Marec

V Biblii sa píše o ľuďoch, ktorí boli spravodliví, ale neskôr začali robiť zlé veci. Jedným z nich je kráľ Šalamún. Jehovu poznal veľmi dobre a vedel, čo sa mu páči a čo nie. A Jehova ho veľmi žehnal. No napriek tomu začal neskôr uctievať falošných bohov. To Jehovu nahnevalo a celý izraelský národ musel stovky rokov niesť za jeho hriechy následky. Dlho sme si o Šalamúnovi mysleli, že bude vzkriesený. Prečo? Lebo v Biblii sa o ňom píše, že „ľahol so svojimi predkami“, čo sa píše aj o vernom kráľovi Dávidovi. (1. Kráľ. 11:5–9, 43, pozn. pod čiarou; 2. Kráľ. 23:13) Ale zaručuje Šalamúnovi takýto pohreb, že bude vzkriesený? O tom Biblia nehovorí. Vzkriesenie je dar od nášho milujúceho Boha. Dá ho tým, ktorým chce dať možnosť slúžiť mu večne. (Jób 14:13; Ján 6:44) Dostane tento dar aj Šalamún? To vie Jehova, my nie. Ale vieme, že on vždy urobí, čo je správne. w24.05 18:9

Ak niekto v biblických časoch dostal pozvanie do stanu, mohol očakávať, že hostiteľ sa oňho dobre postará. Jehova pozýva do svojho obrazného stanu aj nás. Ako sa môžeme stať jeho hosťami? Tak, že mu zasvätíme svoj život. V jeho stane sa tešíme z množstva duchovného pokrmu a z priateľov, ktorí sú tiež jeho hosťami. Tento stan nie je na nejakom konkrétnom mieste. Je všade tam, kde sú Jehovovi služobníci. (Zjav. 21:3) A čo tí Boží služobníci, ktorí už zomreli? Dá sa o nich povedať, že sú stále hosťami v Jehovovom stane? Áno. Prečo to môžeme tvrdiť? Pretože Jehova na nich nezabudol. Preňho sú stále živí. Ježiš povedal: „Že sú mŕtvi kriesení, ukázal aj Mojžiš v správe o horiacom kre, keď nazýva Jehovu ‚Bohom Abraháma, Bohom Izáka a Bohom Jakoba‘. On nie je Bohom mŕtvych, ale živých, lebo pre neho sú všetci živí.“ (Luk. 20:37, 38) w24.06 23:6-7

Cádok šiel do Hebronu ozbrojený a pripravený bojovať. (1. Kron. 12:38) Bol odhodlaný ísť s Dávidom do boja a brániť Izrael pred nepriateľmi. Zrejme nemal veľa vojenských skúseností, ale vyvážil to svojou odvahou. Ako je možné, že Cádok, hoci bol kňaz, bol taký odvážny? Mal okolo seba statočných a odvážnych mužov. A ich príklad naňho určite zapôsobil. Jedným z nich bol Dávid, ktorý nebojácne „viedol Izrael do boja“. Všetkých Izraelitov to motivovalo, aby ho bezvýhradne podporili. (1. Kron. 11:1, 2) Vždy, keď Cádok stál pred nepriateľmi, spoliehal sa na Jehovu. (Žalm 138:3) A mal okolo seba aj ďalších odvážnych ľudí, napríklad Jehojadu a jeho syna Benajaha, ktorý bol bojovníkom. Alebo 22 veliteľov, ktorí stáli na Dávidovej strane. (1. Kron. 11:22–25; 12:26–28) w24.07 27:5-6

Saul z Tarzu kruto prenasledoval Ježišových milovaných nasledovníkov. Väčšina z nich ho považovala za beznádejný prípad. Ale vzkriesený Ježiš si to o ňom ani zďaleka nemyslel. Spolu so svojím Otcom videli, aké má pekné vlastnosti. A preto Ježiš povedal: „Jeho som si vybral.“ (Sk. 9:15) Dokonca urobil zázrak, aby Saula priviedol k pokániu. (Sk. 7:58–8:3; 9:1–9, 17–20) Saul sa kajal a stal sa kresťanom. Neskôr, keď už bol známy ako apoštol Pavol, často hovoril, aký je vďačný, že mu Jehova a Ježiš prejavili milosrdenstvo. (1. Tim. 1:12–15) Raz sa Pavol dopočul o škandalóznom prípade, ktorý súvisel s nemravnosťou v korintskom zbore. Z toho, ako to riešil, sa učíme, s akou láskou Jehova svojich služobníkov napráva a akú dôležitú úlohu v tom hrá milosrdenstvo. A v tom si z neho chceme brať príklad. w24.08 32:15-16

