Loharanon-kevetse amy ty Fanompoagne Naho ty Fiaignantika Kristiana
© 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
1-7 SEPTAMBRA
HARENA AMY TY SAONTSIN’ANDRIANAGNAHARE OHABOLANA 29
Isintaho ty Finoanoam-poagne Naho ty Fombafomba Tsy Mifagnarake amy ty Baiboly
wp16.06 6, efajoro
Fahitagne Miomba o Mipetrake An-dagnitse Agneo
Ndaty an-tapetrisa’e ty mino finoanoam-poagne, le tena matahotse o fagnahy ratio. Mitamiry aoly ndra vahatse iareo mba hiarova iareo ty tegna iareo. Faie tsy mila manao izay rehe satria izao ty rehafe ty Baiboly: “Mivazoho mbaombao, magneneke ty tane toy ty fihaino i Jehovah satria reke te hampiasa ty heri’e mba hagnampeagne ze manompo aze amy ty fo’e iaby.” (2 Tantara 16:9) Mahery mandikoatse i Satana ty Jehovah, i tena Andrianagnaharey. Hiaro azo reke naho matoky aze rehe.
Naho te ho voaro rehe, le mila mianatse ze raha také i Jehovah sady mampihatse izay. Navory o Kristiana voaloha’e ta Efesosy agneo ohatse ze boke iareo miomba ty mazỳ, le noroa’e. (Asa o Apostolio 19:19, 20) Tea’o ka vao ty harovan’Andrianagnahare? Poteho iaby areke ze raha misy ifandrambesa’e amo o demoniao. Agnisa izay ty aoly, vahatse, sampy, boke miomba ty mazỳ, kofehe ndra ravake atao fiaro.
Mitaoa amy ty Fombafomba amo o Mateo
13 Akore naho misy fombafomba tsy azo’o antoke tie mete ndra tsy mete? Mivavaha amy i Jehovah, le mangataha fahendreagne. (Vakio ty Jakoba 1:5.) Manoa ka fikarohagne amo o bokentikagneo, le mirehafa amo o androanavio naho ilaegne zay. Tsy hirehake ty raha toko’e hatao’o iareo fa ty toro lala ty Baiboly ro hatoro iareo azo. Agnisa izay ze voarehake atoa. Mizatse ‘mampiasa soa ty sai’o’ rehe naho manao ireo, le hahay “hagnambake ty soa naho ty raty.”—Heb. 5:14.
“Handeha amy ty Hamaregnagne Raho”
12 Fombafomba tsy teà i Jehovah. Va’e hasae ty longontika ndra mpiara-miasa ndra mpiara-mianatse amantika hanao fete naho fombafomba tsy teà i Jehovah tikagne. Ino ty hagnampe antika tsy ho voatary iareo? Toko’e hotadidientika ty anto’e mahavy i Jehovah tsy ho tea i fetey ndra i fombafombay. Magnino naho karohegne agnate o bokentikagneo ao ty niatomboha i fetey? Hotreantika tie amy izay tie ino ty rehafe ty Baiboly. Naho mitadidy ty anto’e mahavy antika tsy manao i fete rey tika, le ho azontika antoke tie manao “ze ankasitraha i Tompo” tikagne. (Efes. 5:10) Tsy ‘hatahotse ndaty’ tika naho matoky i Jehovah vaho ty Saontsi’e.—Ohab. 29:25.
Vatosoa Ara-pagnahy
it “Fandokafana” § 1
“Fitsiririagne”
Ty hoe mitsiriry ndaty, le manao rehake fideragne losotse loatse ndra tsy maregne ndra tsy avy am-po ndra maro loatse mba hamalefaleagne aze. Mateteke, le tsy mahasoa i ndatỳ ty fanoagne izay satria manjare mahavy aze hirohake. Mitsiriry ndaty ty ndaty ila’e mba hahazoa’e raha ndra voninahitse boake amy i ndaty tsiririe’ey. Manao izay reke mateteke mba hamandrihagne i ndatỳ. (Oh 29:5) Tsy managne fahendreagne boake ambone agne ze mitsiriry ndaty fa ty fahendrea ty tontolo magnavakavake, tea tegna naho manao soa miatreke toy ty mikomandy aze. (Jk 3:17) Hejen’Agnahare ty ndaty manao soa miatreke, mavande, mitsiriry ndaty loatse ndra magnomey voninahitse ndaty naho manao ze hahavy aze hirohake.—2Ko 1:12; Ga 1:10; Ef 4:25; Kl 3:9; Ap 21:8.
8-14 SEPTAMBRA
HARENA AMY TY SAONTSIN’ANDRIANAGNAHARE OHABOLANA 30
“Ko Atao Mahantra Raho Faie ko Atao Mpagnarivo Ka”
w18.01 24-25 § 10-12
Hatea Manao Akore ty Tena Mahasambatse?
10 Maregne fa sambe mila vola tika iaby sady toe fiarovagne ka io. (Mpito. 7:12) Faie akore naho le fa tsahatse hivilianagne ze raha tena paliaentika avao ty volantikagne? Ho sambatse vao tika? Ie! (Vakio ty Mpitoriteny 5:12.) Nivavake hoe izao ty Agora ana-dahy i Jake: “Ko atao mahantra raho faie ko atao mpagnarivo ka. Le fa ze hanegne tsahatse ahy avao ro engao hohaneko.” Haintika ty anto’e mahavy aze tsy te ho poi’e. Nirehake reke tie tsy te hanjare mpangalatse, tsy mone hagnafa-baraka an’Agnahare. Faie nivavake ka reke mba tsy hanjare mpagnarivo. Ino ty anto’e? Hoe reke: “Tsy mone handietse azo raho naho fa vontsigne, le hirehake tie: ‘I Jehovah-o ro ia?’” (Ohab. 30:8, 9) Faie miantehetse amy ty fanagna’e ty ndaty ila’e fa tsy aman’Agnahare. Va’e mahafantatse ndaty hoe izay varagne rehe.
11 Tsy afaka ty hampifale an’Andrianagnahare ty ndaty tea vola satria hoe ty Jesosy: “Tsy misy mahavita manompo tompo roe; fa ty raike tsy maintsy hoheje’e, le ty raike hotea’e. Ndra ty raike hipiteha’e, le ty raike hambanémbané’e. Tsy hovita’areo ty hanompo an’Andrianagnahare naho o Harenao.” Hoe ka reke taloha ty nirehafa’e izay: “Ko mamory harena ho anareo an-tane etoy sasa, satria misy biby kidikidy homagne aze naho harefesegne manimba aze vaho mpangalatse mamaky tragno ty etoy. Fa an-dagnitse agne ro amorio’areo harena, satria tsy misy biby kidikidy homagne aze naho harefesegne manimba aze vaho mpangalatse mamaky tragno ty agne.”—Mat. 6:19, 20, 24.
