August

Modlíme sa, aby čo najviac ľudí zareagovalo na toto varovanie a aby sa rozhodli spolu s nami slúžiť Jehovovi. Ale čo bude s tými, ktorí na toto varovanie nereagujú? Jehova možno zachráni aj tých, ktorí v neho uveria, až keď uvidia zničenie Veľkého Babylona. Ak je to tak, potom je ešte naliehavejšie, aby sme ľudí varovali. Na to, čo im teraz hovoríme, si môžu neskôr spomenúť. (Porovnaj Ezechiela 33:33.) A možno začnú spolu s nami uctievať Jehovu skôr, ako bude príliš neskoro. Tak ako väzenský dozorca vo Filipách uveril až vtedy, keď „nastalo... silné zemetrasenie“, aj niektorí z tých, čo dnes nereagujú, možno uveria až po tom, čo svetom otrasie zničenie Veľkého Babylona. (Sk. 16:25–34) w24.05 20:9-10

Z toho, čo apoštol Pavol napísal v liste Hebrejom, sa môžeme naučiť niečo dôležité. Niektorí židovskí kresťania nerobili duchovný pokrok. „Znovu potrebovali mlieko, a nie pevný [duchovný] pokrm.“ (Hebr. 5:12) Mali problém prijať nové pravdy, ktoré Jehova postupne zjavoval cez kresťanský zbor. (Prísl. 4:18) Napríklad mnohí z nich stále trvali na dodržiavaní mojžišovského Zákona, hoci bol zrušený Ježišovou výkupnou obeťou už pred 30 rokmi. (Tít. 1:10) Pavol sa im preto vo svojom liste snažil pomôcť, aby pochopili hlboké duchovné pravdy. Tak si mohli uvedomiť, že tento nový spôsob uctievania Jehovu založený na Kristovej obeti je omnoho lepší. Dodalo im to aj odvahu zvestovať. (Hebr. 10:19–23) w24.04 14:15

Odkedy sa Adam s Evou pripojili k Satanovi a vzbúrili proti Jehovovi, zomreli už miliardy ľudí. Čo bude s tými všetkými ľuďmi, ktorí zomreli? Z Biblie vieme, že 144 000 Ježišových verných nasledovníkov bude vzkriesených do neba a získajú nesmrteľnosť. (Zjav. 14:1) Ale oveľa väčšia skupina verných mužov a žien, ktorí milovali Jehovu, bude patriť k „spravodlivým“, ktorí budú vzkriesení na zem. Ak počas Kristovej tisícročnej vlády a záverečnej skúšky zostanú verní, budú môcť žiť večne. (Dan. 12:13; Hebr. 12:1) Počas tisícročnej vlády budú vzkriesení aj „nespravodliví“. Budú to tí, ktorí nikdy Jehovovi neslúžili, a dokonca i „tí, ktorí konali zlo“. Dostanú príležitosť zmeniť sa a verne slúžiť Jehovovi. (Ján 5:29; Luk. 23:42, 43) Ale niektorí ľudia boli takí skazení, že sa rozhodol, že ich nevzkriesi. (Luk. 12:4, 5) w24.05 18:3, 15, 17

Človek, ktorý chce, aby ho Jehova schválil, musí „hovoriť pravdu vo svojom srdci“. (Žalm 15:2) To neznamená len neklamať. Jehova chce, aby sme boli čestní vo všetkom, čo hovoríme a robíme. (Hebr. 13:18) To je veľmi dôležité, „lebo Jehovovi sa hnusí nečestný človek, ale pre čestných je blízkym priateľom“. (Prísl. 3:32) Tí, ktorí „[hovoria] pravdu vo svojom srdci“, poslúchajú Boha aj vtedy, keď ich nikto nevidí. Nerobia to len naoko kvôli druhým. Vyhýbajú sa všetkému, čo je nečestné. Ako sa môže nečestnosť prejaviť? Napríklad tak, že niekto začne spochybňovať niektoré Jehovove normy. (Jak. 1:5–8) Možno si povie, že vo veciach, ktoré sa mu nezdajú také dôležité, Jehovu nemusí poslúchať. Neskôr, keď to vyzerá, že mu všetko prechádza bez následkov, nebojí sa ísť ďalej a začne robiť ešte horšie veci. Aj keď si myslí, že Bohu slúži, Jehova jeho uctievanie neprijíma. (Kaz. 8:11) No my takí nechceme byť. Chceme byť poctiví vo všetkom. w24.06 24:7-8

