September

Naším cieľom by nemalo byť len dosiahnuť duchovnú zrelosť, ale si ju aj udržať. Preto je dôležité, aby sme si príliš neverili a nemali pocit, že už na tom nemusíme ďalej pracovať. (1. Kor. 10:12) Čo nám pomôže, aby sa nám to nestalo? Mali by sme sa skúmať, či stále robíme duchovný pokrok. Aj v liste Kolosanom apoštol Pavol zdôrazňuje, aké dôležité je zostať duchovne zrelý. Hoci kresťania v Kolosách takí boli, Pavol ich varoval, aby si dávali pozor na svetské zmýšľanie a ľudské filozofie. (Kol. 2:6–10) Epafras, ktorý kresťanov v Kolosách zrejme dobre poznal, sa za nich neustále modlil, aby „si zachovávali zrelosť“. (Kol. 4:12) Čo z toho vyplýva? Pavol aj Epafras si uvedomovali, že ak chceme zostať zrelými kresťanmi, musíme na tom sami pracovať, ale potrebujeme aj pomoc od Boha. Chceli, aby kresťania v Kolosách zostali duchovne zrelí aj napriek problémom, ktoré zažívali. w24.04 14:16-17

Ak máme pred Jehovom bázeň, znamená to, že ho tak milujeme, že nechceme urobiť nič, čo by ho sklamalo. Chceme mu robiť radosť, a preto je pre nás dôležité, aby sme vedeli rozoznať správne od nesprávneho a pravdu od klamstva. (Prísl. 2:3–6; Hebr. 5:14) Keby sme sa ľudí báli viac ako Boha, mohlo by nás to odviesť od pravdy. Dobre to vidno na tom, čo sa stalo, keď 12 náčelníci išli prešpehovať krajinu, ktorú Jehova sľúbil Izraelitom. Desiati z nich mali taký strach z Kanaáncov, že prevážil nad ich láskou k Jehovovi. Ostatným Izraelitom povedali: „Nemôžeme proti tomu ľudu zaútočiť, lebo je silnejší ako my.“ (4. Mojž. 13:27–31) Z ľudského pohľadu mali pravdu. Boli slabší ako Kanaánci, ale to neznamená, že ich nemohli poraziť. Úplne z toho vynechali Jehovu. w24.07 28:5-6

Môžeme si byť absolútne istí, že keď Jehova súdi ľudí, rozhodne vždy správne? Áno. Ako to pochopil aj Abrahám, Jehova je dokonalý, múdry, milosrdný „Sudca celej zeme“. Vyškolil svojho Syna a súdenie zveril jemu. (Ján 5:22) Obaja dokážu čítať v srdci každého človeka. (Mat. 9:4) Takže keď súdia, je to vždy spravodlivé. Dôverujme, že Jehova všetko posúdi najlepšie. Uvedomujeme si, že súdiť ľudí nie je v našich silách, ale Jehova to dokáže. (Iz. 55:8, 9) Preto všetko súdenie nechajme na neho a na jeho Syna, ktorý dokonale odráža spravodlivosť a milosrdenstvo svojho Otca. (Iz. 11:3, 4) w24.05 18:18-19

Byť čestný a hovoriť pravdu vo svojom srdci je veľmi dôležité. Vidieť to z toho, čo povedal Ježiš, keď sa prvýkrát stretol s Natanaelom. Keď ho Filip k Ježišovi priviedol, stalo sa niečo zaujímavé. Hoci Ježiš nikdy predtým Natanaela nevidel, povedal: „Toto je pravý Izraelita, v ktorom nie je žiadna falošnosť.“ (Ján 1:47) Ježiš u neho videl výnimočnú úprimnosť. Natanael bol podobne ako my nedokonalý. No napriek tomu v ňom nebolo nič falošné. Na Ježiša to veľmi zapôsobilo a pochválil ho za to. Väčšina požiadaviek na to, aby sme sa páčili Jehovovi, o ktorých sa píše v 15. žalme, sa týka toho, ako sa máme správať k druhým. V Žalme 15:3 sa píše, že hosť v Jehovovom stane „nikoho neohovára, svojmu blížnemu nerobí nič zlé a neočierňuje svojich priateľov“. Keby sme niečo také robili, mohli by sme druhým veľmi ublížiť. (Jak. 1:26) w24.06 24:7, 9-10

