November

K tým, ktorí sú od zboru oddelení, sa starší snažia byť súcitní tak ako Jehova. Napríklad Jehova nezačal Izraelitom pomáhať až po tom, keď sa začali kajať. Naopak, on urobil prvý krok a posielal k nim prorokov, aj keď u nich nevidel ešte ani náznak pokánia. To, aký je súcitný, ukázal aj na príklade proroka Ozeáša. Ten mal svoju manželku prijať späť v čase, keď ešte stále hrešila. (Oz. 3:1; Mal. 3:7) Podobne ako Jehova, aj starší si z celého srdca prajú, aby sa ten, kto zhrešil, vrátil späť do zboru a nechcú mu to nijako sťažovať. Otec z Ježišovho podobenstva o márnotratnom synovi „utekal k [svojmu synovi] , padol mu okolo krku a nežne ho pobozkal“. (Luk. 15:20) Všimnime si, že nečakal, kým jeho syn bude prosiť o odpustenie. Naopak, on spravil prvý krok, tak ako by to urobil každý milujúci otec. w24.08 35:7-8

Z verša na dnešný deň vyplýva, že Jehova si svoju múdrosť nenecháva len pre seba. Rád sa o ňu delí s druhými. A ako Jakub napísal, robí to „bez výčitiek“ alebo „bez kritizovania“. Nechce, aby sme sa cítili nepríjemne, keď ho prosíme, aby nás viedol. Naopak, on sám nás povzbudzuje, aby sme uňho hľadali múdrosť. (Prísl. 2:1–6) A čo my? Mohli by sme sa tak ako Jehova deliť s druhými o to, čo vieme? (Žalm 32:8) V našej organizácii na to máme veľa príležitostí. Napríklad v službe často školíme tých, ktorí začali zvestovať len nedávno. Starší trpezlivo učia služobných pomocníkov a pokrstených bratov, ako si plniť rôzne úlohy v zbore. A tí, ktorí majú skúsenosti s výstavbou a údržbou našich budov, pomáhajú školiť menej skúsených. w24.09 39:11-12

Si pokrstený brat? Aby si mohol slúžiť ako starší, musíš „byť bezúhonný“. To znamená, že máš dobrú povesť v zbore, pretože sa správaš tak, že ťa druhí nemôžu z ničoho oprávnene obviniť. (1. Tim. 3:2) Okrem toho by si mal „mať dobrú povesť aj mimo zboru“. Hoci ľudia v tvojom okolí môžu kritizovať to, čomu veríš, nemali by mať dôvod spochybňovať, že si dobrý a čestný človek. (Dan. 6:4, 5) A tak si polož otázku: Mám dobrú povesť medzi bratmi a sestrami aj medzi ľuďmi, ktorí neslúžia Jehovovi? Keď miluješ dobrotu, snažíš sa v druhých vidieť to dobré a chváliš ich za ich pekné vlastnosti. (Tít. 1:8) Ochotne druhým pomáhaš a urobíš dokonca aj viac, než od teba očakávajú. Prečo je také dôležité, aby starší milovali dobrotu? Pretože potom budú radi využívať svoj drahocenný čas na to, aby si plnili úlohy a starali sa o bratov a sestry. (1. Petra 5:1–3) No aj keď je za tým veľa práce, stojí to za to, lebo to, že slúžia druhým, im prináša obrovskú radosť. (Sk. 20:35) w24.11 47:3-5

Služobní pomocníci majú v zbore veľmi dôležitú úlohu. Apoštol Pavol si týchto verných mužov vážil. Napríklad keď písal kresťanom vo Filipách, pozdravoval okrem starších aj služobných pomocníkov. (Fil. 1:1) Mnohí bratia, či už mladí, alebo starší, majú veľkú radosť, že môžu pomáhať zboru ako služobní pomocníci. Napríklad Devan bol vymenovaný, keď mal 18. A Luis začal takto slúžiť krátko po päťdesiatke. Svoje pocity zhrnul slovami: „Veľmi si vážim, že môžem slúžiť bratom a sestrám v zbore. Cítim, že ma majú veľmi radi, a takto môžem aj ja im ukázať, ako ich mám rád.“ Mnohí služobní pomocníci by zrejme povedali to isté. Si pokrstený, ale ešte neslúžiš ako služobný pomocník? Čo keby si si to dal za cieľ? w24.11 46:1-3

