Máj

Keď Jehova oslobodil svoj ľud z otroctva v Egypte, ustanovil kňazov, aby slúžili vo svätostánku. Ďalšie práce v ňom mali na starosti Léviti. Staral sa Jehova o tých, ktorí slúžili vo svätostánku alebo táborili blízko pri ňom, lepšie než o ostatných? Nie. Jehova je nestranný. Každý Izraelita mohol byť Jehovovým blízkym priateľom. Jehova sa napríklad postaral, aby oblačný a ohnivý stĺp, ktorý bol nad svätostánkom, videli všetci. (2. Mojž. 40:38) Keď sa oblak pohol niektorým smerom, videli to aj tí, ktorí bývali od neho najďalej. Mohli si pobaliť veci, zložiť stany a vydať sa na cestu spolu s ostatnými. (4. Mojž. 9:15–23) Podobne je to aj dnes. Nech žijeme kdekoľvek, Jehova sa o každého z nás stará, chráni nás a miluje. w24.06 23:10-12

Dávidovi išlo o život. Jeho syn Abšalóm ho chcel zabiť, aby sa zmocnil trónu. (2. Sam. 15:12, 13) Dávid musel okamžite odísť z Jeruzalema. Ale keď už boli jeho sluhovia na ceste, uvedomil si, že niekto by mal v Jeruzaleme zostať, aby ho informoval o Abšalómových plánoch. (2. Sam. 15:27–29) A tak tam poslal Cádoka a ďalších kňazov. Museli byť veľmi opatrní. Dávid vymyslel plán, do ktorého okrem Cádoka zahrnul aj svojho verného priateľa, Chušaja. (2. Sam. 15:32–37) Ten si získal Abšalómovu dôveru a odporučil mu vojenskú stratégiu, vďaka ktorej by mal Dávid čas pripraviť sa na útok. Chušaj potom o celej situácii informoval Cádoka a Abiatára. (2. Sam. 17:8–16) A tí zase zariadili, aby sa táto správa dostala k Dávidovi a zohrali kľúčovú úlohu v tom, aby Dávida ochránili. (2. Sam. 17:21, 22) w24.07 27:9-10

Niektorí Jehovovi služobníci sa stále obviňujú z toho, čo kedysi urobili, či už pred krstom, alebo po ňom. Ale pamätaj, že Jehova každého z nás veľmi miluje, a preto dal za nás výkupné. A nepochybuj, že chce, aby si tento jeho dar prijal. Hovorí ti, že ak si s ním „[napravíš] veci“, tvoje hriechy ti odpustí. Nie sme vďační, že si naše hriechy nepripomína? Ale zároveň nikdy nezabudne na to dobré, čo preňho robíme. (Žalm 103:9, 12; Hebr. 6:10) Trápia ťa výčitky z niečoho, čo si urobil v minulosti? Ak áno, nemysli na to, čo bolo. Snaž sa zameriavať na to, čo robíš teraz, a na to, čo budeš môcť robiť v budúcnosti. Minulosť zmeniť nemôžeš. Ale môžeš chváliť Jehovu teraz a sústrediť sa na krásnu budúcnosť, ktorú ti sľubuje. w24.10 40:8-9

Keď si čítaš Bibliu, niekedy môžeš mať pocit, že je toho strašne veľa, na čom musíš pracovať. Predstav si napríklad, že dnes si prečítaš o tom, že by sme nemali nikoho uprednostňovať. (Jak. 2:1–8) Povieš si, že by si sa v tom mohol zlepšiť, a tak sa rozhodneš, že pre to niečo urobíš. Ďalší deň si prečítaš, že by sme si mali dávať pozor na to, čo hovoríme. (Jak. 3:1–12) Uvedomíš si, že niekedy nehovoríš dvakrát pozitívne, a tak sa rozhodneš, že sa budeš snažiť hovoriť o druhých pekne. Na tretí deň sa dočítaš, že by si nemal byť priateľom tohto sveta. (Jak. 4:4–12) Dôjde ti, že by si si mal lepšie vyberať zábavu. A na štvrtý deň máš pocit, že tých zmien, ktoré musíš urobiť, je tak veľa, že nevieš, čo skôr! Nebuď z toho sklamaný. Nezabúdaj, že obliekanie „novej osobnosti“ je neustály proces. w24.09 36:11-12

