Len určitý počet kresťanov, 144 000, je pomazaných svätým duchom a tešia sa z výnimočného vzťahu s Jehovom. Spolu s Ježišom majú slúžiť v nebi ako kňazi. (Zjav. 14:1) Svätá vo svätostánku predstavuje to, že Boh prijal pomazaných kresťanov za svojich duchovných synov, ešte kým boli na zemi. (Rim. 8:15–17) Najsvätejšia predstavuje nebesia, v ktorých prebýva Jehova. „Opona“, ktorá oddeľovala Svätú od Najsvätejšej, predstavuje Ježišovo ľudské telo, ktoré mu bránilo vstúpiť do neba ako veľkňazovi duchovného chrámu. Keď svoje telo dal ako výkupné za ľudí, otvoril tým cestu do neba všetkým pomazaným kresťanom. Aj oni sa musia vzdať svojho ľudského tela, aby mohli dostať nebeskú odmenu. (Hebr. 10:19, 20; 1. Kor. 15:50) w23.10 45:13

Keď Efraimovci Gedeonovi niečo vyčítali, reagoval mierne. (Sud. 8:1–3) Pokorne si vypočul všetko, čo mu hovoria, a tým, ako pokojne reagoval, zmiernil napätú situáciu. To je pekný návod pre starších, keď sa stretnú s kritikou. (Jak. 3:13) Vďaka tomu budú v zbore pokojné vzťahy. Keď Gedeona chválili za víťazstvo nad Madiancami, upriamil pozornosť na Jehovu. (Sud. 8:22, 23) Zboroví starší ho môžu napodobniť tak, že za všetko, čo sa im podarí, pripíšu chválu Jehovovi. (1. Kor. 4:6, 7) Napríklad ak staršieho pochvália za to, aký je vynikajúci rečník, môže povedať, že je to vďaka školeniu, ktoré dostávame od Jehovovej organizácie, a že tie myšlienky nie sú jeho, ale sú z Božieho Slova. Z času na čas sa môžu starší zamyslieť, či pri vyučovaní na seba nepútajú príliš veľkú pozornosť. w23.06 25:7-8

Ak odpoveď na našu modlitbu neprichádza, mali by sme si položiť otázky. Modlím sa o správnu vec? Často si myslíme, že vieme, čo je pre nás to najlepšie. Ale z dlhodobého hľadiska to tak nemusí byť. Možno máme nejaký problém a prosíme Jehovu, aby nám ho určitým spôsobom pomohol vyriešiť. Ale možno existuje lepší spôsob. Alebo ho prosíme o niečo, čo nie je v súlade s jeho vôľou. (1. Jána 5:14) Ukážme si to na príklade rodičov, ktorí sa modlia, aby ich syn zostal v pravde. Takáto modlitba sa môže zdať úplne v poriadku. Ale Jehova nikoho z nás nenúti, aby mu slúžil. Chce, aby sa pre to rozhodol každý sám, teda aj naše deti. (5. Mojž. 10:12, 13; 30:19, 20) Preto by sa rodičia mohli radšej modliť, aby im Jehova pomohol zapôsobiť na srdce ich syna, aby ho začal milovať a vnímať ho ako svojho priateľa. (Prísl. 22:6; Ef. 6:4) w23.11 49:5, 12