BIBLIOTECA NÁA INTERNET Watchtower
Watchtower
BIBLIOTECA NÁA INTERNET
me̱ʼpha̱a̱
a̱
  • ʼ
  • a̱
  • e̱
  • i̱
  • o̱
  • u̱
  • ŋ
  • BIBLIA
  • MBAʼA I̱YI̱I̱ʼ
  • REUNIÓN
  • w15 1/6 mbaʼa ináa 6-7
  • Rí tséʼngo̱o̱ gáʼni ciencia

Nda̱a̱ video gi̱i̱ náa nitaxújmbi̱i̱

Atani̱ mba̱a̱ a̱jkia̱nʼ, tsíyoo gákujmaa video.

  • Rí tséʼngo̱o̱ gáʼni ciencia
  • Bi̱ Nayejngoo Naʼtáraʼa numuu Reino ndrígóo Jeobá 2015
  • Náa na̱ʼkha̱ i̱ʼwáʼ
  • Rí xtáa raʼni ciencia
    Bi̱ Nayejngoo Naʼtáraʼa numuu Reino ndrígóo Jeobá 2015
Bi̱ Nayejngoo Naʼtáraʼa numuu Reino ndrígóo Jeobá 2015
w15 1/6 mbaʼa ináa 6-7
Mbáa científico náa mbá laboratorio

RÍ KAYÁ EDXU̱U̱ NÁA INUU I̱YI̱I̱ʼ | LÁ CIENCIA NIRIʼKURIYAAʼ BIBLIA RÁʼ.

Rí tséʼngo̱o̱ gáʼni ciencia

Ndiʼkhún nigájnuu pa̱jnu̱ mbaʼa libro rí nambáñun bi̱ kuwa náa Nuxi̱ʼ Ateísmo. I̱yi̱i̱ʼ rígi̱ naʼni rí mbaʼin xa̱bu̱ maʼndún mbuyáá itháan ga̱jma̱a̱ naʼni rí magimbíin mbaʼa nuthu mu mutamijná ga̱jma̱a̱ numuu rígi̱. Ma̱ngaa neurólogo David Eagleman niʼnirámáʼ: “Tikhun bi̱ nuraxnuu nakumu̱ún rí ciencia naʼngo̱o̱ ndaʼyoo xúgíʼ”. Mú ikhaa má naʼthí: “Científicos bi̱ najmañún itháan nuniñami̱jna̱ majmañún xóó, ga̱jma̱a̱ náa ciencia narígá má xúʼko̱ rí majmañún”.

Mbáa astrónomo najmuu mbá telescopio

Xó má ejkha̱ ranújngoo tsiguʼ, nduyáaʼ wéñuʼ mariʼña̱a̱ graxe̱ dí tséjmaʼnuʼ náa ciencia, mbaʼin xa̱bekha ga̱jma̱a̱ gu̱ʼu̱ bi̱ najmañún wéñuʼ niguáʼnu ndiyáá i̱ʼwáʼ dí nuxi̱ʼ. Mú ma̱ngaa rígá mbaʼa náa najngawi̱i̱n wéñuʼ. Mbá xkri̱da, Isaac Newton, mbáa científico bi̱ nijmaʼniiʼ wéñuʼ, nisngájma rí tsiakii ndrígóo gravedad naʼni rí planetas, a̱ʼgua̱a̱n ga̱jma̱a̱ galaxias makuwa nduʼ. Ma̱ngaa, niʼnikumaa mbá Cálculo. Cálculo nayambáá wéñuʼ mu computadoras mañajunʼ, o magún náa i̱ʼwáʼ planetas ga̱jma̱a̱ mbaʼa rí nuni científicos rí nayambáá mu majmañún itháan. Mú, Newton ma̱ngaa niʼnimbo̱o̱ náa pseudociencia: Alquimia, nindoo rí ajua̱nʼ xóo plomo magutaxi̱i̱ xóo oro ga̱jma̱a̱ mbaʼa fórmulas mágicas ma̱ngaa munigajmaa xú káʼnii trigi̱i̱n a̱ʼgua̱a̱n.

