Október

Od zborových starších, krajského staršieho, z pobočky alebo od vedúceho zboru často dostávame pokyny, ktoré sa týkajú toho, ako máme uctievať Jehovu. Ale čo ak niekedy nerozumieme, prečo tak bratia rozhodli? Možno vidíme iba to, ako nám ten pokyn skomplikuje život. Alebo sa dokonca začneme zameriavať na chyby bratov, ktorí nám ho dali. Keď žijeme vierou, dôverujeme, že svoju organizáciu vedie Jehova a že vie, čo je pre nás najlepšie. Preto pohotovo poslúchame pokyny a máme pri tom pozitívny postoj. (Hebr. 13:17) Uvedomujeme si, že keď poslúchame, prispievame k jednote v zbore. (Ef. 4:2, 3) Hoci bratia, ktorí nás vedú, sú nedokonalí, keď ich poslúchame, veríme, že Jehova nás za to požehná. (1. Sam. 15:22) A v správnom čase dá do poriadku všetko, čo naozaj treba. w25.03 12:13-14

Žijeme vo výnimočnej dobe! Každý deň sa pred našimi očami spĺňajú biblické proroctvá. Napríklad „kráľ severu“ a „kráľ juhu“ bojujú o vládu nad svetom. (Dan. 11:40) Dobrá správa o Božom Kráľovstve sa zvestuje tak ako nikdy predtým. Vďaka tomu sa milióny ľudí pridávajú na Jehovovu stranu. (Iz. 60:22; Mat. 24:14) A „v pravý čas“ dostávame množstvo duchovného pokrmu. (Mat. 24:45–47) Jehova nám pomáha, aby sme lepšie rozumeli tomu, aké udalosti sú tesne pred nami. (Prísl. 4:18) Môžeme si byť istí, že keď vypukne veľké súženie, budeme vedieť všetko potrebné, aby sme v tom náročnom období zostali Bohu verní a aby sa nám duchovne darilo. No zároveň si uvedomujeme, že niektoré veci týkajúce sa blízkej budúcnosti ešte nevieme. w24.05 19:1-2

V 15. žalme sa pisateľ konkrétne zmienil o ohováraní. Čo je ohováranie? Je to šírenie nepravdivých informácií s cieľom poškodiť niečiu povesť. V treťom verši žalmista pokračuje, že hostia v Jehovovom stane nerobia blížnemu nič zlé a neočierňujú svojich priateľov. (Žalm 15:1) Ako by sa niečo také mohlo stať? Napríklad tak, že by sme o niekom neúmyselne šírili negatívne informácie, povedzme v takýchto situáciách: (1) sestra skončí s priekopníckou službou, (2) manželia odchádzajú z Bételu, (3) brat už neslúži ako starší alebo služobný pomocník. Bolo by správne špekulovať, prečo sa to stalo, a hovoriť o tom druhým? Možno na to boli dôvody, o ktorých vôbec nemusíme vedieť. Pamätajme, že hosť v Jehovovom stane „svojmu blížnemu nerobí nič zlé a neočierňuje svojich priateľov“. w24.06 24:11-13

Ako si môžeš posilňovať bázeň pred Jehovom? Pred každým rozhodnutím premýšľaj, čo by si prial on. Pri čítaní Biblie sa pýtaj sám seba: Ako by som v tej situácii reagoval ja? Napríklad si predstav, že počuješ, ako desiati izraelskí náčelníci, ktorí prešpehovali krajinu, ktorú Jehova sľúbil Izraelitom, hovoria, že Kanaán sa nedá dobyť. Uveril by si tomu a začal by si sa báť? Alebo by tvoja láska k Jehovovi a túžba páčiť sa mu bola väčšia ako tvoj strach? Žiaľ, celá generácia Izraelitov nerozpoznala pravdu, ktorú hovorili Jozua a Káleb, a tak prišli o možnosť vojsť do Zasľúbenej krajiny. (4. Mojž. 14:10, 22, 23) w24.07 28:7

