Jún

Už teraz nám Ježišova výkupná obeť prináša veľa dobrého. Napríklad na základe výkupného nám Jehova odpúšťa hriechy. Nie je povinný to robiť, ale chce. (Žalm 103:3, 10–13) Niektorí možno majú pocit, že si nezaslúžia, aby im Jehova odpúšťal. A v podstate to tak aj je – nikto si to nezaslúži. Apoštol Pavol povedal, že „si nezaslúži byť nazývaný apoštolom, lebo prenasledoval Boží zbor“. Napriek tomu dodal: „Vďaka Božej nezaslúženej láskavosti som tým, čím som.“ (1. Kor. 15:9, 10) Keď svoje hriechy ľutujeme a zmeníme sa, Jehova nám odpustí. Nie preto, že by sme si to zaslúžili, ale preto, že nás miluje. Ak máš niekedy pocit, že nie si hodný toho, aby ti odpustil, pamätaj, za koho dal výkupné – nie za dokonalých ľudí, ale za kajúcnych hriešnikov. (Luk. 5:32; 1. Tim. 1:15) w25.01 5:3-4

Nemôžeme ovplyvniť to, čo nám druhí povedia alebo ako sa k nám správajú. Ale môžeme sa snažiť ovplyvniť to, ako zareagujeme. A často je najlepšou reakciou odpustiť. Prečo? Lebo milujeme Jehovu a on si to tak praje. Keby si sa na niekoho stále hneval a neodpustil by si mu, mohol by si urobiť niečo hlúpe a dokonca by to mohlo škodiť tvojmu zdraviu. (Prísl. 14:17, 29, 30) Keď sa hnevu zbavíš, prestaneš byť zatrpknutý a to sa odrazí aj v tom, ako sa správaš k druhým. Okrem toho je to, akoby si si dal darček – urobíš za tým hrubú čiaru a môžeš sa opäť tešiť zo života. Ale čo môžeš robiť, keď ťa niekto zranil a nevieš sa cez to preniesť? Daj tomu čas. Keď sa vážne zraníme fyzicky, okrem toho, že nás ošetria, potrebujeme čas, aby sa to zahojilo. A podobne to funguje, keď niekto zraní naše city. Chce to čas, aby sa zahojili. Až potom dokážeme zo srdca odpustiť. (Kaz. 3:3; 1. Petra 1:22) Preto sa modli k Jehovovi, aby ti pomohol odpustiť. w25.02 8:8-11

Základné biblické pravdy sa týkajú pokánia, viery, krstu a vzkriesenia. (Hebr. 6:1, 2) A sú základom našej kresťanskej viery. Práve preto o nich apoštol Peter hovoril na Letnice zhromaždeným ľuďom. (Sk. 2:32–35, 38) Každý, kto sa chce stať Kristovým učeníkom, musí tieto základné pravdy prijať. Pavol napríklad povedal, že ak niekto neverí vo vzkriesenie, popiera tým celú kresťanskú vieru. (1. Kor. 15:12–14) No nemali by sme sa uspokojiť ani s tým, že poznáme len základné biblické pravdy. Na rozdiel od základného učenia pevný duchovný pokrm toho zahŕňa oveľa viac. Nie sú to len Jehovove zákony, ale aj zásady, ktoré nám pomáhajú pochopiť, ako uvažuje. Ako môžeš z duchovného pokrmu vyťažiť čo najviac? Tak, že si budeš študovať Bibliu, hlboko nad tým premýšľať a zo všetkých síl sa to snažiť uplatniť. Vďaka tomu sa naučíš robiť rozhodnutia, z ktorých bude mať Jehova radosť. w24.04 14:12-13

