Apríl

Ak máme mať úžitok z Ježišovho tela a krvi a získať večný život, musíme veriť vo výkupné. (Ef. 1:7) Je pravda, že tí, ktorých Ježiš označil ako „iné ovce“, by na každoročnej Pánovej večeri nemali jesť z chleba a piť z vína a ani to nerobia. (Ján 10:16) Napriek tomu majú z Ježišovho tela a krvi úžitok, a to vďaka tomu, že veria v jeho výkupnú obeť a úžasné veci, ktoré umožňuje. (Ján 6:53) Na rozdiel od nich tí, ktorí z chleba a vína prijímajú, ukazujú, že sú účastníkmi novej zmluvy a majú nádej, že budú vládnuť v nebeskom Kráľovstve. Teda či už patríme k pomazaným, alebo k iným ovciam, musíme veriť vo výkupné, lebo vďaka tomu získame večný život. w24.12 49:14, 16

Počas Pánovej večere Ježiš podal apoštolom nekvasený chlieb a povedal, že predstavuje jeho telo. Potom im podal víno a povedal, že predstavuje „krv zmluvy“. (Mar. 14:22–25; Luk. 22:20; 1. Kor. 11:24) Táto nová zmluva sa týkala iba „potomkov [duchovného] Izraela“, ktorí s ním budú vládnuť „v Božom Kráľovstve“. (Hebr. 8:6, 10; 9:15) Počas Pánovej večere Ježiš hovoril iba k „malému stádu“. Prví, ktorí do tejto skupiny patrili, boli jeho verní apoštoli, ktorí s ním vtedy boli v miestnosti. Oni budú tí, ktorí dostanú s Ježišom miesto v nebi. w24.12 49:9-10

Ježiša zradili, zatkli, urážali, ohovárali, odsúdili a dokonca mučili. Potom ho vojaci odviedli na miesto popravy a pribili na kôl. Keď verne znášal všetko to utrpenie, niekto iný trpel ešte viac. Bol to Jehova. Aj keď má neobmedzenú moc, ovládal sa, aby nezasiahol. Čo ho k tomu motivovalo? Jedným slovom, láska. Ježišova obeť je najväčším dôkazom toho, ako veľmi ťa Jehova miluje. Urobil všetko pre to, aby ťa oslobodil od hriechu a smrti. Kvôli tomu bol ochotný zniesť tú najväčšiu bolesť, akú si len vieme predstaviť. (1. Jána 4:9, 10) A tak si buďme istí, že každému z nás chce pomôcť s hriechom bojovať a zvíťaziť nad ním! w24.08 31:13-14

To, ako veľmi nás Jehova miluje, ešte lepšie pochopíme, keď sa zamyslíme, čo ho výkupné stálo. Satan tvrdí, že nikto, kto slúži Bohu, mu nezostane verný, keď to bude ťažké. Aby Jehova dokázal, že Satan klame, dovolil, aby Ježiš pred smrťou trpel. (Jób 2:1–5) Musel sa pozerať, ako sa jeho milovanému Synovi nepriatelia posmievajú, ako ho vojaci surovo bičujú a pribíjajú na kôl. A potom sledoval, ako v bolestiach umiera. (Mat. 27:28–31, 39) Jehova mal moc na to, aby v ktorejkoľvek chvíli zasiahol. (Mat. 27:42, 43) Ale potom by Ježiš výkupné nezaplatil a my by sme nemali žiadnu nádej. A tak Jehova dovolil, aby jeho Syn trpel, až kým naposledy nevydýchol. w25.01 4:7

Je 16. nisan 33 n. l. Ježišovi učeníci sú zdrvení a ochromení strachom. Dvaja z nich odchádzajú z Jeruzalema a majú namierené do dediny Emauzy. Na ceste sa k nim pridá jeden cudzinec. Učeníci mu hovoria, akí sú nešťastní z toho, čo sa stalo Ježišovi. A on im potom porozpráva niečo, čo zmení ich život. Začína „od Mojžiša a všetkých prorokov“ a vysvetľuje im, prečo musel Mesiáš trpieť a zomrieť. Keď potom prídu do Emauz, uvedomia si, kto tento cudzinec je – vzkriesený Ježiš! (Luk. 24:13–35) Počas posledných 40 dní, čo bol na zemi, sa svojim učeníkom zjavil veľakrát. Vďaka tomu sa počas tohto obdobia z Ježišových smutných a ustráchaných učeníkov stali radostní a odvážni učitelia a zvestovatelia dobrej správy o Kráľovstve. w24.10 41:1-3

