Júl

Niektorí Jehovovi služobníci už majú svoj vek, zdravotné problémy alebo nejaké obmedzenie, a tak nemôžu robiť pre Jehovu toľko, koľko by chceli. Preto možno pochybujú, či si ich Jehova cení. Hovoria si: Som pre Jehovu ešte užitočný? Podobné pocity mal aj pisateľ, ktorý napísal 71. žalm. Modlil sa k Bohu: „Neopúšťaj ma, keď mi ubúda síl.“ (Žalm 71:9, 18) Aj keď sa cítil slabý, stále si bol istý, že keď bude Bohu verne slúžiť, bude ho viesť a podporovať. Na vlastnej skúsenosti zistil, že Jehova má veľkú radosť z tých, ktorí mu napriek svojim obmedzeniam slúžia zo všetkých síl. (Žalm 37:23–25) Ak už nie si najmladší, pozeraj sa na svoju situáciu z Jehovovho pohľadu. Aj keď si fyzicky stále slabší, s Jehovovou pomocou môžeš duchovne prekvitať. (Žalm 92:12–15) Netráp sa tým, čo už nemôžeš robiť. Sústreď sa na to, čo robiť môžeš. w24.10 43:14-16

Nezrelí kresťania majú často problém v situáciách, kde nie je žiadny konkrétny zákon alebo pravidlo. Niektorí si myslia, že vtedy môžu urobiť, čo chcú. Ďalší chcú počuť nejaké pravidlo aj tam, kde nie je potrebné žiadne. Napríklad kresťania v Korinte chceli od apoštola Pavla, aby im konkrétne povedal, či môžu jesť jedlo obetované modlám. No namiesto toho, aby im Pavol dal nejaké pravidlo, povedal im, že každý sa môže slobodne rozhodnúť na základe svedomia. Uviedol niekoľko biblických zásad, ktoré im mali pomôcť rozhodnúť sa tak, aby mali čisté svedomie a zároveň nepohoršovali druhých. (1. Kor. 8:7–9) Pavol ich chcel naučiť, aby sa na základe Písma vedeli rozhodnúť sami a nečakali na nejaké pravidlo alebo na to, že to za nich urobí niekto iný. Takto im pomohol, aby sa z nich stali zrelí kresťania. w24.04 14:14

Za dní Jonáša mali Ninivčania možnosť robiť pokánie. A pripomeňme si aj to, o kom Ježiš hovoril, že „budú vzkriesení na súd“. Budú to „tí, ktorí konali zlo“. (Ján 5:29) Preto sa zdá, že aj obyvatelia Sodomy a Gomory majú nejakú nádej. A tak nie je vylúčené, že aspoň niektorí z nich budú vzkriesení a my ich budeme môcť učiť o Jehovovi a Ježišovi. Jehova vždy „[skúma] srdce i najtajnejšie myšlienky“. Keď sa bude rozhodovať, koho vzkriesi, „každému [odplatí] podľa jeho správania“. Bude pevný, keď to bude nutné, ale milosrdný vždy, keď to bude možné. Preto by sme si nemali myslieť, že niekto nebude vzkriesený, pokiaľ sa o tom v Biblii vyslovene nepíše. w24.05 18:15-16

Keď Boží služobníci v minulosti stáli pred náročnou úlohou, získavali silu z Božích slov. Napríklad keď Jehova poveril Jeremiáša oznamovaním svojho posolstva, Jeremiáš sa na to necítil. Povedal: „Veď neviem hovoriť, som ešte len chlapec!“ (Jer. 1:6) Čo mu pomohlo prekonať takéto pocity? Posilnili ho Božie slová. Povedal: „Jeho slovo horelo... ako oheň uzavretý v mojich kostiach. Nevládal som ho v sebe zadržiavať.“ (Jer. 20:8, 9) Hoci mal náročný obvod, posolstvo, ktoré mal oznamovať, mu dalo silu to zvládnuť. Aj my získavame silu z Božieho Slova. Apoštol Pavol napísal, že keď budú bratia a sestry presne poznať pravdu, bude ich to motivovať „žiť tak, ako sa patrí na služobníkov Jehovu“, a budú „prinášať ovocie v podobe dobrých skutkov“. (Kol. 1:9, 10) w24.04 16:2-4