Ježiš vedel, že najviac záleží na tom, čo si myslí Jehova. A dôveroval mu, že v správnom čase odstráni všetku nespravodlivosť. Z Ježiša si môžeme zobrať príklad v tom, že si budeme dávať pozor na to, čo povieme. Niekedy možno ide len o maličkosti, nad ktorými môžeme mávnuť rukou. Alebo si radšej zahryzneme do jazyka, aby sme nepovedali niečo, čo by situáciu zhoršilo. (Kaz. 3:7; Jak. 1:19, 20) Ale inokedy môže byť namieste sa ozvať. Napríklad keď sa chceš zastať niekoho, komu krivdia, alebo obhájiť pravdu. (Sk. 6:1, 2) Rob všetko pre to, aby si vtedy hovoril pokojne a s úctou. Z Ježiša si môžeme zobrať príklad aj v tom, že sa zveríme „do rúk toho, ktorý súdi spravodlivo“. (1. Petra 2:23) w24.11 44:10-12

Keď sa hriešnik kajá, máme z toho veľkú radosť. (Luk. 15:7) Komu za to patria zásluhy? Starším? Pripomeňme si, čo povedal apoštol Pavol o tých, čo zhrešili: „Možno im Boh dovolí, aby robili pokánie.“ (2. Tim. 2:25) Takže je to Jehova, a nie nejaký človek, kto pomôže kresťanovi zmeniť svoje zmýšľanie a postoj. A k čomu dobrému to vedie, keď sa človek kajá? Pavol vysvetlil, že taký človek príde k presnému poznaniu pravdy, spamätá sa a unikne zo Satanovej pasce. (2. Tim. 2:26) Keď niekto robí pokánie, výbor zariadi, aby sa s ním niektorí starší ďalej stretávali na pastierskych návštevách. Budú mu pomáhať posilňovať si vieru, vyhýbať sa Satanovým pasciam a robiť, čo je správne. (Hebr. 12:12, 13) w24.08 34:14-15

Ľuďom, ktorých Ježiš nasýtil, išlo o uspokojenie svojich telesných potrieb a túžob. Ako to vieme? Nasledujúci deň prišli na miesto, kde ich Ježiš nasýtil, ale on ani jeho apoštoli tam neboli. A tak títo ľudia nastúpili do člnov, ktoré tam dorazili z Tiberiady, a vydali sa do Kafarnaumu hľadať Ježiša. (Ján 6:22–24) Prečo tam šli? Chceli sa dozvedieť viac o Kráľovstve? Nie. Chceli hlavne to, aby im dal Ježiš opäť chlieb. Ako to vieme? Pozrime sa, čo sa stalo, keď v Kafarnaume Ježiša našli. Na rovinu im povedal, že ho hľadali len preto, že chceli jedlo. Síce „sa dosýta najedli chleba“, ale podľa Ježišových slov to bol „pominuteľný pokrm“. Preto ich povzbudil, aby pracovali „pre pokrm, ktorý je trvalý a dáva večný život“. (Ján 6:26, 27) w24.12 48:8-9

Ak si pokrstený brat a chceš byť dobrým učiteľom, zakladaj svoje vyučovanie na Božom Slove, a to či už hovoríš z pódia, alebo niekomu radíš súkromne. To si vyžaduje, aby si do hĺbky študoval Bibliu a naše publikácie. (Prísl. 15:28) Všímaj si pri tom, ako sú v nich biblické verše vysvetlené, aby si ich vedel správne použiť. A pri vyučovaní sa snaž čo najviac zapôsobiť na srdce tých, ktorí ťa počúvajú. Zlepšiť sa môžeš aj tak, že si budeš pýtať rady od skúsených starších a riadiť sa nimi. (1. Tim. 5:17) Starší by mali dokázať povzbudzovať bratov a sestry. No niekedy môže byť potrebné ich usmerniť či dokonca karhať. Ale vždy musia byť láskaví. Ak si mierny, máš bratov a sestry rád a svoje vyučovanie zakladáš na Božom Slove, staneš sa dobrým učiteľom. Budeš sa totiž riadiť príkladom veľkého učiteľa, Ježiša. (Mat. 11:28–30; 2. Tim. 2:24) w24.11 47:16