Dieťa rastie prirodzene a po čase sa z neho stane dospelý človek. Ale pri duchovnom raste to také jednoduché nie je. Ako príklad si zoberme bratov a sestry v korintskom zbore. Prijali dobrú správu, dali sa pokrstiť, dostali svätého ducha a veľa sa mohli naučiť aj od apoštola Pavla. (Sk. 18:8–11) No napriek tomu mnohí ešte aj niekoľko rokov po krste neboli duchovne zrelí. (1. Kor. 3:2) Ak chceme byť duchovne zrelými, musíme to v prvom rade chcieť. Niektorí však chcú zostať duchovnými deťmi, „milujú neskúsenosť“, a preto neurobia duchovný pokrok. (Prísl. 1:22) My však nechceme byť ako deti, ktoré síce vyrastú, ale so všetkým stále chodia za rodičmi. Chceme sa postaviť na vlastné nohy a pracovať na tom, aby sa z nás stali duchovní ľudia. Čo ti môže pomôcť, aby si to dosiahol? Modli sa k Jehovovi, aby ti dal „túžbu i silu konať to, čo sa mu páči“. (Fil. 2:13) w24.04 14:9-10

Jehova nám otvorene hovorí, aké má pocity, keď súdi ľudí. (Ezech. 33:11) Nikoho by nezničil navždy, keby na to nemal vážny dôvod. Je veľmi milosrdný a túto vlastnosť prejavuje vždy, keď je to možné. Čo vieme, pokiaľ ide o tých, ktorí nebudú vzkriesení? V Biblii sa píše iba o niekoľkých z nich. Napríklad z Ježišových slov vyplýva, že vzkriesený nebude Judáš Iškariotský. (Mar. 14:21; Ján 17:12) Prečo? Lebo vedel, že ide priamo proti Jehovovi a Ježišovi, ale nezastavilo ho to. (Mar. 3:29) Aj o niektorých náboženských vodcoch, ktorí Ježišovi odporovali, povedal, že nebudú vzkriesení. (Mat. 23:33) A apoštol Pavol varoval, že rovnako dopadnú aj nekajúcni odpadlíci. (Hebr. 6:4–8; 10:29) w24.05 18:10-11

Keď zostaneme blízko pri Jehovovi, Satan nemôže urobiť nič, čo by nám natrvalo ublížilo. (1. Jána 3:8) V novom svete bude Jehova svojich priateľov ďalej chrániť, a to nielen duchovne, ale aj pred smrťou. (Zjav. 21:4) Veľmi si vážime, že smieme byť hosťami v Jehovovom stane. Môžeme byť jeho blízkymi priateľmi, a to nielen teraz, ale po celú večnosť. (Ezech. 37:27) No čo by sme mali robiť, ak chceme jeho hosťami zostať? Je to podobné, ako keď ťa niekto pozve na návštevu. Asi by si chcel vedieť, čo sa od teba ako od hosťa vyžaduje. Aj Jehova má určité požiadavky na hostí a nás zaujíma aké. Keďže ho milujeme, chceme „sa mu páčiť vo všetkých ohľadoch“. (Kol. 1:10) Nikdy by sme nemali zabudnúť na to, kým Jehova je. Pomôže nám to, aby sme neurobili nič, čím by sme ho sklamali. Vždy chceme „pokorne chodiť so svojím Bohom“. (Mich. 6:8) w24.06 23:8-9

Jehova chcel od Abraháma, aby obetoval svojho vlastného syna Izáka. Nič nemohlo byť pre tohto muža bolestivejšie. No napriek tomu bol ochotný to spraviť. V poslednej chvíli ho však Jehova zastavil. Tento príklad mal všetkých Božích služobníkov naučiť niečo dôležité. Čo také? Jehova bude ochotný obetovať svojho milovaného Syna. Tak veľmi mu na ľuďoch záleží! (1. Mojž. 22:1–18) O niekoľko storočí dal Jehova Izraelitom Zákon, podľa ktorého mali prinášať obete, aby im mohli byť odpustené hriechy. (3. Mojž. 4:27–29; 17:11) Tieto obete poukazovali na inú, lepšiu obeť, ktorá mala ľudí zbaviť hriechu úplne. Boh viedol svojich prorokov, aby vysvetlili, že sľúbený potomok bude trpieť a zomrie. (Iz. 53:1–12) w24.08 31:7-8