Cádok zostal verný Jehovovi, aj keď sa veľkňaz Abiatár rozhodol podporovať Dávidovho syna Adonijaha, ktorý sa chcel zmocniť trónu. A Dávid o Cádokovej vernosti nikdy nepochyboval. Keď Adonijahov plán vyšiel najavo, Dávid poveril Cádoka, Nátana a Benajaha, aby pomazali za kráľa Šalamúna. (1. Kráľ. 1:32–34) To, že mal Cádok okolo seba týchto a ďalších verných Jehovových služobníkov, ktorí podporovali kráľa Dávida, mu určite dodávalo silu a odvahu. Keď sa Šalamún stal kráľom, „kňaza Cádoka dosadil namiesto Abiatára“. (1. Kráľ. 2:35) V čom si môžeš zobrať z Cádoka príklad? Ak sa niekto z tvojich blízkych rozhodne, že opustí Jehovu, jasne ukáž, na čej strane stojíš. (Joz. 24:15) Jehova ti na to dá potrebnú silu a odvahu. Modli sa k nemu a priateľ sa s tými, ktorí sú mu verní. Jehova si tvoju vernosť cení a odmení ťa za ňu. (2. Sam. 22:26) w24.07 27:16-17

V Žalme 15:2 sa píše, že Boží priateľ je „ten, kto žije čestne [a] robí to, čo je správne“. Tieto slová naznačujú, že ide o niečo, o čo sa musíme stále snažiť a zlepšovať sa v tom. Ale dá sa byť v živote vo všetkom čestný? Žiaden človek nie je dokonalý, ale keď sa snažíme poslúchať Jehovu zo všetkých síl, pozerá sa na nás ako na čestných. To, že sme mu zasvätili svoj život a dali sa pokrstiť, je veľmi dôležité. No je to len začiatok. Zamyslime sa, ako to bolo v biblických časoch. To, že niekto patril k izraelskému národu, ešte automaticky neznamenalo, že bol aj hosťom v Jehovovom stane. Niektorí Izraeliti Boha síce uctievali, ale nie „v pravde a spravodlivosti“. (Iz. 48:1) Tí, ktorí úprimne túžili byť jeho priateľmi, museli zistiť, čo od nich očakáva, a riadiť sa tým. A podobné je to aj dnes. Ak chceme byť Jehovovými blízkymi priateľmi, nestačí sa len dať pokrstiť a patriť do zboru. Musíme stále „robiť to, čo je správne“. w24.06 24:4, 6

Z čoho vieme, že Jehova je štedrý? Pozrime sa na niekoľko príkladov. Jehova nám dáva, čo potrebujeme. Možno nežijeme v luxuse, ale väčšina z nás má vďaka nemu to, čo potrebuje. Stará sa napríklad o to, aby sme mali čo jesť, čo si obliecť a kde bývať. (Žalm 4:8; Mat. 6:31–33; 1. Tim. 6:6–8) Robí to len preto, že musí? Určite nie. Pozrime sa, čo povedal Ježiš v Matúšovi 6:25, 26. O vtákoch povedal: „Nesejú, nežnú ani nezhromažďujú do sýpok.“ No všimni si, čo povedal ďalej: „Váš nebeský Otec ich živí.“ Potom sa spýtal: „Či nie ste cennejší ako ony?“ Poučenie? Keď sa Jehova stará o ne, môžeme si byť absolútne istí, že sa postará aj o nás. Tak ako každý starostlivý otec, aj Jehova sa z lásky stará o svoju rodinu. (Žalm 145:16; Mat. 6:32) w24.09 39:4-6