Boh pripomenul Jonášovi, že Ninivčania „nevedia rozlíšiť dobré od zlého“. (Jon. 1:1, 2; 3:10; 4:9–11) A neskôr ich Ježiš použil ako príklad, keď hovoril o tom, aký je Jehova spravodlivý a milosrdný. Čo tým Ježiš myslel, keď povedal, že Ninivčania „vstanú na súde“? Hovoril o budúcom „vzkriesení na súd“. (Ján 5:29) To bude prebiehať počas jeho tisícročnej vlády, keď „budú vzkriesení spravodliví aj nespravodliví“. (Sk. 24:15) Nespravodliví budú „vzkriesení na súd“. To znamená, že Jehova a Ježiš ich budú pozorovať a posudzovať, ako sa správajú a uplatňujú to, čo sa učia. Ak nejaký vzkriesený Ninivčan nebude chcieť uctievať Jehovu, bude odsúdený na smrť. (Iz. 65:20) Ale všetci, ktorí sa rozhodnú mu slúžiť, budú môcť žiť navždy. (Dan. 12:2) w24.05 18:13-14

Ježiš svojimi slovami aj skutkami dával najavo, že jeho súcitný a milosrdný Otec ľudí miluje a chce im pomôcť, aby zvíťazili nad hriechom. A on bol milosrdný presne ako jeho Otec. (Ján 14:9) Hriešnikom pomáhal, aby sa chceli zmeniť a nasledovali ho. (Luk. 5:27, 28) Ježiš vedel, čo ho čaká. Viackrát svojim učeníkom povedal, že bude zradený a pribitý na kôl. (Mat. 17:22; 20:18, 19) Vedel, že svojou obeťou zbaví svet hriechu. Povedal tiež, že po svojej smrti „pritiahne k sebe ľudí každého druhu“. (Ján 12:32) Hriešni ľudia mohli získať Božiu priazeň tak, že uverili v Ježiša a poslúchali ho. Potom mohli byť konečne „oslobodení od hriechu“. (Rim. 6:14, 18, 22; Ján 8:32) Preto bol Ježiš odvážny a ochotne podstúpil takú bolestivú smrť. (Ján 10:17, 18) w24.08 31:11-12

Skús sa teraz trochu vrátiť v čase a spomeň si, aké pocity si mal, keď si prvýkrát počul o pravde z Biblie. Dozvedel si sa, že tvoj nebeský Otec ťa miluje a že chce, aby si bol súčasťou jeho rodiny. Dozvedel si sa aj to, že čoskoro ukončí všetko utrpenie a bolesť a že v novom svete sa budeš môcť znova stretnúť so svojimi milovanými, ktorí budú vzkriesení. A to nebolo ani zďaleka všetko. (Mar. 10:29, 30; Ján 5:28, 29; Rim. 8:38, 39; Zjav. 21:3, 4) Určite ťa to chytilo za srdce. (Luk. 24:32) Tieto vzácne pravdy si si zamiloval a nemohol si si ich nechať pre seba. (Porovnaj Jeremiáša 20:9.) Ak milujeme biblickú pravdu, nemôžeme zostať ticho. (Luk. 6:45) Cítime to rovnako ako Ježišovi učeníci v prvom storočí, ktorí povedali: „Nemôžeme prestať hovoriť o tom, čo sme videli a počuli.“ (Sk. 4:20) Pravdu milujeme tak veľmi, že chceme, aby sa o nej dozvedelo čo najviac ľudí. w24.05 20:5, 7

Milujeme nášho nebeského Otca a chceme, aby ho spoznali aj ďalší. Preto chodíme do služby. Ale niektorí z nej majú stres. Prečo? Možno sú veľmi plachí a neveria si. Niektorí sa cítia nesvoji, keď majú ísť za niekým, kto ich nečaká. Iní sa boja negatívnej reakcie. A ďalších možno od malička viedli k tomu, aby sa vyhýbali konfliktom. Pre týchto bratov a sestry je ťažké hovoriť s cudzími ľuďmi o dobrej správe. Je niekedy aj pre teba ťažké mať zo služby radosť? Ak áno, nemusíš byť sklamaný. To, že si neveríš, môže dokazovať, že si pokorný, nechceš na seba pútať pozornosť ani sa s druhými hádať. A pre nikoho nie je príjemné, keď ho druhí odmietnu, najmä keď pre nich má niečo dobré. Náš nebeský Otec vie, s čím bojuješ, a chce ti pomôcť. (Iz. 41:13) w24.04 16:1-2