Jehovu môžeme oslavovať tým, čo o ňom hovoríme. Máme „spievať Jehovovi“, „chváliť jeho meno“, „oznamovať dobrú správu o záchrane od neho“ a „rozprávať národom o jeho sláve“. (Žalm 96:1–3) Týmto všetkým môžeme nášho nebeského Otca oslavovať. (Sk. 4:29) Môžeme ho oslavovať aj svojimi cennými vecami. Jeho praví služobníci to tak robili odjakživa. (Prísl. 3:9) Napríklad Izraeliti prispievali na stavbu a opravy chrámu. (2. Kráľ. 12:4, 5; 1. Kron. 29:3–9) Niektorí učeníci „zo svojho majetku“ podporovali Ježiša a jeho apoštolov. (Luk. 8:1–3) A kresťania v prvom storočí poslali peniaze bratom a sestrám, ktorí trpeli hladom. (Sk. 11:27–29) Aj my môžeme oslavovať Jehovu svojimi dobrovoľnými darmi. w25.01 1:8, 11

Čo pomohlo Kornéliovi dať sa pokrstiť? V Biblii sa píše, že „on i celá jeho domácnosť sa báli Boha“. Okrem toho sa k Bohu stále úpenlivo modlil. (Sk. 10:2) Keď mu Peter povedal o dobrej správe, on i jeho rodina uverili v Krista a dali sa hneď pokrstiť. (Sk. 10:47, 48) Určite bol ochotný urobiť akékoľvek zmeny, aby mohol spolu s rodinou uctievať Jehovu. (Joz. 24:15; Sk. 10:24, 33) Kornéliovi mohlo jeho postavenie zabrániť, aby sa stal kresťanom. Ale on to nepripustil. Musíš aj ty urobiť v živote nejaké veľké zmeny, aby si sa mohol dať pokrstiť? Ak áno, Jehova ti pomôže. Určite ťa požehná za to, že chceš žiť podľa biblických zásad. w25.03 9:12-13

Čo môžeš robiť, keď sa k tebe dostane negatívna informácia o našej organizácii alebo o bratoch, ktorí nás vedú? Spomeň si, ako sa Boží nepriatelia správali k Ježišovi a jeho nasledovníkom v prvom storočí. Tak ako bolo predpovedané, aj dnes je Boží ľud prenasledovaný a šíria sa o ňom negatívne správy. (Mat. 5:11, 12) Ale my sa nimi nenecháme oklamať, keď budeme pamätať na to, kto za tým je, a okamžite urobíme určité kroky. Aké? Odmietaj akékoľvek klamstvá. Apoštol Pavol jasne povedal, čo robiť, keď sa k nám dostanú negatívne informácie, ktoré nie sú pravdivé. Timotejovi napísal: „Prikáž istým ľuďom, aby... sa nezaoberali bájkami“ a odmietali ich. (1. Tim. 1:3, 4) Preto odmietame akékoľvek klamstvá. Veď vieme, odkiaľ pochádzajú. Namiesto toho sa držíme „zdravých slov“ pravdy. (2. Tim. 1:13) w24.04 15:16-17

