Lɛnɛ okokiso kondja ekadimwelo
“Wetshelo wa sui dia pondjo hɔtɔnɛ la dui di’ɔnɛ Nzambi nangaka ditongami diande. . . . Mbetawɔ ɔnɛ anima sowaka pondjo oma lo kɔlɔ yakandatshe ɛnɔnyi engana eto, aha la mbosha diaaso dia nde ndjangola, hôkɛma kânga yema.”—NIKHILANANDA, FILOZOFƐ K’OHINDU.
1, 2. Lo menda waetawɔ wotshikitanyi wele l’anto lo dikambo di’Andja-Okina, wembola akɔna wambwama?
NSHI nyɛ, anto efula wekɔ oko Nikhilananda, filozofɛ kɛsɔ k’Ohindu, vɔ mbokaka wolo mbetawɔ wetshelo wa sui dia pondjo. L’ɔkɔkɔ akɔ wâmɛ, akina wekɔ l’ekakatanu dia shihodia tokanyi tele oko: otshwelo w’otsha lo Nirvana ndo ndjâla kâmɛ la Tao.
2 Koko, oma lo kanyi y’ɔnɛ anima havu, oyadi ɛtɛmwɛlɔ wa l’Ehotwelo kana wa l’Edjelo, vɔ tshɛ wambofudia dietawɔ di’ɔnɛ Andja-Okina wekɔ lo tongaka wetshelo akɔ esambu esambu. Onde sho koka mbeya mɛtɛ nganɛ wayalaso lam’avɔso? Onde mɛtɛ anima havu? Lende okokiso kondja ekadimwelo na?
Siansɛ la Filozofi
3. Onde siansɛ kana toho t’eyangelo t’ase siansɛ mbishaka ekadimwelo lo wembola wendana la lɔsɛnɔ la l’ɔkɔngɔ a nyɔi?
3 Onde siansɛ kana eyangelo watsha ase siansɛ kadimulaka wembola ɛsɔ w’ohomba efula wendana l’Andja-Okina? Anyangiyangi amɔtshi pembaka mbuta nganɛ wakanawɔ lo dikambo dia lɔsɛnɔ la l’ɔkɔngɔ a nyɔi, lam’ayelawɔ ɛkɔndɔ wakɔndɔla wanɛ wakayange mvɔ kana watawɔ ɔnɛ ‘wakasunyasunyaka lumu.’ Lo mvusola awui amɔtshi wakawate, Hans Küng, teolojiɛ k’Oseka Mupɛ, akadihiya lo dibuku diande dielɛwɔ “Nyɔi Ekɔ oko Diaaso dia Mbɔtɔ l’Osase?” ate: “Ɛkɔndɔ wakɔndɔla anto asɔ hasha ndoko djembetelo yɛnya ɔnɛ lɔsɛnɔ lekɔ l’ɔkɔngɔ a nyɔi: vɔ mbutaka eheka wɛnawɔ lo taahe totanu ta la ntondo k’onto mvɔ koko aha lɔsɛnɔ la pondjo lasɛnawɔ l’ɔkɔngɔ a nyɔi.” Nde akakotsha ate: “Paka anto wêke la lɔsɛnɔ mbɛna ohomba wa dimbola dia mbeya kana lɔsɛnɔ lekɔ l’ɔkɔngɔ a nyɔi. Diɔ monaka okadimwelo wahombaso nyanga dihole dikina naka enganga hawokoke dikadimula.”
4. Onde filozofi koka tokimanyiya dia sho kondja ekadimwelo ɛmɔtshi l’atei a wɛnɛ watosha ɛtɛmwɛlɔ wotshikitanyi lo dikambo dia lɔsɛnɔ la l’ɔkɔngɔ a nyɔi?
4 Ko filozofi ngande na? Onde tɔ koka tokimanyiya dia sho kondja okadimwelo ɔmɔtshi l’atei w’ekadimwelo efula watosha ɛtɛmwɛlɔ lo dikambo dia lɔsɛnɔ la l’ɔkɔngɔ a nyɔi? Bertrand Russell, filozofɛ k’Ose Angleterre ka l’eleko ka 20 ate: “akambo wa wotakataka” mbɔtɔka l’atei w’eyangelo watatshe waa filozofɛ. Lo ndjela dibuku The World Book Encyclopedia, filozofi ekɔ “yoho mɔtshi y’oyangelo ya—tasɛdingolaka, tɛdikolaka, takadimulaka awui, ndo tataka akambo wotata.” Lo dikambo di’Andja-Okina, wotakataka a waa filozofɛ tshikitanaka nɛ dia vâmɛ mbelɛka anima wahavu ɔnɛ dɔ di’ɔlɔ ndo vɔ mbutaka nto ɔnɛ onto tshɛ ekɔ la lotshungɔ la mbotɔ l’anima.
