Očakávaj „trvalé mesto“

1. Čo Ježiš predpovedal o Jeruzaleme?

PÁR dní predtým, ako Ježiš zomrel, vyslovil jedno podrobné proroctvo. Prvýkrát sa splnilo, keď bol Jeruzalem spolu s chrámom zničený. Ježiš svojich nasledovníkov varoval, že jedného dňa bude „Jeruzalem obkľúčený vojskami“. (Luk. 21:20) Neskôr sa ukázalo, že to boli Rimania. Povedal im, že len čo to uvidia, majú z Judey okamžite odísť. (Luk. 21:21, 22)

2. Čo povedal apoštol Pavol kresťanom v Judei a Jeruzaleme?

² Niekoľko rokov predtým, ako rímske vojská obkľúčili Jeruzalem, apoštol Pavol napísal kresťanom v Judei a Jeruzaleme dôležitý list. Dnes ho poznáme ako list Hebrejom. Pavol im v ňom dal životne dôležité rady, ktoré ich mali pripraviť na to, čo ich čakalo. A čo to bolo? Jeruzalem mal byť zničený. Ak chceli prežiť, museli byť ochotní opustiť svoj domov a obchody. Preto Pavol v súvislosti s Jeruzalemom napísal: „Tu nemáme trvalé mesto.“ A potom dodal: „Ale dychtivo očakávame to budúce.“ (Hebr. 13:14)

3. Čo je „budúce mesto“, o ktorom hovoril Pavol, a prečo ho očakávame?

³ Kresťania, ktorí sa rozhodli z Jeruzalema a Judey odísť, sa zrejme stali terčom posmechu a mnohí ľudia ich považovali za bláznov. Ale ich rozhodnutie im zachránilo život. Aj na nás sa mnohí takto pozerajú, lebo našou istotou nie sú peniaze a nespoliehame sa ani na to, že problémy tohto sveta vyriešia ľudia. Prečo máme takýto postoj? Lebo vieme, že tento skazený svet tu už dlho nebude. Dychtivo očakávame budúce „mesto, ktoré má skutočné základy“, čiže Božie Kráľovstvo.a (Hebr. 11:10; Mat. 6:33) V tomto článku si v rámci každého podnadpisu rozoberieme tieto tri veci: (1) ako Pavlove rady pomohli kresťanom v prvom storočí, aby očakávali „budúce mesto“, (2) ako ich Pavol pripravil na to, čo ich čakalo, a (3) ako jeho rady môžu pomôcť nám.

DÔVERUJ JEHOVOVI, LEBO ŤA NIKDY NEOPUSTÍ

4. Prečo bol Jeruzalem pre kresťanov dôležitý?

⁴ Jeruzalem bol pre kresťanov veľmi dôležitý. V roku 33 n. l. tam bol založený prvý zbor a takisto tam pôsobil vedúci zbor. Okrem toho tam mnohí kresťania mali svoje domy a ďalší majetok. No Ježiš svojich nasledovníkov varoval, aby z Jeruzalema a dokonca aj z Judey odišli. (Mat. 24:16)

5. Ako Pavol pripravil kresťanov na to, čo malo prísť?

⁵ Pavol chcel kresťanov pripraviť na to, čo malo prísť. Preto im pomohol pochopiť, ako sa na Jeruzalem pozerá Jehova. Pripomenul im, že z Jehovovho pohľadu už chrám nie je svätý a že Jehova už neprijíma ani službu kňazov a obete, ktoré sa v chráme predkladajú. (Hebr. 8:13) Okrem toho väčšina obyvateľov Mesiáša zavrhla. A tak chrám už viac nebol centrom čistého uctievania Jehovu a mal byť zničený. (Luk. 13:34, 35)

6. Prečo Pavlova rada v Hebrejom 13:5 prišla v správnom čase?

⁶ Keď Pavol písal list Hebrejom, Jeruzalem bolo prosperujúce mesto. Jeden rímsky spisovateľ z toho obdobia nazval Jeruzalem „zďaleka najslávnejším mestom Východu“. Židia z mnohých krajín tam viackrát do roka cestovali na sviatky, čo prispievalo k rastúcej ekonomike. Určite sa vďaka tomu darilo aj niektorým kresťanom. Pravdepodobne preto im Pavol povedal: „Nech váš život neovláda láska k peniazom a buďte spokojní s tým, čo máte.“ Potom citoval Jehovove slová, ktorými každého svojho služobníka uisťuje: „Nikdy ťa neopustím ani ťa nenechám bez pomoci.“ (Prečítajte Hebrejom 13:5, 6; 5. Mojž. 31:6; Žalm 118:6) Presne to kresťania v Jeruzaleme a Judei potrebovali počuť. Prečo? Lebo krátko nato, ako dostali Pavlov list, museli opustiť svoj domov, obchody a väčšinu majetku. A potom museli niekde na novom mieste začať odznova.