Keď mal judský kráľ Ezechiáš 39 rokov, dozvedel sa, že je vážne chorý. Jehova mu prostredníctvom proroka Izaiáša oznámil, že na tú chorobu zomrie. (2. Kráľ. 20:1) Ezechiášovi sa zdalo, že nemá žiadnu nádej. Bol z toho taký zdrvený, že sa zúfalo rozplakal. A úpenlivo prosil Jehovu o pomoc. Jehovu jeho úpenlivá prosba dojala. Láskavo mu povedal: „Počul som tvoju modlitbu a videl som tvoje slzy. Uzdravím ťa.“ Zľutoval sa nad ním a prostredníctvom Izaiáša mu sľúbil, že mu predĺži život a zachráni Jeruzalem z rúk Asýrčanov. (2. Kráľ. 20:4–6) Čo ak si vážne chorý a zdá sa ti, že nemáš žiadnu šancu sa uzdraviť? Modli sa k Jehovovi, aj keby to malo byť cez slzy. Biblia nás uisťuje, že náš „súcitný a milosrdný Otec a Boh všetkej útechy“ nás uteší vo všetkých našich trápeniach. (2. Kor. 1:3, 4) w24.12 51:15-17

Vieš si predstaviť, akú radosť budeš mať, keď budeš vítať vzkriesených? Alebo ako ťa bude baviť skúmať všetko, čo Jehova vytvoril, a dozvedať sa o ňom nové veci? (Žalm 104:24; Iz. 11:9) A čo je zo všetkého najlepšie, budeš Jehovu uctievať bez najmenšieho pocitu viny! Vymenil by si túto krásnu budúcnosť za „chvíľkový pôžitok z hriechu“? (Hebr. 11:25) Určite nie! To, čo nás čaká, stojí za akúkoľvek obeť. Nezabúdaj, že večný život v raji na zemi nebude vždy len niečím, na čo čakáme. Raz sa stane realitou. Ale nič z toho by nebolo možné, keby nás Jehova nemiloval tak veľmi, že za nás dal svojho Syna! w25.01 5:12

V liste Hebrejom sa píše o mnohých ľuďoch, ktorí verili v Jehovu. Jeden z nich, Mojžiš, mal výnimočnú vieru. (Hebr. 3:2–5; 11:23–25) A Jehova ho nesklamal. Zázračne sa postaral o to, aby aj vo vyprahnutej pustatine mal jeho ľud čo jesť a piť. (2. Mojž. 15:22–25; Žalm 78:23–25) No hoci mal Mojžiš silnú vieru, asi rok po tom, čo Jehova vyslobodil Izraelitov z Egypta, začal pochybovať, či im dokáže dať mäso. Nevedel si predstaviť, ako by mohol zabezpečiť toľko mäsa pre milióny ľudí, ktorí táborili v nehostinnej pustatine. Jehova sa vtedy Mojžiša opýtal: „Je azda Jehovova ruka prikrátka?“ (4. Mojž. 11:21–23) Inými slovami, akoby sa ho opýtal: „Naozaj si myslíš, že nedokážem urobiť, čo som povedal?“ w25.03 13:1-2

