FAGNONTENEA O TANORAO
Afake Magnampe Ahy vao ty Baiboly?—Fizaràgne 1: Fantaro ze Raha Rehafe ty Baiboly
“Nikezake namaky Baiboly raho faie tsy nivitako satria ndra lava loatse.”—Briana, 15 taogne.
Hoe izay ka vao ty tsapa’o? Naho izay, le hagnampe azo ty lahatsoratse toy!
Nagnino ro ilaegne ty mamaky Baiboly?
Hoe mahakamo vao ty mamaky Baiboly? Ie aloha ara-dalàna naho mahatsapa hoe izay rehe. Mete hieretseretse rehe tie arivo mahery ty peje agnate’e ao, kidikidy ty sora’e sady tsy mba misy sare. Le va’e hirehake rehe tie ndra aleo’o magnente tele naho video!
Faie izao: Akore ty hatao’o naho mahatrea arimoara fa hambo’e fisiagne fanagnagne sarobily rehe? Tsy mba tea’o vao ty hagnente ty raha agnate’e ao?
Manahake o arimoara iohoe ty Baiboly. Misy fahendreagne sarobily ty agnate’e ao, sady hagnampe azo mba
Hahay hanapa-kevetse
Hahay hifandrambe amy ty rae aman-drene’o
Hahay hifily namagne
Hiatreke ty raha mampialy saigne
Boke fa hambo’e vao le mbe ho azo ampiharegne amy izao? Ie, satria “ty Soratse Masigne atoagne iaby le boake amy ty hery ty fagnahy masin’Andrianagnahare.” (2 Timoty 3:16) Boake aman’Andrianagnahare areke ty torohevetse agnate Baiboly ao sady i reke ty fara’e mahay amy ze kila raha iaby.
Manahake ty arimoara feno fanagnagne sarobily ty Baiboly sady misy fahendreagne sarobily ty agnate’e ao
Akore ty fomba hamakiagne Baiboly?
Azo’o asese ty vaky aze. Amy izay ho trea’o amy ty ankapobei’e ty hafatse agnate Baiboly ao. Maro ty fomba azo amakiagne o Baibolio. Faie intoa misy soso-kevetse roe:
Azo’o atao ty mamaky aze faie magnorike ty filahara o boke 66 amy Baiboly ao reo. Ty dika izay, manomboke amy Genesisy hatrake amy Apokalypsy.
Azo’o atao ka ty mamaky aze arakarake ty fotoagne nisehoa ty fitantaragne amy Baiboly ao.
Soso-kevetse: Amy ty fizaràgne faha-4 amy ty Tari-dalagne Hoahy ze Mianatse ty Saontsin’Andrianagnahare ao ty raha niseho tamy ty fiaigna i Jesosy tambone tane tetoa.
Azo’o atao ka ty mifily tantara o ndaty amy Baiboly ao nanagne olagne mitovy amy ty azo. Ohatse:
Te hanagne namagne azo atokisagne vao rehe? Vakio ty tantara i Davida naho i Jonatana. (1 Samoela, toko 18-20) Henteo ka naho fa avy eo ty devoara tihoe: “Akore ty Hahazoagne Namagne Tsy Mivalike?”, mba hahatreava’o tie ino ty lesogne azo’o rambesegne amy i tantaray.
Te hahavita hanohetse tsapa hevetse vao rehe? Vakio ty tantara i Josefa fa nahavita nanao izay reke. (Genesisy, toko 39) Henteo naho fa avy eo ty devoara tihoe: “Akore ty hanoheragne tsapa hevetse? Josefa—Fizaràgne 1” naho tihoe: “Nisy Nanao Kitomboke! Josefa—Fizaràgne 2” mba hahatreava’o tie ino ty lesogne azo’o rambesegne boake amy i tantaray.
Tea’o ho fantatse vao tie nagnino ro afake magnampe azo ty vavake? Vakio ty tantara i Nehemia. (Nehemia, toko 2) Henteo ka naho fa avy eo ty devoara tihoe: “Namale ty Vavake Natao’e ty Andrianagnahare” mba hahatreava’o tie ino ty lesogne azo’o rambesegne boake amy i tantaray.
Soso-kevetse: Mipaliava toeragne bangigne tsy misy magnelengelegne naho mitabataba naho fa hamaky Baiboly, amy izay rehe mifantoke soa.
Azo’o atao ka ty mifily fitantaragne ndra salamo, le avy eo magnente ty lesogne azo’o ampiharegne naho fa vita’o vaky reke. Saintsaigno ty fagnonteneagne mitovy amy iretoa naho fa boake namaky aze rehe:
Nagnino ro nampanorate i Jehovah agnate Baiboly ao ty tantara toy?
Manao akore ty toetse i Jehovah ndra ty fomba fanoa’e raha naho henteagne ty tantara nivakieko toy?
Akore ty azoko ampiharagne izay amy ty fiaignako?
Soso-kevetse: Mametraha tanjogne! Sorato tie ombia rehe ro hanomboke hamaky Baiboly.