7. Prečo sa už teraz musíme naučiť úplne dôverovať Jehovovi?

⁷ Poučenie: Tak ako kresťania v prvom storočí, aj my musíme byť pripravení a bdelí. (Luk. 21:34–36) Prečo? Lebo nás čaká „veľké súženie“ a koniec tohto sveta. (Mat. 24:21) Počas veľkého súženia možno prídeme o niečo zo svojho majetku alebo aj o všetko. No musíme sa úplne spoliehať na to, že Jehova nás nikdy neopustí. Už teraz, kým ešte veľké súženie nevypuklo, môžeme ukázať, nakoľko mu dôverujeme. Zamysli sa: Vidno z mojich rozhodnutí a cieľov, že sa nespolieham na peniaze, ale na to, že sa o mňa postará Jehova? (1. Tim. 6:17) Aj keď sa z toho, čo zažili kresťania v prvom storočí, môžeme veľa naučiť, veľké súženie bude oveľa ťažšie ako čokoľvek, čo doteraz kresťania zažili. Ako budeme vedieť, čo robiť, keď sa začne?

POSLÚCHAJ TÝCH, KTORÍ NÁS VEDÚ

8. Aký pokyn dal Ježiš svojim učeníkom?

⁸ Niekoľko rokov po tom, čo židovskí kresťania dostali Pavlov list, videli, ako rímske vojská obkľúčili Jeruzalem. To bol signál, že je čas na útek. Jeruzalem mal byť čoskoro zničený. (Mat. 24:3; Luk. 21:20, 24) Ale kam sa vydať? Ježiš povedal len to, že „tí, čo sú v Judei, nech utekajú do hôr“. (Luk. 21:21) Ale v tej oblasti bolo veľa hôr. Do ktorých teda mali utiecť?

9. Prečo možno kresťania premýšľali, do ktorých hôr utiecť? (Pozri aj mapu.)

⁹ Zamyslime sa nad tým, kam mohli kresťania utiecť. Mohli to byť napríklad samárske vrchy, galilejské vrchy, libanonské vrchy, vrch Hermon alebo vrchy na druhej strane Jordánu. (Pozri mapu.) Mohlo sa zdať, že niektoré mestá, ktoré tam ležali, by boli bezpečným úkrytom. Napríklad mesto Gamla sa nachádzalo na strmom hrebeni jedného vysokého vrchu a bolo veľmi ťažko dostupné. Niektorí Židia si mysleli, že to je ideálne miesto, kam utiecť. No práve tam sa neskôr odohral krutý boj medzi Židmi a Rimanmi a mnohí obyvatelia zomreli.b

10., 11. a) Zrejme ako dal Jehova kresťanom pokyny? (Hebrejom 13:7, 17) b) Prečo bolo dobré, že kresťania poslúchli tých, ktorí ich viedli? (Pozri aj obrázok.)

¹⁰ Zdá sa, že Jehova týmto kresťanom dával pokyny prostredníctvom tých, ktorí viedli zbor. Historik Eusebios neskôr napísal: „Vybraní muži v jeruzalemskom zbore dostali božskou prozreteľnosťou zjavenie, ktoré odovzdali ostatným. Pokyn znel... opustiť mesto ešte pred vojnou a usadiť sa v jednom meste v Perei, ktoré sa volalo Pella.“ Pella bola dobrá voľba. Nebolo to od Jeruzalema ďaleko, a tak sa tam dalo pomerne ľahko dostať. Okrem toho väčšina obyvateľov neboli Židia, takže toto mesto nebolo ovplyvnené fanatickými židovskými bojovníkmi za slobodu, ktorí by bojovali proti Rimanom. (Pozri mapu.)

¹¹ Kresťania, ktorí utiekli do hôr, uplatnili Pavlovu radu: „Poslúchajte tých, ktorí vás vedú.“ (Prečítajte Hebrejom 13:7, 17.) Vďaka tomu prežili. Keďže očakávali Božie Kráľovstvo, „mesto, ktoré má skutočné základy“, Jehova ich neopustil. (Hebr. 11:10)

12., 13. Ako Jehova viedol svoj ľud v ťažkých časoch?

¹² Poučenie: Jehova nám dáva konkrétne pokyny prostredníctvom bratov, ktorí nás vedú. Biblia je plná príkladov, z ktorých vidno, ako Jehova používal verných mužov, aby viedli jeho ľud v ťažkých časoch. (5. Mojž. 31:23; Žalm 77:20) Aj dnes jasne vidíme, že Jehova používa tých, ktorí nás vedú.