Gomer, manželka proroka Ozeáša, ho opustila kvôli inému mužovi. Bola už stratený prípad? Jehova, ktorý dokáže čítať v srdci, Ozeášovi povedal: „Znova miluj ženu, ktorá má milenca a je ti neverná, tak ako Jehova miluje svoj ľud Izrael, i keď sa obracajú k iným bohom.“ (Oz. 3:1; Prísl. 16:2) Všimni si, že Ozeášova manželka ešte stále vážne hrešila. Napriek tomu Jehova povedal Ozeášovi, aby jej odpustil a prijal ju späť. Na tomto príklade chcel Jehova ukázať svojmu ľudu, ako ich vníma. Aj keď robili hrozné veci, stále ich mal rád. Posielal za nimi svojich prorokov, aby im pomohol robiť pokánie a zmeniť sa. Z toho vidno, že Jehova, ktorý „skúma srdce“, sa snaží priviesť k pokániu aj takého človeka, ktorý je stále zapletený do vážneho hriechu. w24.08 32:7

Židia v prvom storočí, ktorí sa stali kresťanmi, museli urobiť veľké zmeny. A to pre nich vôbec nebolo ľahké. Určitý čas boli Jehovovým vyvoleným národom. Mnoho rokov bol Jeruzalem výnimočným miestom. Vládli odtiaľ králi, ktorí reprezentovali Jehovu. A bol tam aj chrám, kde ľudia uctievali Boha tak, ako si praje. Všetci verní Židia žili podľa Mojžišovho Zákona, tak ako im ho vysvetľovali ich náboženskí vodcovia. Malo to vplyv na celý ich život – na to, čo jedli, ako sa pozerali na obriezku, a dokonca aj na to, ako sa správali k ľuďom z iných národov. Ale po Ježišovej smrti už Jehova neprijímal obete, ktoré Židia prinášali. Židovskí kresťania museli zmeniť to, ako Jehovu uctievali, a to pre nich bola veľká výzva. (Hebr. 10:1, 4, 10) Dokonca aj zrelí kresťania, ako bol napríklad apoštol Peter, mali problém sa niektorým zmenám prispôsobiť. (Sk. 10:9–14; Gal. 2:11–14) Títo kresťania sa kvôli tomu, čomu začali veriť, stali terčom židovských náboženských vodcov. w24.09 37:4

Vždy, keď Jehova dá svojim služobníkom nejakú úlohu, chce, aby ju urobili organizovaným spôsobom. (1. Kor. 14:33) Napríklad si praje, aby sa dobrá správa zvestovala po celej obývanej zemi. (Mat. 24:14) A poveril Ježiša, aby túto prácu viedol. Ježiš sa postaral o to, aby sa to dialo organizovane. V prvom storočí bol v Jeruzaleme vedúci zbor, ktorý tvorili apoštoli a starší. A keď vznikali zbory na rôznych miestach, boli v nich vymenovaní starší, ktorí ich mali viesť. (Sk. 14:23) Keď vedúci zbor o niečom rozhodol, informoval o tom starších v jednotlivých zboroch. (Sk. 15:2; 16:4) Tí to potom oznámili bratom a sestrám. Vďaka tomu, že tieto pokyny poslúchali, „zbory sa upevňovali vo viere a veriacich deň čo deň pribúdalo“. (Sk. 16:5) w24.04 15:1

Je 16. nisana a niekoľko žien ide na miesto, kde je uložené Ježišovo telo. (Luk. 24:1, 10) Jednou z nich je Mária Magdaléna. Keď prichádza k hrobke, zisťuje, že je prázdna. Uteká za Petrom a Jánom, aby im to povedala, a potom spoločne bežia naspäť. Keď sa presvedčia, že hrobka je naozaj prázdna, Peter a Ján sa vracajú domov. Ale Mária nie. Zostáva tam a plače. Netuší, že Ježiš je nablízku. Vidí jej slzy a chce ju utešiť. A tak sa jej zjaví a niečo pre ňu urobí. Nie je to nič veľké, ale veľmi ju to povzbudí. Hovorí s ňou a dáva jej dôležitú úlohu – povedať jeho bratom, že bol vzkriesený. (Ján 20:17, 18) w24.10 41:7