12 Maro ty mahatsapa tie vao mainke nihasambatse naho vao mainke nanam-potoagne hanompoagne i Jehovah naho fa nagnatsotra ty fiaigna’e. Nanagne tragno jabajaba naho orinasa ohatse ty Jack mitoboke a Etazonia agne. Faie navili’e rey mba hahafaha’e hanao mpisava lalagne miarake amy i vali’e. Hoe reke: “Tsy mora ty nienga i tragno’ay tsy moramoray naho ty fanagna’ay t’ambanevolo agne. Tagnate ty taogne maro, le lava nisy olagne avao ty tam-piasagne agne, le soregne raho isake tie noly. Faie i valiko tsy hoe izay. Mpisava lalagne reke, le lava falefale avao. Hoe reke tamako: ‘Tena mahafinaritse aloha ty sefoko sady tsy misy hoe’e!’ Faie raike avao hinane zao ty sefo’ay roe satria fa mpisava lalagne ka raho. Tsy ia zay fa i Jehovah.”
w87 15/8 30 § 8
Matahora i Jehovah, le ho Sambatse Rehe
◆ 30:15, 16—Ino ty teagne horehafegne amo o ohatse reo?
Fagniriagne tsy mete afa-po ty tea’e horehafegne. Miboboke lio o lintao. Hoe izay ka ty ndaty managne fagniriagne tsy mete afa-po. Lava te hampitombo ty fahefà’e naho ty vola’e avao reke fa tsy mete afa-po. Hoe izay ka fa tsy mete vontsigne ty Sheôl sady lava mivoha avao mba handrambe mate hafa. (Genesisy 30:1). Misike rano o tane maikeo faie tsy ela avao le fa maike ka. Mandany ze omeagne aze o afò, le avy eo mandefa lelan’afo mba hahazoagne ze trà’e. Hoe izay ka ty ndaty managne fagniriagne tsy mete afa-po. Faie tsy hoe izay ty ndaty tarihe ty fahendrean’Agnahare satria tsy tea tegna.
Akore ty Hahaiagne Mionogne amy Ze Anagnagne?
Manontòna vola hey izay vaho mivily raha. Maregne fa hoe ty ndaty taloha ro mpanao izay faie magnampe mba hisorohagne olagne ty fanoagne izay. Magnampe ndaty maro tsy hitrosa naho tsy hiaretse ty voka-draty izay o toro lalagne iohoe. Ty anto’e, mangalake tombo’e bey o mpivarotseo naho mitrosa rehe, hafarà’e mihoatse lavitse ty toko’e ho ie ty vily i entagney. Mirehake ty Baiboly tie “hendre” o vitikeo, satria “mamory hanegne amy ty fotoagne famoriam-bokatse” mba hampiasae’e amy ty hoavy.—Ohabolana 6:6-8; 30:24, 25.
Mikezaha ho Ambahiny i Jehovah Nainai’e
18 Soa naho mandineke ty fomba fiheverantika o volao tika. Dineho zao: ‘Mieretseretse mateteke miomba ty vola naho ty raha azoko viliegne vao raho? Naho mitrosa vola raho, tsy ahereko aniany vao zay satria mieretseretse raho tie mbe tsy paliave i ndatỳ i vola’ey? Miheve-tegna ho ambone vao raho satria manam-bola? Matity vao raho? Mieretseretse vao raho tie tea vola i rahalahy naho rahavave manam-bola bey rey? Ty ndaty manam-bola vao ty tena teako hatao namagne le ze tsy managne hejeko?’ Tena lahibey ty handinehantika o fagnonteneagne reo satria nasaegne mba ho ambahiny i Jehovah tika. Afake miaro ze tombotsoa anagnantika zay tika naho fa tsy tea vola loatse. Tsy ombia hienga antika ty Jehovah naho fa manao izay tika!—Vakio ty Hebreo 13:5.
Vatosoa Ara-pagnahy
Trea amo o Raha Finorogneo ty Fahendrea i Jehovah
11 Misy lesogne lahibey ianarantika boake amo o bitrom-batò. (Vakio ty Ohabolana 30:26.) Mitovitovy amo o bitrò reke faie kede naho boribory ty sofi’e sady fohe ty tombo’e. Amo o harambatò ey ty misy aze. Afake miaro tegna soa o bitrom-batò satria mahimbagne ty maso’e. Mietake amy ty lavadavake amo o harambatò ey reke naho fa misy biby hitsepake aze. Maro iareo ty miara-monegne satria izay ty miaro iareo amy ty loza sady hahavy iareo hafana naho fa asotry ty andro.
12 Ino ty ianarantika boake amo o bitrom-batò? Mahimbagne o biby iohoe, le tsy mora tsepahegne. Talakese’e lavitse avao ze biby hitsepake aze, le tsy mihalavitse ze lavadavake amo o harambatò ey reke mba hiarova’e ty fiai’e. Toko’e hahimbagne ka tika, le hamantatse mialoha ze raha va’e hanimba ty finoantika, amy ty tontolo i Satana toy eto. Nandrisike o Kristianao hoe izao ty apostoly Petera: “Mandineha soa naho miambena nareo fa i Devoly fahavalo’areoy magnarioke mbaombao hoe liona miregnetse mipay ndaty havorembore’e.” (1 Pet. 5:8) Lava niambegne avao ty Jesosy tamy ie mbe tan-tane etoỳ mba tsy ho voatao i Satana hivalike. (Mat. 4:1-11) Fitsikombe soa hoahy ty mpanonjohy ty lia’e reke.
13 Ho afake hiambegne tika naho mandrambe ze fagnampeagne omey i Jehovah mba hiarovagne antikagne. Tsy toko’e hataontika tsialiaso ty fianaragne ty Saontsi’e naho ty fagnatrehagne fivoriagne. (Lioka 4:4; Heb. 10:24, 25) Manahake i bitrom-bato miara-monegne rey, le toko’e hifagnosehose amo Kristiana namantikagneo ka tika. “Ho afake hifampahery” tika tie amy izay. (Rom. 1:12) Mitovy hevetse amy i Davida mpanao salamo tika naho magneke harova i Jehovah amo o fomba iohoeke. Izao ty nirehafe’e: “I Jehovah ty harambatoko naho fiarovagne mafe hoahy sady Mpamonje ahy. I Andrianagnaharekoy ty lamilamiko. Hitsoloke ama’e raho.”—Sal. 18:2.
15-21 SEPTAMBRA
HARENA AMY TY SAONTSIN’ANDRIANAGNAHARE OHABOLANA 31
Lesogne Boake amy ty Torohevetse Feno Hatea Nimea ty Rene Raike
Ampianaro Hanagne Findesam-batagne Soa ty Ana’o
Ampianaro aze ty maregne miomba ty filagne. Ilaegne ty fampitaoagne. (1 Korintianina 6:18; Jakoba 1:14, 15) Rehafe ty Baiboly tie fagnomezagne boake aman’Andrianagnahare ty filagne fa tsy fandry i Satana. (Ohabolana 5:18, 19; Tononkiran’i Solomona 1:2) Mete hanagne heve-diso miomba ty filagne ty ana’o naho ze raha raty miomba izay avao ty rehafe’o. Hoe ty Corrina, tanora a Frantsa agne: “Ty raha raty miomba o filagneo avao ty nirehafe ty rae aman-dreneko, hafarà’e nanjare raty ty fiheverako o filagneo.”
