Február

Bratia, ktorí majú pekné kresťanské vlastnosti, sú pre zbor prínosom. Rozumný človek sa snaží mať s druhými pokojné vzťahy a pomáha v tom aj iným. Ak chceš byť známy ako rozumný, počúvaj druhých a snaž sa ich pochopiť. Napríklad keby väčšina starších urobila nejaké rozhodnutie v súlade s biblickými zásadami, bol by si ochotný ho podporiť, aj keby si mal iný názor? Netrvaj na tom, aby sa veci robili po tvojom. Je dôležité vypočuť si aj názor druhých. (1. Mojž. 13:8, 9; Prísl. 15:22) Nebuď neúctivý ani konfliktný, ale mierny a taktný. Snaž sa aktívne prispievať k pokoju, a to aj v napätých situáciách. (Jak. 3:17, 18) S druhými hovor láskavo, čím im môžeš pomôcť, aby sa upokojili. A to platí aj v kontakte s ľuďmi, ktorí nás nemajú radi. (Sud. 8:1–3; Prísl. 25:15; Mat. 5:23, 24) w24.11 47:13

Hoci sa Ježiš za nás obetoval „raz a navždy“, stále toho pre nás veľa robí. (Rim. 6:10) Čo napríklad? Venuje svoj čas a energiu tomu, aby nám dával veľa dobrých vecí, ktoré sú vďaka výkupnému možné. Slúži ako náš kráľ, veľkňaz a hlava zboru. (1. Kor. 15:25; Ef. 5:23; Hebr. 2:17) Má na starosti zhromažďovanie pomazaných a veľkého zástupu, a túto úlohu splní pred koncom veľkého súženia. (Mat. 25:32) Dozerá aj na to, aby mali jeho verní služobníci v týchto posledných dňoch všetko, čo potrebujú, aby mohli verne slúžiť Jehovovi. (Mat. 24:45) A neprestane sa o nás starať ani počas svojej tisícročnej vlády. Jehova naozaj dal svojho Syna pre nás! w25.01 4:12

Keď nám Jehova odpustí, je to, akoby sa naše hriechy vôbec nestali. A môžeme si byť istí, že nás za ne v budúcnosti nikdy nepotrestá. Tak môžeme mať s naším nebeským Otcom dobrý vzťah. Ale zároveň si uvedomujeme, že to, že nám Jehova skutočne odpúšťa, je dar. Nie je to niečo, na čo by sme mali právo. Dáva ho hriešnym ľuďom z lásky a nezaslúženej láskavosti. Sme nesmierne vďační, že Jehova každému z nás skutočne odpúšťa. (Žalm 130:4; Rim. 4:8) Ale má jednu dôležitú podmienku. Ježiš povedal akú: „Ak ľuďom neodpustíte ich previnenia, ani váš Otec neodpustí vám.“ (Mat. 6:14, 15) Z toho vyplýva, že musíme tak ako Jehova druhým odpúšťať. w25.02 7:18-9

Pouvažujme o obyvateľoch Sodomy a Gomory. Vieme, že medzi nimi žil spravodlivý Lót. Ale vieme, či im všetkým hovoril o Jehovovi? Nevieme. Niet pochýb, že boli skazení. Ale vedeli, čo je správne a čo nesprávne? Spomeň si, ako niektorí z nich chceli znásilniť Lótových hostí. V Biblii sa píše, že sa tam zhromaždili sodomskí muži „od chlapca po starca“. (1. Mojž. 19:4; 2. Petra 2:7) Z toho vidno, že všetci vyrastali vo veľmi skazenom prostredí a zrejme nemali možnosť dozvedieť sa, čo Boh považuje za správne a nesprávne. Vieme s určitosťou povedať, že milosrdný Boh odsúdil každého z nich na smrť bez nádeje na vzkriesenie? Abraháma uistil, že v tom meste nie je ani desať spravodlivých. (1. Mojž. 18:32) Takže boli nespravodliví a robili zlé veci. Preto ich Jehova právom odsúdil. No môžeme tvrdiť, že keď budú „vzkriesení... nespravodliví“, nebude medzi nimi nikto z nich? To určite nie. w24.05 18:3, 8

