhodne súhlasíme s tým, čo povedal kráľ Dávid. Po tom, čo sa zmienil o Jehovových zákonoch, nariadeniach a súdoch, dodal: „Kto ich dodržiava, získa veľkú odmenu.“ (Žalm 19:7–11) w24.09 36:1-3

Čo Jehova vidí, keď sa z neba pozerá na svojich služobníkov? Vie, kedy sme šťastní a kedy smutní. (Žalm 37:18) A keď vidí, že mu zo srdca slúžime, aj keď nás niečo veľmi trápi, má z toho veľkú radosť. No nielen to. Túži nám pomáhať a utešovať nás. V Žalme 147:3 sa hovorí, že Jehova „obväzuje rany“ tých, ktorých srdce je strápené bolesťou. Je to krásny opis toho, ako sa Jehova nežne stará o tých, ktorí prežívajú citovú bolesť. Ale čo musíme robiť my, aby sme jeho pomoc pocítili? Ukážme si to na jednom príklade. Skúsený lekár môže veľmi pomôcť niekomu, kto je zranený. Ale aby to tak bolo, pacient musí urobiť presne to, čo mu lekár povie. To isté musíme robiť my, aby sme sa uzdravili citovo. Jehova k nám hovorí cez svoje Slovo a dáva nám láskavé rady. w24.10 40:1-2

V minulosti sa v našich publikáciách rozoberalo, čo bude s tými, ktorých Jehova posúdi ako nespravodlivých. Hovorili sme, že ľudia, ktorých zničil sám Jehova, nemajú nádej na vzkriesenie. V Biblii sa píše o viacerých Jehovových rozsudkoch nad nespravodlivými ľuďmi. Napríklad v potope Jehova zničil všetkých okrem Noema a jeho rodiny. Prikázal Izraelitom, aby zničili sedem národov, ktoré žili v Zasľúbenej krajine. Alebo poslal jedného anjela, ktorý za noc zabil 185 000 asýrskych vojakov. (5. Mojž. 7:1–3; Iz. 37:36, 37) Máme v Biblii dosť informácií na to, aby sme mohli povedať, že Jehova všetkých týchto ľudí odsúdil na večné zničenie bez nádeje na vzkriesenie? Nie, nemáme. Čo sa týka príkladov, ktoré sme spomenuli, nevieme, ako Jehova posúdil každého jednotlivca. A ani nevieme, či všetci mali možnosť spoznať ho a kajať sa. w24.05 18:5-7

Ježiš raz vyrozprával podobenstvo o vdove, ktorá stále chodila za sudcom, aby jej zabezpečil spravodlivosť. S týmto príbehom sa nepochybne stotožnili mnohí Ježišovi učeníci. V tej dobe boli totiž obyčajní ľudia často obeťou nespravodlivosti. (Luk. 18:1–5) A tento príbeh má význam aj pre nás, pretože nespravodlivosť zažil už asi každý z nás. V tomto svete sú predsudky, diskriminácia a útlak na dennom poriadku. A tak nás neprekvapuje, keď sa s nimi stretneme. (Kaz. 5:8) Čo však možno nečakáme, je to, keď sa k nám takto zachová niekto zo zboru. Ale aj to sa môže stať. No na rozdiel od ľudí, ktorí nás prenasledujú alebo ktorí nám odporujú, je to neúmyselné. Proste sme nedokonalí. Veľa sa však môžeme naučiť z toho, ako Ježiš reagoval na nespravodlivosť od nepriateľov. Ak máme mať trpezlivosť s našimi nepriateľmi, ktorí sa k nám správajú zle, o čo viac by sme ju mali mať s našimi bratmi a sestrami. w24.11 44:1-2