Anò azo antoke tie fanta ty ana’o ty maregne miomba ty filagne. Hoe ty Nadia, mipetrake a Meksike agne: “Nataoko taka o anako reo tie raha soa naho voajagnahare ty filagne sady natao i Jehovah hankamamie o olombelogneo. Faie ty mpivaly avao ro mahazo mifampila. Ahazoagne fahafinaretagne io ndra mampijale ka arakarake ty fampiasàgne aze.”
ijwhf nim. 4 § 11-13
Akore ty Hagnazavako amy ty Anako tie Mete vao sa Tsy Mete ty Minon-toake?
Le avy le mirehafa ama’e fa ko ireke ro lignase’o hirehake. Izay ty natao i Mark, mipetrake a Grande-Bretagne agne. Hoe reke: “Nagnonteneako i ana-dahiko valo taogney tie mete sa tsy mete ty minon-toake. Ty anto’e tsy voatere hohay o ajajao zay. Faie tsy nataoko matotse bey i rehakey fa nataoko mahafinaritse, le nanjare nahavany nirehake ty heve’e reke.”
Mirehafa mateteke amy ty ana’o naho tea’o hisy voka’e ty raha rehafe’o ama’e. Naho fa beibey reke, afake mirehake ama’e kindraike miomba ty finoman-toake rehe ndra tie raha hafa aza ty ampianare’o. Ohatse naho fa mampianatse aze rehe tie mila mitao soa reke naho fa agn’arabey ey ndra naho fa mirehake miomba ty filagne rehe.
Mikezaha ho modely. Manahake o eponzio o ajajao. Mora misike ranon-draha ohatse o eponzio, le hoe izay ka o ajajao. Mora mala-tahake ty raha atao o ndaty bey io iareo lohotsie fa ty raha atao ty rae aman-drene iareo. Izay ty trea o mpikarokeo. Vaho misy raha mahasoregne ndra mampivali-doha azo vao ohatse, le fa minon-toake rehe? Naho manao izay rehe, le va’e hieretseretse ty ana’o tie mila minon-toake naho te hahavita hamaha olagne. Mikezaha areke mba ho modely. Anò trea’e tie mahafehe tegna rehe fa tsy minon-toake maro loatse.
g17.6 9 § 5
Ampianaro Hiambane ty Ana’o
Ampianaro hatarike reke. Atorò aze fa “ty magnomey ro tena mahasambatse ambone ty mandrambe.” (Asa o Apostolio 20:35) Akore ty hanoa’o izay? Manoa lisita miarake ama’e, le sorato ao ty agnara ze ndaty mila alaegne ndra ateregne, mila ampeagne hanao ty bezara’e ndra managne raha simba mila amboaregne. Indeso miarake ama’o reke naho fa magnampe ndaty hoe izay rehe. Hotrea’e amy izay tie fale sady afa-po rehe naho fa mikarakara ze paliae ty hafa. Tena hagnampe aze hiambane ty modely omei’o.—Toro lalagne: Lioka 6:38.
Vatosoa Ara-pagnahy
w92 1/11 11 § 7-8
Fampianaragne Tamy ty Andro ty Baiboly
7 Mbe kede ty ajaja tamo o Israelio eo, le fa nampianare ty rae’e naho ty rene’e. (Deoteronomia 11:18, 19; Ohabolana 1:8; 31:26). Amy ty Dictionnaire de la Bible amy ty firehake Frantsay ao, le nanoratse hoe izao ty manam-pahaiagne raike miomba ty Baiboly atao tihoe E. Mangenot: “Naho vaho nahay nirehake ty ajaja raike, le avy le nianatse andinin-teny tsiampeampe boake amy i Lalànay ao. Magnerenkeregne andinin-teny ama’e ty rene’e, le naho fa tadidi’e igne, le mea i rene’e hafa indraike reke. Nisorategne an-taratasy i andinin-teny fa hay iareo rey naho fa tafara tatoy, le nimeagne iareo. Natao zay mba handrisihagne iareo hamaky teny, amy izay afake manohy mianatse avao iareo naho fa mihabey, zane hoe hamaky naho hisaintsaigne ty lalà i Tompo.”
8 Te hirehake zay tie ty fomba fampianaragne fototse nampiasae iareo, le ty tsianjery. Tsy maintsy nampidiregne am-po ze raha nianaragne miomba ty lalà i Jehovah naho ty fifandrambesa’e amo o vahoa’eo. (Deoteronomia 6:6, 7) Tsy maintsy nisaintsaigne iareo zay. (Salamo 77:11, 12) Misy raha isan-karaza’e magnampe amy ty fitadidiagne nampiasaegne, mba hagnampeagne o tanorao naho o antetseo hahatadidy. Agnisa izay ohatse ty abody acrostiches. Zane hoe, misy andinin-teny mifagnarakarake manomboke amy ty litera sambe hafa faie magnorike ty filahara ty abody hebreo (manahake ty amy Ohabolana 31:10-31 ao). Ndra ka ty allitération (rehake manomboke amy ty litera ndra feo mitovy), naho ty fampiasagne iake, manahake o ampiasaegne amy ty tapa’e fara’e amy ty Ohabolana toko faha-30 ao reo. Mahaliagne ty mahafantatse tie hevere ty manam-pahaiagne ila’e fa magnazatse ty ajaja lahilahy mpianatse hitadidy, i Fagniahagne Andro i Gezer-ay. Agnisa ty sora-tagnagne hebreo fa haehae io.
22-28 SEPTAMBRA
HARENA AMY TY SAONTSIN’ANDRIANAGNAHARE MPITORITENY 1-2
Ampiofagno o Tanorao
w17.01 27-28 § 3-4
“Omeo Andraikitse Ze Lahilahy Atokisagne”
3 Teà ty maro amantika ty manao ty asa ampanoegne antika agnivo ty fandaminagne eo sady nainantika ho itika avao ka ty hanao i asa rey. Faie mampalahelo fa mihantetse manahake i Adama tika tarana’e. (Mpto. 1:4) Miterake olagne amy ty tena Kristiana ze raha zay. Ty anto’e, mbe maro ty asa fitoriagne mila atao sady mila mampiasa fitaovagne naho teknolojia moderina ty fandaminagne mba hagnatanterahagne ze tetik’asa mifandrambe amy izay. Mateteke, le tsy ela avao ty iovaovà o teknolojiao hafarà’e va’e tsy haharake ty fianaragne mampiasa aze ze fa nahazohazo taogne. (Lioka 5:39) Faie ndra tie mbe mahavita mianatse aza iareo, le fa tsy mahozatse manahake o tanorao sasa. (Ohab. 20:29) Tena soa areke naho mampiofagne o tanorao mba hahazo andraikitse fagnampe’e iareo. Trea tie bey hatea o rahalahy bey taogneo naho manao izay.—Vakio ty Salamo 71:18.