Mojžiš bol prorokom, sudcom, vodcom a historikom. Vyviedol Izraelitov z Egypta, kde boli otrokmi, a na vlastné oči videl mnohé Jehovove zázraky. Jehova ho použil, aby napísal prvých päť kníh Biblie, 90. žalm a možno aj 91. A pravdepodobne napísal aj knihu Jób. Krátko predtým ako Mojžiš vo veku 120 rokov zomrel, zvolal všetkých Izraelitov. Pripomenul im, čo všetko pre nich Jehova urobil. Videli mnohé znamenia a zázraky, ktoré vykonal, a aj to, ako potrestal Egypťanov. (2. Mojž. 7:4) Prešli cez Červené more, ktoré rozdelil, a videli, ako zničil faraónovo vojsko. (2. Mojž. 14:29–31) V pustatine zažili, ako ich chránil a staral sa o nich. (5. Mojž. 8:3, 4) A teraz, keď stáli na prahu Zasľúbenej krajiny, Mojžiš využil túto poslednú príležitosť, aby ich povzbudil. w24.11 45:3-4

To, čo Ježiš povedal svojim apoštolom počas Pánovej večere, sa vzťahovalo na malú skupinu ľudí. Ale v Galilei rok predtým hovoril k veľkému zástupu ľudí. V Galilei v roku 32 n. l. hovoril Ježiš hlavne k Židom, ktorí od neho chceli, aby im dal chlieb. Ale on sa im snažil vysvetliť, že existuje niečo oveľa dôležitejšie ako doslovné jedlo – niečo, vďaka čomu môžu získať večný život. Povedal im tiež, že tí, ktorí zomreli, môžu byť v posledný deň vzkriesení a žiť večne. To sa netýkalo len obmedzeného počtu ľudí, ako to bolo počas Pánovej večere. V Galilei hovoril o požehnaniach pre všetkých ľudí. w24.12 49:10-11

Jehova nenávidí každého, kto sa správa násilne. (Žalm 11:5) Zvlášť odsudzuje manželov, ktorí ubližujú svojej manželke. (Mal. 2:16) Ak sa manžel nespráva k svojej manželke dobre, negatívne to ovplyvňuje jeho vzťah s Bohom. Jehova dokonca nemusí vypočuť jeho modlitby. (1. Petra 3:7) Niektorí manželia ubližujú svojej manželke slovami plnými hnevu a urážok. Ale Jehova nenávidí „hnev, zúrivosť, krik [a] urážlivú reč“. (Ef. 4:31, 32) Keď sa muž rozpráva so svojou ženou hrubo, ničí nielen svoje manželstvo, ale aj svoje priateľstvo s Jehovom. (Jak. 1:26) To isté platí aj o mužovi, ktorý sleduje pornografiu. Tiež tým ničí svoj vzťah s Jehovom. A okrem toho tým ponižuje svoju manželku. Jehova očakáva, že manžel bude svojej manželke vždy verný, a to nielen v skutkoch, ale aj v myšlienkach. Ježiš povedal, že muž, ktorý sa túžobne pozerá na inú ženu, s ňou už „vo svojom srdci“ scudzoložil. (Mat. 5:28, 29) w25.01 2:6-8

V Biblii sa píše, že tí, čo slúžia Jehovovi, sú vyhlásení za spravodlivých. To znamená, že Jehova akoby stiahol obvinenia proti nim a vymazal ich záznam. Neporušuje tým svoje spravodlivé normy? Nie. Nevyhlasuje nás za spravodlivých preto, že by sme si to zaslúžili. Ani nad našimi hriechmi neprižmuruje oči. Na to, aby zrušil naše dlhy, má podklad. Je ním naša viera v to, čo on a Ježiš urobili, aby bolo zaplatené výkupné. (Rim. 3:24) Čo to pre každého z nás znamená, že Jehova nás vyhlasuje za spravodlivých? Tí, ktorí boli vybratí, aby vládli s Ježišom v nebi, sa stávajú Božími deťmi. (Tít. 3:7; 1. Jána 3:1) Jehova im ich hriechy odpustil. Majú akoby čistý register trestov, a tak spĺňajú požiadavky pre Kráľovstvo. (Rim. 8:1, 2, 30) A ľudia, ktorí majú nádej, že budú žiť večne na zemi, sa stávajú Božími priateľmi a aj im Jehova odpustil hriechy. (Jak. 2:21–23) w25.02 6:17, 18