Keď sa pred službou dobre pripravíš, budeš zrejme vo väčšej pohode. Aj Ježiš svojich učeníkov najprv pripravil a až potom ich poslal zvestovať. (Luk. 10:1–11) Vďaka tomu, že urobili, čo im povedal, sa im v službe darilo a mali veľkú radosť. Ale ako sa môžeš pripraviť? Premysli si, o čom chceš hovoriť, a potom si to skús povedať vlastnými slovami. Popremýšľaj tiež o tom, ako by mohli ľudia v obvode reagovať a čo by si im na to mohol povedať. A keď sa už budeš s niekým rozprávať, snaž sa uvoľniť, usmievaj sa a buď priateľský. w24.04 16:6-7

Hlavným dôvodom, prečo zvestujeme dobrú správu, je to, že milujeme Jehovu a jeho sväté meno. Služba je vynikajúci spôsob, ako môžeme nášho Boha chváliť. Úplne sa stotožňujeme s tými, ktorí v nebi volajú: „Jehova, náš Bože, zaslúžiš si slávu, česť a moc.“ Slávu a česť vzdávame Jehovovi tak, že hovoríme druhým o presvedčivých dôkazoch, že „stvoril všetky veci“ a že mu vďačíme za svoj život. A v akom zmysle dávame Jehovovi moc? Tak, že využívame svoju silu, energiu, čas a prostriedky, aby sme zvestovali toľko, koľko len môžeme. (Mat. 6:33; Luk. 13:24; Kol. 3:23) Keď milujeme Jehovu, radi o ňom hovoríme druhým. A chceme im tiež povedať o jeho mene a o tom, akým je Bohom. w24.05 20:11

Už teraz vďaka Jehovovi cítime vnútorný pokoj a radosť a v budúcnosti nám dá večný život. Vôbec o tom nemusíme pochybovať. Jehova nás totiž chce odmeniť a má na to aj moc. Preto mu chceme slúžiť naplno. To isté motivovalo aj jeho verných služobníkov v minulosti, napríklad Timoteja. (Hebr. 6:10–12) Timotej pevne veril, že živý Boh ho odmení. (1. Tim. 4:10) Preto mu z celého srdca slúžil a pomáhal druhým. Napríklad ako? Apoštol Pavol ho povzbudzoval, aby sa stále zlepšoval v tom, ako vyučuje v službe a v zbore. Hovoril mu tiež, aby v zbore dával dobrý príklad, či už mladým, alebo vekovo starším. A Timotej od Pavla dostal aj náročné úlohy, napríklad dávať pevné, ale láskavé rady tým, ktorí to potrebujú. (1. Tim. 4:11–16; 2. Tim. 4:1–5) Mohol si byť istý, že Jehova ho odmení. (Rim. 2:6, 7) w24.06 25:10-11

Jehova často používal prorokov, aby svoj ľud varoval a naprával. Napríklad prostredníctvom Jeremiáša povedal: „Vráť sa, odpadlíčka Izrael... Nebudem sa na vás pozerať s hnevom, lebo som verný... Nebudem sa hnevať navždy. Len uznaj svoju vinu, že si sa vzbúrila proti Jehovovi.“ (Jer. 3:12, 13) Prostredníctvom Joela povedal: „Vráťte sa ku mne celým svojím srdcom.“ (Joel 2:12, 13) Cez Izaiáša vyhlásil: „Očistite sa, odstráňte mi spred očí svoje zlé skutky, prestaňte páchať zlo.“ (Iz. 1:16–19) A prostredníctvom Ezechiela povedal: „Myslíte si, že ma teší, keď zomrie niekto zlý?... Či by som nebol radšej, keby sa napravil a žil? Nemám radosť zo smrti žiadneho človeka... Preto sa obráťte a budete žiť.“ (Ezech. 18:23, 32) Jehova sa veľmi teší, keď vidí, že sa ľudia zo svojich hriechov kajajú. Prečo? Lebo chce, aby žili, a to navždy! w24.08 32:5-6