Tshɔi ya kiɔkɔ ya kondja ekadimwelo
5. Naa dibuku dioleki edja l’abuku tshɛ?
5 Koko, dibuku dimɔtshi diekɔ diele l’ekadimwelo wa sɔlɔ lo wembola w’ohomba efula wendana la lɔsɛnɔ ndo la nyɔi. Ekɔ dibuku dioleki edja l’abuku tshɛ, nɛ dia tenyi diadiɔ dimɔtshi diakafundama ambeta oko ɛnɔnyi 3 500. Etenyi ka ntondo ka dibuku diakɔ kakafundama deko dimɔtshi la ntondo k’afundelo w’Ahindu welɛwɔ ɔnɛ Vedas ndo ɛnɔnyi oko kinunu la ntondo ka Buddha, Mahāvīra la Confucius mɛna andja. Dibuku diakɔ diakashile fundama lo 98 T.D., ɛnɔnyi ndekana 500 la ntondo ka Mohamɛdi tondja ɔtɛmwɛlɔ a waa Mizilima. Bible mbele tshɔi yakɔ ya kiɔkɔ yele la lomba loleki tshɛ.a
6. Bonde kakokaso nongamɛ dia Bible totɛ ele anima?
6 Bible ekɔ l’ɛkɔndɔ w’edjedja wa mɛtɛ ndeka wa l’abuku akina tshɛ. Bible kɔndɔlaka awui wakete oma ko etatelo ka nkumbo k’anto ndo nembetshiyaka woho akɔna wakatayongaka lanɛ la nkɛtɛ. Tɔ kɔndɔlaka ndo etena kaki anto watatongama. Mɛtɛ, dibuku dia ngasɔ koka tosha yimba dia sho mbeya nganɛ wakatongama onto ndo ele anima.
7, 8. Bonde kakokaso ndjaɛkɛ tshɛ le Bible dia kondja ekadimwelo wa sɔlɔ ndo watɔngɛnyangɛnya lo dikambo dia nganɛ wayalaso lam’avɔso?
7 Lâdiko dia lâsɔ, Bible ekɔ dibuku diele la pɔlɔfɛsi yakotshama tshɛtshɛ. Ɛnyɛlɔ, Bible akakɔndɔla edja la ntondo oseka vwiwui tshɛ yendana la wodelo ndo ɔkwɛlɔ a waolelo wa Mediya-Pɛrɛsiya la Ngirika. Ɛtɛkɛta akɔ waki tshɛ mɛtɛ ko amɔnyɔdi amɔtshi wakayohembaka mbuta ɔnɛ l’ɔkɔngɔ w’akambo akɔ tshama mbakawayâfundaka, koko weolo awɔ tshɛ waki anyanya. (Danyele 8:1-7, 20-22) Pɔlɔfɛsi mɔtshi yakafundama lo Bible yekɔ lo kotshama tshɛtshɛ lo nshi yaso nyɛ.b—Mateu, tshapita 24; Mako, tshapita 13; Luka, tshapita 21; 2 Timote 3:1-5, 13.
8 Ndoko onto, kânga la yimba ngande, lokoki mbuta akambo wahataye wakotshama tshɛ kawɔ ngasɔ. Paka kanga-nkudu-tshɛ ndo kanga-lomba-tshɛ, Otungi w’andja mbakoka totɛ. (2 Timote 3:16, 17; 2 Petero 1:20, 21) Bible ekɔ mɛtɛ dibuku di’oma le Nzambi. Mɛtɛ, dibuku dia ngasɔ koka tosha ekadimwelo wa sɔlɔ ndo watɔngɛnyangɛnya lo dikambo dia nganɛ wayalaso lam’avɔso. Ntondo, tende kɛnɛ katadiɔ lo dikambo di’anima.
[Nɔte ya l’ɛse ka dikatshi]
a Enda lo Un livre pour tous, biukubuku yakafunde Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania.
b Enda lo La Bible: Parole de Dieu ou des hommes?, dibuku diakafunde Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania.
[Osato wa lo lɛkɛ 18]
Dibuku dioleki edja l’abuku tshɛ
[Osato wa lo lɛkɛ 18]
Dibuku diasha ekadimwelo wa sɔlɔ ndo watɔngɛnyangɛnya