Jeremiáš
6 Utečte z Jeruzalema, synovia Benjamína, utečte do bezpečia!
Lebo od severu sa blíži nešťastie, veľká skaza.+
2 Dcéra Sionu je ako krásna a rozmaznaná žena.+
3 Prídu k nej pastieri so svojimi stádami,
rozložia si okolo nej stany+
a každý pustí svoje stádo na pastvinu.+
4 „Pripravte sa na vojnu* proti nej!
Povstaňte a zaútočme napoludnie!“
„Beda nám, veď deň sa chýli ku koncu,
večerné tiene sa predlžujú!“
5 „Povstaňte a zaútočme v noci,
zničme jej opevnené veže!“+
6 Toto hovorí Jehova vojsk:
„Postínajte stromy a navŕšte proti Jeruzalemu obliehací násyp.+
Je to mesto, ktoré musí byť potrestané,
je plné útlaku.+
7 Ako je nádrž zdrojom chladnej* vody,
tak je toto mesto zdrojom zla.
Ozýva sa v ňom násilie a skaza,+
stále mám pred sebou choroby a pohromy.
8 Prijmi výstrahu, Jeruzalem, inak sa od teba s odporom odvrátim,+
urobím ťa opustenou, neobývanou krajinou.“+
9 Toto hovorí Jehova vojsk:
„Dôkladne vyzberajú ostatok Izraela ako posledné strapce hrozna na viniči.
Pozberaj ich ako vinohradník oberajúci hrozno.“
10 „Komu mám hovoriť a dávať výstrahu?
Kto bude počúvať?
Majú zapchaté uši* a nikto mi nevenuje pozornosť.+
Jehovovo slovo je im na posmech,+
nepáči sa im.
11 Som plný Jehovovho hnevu,
už ho nevládzem zadržiavať.“+
„Vylej ho na deti na uliciach,+
na skupinky mladých mužov.
12 Ich domy pripadnú iným,
aj ich polia a ich manželky,+
lebo vystriem ruku proti obyvateľom tejto krajiny,“ vyhlasuje Jehova.
13 „Veď všetci, od obyčajných po významných, si zhromažďujú nečestný zisk,+
od proroka až po kňaza všetci podvádzajú.+
14 Rany* môjho ľudu liečia nedbalo. Hovoria:
‚Je pokoj! Je pokoj!‘,
hoci žiaden pokoj nie je.+
15 Hanbia sa za svoje odporné skutky?
Ani trochu!
Nevedia, čo je to hanba.+
Preto padnú s tými, čo padajú.
Keď ich budem trestať, potknú sa,“ hovorí Jehova.
16 Toto hovorí Jehova:
„Zastavte sa na rázcestiach a rozhliadnite sa.
Ale oni hovoria: „Nepôjdeme.“+
17 „Ustanovil som nad vami strážcov,+ ktorí hovorili:
‚Venujte pozornosť zvuku rohu!‘“+
Ale oni povedali: „Nebudeme venovať pozornosť.“+
18 „Preto počujte, národy,
a spoznaj, zhromaždenie,
čo sa s nimi stane!
19 Počúvaj, zem!
Privádzam na tento ľud nešťastie+
ako ovocie ich zlých úmyslov,
lebo nevenovali pozornosť mojim slovám
a zavrhli môj zákon.“*
20 „Načo mi je kadidlová živica zo Sáby
a voňavá trstina z ďalekej krajiny?
Vaše úplné zápalné obete neprijmem,
vaše obete ma netešia.“+
21 Preto toto hovorí Jehova:
„Kladiem tomuto ľudu prekážky
a potknú sa o ne
otcovia a synovia,
priatelia a susedia
a všetci spolu zahynú.“+
22 Toto hovorí Jehova:
„Zo severnej krajiny prichádza ľud,
veľký národ povstáva z najodľahlejších končín zeme.+
23 Berú luk a oštep,
sú krutí a nemilosrdní.
Ich hlas bude burácať ako more
a budú cválať na koňoch.+
Pritiahnu do boja proti tebe, dcéra Sionu, zoradení ako jeden muž.“
24 Počuli sme o tom správu,
ruky nám zoslabli,+
zmocnila sa nás úzkosť,
pocítili sme bolesti rodiacej ženy.+
25 Nevychádzaj na pole
a nechoď po ceste,
lebo nepriateľ má meč,
všade naokolo je hrôza.
26 Dcéra moja, ľud môj,
obleč sa do vrecoviny+ a váľaj sa v popole.
27 „Urobil som ťa* vo svojom ľude skúšačom kovov,
tým, ktorý dôkladne skúma,
aby si pozoroval a preskúmal ich skutky.
Všetci sú skazení.
29 Už aj mechy obhoreli,
ale z ohňa vyšlo len olovo.
30 Nazvú ich zavrhnutým striebrom,
lebo Jehova ich zavrhol.“+