Jehova každého svojho služobníka duchovne sýti, vedie a ochraňuje. Jedným dôkazom, že Jehova je nestranný, je to, že sa postaral, aby si jeho Slovo mohli čítať ľudia na celej zemi. Pôvodne bola Biblia napísaná v troch jazykoch: v hebrejčine, aramejčine a gréčtine. No znamená to, že tí, ktorí si dokážu čítať Bibliu v pôvodných jazykoch, majú s Jehovom bližší vzťah? Nie. (Mat. 11:25) Priateľstvo s Jehovom nezávisí od nášho vzdelania ani od toho, či ovládame jazyky, v ktorých bola Biblia napísaná. Z Jehovových múdrych rád môžeme mať úžitok všetci, bez ohľadu na to, aké máme vzdelanie. Biblia bola preložená do tisícok jazykov, a tak si ju môžu čítať ľudia na celom svete a dozvedieť sa, ako sa môžu stať Božími priateľmi. (2. Tim. 3:16, 17) w24.06 23:13-15

Tak ako Ježiš predpovedal, blížilo sa zničenie židovského systému. Ale čas, ktorý kresťanom zostával, mohli využiť na to, aby sa pripravili. Mohli pracovať na takých vlastnostiach, ako je viera a vytrvalosť. (Hebr. 10:25; 12:1, 2) Nás čaká oveľa ťažšie obdobie než to, ktorým si prešli hebrejskí kresťania. (Mat. 24:21; Zjav. 16:14, 16) Preto rady, ktoré od Jehovu dostali, môžu pomôcť aj nám. Pozrime sa na niektoré z nich. Apoštol Pavol povzbudzoval bratov a sestry, aby do hĺbky študovali Božie Slovo a premýšľali o ňom. (Hebr. 5:14–6:1) Z Hebrejských písiem im vysvetlil, prečo je spôsob, ako Jehovu uctievajú kresťania, oveľa lepší než ten, ako ho uctievajú Židia. Pavol vedel, že keď budú Písmo lepšie poznať a rozumieť mu, ľahšie rozpoznajú falošné učenie a nedajú sa ním odviesť od pravdy. w24.09 37:2-3, 6

Ježišovi učeníci potrebovali povzbudenie. Prečo? Kvôli tomu, že ho chceli nasledovať, niektorí zanechali svoj domov, rodinu a prácu. (Mat. 19:27) A k iným sa len preto, že boli Ježišovými učeníkmi, druhí správali nespravodlivo a opovrhovali nimi. (Ján 9:22) To všetko boli ochotní podstúpiť, pretože verili, že Ježiš je sľúbený Mesiáš. (Mat. 16:16) Ale keď ho popravili, ich nádej sa rozplynula a zostali bezradní. Ježiš chápal, že je úplne prirodzené, keď jeho učeníci za ním smútia. Vedel, že to nie je pre nedostatok ich viery. A tak hneď od prvého dňa po svojom vzkriesení začal svojich priateľov povzbudzovať. Napríklad sa zjavil Márii Magdaléne, keď plakala pri jeho hrobke. (Ján 20:11, 16) Ďalej sa zjavil svojim dvom učeníkom, ktorí išli do dediny Emauzy, a tiež apoštolovi Petrovi. w24.10 41:5-6