Služobní pomocníci sú pokrstení bratia, ktorí sú vymenovaní svätým duchom. Pomáhajú starším s rôznymi úlohami v zbore. No v prvom rade sú to duchovní ľudia. Milujú Jehovu a žijú tak, aby mu robili radosť. Aj bratov a sestry majú úprimne radi. (Mat. 22:37–39) Ale ako môže pokrstený brat pracovať na tom, aby sa stal služobným pomocníkom? Ten, kto sa ním chce stať, musí spĺňať požiadavky, ktoré sú zapísané v Biblii. (1. Tim. 3:8–10, 12) Ak máš takýto cieľ, preštuduj si ich a usilovne pracuj na tom, aby si ich spĺňal. Ale najprv by si sa mal zamyslieť, prečo vlastne chceš byť služobným pomocníkom. w24.11 46:4-5

Niektorí ľudia hovoria, že si Bibliu prečítali už veľakrát. Ale veria tomu, čo sa v nej píše? A snažia sa podľa toho žiť? Žiaľ, často to tak nie je. Ale to rozhodne neplatí o Jehovových služobníkoch. Snažíme sa, aby bolo vidno, že žijeme podľa Biblie. No čítať si Božie Slovo a riadiť sa ním nie je vždy ľahké. Možno nevieš, kde na to vziať čas. Možno čítaš príliš rýchlo a nestíhaš to ani vnímať. Alebo máš pocit, že je toho príliš veľa, v čom sa potrebuješ zlepšiť. Nech už bojuješ s čímkoľvek, s Jehovovou pomocou to dokážeš prekonať. Preto si čítaj Bibliu a riaď sa ňou. Buď si istý, že čím viac to budeš robiť, tým budeš šťastnejší. (Jak. 1:25) w24.09 36:15-16

Keď zažijeme nejakú tragédiu, Jehova nás utešuje svojím svätým duchom. Ak bojuješ s niečím náročným, vylej si srdce pred Jehovom. Môžeš to robiť tak často a tak dlho, ako potrebuješ. (Žalm 86:3; 88:1) Opakovane pros Jehovu aj o jeho svätého ducha. Buď si istý, že ti ho vždy dá. To, čím si si prešiel, ťa možno obralo o všetku silu. Ale svätý duch ti ju môže dodať, aby si Jehovovi ďalej verne slúžil. (Ef. 3:16) Čo by si mal robiť potom, čo si Jehovu o svätého ducha prosil? Snaž sa robiť veci, pri ktorých na teba môže tento duch pôsobiť. Aké? Chodievaj na zhromaždenia a do služby. Okrem toho si každý deň čítaj Božie Slovo. Tak budeš môcť uvažovať o tom, čo si Jehova myslí. (Fil. 4:8, 9) Pri čítaní sa zameriavaj na biblické postavy, ktoré prežívali rôzne skúšky, a na to, ako im ich Jehova pomohol zvládnuť. w24.10 40:12-14

Tak ako Jehova a jeho Syn Ježiš, aj my milujeme ľudí. (Prísl. 8:31) Je nám ľúto tých, ktorí sú „bez nádeje a bez Boha“. (Ef. 2:12) Topia sa v problémoch a my máme presne to, čo potrebujú – záchranné koleso, čiže dobrú správu o Božom Kráľovstve. Láska a súcit nás motivujú robiť všetko pre to, aby sa o nej dozvedeli. Vďaka dobrej správe môžu mať krásnu nádej, už teraz mať ten najlepší život, aký je len možný, a tešiť sa na ten „skutočný život“ – večný život v Božom novom svete. (1. Tim. 6:19) Láska k ľuďom nás motivuje aj k tomu, aby sme ich varovali, že tento zlý svet sa čoskoro skončí. (Ezech. 33:7, 8) Chceme, aby vedeli, čo sa bude diať počas veľkého súženia. Bude odstránené falošné náboženstvo a potom bude v Armagedone zničený celý tento skazený svet. (Zjav. 16:14, 16; 17:16, 17; 19:11, 19, 20) w24.05 20:8-9