Keďže ekonomická situácia sa mení, niektorí prijali prácu, kvôli ktorej sa museli presťahovať ďaleko od rodiny. Ale často sa to ukázalo ako zlé rozhodnutie. Preto skôr ako prijmeš novú prácu, nepremýšľaj len nad tým, koľko zarobíš, ale aj nad tým, koľko ťa to bude stáť v duchovnom ohľade. (Luk. 14:28) Polož si otázky: Ako by to ovplyvnilo moje manželstvo, keby som bol preč od svojho manželského partnera? Ako by to bolo so službou a zhromaždeniami? A koľko času by som mohol tráviť s bratmi a sestrami? Ak máš deti, je veľmi dôležité, aby si sa zamyslel aj nad otázkou: Ako budem svoje deti vychovávať, „poúčať a naprávať v súlade s Jehovovou vôľou“, keď s nimi nebudem? (Ef. 6:4) Riaď sa tým, čo ti hovorí Jehova, a nie tým, čo ti povie rodina alebo kamaráti, ktorí nežijú podľa biblických zásad. w25.03 13:12

Nezrelý kresťan sa ľahko môže stať obeťou „rafinovaných podvodov“, rôznych konšpiračných teórií a názorov odpadlíkov. Má sklon na druhých žiarliť, závidieť im, vyvolávať spory a rýchlo sa uraziť. A keď sa ocitne v pokušení, nemá silu mu odolať. (1. Kor. 3:3) V Biblii sa duchovný rast prirovnáva k rastu dieťaťa. (Ef. 4:15) Dieťa toho veľa nevie a potrebuje, aby naň dávali pozor. Ukážme si to na jednom príklade: Mama chce prejsť s dcérkou cez cestu, a tak jej povie, aby ju chytila za ruku. Po čase jej možno dovolí, aby prechádzala cez cestu aj sama, ale stále jej pripomína, aby sa pozrela na obidve strany. A keď je už dcéra dospelá, vie, čo má robiť, aby sa vyhla nebezpečenstvu. Podobne aj zrelý kresťan premýšľa nad biblickými zásadami, aby videl, ako sa na tú vec pozerá Jehova, a potom sa tým aj riadi. w24.04 14:5-6

Dlhý čas boli Božími priateľmi len tí, ktorí s ním žili v nebesiach. Neskôr, keď Jehova vytvoril ľudí, svoj stan akoby rozšíril, aby sa aj oni mohli stať jeho hosťami. Kto medzi nich patril? Jeho verní služobníci ako Enoch, Noe, Abrahám a Jób. V Biblii sa o nich píše, že chodili „s pravým Bohom“, teda boli jeho priateľmi. (1. Mojž. 5:24; 6:9; Jób 29:4; Iz. 41:8) V priebehu stáročí Jehova pozýval ďalších ľudí, aby sa stali hosťami v jeho stane. (Ezech. 37:26, 27) Napríklad z Ezechielovho proroctva sa dozvedáme, že chce, aby s ním jeho služobníci mali blízky vzťah. Sľúbil, že s nimi uzavrie „zmluvu pokoja“. Toto proroctvo poukazuje na čas, keď tí, ktorí majú nádej na život v nebi, a tí, ktorí majú nádej na večný život na zemi, budú Bohu jednotne slúžiť v jeho stane ako „jedno stádo“. (Ján 10:16) A v tom čase práve žijeme! w24.06 23:2, 4-5

Slúžime Jehovovi, a tak z celého srdca podporujeme jeho Kráľovstvo. Ale často na to potrebujeme odvahu. (Mat. 6:33) Napríklad vtedy, keď chceme v tomto zlom svete žiť podľa Jehovových noriem a zvestovať dobrú správu o Kráľovstve. Alebo keď chceme zostať politicky neutrálni vo svete, ktorý je stále viac rozdelený. (Ján 18:36) Odmietame sa zapojiť do politiky alebo nastúpiť na vojenskú službu. Preto majú mnohí z nás finančné problémy alebo sú bití či väznení. Keď premýšľame o tých, ktorí odvážne podporovali Jehovu a jeho Kráľovstvo, motivuje nás to, aby sme takí boli aj my. Náš Kráľ, Ježiš Kristus, dal jasne najavo, že nechce byť súčasťou Satanovho politického systému. (Mat. 4:8–11; Ján 6:14, 15) Vždy sa spoliehal na Jehovu, že mu dá silu robiť, čo je správne. w24.07 27:4, 7