Rodičia, pripravte svoje deti, aby vedeli obhájiť, že veria v Stvoriteľa. Čo keby ste si s nimi rozobrali články na jw.org z rubriky „Mladí ľudia sa pýtajú – Stvorenie alebo evolúcia?“ Potom sa porozprávajte o argumentoch, ktoré sú podľa nich najpresvedčivejšie a pomohli by druhým pochopiť, že Stvoriteľ existuje. Ak to niekoho z ich spolužiakov zaujíma, povzbuďte svoje deti, aby mu to vysvetlili jednoducho a logicky. Čo ak niektorý z nich povie: „Verím len tomu, čo vidím, a Boha som nikdy nevidel?“ Vaše dieťa by mu mohlo povedať: „Predstav si, že si hlboko v lese a zrazu natrafíš na krásnu kamennú studňu. Povedal by si si, že vznikla sama od seba? Keď je obyčajná studňa dôkazom, že ju postavil niekto inteligentný, o čo viac to platí o vytvorení celého vesmíru!“ w24.12 50:16

Keď v živote stojíme pred dôležitými rozhodnutiami, všetci potrebujeme dobré rady. Kto nám ich môže dať? Zboroví starší alebo iní skúsení bratia a sestry. Hoci sú možno oveľa starší ako my, nemali by sme ich rady hneď odpísať ako zastarané. Jehova si praje, aby sme sa od tých, ktorí už majú svoje roky, učili. Mali viac času ako my, aby nadobudli múdrosť a rôzne životné skúsenosti. V biblických časoch Jehova povzbudzoval a viedol svoj ľud prostredníctvom verných starších mužov. Boli to napríklad Mojžiš, Dávid a apoštol Ján. Každý žil v inej dobe a mal úplne iné okolnosti. Ale všetci traja dali na sklonku svojho života mladším múdre rady. Vidno z nich, aké je dôležité poslúchať Boha. Môžeme sa z nich poučiť aj my, či už sme mladí, alebo starší. (Rim. 15:4; 2. Tim. 3:16) w24.11 45:1-2

V Noemových dňoch Boh ľuďom zakázal jesť krv. (1. Mojž. 9:3, 4) A keď dal Zákon Izraelitom, tento zákaz zopakoval. Každý, kto by jedol krv, mal byť „usmrtený“. (3. Mojž. 7:27) Ježiš viedol Židov k tomu, aby poslúchali Mojžišov Zákon. (Mat. 5:17–19) Preto je nepredstaviteľné, že by ich presviedčal, aby doslova jedli jeho telo a pili jeho krv. Myslel to obrazne. Rovnako to myslel aj vtedy, keď sa rozprával so Samaritánkou a povedal jej: „Voda, ktorú... dám... dáva večný život.“ (Ján 4:7, 14) Ježiš tým nechcel povedať, že Samaritánka získa večný život iba tak, že sa napije nejakej doslovnej vody. Podobne ani zástupu v Kafarnaume netvrdil, že budú žiť večne, keď budú doslova jesť jeho telo a piť jeho krv. w24.12 49:4-6

Manželia, ktorí slúžia Jehovovi, si musia dávať pozor, aby ich neovplyvnil nesprávny pohľad na ženy. Prečo? Lebo myšlienky často vedú k skutkom. Apoštol Pavol varoval pomazaných kresťanov v Ríme, aby „sa už nedali formovať týmto svetom“. (Rim. 12:1, 2) Keď im to písal, zbor v Ríme už zrejme nejaký čas existoval. No jeho slová naznačujú, že niektorí boli stále ovplyvnení zvykmi a názormi sveta. Preto im radil, aby svoje myslenie a správanie zmenili. To sa týka aj kresťanov dnes. Žiaľ, niektorí manželia sa dali ovplyvniť názormi sveta a dokonca sú k svojej manželke násilnícki. w25.01 2:4