Mali by sme sa na správu o potope pozerať ako na prorocký predobraz? Nie. Prečo? Pretože v Biblii sa o tom nehovorí. Je pravda, že Ježiš prirovnal „Noemove dni“ k svojej prítomnosti. No nepovedal, že každá vec a každá udalosť v Noemovej dobe má väčšie splnenie v budúcnosti. Nepovedal ani to, že zatvorenie dverí na korábe má nejaký prorocký význam. (Mat. 24:37–39) Ako Noe zareagoval, keď dostal varovanie od Jehovu? Dokázal svoju vieru tým, že postavil koráb. (Hebr. 11:7; 1. Petra 3:20) Podobne je to aj s ľuďmi, ktorí počujú dobrú správu o Božom Kráľovstve. Svoju vieru musia dokázať skutkami. (Sk. 3:17–20) Peter o Noemovi povedal, že bol „zvestovateľ spravodlivosti“. Aj my sa dnes snažíme horlivo zvestovať dobrú správu po celom svete. No aj tak sa nám nepodarí hovoriť s každým jedným človekom, ktorý žije na zemi, skôr, ako príde koniec. w24.05 19:3-5

Ku všetkým, ktorí sú s nami v Jehovovom obraznom stane, by sme sa mali snažiť byť úctiví a láskaví. (Rim. 12:10) Ako? Tak, že „[plníme] svoje sľuby, aj keď je to [pre nás] nevýhodné“, ako sa ďalej píše v Žalme 15:4. Ak by sme svoje sľuby nedodržiavali, druhým by to ublížilo. (Mat. 5:37) Napríklad Jehova od nás očakáva, že neporušíme manželský sľub, ktorý sme dali. A je rád, keď sa rodičia snažia splniť to, čo sľúbili svojim deťom. Láska k Jehovovi a k druhým nás motivuje robiť všetko pre to, aby sme svoje slovo dodržali. Ďalší spôsob, ako môžeme dať najavo, že si vážime bratov a sestry, je, že sme k nim štedrí a pohostinní. (Rim. 12:13) Keď s nimi trávime voľný čas, máme k sebe oveľa bližšie a približuje nás to aj k Jehovovi. Navyše, keď sme pohostinní, napodobňujeme tým Jehovu. w24.06 24:15-16

Jehova umožňuje spoznať pravdu tým, ktorí sú pokorní. (Mat. 11:25) Keď sme ju spoznávali, pokorne sme prijali pomoc. (Sk. 8:30, 31) A túto vlastnosť potrebujeme stále. Keby sme spyšneli, mohli by sme si začať myslieť, že naše názory sú rovnako múdre ako zásady z Biblie a pokyny od Jehovovej organizácie. Ak chceme zostať pokorní, musíme pamätať na to, akí sme v porovnaní s Jehovom maličkí. (Žalm 8:3, 4) Môžeme ho tiež prosiť, nech nám pomôže, aby sme sa ním pokorne nechali formovať. Rád nám pomôže, aby to, čo hovorí jeho Slovo a jeho organizácia, bolo pre nás dôležitejšie ako naše vlastné názory. Keď si čítaš Bibliu, všímaj si, z čoho vidno, že Jehova miluje pokorných ľudí a nenávidí tých, čo sú pyšní, arogantní a namyslení. A na pokore pracuj o to viac, keď máš v organizácii nejaké dôležité úlohy. w24.07 28:8-9

Od roku 1919 Ježiš používa malú skupinu pomazaných kresťanov, ktorí organizujú zvestovateľskú činnosť a starajú sa, aby sme mali duchovný pokrm. (Luk. 12:42) Je očividné, že Jehova ich podporuje. (Iz. 65:13, 14) Prečo je také dôležité, aby sme boli organizovaní? Lebo inak by sa nám nepodarilo splniť úlohu, ktorou nás Ježiš poveril. (Mat. 28:19, 20) Napríklad predstav si, že by sme nemali zvestovateľské obvody a každý by si zvestoval, kde chce. Bol by v tom chaos. V niektorých oblastiach by sa možno zvestovalo až príliš často, zatiaľ čo v iných vôbec. Napadajú ti ešte nejaké ďalšie výhody toho, že sme organizovaní? Tak ako Ježiš organizoval svojich nasledovníkov, keď bol na zemi, robí to aj dnes. w24.04 15:2-4