Jehova dal tento smutný príbeh zapísať do Biblie, aby sme pochopili niečo dôležité – prečo tak veľmi nenávidí hriech. Hriech nás od neho oddeľuje a vedie k smrti. (Iz. 59:2) A to je dôvod, prečo Satan, ktorý všetky tie problémy spôsobil, hriech miluje a navádza naň všetkých ľudí. Možno si myslel, že v záhrade Eden dosiahol veľké víťazstvo. Ale nepočítal s tým, ako veľmi Jehova miluje ľudí. Boh svoj zámer s potomkami Adama a Evy nezmenil. Z lásky k ľuďom im hneď dal nádej. (Rim. 8:20, 21) Vedel, že niektorí ľudia ho budú milovať a poslúchať. Náš Otec a Stvoriteľ našiel spôsob, ako nás od hriechu oslobodiť a ako sa môžeme stať jeho priateľmi. w24.08 31:3-4

Väčšina z nás má toho veľa. Chodíme do práce, aby sme sa postarali o seba a o svoju rodinu. (1. Tim. 5:8) Mnohí z nás opatrujú chorých alebo zostarnutých príbuzných. A všetci sa chceme starať aj o svoje zdravie, čo si tiež vyžaduje čas. Okrem toho máme rôzne úlohy v zbore. K tým najdôležitejším patrí horlivo zvestovať dobrú správu. Čítanie Biblie patrí tiež v živote kresťana k dôležitým veciam, preto mu musíme dať prioritu. O mužovi, ktorý je šťastný, sa v prvom žalme píše, že „má potešenie v Jehovovom zákone a číta si ho polohlasom vo dne i v noci“. (Žalm 1:1, 2) Z toho jasne vyplýva, že na čítanie Biblie si musíme vyhradiť čas. Ale kedy je ten najlepší čas? Každý z nás to môže mať inak. Dôležité je nájsť si taký čas, aby si si mohol čítať Bibliu každý deň. w24.09 36:5-6

Potrebuje sa zrelý kresťan niekedy s niekým poradiť? Áno, občas môže potrebovať pomoc. Rád sa poradí s niekým, kto je múdrejší a skúsenejší. Ale vie, že Jehova od neho očakáva, že „ponesie svoj vlastný náklad“, teda že sa rozhodne sám. Naproti tomu nezrelý kresťan často chce, aby mu druhí povedali, čo má robiť a ako sa má rozhodnúť. Tak ako sa dospelí ľudia líšia svojím vzhľadom, zrelí kresťania sa líšia svojimi vlastnosťami. Niekto je napríklad veľmi múdry, iný odvážny, ďalší štedrý alebo empatický. Okrem toho dvaja zrelí kresťania môžu v podobnej situácii prísť k inému záveru, hoci oba sú v súlade s biblickými zásadami. To platí zvlášť v otázkach, ktoré sa týkajú svedomia. Preto aj keď sa rozhodnú inak, jeden druhého nesúdia. Chápu, že dôležitejšie je, aby nebola narušená jednota. (Rim. 14:10; 1. Kor. 1:10) w24.04 14:7-8

Čo môžeš urobiť, ak bojuješ s nízkou sebaúctou? Čítaj si biblické verše o tom, aký si pre Jehovu cenný, a uvažuj o nich. Ak sa ti nepodarí dosiahnuť nejaký cieľ alebo ťa trápi, že nemôžeš robiť toľko čo druhí, nebuď na seba prísny. Jehova od teba neočakáva viac, ako je v tvojich silách. (Žalm 103:13, 14) Ak ťa niekto zneužíval alebo týral, neobviňuj z toho seba. Nebola to tvoja vina! Pamätaj, že Jehova berie na zodpovednosť vinníka, nie obeť. (1. Petra 3:12) Nikdy nepochybuj, že Jehova ťa môže použiť, aby si niekomu pomohol. Máš tú česť, že s ním môžeš spolupracovať v službe. (1. Kor. 3:9) A vďaka tomu, čo si zažil, sa zrejme vieš lepšie vcítiť do toho, čo druhí prežívajú, a rozumieš im. Môžeš pre nich veľa urobiť. w24.10 40:6-7