Boží služobníci milujú pravdu, ktorá je v Biblii. Je základom našej viery. (Rim. 10:17) Sme presvedčení, že Jehova založil kresťanský zbor, ktorý je „stĺpom a oporou pravdy“. (1. Tim. 3:15) Nič by Satana nepotešilo viac ako to, keby sme prestali dôverovať Biblii a pokynom od našej organizácie. (Ef. 4:14) Už čoskoro svojou silnou propagandou zvedie všetky národy, aby sa postavili proti Jehovovi. (Zjav. 16:13, 14) A môžeme očakávať, že sa bude stále viac snažiť zviesť aj Božích služobníkov. (Zjav. 12:9) Preto je veľmi dôležité, aby sme sa naučili rozoznať pravdu od klamstva a držali sa pravdy. (Rim. 6:17; 1. Petra 1:22) Od toho bude závisieť, či prežijeme veľké súženie. w24.07 28:1-3

Keď Jehova z Izraelitov vytvoril národ, uzavrel s nimi zmluvu. Sľúbil im, že ak budú dodržiavať jeho zákony, bude ich chrániť a žehnať. Ale varoval ich, že ak sa proti nemu vzbúria, napríklad tak, že začnú uctievať iných bohov, prestane ich žehnať a nebude sa im dariť. No ani v takom prípade nebolo všetko stratené. Mohli „sa vrátiť k Jehovovi, svojmu Bohu, a... počúvať jeho hlas“. (5. Mojž. 30:1–3, 17–20) Inými slovami, mohli sa kajať. Ak by to robili, Jehova by bol opäť s nimi a žehnal ich. No jeho vyvolený ľud sa proti nemu opakovane búril. To im prinášalo samé problémy a trápenie. Ale Jehova sa im neobrátil chrbtom. Znovu a znovu za nimi posielal svojich prorokov, ktorí ich povzbudzovali, aby robili pokánie a vrátili sa k nemu. (2. Kráľ. 17:13, 14) w24.08 32:4-5

Hebrejskí kresťania, ktorí žili v Jeruzaleme a v Judei, to po Ježišovej smrti nemali vôbec ľahké. Krátko nato, ako bol založený kresťanský zbor, vypuklo kruté prenasledovanie. Asi o 20 rokov mali vážne ekonomické problémy, možno kvôli hladomoru, ktorý postihol krajinu. (Sk. 11:27–30) Ale okolo roku 61 n. l. prišlo relatívne pokojné obdobie v porovnaní s tým, čo ich čakalo. A niekedy v tom čase Jehova viedol apoštola Pavla, aby im napísal list. Tento list prišiel v pravej chvíli. Prečo? Pokoj, z ktorého sa tešili, nemal trvať dlho. Preto im Pavol dal praktické rady, ktoré im mali pomôcť toto ťažké obdobie zvládnuť. w24.09 37:1-2

Keď prechádzame ťažkým obdobím, bratia a sestry sú pre nás „veľkým povzbudením“. Práve cez nich nám Jehova ukazuje, ako nás má rád. Utešujú nás tým, že nás empaticky počúvajú, alebo jednoducho tým, že sú s nami. Môžu nás povzbudiť nejakým biblickým veršom alebo sa s nami pomodliť. (Rim. 15:4) Niekedy nám pripomenú, ako sa na veci pozerá Jehova, a vďaka tomu nestratíme vyrovnanosť. A môžu pre nás urobiť aj niečo praktické, napríklad nám uvariť niečo dobré, aby sme sa cítili lepšie. Ale niekedy ich o to musíme poprosiť. (Prísl. 17:17) Prečo? Lebo nemusia vedieť, čo práve prežívame alebo čo potrebujeme. (Prísl. 14:10) Preto sa o tom so svojimi dobrými priateľmi porozprávaj. Neboj sa im povedať, čo by ti pomohlo. Možno sa rozhodneš, že sa obrátiš aj na jedného či dvoch zborových starších, pri ktorých sa cítiš v pohode. A niektorým sestrám pomáha, keď sa zveria inej zrelej sestre. w24.10 40:15-16