Dnes majú starší plné ruky práce. Zvestujú dobrú správu. (2. Tim. 4:5, pozn. pod čiarou) Sú horliví, a tak nám v tom dávajú dobrý príklad. Organizujú službu v obvode a školia nás, aby sme sa zlepšili vo zvestovaní a vyučovaní. Slúžia aj ako milosrdní a nestranní sudcovia. Keď nejaký kresťan vážne zhreší, snažia sa mu pomôcť napraviť priateľstvo s Jehovom. Zároveň robia všetko pre to, aby zbor zostal čistý. (1. Kor. 5:12, 13; Gal. 6:1) No predovšetkým sú pastiermi. (1. Petra 5:1–3) Majú dobre pripravené biblické prejavy, snažia sa každého v zbore dobre spoznať a chodia na pastierske návštevy. Niektorí starší tiež pomáhajú s výstavbou a údržbou sál Kráľovstva, s organizáciou zjazdov, slúžia vo výbore pre styk s nemocnicami alebo v skupinách pre navštevovanie pacientov. A to sú len niektoré z ich úloh. Robia pre nás naozaj veľa! w24.10 42:9

V Biblii sa píše, že vďaka tomu, že bolo zaplatené výkupné, môžeme byť „oslobodení“, čiže zbavení viny. Apoštol Peter to vysvetlil takto: „Viete, že zo svojho márneho spôsobu života, ktorý ste prevzali od svojich predkov, ste neboli oslobodení [dosl. „vykúpení“] pominuteľnými vecami, striebrom či zlatom, ale drahocennou krvou Krista, bezchybného a nepoškvrneného baránka.“ (1. Petra 1:18, 19, pozn. pod čiarou) Vďaka výkupnej obeti môžeme byť oslobodení od hriechu a smrti, ktoré nám spôsobujú toľko bolesti a trápenia. (Rim. 5:21) Je to možné len vďaka Kristovej drahocennej krvi. Nie sme za to Jehovovi a Ježišovi nesmierne vďační? w25.02 6:15-16

Čo môžeme robiť, aby sme odolali pokušeniu? Veľa sa môžeme naučiť zo situácie, do ktorej sa dostal mladý muž zo 7. kapitoly Prísloví. Nechal sa zviesť nemravnou ženou. V 22. verši sa píše, že za ňou šiel „zrazu“. Z toho by sa mohlo zdať, že sa to stalo z ničoho nič. Ale z predošlých veršov vidno, že tomu predchádzalo niekoľko krokov, ktoré ho postupne doviedli až k hriechu. Čo konkrétne to bolo? Začalo sa to tým, že jeden večer „prechádzal neďaleko jej ulice“. Potom sa vybral smerom k jej domu. (Prísl. 7:8, 9) Keď ju uvidel, mal okamžite odísť. Ale on to neurobil. Namiesto toho dovolil, aby ho pobozkala, a počúval, ako mu začala rozprávať o obetiach spoločenstva, ktoré predložila. (Prísl. 7:13, 14, 21) Možno naňho chcela zapôsobiť, aby si o nej nemyslel nič zlé. Keby sa ten mladý muž hneď na začiatku rozhodol inak, mohol sa vyhnúť pokušeniu a nezhrešil by. w24.07 29:8-9, 19

Jehova netoleruje, keď niekto z jeho služobníkov vážne hreší. Nemyslí si, že tým, ktorí sa nekajajú, by sa malo „milosrdne“ dovoliť, aby sa stretávali s jeho vernými služobníkmi. Síce je milosrdný, ale nie je benevolentný ani neznižuje svoje normy. (Júda 4) Keby takým ľuďom dovolil, aby v zbore zostali, v skutočnosti by to vôbec nebolo milosrdné, pretože by to ohrozilo celý zbor. (Prísl. 13:20; 1. Kor. 15:33) No vieme, že Jehova nechce, aby bol niekto zničený. Ak je to len trochu možné, chce ľudí zachrániť. K tým, čo sa zmenia a chcú byť opäť jeho priateľmi, je milosrdný. (Ezech. 33:11; 2. Petra 3:9) A preto keď sa muž z Korintu kajal a zmenil svoje správanie, Jehova cez apoštola Pavla zboru povedal, aby mu odpustili a prijali ho späť. w24.08 33:7, 14-15