Kain bol prvorodený syn Adama a Evy. Po svojich rodičoch zdedil sklon k hriechu. Okrem toho sa o ňom v Biblii píše, že „jeho skutky boli zlé“. (1. Jána 3:12) Možno preto Jehova „Kaina a jeho obeť neprijal“. Namiesto toho, aby sa Kain zmenil, „veľmi sa rozhneval a bol zachmúrený“. Čo potom Jehova urobil? Porozprával sa s ním. (1. Mojž. 4:3–7) Hovoril s ním láskavo a povedal mu, že ak bude robiť, čo je dobré, budú mať opäť dobrý vzťah. Ale zároveň ho varoval, že ak hnev neovládne, skončí sa to zle. Škoda, že sa Kain vybral tou druhou cestou. Aj keď ho Jehova chcel priviesť k pokániu, nedal si poradiť. Povedal si preto Jehova, že už nebude nikomu takto pomáhať? Jasné, že nie! w24.08 32:8

Izraelský národ mal pred sebou krásnu budúcnosť. S Jehovovou pomocou mali dlho žiť v krajine, ktorú im sľúbil. A bola to naozaj výnimočná a úrodná krajina. Mojžiš ju Izraelu opísal takto: „Krajina s veľkými a peknými mestami, ktoré si nestaval, s domami plnými najrôznejších dobrých vecí, ktoré si nezískal vlastnou prácou, s nádržami na vodu, ktoré si nevytesal, a s vinicami a olivovníkmi, ktoré si nesadil.“ (5. Mojž. 6:10, 11) No Mojžiš Izraelitov aj varoval. Povedal im, že ak chcú v tej nádhernej krajine zostať žiť, musia poslúchať Jehovove prikázania. Povzbudil ich, aby „si vybrali život“, a to tak, že budú Jehovu poslúchať a „verne sa ho držať“. (5. Mojž. 30:20) Ale oni ho neposlúchali. A tak ich po čase vydal do rúk Asýrčanov a neskôr Babylončanov, ktorí ich odviedli do zajatia. (2. Kráľ. 17:6–8, 13, 14; 2. Kron. 36:15–17, 20) w24.11 45:5-6

Mnohí ľudia, ktorí sa hlásia ku kresťanstvu, si myslia, že na to, aby boli zachránení, stačí iba veriť v Ježiša a považovať ho za svojho spasiteľa. (Ján 6:29) Ale v Ježiša spočiatku verili aj mnohí zo zástupu v Galilei, no potom ho opustili. Prečo? Väčšina ľudí zo zástupu Ježiša s radosťou nasledovala, kým im dával to, čo chceli. Vyhovovalo im, že ich zázračne uzdravoval, dával im jedlo alebo ich učil veci, ktoré sa im páčili. Ale Ježiš im jasne povedal, že neprišiel na zem iba preto, aby im dal to, čo chcú. Prišiel, aby ich naučil, čo musia robiť, ak chcú byť jeho skutočnými nasledovníkmi. Museli k nemu „prísť“, čiže počúvať ho a poslúchať všetko, čo učil. (Ján 5:40) w24.12 49:12-13

Čo môže manželovi pomôcť, aby sa k manželke prestal správať násilne a ponižujúco? Ježišov príklad. Tým, ako sa správal k svojim učeníkom, dal vzor, ako by sa mal manžel správať k svojej manželke. Pozrime sa, ako sa Ježiš správal k svojim apoštolom, ako s nimi hovoril a čo sa z toho môžu naučiť manželia. Ježiš sa k svojim apoštolom správal láskavo a s úctou. Nikdy k nim nebol krutý ani despotický. Nemal potrebu dokazovať svoju autoritu silou. Naopak, pokorne im slúžil. (Ján 13:12–17) Svojim učeníkom povedal: „Učte sa odo mňa, pretože som mierny a pokorný, a opäť nadobudnete silu.“ (Mat. 11:28–30) Všimni si, že Ježiš bol mierny. Mierny človek nie je slabý. Práveže má vnútornú silu, aby sa dokázal ovládať. Keď ho niekto nahnevá, zostáva pokojný a svoje emócie má pod kontrolou. w25.01 2:10-11