Mnohí ľudia chcú byť zdraví a žiť čo najdlhšie. Preto si dávajú pozor na to, čo jedia, a snažia sa pravidelne cvičiť. Napriek tomu neočakávajú, že budú žiť večne. Zdá sa im to nemožné a ani po tom netúžia, lebo vedia, aký je život v starobe ťažký. No Ježiš povedal, že „večný život“ je možný. Píše sa o tom napríklad v Jánovi 3:16 a 5:24. Raz Ježiš zázračne nasýtil chlebmi a rybami niekoľkotisícový zástup ľudí. (Ján 6:5–35) Bolo to niečo úžasné. Ale to, čo im povedal na druhý deň v Kafarnaume na brehu Galilejského mora, bolo ešte neuveriteľnejšie. Hovoril o tom, že ľudí, ktorí zomreli, vzkriesi a budú žiť večne. (Ján 6:39, 40) Z Ježišových slov vyplýva, že mnohí, ktorí zomreli, budú vzkriesení, a že ty aj tvoji milovaní môžete žiť večne! w24.12 49:1-2

Nedávna správa Svetovej zdravotníckej organizácie uvádza, že mnohí manželia svoju manželku fyzicky, verbálne alebo emocionálne týrajú. Manžel, ktorý to robí, sa možno pred ostatnými k svojej manželke správa úctivo, ale doma s ňou zaobchádza zle. Prečo sa niektorí manželia správajú k svojej manželke tak škaredo? Možno vyrastali v rodine s násilníckym otcom, a tak si myslia, že takéto správanie je úplne normálne. Ďalší sú ovplyvnení kultúrou. Tam, kde žijú, možno prevláda nesprávny názor, že „pravý chlap“ musí použiť silu, aby svojej žene ukázal, kto je tu pánom. Iní sa nenaučili ovládať svoje emócie vrátane hnevu. Niektorí muži majú pokrivený pohľad na ženy a sex, lebo pravidelne pozerajú pornografiu. Okrem toho odborníci zistili, že počas pandémie covidu-19 sa tieto problémy ešte zhoršili. Samozrejme, žiadna z týchto vecí neospravedlňuje násilné správanie manžela. w25.01 2:2-3

„Budeš milovať Jehovu, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou, celou svojou mysľou a celou svojou silou.“ (Mar. 12:30) Ježiš jasne povedal, že toto je najdôležitejšie prikázanie z Mojžišovho Zákona. Všimni si, že láska k Jehovovi zahŕňa naše srdce, teda naše túžby, pocity a emócie. Zahŕňa aj to, že sme mu celou dušou oddaní a že mu dávame svoju silu, čiže energiu. Ale láska k Jehovovi zahŕňa aj našu myseľ, teda to, ako o veciach premýšľame. Aj keď nikdy úplne nepochopíme, ako premýšľa Jehova, mali by sme sa snažiť myslieť ako on. Čo nám v tom pomôže? Keď si budeme študovať o tom, ako uvažoval Kristus, lebo on premýšľal úplne rovnako ako jeho Otec. (1. Kor. 2:16) w25.03 10:1