Chlieb bol v biblických časoch základnou potravinou. (1. Mojž. 14:18; Luk. 4:4) Bol taký bežný, že keď sa v Biblii niekedy hovorí o „chlebe“, myslí sa tým jedlo vo všeobecnosti. (1. Mojž. 41:54, pozn. pod čiarou; Mat. 6:11) Chlieb zohral hlavnú úlohu aj v Ježišových dvoch známych zázrakoch. (Mat. 16:9, 10) O jednom z nich sa píše v 6. kapitole Jána. Ježišovi apoštoli sa práve vrátili zo zvestovateľskej cesty. Ježiš chcel, aby si oddýchli, a tak ich vzal člnom cez Galilejské more na opustené miesto neďaleko Betsaidy. (Mar. 6:7, 30–32; Luk. 9:10) No netrvalo dlho a zhromaždili sa tam tisíce ľudí. Ježiš ich však neposlal preč. Láskavo sa im venoval, učil ich o Kráľovstve a uzdravoval ich. Keď sa zvečerilo, učeníci sa začali pýtať, odkiaľ budú mať všetci tí ľudia čo jesť. Niektorí možno so sebou trochu jedla mali, ale väčšina by si ho musela ísť kúpiť do okolitých dedín. (Mat. 14:15) w24.12 48:1-2

Naši prví rodičia Adam a Eva boli dokonalí a žili v krásnom raji. (1. Mojž. 1:27; 2:7–9) Čakal ich šťastný a nekonečný život. Ale zrazu sa všetko zmenilo. Prišli o svoj nádherný domov, ako aj o možnosť žiť večne. Aké dedičstvo zanechali svojim budúcim deťom? V Biblii je odpoveď: „Prostredníctvom jedného človeka [Adama] vstúpil do sveta hriech a prostredníctvom hriechu smrť, a tak sa smrť rozšírila na všetkých ľudí, pretože všetci zhrešili.“ (Rim. 5:12) Teda po Adamovi sme zdedili hriech, kvôli ktorému zomierame. Ježiš prirovnal hriechy k „dlhom“. (Mat. 6:12; Luk. 11:4, pozn. pod čiarou) Keď zhrešíme, je to, akoby sme si u Jehovu vytvorili dlh. Sami by sme ho nikdy nedokázali splatiť. (Žalm 49:8) Zrušila by ho jedine naša smrť. (Rim. 6:7) w25.02 6:2-3

Hovoriť ľuďom o Božom Kráľovstve je pre nás veľká česť. Nemôže to robiť hocikto. Napríklad keď bol Ježiš na zemi, nedovolil démonom, aby o ňom hovorili. (Luk. 4:41) Keď chce niekto zvestovať dobrú správu spolu s Jehovovým ľudom, musí najprv spĺňať určité požiadavky. Z čoho vidno, že si službu veľmi ceníme? Z toho, že s ľuďmi hovoríme vždy, keď môžeme. Tak ako to robil Ježiš, aj my sadíme semienka pravdy o Kráľovstve do sŕdc ľudí a polievame ich. (Mat. 13:3, 23; 1. Kor. 3:6) Podľa jeho vzoru aj Jehovova organizácia robí všetko pre to, aby sa o Božom mene dozvedelo čo najviac ľudí. Dôležitú úlohu v tom hrá Biblia – Preklad nového sveta. Božie meno je v nej vrátené na všetky miesta, kde pôvodne bolo. Celý tento preklad alebo jeho časti sú dnes dostupné vo viac ako 270 jazykoch. w24.04 15:8-9

Niektorí šťastne ženatí bratia zvyknú každý deň urobiť niečo, čím svojej manželke ukážu, že ju veľmi milujú. (1. Jána 3:18) Manžel môže svojej manželke prejaviť lásku aj takými maličkosťami, ako napríklad, že ju chytí za ruku alebo že ju objíme. Môže jej počas dňa poslať správu so slovami „chýbaš mi“ alebo „ako sa máš?“ Z času na čas jej môže z lásky kúpiť kvety alebo nejaký darček. Tým všetkým dáva najavo, že si svoju manželku váži a prispieva k tomu, aby bolo ich manželstvo pevné. Manžel, ktorý si svoju manželku váži, ju povzbudzuje a hovorí jej, prečo si ju cení. Môže to robiť napríklad tak, že jej ďakuje za všetko, čo preňho robí. (Kol. 3:15) Keď ju úprimne chváli, hreje ju to pri srdci. Vďaka tomu sa cíti v bezpečí a nepochybuje, že ju manžel miluje a váži si ju. w25.01 2:15-16