Keď si čítaš Bibliu, premýšľaj o tom, ako to využiť v praxi. Vždy, keď si niečo prečítaš, polož si otázku: Ako môžem túto informáciu uplatniť teraz alebo v blízkej budúcnosti? Ukážme si to na príklade. Predstav si, že si si práve prečítal 1. Tesaloničanom 5:17, 18. Teraz sa zastav a popremýšľaj, ako často sa modlíš a aké hlboké sú tvoje modlitby. Môžeš porozmýšľať aj o tom, za čo všetko si Jehovovi vďačný. Možno si potom povieš, že mu poďakuješ za tri konkrétne veci. Stačí pár minút a pomôže ti to, aby si Božie Slovo nielen počúval, ale sa ním aj riadil. A teraz si predstav, čo ti to prinesie, keď to tak budeš robiť každý deň! Jehovovi budeš slúžiť ešte lepšie. w24.09 36:9-10

Jehova nás vytvoril tak, že sme šťastnejší, keď dávame, než keď prijímame. Máme radosť, keď môžeme bratom a sestrám pomáhať. A dobre nám padne, keď nám za to poďakujú. Ale aj keby nám nepoďakovali, môžeme mať dobrý pocit, že sme urobili to, čo je správne. Nikdy nezabudni, že bez ohľadu na to, koľko toho druhým dáš, „Jehova ti môže dať oveľa viac“. (2. Kron. 25:9) V tom ho nikto neprekoná. A nič nám neprinesie väčšiu radosť, než keď nás odmení on sám. Preto sa aj naďalej snaž byť štedrý ako náš nebeský Otec. w24.09 39:20-21

Jehova je milosrdný a súcitný. (Žalm 103:13; Iz. 49:15) Je empatický. Keď nás niečo trápi, trápi to aj jeho. (Zach. 2:8) Pomáha nám, aby sme ho spoznali a boli jeho priateľmi. (Žalm 25:14; Sk. 17:27) A je pokorný. „Skláňa sa, aby sa pozrel na nebo a zem, bezvýznamného dvíha z prachu.“ (Žalm 113:6, 7) Keď toto všetko o našom úžasnom Bohu vieme, netúžime ho oslavovať? Jehovu oslavujeme aj preto, lebo chceme, aby ho druhí spoznali. Mnohí nevedia, aký naozaj je. Prečo? Lebo Satan o ňom šíri hrozné klamstvá a ľudia im veria. (2. Kor. 4:4) Presvedčil ich, že Jehova je pomstychtivý, bezcitný a že hlavne on môže za to, že trpia. Ale my vieme, že náš Boh taký nie je! Máme možnosť hovoriť o ňom ľuďom pravdu a tak ho oslavovať. (Iz. 43:10) w25.01 1:6-7

Hoci bol Boží Syn Ježiš dokonalý a robil úžasné zázraky, Satan používal niektorých ľudí, aby o ňom hovorili jedno klamstvo za druhým. Napríklad náboženskí vodcovia o ňom povedali, že „vyháňa démonov s pomocou vládcu démonov“. (Mar. 3:22) Keď s ním prebiehal súd, obvinili ho z rúhania a podnecovali ľudí, aby žiadali jeho smrť. (Mat. 27:20) Neskôr, keď jeho nasledovníci zvestovali dobrú správu, odporcovia proti nim poštvali ľudí, aby ich prenasledovali. (Sk. 14:2, 19) V Strážnej veži z 1. decembra 1998 sa v súvislosti so Skutkami 14:2 písalo: „Židovskí odporcovia sa neuspokojili len s tým, že sami zavrhli posolstvo, ale pustili sa do ohováračskej kampane v snahe vštepiť nežidovskému obyvateľstvu predsudky proti kresťanom.“ Satan stále „zvádza celý svet“. w24.04 15:15-16