Keď si čítaš Bibliu, nesnaž sa pracovať na všetkom naraz, ale daj si rozumné ciele. Skús napríklad toto: Urob si zoznam toho, v čom sa potrebuješ zlepšiť. Potom si vyber jednu alebo dve veci, ktorými začneš, a ostatné nechaj na inokedy. Ale čím by si mal začať? Možno sa rozhodneš, že začneš niečím, čo ti pôjde ľahšie. Alebo radšej niečím, v čom sa potrebuješ zlepšiť najviac. Keď si už dáš cieľ, vyhľadaj si k tomu nejaké informácie v našich publikáciách. Povedz o svojom cieli Jehovovi a pros ho, aby ti dal „túžbu i silu konať to, čo sa mu páči“. (Fil. 2:13) Potom sa snaž to, čo sa dozvieš, preniesť do praxe. Keď sa ti podarí dosiahnuť prvý cieľ, zrejme ťa to namotivuje, aby si sa pustil do ďalšieho. Keď uvidíš, že sa ti podarilo niečo na sebe zmeniť alebo sa zlepšiť v nejakej vlastnosti, pravdepodobne bude pre teba jednoduchšie pokračovať niečím ďalším. w24.09 36:13-14

Možno ťa trápi to, že si niekomu ublížil. Čo s tým? Urob všetko pre to, aby si to dal do poriadku. Tomu, koho si sa dotkol, sa úprimne ospravedlň. A pros Jehovu, aby mu pomohol. Môže pomôcť vám obom, aby ste znovu získali pokoj a ďalej mu verne slúžili. Pouč sa zo svojich chýb a dovoľ Jehovovi, aby ťa viedol, nech pôjde o čokoľvek. Pozrime sa, ako to bolo v prípade proroka Jonáša. Boh mu prikázal, aby šiel do Ninive. Ale on pred touto úlohou utiekol a vybral sa presne opačným smerom. Jonáš dostal od Jehovu lekciu a zo svojej chyby sa poučil. (Jon. 1:1–4, 15–17; 2:7–10) Jehova to s ním nevzdal a dal mu ďalšiu šancu ísť do Ninive. Jonáš ho tento raz poslúchol. Hoci ho trápilo, čo urobil, nedovolil, aby mu to zabránilo prijať úlohu, ktorú mu Jehova dal. (Jon. 3:1–3) w24.10 40:10-11

V Biblii sa o našich hriechoch píše, že môžu byť zotreté. Uveďme si jedno prirovnanie. Predstav si, že niekto preškrtne sumu, ktorú dlžíš. Ale tie čísla stále vidno. No keď ich niekto zotrie, to je už iná vec. Aby sme tento slovný obraz lepšie pochopili, pripomeňme si, že v staroveku sa používal atrament, ktorý bol vyrobený zo zmesi uhlíka, živice a vody. Človek mohol vziať vlhkú špongiu a napísaný text jednoducho vymazať. A tak keď bol dlh „zotretý“, už viac neexistoval. Po tých číslach nebolo ani stopy. Sme veľmi vďační, že Jehova náš hriech nielen zruší, ale aj vymaže, akoby nikdy nebol. (Žalm 51:9) w25.02 7:11

Keď nám niekto krivdí alebo s nami zle zaobchádza, vieme, že Jehova pozná pravdu. Vieme tiež, že nakoniec dá všetko do poriadku, a to nám dáva silu vytrvávať. Keď necháme veci v jeho rukách, zabránime tomu, aby v nás rástol hnev a nenávisť. Tieto emócie by mohli spôsobiť, že by sme reagovali prehnane, stratili radosť a narušili si priateľstvo s Jehovom. Samozrejme, Ježišov príklad nie sme schopní nasledovať dokonale. Môže sa stať, že povieme alebo urobíme niečo, čo neskôr oľutujeme. (Jak. 3:2) A niektoré veci, ktoré sme zažili, na nás mohli zanechať citové či doslovné jazvy, ktoré nám možno zostanú až do konca tohto sveta. Ak je to aj tvoj prípad, buď si istý, že Jehova vie, čím si prechádzaš. Aj Ježiš presne vie, ako sa cítiš, lebo to sám zažil. (Hebr. 4:15, 16) Sme veľmi šťastní, že Jehova nám pomáha vyrovnať sa s nespravodlivosťou a dáva nám aj praktické rady. w24.11 44:12-13

