Ngɔndɔ ka hende
Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka hende 1
Nyetawɔ dia ekikelo nkotsha oyango atɔ.—Jak. 1:4.
Ngande wakoka ekikelo nkotsha “oyango atɔ” le so? Tɔ tokimanyiyaka dia sho “monga kokele ndo aha la vadi lo akambo tshɛ, aha la mpomba ndooko ɛngɔ.” (Jak. 1:4) Etena kahomanaso l’ohemba ɔmɔtshi, sho koka nembetɛ ɔnɛ tekɔ l’ohomba wa monga la solo dia lotutsha, la lowando kana la ngandji lo yɛdikɔ y’efula. Naka sho mbikikɛ ehemba, kete tayeka woho wa nyomoleka mɛnya waonga anɛ ndo lo nsala ngasɔ tayoleka ndowanya lonto laso l’Okristo. Lam’ele ekikelo koka tokonya Akristo w’amɛna, hatohombe nsekola ɛlɛmbɛ wa Jehowa paka dia nkomiya ohemba aso. Ɛnyɛlɔ, naka wɛ ekɔ lo ndɔshana la tokanyi t’awui wa mindo, tɔkɔke l’ohemba ɔsɔ! Lɔmba Jehowa dia nde kokimanyiya dia wɛ mbikadja tokanyi ta kɔlɔ tɔsɔ. Onde wɛ ekɔ l’ose nkumbo ɔmɔ lakɔlɔsha? Tohekɔke! Yashikikɛ dia ntetemala kambɛ Jehowa. Ohɔ ɔnɛ: Dia mbetawɔma le Nzambi, sho pombaka mbikikɛ.—Rɔmɔ 5:3-5; Jak. 1:12. w16.04 2:15, 16
Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka hende 2
La okitshakitsha, nyɔshi dia anto akina nyoleka.—Flpɛ. 2:3.
Sho mbeyaka di’anto wekɔ la mbekelo ka monga l’otako ndo l’ofunu lo dikambo dia lokoho lawɔ la demba, dioho diawɔ, mbekelo yawɔ, osomba awɔ kana wodja awɔ. Koko, Jehowa hɛnyi dia onto ɔmɔ kana olui ɔmɔ w’anto wekɔ dimɛna ndeka okina. Lo mɛtɛ, Jehowa akatotonge sho tshɛ lo yoho yotshikitanyi l’onto ndo l’onto ndo sho koka ngɛnangɛna dui sɔ. Koko nde halange dia sho mfɔnya ɔnɛ sho ndeka anto akina. (Rɔmɔ 10:12) Sho hatohombe pondjo monga l’ofunu wa wodja aso, lo nkanyiya ɔnɛ vɔ ndeka wedja ekina tshɛ. Dui sɔ diakatombe lo ntambe ka ntondo. Anangɛso amɔ wa la Hɛbɛru kosalɛka wadi waki edo w’ase Ngirika akambo la losembwe. (Ets. 6:1) Akokaso mbuta naka tambotatɛ nkɛnɛmɔla yoho y’otako ya ngasɔ? Naka ɔnangɛso kana kadiyɛso k’oma lo dihole dimɔ ambokosha lokanyi lɔmɔ, onde wɛ ayokanyiya mbala kakɔ ɔtɔi ɔnɛ, ‘sho salaka akambo dimɛna lanɛ,’ ndo oma laasɔ ko mbikasha lokanyi lande? Naka ngasɔ, kete ohɔ dako di’ohomba diatanema lo divɛsa di’ɛlɔ. w16.04 4:12, 13
Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka hende 3
Dimi pombaka mbewoya lokumu l’ɔlɔlɔ la Diolelo.—Luka 4:43.