¹³ Napríklad keď vypukla pandémia covidu-19, bratia, ktorí nás vedú, dali zborom potrebné pokyny. Starší dostali informácie o tom, ako sa majú zbory ďalej stretávať a uctievať Jehovu. Krátko po vypuknutí pandémie sme mali prelomový regionálny zjazd vo viac ako 500 jazykoch. Dal sa sledovať alebo vypočuť cez internet, televíziu či rádio. Duchovný pokrm sa neprestal servírovať. Vďaka tomu sme zostali jednotní. Môžeme si byť istí, že bez ohľadu na to, aké náročné časy možno zažijeme, Jehova bude bratom, ktorí nás vedú, pomáhať, aby nás viedli správnym smerom. No okrem dôvery v Jehovu a poslušnosti budeme potrebovať aj ďalšie vlastnosti, aby sme boli na veľké súženie pripravení a konali múdro. Aké?

PREJAVUJ BRATSKÚ LÁSKU A BUĎ POHOSTINNÝ

14. Aké vlastnosti podľa Hebrejom 13:1–3 mali mať kresťania predtým, ako bol Jeruzalem zničený?

¹⁴ Keď sa veľké súženie začne, budeme si musieť dávať najavo lásku tak ako nikdy predtým. V tom čase bude potrebné, aby sme boli ako kresťania, ktorí žili v Jeruzaleme a Judei. Vždy si prejavovali lásku. (Hebr. 10:32–34) Ale keď sa blížilo zničenie Jeruzalema, museli si prejavovať „bratskú lásku“ a „pohostinnosť“ ešte viac. (Prečítajte Hebrejom 13:1–3.) To isté bude platiť pre nás, čím bližšie bude koniec tohto sveta.

15. Prečo si museli židovskí kresťania prejavovať lásku a pohostinnosť, keď utiekli?

¹⁵ Keď rímske vojská obkľúčili Jeruzalem a potom zrazu odtiahli, kresťania mali možnosť utiecť. No mohli si so sebou zobrať len pár vecí. (Mat. 24:17, 18) Po ceste do hôr sa museli spoliehať jeden na druhého. A keď dorazili do Pelly, aj tam si museli pomáhať, aby mohli začať nový život. Mnohí bratia a sestry boli v núdzi, a tak bolo veľa príležitostí na to, aby si prejavovali bratskú lásku a pohostinnosť. Navzájom sa podporovali a delili sa o to, čo mali. (Tít. 3:14)

16. Ako môžeme ukázať bratom a sestrám, ktorí to potrebujú, že ich máme radi? (Pozri aj obrázok.)

¹⁶ Poučenie: Láska nás motivuje, aby sme pomáhali bratom a sestrám, ktorí to potrebujú. Napríklad mnohí radi podali pomocnú ruku tým, ktorí kvôli vojne alebo prírodnej katastrofe museli opustiť svoj domov. Postarali sa o nich nielen hmotne, ale aj duchovne. Jedna sestra z Ukrajiny, ktorá odtiaľ kvôli vojne odišla, povedala: „Cítili sme, ako nás Jehova cez bratov vedie a stará sa o nás. Boli k nám veľmi láskaví. A pomohli nám na Ukrajine, v Maďarsku a aj tu v Nemecku.“ Keď sme k bratom a sestrám pohostinní a pomáhame im, sme akoby Jehovovou predĺženou rukou. (Prísl. 19:17; 2. Kor. 1:3, 4)

17. Prečo je dôležité naučiť sa prejavovať lásku a pohostinnosť už teraz?

¹⁷ Počas veľkého súženia si budeme musieť navzájom pomáhať tak ako nikdy predtým. (Hab. 3:16–18) Jehova nás už teraz školí, aby sme mali jeden druhého zo srdca radi a boli pohostinní. V budúcnosti bude od toho závisieť náš život.

ČO JE PRED NAMI

18. Čo sa môžeme naučiť od kresťanov, ktorí utiekli z Jeruzalema?

¹⁸ Kresťania, ktorí boli poslušní a utiekli do hôr, si zachránili život, keď bol Jeruzalem zničený. Síce opustili mesto, ale Jehova nikdy neopustil ich. A čo my? Nevieme presne, ako sa bude situácia vo svete vyvíjať. Ale Ježiš nás upozornil, aby sme boli pripravení poslúchať. (Luk. 12:40) Môžeme si tiež zobrať k srdcu rady, ktoré napísal Pavol v liste Hebrejom. A sám Jehova sľúbil každému z nás, že nás nikdy neopustí ani nenechá bez pomoci. (Hebr. 13:5, 6) Preto dychtivo očakávaj trvalé mesto – Božie Kráľovstvo – a budeš sa môcť večne tešiť z úžasných vecí, ktoré prinesie. (Mat. 25:34)