Jehovovi veľmi záleží na tom, aby sa k nám druhí správali dobre. A keď to tak nie je, vie o tom. „Miluje spravodlivosť.“ (Žalm 37:28) Ježiš nás uisťuje, že Jehova „rýchlo... zabezpečí spravodlivosť“, keď príde ten správny čas. Už čoskoro odstráni všetko utrpenie a nespravodlivosť nás už nikdy nebude trápiť. (Žalm 72:1, 2) Všetci sa tešíme na to, keď spravodlivosť zvíťazí. No kým tu nespravodlivosť stále je, Jehova nám pomáha sa s ňou vyrovnávať. (2. Petra 3:13) Učí nás, ako vtedy reagovať, aby sme neurobili niečo nerozumné. Ako? Napríklad tak, že dal do Biblie zapísať, ako na nespravodlivosť reagoval jeho Syn. A nájdeme v nej aj praktické rady, ktoré nám môžu v takých situáciách pomôcť. w24.11 44:3-4

Keď Ježiš povedal svojim apoštolom, aby dali ľuďom niečo jesť, vôbec to nebolo ľahké, pretože tam bolo asi 5 000 mužov. Okrem nich tam boli aj ženy a deti, takže spolu to mohlo byť až 15 000 hladných ľudí. (Mat. 14:21) Andrej povedal: „Je tu chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve rybky. Ale čo je to pre toľkých?“ (Ján 6:9) Chudobní ľudia, ale aj iní jedávali jačmenné chleby bežne. A tie rybky mohli byť solené a sušené. No to, čo mal ten chlapec, určite nebolo pre taký veľký zástup dosť. Ježiš chcel byť k tým ľuďom pohostinný, a tak im povedal, aby si po skupinách posadali na trávu. (Mar. 6:39, 40; Ján 6:11–13) Potom za chlieb a ryby poďakoval svojmu Otcovi. Bolo to namieste, lebo práve Boh bol ten, kto im jedlo zabezpečil. Ježiš nám dal skvelý príklad, aby sme sa pred jedlom vždy pomodlili. Potom jedlo rozdelil a všetci sa dosýta najedli. w24.12 48:3-4

Ako oslavoval svojho Otca Ježiš, keď bol na zemi? Napríklad hovoril, že silu na to, aby robil zázraky, má od Jehovu. (Mar. 5:18–20) Slávu mu vzdával aj tak, že druhým hovoril, aký je jeho Otec, a tiež tak, ako sa k nim správal. Raz, keď vyučoval v synagóge, ho počúvala aj žena, ktorá bola 18 rokov posadnutá démonom. Tento démon spôsoboval, že bola úplne zohnutá a nedokázala sa vôbec narovnať. Muselo to byť strašné. Ježiš to vedel, a tak jej chcel pomôcť. Súcitne jej povedal: „Buď oslobodená od svojej choroby.“ Potom na ňu položil ruky a ona sa okamžite narovnala a „začala oslavovať Boha“. Vďaka nemu sa jej vrátilo zdravie aj sebaúcta. (Luk. 13:10–13) Preto mala dobrý dôvod, aby vzdávala Jehovovi slávu. A rovnako je to aj v našom prípade. w25.01 1:3-4

To, čo Adam a Eva stratili, by sa nám samým nikdy nepodarilo získať späť. (Žalm 49:7–9) Keby nám niekto nepomohol, nemali by sme nádej na večný život ani na vzkriesenie. V podstate by nás čakal rovnaký koniec ako zvieratá. (Kaz. 3:19; 2. Petra 2:12) Náš milujúci Otec Jehova je štedrým darcom. Prečo? Lebo zaplatil za hriech, ktorý sme zdedili po Adamovi. Ježiš to vysvetlil takto: „Tak veľmi Boh miloval svet, že dal svojho jediného Syna, aby nikto, kto v neho prejavuje vieru, nezahynul, ale mal večný život.“ (Ján 3:16) Okrem toho vďaka tomuto výnimočnému daru môžeme mať s Jehovom blízky vzťah. A môžu nám tiež byť odpustené naše hriechy. w25.02 6:3-6