Koniec tohto sveta sa blíži, a tak môžeme očakávať, že ekonomická situácia sa bude zhoršovať. Kvôli politickým nepokojom, ozbrojeným konfliktom, prírodným katastrofám alebo novým pandémiám môžeme mať neočakávané výdavky alebo môžeme prísť o prácu, majetok či domov. Čo nám pomôže robiť rozhodnutia, z ktorých vidno, že Jehovovi dôverujeme? To najlepšie, čo môžeš v takejto situácii urobiť, je hovoriť o svojich starostiach s Jehovom. Pros ho, aby ti dal múdrosť robiť dobré rozhodnutia a vnútorný pokoj, aby si nebol „ustarostený“. (Luk. 12:29–31) Pros ho aj o to, aby ti pomohol byť spokojný s tým, čo pre život naozaj potrebuješ. (1. Tim. 6:7, 8) Vyhľadaj si články, kde sú dobré tipy, ako zvládať finančné problémy. Mnohým takéto články a videá na jw.org veľmi pomohli. w25.03 13:10-11

Prišiel čas, aby Jehovovi začali slúžiť aj ľudia z iných národov, ktorí neboli obrezaní. Apoštol Peter dostal za úlohu povedať o dobrej správe Kornéliovi, ktorý mal byť jedným z prvých z tejto skupiny. Židia sa pohanom vyhýbali, a tak nás neprekvapuje, že Peter potreboval pomoc, aby sa na túto úlohu pripravil. Keď zistil, aká je Jehovova vôľa, svoj názor upravil. A tak keď Kornélius Petra poprosil, aby ho navštívil, išiel tam „bez námietok“. (Sk. 10:28, 29) Zvestoval jemu aj jeho domácnosti a potom sa dali pokrstiť. (Sk. 10:21–23, 34, 35, 44–48) Po rokoch Peter povzbudzoval bratov a sestry, aby boli „jednotní v zmýšľaní“. (1. Petra 3:8) O to by sme sa mali usilovať aj my. Podarí sa nám to vtedy, keď sa budeme snažiť premýšľať ako Jehova. A to sa môžeme naučiť z Biblie. w25.03 10:7-8

Postoje a názory ľudí vo svete sú čím ďalej, tým vzdialenejšie od toho, čo si myslí Jehova. (Prísl. 17:15) Preto musíme pracovať na tom, aby sme nesprávne názory dokázali rozpoznať a zavrhnúť ich. Nesmieme dovoliť, aby sme kvôli tým, ktorí nám odporujú, stratili odvahu a prestali Jehovovi slúžiť. Apoštol Pavol povzbudzoval hebrejských kresťanov, aby sa stali duchovne zrelými. O to sa musíme snažiť aj my. Ako na to? Musíme do hĺbky študovať Bibliu, aby sme lepšie spoznali Jehovu a to, ako premýšľa. Mali by sme to robiť aj po tom, čo sa Jehovovi zasvätíme a dáme sa pokrstiť. Bez ohľadu na to, ako dlho poznáme pravdu, všetci si musíme pravidelne čítať a študovať Božie Slovo. (Žalm 1:2) Keď budeme mať dobré študijné návyky, posilníme si vlastnosť, ktorú Pavol v liste Hebrejom zdôrazňoval – vieru. (Hebr. 11:1, 6) w24.09 37:7-8