Ježiš bol dokonalý, tak ako bol Adam predtým, než zhrešil. (1. Kor. 15:45) Takže svojou smrťou mohol zaplatiť za Adamov hriech a získať späť, čo Adam stratil. (Rim. 5:19) Ježiš sa tak stal „posledným Adamom“. Zomrel „raz navždy“, a preto už nie je potrebné, aby prišiel nejaký ďalší dokonalý človek a vykúpil nás. (Hebr. 7:27; 10:12) Teda vďaka čomu sa môžeme s Jehovom zmieriť a byť jeho priateľmi? Vďaka tomu, že našiel spôsob, ako nám môžu byť hriechy odpustené. A Ježiš za ne zaplatil svojou vzácnou krvou. (Hebr. 9:14) w25.02 6:12-13

Keď budeš Jehovu vnímať ako živého Boha, dokážeš sa pozerať na skúšky z nadhľadu. Uvedomíš si, že ide o niečo väčšie – o spor medzi Jehovom a Satanom. Satan tvrdí, že keď budeme mať ťažkosti, Jehovu opustíme. (Jób 1:10, 11; Prísl. 27:11) Ale keď zostaneme Jehovovi verní napriek ťažkostiam, dokážeme, že ho milujeme a že Satan je klamár. S čím práve teraz bojuješ? Zažívaš odpor zo strany vlády? Máš finančné problémy? Stretávaš sa s negatívnymi reakciami v službe? Alebo prežívaš nejakú inú skúšku? Ak áno, ber to ako príležitosť urobiť Jehovovi radosť. A pamätaj, že nikdy nedopustí skúšku, ktorú by si nezvládol. Dá ti silu, aby si vytrval. w24.06 25:9

Vieš, v ktorých oblastiach si najviac zraniteľný? Bolo by nebezpečné nahovárať si, že nemáme žiadne slabosti. (1. Jána 1:8) Alebo že sme takí silní, že my nezhrešíme. Z Pavlových slov vyplýva, že aj tí, ktorí sú „duchovne zrelí“, môžu podľahnúť pokušeniu, ak si nedajú pozor. (Gal. 6:1) Preto musíme byť k sebe úprimní a vedieť, aké sú naše slabé miesta. (2. Kor. 13:5) Čo by sme mali robiť, keď už vieme, aké sú? Musíme pracovať na tom, aby sme boli odolnejší. Skúsme si to k niečomu prirovnať. V biblických časoch boli najslabším miestom hradieb brány. Práve preto boli najviac strážené. Podobne aj my si musíme dávať veľký pozor na tie oblasti, v ktorých sme najzraniteľnejší. (1. Kor. 9:27) w24.07 29:5-7

K týmto dobrým skutkom, ako sa uvádza vo verši na dnešný deň, patrí zvestovanie dobrej správy. Keď si čítame Božie Slovo a premýšľame o ňom, naša viera je silnejšia a ešte viac si uvedomujeme, aké dôležité je zvestovať o Kráľovstve. Aby si mal z čítania Biblie čo najviac, neponáhľaj sa. Na štúdium a rozjímanie si vyhraď dostatok času. Ak natrafíš na verš, ktorému nerozumieš, nenechaj to tak. Skús sa pozrieť, čo sa o ňom píše v Indexe publikácií Watch Tower alebo v Pomôcke na vyhľadávanie v publikáciách Jehovových svedkov. Ak si na štúdium vyhradíš dosť času, ešte viac sa presvedčíš, že to, čo sa píše v Biblii, je pravda. (1. Tes. 5:21) A čím si tým budeš istejší, tým väčšiu chuť budeš mať hovoriť druhým o tom, čo si sa dozvedel. w24.04 16:4-5

Dávid povedal, že Jehova je „dobrý a ochotný odpúšťať“. (Žalm 86:5) Micheáš napísal: „Kto je Boh ako ty, ktorý odpúšťa previnenie a prehliada priestupok?“ (Mich. 7:18) A Izaiáš sa vyjadril: „Nech zlý opustí svoju cestu a hriešnik svoje myšlienky. Nech sa vráti k Jehovovi, ktorý sa nad ním zľutuje, k nášmu Bohu, lebo odpúšťa veľkoryso.“ (Iz. 55:7) Ak chceli bratia a sestry v Korinte napodobniť Jehovu, dostali radu, aby prijali späť kajúcneho muža a uistili ho o svojej láske. Tak ukážu, že sú „vo všetkom poslušní“. Je pravda, že odkedy bol ten muž od zboru oddelený, prešlo len niekoľko mesiacov. No pomohlo mu to a začal sa kajať. A tak nebol dôvod odkladať jeho prijatie do zboru. w24.08 33:12-13