Naʼni 1,500 tsiguʼ tsudií nákha xóo tséxtáa Newton, mbáa astrónomo bi̱ nagumbiʼyuu Tolomeo bi̱ nixtáa náa Grecia tájmuu nimbá ajua̱nʼ mu maʼthí xú káʼnii ñajunʼ planetas ma̱ngaa nijmañuu niʼni mapa. Mú ikhaa nikumu̱u̱ rí Ku̱ba̱ʼ gíʼ náa tapo̱o̱ numbaaʼ. Astrofísico Carl Sagan bi̱ najmaʼnuʼ wéñuʼ niʼthí ga̱jma̱a̱ numuu Tolomeo: “Numbaaʼ ndrígóo dí rígá náa tapo̱o̱ Ku̱ba̱ʼ nijmaʼnuʼ wéñuʼ mbá 1,500 tsiguʼ, rí naʼni marmáʼáan a̱jkiu̱lú rí naʼngo̱o̱ nundxaʼwáá edxu̱lúʼ tseyambáá náa mbaʼa rí nakiéʼkulu”.

Mbáa científico naguxnuu Biblia

Rí mbiʼi xúgi̱ científicos nuraʼníí xkujndu xóo rígi̱. Guʼyáá rí naʼngo̱o̱ naʼni ciencia, mú xambumulu rí tséʼngo̱o̱ gaʼyoo xúgíʼ. Lá maʼga̱nú mbá mbiʼi rí muʼguánu mbuʼyáá xúgíʼ ga̱jma̱a̱ numuu numbaaʼ ráʼ. Físico Paul Davies niʼthí: “Rí mbuʼyáaʼ mbá rí xándoo muxkamaa rí maxná mbá ku̱ma̱ káxi̱ ga̱jma̱a̱ rí manindxu̱u̱ májánʼ xáyambáá nditháan”. Ajngáa rígi̱ nasngájma kaʼwu: Xáʼngulú gákru̱ʼu̱lú xúgíʼ rí xú nindxu̱u̱ numbaaʼ náa kuwaanʼ. Ikha jngó índo̱ mbáa naʼthí rí ciencia maʼngo̱o̱ mariʼña̱a̱ xúgíʼ, ragíʼmaa muʼnimbulúʼ xúgíʼ rí nuthi.

Náa Biblia naxná xúgíʼ rí ndayúlú dí ciencia tséʼngo̱o̱ gáʼni

Náa Biblia naʼthí ga̱jma̱a̱ numuu mbaʼa rí mitsaan dí rígá náa numbaaʼ: “Rígi̱ nindxu̱u̱ rawunʼ kambo̱o̱, ¡ga̱jma̱a̱ chíʼgíʼ nindxu̱u̱ rí nuʼdxawíín ga̱jma̱a̱ numuu ikhaa!” (Job 26:14). Rígá mbaʼa ku̱ma̱ rí xáʼndoo makru̱ʼu̱lú ga̱jma̱a̱ rí xáʼndoo mbuʼyáá. Ajngáa rí niʼnirámáʼ apóstol Pablo nákha 2,000 tsiguʼ tsudií, xóó nindxu̱u̱ gajkhun asndu mbiʼi xúgi̱: “¡Dios ra̱ʼkhá tháán gíʼdoo, ga̱jma̱a̱ gíʼdoo wéñuʼ edxu̱u̱ ga̱jma̱a̱ ra̱ʼkhá tháán gíʼdoo ku̱ma̱! ¡Nditháan xáʼngaʼ gakruaʼaʼ rí naʼni, ma̱ngaa nditháan xáʼngaʼ gataxkamaa kambo̱o̱!” (Romanos 11:33).

Xtágabu rí ciencia tséʼngo̱o̱ gáxná

Maski asndu ciencia naʼtulúʼ xú káʼnii nindxu̱u̱ numbaaʼ, náa Biblia naxnúlú xtágabu rí nambáyulúʼ mambaxúlúʼ májánʼ gajmiúlú iʼwíínʼ ga̱jma̱a̱ rí makuwáanʼlu tsímáá. Guʼyáá tikhuu xkri̱da.

  • Ñawúunʼ mbáa xa̱bu̱ bi̱ naʼthí ariejún

    Atiewumínaʼ náa dí ra̱májánʼ

    Atayamajkuíí vida

    “Ragíʼmaa mataxíyáa xa̱bu̱.” (Éxodo 20:13.)

    “Xoguinʼ xabu su siñu uñu aŋguñu jaʼñu su xuri nuradin xabu.” (1 Juan 3:15.)

    Ganiguaʼ rí tsímáá ga̱jma̱a̱ atie̱wa̱a̱n

    “Atanitsinguminaʼ náa dí ra̱májánʼ, ga̱jma̱a̱ atani rí májánʼ; atayááʼ rí tsímáá ga̱jma̱a̱ ayuʼ kidxuuʼ.” (Salmo 34:14.)