Keď budeme presvedčení, že Jehova je skutočný, bude pre nás ľahšie zostať mu verní. Presne tak to bolo aj v prípade Jozefa. Keďže Jehova bol preňho skutočný, za žiadnu cenu nechcel urobiť niečo nesprávne. Nechcel ho sklamať. (1. Mojž. 39:9) Ak chceme, aby aj pre nás bol Jehova skutočný, musíme si nájsť čas na modlitbu a študovať si jeho Slovo. Potom budeme mať s Jehovom ešte bližší vzťah. A vďaka tomu, podobne ako Jozef, nebudeme chcieť urobiť nič, čím by sme ho sklamali. Keď človek zabudne, že Jehova je živý Boh, môže sa od neho ľahko vzdialiť. Presne to sa stalo Izraelitom, keď boli na púšti. Vedeli, že Jehova existuje, ale začali pochybovať, či sa o nich postará. (2. Mojž. 17:2, 7) Viedlo to až k tomu, že sa proti nemu vzbúrili. Izraeliti sú pre nás varovným príkladom a nikdy by sme nechceli byť ako oni. (Hebr. 3:12) w24.06 25:14-15

Žijeme hlboko v čase konca, a tak môžeme očakávať, že dôvodov na plač bude len pribúdať. Jehova naše slzy vidí a bolí ho to. Vie o každej tvojej slze. Preto keď prežívaš niečo náročné, vylej svoje srdce pred Jehovom v modlitbe. Neizoluj sa od bratov a sestier v zbore, majú ťa radi. A hľadaj útechu v povzbudzujúcich biblických veršoch. Buď si istý, že keď verne vytrvávaš, Jehova ťa odmení. Zažiješ, ako splní svoj sľub, že ti z očí zotrie každú slzu žiaľu, zrady a zúfalstva. (Zjav. 21:4) Jediné slzy, ktoré ti zostanú, budú slzy šťastia. w24.12 51:3, 19

Jehova si nás vybral, aby sme boli jeho svedkami, a sľubuje nám, že nám pomôže byť odvážni. (Iz. 43:10, 11) Ako to robí? Uveďme si aspoň štyri spôsoby. Po prvé, vždy, keď zvestujeme, je s nami Ježiš. (Mat. 28:18–20) Po druhé, Jehova poveril niektorých anjelov, aby nám pomáhali. (Zjav. 14:6) Po tretie, dáva nám svojho svätého ducha, ktorý nám pomáha spomenúť si na to, čo sme sa naučili. (Ján 14:25, 26) A po štvrté, Jehova nám dáva bratov a sestry, s ktorými môžeme spolupracovať. Vďaka jeho pomoci a našej milujúcej duchovnej rodine máme všetko, čo potrebujeme, aby sa nám v službe darilo. Ak si sklamaný, keď je v tvojom obvode len málo ľudí doma, skús sa zamyslieť, kde asi sú. (Sk. 16:13) Sú v práci alebo na nákupoch? Ak je to tak, nebolo by lepšie vtedy zvestovať na ulici? w24.04 16:10-11

Ak si ženatý a chceš slúžiť ako starší, aj tvoja rodina musí mať dobrú povesť. Preto by si mal „svoju rodinu dobre viesť“. To znamená, že sa o ňu zodpovedne a s láskou staráš. Vedieš rodinné uctievanie a robíš všetko pre to, aby ste chodili na zhromaždenia a do služby. Ak si otcom, tvoje neplnoleté „deti majú byť poslušné a dobre vychované“. (1. Tim. 3:4) A preto ich musíš s láskou viesť. Samozrejme, chceš, aby boli šťastné, smiali sa a hrali tak ako ostatné deti. No zároveň by si ich mal učiť, aby boli poslušné, úctivé a slušne sa správali. Musíš tiež robiť všetko pre to, aby si vytvorili dobrý vzťah s Jehovom, žili podľa biblických zásad a napredovali ku krstu. w24.11 47:10-11

Čím viac budeš v službe, tým viac zažiješ, ako ťa Jehova podporuje. A tak mu budeš ešte viac dôverovať. (1. Kor. 3:9) Ale pamätaj, že Jehova ťa s druhými neporovnáva. Vidí, čo je v tvojom srdci. A veľmi sa teší, keď tam vidí obrovskú vďačnosť za jeho vzácny dar, ktorým je výkupné. (1. Sam. 16:7; Mar. 12:41–44) To, že nám môžu byť odpustené hriechy, že môžeme byť Jehovovými priateľmi a tešiť sa na večný život, je možné len vďaka výkupnému. Za tým všetkým je Jehovova láska. Preto mu nikdy neprestaňme byť vďační. (1. Jána 4:19) A buďme vďační aj Ježišovi, ktorý nás tak veľmi miloval, že za nás dal svoj život! w25.01 5:16-18