To, či niekto získa večný život, nezávisí od toho, kedy zomrie. Jehova je dokonalým Sudcom a jeho rozsudky sú správne a spravodlivé. (Žalm 33:4, 5) Môžeme sa spoľahnúť, že „Sudca celej zeme“ urobí to, čo je správne. Je tiež rozumné predpokladať, že to, či niekto získa večný život, nezávisí od toho, kde žije. Je nepredstaviteľné, aby Jehova automaticky posúdil ako „capov“ milióny ľudí, ktorí žijú v krajinách, kde nemajú príležitosť dozvedieť sa dobrú správu o Kráľovstve. (Mat. 25:46) Veď spravodlivému Sudcovi celej zeme na nich záleží ešte viac ako nám. Nevieme, ako bude Jehova riadiť udalosti vo veľkom súžení. Možno niektorí ľudia budú mať príležitosť dozvedieť sa o Jehovovi, uveriť v neho a postaviť sa na jeho stranu, keď sa posvätí pred všetkými národmi. (Ezech. 38:16) w24.05 19:14-15

Radi si navzájom pomáhame. (2. Kor. 8:4) Ale niekedy na to potrebujeme odvahu. Napríklad keď vypukne vojna, miestni starší vedia, že bratia a sestry potrebujú pomoc a povzbudenie. Robia všetko pre to, aby mali Bibliu a publikácie, ale aj jedlo, oblečenie a boli v bezpečí. Bratov a sestry milujú, a tak kvôli nim niekedy riskujú aj vlastnú bezpečnosť. V nebezpečných situáciách je veľmi dôležité, aby sme zostali jednotní. Preto sa riaď pokynmi miestnej pobočky. (Hebr. 13:17) Starší by si mali pravidelne prechádzať pokyny, ako sa pripraviť na katastrofu a čo robiť, keď k nej dôjde. (1. Kor. 14:33, 40) Buď odvážny, ale opatrný. (Prísl. 22:3) Používaj zdravý rozum a zbytočne neriskuj. Spoliehaj sa na Jehovu. Nezabúdaj, že Jehovovi veľmi záleží na tom, aby sa ani tebe, ani bratom a sestrám nič nestalo. Môže ti pomôcť, aby si sa o nich vedel bezpečne postarať. w24.07 27:8, 11

Kráľ Dávid Jehovu poznal a spoliehal sa naňho. Keď ho kráľ Saul alebo iní nepriatelia chceli zabiť, modlil sa k Jehovovi o pomoc. A keď jeho modlitbu vypočul a zachránil ho, zvolal: „Jehova je živý Boh!“ (Žalm 18:46) Dávid tým nechcel povedať len to, že Jehova existuje. Podľa jedného odborného diela tým vyjadril dôveru, že Jehova je „živý Boh, ktorý vždy koná v prospech svojho ľudu“. Dávid to zažil na vlastnej koži. Bol si istý, že Jehova vie o všetkom, čo prežíva, a chce mu pomôcť. To mu dodalo silu, aby mu ďalej slúžil a chválil ho. (Žalm 18:28, 29, 49) Keď budeme presvedčení, že Jehova je živý Boh, budeme mu chcieť naplno slúžiť. Budeme mať silu zvládať rôzne skúšky a motiváciu robiť preňho všetko, čo môžeme. Pomôže nám to tiež, aby sme s ním mali blízky vzťah. w24.06 25:3-4

Čo sa učíme zo slov apoštola Pavla Tesaloničanom? Keď počujeme niečo, čo nám nesedí s tým, čo vieme z Biblie, alebo keď sa k nám dostane nejaká senzačná správa, musíme sa zastaviť a použiť zdravý úsudok. Raz v bývalom Sovietskom zväze koloval list, ktorý vyzeral, akoby bol zo svetového ústredia, ale v skutočnosti bol od našich nepriateľov. Tento list povzbudil niektorých bratov, aby sa oddelili a vytvorili nezávislú organizáciu. Sám osebe vyzeral dôveryhodne. Ale verní bratia na to nenaleteli. Všimli si, že myšlienky z listu sa nezhodujú s tým, k čomu ich viedla organizácia. Aj dnes sa nás naši nepriatelia snažia zmiasť a rozdeliť. A niekedy na to používajú moderné technológie. Čo nám pomôže, aby sme sa nedali oklamať? Musíme premýšľať, či to, čo počujeme alebo čítame, je v súlade s pravdami, ktoré už vieme. Vďaka tomu sa nedáme „rýchlo zmiasť“. (2. Tes. 2:2; 1. Jána 4:1) w24.07 28:14-15