Yeso akasambishaka “lokumu l’ɔlɔlɔ la Diolelo,” ndo nde nangaka dia ambeki ande nsala woho akɔ waamɛ. Naa olui w’anto wasambisha losango lɔsɔ le anto tshɛ? (Mat. 28:19) Paka Ɛmɛnyi wa Jehowa! Tende kɛnɛ kakatɛ owandji ɔmɔ w’ɔtɛmwɛlɔ waki misiɔnɛrɛ waketeta lo wedja efula Ɔmɛnyi ɔmɔ wa Jehowa. Lo wodja tshɛ, owandji w’ɔtɛmwɛlɔ ɔsɔ akambolaka Ɛmɛnyi wa Jehowa ɔnɛ losango lakɔna lasambishanyu. Owandji w’ɔtɛmwɛlɔ akɔ akate ate: “Vɔ tshɛ waki dinginya di’efula lo mbisha okadimwelo akɔ waamɛ ɔnɛ: ‘Lokumu l’ɔlɔlɔ la Diolelo.’” Kɔmatɛrɛ k’owandji w’ɔtɛmwɛlɔ ɔsɔ mɛnyaka dia sho bu dinginya koko tekɔ kaamɛ oko Akristo wa mɛtɛ. (1 Kɔr. 1:10) Diolelo dia Nzambi mbele nto losango loleki ohomba latanema lo Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa. Periodikɛ kɛnɛ tanemaka lo ɛtɛkɛta 254 ndo yɛdikɔ ya l’atei atei ya suke la kɔpi 59 000 000 yambotondjama, kɛsɔ mɛnyaka dia tɔ mbele periodikɛ kamboleka kahanyema l’andja w’otondo! w16.05 2:6
Lushi la lomingu, Ngɔndɔ ka hende 4
Onto l’onto akimɔ oko wakandashikikɛ l’otema ande.—2 Kɔr. 9:7.
Tɔsɛdingole ɛnyɛlɔ kɛmɔ ka woho wakokaso mbɔsa yɛdikɔ mɔtshi ya lomba etena kasɛdingolaso kɛnɛ kakanyiya Jehowa. Ondo wɛ nangaka monga ombatshi mboka. Wɛ akasale etshikitanu ɛmɔ lo lɔsɛnɔ layɛ dia wɛ nyomoleka nsambisha efula. Koko wɛ bu l’eshikikelo kaanga yema ɔnɛ wɛ ayonga l’ɔngɛnɔngɛnɔ la yema ya dikuta tshitshɛ yakondjayɛ ndo yema ya diangɔ tshitshɛ diele layɛ. Lo mɛtɛ, Bible hate dia paka sho kongi ombatshi mboka ko sho kambɛ Jehowa. Sho koka ntetemala mbokambɛ la kɔlamelo oko apandjudi. Koko lo wedi okina, Yeso akate dia Jehowa tshɔkɔlaka wanɛ wakayahondja dikambo dia wahɔ wa Diolelo. (Luka 18:29, 30) Bible mbutaka nto dia Jehowa ngɛnangɛnaka etena kasalaso kɛnɛ tshɛ kakokaso nsala dia mbotombola ndo nde nangaka dia sho monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ etena kokambɛso. (Os. 119:108) Lo nɔmbaka dia awui asɔ ndo lo kanaka la wɔ yimba, sho koka mbɔsa yɛdikɔ y’oshika l’akambo asɔ ndo Jehowa ayotɔtshɔkɔla. w16.05 3:13
Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ ka hende 5
Ohɔke Otungi ayɛ wa Woke lo nshi yayɛ y’ɔlɔngɔlɔngɔ, la ntondo ka nshi ya paa yataye.—Ond. 12:1.
Akristo waya epalanga hawohombe monga l’ofunu dia ntona mbadia asawo wendana l’ɛlɔngɔlɔngɔ. Ekakatanu efula wɔtɛkɛtami l’asawo asɔ wekɔ la shɛngiya le Akristo tshɛ. Ɛnyɛlɔ, sho tshɛ pombaka mamɛ dietawɔ diaso, mbahemɛ nsaki yaso, ntona tɔsɛngiya t’oma le asekaso, mbewɔ lɔngɛnyi la kɔlɔ ndo tɔkɛnyɔ ta kɔlɔ. Kaanga mbele ekanda ɛsɔ wakafundama lo dikambo di’ɛlɔngɔlɔngɔ, awui wele lɔkɔ ntomba oma lo Bible ndo Akristo tshɛ koka nkondja wahɔ oma l’awui akɔ. Ekanda wakafundama lo dikambo di’ɛlɔngɔlɔngɔ koka nto mbakimanyiya dia vɔ nkeketsha lɔngɛnyi lasawɔ la Jehowa. Akristo w’epalanga vɔ la wɔ koka nkondja wetshelo.—Ond. 12:13. w16.05 5:15, 16
Lushi la hende, Ngɔndɔ ka hende 6
Isariyɛlɛ le, ohokame: Jehowa Nzambi kaso ekɔ ndamɛ Jehowa. Langa Jehowa Nzambi kayɛ la otema ayɛ tshɛ ndo la anima ayɛ tshɛ ndo la wolo ayɛ tshɛ.—Eoh. 6:4, 5.
