Pomáhaj druhým zvládať stres

1. Ako môžeme napodobňovať nášho láskavého Otca, Jehovu?

JEHOVA je náš láskavý Otec a veľmi nás miluje. (Ján 3:16) Chceme ho napodobňovať, a preto sa snažíme riadiť slovami: „Majte súcit, prejavujte bratskú lásku [a] nežnú náklonnosť.“ ​(1. Petra 3:8) Takto sa chceme správať ku všetkým ľuďom, ale najmä k tým, „čo sú nám príbuzní vo viere“. (Gal. 6:10) Bratia a sestry sú členmi našej duchovnej rodiny, a keď niekto z nich zažíva ťažkosti, chceme mu pomôcť.

2. O čom budeme hovoriť v tomto článku?

² Všetci, ktorí chcú byť časťou Jehovovej rodiny, musia počítať s tým, že budú zažívať stresujúce situácie. (Mar. 10:29, 30) Dá sa očakávať, že s blížiacim sa koncom tohto sveta budeme musieť znášať stále viac ťažkostí. Ako si môžeme vzájomne pomáhať? Pozrime sa, čo sa učíme z biblickej správy o Lótovi, Jóbovi a Noemi. Budeme hovoriť aj o tom, aké náročné situácie zažívajú niektorí bratia a sestry, a ukážeme si, ako im môžeme pomáhať zvládať stres.

BUĎ TRPEZLIVÝ

3. Aké zlé rozhodnutie urobil Lót podľa slov v 2. Petra 2:7, 8 a k čomu to viedlo?

³ Lót urobil zlú voľbu, keď sa rozhodol žiť medzi ľuďmi v Sodome, ktorí boli mimoriadne skazení. (2. Petra 2:7, 8) Bola to prosperujúca oblasť, ale Lót za presťahovanie do Sodomy draho zaplatil. (1. Mojž. 13:8–13; 14:12) Je zjavné, že jeho manželka si tak obľúbila toto mesto alebo niektorých ľudí v ňom, že neposlúchla Jehovu. A keď Boh spôsobil, aby na tú oblasť pršal oheň a síra, prišla o život. Zamysli sa aj nad dvomi Lótovými dcérami. Boli zasnúbené s mužmi, ktorí v Sodome zomreli. Lót prišiel o domov i o majetok, a čo bolo preňho najbolestnejšie, o manželku. (1. Mojž. 19:12–14, 17, 26) Stratil Jehova v tomto náročnom období s Lótom trpezlivosť? Nie.

4. Z čoho vidno, že Jehova bol k Lótovi trpezlivý? (Pozri obrázok na titulnej strane.)

⁴ Hoci sa Lót rozhodol žiť v Sodome, Jehova mal s ním súcit a poslal anjelov, aby ho aj s rodinou zachránili. Ale namiesto toho, aby ihneď poslúchol naliehavý pokyn anjelov, „stále otáľal“. Anjeli ho museli chytiť za ruku a vyviesť ho spolu s rodinou z mesta. (1. Mojž. 19:15, 16) Potom mu povedali, aby utiekol do hôr. Ale Lót opäť neposlúchol Jehovu a prosil, aby mohol ísť do neďalekého mesta. (1. Mojž. 19:17–20) Jehova si ho trpezlivo vypočul a dovolil mu to. Neskôr začal mať Lót zo života v tom meste strach a presťahoval sa do hôr, presne do tej oblasti, do ktorej ho Jehova poslal už predtým. (1. Mojž. 19:30) Jehova bol k Lótovi mimoriadne trpezlivý! Ako ho môžeme napodobňovať?

5., 6. Ako môžeme uplatniť nabádanie zapísané v 1. Tesaloničanom 5:14?