Počas stáročí Jehova postupne objasňoval, ako sa môžu hriešni ľudia stať jeho priateľmi. Prvý človek, ktorý po vzbure v Edene uveril v Jehovu, bol Ábel, druhý syn Adama a Evy. Keďže Jehovu miloval, chcel mu robiť radosť a byť jeho priateľom. A tak mu priniesol obeť. Bol pastierom, takže vzal zo svojho stáda niekoľko jahniat, zabil ich a obetoval Jehovovi. Ako to Jehova vnímal? „Priaznivo prijal Ábela a jeho obeť.“ (1. Mojž. 4:4) Podobne prijal aj obete iných ľudí, ktorí ho milovali a dôverovali mu, ako bol napríklad Noe. (1. Mojž. 8:20, 21) Tým, že takéto obete prijal, ukázal, že nedokonalí ľudia môžu získať jeho priazeň a stať sa jeho priateľmi. w24.08 31:5-6

Keď zažijeme nejakú nespravodlivosť, môže nás to veľmi zraniť a trápiť. (Kaz. 7:7) Cítili to tak aj verní Boží služobníci ako Jób a Habakuk. (Jób 6:2, 3; Hab. 1:1–3) Takéto pocity sú normálne. No musíme si dať pozor, ako zareagujeme, aby sme neurobili niečo, čo by sme neskôr ľutovali. To by veci ešte zhoršilo. Keď sa zdá, že ľuďom, ktorí s druhými zaobchádzajú nespravodlivo, všetko prechádza, mohli by sme pochybovať, či sa oplatí robiť, čo je správne. Všimni si, čo povedal žalmista, keď videl, ako sa zlým darí na úkor spravodlivých: „Takí sú tí zlí: nemajú žiadne starosti.“ (Žalm 73:12) Z nespravodlivosti, ktorú videl, bol taký znechutený, až mal pocit, že nemá význam slúžiť Jehovovi. Povedal: „Keď som sa to snažil pochopiť, bol som rozrušený.“ (Žalm 73:14, 16) w24.11 44:5-7

Jehovu oslavujeme, pretože si ho hlboko vážime. Máme na to veľa dôvodov. Je všemohúci, jeho moc je bezhraničná. (Žalm 96:4–7) Z toho, čo stvoril, vidno jeho nesmiernu múdrosť. Dal nám život a stará sa, aby sme mali všetko, čo k životu potrebujeme. (Zjav. 4:11) Je verný. (Zjav. 15:4) Je úspešný vo všetkom, čo robí, a svoje sľuby vždy splní. (Joz. 23:14) Preto nás vôbec neprekvapuje, že prorok Jeremiáš o Jehovovi povedal: „Medzi všetkými múdrymi z národov a vo všetkých ich kráľovstvách nie je nikto ako ty.“ (Jer. 10:6, 7) Teda máme veľa dôvodov na to, aby sme si ho vážili. Ale náš nebeský Otec si zaslúži viac než len našu úctu. Zaslúži si aj našu lásku. A oslavujeme ho najmä preto, lebo ho veľmi milujeme. w25.01 1:5-6

Boží nepriatelia sa snažia to, čo je dobré na našej organizácii, postaviť do zlého svetla. Napríklad Jehova si praje, aby boli jeho služobníci telesne, morálne a duchovne čistí. Ak to niekto nerešpektuje a nechce to zmeniť, musí byť zo zboru vylúčený. (1. Kor. 5:11, 12; 6:9, 10) A my sa tohto biblického príkazu držíme. No naši odporcovia sa to snažia otočiť proti nám a obviňujú nás, že nemáme radi ľudí, odsudzujeme ich a sme netolerantní. Musíme si uvedomiť, kto stojí za týmito klamstvami. Je to Satan, o ktorom sa v Biblii píše, že je „otec klamstva“. (Ján 8:44; 1. Mojž. 3:1–5) Preto by nás nemalo prekvapovať, že tých, ktorí sú na jeho strane, používa, aby šírili klamstvá o Jehovovej organizácii. w24.04 15:13-14