Slúž Jehovovi jednotne s tými, ktorí sú mu verní. Jehova chce, aby ho jeho služobníci uctievali jednotne. To sa nám podarí, keď sa budeme držať pravdy. Každý, kto šíri informácie, ktoré idú proti pravde, rozdeľuje zbor. Preto nás Jehova varuje, aby sme sa takým ľuďom vyhýbali. Inak by sa mohlo stať, že by sme ich klamstvám uverili a odišli od pravdy. (Rim. 16:17) Keď rozpoznáme pravdu a budeme sa jej pevne držať, zostaneme blízko pri Jehovovi a naša viera bude silná. (Ef. 4:15, 16) Nedáme sa oklamať Satanovou propagandou a falošným učením. A vo veľkom súžení budeme v bezpečí, lebo Jehova nás ochráni. Preto sa pevne držme pravdy „a Boh pokoja bude s [nami]“. (Fil. 4:8, 9) w24.07 28:16-17

Ježiš sa zameriaval zvlášť na tých, ktorí mali zlú povesť a trápilo ich, akí sú hriešni. Pomáhal im a pozýval ich, aby sa stali jeho nasledovníkmi. Vedel, že práve hriech je koreňom všetkých ľudských problémov. Povedal: „Zdraví nepotrebujú lekára, ale chorí.“ A dodal: „Neprišiel som povolať spravodlivých, ale hriešnikov.“ (Mat. 9:12, 13) A presne tak to aj robil. S láskou odpustil hriechy žene, ktorá mu umývala nohy svojimi slzami. (Luk. 7:37–50) Samaritánke pri studni povedal dôležité pravdy, hoci vedel, že žije nemravne. (Ján 4:7, 17–19, 25, 26) Vďaka moci od Boha si dokázal poradiť dokonca aj s tým, k čomu každý hriech nakoniec vedie – so smrťou. Ako? Tak, že ľudí kriesil – mužov aj ženy, deti aj dospelých. (Mat. 11:5) w24.08 31:9-10

Ako Jehova oslávi svoje meno v blízkej budúcnosti? Tak, že prinesie spravodlivosť. Čoskoro vykoná rozsudok nad Veľkým Babylonom za to, že robí hanbu jeho svätému menu. (Zjav. 17:5, 16; 19:1, 2) Niektorí, ktorí to uvidia, sa k nám možno pridajú, aby uctievali Jehovu. A v Armagedone zničí celý Satanov systém. Všetkých, ktorí Jehovu nenávidia a hovoria o ňom klamstvá, odstráni. Ale tých, ktorí ho milujú, poslúchajú a chcú ho chváliť, zachráni. (Mar. 8:38; 2. Tes. 1:6–10) Po záverečnej skúške na konci Kristovej tisícročnej vlády posvätí svoje meno úplne. (Zjav. 20:7–10) A „zem bude naplnená poznaním Jehovovej slávy, ako je more naplnené vodou“. (Hab. 2:14) Aké úžasné to bude, keď každý bude Jehovu chváliť tak, ako si to zaslúži! w25.01 1:15-16

Čo pomohlo hebrejským kresťanom, aby zvládli prenasledovanie? Apoštol Pavol chcel, aby vedeli, čo dobré im prinesie vytrvalosť. Preto im vysvetlil, že Boh pripúšťa ťažkosti, aby svojich služobníkov vyškolil. Vďaka takémuto školeniu si mohli vypestovať alebo zlepšiť vlastnosti, ktoré sa Jehovovi páčia. Teda keď sa zameriavali na to, k čomu dobrému skúšky povedú, bolo pre nich ľahšie vytrvať. (Hebr. 12:11) Pavol povzbudil hebrejských kresťanov, aby boli odvážni a v skúškach sa nevzdali. Vedel, o čom hovorí, pretože on sám kedysi kresťanov prenasledoval. A tak vedel, s čím sa môžu stretnúť, ale aj ako vytrvať. A keď sa stal kresťanom, aj on zažil rôzne formy prenasledovania. (2. Kor. 11:23–25) w24.09 37:16-17