⁵ Môže sa stať, že aj niekto z našej duchovnej rodiny urobí zlé rozhodnutie a spôsobí si vážne problémy. Ako by si zareagoval, keby sa to stalo? Možno by sme boli v pokušení povedať mu, že žne to, čo zasial, a bola by to pravda. (Gal. 6:7) Ale môžeme urobiť niečo lepšie. Môžeme mu pomôcť, podobne ako Jehova pomohol Lótovi. Ako?

⁶ Jehova poslal k Lótovi anjelov nielen preto, aby ho varovali, ale aj preto, aby mu pomohli uniknúť pred katastrofou, ktorá čakala Sodomu. Možno aj my musíme varovať nášho brata, keď vidíme, že si svojím správaním môže spôsobiť ťažkosti. No možno mu môžeme aj pomôcť. Aj keď ihneď neuplatní biblickú radu, ktorú dostáva, mali by sme byť trpezliví. Buďme ako tí dvaja anjeli. Nevzdávajme sa a neodvracajme sa od neho, ale hľadajme spôsob, ako mu pomôcť. (1. Jána 3:18) Možno ho budeme musieť, obrazne povedané, chytiť za ruku, a pomôcť mu, aby uplatnil dobré rady, ktoré dostáva. (Prečítajte 1. Tesaloničanom 5:14.)

7. Ako môžeme napodobňovať Jehovu v tom, ako sa pozeral na Lóta?

⁷ Jehova sa mohol zamerať na Lótove nedostatky, no neurobil to. Neskôr viedol svojím duchom apoštola Petra, aby o Lótovi napísal, že to bol spravodlivý muž. Sme veľmi šťastní, že Jehova nám odpúšťa chyby! (Žalm 130:3) Môžeme sa na bratov a sestry pozerať podobne, ako sa Jehova pozeral na Lóta? Keď sa budeme zameriavať na ich pekné vlastnosti, budeme k nim trpezlivejší. Potom možno ochotnejšie prijmú našu pomoc.

BUĎ SÚCITNÝ

8. K čomu nás podnieti súcit?

⁸ Na rozdiel od Lóta Jób netrpel preto, že by urobil zlé rozhodnutie. Napriek tomu zažíval jedno nešťastie za druhým. Stratil majetok, postavenie v spoločnosti a zdravie. A čo je ešte horšie, prišli s manželkou o všetky deti. Okrem toho ho nespravodlivo kritizovali jeho traja falošní priatelia. Prečo s ním nemali žiadny súcit? Jedným dôvodom je, že posudzovali jeho situáciu len podľa vonkajšieho zdania. Preto dospeli k nesprávnemu záveru a Jóba nemilosrdne odsúdili. Ako sa môžeme vyhnúť podobnej chybe? Pamätaj, že len Jehova pozná všetky skutočnosti týkajúce sa situácie druhého človeka. Keď ti bude utrápený človek niečo hovoriť, pozorne ho počúvaj. No nezostaň len pri tom, že si ho vypočuješ. Snaž sa pochopiť, čo cíti. Len vtedy mu dokážeš prejaviť súcit.

9. V čom nám zabráni súcit a prečo?

⁹ Ak sme súcitní, nebudeme šíriť klebety o problémoch, ktoré niekto prekonáva. Klebetník neprispieva k súdržnosti zboru, ale ho rozdeľuje. (Prísl. 20:19; Rim. 14:19) Taký človek nie je láskavý, ale bezohľadný. Svojimi slovami spôsobuje trpiacemu človeku ešte väčšiu bolesť. (Prísl. 12:18; Ef. 4:31, 32) Oveľa lepšie je, keď si všímame na druhých dobré vlastnosti, a premýšľame, ako im pomôcť v ich ťažkostiach.

10. Čo sa učíme zo slov v Jóbovi 6:2, 3?