Ak chceme „mať večný život“, musíme veriť v Ježiša. (Ján 3:16–18, 36; 17:3) Mnohí Židia sa nechceli stotožniť s tým, že musia v neho veriť. Spýtali sa ho: „Aký zázrak nám ukážeš, aby sme ti uverili?“ (Ján 6:30) Potom spomenuli, že ich predkovia v Mojžišových dňoch zázračne dostávali mannu, ktorá bola ich každodenným chlebom. (Neh. 9:15; Žalm 78:24, 25; Ján 6:31) Z toho jasne vidno, že stále mysleli len na doslovný chlieb. A keď im Ježiš potom hovoril o „pravom chlebe z neba“, ktorý im na rozdiel od manny mohol dať večný život, ani sa ho nespýtali, ako to myslí. (Ján 6:32) Boli takí zameraní na svoje telesné potreby, že vôbec nepočúvali duchovné pravdy, o ktorých sa im Ježiš snažil hovoriť. w24.12 48:10-11

Vaše deti sa v škole možno dozvedia o vzoroch, ktoré sú v prírode bežné. Napríklad každá snehová vločka je vytvorená podľa geometrických vzorov, ktoré sú známe ako fraktály. Môžeme ich vidieť aj na iných veciach v prírode. Ale kto vytvoril zákony, podľa ktorých tieto nádherné vzory vznikajú? Kto je za tým poriadkom a premysleným dizajnom, ktorý v prírode vidíme? Čím viac budú vaše deti o takýchto otázkach premýšľať, tým je pravdepodobnejšie, že si vybudujú silnú vieru v Boha, ktorý to všetko vytvoril. A keď budú väčšie, môžete sa ich opýtať: Čo myslíš, keď nás Boh vytvoril, nevie práve on najlepšie, čo máme robiť, aby sme boli šťastní? Potom im môžete vysvetliť, že nám k tomu dáva skvelé rady v Biblii. w24.12 50:8

Jehova viedol apoštola Pavla, aby Korinťanom napísal list, v ktorom vysvetlil, že nekajúcny hriešnik má byť od zboru oddelený. (1. Kor. 5:13) Ako sa k nemu mali bratia a sestry správať? Pavol im povedal, aby sa s ním „nestýkali“. Ako to myslel? Vysvetlil: „S takým ani nejedzte.“ (1. Kor. 5:11) Keď s niekým jeme, je prirodzené, že sa spolu rozprávame, čo môže viesť k tomu, že s ním trávime viac času. Teda Pavol to myslel tak, že zbor by sa s takýmto človekom nemal stretávať. To malo bratov a sestry ochrániť pred jeho zlým vplyvom. (1. Kor. 5:5–7) Okrem toho mu to mohlo pomôcť, aby si uvedomil, ako veľmi ublížil Jehovovi, a aby to oľutoval a začal sa kajať. w24.08 33:4-5

Izraeliti slávili každý rok Deň zmierenia. V ten deň veľkňaz predkladal za ľud zvieracie obete. Samozrejme, tieto obete nemohli úplne odstrániť ľudské hriechy, pretože zvieratá majú menšiu hodnotu ako ľudia. Ale kým ich Izraeliti predkladali, tak ako to Jehova vyžadoval, a ľutovali svoje hriechy, ochotne im odpúšťal. (Hebr. 10:1–4) Deň zmierenia im pripomínal, akí sú hriešni. Jehova mal však trvalé riešenie, vďaka ktorému mohol odpustiť hriechy celému ľudstvu. Postaral sa, aby sa jeho milovaný Syn „obetoval iba raz, aby niesol hriechy mnohých“. (Hebr. 9:28) Ježiš „dal svoj život ako výkupné za mnohých“. (Mat. 20:28) w25.02 6:9-10