Je možné, že aj po začiatku veľkého súženia, keď bude zničený „Veľký Babylon“, si niektorí ľudia spomenú, že Jehovovi svedkovia o tom už dávno hovorili. Dá sa predpokladať, že keď tieto udalosti uvidia, zmenia svoj postoj a pripoja sa k Jehovovmu ľudu? (Zjav. 17:5) Ak áno, bude to podobné tomu, čo sa stalo za Mojžišových dní. Keď Izraeliti vychádzali z Egypta, pridalo sa k nim „aj mnoho ľudí z iných národov“. (2. Mojž. 12:38) Niektorí z nich možno v Jehovu uverili, keď zažili desať pohrôm, pred ktorými ich Mojžiš varoval. Možno to bude podobné po zničení Veľkého Babylona. Ako zareagujeme, keď sa k nám niektorí pridajú na poslednú chvíľu, teda tesne pred tým, ako sa začne Armagedon? Povieme si, že je to nespravodlivé? Určite nie! Chceme byť ako náš nebeský Otec, ktorý je „milosrdný a súcitný Boh... trpezlivý a plný vernej lásky a pravdy“. (2. Mojž. 34:6) w24.05 19:12-13

Čo by sa mohlo stať, keby sme sa prestali držať „vzoru zdravých slov“? Pozrime sa, čo sa stalo v prvom storočí. Medzi niektorými kresťanmi zrejme kolovala nepravdivá správa, že Jehovov deň už prišiel. Možno sa to písalo v nejakom liste, o ktorom si mysleli, že je od apoštola Pavla. Niektorí kresťania v Tesalonike si to vôbec neoverili, začali tomu veriť a dokonca šíriť ďalej. Nemuselo sa to stať, keby pamätali na to, čo im Pavol hovoril, keď bol s nimi. (2. Tes. 2:1–5) Radil im, aby neverili všetkému, čo počujú. A aby sa to už v budúcnosti neopakovalo, svoj druhý list Tesaloničanom zakončil slovami: „Toto je môj, Pavlov, vlastnoručne písaný pozdrav. Takto potvrdzujem všetky svoje listy.“ (2. Tes. 3:17) w24.07 28:13-14

Viera hebrejských kresťanov mala byť vyskúšaná, pretože situácia v Judei sa mala zhoršiť. A tak potrebovali vytrvalosť. Hoci niektorí z nich už kruté prenasledovanie zažili, mnohí prijali kresťanstvo v období relatívneho pokoja. Apoštol Pavol im povedal, že aj keď si už nejakými skúškami prešli, musia počítať s ešte väčším prenasledovaním a tak ako Ježiš byť pripravení zostať verní až do smrti. (Hebr. 12:4) Ako sa kresťanstvo šírilo, mnohí Židia boli čoraz fanatickejší a agresívnejší. Pár rokov pred tým, než Pavol napísal list Hebrejom, sa viac ako 40 Židov „pod kliatbou zaprisahalo, že nebudú jesť ani piť, kým Pavla nezabijú“. (Sk. 22:22; 23:12–14) Aj napriek takému náboženskému fanatizmu a nenávisti sa títo kresťania potrebovali stretávať, aby spoločne uctievali Jehovu. Mali tiež zvestovať dobrú správu a udržiavať si silnú vieru. w24.09 37:15