Naša služba je každým dňom naliehavejšia. Prečo? Pretože už nezostáva veľa času. Pozrime sa, čo Ježiš predpovedal o zvestovaní v posledných dňoch, ako sa o tom píše v Markovi 13:10. Podľa toho, čo sa píše v paralelnej správe v Matúšovom evanjeliu, Ježiš povedal, že dobrá správa sa bude zvestovať po celej obývanej zemi predtým, ako príde „koniec“. (Mat. 24:14) Aký koniec mal na mysli? Myslel tým úplné zničenie Satanovho zlého sveta. Jehova už určil presný „deň a hodinu“, kedy sa to stane. (Mat. 24:36; Sk. 1:7) Každým dňom sme k nemu bližšie. (Rim. 13:11) A kým príde, našou úlohou je zvestovať. V súvislosti so službou je dobré zamyslieť sa nad jednou dôležitou otázkou: Prečo zvestujeme dobrú správu? Jednoducho povedané, motivuje nás k tomu láska. Zvestujeme, lebo milujeme dobrú správu, ľudí a predovšetkým Jehovu a jeho meno. w24.05 20:2-3

Rodičia, povzbudzujte svoje deti, aby premýšľali o prírode. Keď ste vonku alebo pracujete v záhrade, ukážte im zaujímavé vzory, ktoré v prírode sú. Prečo? Lebo sú jasným dôkazom, že ich navrhol niekto veľmi inteligentný. Napríklad vedci už mnoho rokov skúmajú špirálové vzory. Biofyzik Nicola Fameli vysvetľuje, že keď spočítame špirály na niektorých veciach v prírode, uvidíme, že sa určité čísla opakujú. Tento rad čísel sa nazýva Fibonacciho postupnosť. Špirálové vzory môžeme vidieť napríklad na tvare niektorých galaxií, na schránkach lodienok, na listoch rastlín a na kvetoch slnečníc. w24.12 50:7

Mojžiš, Dávid a Ján žili v úplne inej dobe ako my a mali celkom iné okolnosti. Napriek tomu máme veľa spoločného. Tak ako oni, aj my slúžime pravému Bohu. Aj my sa k nemu modlíme, spoliehame sa naňho a prosíme ho, aby nás viedol. A podobne ako oni sme si istí, že Jehova bohato odmení tých, ktorí ho poslúchajú. Vezmime si teda k srdcu slová týchto verných Božích služobníkov a poslúchajme, čo nám Jehova hovorí. Potom budeme mať úspech vo všetkom, čo robíme. Budeme žiť dlho, dokonca večne. A budeme mať radosť, že sa z nás teší náš milujúci nebeský Otec. Splní všetky svoje sľuby a odmení nás oveľa viac, ako si dokážeme predstaviť. (Ef. 3:20) w24.11 45:20-21

V prvom storočí boli niektorí bratia vymenovaní za služobných pomocníkov. (1. Tim. 3:8) Zdá sa, že práve oni boli tí, ktorí „pomáhali druhým“, ako o tom apoštol Pavol napísal. Zrejme sa starali o rôzne nevyhnutné a praktické veci, aby sa starší mohli sústrediť na vyučovanie a pastiersku činnosť. Napríklad možno pomáhali s odpisovaním Písma alebo nakupovali veci, ktoré na to boli potrebné. Uvažoval si už nad tým, čo robia služobní pomocníci v tvojom zbore? (1. Petra 4:10) Môžu mať na starosti zborové účtovníctvo, obvody, objednávku publikácií pre zvestovateľov, obsluhu audio a video techniky, slúžia ako usporiadatelia a pomáhajú s údržbou sály Kráľovstva. Tieto úlohy sú dôležité, aby v zbore išlo všetko hladko. (1. Kor. 14:40) w24.10 42:4-5

Keď zažiješ nejakú skúšku, malú alebo veľkú, pamätaj, že Jehova je živý a dokáže ti pomôcť. Je všemohúci a môže ti dať silu, aby si vytrval. Vďaka tomu sa žiadnej skúšky nemusíš báť. Keď uvidíš, ako ti pomáha s tými malými, budeš si istý, že ti pomôže aj s tými veľkými. Zamyslime sa nad dvoma situáciami zo života kráľa Dávida, ktoré posilnili jeho dôveru v Jehovu. Keď bol mladý a pásol otcove ovce, prišiel lev a inokedy medveď a odniesli jednu zo stáda. V oboch prípadoch sa Dávid odvážne pustil za nimi a ovce zachránil. Nemyslel si, že to dokázal vlastnými silami. Vedel, že je za tým Jehova. (1. Sam. 17:34–37) Keď premýšľal o tom, čo zažil, bol si ešte istejší, že živý Boh mu dá silu aj v budúcnosti. w24.06 25:5-6