Čo Saulovi pomohlo dať sa pokrstiť? Keď sa mu z neba ozval Pán Ježiš, oslepilo ho žiarivé svetlo. (Sk. 9:3–9) Tri dni sa postil a určite veľa premýšľal o tom, čo práve zažil. Presvedčil sa, že Ježiš je Mesiáš a že jeho nasledovníci uctievajú Boha správne. Čo sa môžeš od Saula naučiť? Pýcha alebo strach z ľudí mu mohli zabrániť, aby sa dal pokrstiť. Ale on to nepripustil. Bol ochotný stať sa kresťanom, aj keď vedel, že ho za to budú prenasledovať. (Sk. 9:15, 16; 20:22, 23) Po krste ďalej dôveroval Jehovovi, že mu bude v ťažkých chvíľach pomáhať. (2. Kor. 4:7–10) Keď sa dáš pokrstiť a staneš sa Jehovovým svedkom, aj ty môžeš čakať rôzne problémy a skúšky, ktoré otestujú tvoju vieru. Ale nebudeš na to sám. Buď si istý, že Jehova a Ježiš ťa budú vždy podporovať. (Fil. 4:13) w25.03 9:8-9

Čítať si Bibliu je skvelý cieľ. No na to, aby nám to niečo dalo, je potrebné viac. Skúsme si to k niečomu prirovnať: Pre rastliny je nevyhnutná voda. Ale keď za krátky čas veľa naprší, pôda sa premočí a ďalšiu vodu už nedokáže absorbovať. A rastlinám to vôbec neprospieva. Podobné je to s čítaním Biblie. Nemali by sme sa pri tom ponáhľať, lebo by sme tie myšlienky nedokázali vstrebať, zapamätať si ich a uplatniť. (Jak. 1:24) Stáva sa ti, že to, čo si v Biblii čítaš, len tak preletíš? Čo s tým? Spomaľ. Snaž sa premýšľať o tom, čo si čítaš alebo čo si si práve prečítal. Možno sa rozhodneš, že si čas na štúdium predĺžiš, aby si pri tom mohol zároveň premýšľať. w24.09 36:7-9

Keď starší dostanú nejaké pokyny, pozorne si ich prečítajú a snažia sa ich čo najlepšie uplatniť. Niektoré sa týkajú toho, ako viesť určité časti zhromaždenia a ako sa modliť za zbor. Ale dostávajú aj pokyny, ktoré sa týkajú starostlivosti o bratov a sestry v zbore. Keď sa starší týmito pokynmi riadia, všetci v zbore cítia, že ich Jehova miluje a stará sa o nich. Keď od starších dostaneme nejaký pokyn, mali by sme ho ochotne poslúchnuť. Tak im veľmi uľahčíme ich prácu. V Biblii sa píše, že máme poslúchať bratov, ktorí nás vedú, a podriaďovať sa im. (Hebr. 13:7, 17) Ale nie vždy to ide ľahko. Prečo? Lebo sú nedokonalí. Ale keby sme sa zameriavali na ich negatívne vlastnosti, v skutočnosti by sme nahrávali našim nepriateľom. Podkopávali by sme totiž dôveru v Božiu organizáciu. w24.04 15:11-12

Budú všetci, ktorí zomrú počas veľkého súženia, navždy zničení, takže nebudú mať žiadnu nádej na vzkriesenie? V Biblii sa jasne píše, že vzkriesení nebudú tí, ktorí sa priamo stavajú proti Jehovovi a ktorých Jehova so svojimi nebeskými vojskami zničí v Armagedone. (2. Tes. 1:6–10) Ale čo bude s tými, ktorí zomrú na starobu, na následky choroby či nehody alebo ich o život pripraví niekto iný? (Kaz. 9:11; Zach. 14:13) Budú títo ľudia medzi „nespravodlivými“, ktorých Jehova v novom svete vzkriesi? (Sk. 24:15) To nevieme. Niektoré veci, ktoré sa stanú v blízkej budúcnosti, však vieme. Napríklad to, že Ježiš bude ľudí posudzovať podľa toho, ako sa správali k jeho bratom. (Mat. 25:40) A tých, ktorí jeho a jeho bratov podporovali, posúdi ako ovce. (Zjav. 12:17) w24.05 19:9-11