Ján bol Ježišovým milovaným apoštolom. (Mat. 10:2) Sprevádzal ho v službe, videl jeho zázraky a zostal pri ňom v ťažkých chvíľach. Bol pri tom, keď Ježiša popravili, a videl ho aj vzkrieseného. Zažil tiež, ako sa kresťanský zbor rozrástol. Žil dosť dlho na to, aby videl, ako sa dobrá správa „zvestuje všade pod nebom“. (Kol. 1:23) Ján mal na konci svojho dlhého života tú česť, že sa mohol podieľať na písaní niektorých častí Biblie. Zapísal úžasné „zjavenie, ktoré dal Boh Ježišovi Kristovi“. (Zjav. 1:1) Pod vedením svätého ducha napísal tiež evanjelium, ktoré nesie jeho meno, a tri listy. Svoj tretí list adresoval vernému kresťanovi Gájovi, ktorého mal veľmi rád a bol jeho duchovným dieťaťom. (3. Jána 1) To, čo tento verný starší muž napísal, povzbudzuje všetkých Ježišových nasledovníkov až dodnes. w24.11 45:15-16

Manžel, ktorý miluje svoju manželku, si ju váži a cení. Vníma ju ako neoceniteľný dar od Jehovu. (Prísl. 18:22; 31:10) A preto je k nej láskavý a ohľaduplný, a to aj v intímnom živote. Netlačí ju k sexuálnym praktikám, ktoré by pre ňu boli nepríjemné, ponižujúce alebo by boli proti jej svedomiu. A čisté svedomie si v tom pred Jehovom chce udržať aj on. (Sk. 24:16) Manželia, buďte si istí, že Jehova vidí a váži si to, že sa snažíte prejavovať svojej manželke lásku a úctu v každej oblasti života. Buďte rozhodnutí, že nebudete robiť nič, čo by ju mohlo zraňovať. Buďte k nej láskaví, ohľaduplní a dávajte jej najavo svoju lásku. Potom bude cítiť, že si ju ceníte a milujete. Keď si budete svoju manželku vážiť, zároveň ochránite ten najdôležitejší vzťah, ktorý máte – svoje priateľstvo s Jehovom. (Žalm 25:14) w25.01 2:17-18

Jehovovi služobníci majú silnú túžbu zvestovať dobrú správu a robia to horlivo a zo všetkých síl. Tým sa odlišujú od ostatných, ktorí o sebe tvrdia, že sú kresťania. Čo nám pomôže, aby sme horlivosť nestratili alebo dokonca boli ešte horlivejší? O tom, ako zvestovať horlivo, sa veľa učíme od Ježiša. V službe nikdy nepoľavil. Naopak, zvestoval čoraz viac. V jednom podobenstve prirovnal svoju službu k práci vinohradníka, ktorý sa tri roky neúnavne staral o figovník, ale bez výsledku. Podobne Ježiš asi tri roky zvestoval Židom, ale len málokto z nich ho začal nasledovať. Napriek tomu to s nimi Ježiš nevzdal a ďalej im zvestoval. Bol ako vinohradník, ktorý stále dúfal, že figovník prinesie ovocie. (Luk. 13:6–9) Keď si vezmeme poučenie z toho, čo hovoril a robil, pomôže nám to, aby sme aj my zostali horliví. w25.03 11:1-4

Čo ak premýšľaš o niekom konkrétnom, koho by si si chcel vziať? Bolo by dobré mu o tom hneď povedať? V Biblii sa píše, že by sme nemali konať unáhlene a bez poznania. Najprv si ho nejaký čas nenápadne všímaj. Vďaka tomu ho viac spoznáš. Pri akých príležitostiach si ho môžeš všímať? Napríklad na zhromaždeniach alebo rôznych akciách. Zistíš, aký má vzťah s Jehovom, aké má vlastnosti a ako sa správa. Akých má priateľov a o čom rád rozpráva? (Luk. 6:45) Má podobné ciele ako ty? Spýtaj sa naňho starších z jeho zboru alebo iných zrelých bratov a sestier, ktorí ho dobre poznajú. (Prísl. 20:18) Akú má povesť v zbore a vlastnosti? (Rút 2:11) Pri tom všetkom si dávaj pozor na to, aby si nerobil nič, čo by bolo pre toho druhého nepríjemné. Rešpektuj jeho pocity, súkromie a nebuď mu stále v pätách. w24.05 21:7-8