¹⁰ Jób hovoril niekedy bez rozmyslu. (Jób 6:2, 3) Niektoré svoje výroky neskôr odvolal. (Jób 42:6) Aj dnes sa niečo podobné môže stať človeku, ktorý zažíva nejaký stresujúci problém. Možno sa vyjadrí neuvážene a neskôr to ľutuje. Ako by sme na to mali reagovať? Nebuďme kritickí, ale skôr súcitní. Pamätajme na to, že keď Jehova stvoril ľudí, nechcel, aby mali problémy a aby boli vystavení stresu, aký zažívame dnes. Preto je pochopiteľné, že človek, ktorý verne slúži Jehovovi, možno pod tlakom hovorí bezmyšlienkovito. Aj keby povedal niečo nesprávne o Jehovovi alebo o nás, nemali by sme sa hneď nahnevať ani ho za to súdiť. (Prísl. 19:11)

11. Ako môžu starší napodobniť Elíhua, keď dávajú rady?

¹¹ Človek, ktorý bojuje s nejakým stresujúcim problémom, občas potrebuje, aby mu niekto dal radu alebo ho napomenul. (Gal. 6:1) Ako to môžu starší urobiť? Mali by napodobniť Elíhua, ktorý súcitne počúval Jóba. (Jób 33:6, 7) Usmernil Jóba až potom, keď pochopil jeho uvažovanie. Starší, ktorí sa riadia Elíhuovým príkladom, si najprv spolukresťana pozorne vypočujú a snažia sa pochopiť jeho situáciu. Keď mu potom dajú nejakú radu, je pravdepodobnejšie, že zapôsobí na jeho srdce.

HOVOR UTEŠUJÚCO

12. Ako na Noemi zapôsobila smrť manžela a oboch synov?

¹² Noemi verne slúžila Jehovovi a milovala ho. Po smrti manžela a oboch synov si chcela zmeniť meno z Noemi na „Mara“, čo znamená „horká“. (Rút 1:3, 5, 20, 21) Jej nevesta Rút zostala s ňou aj v ťažkostiach. Svojej svokre nielenže prakticky pomáhala, ale ju aj utešovala. Jednoduchými, úprimnými slovami jej vyjadrovala lásku a podporu. (Rút 1:16, 17)

13. Prečo spolukresťania, ktorí ovdoveli, potrebujú našu pomoc?

¹³ Keď členovi našej duchovnej rodiny zomrie manželský partner, potrebuje našu pomoc. Manželskú dvojicu môžeme prirovnať k dvom stromom, ktoré rastú vedľa seba. V priebehu rokov sa ich korene vzájomne preplietli. Keď sa jeden strom vyvráti a uhynie, ten druhý sa môže vážne poškodiť. Podobne keď niekomu zomrie manželský partner, môže ho to citovo silno poznačiť na dlhý čas. Paula,b ktorej náhle zomrel manžel, hovorí: „Život sa mi obrátil hore nohami a cítila som sa bezmocná. Prišla som o svojho najlepšieho priateľa. S manželom som sa rozprávala o všetkom. Prežíval so mnou moje radosti a bol mi oporou v ťažkých chvíľach. Vždy mi poskytol plece, na ktorom som sa mohla vyplakať. Bolo to, akoby časť zo mňa zomrela.“

14., 15. Ako môžeme utešiť niekoho, komu zomrel manželský partner?

¹⁴ Ako môžeme utešiť niekoho, komu zomrel manželský partner? Hoci sme možno v rozpakoch alebo nevieme, čo povedať, je dôležité, aby sme s ním hovorili. Paula, ktorú sme už spomínali, hovorí: „Chápem, že ľudia neradi hovoria o smrti. Boja sa, že to, čo pozostalému povedia, ho môže rozrušiť. Ale aj keď človek povie niečo rozpačité, je to lepšie, ako keď nepovie vôbec nič.“ Pozostalý od nás pravdepodobne neočakáva, že povieme nejakú hlbokú myšlienku. Paula pokračuje: „Bola som vďačná, keď mi priatelia jednoducho povedali: ‚Je mi to veľmi ľúto.‘“