V podobenstve o ovciach a capoch Ježiš povedal, že ľudí bude súdiť na základe toho, či podporovali jeho pomazaných bratov. (Mat. 25:31–46) Tento rozsudok vynesie počas „veľkého súženia“, tesne pred Armagedonom. (Mat. 24:21) Tak ako pastier oddeľuje ovce od capov, Ježiš oddelí tých, ktorí verne podporovali jeho pomazaných nasledovníkov, od tých, ktorí to nerobili. Z Izaiášovho proroctva vyplýva, že Ježiš ako sudca, ktorého vybral Jehova, bude súdiť spravodlivo. (Iz. 11:3, 4) Všíma si, ako sa ľudia správajú, čo si myslia, čo hovoria a ako sa správajú k jeho pomazaným bratom. (Mat. 12:36, 37) Bude vedieť, kto jeho pomazaných bratov a ich prácu podporoval. Jeden z hlavných spôsobov, ako ich môžeme podporovať, je pomáhať im so zvestovaním dobrej správy. w24.09 38:3-4

Ak o niečom pochybujeme, mali by sme preskúmať, čo sa o tom píše v Biblii. Napríklad si zoberme mladého človeka zo zboru, ktorý si nie je istý, či sa oňho Jehova zaujíma. Mal by to nechať tak? Nie. Mal by „všetko skúmať“ a zistiť, ako sa naňho Jehova pozerá. Keď si čítame Božie Slovo, „počujeme“, ako sa nám Jehova prihovára. Ale ak chceme zistiť, čo si myslí o nejakej konkrétnej veci, ktorá nás trápi, treba urobiť niečo viac. Musíme nájsť verše, ktoré sa týkajú našej situácie, a preskúmať ich. Od Jehovovej organizácie na to máme úžasné študijné pomôcky. (Prísl. 2:3–6) Modlime sa k Jehovovi, aby nás pri štúdiu viedol a pomohol nám nájsť odpovede na svoje otázky. Potom hľadajme biblické zásady a praktické informácie, ktoré súvisia s tým, čo riešime. w24.10 43:4-5

Ten, koho podnecuje pýcha alebo ctižiadostivosť, nemôže počítať s tým, že mu Jehova bude pomáhať. (1. Kor. 10:24, 33; 13:4) Niekedy sa dokonca aj Ježišovi najbližší priatelia usilovali o niektoré úlohy z nesprávnych pohnútok. Pouvažujme o tom, čo urobili dvaja jeho apoštoli – Jakub a Ján. Požiadali ho, aby im dal významné postavenie vo svojom Kráľovstve. Ježiš ich za to nepochválil. Namiesto toho všetkým 12 apoštolom vysvetlil: „Kto chce byť medzi vami veľký, musí byť vaším služobníkom, a kto chce byť medzi vami prvý, musí byť otrokom všetkých.“ (Mar. 10:35–37, 43, 44) Bratia, ktorí majú správne pohnútky, čiže chcú druhým slúžiť, budú pre zbor požehnaním. (1. Tes. 2:8) w24.11 46:7-8

Keď sa rozhoduješ napríklad v tom, ako sa budeš obliekať a upravovať, láska ťa bude motivovať, aby si sa obliekal cudne a aby ti nešlo „o vlastný prospech, ale o to, čo je dobré pre druhých“. (1. Kor. 10:23, 24, 32; 1. Tim. 2:9, 10) Potom bude z tvojich rozhodnutí vidno, že máš druhých rád a vážiš si ich. Keď stojíš pred vážnym rozhodnutím, premýšľaj, čo ťa to bude stáť, aby si to dotiahol do konca. Ježiš nám radí, aby sme si spočítali náklady. (Luk. 14:28) A tak uvažuj, koľko času, peňazí a síl do toho budeš musieť investovať. Niekedy je dobré, keď to preberieš s členmi svojej rodiny, aby každý vedel, čo bude musieť urobiť. Prečo je dobré takto plánovať? Možno sa ukáže, že bude treba niečo upraviť alebo že bude lepšie iné riešenie. A keď do toho svoju rodinu zapojíš a budeš počúvať ich tipy, budú s tebou ešte radšej spolupracovať, aby to vyšlo. w25.01 3:14-15