4 Kindraike, le va’e tsy ho mora amo o rahalahy managne andraikitseo ty hagnomey i andraiky iareoy o rahalahy tanorao satria matahotse iareo tie hoazo o ndaty hafa i andraikitse tena tea iareoy. Ty ila’e ka matahotse kera tsy ho vita soa i asay naho tsy ireke ty manao aze. Mieretseretse ka ty hafa tie tsy manam-potoagne hampiofagnagne rahalahy hafa. Mila manam-paharetagne areke o rahalahy tanorao naho mbe tsy nahazo andraikitse fagnampe’e.
Vatosoa Ara-pagnahy
it “Mpitoriteny” § 1
Mpitoriteny
Kôhelet (midika tihoe “Mpamory ndra Mpitoka vahoake”) ty itokavagne o boke iohoe amy Baiboly Hebreo ao. Faie ty Dikan-drehake Grike Fitopolo, le nandika o agnaragne io tihoe Ekklesiastes. “Ndaty agnisa ty fiangonagne ndra agnisa ty vahoake vory ty dika io. Mahavoarehake soa ty andraiky ty mpajaka o Israelio ty rehake hebreo tihoe Kôhelet. (Mpto 1:1, 12) Ty anto’e, andraiky i mpanjakay ty magnampe i vahoakey tsy hivalike amy i tena Mpanjaka naho Andrianagnahare iareoy. (1Mp 8:1-5, 41-43, 66) Midika areke zay tie, mpanjaka tena soa ze mitarike i vahoakey hanompo i Jehovah, le mpanjaka raty ze tsy manao izay. (2Mp 16:1-4; 18:1-6) Fa nisy fotoagne ty Solomona mpamory vahoake, namory o Israelitao naho o vahinio tamy i tempolỳ ao. Nanoratse ty Mpitoriteny ka reke mba handrisihagne o vahoan’Agnahareo mba hisintake amy ty asa tsy misy dika’e naho tsy mahasoa amy ty tontolo toy eto, le hanao ze asa ankasitraha i Andrianagnahare fa nanokagna iareo tegnay.
29 SEPTAMBRA–5 OKTOBRA
HARENA AMY TY SAONTSIN’ANDRIANAGNAHARE MPITORITENY 3-4
Anò ze Hahamafe i Taly Teloy
ijwhf nim. 10 § 2-8
Mahaia Manahatsahatse Naho fa Mampiasa Fitaovagne Elektronike
● Va’e hahasoa o mpivalio o fitaovagne elektronikeo, naho ampiasae iareo amy ty fomba soa. Ty mpivaly ila’e zao naho fa tsy mifankahita, le mampiasa fitaovagne elektronike mba hahafaha iareo mifampirehake.
“Ndra mesaze tsotra manao tihoe ‘teako rehe’ ndra ‘manignako rehe’ le fa sarobily.”—Jonathan.
● Va’e hanimba tokatragno o fitaovagne elektronikeo naho tsy mahay manahatsahatse o mpivalio naho fa mampiasa aze. Va’e ho tondregne mikitikitike ty tableti’e ndra ty telefoni’e avao ohatse ty mpivaly ila’e, le hanjare tsy hidare i vali’e sady hihegne ka ty fotoagne hiaraha’e ama’e.
“Haiko tie te hirehake amako ty valiko faie mateteke raho ndra tondregne amy i telefonikoy avao.”—Julissa.
● Misy ndaty ila’e mieretseretse tie mbe afake mifampirehake soa amy i vali’e avao reke ndra tie sady mikitikitike tablety naho telefony aza. Nirehake hoe izao ty Sherry Turkle, manam-pahaiagne miomba ty fiaraha-monegne: “Tsy afake manao raha maro indraike mandeha o ndatio.” Ndra tie misy ndaty mieretseretse aza tie azo atao ty manao raha maromaro indraike mandeha, le tsy ho vita’e zay. Hoe indraike ty Sherry Turkle: “Naho mikezake manao raha maromaro indraike mandeha tika, le tsy ho vitantika soa ty ila’e ama’e.”
“Mahafinaritse ahy ty mirehake amy i valiko naho tsy manao raha hafa reke fa mitsanogne ahy soa. Faie naho manao raha hafa reke naho fa mirehake ama’e raho, le hoe raha tsy mampagninogne aze zay ndra eo raho ndra tsy eo.”—Sarah.
Tadidio zao: Miankigne amy ty fomba ampiasà’o o fitaovagne elektronikeo avao ty hahavy aze hahasoa ndra hanimba ty tokatragno’o.
Ambeno Tsy Hikipe i ‘Lelan’afo Boake amy i Jah-y’
12 Akore ty azo ty mpivaly anahafagne i Akoila naho i Prisila? Saintsaigno ty raha azo’areo mirovaly atao. Misy asa vao azo’areo mirovaly iarahagne manao ndra tie va’e ho vita’o ihe raike avao aza? Niarake nitory zao ohatse ty Akoila naho i Prisila. Afake manao hoe izay tsy tapake ka vao nareo? Niarake nanao asa fivelomagne ka ty Akoila naho i Prisila. Va’e tsy hitovy ty asa’areo mirovaly faie va’e ho azo’areo atao ty miarake manao tolon-draha an-tragno ao. (Mpito. 4:9) Naho mifagnampe amy ty asa atao nareo, le hanjare ho ekipa raike sady hanagne fahafahagne hifampirehake soa. Fa 50 taogne mahery ty nifanambalia i Robert naho i Linda. Hoe ty Robert: “Tsy le manam-potoagne maro mba hiarahagne mihisa zahay mirovaly. Faie fale raho naho fa miara-miasa zahay. Iraho ohatse manasa finga le i valiko magnamaike aze, ndra ka naho fa iraho mikarakara zaridaigne an-tane agne, le mbamako mbeo reke mba hagnampe ahy. Mahavy anay hifandrambe soa ty fanoagne raha miarake. Vao mainke mitombo avao ty fifankateava’ay.”
13 Tadidio fa tsy tihoe le avy le hifandrambe maifitse ty mpivaly naho fa miara-miasa. Hoe ty ampela raike manambaly a Brezily agne toy: “Maro ty raha va’e hahatondregne amy hinane izao, le va’e ho mora ty hieretseretse tie, ‘ino ty mbe handaniagne fotoagne hanoagne raha miarake, tika ndra fa tragno raike.’ Faie nianarako tie mbe misy raha hafa mila atao ankoatse tihoe fa tragno raike. Midika ka zay tie mila mihevetse ze raha ilae i valiko raho.” Mareho moa ty raha natao i Bruno naho i Claudia. Nipay ze hahasoa i vali’e ty Bruno, le hoe izay ka ty Claudia. Hoe ty Bruno: “Naho fa izahay miarake, le apo’ay hey ty telefoni’ay le mankamamy i fiaraha’aỳ zahay.”