„Duch je, pravdaže, dychtivý, ale telo je slabé.“ (Mat. 26:41b) Z týchto slov vidíme, že Ježiš chápe, že sme nedokonalí a robíme chyby. No je v nich aj jedno varovanie, ktoré je určené každému z nás: Nebuď si sám sebou príliš istý. V ten večer Ježišovi učeníci sebavedome tvrdili, že ho nikdy neopustia. (Mat. 26:35) No neuvedomili si, že keď budú pod tlakom, o svoje odhodlanie môžu rýchlo prísť. Preto ich Ježiš varoval slovami z verša na dnešný deň. Žiaľ, učeníkom sa to nepodarilo. Keď prišli vojaci, aby Ježiša zatkli, učeníci dostali strach a utiekli. Keďže na to neboli pripravení, urobili presne to, o čom vyhlasovali, že nikdy neurobia – Ježiša opustili. (Mat. 26:56) w24.07 29:1-2

Keď Adam a Eva zhrešili, stratili možnosť žiť večne. No okrem toho prišli o vzácny vzťah so svojím Otcom Jehovom. Predtým patrili do jeho rodiny. (Luk. 3:38) Ale keď Jehovu neposlúchli, boli z tejto rodiny vylúčení. Stalo sa to ešte predtým, než mali deti. (1. Mojž. 3:23, 24; 4:1) A preto my, ich potomkovia, sa potrebujeme s Bohom zmieriť. (Rim. 5:10, 11) Inak povedané, musíme si s ním obnoviť dobrý vzťah. Podľa jednej príručky grécke slovo preložené v tomto verši ako „zmieriť“ môže znamenať „urobiť z nepriateľa priateľa“. Aby to bolo možné, iniciatívy sa ujal sám Jehova. Nie je to úžasné? Ale čo konkrétne urobil? Jehova našiel spôsob, ako sa hriešni ľudia môžu stať jeho priateľmi. Zariadil, aby sa to, čo Adam stratil, dalo získať späť. Ako? Tak, že poskytol niečo, čo malo rovnakú hodnotu. w25.02 6:7-8

Apoštol Pavol povedal o mužovi, ktorý mal pomer so svojou nevlastnou matkou, že „takému človeku stačí pokarhanie, ktoré dostal od väčšiny“. (2. Kor. 2:5–8) Inými slovami, naprávanie splnilo svoj účel. (1. Kor. 5:1) Aký? Priviesť ho k pokániu. (Hebr. 12:11) Keďže sa ten brat kajal, Pavol zboru napísal, aby mu „ochotne odpustili“, „utešili ho“ a „uistili o svojej láske“. Všimni si, že od nich chcel viac než len to, aby mu dovolili vrátiť sa späť do zboru. Chcel, aby mu slovami aj skutkami ukázali, že mu naozaj odpustili a majú ho radi. Tým by dali jasne najavo, že je v zbore opäť vítaný. w24.08 33:4, 6-8

Keď apoštol Pavol povzbudzoval kresťanov, aby vytrvali, hovoril z praxe. Nemali sa spoliehať na seba, ale na Jehovu. Pavol mohol odvážne povedať: „Jehova je môj pomocník, nebudem sa báť.“ (Hebr. 13:6) Niektorí naši bratia a sestry sú prenasledovaní už teraz. Ako ich môžeme podporovať? Tak, že sa za nich modlíme, a ak je to možné, pomôžeme im aj prakticky. No v Biblii sa jasne píše, že „všetci, čo chcú žiť v oddanosti Bohu ako učeníci Krista Ježiša, budú prenasledovaní“. (2. Tim. 3:12) Preto sa na to musí pripraviť každý z nás. Už teraz úplne dôverujme Jehovovi a buďme si istí, že nám pomôže vytrvať v akejkoľvek skúške. V tom správnom čase prinesie úľavu všetkým svojim verným služobníkom. (2. Tes. 1:7, 8) w24.09 37:17-18