Biblia opisuje dnešnú dobu ako „kritické časy, s ktorými sa [dá] ťažko vyrovnať“. (2. Tim. 3:1) Všetci v tomto svete zažívajú veľa problémov. No Jehovovi služobníci sa okrem toho stretávajú aj s odporom a prenasledovaním. Čo nám pomáha, aby sme napriek tomu Jehovovi ďalej verne slúžili? Jednou z hlavných vecí je, že sme už zažili, ako nám pomohol, a tak vieme, že je „živý Boh“. (Jer. 10:10; 2. Tim. 1:12) Jehova je skutočný. Vidí všetko, čo nás trápi, a vždy nám rád pomôže. (2. Kron. 16:9; Žalm 23:4) Keď ho budeme vnímať ako živého Boha, zvládneme akúkoľvek skúšku. w24.06 25:1-2

Jehovovej organizácii musíme dôverovať. Keď bratia, ktorí nás vedú, jasne vidia, že je potrebné urobiť nejakú zmenu v tom, ako niečomu z Biblie rozumieme, alebo v tom, ako slúžime Jehovovi, nemajú problém to urobiť. Prečo? Lebo sa chcú v prvom rade páčiť Jehovovi. A robia všetko pre to, aby svoje rozhodnutia zakladali na Biblii, čo je vzor, ktorého sa musíme držať všetci. Apoštol Pavol každého z nás nabáda: „Drž sa vzoru zdravých slov.“ (2. Tim. 1:13) Čo ním je? Kresťanské náuky, ktoré nájdeme v Biblii. (Ján 17:17) Sú základom všetkého, čomu veríme. Jehovova organizácia nás vedie k tomu, aby sme sa tohto vzoru držali. Ak to tak robíme, nič nás od pravdy neodvedie. w24.07 28:12-13

Apoštol Peter na vlastnej koži zažil, aký je to pocit, keď sa človek kajá a potom mu ten druhý odpustí. A tak o tom mohol učiť druhých. Krátko po sviatku Letníc prehovoril k zástupu neveriacich Židov a povedal im, že majú na svedomí smrť Mesiáša. Ale potom ich láskavo povzbudil: „Robte pokánie a obráťte sa, aby boli vaše hriechy zotreté, aby prišli časy osvieženia od Jehovu.“ (Sk. 3:14, 15, 17, 19) Vysvetlil im, že keď sa niekto kajá, mal by sa obrátiť. To znamená, že by mal zmeniť svoje nesprávne uvažovanie, prestať robiť zlé veci a začať robiť to, čo sa páči Bohu. Hovoril tiež, že Jehova ich hriechy zotrie, akoby sa nikdy nestali. Je to úžasný pocit, že Jehova nám rád odpustí hriechy, dokonca aj tie vážne! w24.08 32:14

Vo veľkom súžení nebudú mať peniaze žiadnu hodnotu. V Biblii sa píše, že ľudia „svoje striebro vyhádžu na ulice“, pretože si uvedomia, že „ani striebro, ani zlato ich nebude môcť zachrániť v deň Jehovovej zúrivosti“. (Ezech. 7:19) Takže keď budeme pevne veriť, že Jehova už čoskoro zničí tento zlý svet, nebudeme si myslieť, že peniaze sú to najdôležitejšie. Preto sa nechceme zameriavať na to, aby sme ich mali čo najviac. Chceme sa rozhodovať tak, aby sme mohli žiť jednoducho a vyrovnane. Čo pre to môžeme urobiť? Napríklad sa zbytočne nezadlžíme ani nebudeme chcieť mať veľa vecí, ktoré by nám zobrali všetok čas. Musíme si tiež dávať pozor, aby sme nemali silný citový vzťah k veciam, ktoré už máme. (Mat. 6:19, 24) S blížiacim sa koncom tohto sveta sa budeme musieť rozhodnúť, komu budeme dôverovať – či Jehovovi, alebo svojmu majetku. w24.09 37:13-14