14 Akore indraike naho tsy le zatse manao raha miarake nareo mirovaly? Va’e tsy mitovy raha teagne ndra raha heje nareo. Ino ty azo’areo atao? Eretsereto i sorogn’afo nirehafentika taloha tagney. Amy ty voaloha’e, le tsy tihoe le avy le hirebareba bey i afoy. Mila tovogna’o hatae tsikedetsikede avao reke mba hirebareba’e. Mitovy amy izay ka, magnino naho atomboke amy tihoe manokagne fotoagne tsiampeampe isan’andro mba hanoagne raha miarake? Faie anò azo antoke tie, raha sambe tea’areo ty atao, fa tsy ty raha hiterake aly. (Jak. 3:18) Naho raha madinedineke hoe izay ty anomboha’areo aze, le mitovy amy tihoe mamelogne ty fifankateava’areo nareo.
Ambeno Tsy Hikipe i ‘Lelan’afo Boake amy i Jah-y’
3 Sambe mila mikezake mba hifandrambe soa amy i Jehovah o mpivalio, amy izay mirebareba avao i ‘lelan’afo boake amy i Jah-y.’ Nagnino ty fanoagne izay ro mahasoa ty fanambalia iareo? Ho vognogne hampihatse ty toroheve i Rae’areo an-dagnitse agney nareo naho sambe mihevetse ty fifandrambesa’areo ama’e ho sarobily. Ho vita’areo amy izay ty hiatreke ze olagne va’e hahavy ty fifankateava’areo hihamanintsigne. (Vakio ty Mpitoriteny 4:12.) Mikezake mafe mba hitsikombe i Jehovah ka ty ndaty soa fifandrambesagne ama’e sady mikezake hanagne ty toetse’e. Agnisa izay tihoe soa fagnahy, manam-paharetagne naho tea mamela heloke. (Efes. 4:32–5:1) Hampitombo ty fifankateava o mpivalio ty fanehoagne o toetse rehoe. Hoe ty rahavave Lena, fa 25 taogne mahery nanambaliagne: “Naho fa soa fifandrambesagne amy i Jehovah ty ndaty raike, le mora ty mitea naho magnaja aze.”
Vatosoa Ara-pagnahy
it “Fitiavana” § 38
“Hatea”
“Misy Fotoagne Iteavagne.” Ze atao i Jehovah tie tsy fagneva ty hoteavegne naho ze ndaty tea manao raty avao ro tsy toko’e hoteavegne. Ty ndaty iaby ro toko’e hoteavegne naho tsy tihoe malaigne an’Agnahare reke. Tea ty hamaregnagne naho malaigne ty fandikan-dalàna ty Jehovah Andrianagnahare naho i Jesosy Kristy. (Sl 45:7; He 1:9) Tsy toko’e hoteavegne areke ze tena malaigne an’Agnahare. Tsy misy soa azo boake amy ty fanehoagne hatea ty ndaty hoe izay satria tsy midare ty hatea asehon’Agnahare amy iareo iareo. (Sl 139:21, 22; Is 26:10) Rare’e areke naho malaigne ty ndaty hoe irey ty Andrianagnahare. Fa misy fotoagne ka hamalea’e iareo.—Sl 21:8, 9; Mpto 3:1, 8.
6-12 OKTOBRA
HARENA AMY TY SAONTSIN’ANDRIANAGNAHARE MPITORITENY 5-6
Akore ty Ampisehoantika tie Tena Magnaja i Jehovah Tika?
w08 15/8 15-16 § 17-18
Omeo Voninahitse ty Jehovah le Mikezaha Hagnaja Tegna
17 Toko’e ho vao mainke hagnaja tegna tika naho fa manao raha mifandrambe amy ty fanompoagne. Hoe ty Mpitoriteny 5:1: “Mitaoa soa rehe isake tie mandeha an-tragno i tena Andrianagnaharey ao.” Sambe napagnafahegne kapa ty Mosesy naho i Josoa naho fa nitsangagne tamy ty tane masigne eo. (Eks. 3:5; Jos. 5:15) Mba ho fanehoagne fagnajagne naho ho fagnomezam-boninahitse ty anto’e nampanoagne iareo izay. Tsy maintsy nanao kiloty lava ka ty mpisoro o Iraelio mba “hanakona iareo ty fimegnara’e.” (Eks. 28:42, 43) Maotigne soa areke ty akanjo iareo naho fa nanompo tamy i alitaray eo iareo. Toko’e ho maotigne ka ty keleia o mpisorogneo.
18 Mila maneho fagnajagne areke tika mba hanao raha fagneva ty fanompoagne ataontika. Tsy maintsy magnaja tegna tika naho te hohajae o ndatio. Tsy mete naho manao soa miatreke avao tika, le manao sare manao maotigne ivela’e. Toko’e hovazohon’Agnahare agnate fontikagne agne tie tena te hikezake ty ho maotigne vata’e tika fa tsy tihoe manao soa miatreke avao. (1 Sam. 16:7; Ohab. 21:2) Ty fomba fiaignantika iaby ro toko’e hisy haja’e, zane hoe ty fihetsentika, ty fisaignantika, ty fifandrambesantika amy ty hafa, ndra ty fiheveran-tika ty tegnantikagne ka. Ndra ombia ndra ombia, le toko’e hotrea amy ty fomba firehantika naho amy ty raha ataontikagne tie magnaja tegna tika. Toko’e hahatreavagne izay ka ty findesam-batantika, ty fihetsentika, ty fisikinantika vaho ty pozy ty volontikagne. Tadidientika avao ty reha i Paoly toy tie: “Tsy manao ze hanafintohigne ndaty zahay amy izay mba tsy hisy hagnakiagne ty fanompoa’ay. Faie atoro’ay amy ze kila raha tie mpanompon’Andrianagnahare zahay.” (2 Kor. 6:3, 4) Naho manao izay tika, le “mandravake ty fampianara i Andrianagnahare Mpamonje antikagney amy ty lafi’e iaby.”—Tit. 2:10.
w09 15/11 11 § 21
Ampitombò ty Fianaragne Atao’o mba Hagnasoagne ty Vavake Atao’o
21 Tena nagnaja i Jehovah ty Jesosy sady nino tie nijanjigne aze ty Jehovah. “Niandrandra i lagnitsey,” ohatse reke taloha ty namelomagne i Lazarosy, le nirehake tie: “O Baba, misaotse azo raho satria fa nijanjigne ahy rehe. Haiko fa lava mijanjigne ahy avao rehe.” (Jaona 11:41, 42) Maneho fagnajagne naho finoagne hoe izay ka vao rehe? Dineho i vavake nampianare i Jesosỳ. Ty fagnamasignagne ty tahina i Jehovah, ty fiavia ty Fanjakà’e naho ty fahatanteraha ty zoton’arofo i Jehovah ty tena nasongadi’e. (Mat. 6:9, 10) Eretsereto moa ty vavake atao’o. Trea amy ty vavake atao’o vao tie lahibey ama’o ka o raha reo? Toko’e ho izay.
w17.04 6 § 12
“Tanteraho ty Vava Natao’o”
12 Vaho fanomboha’e avao ty badisa. Mila manompo i Jehovah naho mankatò aze avao tika afara izay mba hagnatanterahagne i vava nataontikagney. Eretsereto areke zao: ‘Nandroso soa vao raho amparake ze nanoagne badisa ahy zay? Mbe manompo i Jehovah amy ty foko iaby avao vao raho? (Kol. 3:23) Mivavake mateteke vao raho, mamaky Baiboly isan’andro, mivory tsy tapake naho mitory mateteke arake ze azoko atao? Sa vao raho nanjare tsy mazoto manao ireo?’ Mila mitao tika tsy mone hanjare tsy hazoto hanompo i Jehovah. Nirehake ty apostoly Paoly tie tsy hahazo antika zay naho magnatanjake ty finoantikagne tika, mampitombo ty fahalalantika sady miaretse vaho mahafoe tegna ho an’Andrianagnahare.—Vakio ty 2 Petera 1:5-8.