Pätnásty žalm sa končí sľubom: „Človek, ktorý si takto počína, bude vždy pevne stáť.“ Z týchto slov sa dozvedáme, prečo Jehova chce, aby sme dodržiavali všetko, o čom sa píše v 15. žalme. Praje si, aby sme boli šťastní. Keď budeme žiť podľa týchto rád, Jehova nás bude žehnať a chrániť. Hostí v Jehovovom obraznom stane čaká úžasná budúcnosť. Pre verných pomazaných kresťanov Ježiš pripravil „miesto na bývanie“ v nebi. (Ján 14:2) A tí, ktorí majú nádej žiť večne na zemi, sa tešia na splnenie slov zo Zjavenia 21:3. Pre každého z nás je veľká česť, že môžeme byť hosťami v Jehovovom stane a byť jeho priateľmi po celú večnosť! (Žalm 15:1–5) w24.06 24:19-20

Čo je sláva? V Biblii sa slovo „sláva“ vzťahuje na čokoľvek, čo niekoho robí pôsobivým. Krátko nato, ako Jehova vyslobodil Izraelitov z Egypta, im veľkolepým spôsobom ukázal svoju slávu. Skús si predstaviť, ako to vyzeralo. Milióny Izraelitov stoja na úpätí vrchu Sinaj, aby sa stretli so svojím Bohom. Vrch zahalí hustý tmavý oblak. Zrazu nastáva desivé zemetrasenie, ktoré je zrejme sprevádzané sopečnou činnosťou. Kým sa trasie zem pod ich nohami, oblohu pretínajú blesky a ozývajú sa hromy a ohlušujúci zvuk rohu. (2. Mojž. 19:16–18; 24:17; Žalm 68:8) Izraeliti museli byť ohromení z toho, ako úžasne im Jehova ukázal svoju slávu. Dnes vzdávame Jehovovi slávu tak, že druhým hovoríme, akú má úžasnú moc a nádherné vlastnosti. Alebo tak, že keď sa nám niečo podarí, zásluhy za to pripíšeme jemu. (Iz. 26:12) w25.01 1:2-3

Počas cesty do Zasľúbenej krajiny začali významní muži spochybňovať Mojžiša a úlohu, ktorú od Jehovu dostal. Hovorili: „Celý ľud, všetci [nielen Mojžiš] sú svätí a Jehova je uprostred nich.“ (4. Mojž. 16:1–3) Je pravda, že pre Jehovu bol svätý „celý ľud“, ale vybral Mojžiša, aby ich viedol. Preto tí, ktorí kritizovali Mojžiša, v podstate kritizovali Jehovu. Nešlo im o to, čo chcel Jehova, ale o to, čo chceli oni sami – väčšiu moc a uznanie. Skončilo sa to tak, že ich Jehova zničil, ako aj tisícky ďalších, ktorí boli na ich strane. (4. Mojž. 16:30–35, 41, 49) Podobne je to aj dnes. Jehovovi sa nepáči, keď niekto nerešpektuje spôsob, akým nás vedie. w24.07 28:11

Väčšina ľudí neverí, že príde koniec tohto sveta, a dokonca sa tomu vysmievajú. (2. Petra 3:3, 4) Hoci je ešte stále veľa vecí, ktoré nevieme, musíme mať pevnú vieru, že koniec tohto sveta príde v tom správnom čase a že Jehova sa o nás postará. Musíme si posilňovať vieru aj v to, že Jehova nás vedie cez „verného a rozvážneho otroka“. (Mat. 24:45) Keď sa veľké súženie začne, pravdepodobne dostaneme konkrétne pokyny, ktoré nám zachránia život. Preto je práve teraz čas, aby sme dôverovali bratom, ktorí nás v Jehovovej organizácii vedú. Nemôžeme očakávať, že im budeme úplne dôverovať vo veľkom súžení, keď s tým máme problém teraz. w24.09 37:11-12