Žijeme v prelomových časoch! Čoskoro Ježiš posúdi každého jedného človeka. Ako to vieme? Svojim učeníkom porozprával, čo sa bude predtým na zemi diať. Povedal im, čo bude „znamením“ jeho neviditeľnej prítomnosti a „záveru tohto usporiadania sveta“. (Mat. 24:3) Píše sa o tom v 24. a 25. kapitole Matúša a v paralelných správach v 13. kapitole Marka a 21. kapitole Lukáša. Ježiš chce, aby sme boli pripravení na to, čo nás čaká. Preto vyrozprával tri podobenstvá, ktoré sú pre nás výstrahou. Je to podobenstvo o ovciach a capoch, o múdrych a nerozumných pannách a o talentoch. Pomôžu nám pochopiť, aký vplyv má naše správanie na to, ako nás Ježiš posúdi. w24.09 38:1-2

Náš najväčší vzor, Ježiš Kristus, robil všetko z lásky – z lásky k svojmu Otcovi a k ľuďom. Tá ho motivovala, aby usilovne a obetavo slúžil druhým a robil aj veci, ktoré niektorí považovali za podradné. (Mat. 20:28; Ján 13:5, 14, 15) Bratia, ak vás motivuje láska, Jehova vás požehná a pomôže vám dosiahnuť duchovné ciele, ako napríklad stať sa služobným pomocníkom. (1. Petra 5:5) Ľudia vo svete často obdivujú tých, ktorí sa tlačia dopredu. Ale v Jehovovej organizácii to tak nie je. Brat, ktorý miluje druhých tak ako Ježiš, ich nechce ovládať ani nechce, aby si o ňom druhí mysleli, že je niekto. Čo by sa mohlo stať, keby bol v zbore vymenovaný ctižiadostivý človek? Pravdepodobne by odmietol robiť obyčajné úlohy, ktoré sú potrebné, aby bolo postarané o Jehovove vzácne ovečky. Možno by si myslel, že je to pod jeho úroveň. (Ján 10:12) w24.11 46:6-7

Po celom svete potrebujeme viac vymenovaných bratov. Ak si pokrstený, „je v tvojich silách pomôcť“? (Prísl. 3:27) Máš za cieľ stať sa služobným pomocníkom? Ak už ním si, chceš slúžiť ako starší a starať sa o bratov a sestry? Vieš si zariadiť veci tak, aby si si mohol podať prihlášku do školy pre zvestovateľov Kráľovstva? Vďaka nej budeš dobre vyškolený, aby ťa mohol Ježiš ešte viac používať. Ak máš pocit, že na to nemáš, modli sa k Jehovovi. Pros ho o svätého ducha, aby si zvládol akúkoľvek úlohu, ktorú dostaneš. (Luk. 11:13) Bratia, ktorých nám dal Ježiš ako „dary“, sú dôkazom, že nás v týchto posledných dňoch vedie. (Ef. 4:8; Mat. 28:20) Nie si vďačný, že máme takého milujúceho a štedrého Kráľa, ktorý vie, čo potrebujeme, a dáva nám bratov, ktorí sa o nás starajú? w24.10 42:16-17

Čo bude so všetkou bolesťou a trápením, ktoré dnes zažívajú Boží služobníci? Nakoniec sa na všetky tie veci „zabudne“ a Božie „oči [ich] viac neuvidia“. (Iz. 65:16) Jehova naše trápenie odstráni a časom sa vytratia aj všetky bolestivé spomienky. Už dnes môžeme cítiť pokoj, keď prídeme na naše zhromaždenia. Môžeme tam zabudnúť na všetky stresy, ktoré nám spôsobuje tento zlý svet. A k tomuto pokoju môže prispievať každý z nás. Ako? Tak, že prejavujeme lásku, radosť, pokoj, láskavosť a miernosť, ktoré sú ovocím Božieho ducha. (Gal. 5:22, 23) Nie sme vďační, že môžeme patriť do Božej organizácie? Keď v duchovnom raji zostaneme, zažijeme, ako Boh splní svoj sľub o „nových nebesiach a novej zemi“ do posledného písmena. w24.04 17:9-10