Zamyslime sa nad jednou situáciou, keď apoštol Peter nemal na veci rovnaký pohľad ako Jehova. Ježiš apoštolom povedal, že musí ísť do Jeruzalema, tam ho vydajú náboženským vodcom, budú ho mučiť a nakoniec zabijú. (Mat. 16:21) Pre Petra bolo možno ťažké uveriť, že by Jehova nechal Ježiša – nádej Izraela a sľúbeného Mesiáša – zomrieť. (Mat. 16:16) A tak ho vzal nabok a povedal mu: „Buď k sebe láskavý, Pane, to sa ti určite nestane.“ (Mat. 16:22) Ježiš a Peter nepremýšľali rovnako, lebo Peter to na rozdiel od Ježiša nevidel tak ako Jehova. Ježiš vedel, že Jehova nechce, aby sa v službe tu na zemi šetril. Takže aj keď to Peter možno myslel dobre, Ježiš jeho radu rázne odmietol. Pre Petra to bola cenná lekcia, že sa musí naučiť premýšľať ako Jehova. w25.03 10:5-6

Trápiš sa, lebo ťa niekto, komu si dôveroval, sklamal alebo zradil? Bez ohľadu na to, ako sa k tebe niekto zachová, tvoj nebeský Otec ťa miluje. Keď sa snažíme vyrovnať so zradou, utešiť nás môžu Dávidove slová z verša na dnešný deň. Podľa jedného odborného diela sa slovo „zdrvení“ môže vzťahovať na „tých, ktorí nevidia pred sebou nič dobré, na čo by sa mohli tešiť“. Ako nám vtedy Jehova pomáha? Je blízko nás. Je ako rodič, ktorý drží v náručí svoje plačúce dieťa a utišuje ho. Keď cítime bolesť, lebo nás niekto zradil alebo opustil, aj Jehovu to bolí a hneď nám pomáha. Keď je naše srdce strápené bolesťou a sme zdrvení, túži nás utešiť a upokojiť. A dáva nám veľa vecí, na ktoré sa môžeme tešiť, vďaka čomu môžeme náročné chvíle zvládnuť. (Iz. 65:17) w24.12 51:13-14

Starší si môžu byť istí, že Jehova vidí, čo všetko robia, a cení si to. Napríklad sa starajú o bratov a sestry, vyučujú a zvestujú. Okrem toho mnohí z nich podporujú stavebné projekty a pomáhajú, keď dôjde k nejakej prírodnej katastrofe. Ďalší slúžia v skupinách pre navštevovanie pacientov a vo výbore pre styk s nemocnicami. Starší, ktorí takto pomáhajú, si uvedomujú, že zbor patrí Jehovovi. Vďaka tomu pre neho z celého srdca robia, čo môžu, a vôbec nepochybujú, že ich za to odmení. (Kol. 3:23, 24) Nie každý môže byť starší. Ale všetci môžeme Jehovovi niečo dať. Má veľkú radosť, keď mu dávame to najlepšie, čo máme. Neunikne mu ani ten najmenší dar, ktorý dáme na celosvetovú činnosť. A teší ho aj to, keď prehliadneme urážku a druhým odpustíme. Buď si istý, že to, čo preňho robíš, má veľkú hodnotu. Má ťa za to veľmi rád a odmení ťa. (Luk. 21:1–4) w24.06 25:12-13