Niektoré slabosti zrejme dokážeme prekonať. Ale s inými možno musíme bojovať stále. Tak to bolo aj v prípade apoštola Petra. Zo strachu z ľudí trikrát zaprel Ježiša. (Mat. 26:69–75) Keď neskôr odvážne svedčil pred Sanhedrinom, mohlo sa zdať, že tento strach prekonal. (Sk. 5:27–29) No o niekoľko rokov prestal jedávať s nežidovskými kresťanmi, „lebo sa bál stúpencov obriezky“. (Gal. 2:11, 12) Jeho strach z ľudí sa znovu prejavil. A možno sa ho nikdy úplne nezbavil. Niečo podobné sa môže stať aj nám. Čo by sme mali robiť, aby sme nepodľahli nejakej slabosti, s ktorou musíme stále bojovať? Riadiť sa Ježišovou radou: „Bdejte.“ (Mat. 26:41) Na situácie, v ktorých by sme sa mohli dostať do pokušenia, si musíme stále dávať pozor. Dokonca aj vtedy, keď si myslíme, že sme silní a nič nám nehrozí. Ak sa ti už niečo v boji so slabosťami osvedčilo, drž sa toho. (2. Petra 3:14) w24.07 29:17-19

Žiaden človek toho pre druhých neurobil toľko čo Ježiš. Keď bol na zemi, často robil zázraky, aby ľuďom pomohol. (Luk. 9:12–17) Tým najväčším darom od neho bolo to, že za nás obetoval svoj život. (Ján 15:13) A štedrý bol aj po svojom vzkriesení. Tak ako sľúbil, poprosil svojho Otca, aby nám dal svätého ducha, ktorý nás vyučuje a utešuje. (Ján 14:16, 17, pozn. pod čiarou; 16:13) A na našich zhromaždeniach nám Ježiš dáva všetko, čo potrebujeme, aby sme na celom svete pomáhali ľuďom stať sa jeho učeníkmi. (Mat. 28:18–20) Apoštol Pavol o Ježišovi napísal, že keď vystúpil do neba, „dal ľudí ako dary“. (Ef. 4:7, 8) Vysvetlil, že ich dal preto, aby rôznymi spôsobmi podporovali zbor. (Ef. 1:22, 23; 4:11–13) Samozrejme, nie sú dokonalí, takže robia chyby. (Jak. 3:2) Ale náš Pán Ježiš Kristus ich používa, aby nám pomáhali. Sú pre nás darom od neho. w24.10 42:1-2

Dávid svojmu synovi Šalamúnovi povedal, že bude úspešný iba vtedy, keď bude poslúchať Jehovu. Žiaľ, keď Šalamún zostarol, začal uctievať falošných bohov. Jehova ho prestal podporovať, a tak prišiel o múdrosť, vďaka ktorej bola jeho vláda dobrá a spravodlivá. (1. Kráľ. 11:9, 10; 12:4) Čo sa z toho učíme? Poslušnosť vedie k úspechu. (Žalm 1:1–3) Samozrejme, nám Jehova nesľubuje, že budeme bohatí a slávni ako Šalamún. Ale keď ho poslúchame, dá nám múdrosť, aby sme sa vedeli dobre rozhodovať. (Prísl. 2:6, 7; Jak. 1:5) Jeho zásady nás môžu dobre viesť aj v bežných veciach, ktoré sa týkajú práce, školy, zábavy či peňazí. Keď si jeho múdre rady vezmeme k srdcu, ochráni nás to pred všetkým, čo by nás mohlo pripraviť o večný život. (Prísl. 2:10, 11) Budeme mať dobrých priateľov a naša rodina bude šťastná. w24.11 45:11-12

Sú rôzne príležitosti, keď sa rodičia môžu rozprávať so svojimi deťmi o Biblii a viere v Boha. Môže to byť napríklad počas návštevy múzea. Tam môžete ich pozornosť upriamiť na historické udalosti alebo predmety, ktoré súvisia s Bibliou. Vďaka tomu uvidia, že je dôveryhodná. Vie vaše dieťa, že na Moábskom kameni, ktorý je starý 3 000 rokov, je Božie meno? Jeho repliku nájdete na výstave „Biblia a Božie meno“ vo svetovom ústredí Jehovových svedkov vo Warwicku. Na tomto kameni sa píše, že moábsky kráľ Méša sa vzbúril proti Izraelu. A presne tak to opisuje Biblia. (2. Kráľ. 3:4, 5) Keď vaše deti na vlastné oči uvidia dôkazy, že Biblia je pravdivá a presná, ich viera bude silnejšia. w24.12 50:4, 6