Apoštol Pavol povzbudzoval kresťanov: „Nechajte na Boha, aby prejavil svoj hnev.“ Ako to môžeme robiť? Tak, že necháme naňho, kedy a ako zabezpečí spravodlivosť. Jeden brat, John, ktorý zažil nespravodlivosť, povedal: „Musel som bojovať s nutkaním vziať veci do vlastných rúk a napraviť krivdu. Ale slová z Rimanom 12:19 mi pomohli byť trpezlivý a čakať na Jehovu.“ Keď čakáme na Jehovu, aby dal veci do poriadku, je to na naše dobro. Ušetríme si tým množstvo stresu a sklamania, ktoré prináša to, keď sa snažíme problém vyriešiť sami. Jehova nám ponúka svoju pomoc. Akoby hovoril: Nechaj to na mňa. Ja sa o to postarám. Ak veríme jeho slovám „ja odplatím“, môžeme tú vec pustiť z hlavy a spoľahnúť sa, že to vyrieši tým najlepším spôsobom. w24.11 44:14-15

Hmotné veci musia byť v našom živote na správnom mieste. Zdôraznil to aj apoštol Pavol, keď písal kresťanom, ktorí žili v čase, keď sa mal skončiť židovský systém. Písal o udalostiach, ktoré sa odohrali, keď boli Izraeliti na pustatine, vrátane toho, čo sa stalo pri vrchu Sinaj. Varoval kresťanov, aby „netúžili po tom, čo je zlé, tak ako [Izraeliti]“. (1. Kor. 10:6, 7, 11) Jehova Izraelitom zázračne zaobstaral jedlo. No pretože boli chamtiví, stalo sa pre nich „tým, čo je zlé“. (4. Mojž. 11:4–6, 31–34) Aj vtedy, keď uctievali zlaté teľa, dali najavo, že im záleží hlavne na jedení, pití a zábave. (2. Mojž. 32:4–6) Pavol týmito príkladmi varoval kresťanov, ktorí žili pred koncom židovského systému v roku 70 n. l. A túto radu by sme mali brať vážne aj my, lebo tiež žijeme pred koncom tohto starého sveta. w24.12 48:13

Jehova je „šťastný Boh“ a chce, aby sme aj my boli šťastní. (1. Tim. 1:11) Aby sme sa zo života tešili, dal nám veľa krásnych darov. (Jak. 1:17) Jedným z nich je manželstvo. Keď sa muž a žena vezmú, sľúbia si, že sa budú navzájom milovať, starať sa o seba a vážiť si jeden druhého. Keď robia všetko pre to, aby bola ich láska stále silná, prináša im to veľkú radosť. Žiaľ, mnohé manželské páry v tomto svete zabudli na to, čo si vo svadobný deň sľúbili. A tak nie sú šťastní. Ako si Jehova praje, aby sa manžel správal k svojej manželke? Jehova manželom prikazuje, aby mali svoju manželku v úcte. Muž, ktorý si manželku váži, sa k nej správa láskavo a dáva jej najavo, že ju miluje. (1. Petra 3:7) w25.01 2:1-2, 4-5

List, ktorý apoštol Pavol napísal Hebrejom, im určite pomohol pripraviť sa na mimoriadne ťažké obdobie, ktoré bolo pred nimi. Povzbudzoval ich, aby si do hĺbky študovali Písmo, a tak mu lepšie rozumeli. Vďaka tomu mohli rozpoznať a zavrhnúť učenie, ktoré mohlo oslabiť ich vieru. Zdôrazňoval tiež, nech si vieru posilňujú, aby vedeli rýchlo poslúchnuť pokyny od Ježiša a od tých, ktorí vedú zbor. A okrem toho im vysvetlil, že keď budú mať na skúšky správny pohľad a budú ich vnímať ako príležitosť nechať sa školiť naším milujúcim Otcom, pomôže im to vytrvať. Keď budeme podľa týchto biblických rád žiť aj my, verne vytrváme až do konca. (Hebr. 3:14) w24.09 37:17, 19