Počas známosti človek zažije veľa pekných vecí. No to, že si s niekým začal chodiť, je zároveň vážny krok, pretože môže viesť k manželstvu. V deň svadby si snúbenci dávajú pred Jehovom sľub, že budú jeden druhého milovať a vážiť si ho, kým budú žiť. Každý sľub, ktorý dávame, by sme si mali dobre premyslieť. O to viac, keď ide o manželský sľub. Počas chodenia sa dvojica môže lepšie spoznať a rozhodnúť sa, čo ďalej. Niekedy je tým správnym rozhodnutím, že sa zoberú. A inokedy, že vzťah ukončia. Ak sa rozídu, neznamená to, že to dopadlo zle. Chodenie splnilo svoj účel – pomohlo im správne sa rozhodnúť. Prečo je dôležité mať na chodenie správny pohľad? Pretože potom to nebudeš brať na ľahkú váhu a chodiť s niekým len tak, bez toho, že by si uvažoval o manželstve. w24.05 22:3-4

Niektorí mladí sa občas boja povedať, čomu veria. Napríklad keď sa v triede začne rozoberať evolučná teória, najradšej by sa vyparili. Prečo? Učiteľ ju možno prezentuje ako nevyvrátiteľný fakt. Čo vašim deťom pomôže, aby sa nebáli postaviť za to, čomu veria? Uisti svoje dieťa, že sa nemusí cítiť trápne preto, že verí v stvorenie. Dokonca aj mnohí vedci veria, že život nevznikol len tak náhodou, sám od seba. Za zložitosťou živých organizmov vidia dôkazy, že ich musel vytvoriť niekto inteligentný. A preto ani oni neveria evolučnej teórii. Čo ešte môže vašim deťom pomôcť, aby si posilnili vieru? Keď zistia, čo presvedčilo iných bratov a sestry, že život bol stvorený. w24.12 50:14-15

Ježiš si po celý čas udržal k službe pozitívny postoj. Vďaka tomu mal stále radosť a zvestoval naplno. Napríklad asi rok po tom, čo začal svoju službu, videl, že mnohých ľudí dobrá správa zaujíma. Prirovnal ich k poliam, ktoré sú zrelé na žatvu. (Ján 4:35) Asi o rok povedal svojim učeníkom: „Žatva je veľká.“ (Mat. 9:37, 38) A neskôr zopakoval: „Žatva je veľká... Proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov do svojej žatvy.“ (Luk. 10:2) Nikdy neprestal veriť, že niektorí ľudia zareagujú na dobrú správu, a keď sa to stalo, mal veľkú radosť. Ježiš pomáhal aj svojim učeníkom, aby zostali horliví, a to tak, že im hovoril o úžasných výsledkoch, k akým ich služba povedie. w25.03 11:15-16

Jehova je útočiskom. Tak ako sa pod obrovskou skalou môže človek skryť pred silnou búrkou, Jehova nás ochráni, keď sa nejaká búrka priženie do nášho života. Bude naším útočiskom a nedovolí, aby nám niečo natrvalo ublížilo. A tým sa to nekončí. Sľubuje, že nakoniec odstráni všetko, z čoho máme strach a čo nás oberá o pokoj. (Ezech. 34:25, 26) Ako môžeme urobiť Jehovu svojím útočiskom? Napríklad tak, že sa k nemu budeme modliť. Potom bude „Boží pokoj“ chrániť naše srdce a myseľ. (Fil. 4:6, 7) Jehova je tu vždy pre nás. Môžeme mu dôverovať, pretože je „večnou Skalou“. (Iz. 26:3, 4) Bude existovať stále, takže určite splní svoje sľuby. Bude počúvať naše modlitby a podporovať nás, keď to budeme potrebovať. Môžeme sa naňho spoľahnúť aj preto, že je verný svojim služobníkom. (2. Sam. 22:26) Nikdy nezabudne na to, čo preňho robíme, a odmení nás. (Hebr. 6:10; 11:6) w24.06 26:4-6

