Apóstolu sira-nia atividade
13 Iha profeta no mestre sira iha kongregasaun+ iha Antiokia. Ema sira-neʼe mak Barnabé, Simeão neʼebé mós ema bolu Metan,* Saul, Lúcio husi Sirene no Manaen neʼebé eskola hamutuk ho ukun-naʼin distritu nian naran Herodes. 2 Bainhira sira halo daudaun serbisu ba Jeová* no halo jejún, espíritu santu dehan: “Imi haketak Barnabé no Saul+ ba haʼu hodi sira bele halo serbisu neʼebé haʼu hili ona atu sira halo.”+ 3 Tuirmai, bainhira sira halo tiha jejún no orasaun, sira tau liman ba sira naʼin-rua no haruka sira bá.
4 Entaun, espíritu santu haruka mane sira-neʼe hodi tun ba Seléusia no husi neʼebá sira saʼe ró hodi bá Xipre. 5 Bainhira sira toʼo iha Salamina, sira hahú haklaken Maromak nia liafuan iha ema Judeu nia sinagoga sira. João mós laʼo hamutuk ho sira hodi ajuda sira.*+
6 Kuandu sira laʼo haleʼu tiha illa Salamina tomak toʼo iha Pafos, sira hasoru mane Judeu ida naran Barjesus; mane neʼe mak matan-dook no profeta falsu. 7 Nia halo serbisu ba governadór* Sérgio Paulo, governadór neʼe mak ema matenek ida. Governadór neʼe bolu Barnabé no Saul tanba nia hakarak tebes atu rona Maromak nia liafuan. 8 Maibé Elimas, matan-dook neʼe, hahú kontra sira no koko atu halo governadór la rona ba sira. Elimas nia naran signifika katak matan-dook. 9 Saul, neʼebé mós ema bolu Paulo, sai nakonu ho espíritu santu no hateke didiʼak ba Elimas, 10 hodi dehan: “Ó mak ema neʼebé nakonu ho lia-bosok no buat aat oioin, ó Diabu nia oan+ no inimigu ba buat hotu neʼebé loos. Tanbasá mak ó kontinua halo kleʼuk Jeová* nia dalan neʼebé loos? 11 Agora, Jeová* foti liman hasoru ó, no ó sei sai matan-delek, ó sei la haree tan loro-matan ba tempu balu.” Iha momentu neʼe kedas abuabu mahar taka netik nia matan, no ninia matan sai nakukun. Nia laʼo haleʼu hodi buka ema atu kaer nia liman hodi lori nia. 12 Kuandu governadór haree buat neʼebé foin akontese, nia mós sai ema fiar-naʼin ida tanba nia hakfodak ho Jeová* nia hanorin.
13 Paulo hamutuk ho ninia maluk sira saʼe ró iha Pafos no toʼo iha Perga iha Pamfília. Maibé João+ husik hela sira no fila fali ba Jeruzalein.+ 14 Maibé sira sai husi Perga hodi bá Antiokia iha Pisídia. No iha loron Sábadu, sira tama ba sinagoga+ no tuur iha neʼebá. 15 Kuandu ema lee tiha husi livru Ukun-Fuan+ no mós Profeta sira-nia liafuan, sinagoga nia ulun-naʼin husu ba Paulo no Barnabé dehan: “Maluk sira, se imi iha liafuan ruma atu anima no hametin povu, bele fó-hatene bá.” 16 Entaun Paulo hamriik, no halo sinál ho nia liman, hodi dehan:
“Imi, ema Izraél sira no mós ema seluk neʼebé hamtaʼuk Maromak, rona haʼu bá. 17 Povu Izraél nia Maromak hili ona ita-nia beiʼala sira, no nia ajuda povu neʼe kuandu sira sei hela nuʼudar ema estranjeiru iha rai-Ejitu no nia lori sira sai ho kbiit neʼebé boot.*+ 18 Maizumenus ba tinan 40 iha rai-fuik, nia hatudu pasiénsia ba sira.+ 19 Bainhira nia halakon tiha nasaun hitu iha rai-Kanaan, nia fahe rai neʼe ba sira nuʼudar liman-rohan.+ 20 Buat hotu neʼe akontese maizumenus durante tinan 450 nia laran.