Podľa Biblie je výkupné hodnota, ktorá je zaplatená, aby sa dosiahlo zmierenie. Jehova rozhodol, že sa musí zaplatiť, aby ľudia získali späť to, čo Adam stratil. Vieme, že Adam a Eva prišli o dokonalý život a možnosť žiť večne. Výkupné teda muselo mať rovnakú hodnotu. (1. Tim. 2:6) Zaplatiť ho mohol iba dospelý muž, ktorý (1) bol dokonalý, (2) mal možnosť žiť na zemi večne a (3) bol ochotný obetovať za nás svoj život. Pouvažujme o troch dôvodoch, prečo mohol výkupné zaplatiť Ježiš. (1) Bol dokonalý a nikdy nezhrešil. (1. Petra 2:22) (2) Práve preto mal možnosť žiť na zemi večne. A (3) bol ochotný zomrieť a dať za nás svoj život. (Hebr. 10:9) w25.02 6:11-12

Jehova ťa miluje a chce, aby si patril do jeho rodiny. A to platí bez ohľadu na to, aké prekážky musíš na ceste ku krstu prekonať. Ježiš skupinke svojich učeníkov povedal: „Ak budete mať vieru veľkú ako horčičné zrnko, poviete tomuto vrchu: ‚Prenes sa odtiaľto tam,‘ a on sa prenesie. Nič pre vás nebude nemožné.“ (Mat. 17:20) Títo učeníci boli s Ježišom len pár rokov, takže ich viera stále rástla. Ale Ježiš ich uistil, že keď ich viera bude silná, s Jehovovou pomocou prekonajú aj prekážky veľké ako vrch. A to isté urobí Jehova aj pre teba. Ak ti niečo bráni v tom, aby si sa dal pokrstiť, neváhaj a hneď s tým niečo urob. Zasväť sa Jehovovi a daj sa pokrstiť. Je to to najlepšie rozhodnutie, aké môžeš urobiť! w25.03 9:18-20

Hoci zažívaš rôzne skúšky, môžeš ich úspešne zvládnuť podobne ako Dávid. Ako? Keď budeš pamätať, že Jehova je živý Boh a stojí pri tebe. Budeš si tým ešte istejší, keď budeš uvažovať nad tým, čo už pre svojich služobníkov urobil. (Iz. 37:17, 33–37) Povzbudiť ťa môžu aj články a videá na stránke jw.org, z ktorých vidno, ako Jehova pomáha našim bratom a sestrám dnes. A tiež si pripomínaj, čo všetko už urobil pre teba. Možno si povieš, že je to nič v porovnaní s tým, ako pomohol Dávidovi zvíťaziť. Ale pravdou je, že Jehova pre teba urobil už veľa vecí. Pritiahol ťa k sebe a stal sa tvojím priateľom. (Ján 6:44) Čo keby si ho poprosil, aby ti pomohol spomenúť si na to, ako odpovedal na tvoje modlitby, zasiahol v tej správnej chvíli alebo ti dal silu zvládnuť nejakú ťažkú situáciu? Takéto zážitky s Jehovom posilnia tvoju dôveru, že bude vždy stáť pri tebe. w24.06 25:8

Možno nechceme urobiť nič, čím by sme Jehovu sklamali. Ale sme nedokonalí a často nás láka urobiť niečo nesprávne. (Rim. 7:21–23) Z ničoho nič sa môžeme ocitnúť v situácii, v ktorej bude pre nás veľmi ťažké odolať pokušeniu. Aby sme zostali Jehovovi a jeho Synovi verní, musíme si vziať k srdcu Ježišovu radu, aby sme boli v strehu a pokušeniu nepodľahli. Nikto z nás nie je voči hriechu imúnny. Ale každý môže mať problém s niečím iným. Niekoho možno láka urobiť niečo naozaj zlé, napríklad dopustiť sa sexuálnej nemravnosti. Iný môže mať sklon robiť niečo nečisté, ako napríklad masturbovať alebo pozerať pornografiu. A ďalší možno bojuje so strachom z ľudí, s pýchou, výbušnou povahou alebo s niečím iným. w24.07 29:3, 5

