Keď Efraimovci Gedeonovi niečo vyčítali, reagoval mierne. (Sud. 8:1–3) Pokorne si vypočul všetko, čo mu hovoria, a tým, ako pokojne reagoval, zmiernil napätú situáciu. To je pekný návod pre starších, keď sa stretnú s kritikou. (Jak. 3:13) Vďaka tomu budú v zbore pokojné vzťahy. Keď Gedeona chválili za víťazstvo nad Madiancami, upriamil pozornosť na Jehovu. (Sud. 8:22, 23) Zboroví starší ho môžu napodobniť tak, že za všetko, čo sa im podarí, pripíšu chválu Jehovovi. (1. Kor. 4:6, 7) Napríklad ak staršieho pochvália za to, aký je vynikajúci rečník, môže povedať, že je to vďaka školeniu, ktoré dostávame od Jehovovej organizácie, a že tie myšlienky nie sú jeho, ale sú z Božieho Slova. Z času na čas sa môžu starší zamyslieť, či pri vyučovaní na seba nepútajú príliš veľkú pozornosť. w23.06 25:7-8

Ak odpoveď na našu modlitbu neprichádza, mali by sme si položiť otázky. Modlím sa o správnu vec? Často si myslíme, že vieme, čo je pre nás to najlepšie. Ale z dlhodobého hľadiska to tak nemusí byť. Možno máme nejaký problém a prosíme Jehovu, aby nám ho určitým spôsobom pomohol vyriešiť. Ale možno existuje lepší spôsob. Alebo ho prosíme o niečo, čo nie je v súlade s jeho vôľou. (1. Jána 5:14) Ukážme si to na príklade rodičov, ktorí sa modlia, aby ich syn zostal v pravde. Takáto modlitba sa môže zdať úplne v poriadku. Ale Jehova nikoho z nás nenúti, aby mu slúžil. Chce, aby sa pre to rozhodol každý sám, teda aj naše deti. (5. Mojž. 10:12, 13; 30:19, 20) Preto by sa rodičia mohli radšej modliť, aby im Jehova pomohol zapôsobiť na srdce ich syna, aby ho začal milovať a vnímať ho ako svojho priateľa. (Prísl. 22:6; Ef. 6:4) w23.11 49:5, 12

Prečo je útecha dôležitý spôsob, ako druhým ukážeme, že ich máme radi? Slovo „utešiť“, ktoré Pavol na tomto mieste použil, podľa jednej biblickej príručky znamená „stáť pri niekom v ťažkých chvíľach a povzbudzovať ho“. Teda keď niekoho utešíme, pomôžeme mu, aby dokázal vstať a ďalej kráčať po ceste, ktorá vedie k životu. Vždy, keď sme tu pre druhých a oni vedia, že sa nám môžu kedykoľvek vyplakať na pleci, ukážeme im, že ich máme radi. (2. Kor. 7:6, 7, 13) S útechou veľmi úzko súvisí súcit. V akom zmysle? Keď vidíme niekoho, kto trpí, súcitíme s ním. A to nás motivuje, aby sme ho utešili a nejako mu pomohli. Takže najprv je súcit a potom útecha. Túto súvislosť vidíme aj z toho, ako Pavol opísal Jehovu. Povedal, že je „súcitný a milosrdný Otec a Boh všetkej útechy“. (2. Kor. 1:3) w23.11 47:8-10