Starší nechcú rýchlo usúdiť, že človek, ktorý zhrešil, nebude robiť pokánie. Niektorí sa možno začnú kajať už na prvom stretnutí s výborom starších, zatiaľ čo iní potrebujú viac času. Starší sa preto môžu rozhodnúť, že sa s niekým stretnú aj viackrát. Po prvom stretnutí sa ten človek možno vážne zamyslí nad tým, čo mu starší povedali. Možno sa bude k Jehovovi pokorne modliť, aby mu jeho hriechy odpustil. (Žalm 38:18) A tak sa môže stať, že na ďalšom stretnutí bude mať iný postoj ako na tom prvom. Aby sa starším takého človeka podarilo priviesť k pokániu, sú empatickí a láskaví. Modlia sa, aby Jehova požehnal ich úsilie, a dúfajú, že sa ten kresťan spamätá a začne sa kajať. (2. Tim. 2:25, 26) w24.08 34:12-13

Jehova nechce, aby bol niekto zničený. Chce, aby sa s ním tí, ktorí zhrešili, zmierili. (2. Kor. 5:20) Preto svoj ľud, ako aj jednotlivcov, ktorí ho neposlúchali, opakovane nabádal, aby sa kajali a vrátili sa k nemu. Pre zborových starších je veľká česť spolupracovať s Jehovom a pomáhať tým, ktorí zhrešili, aby robili pokánie. (Rim. 2:4; 1. Kor. 3:9) Vieš si predstaviť, aká radosť je v nebi, keď nejaký hriešnik robí pokánie? Náš nebeský Otec Jehova má takúto radosť zakaždým, keď sa jeho stratená ovečka vráti do zboru. Keď premýšľame o tom, aký je Jehova súcitný, milosrdný a ako láskavo sa k nám správa, aj keď si to nezaslúžime, milujeme ho čoraz viac. (Luk. 1:78) w24.08 35:16-17

Keby Ježiš pripustil, aby ho ľudia urobili kráľom, zaplietol by sa do politiky a postavil by sa na stranu Židov, ktorí boli pod rímskou nadvládou. Ale on „odišiel sám na vrch“. Takže aj keď naňho druhí robili nátlak, do politiky sa nezapojil. V tom nám dal vynikajúci príklad. Samozrejme, od nás druhí nebudú chcieť, aby sme zázračne zabezpečili jedlo alebo uzdravili chorých. Ani z nás nebudú chcieť urobiť svojho kráľa. Ale možno na nás budú tlačiť, aby sme sa zapojili do politiky. Napríklad aby sme podporovali alebo volili niekoho, o kom si myslia, že situáciu zlepší. No Ježiš nám jasne ukázal, čo máme robiť. Odmietol sa zapojiť do politiky. Neskôr dokonca povedal: „Moje Kráľovstvo nie je časťou tohto sveta.“ (Ján 17:14; 18:36) A my ako jeho nasledovníci by sme mali premýšľať a konať ako on. To, čo podporujeme, o čom zvestujeme a o čo sa modlíme, je toto Kráľovstvo. (Mat. 6:10) w24.12 48:5-6

Pri štúdiu premýšľaj o tom, ako by si to mohol uplatniť. Napríklad keď si študuješ o Jehovovej spravodlivosti, snaž sa ho napodobniť tak, že budeš k druhým nestranný. Alebo ako môžeš podobne ako Ježiš dať najavo, že miluješ Jehovu a druhých? Tak, že budeš ochotne robiť, čo si Jehova praje, a pomáhať bratom a sestrám, aj keď to bude niekedy ťažké. A tiež tak, že budeš druhým zvestovať, aby sa aj oni dozvedeli o tom, čo všetko Jehova pre ľudí robí, a mohli uveriť vo výkupné. Čím viac rozumieme výkupnému a ceníme si ho, tým viac Jehovu a Ježiša milujeme. A oni zase viac a viac milujú nás. (Jak. 4:8) Preto využívaj všetko, čo nám Jehova dáva, aby si sa o výkupnom ďalej učil. w25.01 4:16-17