¹⁵ William, ktorému pred niekoľkými rokmi zomrela manželka, hovorí: „Som vďačný, keď mi druhí rozprávajú, čo príjemné zažili s mojou manželkou. Uisťuje ma to, že ju mali radi a vážili si ju. Veľmi mi to pomáha. Cítim pri tom hlboké uspokojenie, lebo manželka bola neoddeliteľnou súčasťou môjho života a veľmi som si ju cenil.“ Bianca, ktorá je vdovou, vysvetľuje: „Utešuje ma, keď sa druhí so mnou modlia a prečítame si spolu jeden alebo dva biblické texty. Pomáha mi, keď mi rozprávajú o manželovi a keď počúvajú, čo o ňom rozprávam ja.“

16. a) Akú pomoc potrebuje človek, ktorý stratil niekoho blízkeho? b) Akú zodpovednosť máme podľa slov v Jakubovi 1:27?

¹⁶ Tak ako Rút zotrvávala s Noemi, aj my by sme mali stále poskytovať podporu tým, ktorým zomrel niekto blízky. Paula hovorí: „Krátko po smrti manžela ma prišlo utešiť veľa ľudí. Ale v priebehu času sa vrátili k svojim každodenným starostiam. Môj život sa však úplne zmenil. Keď si druhí uvedomia, že človek, ktorý žiali, potrebuje útechu celé mesiace, dokonca roky, je to obrovská pomoc.“ Samozrejme, každý človek je iný. Niektorí sa prispôsobia novým okolnostiam pomerne rýchlo. Pre iných je však každá činnosť, ktorú kedysi vykonávali s milovaným človekom, bolestnou pripomienkou, že už tu nie je. Každý človek smúti inak. Je to veľká česť, že nám Jehova zveril zodpovednosť starať sa o tých, ktorým zomrel manželský partner. (Prečítajte Jakuba 1:27.)

17. Prečo tí, ktorých opustil manželský partner, potrebujú našu pomoc?

¹⁷ Niektorí sa musia vyrovnávať s veľkou bolesťou a stresom, pretože od nich odišiel manželský partner. Joyce, ktorú opustil manžel pre inú ženu, hovorí: „Bolesť, ktorú som cítila pri rozvode, bola možno ešte horšia, ako keby manžel zomrel. Keby zomrel, či už pri nehode, alebo následkom choroby, nebolo by to jeho rozhodnutie. Ale on sa sám rozhodol, že ma opustí. Cítila som sa ponížená a bezcenná.“

18. Čo môžeme robiť pre tých, ktorí zostali bez manželského partnera?

¹⁸ Keď robíme hoci len malé láskavé skutky pre niekoho, kto stratil manželského partnera, uisťujeme ho, že ho máme radi. Teraz obzvlášť potrebujú dobrých priateľov. (Prísl. 17:17) Ako môžeš byť takým priateľom? Môžeš ich pozvať na jednoduché jedlo. Môžeš im ponúknuť, že spolu strávite voľný čas alebo že pôjdete do služby. Ďalšou možnosťou je pozvať ich z času na čas na rodinné uctievanie. Ak to budeš robiť, Jehova bude mať radosť, pretože „je blízko tých, ktorí majú zlomené srdcia“, a je ochrancom vdov. (Žalm 34:18; 68:5)

19. Čo si rozhodnutý robiť v súlade so slovami v 1. Petra 3:8?

¹⁹ Zanedlho, keď Božie Kráľovstvo zavládne nad zemou, „budú predchádzajúce tiesne úplne zabudnuté“. Veľmi sa tešíme na to, keď „sa skoršie veci nebudú pripomínať, ani nevstúpia do srdca“. (Iz. 65:16, 17) Dovtedy sa navzájom utešujme a slovami i skutkami dávajme najavo, že milujeme každého, kto patrí do našej duchovnej rodiny. (Prečítajte 1. Petra 3:8.)