Vatosoa Ara-pagnahy
Fagnonteneagne Boake amo o Mpamakio
Mirehake miomba ty mpitondra raike masiake, raty fagnahy naho tsy midare vaho tsy magnomey rare’e ty ndaty rarake ty Mpitoriteny 5:8. Faie toko’e ho tadidie’e fa misy ndaty managne fahefagne ambone noho ireke ty amy fitondragneo eo sady mandineke ze raha atao’e. Va’e hisy manam-pahefagne ambone noho ireo aza. Fa ty raha mampanahelo le izao, va’e sambe hanao raha tsy mete ndra tsy rare’e iaby o ndaty manam-pahefagne rehoe, le manjare mijale ty ndaty fehe iareo, lohotsie fa ty ndaty ambane.
Faie ndra tie hoe tsy misy raha azontikagne atao aza, le mampahery ty mahafantatse tie dinehe i Jehovah ndra o ndaty manam-pahefagne amboneo aza. Azontikagne atao areke ty mitaraigne amy i Jehovah, le ankinentikagne ama’e ze kila raha magnavesatse antika. (Sal. 55:22; Fil. 4:6, 7) Haintikagne tie ‘mivazoho ze kila raha miseho ambone tane etoy ty fihaino i Jehovah, mba hanehoa’e ty heri’e hamonjeagne ze manompo aze amy ty fo’e.’—2 Tan. 16:9.
Maniahy antika areke o Mpitoriteny 5:8 iohoe, fa ndra ia ndra ia ndaty manam-pahefagne, le lava misy avao ty manam-pahefagne ambone’e. Faie maniahy antikagne ka io fa i Jehovah ro Manam-pahefagne Fara Tampo’e. Fa manjaka reke amy izao, le i Jesosy Kristy Ana’e ty ampiasae’e hinday i Fanjakà’ey. Mahery Fara Tampo’e ty Jehovah faie manao ty rare’e naho raha vantagne avao reke, sady lava manao hoe izay ka amy ze kila o ndaty. Manao ty rare’e naho tea raha vantagne hoe izay ka i Ana’ey.
13-19 OKTOBRA
HARENA AMY TY SAONTSIN’ANDRIANAGNAHARE MPITORITENY 7-8
‘Mandehana Mbamy ty Tragno Misy Fisaognagne Mbeo’
it “Fisaonana” § 9
“Fisaognagne”
Misy fotoagne alahelovagne naho isaognagne. Mirehake ty Mpitoriteny 3:1, 4 tie “misy fotoagne itagniagne, le misy fotoagne iheheagne, misy fotoagne ikolalaihagne ty tagny, le misy fotoagne itsinjahagne.” Rehafegne ao ka tie amy ty “tragno misy fisaognagne” ao ty misy ty fo ty hendre fa tsy amy ty “tragno misy fete” ao. (Mpto 7:2, 4; ampitahao amy ty Oh 14:13.) Fanta ty ndaty hendre tie fahafatezagne ty iafarà o olombelogneo iaby. Ndraleo’e areke miara-ore amy ze zoem-boigne naho mampionogne iareo ta tie tsy hidare izay, le handeha hipay fahafinaretagne. Magnampe aze hitadidy zay tie mete mate ka ndra ireke. Magnampe aze hiaro ty fo’e mba tsy hivalike amy i Mpamorogney ka zay.
Ampeo ty Hafa Hiatreke ty Raha Mampivali-doha Aze
15 Taogne tsiampeampe lasa zay ty nimateza ty valy i William. Hoe reke: “Teako naho mba mitantara raha soa miomba i valiko o ndatio. Ty anto’e, magnomey toky ahy zay tie niteà iareo sady nihajae iareo reke. Tena magnampe naho mampahery ahy zay satria tena sarobily amako reke. Hoe rano naho vare zahay!” Mate valy ka ty Bianca, le izao ty nirehafe’e: “Tsy le malahelo raho naho miarake mivavake amako o ndatio sady mamaky andinin-teny raike ndra roe ho ahy. Mampahery ahy ka naho mirehake ty miomba i valiko amako iareo ndra naho mitsanogne ahy naho fa iraho mirehake ty miomba aze.”
w17.07 15 § 16
“Miaraha Mitagny amy Ze Mitagny”
16 Tena soa ty mivavake hoahy ty rahalahy naho rahavave zoem-boigne ndra miarake mivavake ama’e. Maregne fa va’e ho tohigne ty fo’o, le tsy hotrea’o ty raha horehafegne naho fa mivavake. Faie soa naho mihalale amy i Jehovah amy ty fo’o iaby rehe ndra tie va’e hitagny aza rehe ndra hititike ty feo’o. Va’e tena hampahery aze zay. Hoe ty Dalene: “Kindraike naho fa misy rahavave avy mampahery ahy, le asaeko mivavake iareo naho mete. Miakagnakagne iareo mateteke naho fa manomboke i vavakey. Faie naho fa avy mirehake fehezan-teny tsiampeampe iareo, le mete soa amy izay ty feo’e sady mivavake amy ty fo’e iareo. Vao mainke matoky i Jehovah raho naho fa mahatrea tie managne finoagne matanjake iareo, bey hatea sady mipay ze hahasoa ahy.”
w17.07 16 § 17-19
“Miaraha Mitagny amy Ze Mitagny”
17 Va’e ho tsielatsiela avao ty ndaty ila’e, le fa tsy tena malahelo bey sasa fa ty ila’e maharetse. Naho misy ndaty zoem-boigne, le amy ty voaloha’e avao mateteke ty longo’e naho ty nama’e ro mampahery aze, fa tondregne amy ty fiaignagne andavanandro iareo naho fa afara izay. Faie itika toko’e hagnampe iareo avao satria mbe mila ampaherezegne iareo. Ty anto’e, “tea amy ty fotoagne iaby ty tena namagne sady tena rahalahy natao hagnampe amy ty fotoan-tsarotse.” (Ohab. 17:17) Toko’e hampahery i ndaty zoem-boigney avao tika mpiharo finoagne ama’e, amparake ty hahasitragne ty alahelo’e.—Vakio ty 1 Tesalonianina 3:7.