Z príbehu, ktorý zapísal Šalamún, vidíme, čo sa môže stať každému Jehovovmu služobníkovi. Môže vážne zhrešiť a neskôr mať pocit, že k tomu došlo z ničoho nič. Možno povie: „Skrátka sa to stalo.“ Ale keď sa nad tým neskôr zamyslí, uvedomí si, že k tomu viedlo viacero chybných krokov. Napríklad trávil čas v zlej spoločnosti, venoval sa nevhodnej zábave alebo chodil na pochybné miesta, či už osobne, alebo cez internet. Možno sa tiež prestal modliť, čítať si Bibliu a chodiť na zhromaždenia a do služby. Podobne ako mladý muž z Prísloví, ani on nezhrešil len tak náhodou. Čo si z toho môžeme zobrať? Musíme si dávať pozor nielen na to, aby sme nezhrešili, ale tiež na to, čo k hriechu môže viesť. Hovoril o tom aj Šalamún. (Mat. 5:29, 30) w24.07 29:10-11

Čo je tým pokladom? Je to zvestovanie dobrej správy o Kráľovstve, ktoré môže ľuďom zachrániť život. (2. Kor. 4:1) A čo sú hlinené nádoby? Sme to my, ktorí túto dobrú správu oznamujeme. V Pavlových dňoch obchodníci prevážali v hlinených džbánoch rôzne cenné veci, napríklad potraviny, víno a peniaze. Aj nám Jehova podobne zveril dobrú správu, ktorá je veľmi cenná. A dáva nám silu, aby sme ju vytrvalo oznamovali druhým. Niekedy môžeme mať strach, že ľudia nás nebudú chcieť počúvať alebo že sa budú správať agresívne. Čo s tým môžeme urobiť? Pozrime sa, o čo sa modlili apoštoli, keď im zakázali hovoriť o Ježišovi. Nedovolili, aby ich ovládol strach, ale prosili Jehovu, aby im pomohol „odvážne hovoriť“. A Jehova im okamžite odpovedal. (Sk. 4:18, 29, 31) Ak máš aj ty niekedy strach z ľudí, pros ho, aby bola tvoja láska k ľuďom silnejšia ako strach. w24.04 16:8-9

Láska k Jehovovi nás motivuje posväcovať jeho meno. Ako to môžeme robiť? Tak, že budeme v službe vyvracať všetky tie zákerné klamstvá, ktoré Satan o Jehovovi povedal. (1. Mojž. 3:1–5; Jób 2:4; Ján 8:44) Túžime obhajovať nášho Boha a hovoriť ľuďom, ktorí chcú počúvať, aký naozaj je. Chceme, aby všetci vedeli, že jeho najvýraznejšou vlastnosťou je láska, že jeho vláda je spravodlivá, že jeho Kráľovstvo čoskoro ukončí všetko utrpenie a všetci ľudia budú šťastní a budú sa tešiť z pokojného života. (Žalm 37:10, 11, 29; 1. Jána 4:8) Keď sa ho takto zastávame, posväcujeme jeho meno. A hreje nás pri srdci aj to, že žijeme v súlade s naším menom. w24.05 20:12

Si pokrstený brat? Ako dáš najavo, že si „pohostinný“? Tak, že pre druhých robíš niečo dobré, a to aj pre tých, ktorí nie sú tvojimi blízkymi priateľmi. (1. Petra 4:9) Jedno odborné dielo opisuje pohostinného človeka takto: „Dvere do jeho domu aj do jeho srdca sú pre cudzích vždy otvorené.“ Zamysli sa: Poznajú ma druhí ako človeka, ktorý je láskavý a štedrý k tým, čo prídu na návštevu do zboru? (Hebr. 13:2, 16) Pohostinný človek sa rád podelí o to, čo má, aj s tými, ktorí toho veľa nemajú, alebo s tými, ktorí sa snažia robiť pre Jehovu viac, ako sú krajskí starší či hosťujúci rečníci. (1. Mojž. 18:2–8; Prísl. 3:27; Sk. 16:15; Rim. 12:13) w24.11 47:6