Čo by sa mohlo stať, keby starší nedovolili človeku, ktorý sa úprimne kajá, vrátiť sa do zboru? Alebo keby sa aj vrátil, ale bratia a sestry by si od neho držali odstup? Mohol by ho pohltiť „prílišný smútok“. Možno by mal pocit, že jeho situácia je beznádejná. Dokonca by to mohol vzdať a nesnažil by sa napraviť svoj vzťah s Jehovom. Čo by sa ešte mohlo stať, keby mu bratia a sestry nechceli odpustiť? Ohrozili by svoj vlastný vzťah s Jehovom. Prečo? Lebo by neboli ako Jehova, ktorý rád odpúšťa tým, čo sa kajajú. Boli by ako Satan, ktorý je nemilosrdný a krutý. V podstate by boli nástrojom v jeho rukách, ktorým by mohol toho človeka duchovne zničiť. (2. Kor. 2:10, 11; Ef. 4:27) w24.08 33:7, 10-11

Ježiš dal zborom ako „dary“ bratov, ktorí slúžia rôznym spôsobom. Prostredníctvom starších v Jeruzaleme vyslal Pavla, Barnabáša a ďalších bratov, aby cestovali po zboroch. (Sk. 11:22) Prečo? Z toho istého dôvodu, prečo boli v zboroch vymenovaní služobní pomocníci a starší: aby zbory posilňovali. (Sk. 15:40, 41) Krajskí starší sú stále na cestách. Niektorí cestujú medzi zbormi aj stovky kilometrov. Každý týždeň má krajský starší niekoľko prejavov, chodí na pastierske návštevy a vedie stretnutie s priekopníkmi, schôdzku so staršími a schôdzky pred službou. Organizuje krajské a regionálne zjazdy a pripravuje si prejavy. Vyučuje na priekopníckych školách a organizuje mimoriadne stretnutie s priekopníkmi v kraji. Okrem toho môže dostať od pobočky aj iné dôležité a niekedy naliehavé úlohy. w24.10 42:12-13

Vo verši na dnešný deň prorok Jeremiáš cituje Jehovu. A podobnú myšlienku zopakoval aj apoštol Pavol. (Hebr. 8:12) Ako jej máme rozumieť? V Biblii slovo „spomenúť si“ neznamená vždy len niečo si pripomenúť alebo premýšľať o tom, čo sa stalo v minulosti. Môže sa vzťahovať aj na to, že človek má niečo urobiť. Napríklad zločinec, ktorý visel na kole vedľa Ježiša, povedal: „Ježiš, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho Kráľovstva.“ (Luk. 23:42, 43) Neprosil ho, aby si naňho vtedy len spomenul, ale aby preňho niečo aj urobil. A Ježiš to tak aj pochopil, lebo mu sľúbil, že ho vzkriesi. Takže keď nám Jehova hovorí, že si na naše hriechy viac nespomenie, znamená to, že nám odpustil a nikdy nás už za ne nepotrestá. w25.02 7:14-15

Pravé porozumenie vychádza z toho, že vieme, aké má Jehova vlastnosti, zámer a čo miluje a nenávidí. Zamysli sa: Podľa toho, čo o Jehovovi viem, ako sa mám rozhodnúť, aby som mu urobil radosť? (Ef. 5:17) Niekedy je to tak, že keď chceme urobiť radosť Jehovovi, musíme sklamať našich blízkych. Napríklad rodičia, ktorí pre svoju dospelú dcéru chcú len to najlepšie, by ju radi vydali za muža, ktorý je bohatý. Možno by sa postaral aj o nich, no duchovne na tom až tak dobre nie je. Je prirodzené, že chcú, aby bola finančne zabezpečená. Ale kto jej bude pomáhať, aby napredovala duchovne? Ako sa na to pozerá Jehova? Odpoveď je v Matúšovi 6:33. Tam sme povzbudzovaní, aby sme dávali „na prvé miesto Kráľovstvo“. Hoci si vážime svojich rodičov a berieme ohľad na ľudí okolo nás, v prvom rade je to Jehova, komu chceme robiť radosť. w25.01 3:9-10