18 Tadidio fa va’e hisy fotoagne i ndatỳ tena halahelo. Ohatse amy ty vanim-potoagne ila’e ndra naho fa misy date miheregne. Va’e ho hira, ndra sare, ndra fofogne, ndra feo ka ty hahavy aze halahelo, ndra naho fa misy raha ila’e atao’e. Va’e halahelo ka reke amy ty voaloha’e naho fa ireke raike avao ty sisa manao ty raha fanoe iareo amy i longo’e nimatey. Ohatse mamonje havoriambey ndra Fahatsiarovagne. Nieretseretse ty rahalahy raike tie tena ho mafe ama’e naho fa miheregne ty date i mariaze iareoy amy i taogne voaloha’e afara i nimateza i vali’ey. Tena nalahelo vata’e reke tamo o andro iohoe. Faie hoe reke: “Nisy rahalahy naho rahavave nandamigne fiarahagne kede tamy izay, le nasae iareo raho naho ty namako tsiampeampe amy izay raho mba tsy irerike.”
19 Faie tadidio fa tsy amy ty fotoagne manokagne avao o ndaty nizoem-boigneo ro mila fampaherezagne. Hoe ty Junia: “Mateteke, le tena mampahery naho mba misy ndaty miarake ama’o, ndra magnampe azo amy ty fotoagne hafa. Tena magnampe i fiarahagne tampotampoke rey.” Maregne fa tsy afake hagnafoagne ty alahelo i ndatỳ tanterake tika. Tsy tihoe naho fa magnampe aze ka tika le tsy hahatsiaro mangike sasa reke. Faie hampaivagne ty alahelo’e tika naho manao raha ho aze. (1 Jaona 3:18) Hoe ty Gaby: “Tena misaotse i Jehovah raho satria lava misy androanavy bey hatea magnampe ahy avao isake tie managne olagne raho. Manjare tsapako tie tea ahy ty Jehovah sady hoe raha mamihigne ahy zay reke.”
Vatosoa Ara-pagnahy
“Izay ty Hahafantara ze Kila Ndaty fa Mpianako Nareo”
18 Va’e misy fotoagne tika te hagnatogne ty ndaty nanao raha nahaboseke antikagne. Faie aloha ty hanoantika izay, le mila mieretseretse hoe izao tika: ‘Haiko iaby vao ty raha tena nisy?’ (Ohab. 18:13) ‘Kera ndra tsy satrie’e ty nanao igne?’ (Mpito. 7:20) ‘Mbe liako vao nanao hadisoagne hoe igne tamy ty ndaty hafa?’ (Mpito. 7:21, 22) ‘Kera ndra vao mainke hampindra i olagney ty fagnatognako i ndatỳ?’ (Vakio ty Ohabolana 26:20.) Naho manokagne fotoagne mba hisaintsaigne o raha rehoe tika, le va’e hahatsapa tie ndra aleo tsy mifantoke amy ty hadisoa o rahalahy naho o rahavaventikagneo. Hahavita izay tika naho managne hatea.
20-26 OKTOBRA
HARENA AMY TY SAONTSIN’ANDRIANAGNAHARE MPITORITENY 9-10
Manàgna Fomba Fihevetse Mete Soa Miomba o Raha Sarotseo
w13 15/8 14 § 20-21
Ko ‘Boseke amy i Jehovah’
20 Tadidio ty tena nahavy i olagney. Tena ilaegne ty manao izay satria kindraike, le itika avao ty mahavy ty olagne ila’e mahazo antika. (Gal. 6:7) Ko magnomey tsiny i Jehovah naho fa miseho zay. Nagnino ro tsy mete ty manao izay? Eretrereto tie nandeha mafe loatse ty soafera raike tamy ty fiolahagne tere, le nidofotse i tomabiley le nipoteke. Ty orinasa nagnamboatse i tomabiley vao ty homea’e tsiny? Mazava hoaze fa tsy hanao izay reke satria sitrapo’e ty nandeha mafe. Hoe izay ka tika. Natao i Jehovah afaka mifily tika sady nimea’e tari-dalagne mba hahaiantika manapa-kevetse. Tsy toko’e hagnomey tsiny aze areke tika naho mahatrea olagne amy ty safidy nataontika.
21 Faie tsy tihoe lava noho ty hadisoantika ndra noho ty tsy mete nataontika avao ty mahavy antika miatreke olagne. ‘Va’e ho azon-tsampogne ka tika amy ty fotoagne tsy ampoizegne.’ (Mpito. 9:11) Toko’e hotadidientika ka fa i Satana Devoly ty tena mahavy o haratiagneo. (1 Jaona 5:19; Apok. 12:9) Ireke ty fahavalontika fa tsy i Jehovah.—1 Pet. 5:8.
Sarobily amy i Jehovah ty Mpanompo’e Miambane
10 Mora amantika ty miatreke ty fiaignagne naho miambane tika. Ty anto’e, va’e hahatrea tsy rare’e tika kindraike ndra itika ro ihara ty tsy rare’e. Hoe ty Solomona, mpanjaka hendre: “Ndra ty mpanompo ka ro treako mitingitse sovala fa ty roandriagne mandeha tomboke hoe mpanompo.” (Mpito. 10:7) Misy ndaty ohatse tena mana-talenta faie tsy misy mpidare. Ndra ndaty hafa tsy mahay noho ireke ka ty omeagne voninahitse. Faie ndra tie eo zay, le nagneke ty Solomona tie hendre tika naho magneke tie fa hoe izay ty fiaignagne, le tsy ho boseke naho fa mahatrea tsy rare’e. (Mpito. 6:9) Naho miambane tika, le ho mora amantika ty hagneke ze kila raha miseho ndra tie tsy teantika aza i raha rey.
Mahasoa vao ty Fihisagne Atao’o?
REHAFE ty Baiboly fa tea i Jehovah hankamamy o fiaignagneo tikagne fa tsy tihoe ho velogne avao. Rehafe ty Salamo 104:14, 15, ohatse fa i Jehovah ty mahavy o “taneo hamokatse hanegne naho divay hampifale ty fo o ndatio.” Ireke ka ty magnomey ‘menake mba hampalamalama ty tarehe o ndatio’ naho ‘hanegne hampifalefaleagne.’ I Jehovah ka ty mampitiry o raha mitirio mba hahazoantikagne voa naho menake vaho divay. Maregne fa tsy tena ilaegne mba hahavelogne o divaio, faie ‘mampifalefale ty fo.’ (Mpito. 9:7; 10:19) Tea i Jehovah ho ‘fale’ areke ty fontikagne.—Asa. 14:16, 17.
2 Tsy toko’e hagnamelo-tegna tikagne naho fa manokagne fotoagne handinehagne o “vorogne mitiligneo” naho o “folera an-teteke” ey io, ndra manao raha hafa mahafinaritse naho mamelombelogne antikagne. (Mat. 6:26, 28; Sal. 8:3, 4) “Fagnomezagne boake aman’Andrianagnahare” o hafaleagne tsapantikagne amy ty fiaignagneo. (Mpito. 3:12, 13) Agnisa ze fagnomezagne zay o fihisagneo, le toko’e hampifale an’Andrianagnahare tikagne naho fa mihisa.