Čo pomohlo Korinťanom dať sa pokrstiť? (2. Kor. 10:4, 5) Vďaka Božiemu Slovu a mocnému svätému duchu dokázali urobiť v živote obrovské zmeny. (Hebr. 4:12) Tí, ktorí prijali dobrú správu o Kristovi, prestali s takými vecami, ako sú opilstvo, krádeže a homosexualita. (1. Kor. 6:9–11) Hoci niektorí Korinťania museli prekonať hlboko zakorenené zvyky, aby sa mohli stať kresťanmi, nepovedali si, že je to príliš ťažké. Urobili všetko pre to, aby sa dostali na úzku cestu, ktorá vedie do večného života. (Mat. 7:13, 14) Bojuješ aj ty s niečím, čo ti v krste bráni? Ak áno, nikdy sa nevzdaj. Pros Jehovu o jeho svätého ducha, aby ti pomohol odolávať tomu, čo je zlé. w25.03 9:15-17

Jehova sľubuje, že nám dá múdrosť, aby sme vedeli posúdiť, či sa mu nejaké naše rozhodnutie bude páčiť. A túto múdrosť „dáva všetkým štedro a bez výčitiek“. Keď si už prosil Jehovu, aby ťa viedol, pozorne počúvaj, ako ti odpovedá. Skúsme si to k niečomu prirovnať. Ak niekam cestuješ a stratíš sa, pravdepodobne oslovíš niekoho miestneho a spýtaš sa ho na cestu. Ale odišiel by si ešte skôr, ako by ti odpovedal? Jasné, že nie. Pozorne by si počúval, čo ti hovorí. Podobne keď prosíš Jehovu o múdrosť, snaž sa zistiť, čo ti odpovie. Ako? Tak, že budeš v Biblii hľadať zákony a zásady, ktoré sa týkajú toho, čo riešiš. Napríklad keď sa budeš rozhodovať, či ísť na nejakú akciu, skús si nájsť, čo sa v Biblii píše o divokých večierkoch, zlej spoločnosti a o tom, prečo by sme mali dávať Kráľovstvo pred to, čo by sme radi robili my. (Mat. 6:33; Rim. 13:13; 1. Kor. 15:33) w25.01 3:6-7

Izaiášovo proroctvo živo opisuje, aký je rozdiel medzi tými, ktorí žijú v duchovnom raji, a tými, ktorí v ňom nie sú. Jehova svojim služobníkom štedro dáva všetko, čo potrebujú, aby s ním mali blízky vzťah. Máme jeho svätého ducha, Bibliu a množstvo duchovného pokrmu, takže môžeme „jesť... piť... [a] radovať sa“. (Porovnaj Zjavenie 22:17.) Na rozdiel od nás tí, ktorí nie sú v duchovnom raji, hladujú, sú smädní a hanbia sa. S Bohom nemajú žiadny vzťah. (Amos 8:11) Jehova nám štedro dáva všetko, čo potrebujeme, vrátane duchovného pokrmu. (Joel 2:21–24) Čo od Jehovu máme? Napríklad Bibliu, naše publikácie, webovú stránku, zhromaždenia a zjazdy. Duchovný pokrm si môžeme vychutnávať každý deň. A vďaka tomu sme zdravší a osviežení. w24.04 17:5-6