Rodičia, nezabúdajte, že viera v Boha sa nededí. Časom za vami deti možno prídu s otázkami, ako napríklad: „Ako vieme, že Boh existuje? Dá sa veriť tomu, čo sa píše v Biblii?“ Je dobré, keď sa to pýtajú. Veď samotná Biblia nás povzbudzuje, aby sme používali „silu rozumu“ a „všetko skúmali“. (Rim. 12:1; 1. Tes. 5:21) Teda ako môžete svojim deťom pomôcť posilniť si vieru? Povzbudzujte ich, aby sa o pravde samy presvedčili. Keď sa ťa dieťa niečo opýta, využi to, aby si mu ukázal, ako nájsť odpoveď. Dobrými nástrojmi na to sú INTERNETOVÁ KNIŽNICA Strážnej veže a Pomôcka na vyhľadávanie v publikáciách Jehovových svedkov. V Pomôcke na vyhľadávanie si pod námetom „Biblia“ môže nájsť časť „Inšpirovaná Bohom“. Tam nájde dôkazy, že Biblia nie je len dobrá kniha, ktorú napísali ľudia. Je to „Božie slovo“. (1. Tes. 2:13) w24.12 50:4-5

V čom si starší môžu vziať príklad z Ježiša? Musia školiť bratov vrátane tých, ktorí sú ešte pomerne mladí, aby sa mohli ujať rôznych zodpovedných úloh. Starší by od nich nemali očakávať dokonalosť. Mali by im s láskou radiť, aby získali viac skúseností a stali sa z nich pokorní a verní bratia, ktorí budú ochotne slúžiť druhým. (1. Tim. 3:1; 1. Petra 5:5) Ježiš dal svojim učeníkom za úlohu nielen zvestovať dobrú správu, ale aj vyučovať. Učeníci sa na to možno necítili. Ale Ježiš nepochyboval, že to zvládnu, a aj im to povedal. Svoju dôveru im dal najavo slovami: „Tak ako Otec poslal mňa, aj ja posielam vás.“ (Ján 20:21) w24.10 41:15, 17

Dávid bol vynikajúci kráľ. Bol aj hudobníkom, básnikom, bojovníkom a prorokom. V živote si toho zažil veľa. Niekoľko rokov žil ako utečenec, lebo sa musel skrývať pred žiarlivým kráľom Saulom. Aj potom, ako sa stal kráľom, musel žiť na úteku, lebo jeho syn Abšalóm sa ho snažil zabiť a zmocniť sa trónu. No napriek týmto ťažkostiam aj osobným zlyhaniam zostal verný Bohu až do konca života. Jehova o ňom povedal, že je to „muž príjemný jeho srdcu“. A tak Dávidove rady určite stoja za to. (1. Kráľ. 15:5) Pozrime sa napríklad, čo poradil svojmu synovi a nástupcovi Šalamúnovi. Tohto mladého muža si Jehova vybral, aby mu postavil chrám, v ktorom mohli ľudia uctievať Boha tak, ako si praje. (1. Kron. 22:5) Čakalo ho veľa práce. A Jehovovu pomoc potreboval aj na to, aby dokázal ľud viesť. Čo Dávid povedal svojmu synovi? Že keď bude poslúchať Jehovu, bude sa mu v živote dariť. (1. Kráľ. 2:2, 3) w24.11 45:9-11

Manžel, ktorý fyzicky alebo slovne ubližuje svojej manželke, musí urobiť kroky, aby napravil svoj vzťah s Jehovom a aj s ňou. Po prvé, musí uznať, že má vážny problém. Jehova všetko vidí a počuje. (Žalm 44:21; Kaz. 12:14; Hebr. 4:13) Po druhé, musí s tým prestať a zmeniť svoje správanie. (Prísl. 28:13) Po tretie, musí svojej manželke a Jehovovi povedať, že mu to je veľmi ľúto, a poprosiť ich o odpustenie. (Sk. 3:19) Mal by tiež prosiť Jehovu, aby mu dal túžbu zmeniť sa a pomohol mu ovládať svoje myšlienky, reč a skutky. (Žalm 51:10–12; 2. Kor. 10:5; Fil. 2:13) Po štvrté, musí konať v súlade so svojimi modlitbami a robiť všetko pre to, aby znenávidel každú formu fyzického a verbálneho násilia. (Žalm 97:10) Po piate, hneď by mal zájsť za staršími a poprosiť ich o pomoc. (Jak. 5:14–16) Po šieste, mal by si urobiť plán, ktorý mu pomôže sa takému správaniu vyhnúť. w25.01 2:14