Naše srdce by mohla rozdeliť nevhodná zábava, nesprávni priatelia alebo názor, že mať peniaze je v živote to najdôležitejšie. Ak zistíme, že našu lásku k Jehovovi niečo oslabuje, mali by sme s tým hneď niečo urobiť. (Mat. 5:29, 30) Musíme si dávať pozor, aby naše srdce nič nerozdelilo. Napríklad by sme si mohli začať nahovárať, že keď budeme pre Jehovu robiť viac, nemusíme sa až tak vyhýbať zlým veciam, lebo nám neublížia. Priblížme si to na jednom príklade. Predstav si, že si vonku. Je príšerná zima a fúka ľadový vietor. Hneď ako prídeš domov, zapneš kúrenie. Ale zohrial by si sa, keby si nechal otvorené dvere? Studený vzduch by sa rýchlo dostal dnu. Čo z toho vyplýva? Aby sme mali s Jehovom blízky a vrúcny vzťah, nestačí si len viac študovať. Musíme tiež „zavrieť dvere“ pred rôznymi škodlivými vplyvmi tohto sveta. Tak sa nám studený „vzduch“, čiže duch tohto sveta, nedostane do srdca a naša láska k Jehovovi neochladne. (Ef. 2:2) w24.07 30:6-7

Ani si nevieme predstaviť, akú obrovskú bolesť a nespravodlivosť Ježiš prežíval. Ale všetka tá nespravodlivosť ho nezlomila. Neprosil Jehovu, aby vojakov, ktorí ho pribili na kôl, potrestal, ale modlil sa: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia.“ (Luk. 23:34) Keď sa modlíme za tých, ktorí sa k nám zle správajú, môže to zmierniť naše pocity nenávisti a hnevu. A dokonca na nich môžeme zmeniť pohľad. Kým sa tento svet neskončí, nespravodlivosti sa zrejme nevyhneme. Nech už nás čaká čokoľvek, nikdy sa neprestávajme modliť k Jehovovi o pomoc. Vezmime si príklad z Ježiša, ako reagoval, keď sa k nemu správali zle. A riaďme sa zásadami, ktoré pre nás Jehova dal zapísať do Biblie. Keď to tak budeme robiť, môžeme si byť istí, že Jehova nás odmení. (1. Petra 3:8, 9) w24.11 44:16-17, 19

Jehova nie je benevolentný Boh. Hriech nenávidí. (Žalm 5:4–6) Do Biblie dal zapísať svoje spravodlivé normy a očakáva, že podľa nich budeme žiť. Samozrejme, od nedokonalých ľudí neočakáva dokonalosť. (Žalm 130:3, 4) No zároveň netoleruje „bezbožných ľudí, ktorí nezaslúženú láskavosť nášho Boha zneužívajú na ospravedlnenie bezočivého správania“. (Júda 4) V Biblii sa dokonca píše, že takíto ľudia budú zničení v Armagedone. (2. Petra 3:7; Zjav. 16:16) No Jehova nechce, aby bol niekto zničený. V Biblii sa jasne píše, že „chce, aby všetci dospeli k pokániu“. (2. Petra 3:9) Zboroví starší si v tom z neho berú príklad. Trpezlivo pomáhajú tým, ktorí zhrešili, aby sa kajali a mali s Jehovom opäť blízky vzťah. w24.08 35:1-2