Ak chceš s niekým začať chodiť, môžete sa niekde na verejnosti stretnúť a porozprávať sa o tom alebo mu môžeš zavolať. Otvorene povedz, že sa ti páči a bol by si rád, keby ste sa bližšie spoznali. (1. Kor. 14:9) Ak je to potrebné, nechaj mu čas na rozmyslenie. (Prísl. 15:28) A ak zistíš, že je to iba jednostranné, rešpektuj to. Čo ak tebe niekto povie, že by ťa chcel viac spoznať? Zrejme na to musel dlho zbierať odvahu. Preto k nemu buď láskavý a úctivý. Ak si to potrebuješ premyslieť, povedz mu to. Ale snaž sa odpovedať čo najskôr. (Prísl. 13:12) Ak o vzťah nemáš záujem, povedz mu to láskavo a jasne. Ale ak sa ti ten druhý páči, povedz mu to. A porozprávajte sa, ako si predstavujete vaše chodenie. Každý z vás to môže vidieť inak. w24.05 21:12-13

Keď Dávid nemal ešte ani 20, prišiel na miesto, kde táborilo izraelské vojsko. Tam zistil, že vojaci sú úplne vystrašení. Do boja ich totiž vyzýval jeden obrovský Filištínec, Goliáš. (1. Sam. 17:10, 11) Mali strach, lebo sa zameriavali na to, ako Goliáš vyzerá a čo hovorí. (1. Sam. 17:24, 25) Ale Dávid sa zameriaval na niečo iné. Vedel, že keď sa Goliáš vysmieva izraelskému vojsku, v skutočnosti „sa vysmieva vojsku živého Boha“. (1. Sam. 17:26) Dávid v tej chvíli myslel hlavne na Jehovu. Vedel, že tak ako mu pomohol, keď bol ešte pastierom, pomôže mu aj teraz. A tak sa nebál proti Goliášovi postaviť a vyhral. (1. Sam. 17:45–51) w24.06 25:7

Predstav si, ako by asi vyzeral tvoj život, keby si neslúžil Jehovovi. To ti pomôže, aby si mu zostal verný a cítil to tak ako žalmista, ktorý zvolal: „Pre mňa je však dobré približovať sa k Bohu.“ (Žalm 73:28) Nech už v týchto posledných dňoch zažijeme akékoľvek ťažkosti, dokážeme ich zvládnuť. Prečo si tým môžeme byť istí? Pretože sme „otrokmi živého a pravého Boha“. (1. Tes. 1:9) Náš Boh je skutočný, záleží mu na nás a pomáha nám. Bolo to tak v minulosti a je to tak aj dnes. Čoskoro nás čaká najťažšie obdobie v ľudskej histórii. Ale nebudeme na to sami. „Môžeme s plnou dôverou povedať: ‚Jehova je môj pomocník, nebudem sa báť.‘“ (Hebr. 13:5, 6) w24.06 25:17-18

V Biblii sa spomína viac ako 40 izraelských kráľov. Niekedy aj dobrí králi robili zlé veci. Jedným z nich bol kráľ Dávid. Jehova však o ňom povedal: „Môj služobník Dávid... ma nasledoval celým srdcom a robil len to, čo je správne v mojich očiach.“ (1. Kráľ. 14:8) No vieme o ňom, že mal pomer s vydatou ženou a postaral sa o to, aby jej manžela zabili v boji. (2. Sam. 11:4, 14, 15) Na druhej strane mnohí králi, ktorí Jehovovi neboli verní, urobili aj nejaké dobré veci. Napríklad Rechoboám poslúchol Boží príkaz, aby nebojoval proti desiatim kmeňom, ktoré sa chceli oddeliť od jeho kráľovstva. Okrem toho opevnil mestá, vďaka čomu bol Boží ľud chránený pred nepriateľmi. (1. Kráľ. 12:21–24; 2. Kron. 11:5–12) No Jehova o ňom povedal, že „robil to, čo je zlé“. (2. Kron. 12:14) Na základe čoho Jehova posúdil, či je nejaký kráľ verný? Zjavne bral do úvahy, či ho milovali celým srdcom, či úprimne ľutovali svoje chyby a či ho uctievali tak, ako si praje. w24.07 30:1-3