Zamysli sa, ako sa cítil pisateľ 73. žalmu. Zdalo sa mu, že ľudia, ktorí neslúžia Jehovovi, sú zdraví, bohatí a nemajú žiadne problémy. (Žalm 73:3–5, 12) A tak mal pocit, že snažiť sa slúžiť Jehovovi je zbytočné. A „celé dni“ sa tým „trápil“. (Žalm 73:13, 14) Čo s tým urobil? Žalmista šiel do Jehovovej svätyne, kde mohol o všetkom v pokoji popremýšľať. (Žalm 73:16–18) Uvedomil si, že aj keď sa teraz niektorým žije zdanlivo dobre, ich budúcnosť je neistá. To ho upokojilo a uistilo, že dať Jehovu na prvé miesto bolo to najlepšie rozhodnutie, aké urobil. Vďaka tomu opäť získal chuť slúžiť Jehovovi. (Žalm 73:23–28) w24.10 43:11-12

Jehova si nás vybral, aby sme boli jeho „svedkami“. (Iz. 43:10–12) Pred rokmi sa v jednom liste od vedúceho zboru písalo: „Najväčšia česť, akú každý z nás môže mať, je byť nazvaný Jehovov svedok.“ Prečo je to tak? Ukážme si to na jednom príklade. Predstav si, že potrebuješ, aby niekto na súde svedčil o tom, aký máš charakter a povesť. Koho by si si vybral? Určite by to bol niekto, koho dobre poznáš a dôveruješ mu. A aj on sám by mal mať dobrú povesť, aby bolo jeho svedectvo dôveryhodné. Tým, že si nás Jehova vybral za svojich svedkov, ukázal, že nás dobre pozná a dôveruje nám, že budeme svedčiť, že je jediným pravým Bohom. Byť jeho svedkami je pre nás veľkou cťou. Preto sa snažíme využiť každú príležitosť, aby sme hovorili o jeho mene a bojovali proti klamstvám, ktorým mnohí ľudia veria. Keď to robíme, žijeme podľa mena, ktoré hrdo nosíme – Jehovovi svedkovia! (Rim. 10:13–15) w24.05 20:13

Ježiš mal veľkú radosť z toho, že druhým slúžil. Raz, keď ľudí vyučoval, urobil pre nich aj niečo navyše. Zázračne zaobstaral jedlo a potom poveril svojich učeníkov, aby im ho rozdali. (Mar. 6:41) Tak učeníkom ukázal, ako môžu slúžiť druhým. A naučil ich aj to, že praktické veci sú dôležité. Vieš si predstaviť, akú museli mať apoštoli radosť? Mohli rozdávať jedlo, ktoré Ježiš zázračne zabezpečil, vďaka čomu „sa všetci dosýta najedli“! (Mar. 6:42) No to nebol jediný prípad, keď dal Ježiš potreby druhých pred svoje vlastné. V podstate celý čas, čo bol na zemi, druhým slúžil. (Mat. 4:23) Keď ich vyučoval a pokorne sa o nich staral, bol šťastný a mal z toho dobrý pocit. w24.11 46:10-11