Dajme tomu, že ťa niekto pozve na nejakú akciu. Pôjdeš tam? Ak toho, kto to organizuje, dobre nepoznáš alebo nevieš, čo sa tam plánuje robiť, opýtaj sa ho: „Kedy a kde to bude? Koľko tam bude ľudí? Kto na to bude dohliadať? Kto všetko tam bude? Čo sa tam bude robiť? Bude tam alkohol?“ Odpovede na tieto otázky ti pomôžu dobre sa rozhodnúť. Teraz, keď už máš všetky fakty, si môžeš poskladať celkový obraz. Napríklad čo ak si zistil, že tam budú aj ľudia, ktorí nežijú podľa biblických zásad? Alebo že nikto nebude dohliadať na to, aby sa to nepreháňalo s alkoholom? Hrozí, že sa to zvrhne na divokú párty? (1. Petra 4:3) Keď už máš celkový obraz, bude pre teba ľahšie sa správne rozhodnúť. w25.01 3:4-5

Jehova prostredníctvom výkupného dokáže naše hriechy vymazať. Aby sme to lepšie pochopili, dal do Biblie zapísať rôzne slovné obrazy. Odstrániť jasnočervené škvrny na látke je strašne ťažké. Ale Jehova nás týmto slovným obrazom uisťuje, že naše hriechy dokáže vyčistiť tak, že ich už nebude vidno. Hriechy sa dajú prirovnať aj k „dlhom“. (Mat. 6:12; Luk. 11:4, pozn. pod čiarou) Takže vždy, keď proti Jehovovi zhrešíme, tento dlh je stále väčší a väčší. Dlhujeme mu neskutočne veľa. Ale keď nám odpustí, je to, akoby zrušil dlh, ktorý by sme inak museli splatiť. Nežiada od nás, aby sme zaplatili za hriechy, ktoré nám už odpustil. Vieš si predstaviť, ako človeku odľahne, keď mu zrušia dlh? Rovnako to cítime my, keď nám Jehova odpustí. w25.02 7:9-10

Keď rodičia zostarnú, možno potrebujú, aby im deti s niečím pomohli, a mnohé deti to rady urobia. (1. Tim. 5:4) Ale rodičia, ktorí dôverujú Jehovovi, vedia, čo im prinesie väčšiu radosť. Nie to, keď budú deti vychovávať tak, aby ich neskôr mohli finančne zabezpečiť. Ale to, keď ich budú vychovávať tak, aby slúžili Jehovovi. (3. Jána 4) Uč svoje deti, ako sa o seba v budúcnosti postarať, a aj to, aby dôverovali Jehovovi. Najlepšie to urobíš tak, že im v tom budeš príkladom. Už od mala ich uč, aké dôležité je usilovne pracovať. (Prísl. 29:21; Ef. 4:28) Ako rastú, pomáhaj im, aby sa v škole snažili čo najviac. Rodičia si môžu nájsť biblické zásady, aby svojim deťom pomohli správne sa rozhodnúť pri výbere vzdelania. Chcú, aby sa ich deti potom dokázali uživiť a mohli sa viac zapájať do služby či dokonca začať s priekopníckou. w25.03 13:15-16