To najdôležitejšie rozhodnutie, ktoré človek môže urobiť, je zasvätiť sa Jehovovi a stať sa súčasťou jeho rodiny. Jehova by bol najradšej, keby tak urobil každý. Prečo? Lebo chce, aby sme boli jeho priateľmi a žili večne. (5. Mojž. 30:19, 20; Gal. 6:7, 8) Jehova nikoho nenúti, aby mu slúžil. To, ako sa rozhodneme, necháva na nás. Ale čo ak pokrstený brat alebo sestra poruší Boží zákon a vážne zhreší? Ak sa nekajá, nemôže zostať v zbore. (1. Kor. 5:13) No napriek tomu Jehova túži, aby sa k nemu taký človek vrátil. Práve preto zabezpečil výkupné. Vďaka nemu môže tým, ktorí ľutujú svoje hriechy, odpustiť. Náš milujúci Otec s láskou povzbudzuje všetkých, ktorí vážne zhrešili, aby sa kajali. (Zach. 1:3; Rim. 2:4; Jak. 4:8) w24.08 33:1-2

Keď apoštol Ján písal svoj tretí list, niektorí jednotlivci šírili falošné náuky a to rozdeľovalo zbor. No ďalší „žili podľa pravdy“. Poslúchali Jehovu a „žili podľa jeho prikázaní“. (2. Jána 4, 6) Z týchto verných kresťanov mal radosť nielen Ján, ale určite aj sám Jehova. (Prísl. 27:11) Čo sa z toho učíme? Vernosť prináša radosť. (1. Jána 5:3) Teší nás, keď vieme, že Jehova z nás má radosť. Je šťastný, keď sa nedáme zlákať týmto svetom a riadime sa jeho Slovom. Aj anjeli sa z toho veľmi tešia. (Luk. 15:10) Radosť nám robí aj to, že naši bratia a sestry zostávajú Bohu verní. (2. Tes. 1:4) A keď sa tento svet skončí, budeme šťastní, že sme boli verní Jehovovi aj vo svete, nad ktorým vládol Satan. w24.11 45:17-18

Ak uvažuješ o manželstve, ako dlho by si mal čakať, kým tomu druhému povieš, že sa ti páči? Keby to bolo príliš skoro, mohlo by to vyzerať, že si unáhlený. (Prísl. 29:20) Na druhej strane, ak by si čakal príliš dlho, mohlo by to vyzerať, že si nerozhodný, hlavne, keď tá druhá osoba už tuší, že máš o ňu záujem. (Kaz. 11:4) Pamätaj, že keď niekoho oslovíš, ešte si nemusíš byť istý, že si ho aj zoberieš. No mal by si si byť istý tým, že si na manželstvo pripravený a že ten človek by mohol byť pre teba vhodným partnerom. Čo ak zistíš, že niekto má záujem o teba? Ak to nie je vzájomné, skús mu to dať jasne najavo. Nebolo by láskavé, keby si vyvolával dojem, že aj ty máš záujem, ak by to tak nebolo. (Ef. 4:25) w24.05 21:9-10

Ježiš prijme do nebeského Kráľovstva iba tých, ktorí sú skutočne pomazaní a zostanú verní. Ak niekto z pomazaných nezostane duchovne bdelý, nebude zhromaždený s „vyvolenými“. (Mat. 24:31) Ale na Ježišovo nabádanie, aby sme nestrácali bdelosť a zostali verní, musíme pamätať všetci bez ohľadu na to, akú nádej máme. Keďže Jehovu dobre poznáme, dôverujeme, že všetko, čo robí, je správne. A tak nás neznepokojuje, že sa v posledných rokoch rozhodol pomazať ďalších svojich verných služobníkov. Pripomeňme si, čo Ježiš povedal vo svojom podobenstve o vinici o tých robotníkoch, ktorí začali pracovať okolo piatej hodiny popoludní. (Mat. 20:1–16) Akú mzdu dostali? Rovnakú ako tí, čo boli najatí v ten deň skôr ako oni. Teda bez ohľadu na to, kedy Jehova pomazaných vyberie, ak zostanú verní, odmení ich životom v nebi. w24.09 38:15-17