Ježiš vo svojom podobenstve hovoril o desiatich pannách, ktoré vyšli naproti ženíchovi. (Mat. 25:1–4) Všetky dúfali, že s ním pôjdu na svadobnú hostinu. Ježiš o piatich z nich povedal, že sú „múdre“, a o ďalších piatich, že sú „nerozumné“. Tie múdre boli pripravené čakať na ženícha tak dlho, ako bude treba, aj keby to malo byť neskoro do noci. Aby si mohli v tme svietiť, priniesli si olejové lampy. A vzali si aj olej navyše, keby ženích meškal. Takže mali všetko pripravené na to, aby im lampy nezhasli. (Mat. 25:6–10) Keď ženích prišiel, múdre panny s ním išli na svadobnú hostinu. Podobne to bude s pomazanými. Ak budú pripravení a zostanú bdelí a verní, kým nepríde ženích, Ježiš Kristus, budú s ním môcť byť v jeho nebeskom Kráľovstve. (Zjav. 7:1–3) w24.09 38:6

Chuť ísť do služby získame, keď budeme premýšľať, čo dobré sa ňou na celom svete dosahuje. Každý rok milióny ľudí prichádzajú na Pamätnú slávnosť a začínajú študovať Bibliu. Tisíce sa dávajú pokrstiť a pripájajú sa k nám v službe. Nevieme, koľkí ešte na dobrú správu zareagujú. Ale vieme, že Jehova zhromažďuje veľký zástup, ktorý prežije blížiace sa veľké súženie. (Zjav. 7:9, 14) Pán žatvy ešte vidí na celom svete potenciál, a tak neprestávajme zvestovať. (Lukáš 10:2) Ježišovi učeníci boli vždy známi tým, že horlivo zvestovali dobrú správu. Keď ľudia videli, s akou odvahou a nadšením apoštoli zvestujú, „bolo im jasné, že chodili s Ježišom“. (Sk. 4:13) Chceme, aby aj na nás ľudia v službe videli, že zvestujeme smelo a s nadšením tak ako Ježiš. w25.03 11:15, 17-18

Z Biblie sa dozvedáme, že Jehova si všíma ľudí, ktorých druhí prehliadajú. Napríklad Jehova poslal proroka Samuela k Izajovi, aby pomazal jedného z jeho synov za budúceho kráľa Izraela. Izaj mal osem synov, ale pred Samuela priviedol iba siedmich. Najmladšieho Dávida nezavolal. Ale práve jeho si Jehova vybral. (1. Sam. 16:6, 7, 10–12) Videl, aký je naozaj – že je to mladý muž, ktorý ho veľmi miluje. Zamysli sa, z čoho vidno, že Jehovovi na tebe záleží. Dáva ti rady ušité na mieru. (Žalm 32:8) Ako by to dokázal, keby ťa dobre nepoznal? (Žalm 139:1) Keď sa jeho radami riadiš a vidíš, ako fungujú, presvedčí ťa to, že sa o teba zaujíma. (1. Kron. 28:9; Sk. 17:26, 27) Vidí aj to, čo všetko preňho robíš a ako ho poslúchaš. Pozná tvoje vlastnosti a chce byť tvojím priateľom. (Jer. 17:10) w24.10 43:7-9

Určite Jehovu miluješ a chceš druhým slúžiť. Ako si môžeš túto túžbu posilniť ešte viac? Zamysli sa napríklad nad tým, akú radosť ti to prinesie. Ježiš povedal: „Viac šťastia je v dávaní ako v prijímaní.“ (Sk. 20:35) A podľa toho aj žil. Z toho, že slúžil druhým, mal veľkú radosť. Pozrime sa na jeden príklad, ktorý nájdeme v Markovi 6:31–34. Ježiš a jeho apoštoli boli vtedy unavení. Vybrali sa na opustené miesto, aby si trochu oddýchli. Ale zástup ľudí tam bol skôr ako oni, lebo dúfali, že ich bude Ježiš vyučovať. Mohol odmietnuť, veď s učeníkmi „sa nemali ani kedy najesť“. Alebo im mohol povedať len jednu či dve duchovné myšlienky a poslať ich preč. Ale keďže ľudí miloval, „začal ich učiť“, až „deň značne pokročil“. (Mar. 6:35) w24.11 46:9-10