“Jehowa Nzambi kaso ekɔ ndamɛ Jehowa.” Ɔsɔ ekɔ ɛtɛkɛta w’ohomba efula. Diohwelo sɔ diakakimanyiya ase Isariyɛlɛ dia vɔ mbikikɛ ekakatanu etena kakawɔtɔ ndo kakawɔsɛ Nkɛtɛ ya Daka. Ɛtɛkɛta ɛsɔ koka tokeketsha ndo sho la wɔ dia ntenyanya mfɔnu ka woke ndo tosha lonya lo Paradiso kayaye. Nyɛsɔ totetemale mamema Jehowa la tshondo yaso tshɛ. Sho pombaka mbooka ngandji ndo mbokambɛ l’otema aso tshɛ, la yimba yaso tshɛ, ndo la wolo aso tshɛ ndo sho pombaka nsala la wolo dia ntetemala nama wɔladi ndo kaamɛ ka lam’asaso l’anangɛso l’akadiyɛso. Naka sho ntetemala nsala awui asɔ, kete Yeso ayotɔsa oko ɛkɔkɔ ndo tayoyɛna okotshamelo w’ɛtɛkɛta ande wata ɔnɛ: “Nyoye, nyu wanɛ wakatshɔkwama oma le Papa, nyokite Diolelo diakalɔngɔsɔma dikambo dianyu oma ko etatelo k’andja.”—Mat. 25:34. w16.06 3:2, 20
Lushi la sato, Ngɔndɔ ka hende 7
Otema ndeka diangɔ dikina tshɛ lokeso.—Jɛr. 17:9.
Otako koka tokonya dia mamɛ dionga diaso dia kɔlɔ. Etena kɛsɔ, kete taya bu diwomba dia wɔdu. Onde ɔnangɛso kana kadiyɛso kɛmɔ ambokosalɛka kɔlɔ? Onde wɛ atongaka la lɔkɔnyɔ l’ɔtɛ wamboyoshisha diɛsɛ diayɛ dimɔ? Ngande wakayasale? Onde wɛ aki l’otako, kana wɛ akashihodia ɔnɛ mbidja wɔladi lam’asayɛ la ɔnanyɔ ndo ntetemala monga la kɔlamelo le Jehowa mbele dui dioleki ohomba? (Os. 119:165; Kɔl. 3:13) Etena katetemala onto nsala pɛkato ndo kashɛnde kɛnɛ kasalande, dui sɔ koka monga wolo le nde dia nde mbetawɔ dako dia Nzambi. Oma laasɔ, koka monga dui dia wɔdu dia nsala pɛkato. Ɔnangɛso ɔmɔ akate di’etena kakinde la dionga dia kɔlɔ, dui sɔ komongaka l’etombelo w’amɛna. (Ond. 8:11) Ɔnangɛso okina lakayashaka lo menda esato wɛnyawɔ anto etakataka lo etena kɛmɔ, akayotaka l’ɔkɔngɔ ate: “Lakayɛnaka dia lambotatɛ mɔnyɔla dikumanyi.” Dionga diande diakalanya diɔtɔnganelo diasande la Jehowa. Etena kakashola anto akina kɛnɛ kakandasalaka, nde akakondja ekimanyielo oma le dikumanyi. Mbokɛmaka hwe dia sho tshɛ keema anto wa kokele. Ko naka sho mɔnyɔlaka wanɛ watolaka kana naka sho mbishaka tɛkɛ nɛndɛ etena kasalaso dui dimɔ dia kɔlɔ lo dihole dia nɔmba Nzambi dia nde todimanyiya kana dia nde tokimanyiya, kete etema aso wayotshuna. w16.06 2:5, 6
Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka hende 8
Nyotshike ndjakiyanya dikambo dia nsɛnɔ yanyu.—Mat. 6:25.