Ježiš nám dal dokonalý príklad, ako sa vyrovnať s nespravodlivosťou. Zažíval ju vo vlastnej rodine aj mimo nej. Neveriaci príbuzní mu hovorili, že sa pomiatol. Náboženskí vodcovia ho obviňovali zo spolupráce s démonmi a rímski vojaci sa mu vysmievali, ubližovali mu a nakoniec ho zabili. (Mar. 3:21, 22; 14:55; 15:16–20, 35–37) Ale Ježiš to všetko zniesol bez toho, aby sa chcel odplatiť. Čo sa z toho učíme? (1. Petra 2:21–23) Ježiš nám dal dokonalý príklad, ako reagovať, keď sa stretávame s nespravodlivosťou. Vedel, kedy zostať ticho a kedy hovoriť. (Mat. 26:62–64) Neodpovedal na každé nepravdivé tvrdenie, ktoré o ňom padlo. (Mat. 11:19) A keď prehovoril, druhých neurážal ani sa im nevyhrážal. w24.11 44:9-10

Predstav si, že niekomu, koho máš rád, dáš krásny a praktický darček. No on by ho len odložil do skrine a už by si naň viac nespomenul. Ako by si sa cítil? Nebol by si sklamaný? Ale keby ti zaň poďakoval a potom ho aj používal, veľmi by ťa to potešilo. Čo tým chceme povedať? Jehova dal za nás svojho Syna ako výkupné. Tento vzácny dar nám dal preto, lebo nás miluje. A určite je šťastný, keď vidí, akí sme zaň vďační! (Ján 3:16; Rim. 5:7, 8) Časom by sa však mohlo stať, že by sme výkupné začali považovať za samozrejmosť. Bolo by to, akoby sme tento dar od Jehovu dali do skrine. Boli by sme síce radi, že sme ho dostali, ale tam by sa to skončilo. Čo musíme robiť, aby sa nám to nestalo? Často premýšľať o tom všetkom, čo pre nás Jehova a Ježiš urobili. w25.01 5:1-2

Brat, ktorý chce slúžiť ako starší, by nemal byť pokrstený len nedávno. To neznamená, že musíš byť pokrstený veľa rokov. No musíš byť zrelým kresťanom a to chce čas. Predtým ako budeš vymenovaný za staršieho, musíš dokázať, že si tak ako Ježiš pokorný a ochotný trpezlivo čakať na Jehovu, kým ti pridelí nejakú úlohu. (Mat. 20:23; Fil. 2:5–8) To, že si oddaný Bohu, dávaš najavo tak, že si mu verný. Ako? Žiješ podľa jeho zásad a riadiš sa pokynmi, ktoré dáva jeho organizácia. Biblia jasne hovorí, že starší musí byť spôsobilý vyučovať. Znamená to, že musíš byť vynikajúcim rečníkom? Nie. Mnohí skúsení starší vedia dobre vyučovať v službe a povzbudzovať bratov a sestry na pastierskych návštevách, hoci nie sú najlepšími rečníkmi. w24.11 47:14-15

Keď v Biblii natrafíš na niečo, čomu úplne nerozumieš, preskúmaj si to. A počas dňa premýšľaj o tom, čo si sa dozvedel a čo ti to hovorí o Jehovovi, jeho Synovi a o tom, ako veľmi ťa majú radi. (Žalm 119:97, pozn. pod čiarou) Nie vždy nájdeš pri čítaní Biblie alebo hlbokom štúdiu niečo nové alebo prevratné. Ale nemusíš byť z toho sklamaný. V určitom zmysle si ako človek, ktorý ryžuje zlato. Kým nájde čo i len malý kúsok, môže to trvať celé hodiny alebo aj dni. No je trpezlivý a nevzdáva sa, lebo každé zrnko má preňho veľkú hodnotu. O čo cennejší je každý poklad, ktorý je v Biblii! (Prísl. 8:10) Preto buď trpezlivý a ďalej ich hľadaj. (Žalm 1:2) w25.01 4:14-15

Jehova od nás očakáva, že odpustíme tým, ktorí nám ublížia. (Žalm 86:5; Luk. 17:4; Ef. 4:32) Najviac nás to bolí vtedy, keď nám ublíži nejaký kamarát alebo niekto z rodiny. (Žalm 55:12–14) Niekedy je tá bolesť taká silná, akoby nás niekto bodol. (Prísl. 12:18) To, čo cítime, sa možno snažíme potlačiť alebo ignorovať. Ale to by bolo, ako keby sme si ten vrazený nôž nechali v rane. Podobne nemôžeme očakávať, že sa budeme cítiť lepšie, keď svoje ranené city budeme jednoducho ignorovať. Keď nás niekto urazí, našou prvou reakciou je možno to, že sa nahneváme. Aj v Biblii sa píše, že sa to môže stať. Ale varuje nás, aby sme sa hnevom nenechali ovládnuť. (Žalm 4:4; Ef. 4:26) Prečo? Pretože hnev málokedy vedie k niečomu dobrému. (Jak. 1:20) Mysli na to, že nahnevať sa je reakcia, ale zostať nahnevaný je voľba. w25.02 8:4-6