Verš na dnešný deň by mohol znieť aj takto: „Všetky moje hriechy si odstránil spred svojich očí“. Teda keď niekto oľutuje, čo urobil, Jehova jeho hriech akoby hodil za seba, kde ho už nevidí. Tento verš by sa dal preložiť aj takto: „Urobil si [moje hriechy] takými, akoby sa ani nestali.“ Táto myšlienka je v Biblii zdôraznená aj v ďalšom slovnom obraze. Je zapísaný v Micheášovi 7:18, 19. Tam sa o Jehovovi píše, že naše hriechy hádže do hlbín mora. Keď niečo v biblických časoch spadlo do mora, už nebolo možné sa k tomu opäť dostať. Z týchto slovných obrazov sme sa dozvedeli, že keď nám Jehova odpustí, úplne nás zbaví hriechu, takže nás už nemusí ťažiť pocit viny. Výstižne to vyjadrujú Dávidove slová: „Šťastní sú tí, ktorým boli odpustené nezákonné skutky a ktorých hriechy boli prikryté.“ (Rim. 4:7) Vidíš, čo znamená skutočne odpustiť? w25.02 7:7-8

Na zemi dnes existuje raj, v ktorom sú milióny ľudí. Majú plné ruky práce a cítia skutočný pokoj. Sú rozhodnutí, že ho nikdy neopustia. Chcú, aby sa k nim pridali ďalší a tešili sa z neho aj oni. O čom hovoríme? O duchovnom raji. Je úžasné, že Jehova vytvoril pokojné prostredie uprostred tohto Satanovho zlého sveta, ktorý je nebezpečný a plný nenávisti. (1. Jána 5:19; Zjav. 12:12) Náš milujúci Boh vie, aký ničivý vplyv tento svet má, a vytvoril bezpečné prostredie, v ktorom môžeme duchovne prekvitať. V Biblii je duchovný raj opísaný ako „úkryt“ a ako „dobre zavlažovaná záhrada“. (Iz. 4:6; 58:11) Tým, ktorí v ňom žijú, sa aj v týchto náročných posledných dňoch s Jehovovou pomocou dobre darí. (Iz. 54:14; 2. Tim. 3:1) w24.04 17:1-2

Ak si chceš nájsť manželského partnera, určite sa o to modlíš. Samozrejme, Jehova manželského partnera nikomu nesľubuje. Ale je preňho dôležité, čo cítiš a čo potrebuješ, a môže ti pomôcť, keď si niekoho hľadáš. A tak mu naďalej hovor o tom, čo ťa trápi a po čom túžiš. (Žalm 62:8) Modli sa o trpezlivosť a múdrosť. (Jak. 1:5) Aj keď si možno niekoho nenájdeš tak rýchlo, ako by si chcel, Jehova ti sľubuje, že sa postará o to, aby ti nič nechýbalo a aby si cítil jeho lásku. (Žalm 55:22) Dávaj si však pozor, aby sa tvoj život netočil len okolo hľadania manželského partnera. (Fil. 1:10) Tvoje šťastie nezávisí od toho, či sa oženíš alebo vydáš, ale od tvojho vzťahu s Jehovom. (Mat. 5:3) Kým si slobodný, máš viac možností slúžiť Jehovovi. (1. Kor. 7:32, 33) A preto ten čas využi čo najlepšie. w24.05 21:4, 6

Možno máš známosť. Ako dlho by ste mali spolu chodiť? Ak si nejakú vec dobre nepremyslíme, často to dopadne zle. (Prísl. 21:5) Preto by ste mali spolu chodiť tak dlho, aby ste sa naozaj dobre spoznali. No na druhej strane by ste to nemali ani naťahovať. V Biblii sa píše: „Dlhým čakaním ochorie srdce.“ (Prísl. 13:12) Čo môžu ostatní urobiť pre dvojicu, ktorá spolu chodí? Môžeš ich pozvať na obed, na rodinné uctievanie alebo môžete spolu niečo podniknúť. (Rim. 12:13) Možno potrebujú niekoho, kto s nimi pôjde von, odvoz alebo miesto, kde sa budú môcť súkromne porozprávať. Čo keby si im s tým pomohol? (Gal. 6:10) Ak ťa nejaký pár požiada, aby si s nimi niekam šiel, pozeraj sa na to ako na peknú príležitosť im pomôcť. Mysli na to, aby nezostávali úplne sami, no zároveň im nechaj priestor, aby sa mohli porozprávať. w24.05 22:13-14