Na to, aby sme mohli horlivo zvestovať napriek odporu, potrebujeme Jehovovu pomoc. (Zjav. 12:17) Prečo si môžeš byť istý, že ti Jehova pomôže? Zamyslime sa nad Ježišovou modlitbou, ktorá je zapísaná v 17. kapitole Jána. Prosil v nej Jehovu, aby nad apoštolmi bdel. A Jehova ho vypočul. V knihe Skutky je zapísané, ako im pomáhal horlivo zvestovať napriek prenasledovaniu. Ježiš prosil svojho Otca, aby bdel aj nad tými, ktorí uveria tomu, čo im jeho učeníci budú zvestovať. Teda prosil aj za teba. Jehova stále odpovedá na Ježišovu modlitbu. Pomôže ti presne tak, ako pomohol apoštolom. (Ján 17:11, 15, 20) Čím je koniec bližšie, tým ťažšie bude zvestovať dobrú správu. Ale Ježiš nás uistil, že dostaneme pomoc, aby sme zostali v službe horliví. (Luk. 21:12–15) w25.03 11:13-14

Jehovovi služobníci môžu „nadšene jasať“, lebo je veľa vecí, za ktoré sú Jehovovi vďační. Patria k nim povzbudzujúce pravdy, utešujúce biblické sľuby a pevná nádej založená na Kristovej výkupnej obeti. Vďaka tomu všetkému je naše „srdce... plné radosti“. A keď sa o tom rozprávame, sme šťastní. (Žalm 34:8; 133:1–3) Čím sa vyznačuje duchovný raj? Je to hlavne láska a jednota. Vďaka tomu si vieme lepšie predstaviť, aký bude život v novom svete, kde budeme lásku a jednotu zažívať v oveľa väčšej miere. (Kol. 3:14) Len v duchovnom raji môže byť človek skutočne šťastný a spokojný. Nezáleží nám na tom, čo si o nás myslí tento svet, lebo máme dobré meno u Jehovu a u našej duchovnej rodiny. (Iz. 65:15) w24.04 17:7-8

Čo môžeme robiť, aby sa slobodní kresťania pri nás cítili dobre? Napríklad dávať si pozor na to, čo povieme. (Ef. 4:29) Zamysli sa: Nerobím si z nich niekedy žarty? Keď vidím, ako sa nejaký slobodný brat rozpráva so slobodnou sestrou, urobím z toho hneď nejaký záver? (1. Tim. 5:13) Nikdy by sme sa na slobodných kresťanov nemali pozerať ako na nejakých menejcenných. Je oveľa lepšie, keď sa ich snažíme chváliť. Čo ak si myslíš, že nejaký brat a sestra by si rozumeli a bol by z nich pekný pár? Biblia nám radí, aby sme brali do úvahy pocity iných. (Rim. 15:2) Mnohí slobodní nechcú, aby ich druhí s niekým zoznamovali, a mali by sme to rešpektovať. (2. Tes. 3:11) Ďalší možno pomoc uvítajú, ale kým nás o to nepožiadajú, nemali by sme nič podnikať. (Prísl. 3:27) w24.05 21:14-15

Život nám prináša rôzne nečakané situácie. Niekedy môžeme mať pocit, akoby sa obrátil hore nohami. Sme veľmi vďační, že v takých chvíľach sa môžeme spoľahnúť na Jehovu. Keď niečo také zažijeme, cítime to podobne ako Dávid, ktorý zvolal: „Jehova je živý Boh!“ (Žalm 18:46) No hneď potom o ňom povedal, že je jeho „Skalou“. Prečo prirovnal Boha k neživej skale? V Biblii je Jehova prirovnaný ku skale, aby sme lepšie pochopili niektoré jeho vlastnosti. Tento slovný obraz sa často vyskytuje vo veršoch, kde ho jeho služobníci chvália za to, že sa mu nikto nevyrovná. Prvýkrát sa o Jehovovi ako o „Skale“ píše v 5. Mojžišovej 32:4. Neskôr, keď sa Anna modlila, povedala, že „niet takej skaly ako náš Boh“. (1. Sam. 2:2) Habakuk nazval Jehovu „moja Skala“. (Hab. 1:12) Pisateľ 73. žalmu povedal: „Boh je... skalou môjho srdca.“ (Žalm 73:26) A aj sám Jehova o sebe povedal, že je Skalou. (Iz. 44:8) w24.06 26:1, 3