V Izaiášovi v 65. kapitole je Jehovov opis toho, aký bude život v duchovnom raji. Toto proroctvo sa prvýkrát splnilo v roku 537 pred n. l. V tom čase boli kajúcni Židia oslobodení zo zajatia v Babylone a vrátili sa do svojej domoviny. Jehova ich podporoval a pomohol im, aby sa zo zničeného Jeruzalema opäť stalo krásne miesto a z obnoveného chrámu centrum pravého uctievania v Izraeli. (Iz. 51:11; Zach. 8:3) Toto Izaiášovo proroctvo sa druhýkrát začalo spĺňať v roku 1919. V tom roku boli Jehovovi služobníci oslobodení zo zajatia Veľkého Babylona. Potom sa na celej zemi postupne začal formovať duchovný raj. Vďaka horlivým zvestovateľom vznikali nové zbory a bratia a sestry v nich prejavovali krásne vlastnosti. Niektorí z nich boli kedysi veľmi násilnícki a žili nemorálne. Ale obliekli si „novú osobnosť, ktorá bola stvorená podľa Božej vôle“. w24.04 17:3-4

V niektorých krajinách vyberajú manželského partnera rodičia alebo príbuzní. V iných krajinách môžu príbuzní alebo priatelia dohodnúť stretnutie, aby potenciálni partneri zistili, či sa k sebe hodia. Ak si dostal za úlohu dohodnúť niekomu známosť alebo manželstvo, zober do úvahy, čo obaja uprednostňujú a potrebujú. A keď už niekoho nájdeš, snaž sa ho čo najlepšie spoznať. Zisti, aké má vlastnosti, ale v prvom rade, ako je na tom duchovne. To je oveľa dôležitejšie ako to, koľko má peňazí, aké má vzdelanie alebo spoločenské postavenie. Ale pamätaj, že to, či sa nakoniec tí dvaja zoberú, je na nich. w24.05 21:11

Dvojici, ktorá spolu chodí, môžeme pomôcť tým, čo povieme alebo čo nepovieme. A to si od nás niekedy vyžaduje sebaovládanie. (Prísl. 12:18) Čo ak vieme o niekom, kto začal s niekým chodiť? Radi by sme to povedali druhým, no možno o tom chcú povedať druhým oni sami. Určite by sme o nich nechceli šíriť nejaké klebety alebo ich kritizovať za ich osobné rozhodnutia. (Prísl. 20:19; Rim. 14:10; 1. Tes. 4:11) A asi by ich tiež nepotešilo, ak by sme mali poznámky ako: „Vy dvaja by ste sa už mali zobrať.“ Alebo: „Kedy bude konečne svadba?“ No čo keď sa dvojica rozhodne, že svoj vzťah ukončí? Nemali by sme sa do toho pliesť ani sa stavať na niečiu stranu. (1. Petra 4:15) Ak sa dvojica rozíde, neznamená to, že to dopadlo zle. Chodenie jednoducho splnilo svoj účel – pomohlo im, aby sa správne rozhodli. Napriek tomu to môže byť pre nich citovo náročné. Preto na nich môžeme myslieť a niečo pre nich urobiť. w24.05 22:15-16

Jednou z najťažších vecí v živote je, keď niekto z rodiny alebo dobrý kamarát opustí Jehovu. (Žalm 78:40) Čím je nám ten človek bližší, tým ťažšie sa s tým vyrovnávame. Ak si niečo také bolestivé zažil, môže ťa povzbudiť príklad Cádoka. Aj on si tým prešiel, ale zostal Jehovovi verný. Keď kráľ Dávid ležal na smrteľnej posteli, jeho syn Adonijah sa pokúsil zmocniť trónu, ktorý Jehova sľúbil Šalamúnovi. (1. Kron. 22:9, 10) Cádok zostal verný Jehovovi, ale jeho dobrý priateľ Abiatár sa rozhodol, že podporí Adonijaha. (1. Kráľ. 1:5–8) Tým, čo Abiatár urobil, bol neverný nielen Dávidovi a Cádokovi, ale aj Jehovovi. Veď Cádok s Abiatárom slúžili ako kňazi celé desaťročia. (2. Sam. 8:17; 15:29; 19:11–14) w24.07 27:14-15