Starší sa snažia zistiť, čo viedlo nejakého kresťana k hriechu. Napríklad čo spôsobilo, že duchovne zoslabol? Prestal si pravidelne študovať Bibliu alebo chodiť do služby? Menej sa modlil alebo boli jeho modlitby iba povrchné? Nechal sa ovládať nesprávnymi túžbami? S kým trávil čas a akú zábavu si vyberal? Ako ho tieto rozhodnutia ovplyvnili? Uvedomuje si, čo svojimi rozhodnutiami spôsobil svojmu Otcovi Jehovovi? Starší sa snažia premyslenými otázkami pomôcť tomu kresťanovi, aby sa zamyslel nad tým, čo oslabilo jeho vzťah s Jehovom a viedlo ho k hriechu. (Prísl. 20:5) Robia to láskavo a nezachádzajú do detailov, ktoré nepotrebujú vedieť. Môžu použiť nejaké prirovnanie, aby si ten človek uvedomil, čo urobil a prečo to bolo nesprávne. Možno už pri prvom stretnutí mu príde skutočne ľúto, akým smerom sa vybral, a dokonca sa začne aj kajať. w24.08 34:9-11

Ježiš horlivo zvestoval „dobrú správu o Božom Kráľovstve“, pretože vedel, že práve to od neho jeho Otec očakáva. Celý jeho život sa točil okolo služby. Dokonca aj v posledných mesiacoch svojej služby „prechádzal mestami a dedinami a vyučoval“. (Luk. 13:22) Okrem toho školil ďalších, aby aj oni mohli zvestovať dobrú správu. (Luk. 10:1) Aj dnes je zvestovanie dobrej správy tou najdôležitejšou prácou, ktorú Jehova a Ježiš chcú, aby sme robili. (Mat. 24:14; 28:19, 20) V službe budeme horlivejší, keď sa budeme na ľudí pozerať tak ako Jehova. Chce, aby ich na dobrú správu zareagovalo čo najviac. (1. Tim. 2:3, 4) Táto správa môže ľuďom zachrániť život. Preto nás Jehova školí, aby sme ju oznamovali čo najúčinnejšie. Aj keď teraz ľudia nereagujú, budú mať na to možnosť pred koncom veľkého súženia. w25.03 11:5-7

Keď ide o niekoho, kto bol od zboru oddelený, každý kresťan by sa mal riadiť svojím biblicky školeným svedomím. Niektorí sa možno rozhodnú, že keď príde na zhromaždenie, pozdravia ho a privítajú. No určite by sme sa s ním nepustili do nejakého dlhého rozhovoru ani s ním netrávili čas. Niekomu možno napadne: Nepíše sa v Biblii, že keď kresťan zdraví takého človeka, stáva sa jeho spoluvinníkom? (2. Jána 9–11) Z kontextu vyplýva, že tieto verše sa vzťahujú na odpadlíkov a ďalších, ktorí propagujú nesprávne konanie. (Zjav. 2:20) Preto ak niekto propaguje odpadlícke názory alebo iné nesprávne konanie, starší ho nebudú navštevovať. Samozrejme, stále existuje nádej, že si uvedomí, čo robí, a zmení sa. No dovtedy ho nebudeme zdraviť ani pozývať na zhromaždenie. w24.08 35:14-15

Keď Ježiš nasýtil zástup ľudí, povedal svojim apoštolom, aby sa na člne vrátili do Kafarnaumu. A on odišiel na vrch, aby ho ľudia nemohli urobiť kráľom. (Ján 6:16–20) Kým sa apoštoli plavili po mori, strhla sa búrka. Rozfúkal sa prudký vietor a vytváral nebezpečné vlny. Vtom sa tam objavil Ježiš, ktorý k nim kráčal po mori. A apoštolovi Petrovi povedal, aby urobil to isté. (Mat. 14:22–31) Keď už bol Ježiš v člne, vietor utíchol. Učeníci z toho boli v úžase a povedali: „Ty si naozaj Boží Syn.“ (Mat. 14:33) Je zaujímavé, že to povedali až teraz, a nie už po zázraku s chlebmi. Marek pridáva tento detail: „Úplne ich to ohromilo, lebo nepochopili zázrak s chlebmi.“ (Mar. 6:50–52) Nepochopili, akú veľkú moc dal Jehova Ježišovi, aby mohol robiť zázraky. w24.12 48:7