Izaiáš hovorí, prečo máme v duchovnom raji dôvod „jasať a... tešiť sa“ – pretože ho vytvoril Jehova. (Iz. 65:18, 19) A tak nás neprekvapuje, že nás Jehova používa, aby sme pomáhali ľuďom odísť z duchovne vyprahnutých organizácií tohto sveta a stať sa súčasťou krásneho duchovného raja. Sme nadšení z toho všetkého, čo zažívame vďaka tomu, že poznáme pravdu, a chceme o tom hovoriť aj druhým. (Jer. 31:12) Veľmi si ceníme tiež nádej, ktorú ako obyvatelia duchovného raja máme. Sme z nej nadšení. Biblia sľubuje, že budeme „stavať domy a bývať v nich“ a budeme „sadiť vinice a jesť ich plody“. Nebudeme „sa namáhať nadarmo“, lebo nás „Jehova požehná“. Sľubuje nám, že budeme žiť v bezpečí. Náš život bude mať skutočný zmysel a budeme sa z neho naplno tešiť. Jehova vie, čo potrebujeme, a „[uspokojí] túžbu všetkého živého“. (Iz. 65:20–24; Žalm 145:16) w24.04 17:11-12

Jehova sa stane našou Skalou, keď sa na neho budeme úplne spoliehať. Môžeme si byť istí, že ak ho budeme poslúchať aj v ťažkých časoch, bude to na naše dobro. (Iz. 48:17, 18) A keď potom zažijeme, ako nám pomôže, budeme mu dôverovať ešte viac. Tak budeme lepšie pripravení na skúšky, v ktorých nám môže pomôcť iba on. Podobne ako je pevná obrovská skala, je pevný aj Jehova. Jeho osobnosť sa nemení a ani jeho zámer nemôže nikto a nič narušiť. (Mal. 3:6) Nezmenil ho ani vtedy, keď sa proti nemu vzbúrili Adam a Eva. Apoštol Pavol o Jehovovi napísal, že „nemôže zaprieť sám seba“. (2. Tim. 2:13) Čo to znamená? Bez ohľadu na to, čo sa stane a čo druhí urobia, Jehova sa nikdy nezmení a nezmení ani svoj zámer a svoje normy. A preto sa môžeme spoľahnúť, že keď sa v našom živote strhne búrka, bude naším úkrytom a splní sľuby, ktoré nám dal. (Žalm 62:6, 7) w24.06 26:7-8

Ak s niekým chodíš, ako zistíš, či by ste sa mali zobrať alebo nie? Dobre sa spoznajte. Zrejme ste už o sebe niečo vedeli ešte predtým, ako ste sa dali dokopy. Ale teraz môžeš spoznať „to, čo je skryté v srdci“ toho druhého. Čo to je? Napríklad jeho vzťah s Jehovom, vlastnosti a názory. Po čase by si mal vedieť odpovedať na otázky ako: Bol by pre mňa dobrým manželským partnerom? (Prísl. 31:26, 27, 30; Ef. 5:33; 1. Tim. 5:8) Dokážeme si navzájom dať to, čo každý z nás po citovej stránke potrebuje? Viem sa povzniesť nad jeho chyby a nedostatky? (Rim. 3:23) Počas chodenia by si mal pamätať na jedno: To, či sa k sebe hodíte, nezáleží na tom, nakoľko ste si podobní, ale skôr na tom, nakoľko sa viete jeden druhému prispôsobiť. w24.05 22:5