Miluješ Jehovu? Všetko dobré, čo máš, je od neho, dokonca aj tvoj život. Chceš mu dať najavo, že ho máš rád? Ak áno, to najlepšie, čo môžeš urobiť, je zasvätiť sa mu a dať sa pokrstiť. Potom sa staneš súčasťou jeho rodiny. Tvoj Otec a Priateľ ťa bude viesť a starať sa o teba, lebo mu budeš patriť. (Žalm 73:24; Iz. 43:1, 2) A vďaka tomu, že sa mu zasvätíš a dáš sa pokrstiť, získaš nádej na nekonečný život. (1. Petra 3:21) Je niečo, čo ti v krste bráni? Ak áno, nie si sám. Milióny ľudí pred tebou museli zmeniť svoje správanie a myslenie, aby sa mohli dať pokrstiť. A teraz s radosťou a horlivo slúžia Jehovovi. w25.03 9:1-2

V Biblii je hriech často prirovnaný k ťažkému nákladu, ktorý musíme niesť. Kráľ Dávid o svojich hriechoch napísal: „Topím sa v záplave svojich previnení, sú ako ťažké bremeno, ktoré nedokážem uniesť.“ (Žalm 38:4) Ale keď ľutujeme, čo sme urobili, Jehova nás zbaví viny. (Žalm 25:18; 32:5) Hebrejské slovo preložené ako „zbaviť“ v podstate znamená „zdvihnúť“ alebo „niesť“. Teda keď nám Jehova odpustí, je to, akoby nám zobral z pliec ťažký náklad a odniesol ho preč. Z ďalšieho slovného obrazu vidíme, ako ďaleko Jehova odnáša naše hriechy. V Žalme 103:12 čítame: „Ako ďaleko je východ od západu, tak od nás vzďaľuje naše priestupky.“ Východ je najvzdialenejším miestom od západu. Tieto dva body sa nikdy nestretnú. Teda Jehova od nás vzďaľuje naše hriechy tak ďaleko, ako si len vieme predstaviť. Nie je to krásny opis toho, ako nám odpúšťa? w25.02 7:5-6

Po tom, čo sa Ježiš vrátil do neba, apoštol Peter zázračne uzdravil muža, ktorý bol od narodenia chromý. (Sk. 1:8, 9; 3:2, 6–8) Samozrejme, že to prilákalo pozornosť množstva ľudí, ktorí sa okolo Petra zhŕkli. (Sk. 3:11) Užíval si svoju chvíľku slávy, zvlášť keď pochádzal z prostredia, kde sa na postavenie kládol veľký dôraz? Nie. Presmeroval chválu na Jehovu a Ježiša. Pokorne uznal: „Tento muž, ktorého vidíte a poznáte, dostal silu vďaka Ježišovmu menu a vďaka tomu, že veríme v jeho meno.“ (Sk. 3:12–16) Ako môžeme podobne ako Peter pracovať na pokore? Ak sme skutočne pokorní, druhým pomáhame preto, že milujeme Jehovu a ľudí, nie preto, že milujeme, keď nás druhí obdivujú. Vďaka tomu slúžime Jehovovi a bratom a sestrám, ako len môžeme, a máme z toho radosť, aj keď si to nikto nevšimne. (Mat. 6:1–4) w25.03 10:11-12