Podobne ako Jehova, aj my môžeme z lásky dávať druhým, čo potrebujú. Napríklad vieš o niekom zo zboru, kto nemá dosť jedla alebo oblečenia? Jehova ťa môže použiť, aby si mu pomohol. Jeho služobníci sú veľmi štedrí. A to zvlášť v ťažkých časoch. Napríklad počas pandémie covidu-19 sa bratia a sestry navzájom delili o jedlo, oblečenie a ďalšie veci. Mnohí tiež štedro prispievali na celosvetovú činnosť. Vďaka tomu dostali pomoc bratia a sestry na celom svete. Všetci, ktorí nejakým spôsobom pomohli, sa riadili tým, čo sa píše v Hebrejom 13:16: „Nezabúdajte konať dobro a deliť sa o to, čo máte, lebo také obete sa Bohu páčia.“ w24.09 39:6-7

Predstav si takúto situáciu. Hľadáš si prácu, aby si sa mohol postarať o svoju rodinu. Máš na výber z dvoch ponúk. Prehodnocuješ všetky fakty – čo je to za prácu, aký je pracovný čas, koľko času ti zaberie cestovanie a podobne. Obidve práce sú pre kresťanov vhodné. Jedna z nich sa ti možno páči viac, pretože by ťa bavila alebo by si mal vyšší plat. Ale predtým, než ju vezmeš, by si mal vziať do úvahy ešte niečo ďalšie. Polož si napríklad otázky: Musel by som kvôli tej práci vynechávať niektoré zhromaždenia? Brala by mi čas, ktorý chcem venovať svojej rodine, aby som sa o ňu vedel citovo a duchovne postarať? Takéto otázky ti pomôžu dávať to, „čo je dôležité“ – teda uctievanie Jehovu a svoju rodinu – pred hmotné veci. Potom urobíš rozhodnutie, ktoré Jehova požehná. w25.01 3:11-13

Aj keď sa k tebe druhí nesprávali pekne, buď si istý, že Jehova ťa má rád a veľmi si ťa cení. Ak si z toho, čo si zažil, zdrvený, nezabúdaj, že Jehova videl tvoje pekné vlastnosti a sám ťa k sebe pritiahol. (Ján 6:44) Túži ti pomôcť, lebo si preňho veľmi vzácny. O tom, čo Jehova k ľuďom cíti, sa môžeme veľa dozvedieť od Ježiša. Keď bol na zemi, všímal si ľudí, ktorými druhí pohŕdali, a mal s nimi súcit. (Mat. 9:9–12) Raz sa jeho odevu dotkla jedna žena, ktorá bola vážne chorá a dúfala, že sa tak uzdraví. Čo urobil Ježiš? Utešil ju a pochválil za jej vieru. (Mar. 5:25–34) Ježiš dokonale odráža osobnosť svojho Otca. (Ján 14:9) Preto si môžeš byť istý, že Jehova si ťa váži a vie o tvojich dobrých vlastnostiach. Vidí napríklad, akú máš vieru a ako ho miluješ. w24.10 40:4-5

Dávid sa počas svojho života dostal do viacerých ťažkých situácií, v ktorých sa neubránil slzám. Mnohí ho nenávideli a dokonca niektorí z jeho rodiny a priateľov ho zradili. (1. Sam. 19:10, 11; 2. Sam. 15:10–14, 30) V jednej ťažkej chvíli napísal: „Som vyčerpaný vzdychaním, celú noc kropím svoje lôžko plačom, posteľ zalievam slzami.“ (Žalm 6:6) Napriek ťažkostiam, ktoré prežíval, si bol istý, že Jehova ho miluje. Napísal: „Jehova začuje môj plač.“ (Žalm 6:8) Pri inej príležitosti povedal krásne slová, ktoré sú veršom na dnešný deň. Poeticky sa vyjadril, s akou láskou sa o nás Jehova stará. Dávid povedal, že Jehova akoby zbieral jeho slzy do koženého mechu alebo ich zapisoval do nejakej knihy. Bol si istý, že vie o jeho bolesti a nezabudne na ňu. A bol presvedčený, že jeho milujúci nebeský Otec vie nielen o tom, čím si prechádza, ale aj čo pri tom cíti. w24.12 51:11-12