“Depois neʼe, nia fó juís ba sira toʼo profeta Samuel nia tempu.+ 21 Maibé depois neʼe, sira husu liurai ida,+ no Maromak fó ba sira Kis nia oan-mane Saul, neʼebé husi suku Benjamim,+ no nia ukun ba tinan 40. 22 Bainhira Maromak hasai tiha Saul, Maromak foti David nuʼudar sira-nia liurai.+ Kona-ba mane neʼe mak nia fó sasin, hodi dehan: ‘Haʼu hetan ona Jessé+ nia oan David, nia mak mane ida neʼebé monu loos ba haʼu-nia laran,+ no nia sei halo buat hotu neʼebé haʼu hakarak.’ 23 Maromak foti ona salvadór ida ba Izraél husi mane neʼe nia bei-oan hodi tuir Ninia promesa. Salvadór neʼe mak Jesus.+ 24 Antes salvadór neʼe mai, João haklaken iha ema hotu nia oin atu povu Izraél hetan batizmu hodi hatudu katak sira arrepende sira-nia sala.+ 25 Maibé bainhira João atu halo hotu ona ninia knaar, nia dehan: ‘Imi hanoin haʼu neʼe sé? Haʼu laʼós nia. Ida neʼebé mai tuir haʼu, haʼu la merese atu kore sandálias talin husi ninia ain.’+
26 “Maun-alin sira, imi Abraão nia bei-oan sira no mós ema seluk neʼebé hamtaʼuk Maromak, Maromak haruka ona liafuan salvasaun nian neʼe mai ita.+ 27 Ema neʼebé hela iha Jeruzalein no sira-nia ukun-naʼin sira la simu mane neʼe, maibé kuandu sira tesi-lia ba nia, sira kumpre buat neʼebé fó sai ona liuhusi Profeta sira,+ neʼebé sira lee ho lian makaʼas Sábadu-Sábadu. 28 Maski sira la hetan razaun ida atu fó kastigu-mate ba nia,+ maibé sira husu Pilatos atu oho nia.+ 29 Kuandu sira kumpre tiha ona buat hotu neʼebé hakerek nanis kona-ba nia, sira hatún nia husi ai-riin* no hakoi nia iha rate.+ 30 Maibé Maromak halo nia moris hiʼas husi mate,+ 31 no ba loron barak nia mosu ba sira neʼebé uluk laʼo hamutuk ho nia husi Galileia hodi bá Jeruzalein. Agora sira mak sai nuʼudar ninia sasin ba povu.+
32 “Entaun, ami haklaken liafuan diʼak ba imi kona-ba promesa neʼebé Maromak halo ona ho ita-nia beiʼala sira. 33 Maromak kumpre duni promesa neʼe ba ita, neʼebé mak sira-nia bei-oan, hodi fó moris-hiʼas ba Jesus.+ Neʼe tuir duni buat neʼebé hakerek nanis ona iha salmo segundu: ‘Ó mak haʼu-nia oan-mane; ohin haʼu sai ona ó-nia aman.’+ 34 Maromak halo nia moris hiʼas husi mate no nia sei nunka sai fali ema ho isin neʼebé bele mate no dodok. Maromak hatudu sai neʼe kuandu nia dehan: ‘Haʼu sei hatudu domin ho laran-metin ba imi hodi tuir haʼu-nia promesa ba David.’+ 35 Iha mós salmo seluk neʼebé dehan: ‘Ita sei la husik Ita-nia atan neʼebé laran-metin ba Ita atu ninia isin sai dodok.’+ 36 Kona-ba David, nia serbí Maromak* durante ninia moris tomak, depois neʼe nia mate,* no ema hakoi nia hamutuk ho ninia beiʼala sira, no ninia isin sai dodok.+ 37 Maibé, kona-ba ida neʼebé Maromak fó moris-hiʼas, ninia isin la sai dodok.+
38 “Tan neʼe, maun-alin sira, haʼu fó-hatene ba imi katak Maromak fó perdua ba ema nia sala sira liuhusi ema neʼe.+ 39 Moisés nia Ukun-Fuan+ labele halo imi sai ema laran-loos, maibé liuhusi ema neʼe, Maromak dehan sai katak ema hotu neʼebé fiar mak ema laran-loos.+ 40 Tan neʼe, kuidadu bá atu buat neʼebé profeta sira dehan ona la mosu ba imi. Livru Profeta dehan: 41 ‘Imi neʼebé gozadór, imi sei haree duni ida-neʼe no sei hakfodak. Tuirmai imi sei lakon mohu, tanba imi sei la fiar buat neʼebé haʼu halo iha imi-nia tempu maski ema ruma esplika ba imi ho didiʼak.’”+
42 Bainhira sira laʼo sai daudaun, ema sira-neʼe hahú husu sira atu bele koʼalia tan kona-ba buat sira-neʼe iha loron Sábadu tuirmai. 43 Bainhira sira hotu husik tiha sinagoga neʼe, ema Judeu barak no mós ema sira neʼebé simu ona relijiaun Judeu nian,* laʼo tuir Paulo no Barnabé. Sira naʼin-rua koʼalia hodi fó laran-manas ba sira atu hela nafatin iha Maromak nia laran-diʼak neʼebé boot.+
44 Iha loron Sábadu tuirmai, besik ema hotu iha sidade neʼe halibur hamutuk atu rona Jeová* nia liafuan. 45 Kuandu ema Judeu sira haree ema-lubun neʼe, sira sai laran-moras tebes no hahú koʼalia aat hodi kontra buat neʼebé Paulo dehan.+ 46 Tuirmai, Paulo no Barnabé ho aten-brani dehan ba sira: “Maromak nia liafuan tenke fó sai uluk ba imi.+ Maibé tanba imi la simu ida-neʼe, imi hatudu sai ona katak imi la merese atu hetan moris rohan-laek. Neʼe duni, agora ami fó sai fali ida-neʼe ba ema husi nasaun seluk.+ 47 Tanba Jeová* haruka ami ho liafuan sira tuirmai neʼe: ‘Haʼu hili ona ó* nuʼudar naroman ba nasaun sira atu ó lori salvasaun toʼo rai hotu iha mundu tomak.’”+
48 Kuandu ema husi nasaun sira rona kona-ba neʼe, sira haksolok no fó glória ba Jeová* nia liafuan, no ema hotu neʼebé prontu atu simu lia-loos neʼebé lori ba moris rohan-laek, ema sira-neʼe sai fiar-naʼin. 49 Liután neʼe, Jeová* nia liafuan habelar iha rai neʼe tomak. 50 Maibé ema Judeu sira lori lia ba feto naran-boot sira neʼebé hamtaʼuk Maromak no mós ba ema-boot sira iha sidade neʼe, no sira book ema atu fó-terus+ ba Paulo no Barnabé no soe sira ba sidade nia liʼur. 51 Entaun sira naʼin-rua liki rai-rahun husi sira-nia ain* hasoru ema sira-neʼe. Tuirmai, sira laʼo ba Ikónio.+ 52 Dixípulu sira kontinua haksolok+ no sai nakonu ho espíritu santu.