Rodičia, povzbudzujte svoje deti, aby využívali príležitosti hovoriť o Biblii druhým. (Rim. 10:10) Keď sa snažia hovoriť o tom, čomu veria, môžete im to prirovnať k tomu, keď sa niekto učí hrať na nejakom hudobnom nástroji. Najprv hrá len také piesne, ktoré sú úplne jednoduché. Ale časom mu hranie ide oveľa ľahšie. Podobne aj mladý človek môže začať zvestovať veľmi jednoducho. Niektorého spolužiaka by sa mohol opýtať: „Vedel si, že vedci často kopírujú dizajn, ktorý je v prírode? Ukážem ti jedno super video.“ Keď mu prehrá video z rubriky Výsledok projektu?, mohol by sa spýtať: „Ak nejaký vedec dostane uznanie za dizajn, ktorý už existuje v prírode, kto by mal dostať uznanie za originál?“ Možno bude stačiť aj takýto jednoduchý argument, aby to spolužiaka zaujalo a chcel sa dozvedieť viac. w24.12 50:17-18

Aby nás Jehova oslobodil od hriechu a smrti, zariadil, aby za nás Ježiš zaplatil výkupné. Ale ako mohla smrť jedného dokonalého človeka vykúpiť milióny ľudí? Apoštol Pavol to vysvetlil: „Ako sa neposlušnosťou jedného človeka [Adama] stali mnohí hriešnikmi, tak sa poslušnosťou jedného [Ježiša] stanú mnohí spravodlivými.“ (Rim. 5:19; 1. Tim. 2:6) Inými slovami, stačil jeden neposlušný dokonalý človek, aby sme sa stali otrokmi hriechu a smrti, a preto stačil jeden poslušný dokonalý človek, aby nás hriechu zbavil. Nemohol si Jehova jednoducho povedať, že poslušných Adamových potomkov nechá žiť večne? Nám nedokonalým ľuďom by sa to mohlo zdať ako láskavé a rozumné riešenie. Ale vynechali by sme z toho Jehovovu dokonalú spravodlivosť. Práve preto, že Jehova je spravodlivý, by nikdy neprehliadol Adamovu do očí bijúcu neposlušnosť. w25.01 4:3-4

Apoštol Pavol vedel, že jeho život sa blíži ku koncu. Keď sa obzrel späť, bol spokojný s tým, ako ho prežil. Povedal: „Beh som dokončil, vieru som zachoval.“ (2. Tim. 4:6–8) V službe pre Jehovu sa rozhodoval múdro, a tak si bol istý, že Jehova má z neho radosť. Aj my chceme robiť dobré rozhodnutia, aby bol s nami Jehova spokojný. Čo nám v tom pomôže? Pavol o sebe a o ďalších verných kresťanoch povedal: „Žijeme vierou, nie tým, čo vidíme.“ Keď človek žije vierou, pri svojich rozhodnutiach berie do úvahy to, čo si praje Jehova. Z toho, čo robí, vidno, že je presvedčený, že keď sa bude riadiť jeho radami, bude mať lepší život už teraz a v budúcnosti ho Jehova odmení ešte viac. (Žalm 119:66; Hebr. 11:6) w25.03 12:1-2

Mnohí ľudia, ktorí boli kedysi násilní a agresívni, sa s pomocou Božieho ducha dokázali zmeniť. (Iz. 65:25) Tvrdo na sebe pracovali, aby sa zbavili svojich negatívnych vlastností. (Ef. 4:22–24) Samozrejme, stále sme nedokonalí a robíme chyby. Ale Jehova zjednocuje „ľudí každého druhu“ a je medzi nami skutočná láska a pokoj. (Tít. 2:11) To je zázrak, ktorý je možný len vďaka všemohúcemu Bohu! To, čo povie, sa vždy splní. (Iz. 55:10, 11) Duchovný raj je už realitou. Jehova vytvoril výnimočnú duchovnú rodinu. Je oázou bezpečia a pokoja, aký len v tomto nebezpečnom svete môžeme mať. (Žalm 72:7) Preto sa snažíme robiť, čo môžeme, aby sa k nám pripojilo čo najviac ľudí. Ako? Tak, že robíme učeníkov. (Mat. 28:19, 20) w24.04 17:13, 15