Vatosoa Ara-pagnahy
it “Mifosa, Manendrikendrika” § 4, 8
Mifosa, Manendrikendrika
Va’e hanjare hagnendrekendreke ty hafa o ndatio naho fa mitsiko, le raty ty voka’e. Tena maregne vata’e ty raha rehafe ty Mpitoriteny 10:12-14 toy: “Ty reha ty gege magnoho-doza ty vata’e. Hagegeagne ty raha rehafe’e voaloha’e, le hagegeagne magnoho-doza ka ty raha rehafe’e fara’e. Lava mirehake avao ty ndaty minegne.”
Tsy tihoe naho mirehake ndaty ty ndaty raike, le fa mitsiko zay. Tsy lava raty avao ka tihoe mirehake miomba ty ndaty raike. Va’e hanjare hagnendrekendreke o ndatio naho fa mitsiko. Faie tena raty tihoe magnendrekendreke satria mampalahelo ty hafa sady mampialy ndaty. Maregne fa va’e tsy raty saigne ty ndaty magnendrekendreke faie hejen’Agnahare ze raha atao’e zay. Ty anto’e hejen’Agnahare ty “ndaty mampialy ty mpirahalahy.” (Oh 6:16-19) Diabôlôs ty dika tihoe “magnendrekendreke” ndra “manao kitomboke,” le io ty itokava ty Baiboly i Satana “Devoly,” i mpagnaratiraty an’Andrianagnaharey. (Jn 8:44; Ap 12:9, 10; Ge 3:2-5) I Satana areke ty nanao kitomboke vaho nanalatse an’Agnahare voaloha’e.
27 OKTOBRA–2 NOVAMBRA
HARENA AMY TY SAONTSIN’ANDRIANAGNAHARE MPITORITENY 11-12
Mikezaha ho Salama mba Hankamamy o Fiaignagneo
Fagnafoly Voajagnahare ty Rivotse Malio Naho ty Tara-masoandro
Mahafate mikroba ka o masoandrò. Nagnazava ty gazety raike miomba ty fahasalamagne tie: “Maro ty aretegne mifindra amy ty alala ty rivotse faie tsy mahatante masoandro ty ankamaroa ty mikroba mahavy irey.”
Tsy tea’o vao ty mba hahazo o fagnafoly voajagnahare iohoe? Magnino areke naho mba mitsangatsangagne an-tokotane ey, le mba mifoke rivotse malio naho mitarignandro? Tena hahasoa azo zay.
Hajao ty Aigne, i Fagnomezagne Boake Aman’Andrianagnaharey
6 Tsy boke miomba ty fahasalamagne ndra mirehake ty raha toko’e ho hanegne naho tsy toko’e ho hanegne ty Baiboly. Faie trea ao ty fomba fiheve i Jehovah miomba o raha reo. Risihe’e ohatse tika mba ‘hihalavitse ze raha’ va’e hanimba ty vatantikagne. (Mpito. 11:10) Rarà ty Baiboly ty hatea hanegne naho ty finoman-toake maro loatse, satria magnoho-doza antika. (Ohab. 23:20) Tea i Jehovah naho managne fifehezan-tegna tika naho fa manapa-kevetse tie ino ty raha hohanentika ndra hinomentikagne, le manao akore ty hamaro’e.—1 Kor. 6:12; 9:25.
7 Azontika atoro amy ty fanapahan-kevetse rambesentikagne fa tena mankasitrake ty aigne, i fagnomezagne boake aman’Agnaharey tika. (Sal. 119:99, 100; vakio ty Ohabolana 2:11.) Mila mandineke soa ohatse tika naho fa hihinan-draha. Naho misy hanegne ohatse teantikagne, faie haintika tie hamparare antika, le hendre tika naho tsy mihinagne izay. Trea ka tie hendre tika naho mikezake mba ho ampe roro, manao sporo tsy tapake, naho managne fahazaragne miandro vaho magnalio ty tragnontikagne.
“Toko’e ho Mpankatò ty Saontsy Nareo”
2 Sambatse o mpanompo i Jehovah-o. Fa nagnino? Maro ty anto’e fa ty tena lahibey, le noho itika mamaky tsy tapake ty Saontsin’Andrianagnahare naho mikezake mampihatse ze raha ianarantika.—Vakio ty Jakoba 1:22-25.
3 Maro ty soa rambesentika naho ‘mankatò ty saontsy’ tikagne. Naho mampihatse ze raha nianarantika boake amy ty Saontsin’Andrianagnahare ao ohatse tikagne, le hahatsiaro sambatse satria fantantika tie mampifale i Jehovah zay. (Mpito. 12:13) Naho magnorike ty torohevetse mey ty Saontsin’Andrianagnahare ka tika, le hifandrambe soa amy ty keleiantikagne naho amo o mpiara-manompo. Azo inoagne fa mahatsapa izay rehe. Ankoatse izay le afake misoroke ty ankamaroa ty olagne atrehe o ndaty tsy magnorike ty fitsipy i Jehovah-o ka tikagne. Naho fa avy nirehake miomba ty lily i Jehovah naho ty fitsipi’e vaho ty lilim-pitsarà’e ty Davida, le izao ty namaragna’e aze: “Bey ty valesoa hoazo ze magnorike irey.” (Sal. 19:7-11) Magneke izay ka tikagne.
Vatosoa Ara-pagnahy
it “Fanahy, avy Amin’ny” § 10
Fagnahy Boake amy ty
Tsy manahake ty masìna tsy managne safidy o ndaty finilin’Agnahare mba hanoratse ty Soratse Masigneo. Nabaribary ty anjely tamy i Jaona “tamy ty alala ty famantaragne” ohatse ty raha tena rehafe ty Apokalipsy, le nanjare “vavolombelogne nagnambara ty saontsy nimean’Agnahare naho ty fagnambaragne natao i Jesosy Kristy, zane hoe ty raha iaby nitrea’e” ty Jaona. (Ap 1:1, 2) “Niavy tamy ty andro i Tompo” reke “noho ty hery ty fagnahy masigne” sady nirehafegne tie: “Sorato amy i horognam-bokey eo ze raha trea’o.” (Ap 1:10, 11) Nengan’Andrianagnahare hampiasa ty sai’e areke o mpanoratse Baibolio, le hifily ty rehake hampiasae’e mba hirehafagne ty fahitagne nitrea’e (Ha 2:2), ndra tie nifehe naho nitari-dalagne iareo aza Reke mba ho maregne soa naho hifagnarake amy ty fikasà’e ty raha voasoratse. (Oh 30:5, 6) Nisy kezake vata’e natao o mpanoratse Baiboly reo. Nisaintsaigne naho nanao fikarohagne laleke ohatse ty mpanoratse ty Mpitoriteny 12:9, 10, mba hahafaha’e hanoratse ‘rehake mahafinaritse naho rehake maregne tsy misy diso.’—Ampitahao amy ty Lk 1:1-4.