Pre Jehovu bolo podstatné to, či mu izraelskí králi slúžia celým srdcom. O Joziášovi sa v Biblii píše, že „ani pred ním, ani po ňom nebol kráľ, ktorý by sa tak ako on vrátil k Jehovovi celým svojím srdcom“. (2. Kráľ. 23:25) A ako to bolo so Šalamúnom? Keď zostarol, robil zlé veci. Čítame o ňom, že jeho „srdce nebolo úplne oddané Jehovovi“. (1. Kráľ. 11:4) A to isté sa píše o nevernom kráľovi Abijamovi. Ani „jeho srdce nebolo úplne oddané Jehovovi“. (1. Kráľ. 15:3) V Biblii sa slovo „srdce“ často používa na opis toho, aký je človek vo svojom vnútri – aké má túžby, myšlienky, povahu, postoje, schopnosti, pohnútky a ciele. Ale čo znamená slúžiť Jehovovi celým srdcom? Človek, ktorý slúži Bohu celým srdcom, to nerobí len zo zvyku alebo preto, že sa to má. Slúži mu, lebo ho miluje a hlboko si ho váži. w24.07 30:4-5

Aby nám Jehova pomohol pochopiť, ako odstraňuje naše hriechy, dal do Biblie zapísať takýto slovný obraz: „Vymažem tvoje priestupky, akoby som ich zakryl oblakom, tvoje hriechy prikryjem ťažkými mrakmi.“ (Iz. 44:22) Keď nám Jehova odpustí, je to, akoby náš hriech prikryl ťažkými mrakmi, takže ho nikto nevidí. Čo sa z tohto slovného obrazu učíme? Keď nám Jehova odpustí, nemali by sme sa donekonečna trápiť pocitom viny. Prostredníctvom Ježišovej krvi náš dlh úplne zruší, akoby nikdy neexistoval. Takto nám Jehova odpúšťa, keď svoje hriechy úprimne ľutujeme. Vďaka tomu, že je k nám milosrdný, môžeme byť jeho priateľmi a nemusíme sa neustále trápiť pocitmi viny. w25.02 7:11-14

Starší, ktorí slúžia vo výboroch starších, majú od Jehovu zodpovednosť chrániť zbory, aby zostali čisté. (1. Kor. 5:7) No zároveň zo všetkých síl pomáhajú tým, čo zhrešili, kajať sa. Aby sa im to podarilo, musia sa na nich pozerať pozitívne a veriť, že sa zmenia. Prečo? Pretože starší chcú byť ako Jehova, ktorý je „veľmi súcitný a milosrdný“. (Jak. 5:11) Všimni si, že takýto postoj mal aj zostarnutý apoštol Ján. Napísal: „Moje dieťatká, píšem vám to, aby ste nezhrešili. Ak niekto predsa zhreší, máme u Otca pomocníka, Ježiša Krista, ktorý je spravodlivý.“ (1. Jána 2:1) Žiaľ, niekedy sa stane, že sa kresťan nechce kajať. V takom prípade musí byť od zboru oddelený. w24.08 34:19-20

Možno sa porovnávaš s druhými, ale nerob to. Prečo? Lebo ani Jehova to nerobí. (Gal. 6:4) Napríklad Mária dala Ježišovi veľmi drahý vonný olej. (Ján 12:3–5) Ale chudobná vdova vhodila do pokladnice v chráme iba dve drobné mince, ktoré nemali takmer žiadnu hodnotu. (Luk. 21:1–4) No Ježiš tieto ženy neporovnával. Obidva dary bral ako prejav ich viery. A podobne to vníma Jehova. Aj keď možno máš pocit, že mu toho nedávaš veľa, ak dávaš z viery a lásky, nesmierne si to cení. Každý z nás občas bojuje s pochybnosťami. Ale Biblia nám pomôže sa ich zbaviť. A tak rob všetko pre to, aby si ich prekonal. Jehova sa o teba osobne zaujíma. Cení si všetko, čo si kvôli nemu obetoval, a odmení ťa za to. Každého svojho verného služobníka miluje a záleží mu na ňom. w24.10 43:3, 17-18