Ježiš Jehovu miloval celou svojou mysľou. Vedel, čo si praje, a bol ochotný to urobiť, aj keď to znamenalo, že bude trpieť. Keďže najdôležitejšie bolo preňho to, čo od neho chce jeho Otec, nedal sa od toho ničím odradiť. Peter aj ďalší apoštoli mali úžasnú možnosť tráviť s Ježišom veľa času a zistiť, ako premýšľa. Keď Peter písal svoj prvý list, povzbudil kresťanov, aby sa vyzbrojili rovnakým zmýšľaním, aké má Kristus. (1. Petra 4:1) Výraz „vyzbrojte sa“, ktorý tu Peter použil, je vojenským termínom. Teda keď sa snažíme premýšľať ako Ježiš, máme v rukách silnú zbraň, ktorá nám pomôže bojovať proti hriešnym túžbam a proti tlaku Satanovho sveta. (2. Kor. 10:3–5; Ef. 6:12) w25.03 10:1-3

Aké veci by si mal počas chodenia o tom druhom zistiť? Ešte skôr, ako sa do seba po uši zaľúbite, mali by ste sa porozprávať o určitých dôležitých veciach. Napríklad ako si predstavujete svoju budúcnosť? Ako môžeš zistiť, aký ten druhý naozaj je? Jeden z najlepších spôsobov je úprimná a otvorená komunikácia. Pýtaj sa a potom dobre počúvaj. (Jak. 1:19) Pri niektorých činnostiach to ide ľahšie. Môžete sa napríklad ísť prechádzať tam, kde sú ľudia, spoločne sa najesť alebo ísť do služby. Veľa sa o sebe dozviete aj vtedy, keď budete tráviť čas s rodinou a priateľmi. Naplánujte si tiež aktivity, pri ktorých sa ten druhý môže prejaviť v rôznych situáciách a medzi rôznymi ľuďmi. w24.05 22:6-7

Pred nami sú náročné skúšky, v ktorých sa budeme musieť spoliehať na Jehovu tak ako nikdy predtým. V Biblii sa píše o Božích služobníkoch, ktorým Jehova pomáhal a bol pre nich Skalou. Podobné príbehy máme aj o bratoch a sestrách z dnešnej doby. Keď o nich budeš do hĺbky premýšľať, Jehova sa stane aj tvojou Skalou. A lepšie dokážeš bratov a sestry posilňovať. Presne taký mal byť podľa Ježišových slov Šimon, ktorého nazval Kéfas (čo sa prekladá „Peter“) a znamená to „kus skaly“. (Ján 1:42) Ježiš tým chcel povedať, že Peter bude druhých povzbudzovať a posilňovať ich vieru. O starších v zbore sa zase píše, že sú ako „tieň mohutnej skaly“. To znamená, že bratov a sestry chránia. (Iz. 32:2) Samozrejme, povzbudzovať druhých nie je len úloha starších. Môžeme to robiť všetci. Ako? Tak, že budeme prejavovať rovnaké vlastnosti, aké má Jehova, naša Skala. w24.06 26:10-11

Izraelskí králi, ktorých Jehova považoval za verných, ho uctievali tak, ako si praje. Väčšina kráľov, ktorých posúdil ako neverných, sa prestala držať jeho Zákona a začali uctievať falošných bohov. (1. Kráľ. 21:25, 26; 2. Kron. 12:1) Prečo bolo pre Jehovu také dôležité, ako ho králi uctievali? Jedným z dôvodov bolo, že niesli zodpovednosť za to, aby celý národ uctieval Jehovu správnym spôsobom. Ďalším dôvodom bolo, že s falošným uctievaním sú spojené aj iné vážne hriechy a nespravodlivosť. (Oz. 4:1, 2) A navyše, králi aj izraelský ľud boli zasvätení Jehovovi. Preto to, že uctievali falošných bohov, Biblia prirovnáva k cudzoložstvu. (Jer. 3:8, 9) Keď niekto podvedie svojho manželského partnera, je neverný človeku, ktorý by mu mal byť najbližší, a veľmi mu tým ublíži. Podobne to ubližuje Jehovovi, keď mu je neverný človek, ktorý sa mu zasvätil. (5. Mojž. 4:23) w24.07 30:12-15