Ježiš vyrozprával podobenstvo, z ktorého vidno, aké je nerozumné, keď si niekto hromadí peniaze a nie je „bohatý v Božích očiach“. (Luk. 12:16–21) Nikto z nás nevie, čo bude zajtra. (Prísl. 23:4, 5; Jak. 4:13–15) Okrem toho Ježiš povedal, že každý, kto chce byť jeho nasledovníkom, musí byť pripravený vzdať sa svojho majetku. (Luk. 14:33, pozn. pod čiarou) V prvom storočí to kresťania v Judei ochotne urobili. (Hebr. 10:34) Aj dnes mnohí bratia a sestry prišli o svoj majetok, lebo sa nechceli zapojiť do politiky. (Zjav. 13:16, 17) Čo im pomohlo? Boli absolútne presvedčení, že Jehova splní svoj sľub: „Nikdy ťa neopustím ani ťa nenechám bez pomoci.“ (Hebr. 13:5) A tak robme, čo môžeme, aby sme na staré kolená mali, čo potrebujeme. A keď sa stane niečo nečakané, dôverujme Jehovovi, že sa o nás postará. w25.03 13:13-14

Ak pracuješ na svojej duchovnej zrelosti, nie si na to sám. Jehova ti viacerými spôsobmi pomáha. Ako? Napríklad cez zborových starších. Slúžia ako pastieri a učitelia a pomáhajú nám duchovne dospieť a dosiahnuť „úroveň Kristovej zrelosti“. (Ef. 4:11–13) Jehova nám tiež dáva svojho ducha, aby sme dokázali „uvažovať ako Kristus“. (1. Kor. 2:14–16) A dal nám aj štyri evanjeliá, vďaka ktorým vieme, ako Ježiš uvažoval, čo hovoril a ako sa správal, keď bol tu na zemi. Ak si v tom z neho budeš brať príklad, pomôže ti to, aby sa z teba stal duchovne zrelý kresťan. Ale ak sa z nás majú stať zrelí kresťania, nemôžeme sa uspokojiť len so „základným učením o Kristovi“. w24.04 14:11-12

Každý deň musíme robiť nejaké rozhodnutia. Niektoré sú celkom jednoduché, napríklad čo si dáme na raňajky alebo kedy pôjdeme spať. Ale iné až také jednoduché nie sú. Môžu ovplyvniť naše zdravie, šťastie, rodinu alebo to, ako slúžime Jehovovi. Chceme sa rozhodovať tak, aby to bolo dobré pre nás aj pre našich blízkych. No predovšetkým chceme robiť radosť Jehovovi. (Rim. 12:1, 2) Dôležitý krok k tomu, aby si sa dobre rozhodol, je zistiť si fakty. Prečo je to dôležité? Predstav si, že sa pacient obráti na lekára, lebo má vážny zdravotný problém. Rozhodol by lekár o spôsobe liečby bez toho, aby pacienta najprv vyšetril alebo mu položil nejaké otázky? Určite nie. Aj ty sa budeš lepšie rozhodovať, keď najprv zvážiš fakty, ktoré sa týkajú tvojej situácie. w25.01 3:1-3

Čo vieme o Jehovovom milosrdenstve? Z čoho vidno, že „nechce, aby bol niekto zničený“? (2. Petra 3:9) Napríklad z toho, aký bol milosrdný k niektorým, ktorí spáchali veľmi vážne hriechy. Jedným z nich bol kráľ Dávid, ktorý sa okrem iného dopustil cudzoložstva a vraždy. Ale z celého srdca to ľutoval, a tak mu Jehova odpustil. (2. Sam. 12:1–12) Ďalší bol kráľ Manašše, ktorý väčšinu svojho života robil hrozné veci. Ale aj v tomto extrémnom prípade Jehova prejavil milosrdenstvo a odpustil mu, lebo sa kajal. (2. Kron. 33:9–16) Z týchto príkladov vidieť, že Jehova prejaví milosrdenstvo vždy, keď je to možné. Ľudí, ktorí svoje vážne hriechy oľutovali a zmenili sa, vzkriesi. w24.05 18:12