Väčšiu radosť zo služby môžeme mať vtedy, keď budeme myslieť na to, že službou dávame najavo lásku k Jehovovi a k ľuďom. (Mat. 22:37–39) Predstav si, aký je Jehova šťastný, keď nás vidí v službe, a akí šťastní budú ľudia, keď začnú študovať Bibliu! A pamätaj tiež na to, že tí, ktorí na dobrú správu zareagujú a začnú Jehovovi slúžiť, môžu žiť večne. (Ján 6:40) Čo ak z nejakého dôvodu nemôžeš vychádzať z domu? Zameraj sa na to, čo môžeš robiť, aby si ukázal, že miluješ Jehovu a druhých. Tak to robili aj manželia Samuel a Dania počas pandémie covidu-19. Hoci nemohli vychádzať z domu, pravidelne zvestovali cez telefón, písali listy a viedli biblické štúdiá cez Zoom. Aj keď Samuel a Dania nemohli robiť toľko čo predtým, robili, čo mohli, a mali z toho radosť. w24.04 16:15-16

Je pravda, že na to, aby bol človek šťastný, nemusí byť v manželstve. Napriek tomu by sa mnohí slobodní kresťania bez ohľadu na vek radi oženili či vydali. No predtým, ako s niekým začneš chodiť, mal by si byť na manželstvo pripravený. Čo to zahŕňa? Mal by si mať blízky vzťah s Jehovom, dobre poznať sám seba a dokázať sa finančne postarať o rodinu. (1. Kor. 7:36) Je dobré, aby si vedel, aké vlastnosti by mal mať tvoj budúci partner. Inak by sa mohlo stať, že by si niekoho, kto by bol pre teba tým pravým, prehliadol alebo začal chodiť s niekým, kto sa k tebe nehodí. Samozrejme, mal by to byť niekto, kto je pokrstený. (1. Kor. 7:39) Ale to neznamená, že každý, kto je pokrstený, by bol pre teba dobrým partnerom. Preto premýšľaj nad týmito otázkami: Aké mám ciele? Ktoré vlastnosti by mal môj partner určite mať? Nemám prehnané očakávania? w24.05 21:1, 3

Ak s niekým chodíš, čo ak sa z času na čas v niečom nezhodnete? Znamená to, že sa k sebe nehodíte? Nemusí to tak byť. Je len prirodzené, že na všetko nebudete mať rovnaký názor. No základom dobrého manželstva je, že sa manželia dokážu jeden druhému prispôsobiť. To, ako riešite problémy teraz, ukazuje, či vám to bude neskôr v manželstve fungovať. Preto sa spoločne zamyslite: Dokážeme sa o veciach porozprávať pokojne a s úctou? Vieme si priznať chybu a snažíme sa ju napraviť? Dokážeme ustúpiť, ospravedlniť sa a odpustiť jeden druhému? (Ef. 4:31) Ak sa už teraz v mnohých veciach nezhodnete a často sa hádate, v manželstve sa to zrejme nezlepší. Ak zistíte, že nie ste pre seba tí praví, pre obidvoch bude najlepšie, keď sa rozídete. w24.05 22:12

Na druhých môžeme mať dobrý vplyv, keď sa pevne držíme toho, čo je správne, a rozhodujeme sa na základe biblických zásad. Keď si budeme študovať Bibliu a posilňovať si vieru, budeme v pravde ešte pevnejší. Nebudeme nerozhodní, nestáli ani sa nenecháme ľahko ovplyvniť falošným učením alebo svetskými názormi. (Ef. 4:14; Jak. 1:6–8) A keď sme stabilní, môžeme byť oporou pre tých, ktorí zažívajú niečo náročné. (1. Tes. 3:2, 3) Pre bratov a sestry sú povzbudením aj starší, keď sa „pevne [držia] spoľahlivého slova“. Majú byť umiernení vo zvykoch, majú prejavovať dobrý úsudok a byť poriadni a rozumní. (Tít. 1:9; 1. Tim. 3:1–3) Tým, že dávajú druhým dobrý príklad a starajú sa o nich, im pomáhajú, aby pravidelne chodili na zhromaždenia a do služby a študovali si Bibliu. Keď bratia a sestry prechádzajú náročným obdobím, starší môžu pre nich veľa urobiť tým, že im pripomínajú, aby sa spoliehali na Jehovu a jeho sľuby. w24.06 26:16-18