V týchto „posledných dňoch“ sa bude situácia vo svete stále zhoršovať, a tak budeme mať ešte viac príležitostí druhým podať pomocnú ruku. Okrem toho ich môžeme podporovať duchovne a dávať im najavo svoju lásku. Ako? Napríklad tak, že budeme v zbore vytvárať príjemnú atmosféru. Preto chceme, aby bratia a sestry, ktorí prídu na zhromaždenie, cítili, ako veľmi ich máme radi, a načerpali tam silu. Pre bratov a sestry, ktorí zažili nejakú doslovnú alebo obraznú búrku, môžu byť útočiskom starší. Či už je to prírodná katastrofa, alebo nejaký náhly zdravotný problém, sú medzi prvými, ktorí poskytujú pomoc. A to nielen praktickú, ale aj duchovnú. Keď sú starší láskaví, empatickí a vedia počúvať, pre bratov a sestry je ľahké za nimi prísť, pretože cítia, že ich majú radi. A ľahšie od nich prijmú aj nejakú biblickú radu, ktorú možno dostanú. (1. Tes. 2:7, 8, 11) w24.06 26:12-13

Znamená to, že keď sa Jehova pozeral, ako Ježiš trpí, a nič s tým neurobil, že nemá žiadne pocity? Nie! Stvoril nás na svoj obraz, takže keď máme pocity my, musí ich mať aj on. V Biblii sa napríklad píše, že mu Izraeliti „ubližovali“ a „zarmucovali“ ho. (Žalm 78:40, 41) Jehova musel veľmi trpieť, keď videl, ako jeho Syna mučia a on umiera krutou smrťou! Z výkupného sa učíme, že nikto nás nemiluje tak veľmi ako Jehova – ani najbližší členovia našej rodiny, ani náš najlepší kamarát. (Rim. 8:32, 38, 39) Je tiež isté, že ťa miluje viac, ako miluješ ty sám seba. Chceš žiť večne? Jehova to pre teba chce ešte viac. Chceš, aby ti odpustil hriechy? Jehova ti ich chce odpustiť ešte viac. A jediné, čo za to očakáva, je, aby si prijal jeho vzácny dar, výkupné – tak, že budeš v Jehovu veriť a poslúchať ho. Výkupné je naozaj obrovský prejav Božej lásky. (Kaz. 3:11) w25.01 4:8-9

Každý z nás sa pri rozhodovaní niekedy spoľahne na to, čo vidí, počuje alebo ako to cíti. No naše zmysly nás môžu klamať. Ale aj keby to tak nebolo, ak by sme žili iba tým, čo vidíme, nakoniec by sme mohli urobiť niečo, čo by Boha sklamalo. (Kaz. 11:9; Mat. 24:37–39) Keď žijeme vierou, je pravdepodobnejšie, že budeme robiť také rozhodnutia, aké sa „páčia Pánovi“. A keď poslúchame jeho rady, cítime vnútorný pokoj a sme skutočne šťastní. (Žalm 16:8, 9; Iz. 48:17, 18) Keď budeme žiť vierou stále, čaká nás večná budúcnosť. (2. Kor. 4:18) Podľa čoho zistíme, či žijeme vierou alebo tým, čo vidíme? Zamysli sa nad týmto: Čo beriem do úvahy, keď sa rozhodujem? Sú to len veci, ktoré vidím? Alebo sa spolieham na Jehovu a na jeho rady? w25.03 12:3-4

Každý z nás môže urobiť niečo pre to, aby bol duchovný raj pre ľudí príťažlivý. Zoberme si príklad z Jehovu. Nikoho nenúti, aby prišiel do jeho organizácie. Ľudí k sebe priťahuje jemne. (Ján 6:44; Jer. 31:3) Keď úprimní ľudia spoznávajú jeho krásne vlastnosti a nádhernú osobnosť, jednoducho ich to k nemu priťahuje. A čo môžeme robiť my, aby vďaka našim vlastnostiam a správaniu ľudia chceli prísť do duchovného raja? Jeden spôsob je, že máme bratov a sestry radi a sme k nim láskaví. Keď na naše zhromaždenie príde niekto nový, chceme, aby mal ten istý pocit, aký mohli mať neveriaci v prvom storočí, ktorí, keď prišli na zhromaždenie do Korintu, vyhlásili: „Boh je naozaj medzi vami!“ (1. Kor. 14:24, 25; Zach. 8:23) Aby to tak bolo, musíme sa držať rady uvedenej vo verši na dnešný deň. w24.04 17:16-17