    “Ma̱ngaa, rí naxná rí jmbu, tsígoʼ najuiʼdu náa rí tsímáá ga̱jma̱a̱ numún xa̱bu̱ bi̱ nuni marigá rí tsímáá.” (Santiago 3:18.)

    Aguiyaʼ xtayáá dí nuxmijná

    “Jeobá ndaʼyoo májánʼ rí eʼni xa̱bu̱ jmbii ga̱jma̱a̱ xa̱bu̱ xkawiʼ wéñuʼ, ma̱ngaa nawiyuʼ kaʼyoo asndu tsáa bi̱ naniguʼ maxmínaʼ.” (Salmo 11:5.)

    “Xaxiguaʼ xtayáá xa̱bu̱ bi̱ naxmínaʼ wéñu, ma̱ngaa xátraʼwíí matani xóo eʼni ikhaa.Numuu rí Jeobá nawiyuʼ kaʼyoo xa̱bu̱ bi̱ narkaʼwu múʼúun rí eʼni.” (Proverbios 3:31, 32.)

  • Mbá guʼwíin

    Gagi náa mbá guʼwíin

    Atanimbaʼ xtayáá ana̱ʼ ga̱jma̱a̱ ru̱dáʼ

    “E̱ji̱n, gunimbala rí ethi ana̱la ga̱jma̱a̱ ru̱dála xó má eʼtáñajunʼ Tátá, numuu dí rígi̱ nindxu̱u̱ jmbu: “Atiamajkuíí ana̱ʼ ga̱jma̱a̱ ru̱dáʼ”, ikhaa rúʼko̱ nindxu̱u̱ timbá rí kiʼtáñajunʼ ga̱jma̱a̱ rí nikudaminaʼ Dios: Numuu rí xúʼko̱ maraxtaa májánʼ ga̱jma̱a̱ mbajyáaʼ mba̱yu̱ʼ mbiʼi náa tsu̱du̱u̱ ku̱ba̱ʼ.” (Efesios 6:1-3.)

    Ataxprígún e̱jña̱ʼ

    “Xunisngañunʼ e̱jña̱nla gunimbanu má xúʼko̱ xóo eʼthí náa xtángoo.” (Efesios 6:4.)

    “Xuni ri maquiʼni iʼjinʼla mi amu ndaʼ numu, cami xuʼcui iquin xuni huabaʼ aʼcuñi naʼ icanʼla.” (Colosenses 3:21.)

    Gaʼndaʼ xtayáá bi̱ ndiyáa ga̱jma̱a̱ atayamajkuíí

    “Mámbáa dí ikháanʼ, gaʼndoo kaʼyoo a̱ʼgiu̱u̱ xó má eyoo kaʼyaminaʼ ikhaa; xúʼko̱ má a̱ʼgu̱ gíʼmaa mbaʼyamajkuu wéñuʼ ajmbio̱o̱.” (Efesios 5:33.)

  • Mbá ixi̱

    Atiewa̱a̱n Ku̱ba̱ʼ

    Biblia naʼthí rí mugíʼnii dí ra̱májánʼ bi̱ tseñawa̱a̱n Ku̱ba̱ʼ: “Ku̱ba̱ʼ nichúu numún xa̱bu̱ [...], ga̱jma̱a̱ bi̱ kuwa ikhí nakujmiin xóo bi̱ guáʼdáá aʼkhún” (Isaías 24:5, 6). Dios manda̱ʼa̱a̱ cuenta náa xa̱bu̱ bi̱ nuni gámbáa xúgíʼ dí rígá náa tsu̱du̱u̱ Ku̱ba̱ʼ. Ikhaa maʼni gámbíin “su ninigambala ri numbaʼ” (Rí huasjŋgajma Juan [Apocalipsis] 11:18). Ikhiin xáʼngu̱u̱n guʼni rí nandún.

    I̱yi̱i̱ʼ náa ajngáa me̱ʼpha̱a̱ (2007-2025)
    Atrugua̱a̱
    Atambáʼtaa
    • me̱ʼpha̱a̱
    • Náa mataxuʼmá
    • Xóo nandaʼ ma̱ta̱ya̱a̱
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Xtángoo náa naʼthí rí xú káʼnii majmaaʼ
    • Xtángoo náa naʼthí rí nañewu̱u̱n dato ndrígáʼ
    • Configuración de privacidad
    • JW.ORG
    • Atambáʼtaa
    Náa mataxuʼmá