Ježiš počas svojej služby na zemi ľudí učil, že jeho Otec túži odpustiť tým, ktorí zhrešili. Pouvažujme o podobenstve o márnotratnom synovi. Tento mladý muž sa rozhodol, že odíde z domu a bude si užívať neviazaný život. No potom „sa spamätal“ a vydal sa na cestu domov. Čo na to jeho otec? Ježiš povedal, že „otec ho už z diaľky uvidel a... utekal k nemu, padol mu okolo krku a nežne ho pobozkal“. Tento mladý muž chcel otca poprosiť, či by nemohol byť jeho sluhom. Ale jeho otec ho stále bral ako svojho syna a prijal ho späť do rodiny. Povedal: „Tento môj syn... bol stratený, ale našiel sa.“ (Luk. 15:11–32) Predtým ako Ježiš prišiel na zem, určite veľakrát videl, ako jeho Otec súcitne odpustil tým, ktorí sa kajali. Nechytá ťa za srdce, ako Ježiš v tomto dojímavom príbehu vykreslil nášho milosrdného Otca Jehovu? w24.08 32:11-12

Keď sme rozumní, pri rozhodovaní berieme do úvahy, čo si o tom myslí Jehova. Vieme, že vzťah s Jehovom je v našom živote to najdôležitejšie. Nemyslíme si o sebe priveľa a uvedomujeme si, že nevieme všetko. Rozumnosť sa prejaví aj v tom, že sa spoliehame na Jehovu a často sa modlíme, aby nás viedol. Uvedomujeme si, že modlitba je dôležitá bez ohľadu na to, aké máme schopnosti alebo akí sme nadaní. Prosiť Jehovu, aby nás viedol, musíme zvlášť vtedy, keď stojíme pred nejakým veľkým rozhodnutím. Dôverujeme mu, že vie, čo je pre nás najlepšie. Sme veľmi radi, že nás vytvoril tak, aby sme mohli prejavovať jeho krásne vlastnosti. (1. Mojž. 1:26) Samozrejme, nevieme to robiť dokonale. (Iz. 55:9) w25.03 10:13, 17-18

Nemysli si o druhých nič zlé. Ak ti niekto neprejaví vďačnosť za niečo, čo si preňho urobil, zamysli sa: Je naozaj nevďačný alebo sa mi len zabudol poďakovať? Určite sú aj iné dôvody, prečo niekto nereaguje tak, ako by sme čakali. Pre niekoho je ťažké vyjadriť, aký je vďačný. Možno mu je trápne prijať pomoc, lebo v minulosti bol on ten, kto druhým pomáhal. Nech je za tým čokoľvek, keď bratov a sestry milujeme, nebudeme si o nich myslieť nič zlé. Aj naďalej budeme pre nich s radosťou robiť, čo môžeme. (Ef. 4:2) Buď tiež trpezlivý. Múdry kráľ Šalamún v súvislosti so štedrosťou napísal: „Púšťaj svoj chlieb po vode, lebo po mnohých dňoch ho opäť nájdeš.“ (Kaz. 11:1) Z týchto slov vyplýva, že niekto na našu štedrosť zareaguje až „po mnohých dňoch“, čiže oveľa neskôr. w24.09 39:18-19

Niekedy zaznie v zbore oznam, že bol niekto pokarhaný. Znamená to, že sa kajal a zmenil svoje správanie. V takom prípade sa s ním môžeme ďalej stretávať. Stále je súčasťou zboru a potrebuje tráviť čas s bratmi a sestrami, aby mal silu robiť, čo je správne. (Hebr. 10:24, 25) Ale keď bol niekto od zboru oddelený, je to iná situácia. Pavol povedal, aby sme sa s ním už „nestýkali“, a dodal: „S takým ani nejedzte.“ (1. Kor. 5:11) Znamená to, že si ho nemáme vôbec všímať? Nie. Určite s ním nebudeme tráviť čas. Ale na základe svojho biblicky školeného svedomia sa môžeme rozhodnúť, že ho pozveme na zhromaždenie. Môže to byť napríklad niekto z rodiny alebo náš kamarát. w24.08 35:13-14