Ako môžeme ukázať, že si ceníme Jehovovu lásku? Tak, že v období Pamätnej slávnosti robíme všetko, čo môžeme, aby sme mu dali najavo, akí sme vďační za výkupnú obeť. Okrem toho, že na Pamätnú slávnosť plánujeme ísť my, pozývame na ňu aj druhých. Tým, ktorých pozveš, vysvetli, ako bude prebiehať. Pomôžu ti videá Prečo Ježiš zomrel? a Pripomienka Ježišovej smrti, ktoré nájdeš na stránke jw.org. Starší by sa mali snažiť pozvať aj nečinných. Vieš si predstaviť tú veľkú radosť v nebi aj na zemi, keď sa niektorá Jehovova stratená ovečka vráti späť do stáda? (Luk. 15:4–7) Na Pamätnej slávnosti sa snažme privítať najmä tých, ktorí tam budú prvýkrát alebo ktorí prišli po dlhej dobe. Chceme, aby sa tam cítili príjemne. (Rim. 12:13) w25.01 5:15

Z výkupného sa dozvedáme, že Jehova je spravodlivý, a hlavne to, ako veľmi nás miluje. (Ján 3:16; 1. Jána 4:9, 10) Poslal svojho Syna, aby za nás zomrel, nielen preto, aby sme mohli žiť večne, ale aj preto, aby sme mohli patriť do jeho rodiny. Keď Adam zhrešil, už viac nemohol byť súčasťou Jehovovej rodiny. A preto nikto, kto sa narodí, do nej nepatrí. Ale Jehova nám na základe výkupného odpúšťa hriechy a nakoniec prijme do svojej rodiny všetkých, ktorí v neho veria a poslúchajú ho. No už teraz môžeme byť jeho blízkymi priateľmi a mať dobré vzťahy s bratmi a sestrami. A tak vôbec nepochybujeme, že Jehova nás veľmi miluje! (Rim. 5:10, 11) w25.01 4:6

Určite súhlasíš s tým, že výkupné je neoceniteľný dar! (2. Kor. 9:15) Vďaka tomu, že za nás Ježiš zomrel, môžeme byť Jehovovými priateľmi. Máme tiež nádej na večný život. Jehova nám dal výkupné, lebo nás veľmi miluje. Preto je prirodzené, že sme mu za to nesmierne vďační. (Rim. 5:8) Aby sme boli vďační stále a nezačali brať výkupné ako samozrejmosť, Ježiš prikázal, aby sme si jeho smrť každý rok pripomínali. (Luk. 22:19, 20) Tento rok sa bude Pamätná slávnosť konať vo štvrtok 2. apríla 2026. Všetci na ňu určite plánujeme prísť. Bude dobré, keď si každý z nás v období Pamätnej slávnosti nájde čas, aby do hĺbky premýšľal o tom, čo pre nás Jehova a jeho Syn urobili. w25.01 4:1-2

O Jehovovej a Ježišovej láske sa môžeš ďalej učiť, keď o nej budeš do hĺbky premýšľať. Napríklad tento rok si v období Pamätnej slávnosti skús pozorne prečítať jedno alebo aj viac evanjelií. Nečítaj si naraz veľa kapitol. Radšej čítaj pomaly a premýšľaj o ďalších dôvodoch, prečo by sme mali Jehovu a Ježiša milovať. Ak si v pravde už veľa rokov, možno si hovoríš, čo nové by si sa ešte mohol dozvedieť o Božej spravodlivosti, láske, výkupnom a o ďalších známych témach. Pravda je však taká, že tieto témy sú nevyčerpateľné. A tak naplno využívaj to množstvo informácií, ktoré sa dajú nájsť v našich publikáciách. w25.01 4:13-15