Kráľ Dávid vážne zhrešil. Ale keď za ním prišiel prorok Nátan a na jeho hriech mu poukázal, Dávid úprimne oľutoval, čo urobil. (Žalm 51:3, 4, 17, nadpis) Aj kráľ Ezechiáš zhrešil proti Jehovovi. (2. Kron. 32:25) Ale podobne ako Dávid úprimne oľutoval, čo urobil. (2. Kron. 32:26) Ako sa Jehova nakoniec na Ezechiáša pozeral? Ako na verného kráľa, ktorý „robil to, čo je správne“. (2. Kráľ. 18:3) Čo sa z toho môžeme naučiť? Musíme ľutovať svoje hriechy a robiť všetko pre to, aby sme ich neopakovali. Čo ak nás starší usmernia, možno aj v niečom, čo sa nám zdá nepodstatné? Nemali by sme si myslieť, že majú niečo proti nám alebo že Jehova nás už nemá rád. Aj dobrí izraelskí králi potrebovali, aby ich niekto usmerňoval a naprával. (Hebr. 12:6) Preto ak dostaneme radu, mali by sme (1) pokorne ju prijať, (2) urobiť potrebné zmeny a (3) ďalej slúžiť Jehovovi celým srdcom. Ak svoje chyby oľutujeme, Jehova nám odpustí. (2. Kor. 7:9, 11) w24.07 30:8-9, 11

Hriešnik je od zboru oddelený, ak sa nechce zmeniť napriek tomu, že sa mu starší už veľakrát snažili pomôcť. (2. Kráľ. 17:12–15) Tým, čo robí, dáva najavo, že nechce poslúchať Jehovove zákony. (5. Mojž. 30:19, 20) Na zhromaždení zaznie oznam, že už nie je Jehovovým svedkom. Nerobí sa to s cieľom ponížiť ho, ale preto, aby sa bratia a sestry mohli riadiť biblickým príkazom, že s takým človekom sa nemajú stýkať ani jesť. (1. Kor. 5:9–11) Má to svoje opodstatnenie. Apoštol Pavol napísal: „Trochu kvasu nakvasí celé cesto.“ (1. Kor. 5:6) Keby ten, kto sa nekajá, nebol od zboru oddelený, iní by si mohli myslieť, že žiť podľa Jehovových noriem nie je až také dôležité. (Prísl. 13:20; 1. Kor. 15:33) w24.08 35:3-4

Nemôžeme dať svoju silu druhým, ale môžeme ju využiť v ich prospech. Napríklad zostarnutým alebo chorým bratom a sestrám môžeme pomôcť s domácimi prácami či vybaviť niečo, čo potrebujú. Alebo môžeme pomáhať s upratovaním a údržbou sály Kráľovstva. Nezabudni, že aj slová majú veľkú silu. Napadá ti niekto, komu by dobre padlo, keby ho niekto pochválil? Alebo vieš o niekom, kto by potreboval utešiť? Ak áno, čo keby si využil príležitosť a urobil to? Navštív ho, zavolaj mu alebo mu pošli povzbudzujúcu kartičku, email či esemesku. Nemusíš sa príliš stresovať z toho, čo mu povedať. Pár jednoduchých slov zo srdca môže byť presne to, čo potrebuje, aby aj ďalší deň zostal verný alebo sa cítil lepšie. (Prísl. 12:25; Ef. 4:29) w24.09 39:8-10

Ak si nejaký čas služobným pomocníkom, pravdepodobne máš väčšinu vlastností, ktoré potrebuje aj zborový starší. Túžiš po tejto „dobrej práci“? Čo zahŕňa práca staršieho? Starší horlivo zvestuje spolu so zborom, stará sa o bratov a sestry, vyučuje ich a tým, čo hovorí a robí, posilňuje ich vieru. Preto nás neprekvapuje, že sa o týchto pracovitých mužoch v Biblii píše ako o „daroch“. (Ef. 4:8) Čo musíš robiť, aby si sa mohol stať zborovým starším? Nie je to to isté, ako keď sa chceš niekde zamestnať. Ak sa uchádzaš o nejakú konkrétnu prácu, často stačí, že máš základné schopnosti a zručnosti, ktoré zamestnávateľ vyžaduje. Ale ak chceš slúžiť ako starší, potrebuješ viac než len vedieť dobre zvestovať a vyučovať. Musíš spĺňať biblické požiadavky zapísané v 1. Timotejovi 3:1–7 a Títovi 1:5–9. w24.11 47:1-3