Bojovať s pokušením určite stojí za to. Z hriechu môžeme mať „chvíľkový pôžitok“, ale keď žijeme, ako si praje Jehova, sme oveľa šťastnejší. (Hebr. 11:25; Žalm 19:8) Jehova nás tak proste vytvoril. (1. Mojž. 1:27) Keď žijeme tak, aby z nás mal radosť, máme čisté svedomie a nádej, že budeme žiť večne. (1. Tim. 6:12; 2. Tim. 1:3; Júda 20, 21) Aj keď je pravda, že „telo je slabé“, neznamená to, že sme bezmocní. (Mat. 26:41) Jehova nám rád dá silu, ktorú potrebujeme. (2. Kor. 4:7) Všimni si, že nám dáva mimoriadnu silu. No najprv musíme použiť svoju vlastnú a s pokušením každý deň bojovať. Jehova vypočuje naše modlitby, a keď to budeme potrebovať, dá nám silu navyše. (1. Kor. 10:13) S jeho pomocou boj s pokušením dokážeme zvládnuť. w24.07 29:19-21

Slová, ktoré sú vo verši na dnešný deň, napísal apoštol Pavol Timotejovi, ktorý bol tiež starším. Povedal mu, aby tých, čo hrešia, „karhal pred všetkými“. Myslel tým, že ten, čo hreší, má byť vždy pokarhaný pred celým zborom? Nie. Myslel tým všetkých, ktorí vedeli, čo sa stalo, čo v niektorých prípadoch mohlo byť len pár ľudí. Napríklad očití svedkovia alebo tí, ktorým sa ten človek zveril. Starší im v takom prípade v súkromí povedia, že sa tou vecou zaoberali a dôrazne ho napomenuli. Niekedy vedia o tom, čo sa stalo, už mnohí v zbore alebo je pravdepodobné, že sa o tom dozvedia. V takom prípade sú tí „všetci“ celý zbor. Vtedy niektorý zo starších oznámi zboru, že brat alebo sestra boli pokarhaní. Prečo? Pavol povedal: „Aby to ostatným slúžilo ako varovanie“, aby aj oni nezhrešili. w24.08 34:16-17

Jehovovi musíme horlivo slúžiť až do konca. Pomazaní musia zostať bdelí, aby ich Ježiš mohol vziať do nebeského Kráľovstva. (Mat. 24:40) Už sa nevedia dočkať, kedy získajú svoju odmenu a budú k nemu „zhromaždení“. Po Armagedone ich čaká Baránkova, čiže Ježišova svadba, na ktorej budú jeho nevestou. (2. Tes. 2:1) Hoci sa čas súdu rýchlo blíži, nemusíme sa báť. Ak zostaneme verní, náš milujúci nebeský Otec nám dá „mimoriadnu silu“, aby sme „obstáli pred Synom človeka“. (2. Kor. 4:7; Luk. 21:36) Či už máme nádej žiť večne v nebi, alebo na zemi, náš Otec z nás bude mať radosť, ak si z Ježišových podobenstiev vezmeme poučenie. Vďaka jeho nezaslúženej láskavosti budú naše mená „zapísané v knihe“ života. (Dan. 12:1; Zjav. 3:5) w24.09 38:19-20

Svoje negatívne pocity môžeš prekonať. Ako? Zamysli sa nad všetkým tým dobrým, čo od Jehovu máš, vrátane pokladov v nebi. A porovnaj to s tým, ako sú na tom ľudia, ktorí majú len to, čo ponúka tento svet. Pre väčšinu z nich je najdôležitejšie vyťažiť zo života čo najviac teraz, lebo nemajú žiadnu nádej do budúcnosti. Ale tebe Jehova sľubuje takú budúcnosť, akú si nevieš ani predstaviť. (Žalm 145:16) Zamysli sa aj nad týmto: Vieš naisto, ako by vyzeral tvoj život, keby si sa rozhodol inak? Ale jednou vecou si môžeš byť absolútne istý: Keď sa rozhoduješ na základe lásky k Bohu a k ľuďom, nikdy neprídeš o nič, čo je skutočne dobré. w24.10 43:12-13