Čo ak vážne zhreší pokrstené dieťa, ktoré ešte nemá 18 rokov? Rada starších zariadi, aby sa dvaja starší stretli s ním a s jeho rodičmi, ktorí sú Jehovovými svedkami. Starší sa budú snažiť zistiť, čo už rodičia urobili pre to, aby svojmu dieťaťu pomohli kajať sa. Keď má dieťa dobrý postoj a rodičom sa darí pomáhať mu, aby sa zmenilo, títo dvaja starší sa možno rozhodnú, že už nie je potrebné robiť ďalšie kroky. Koniec koncov, Jehova dal zodpovednosť rodičom, aby svoje deti s láskou naprávali. (5. Mojž. 6:6, 7; Prísl. 6:20; 22:6; Ef. 6:2–4) No z času na čas sa títo starší rodičov opýtajú, či sa im darí svojmu dieťaťu pomáhať. Čo majú starší robiť, ak sa pokrstené dieťa nechce zmeniť? V takom prípade sa s ním a s jeho pokrstenými rodičmi stretne výbor starších. w24.08 34:18

Vieme, aký je to dobrý pocit, keď dostaneme nejaký dar. No väčšiu radosť máme, keď môžeme pre druhých urobiť niečo my. Vďaka tomu sme šťastnejší. Môžeme napríklad hľadať rôzne spôsoby, ako druhých potešiť. Jehova to vymyslel naozaj perfektne! (Žalm 139:14) Keďže sa v Biblii píše, že dávanie prináša šťastie, neprekvapuje nás, že Jehova je v nej opísaný ako „šťastný Boh“. (1. Tim. 1:11) Je prvý, kto začal dávať, a dáva najviac zo všetkých. Ako povedal apoštol Pavol, „od neho máme život, pohybujeme sa a sme“. (Sk. 17:28) „Všetko dobré, čo dostávame, a každý dokonalý dar“ máme od neho. (Jak. 1:17) Všetci určite chceme mať ešte väčšiu radosť z toho, že dávame. Podarí sa nám to, keď sa budeme snažiť byť štedrí ako Jehova. (Ef. 5:1) w24.09 39:1-4

Niektorí služobní pomocníci by po rozbore požiadaviek na starších mohli mať pocit, že z nich starší nikdy nebudú. Ak si to myslíš aj ty, nezabúdaj, že Jehova ani jeho organizácia neočakávajú, že ich budeš spĺňať dokonale. (1. Petra 2:21) Navyše Jehova ti dá svojho mocného ducha, ktorý ti pomôže na nich pracovať. (Fil. 2:13) Je niečo konkrétne, v čom by si sa chcel zlepšiť? Povedz o tom Jehovovi. Nájdi si k tomu čo najviac informácií a popros niekoho zo starších, aby ti dal tipy, ako na to. Daj si za cieľ pomáhať bratom a sestrám ešte viac. A pros Jehovu, aby ťa školil a formoval, aby si bol preňho aj pre zbor ešte užitočnejší. (Iz. 64:8) Prajeme ti, aby ťa Jehova podporoval a aby sa ti cieľ slúžiť ako starší podarilo dosiahnuť. w24.11 47:17-18

Nikto z nás by si nemal myslieť, že má nárok na to, aby mu Jehova odpúšťal. A to ani vtedy, keď mu slúži už veľa rokov. Samozrejme, Jehova si veľmi cení, čo všetko sme preňho urobili. Ale výkupné nám dal ako dar, nie ako výplatu za našu prácu. Keby sme tvrdili, že si milosrdenstvo zaslúžime alebo že máme právo na nejaké zvláštne zaobchádzanie, akoby sme hovorili, že Kristus zomrel zbytočne. (Porovnaj Galaťanom 2:21.) Apoštol Pavol vedel, že si Jehovovu priazeň nemôže vyslúžiť. Prečo potom preňho robil tak veľa? Nie preto, aby dokázal, že má na Božie milosrdenstvo nárok, ale preto, aby dal najavo, že je za jeho nezaslúženú láskavosť vďačný. (Ef. 3:7) Podobne ako Pavol ďalej Jehovovi naplno slúžme, nie preto, aby sme získali jeho milosrdenstvo, ale preto, aby sme mu ukázali, že sme zaň vďační. w25.01 5:5-6