Ampokami wa Yeso wakayakiyanyaka l’ɔtɛ wa kɛnɛ kakawahombaka ndɛ, nnɔ ndo ndɔta. Yeso akalange mbakimanyiya dia vɔ nshihodia lande na kele takawahombe ndjakiyanya l’ɔtɛ wa diangɔ sɔ tshɛ. Nde akeyaka dia naka vɔ ndjakiyanya efula, kaanga l’ɔtɛ wa diangɔ diakiwɔ mɛtɛ l’ohomba, vɔ wotokoka mbohɛ kɛnɛ koleki ohomba lo lɔsɛnɔ. Yeso akayakiyanyaka efula dikambo di’ambeki ande, diakɔ diakandaahɛmɔla mbala ndekana nyɛi l’ɔtɛ wa waale ɔsɔ lo Dako diande dia lo dikona. (Mat. 6:27, 28, 31, 34) Nde akeyaka kɛnɛ kaki anto l’ohomba. Ndo nde akeyaka dia “lo nshi y’ekomelo,” ambeki ande wayɔsɛna lo tena dia wolo efula. (2 Tim. 3:1) Lo mɛtɛ, anto efula ɛlɔ kɛnɛ hawokondja elimu ndo diangɔ diekɔ lo taleke monga oshinga wolo. Lo ahole efula, anto wekɔ la wola w’efula ndo wekɔ la diangɔ dia ndɛ yema tshitshɛ kana bu. Koko Yeso akeyaka nto dia lɔsɛnɔ l’onto lekɔ ohomba ‘ndeka mbo ya ndɛ ndo demba ndeka ahɔndɔ.’ w16.07 1:8, 9
Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka hende 9
Dimi lakayala okambi wa sheke y’ekila shɔ lo ndjela losha la woshasha wa ɔlɔlɔ waheyama mbɛdika waki Nzambi.—Ɛf. 3:7.
Bible totɛka dia ɔlɔlɔ waheyama mbɛdika waki Nzambi wekɔ “losha la woshasha.” Lam’ele hatokoke nkitanyiya Jehowa tshɛ lo tshɛ, sho hatosungana salemɛ kaanga ɔlɔlɔ ɔtɔi oma le Nzambi. Koko, sho sunganaka mvɔ. Nkumekanga Sɔlɔmɔna akate ate: “Ndooko onto ɔlɔlɔ la nkɛtɛ latosalaka nshi tshɛ ɔlɔlɔ ndo lahasale pondjo pɛkato.” (Ond. 7:20) L’ɔkɔngɔ diko, ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ akayotaka ate: “Anto tshɛ wakasale pɛkato ndo hawokome lo lotombo la Nzambi.” (Rɔmɔ 3:23; 6:23a) Lam’ele Jehowa nangaka anto woho w’anyanya, nde akatome “Ɔnande ɛtɔi lakandote” dia ndjovɔ dikambo diaso. Ɔsɔ aki yoho yoleki tshɛ yakandasale ɔlɔlɔ waheyama mbɛdika. (Jni. 3:16) Pɔɔlɔ akate lo dikambo dia Yeso ate: “Kakianɛ l’ɔtɛ wakandasoyama polo lo nyɔi, wɛ amboofuta lo mbosha lotombo la kɛnɛmɔ, dia oma l’ɔlɔlɔ waheyama mbɛdika waki Nzambi, nde alɛtɛ nyɔi dikambo di’oseka onto tshɛ.” (Hɛb. 2:9) Lo mɛtɛ, “woshasha washa Nzambi ele lɔsɛnɔ la pondjo oma le Kristo Yeso Nkumɛso.”—Rɔmɔ 6:23b. w16.07 3:3, 4
Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka hende 10
Dimi layanga mbosalɛ okimanyedi wokoki la nde.—Eta. 2:18.
Ekɔ dimɛna di’anto tshukana. Ko ngande wakatatɛ diwala ndo naa oyango adiɔ? Mbeya dui sɔ ayotokimanyiya dia monga la kanyi y’ɔlɔlɔ lo dikambo dia diwala ndo dia ɛtshɔkɔ waya oma lɔkɔ. Nzambi akatonge Adama pami ka ntondo ndo akawɔlɔmbɛ dia mbɔlɛ nyama nkombo. Adama akɛnyi dia nyama tshɛ kaki la olonganyi atɔ, ‘koko pami komonga la okimanyedi wokoki la nde.’ Ɔnkɔnɛ, Nzambi akalasha Adama djɔ ya baku, ko nde akɔshi weka ɔmɔtshi wa lohandju lande ko akatonge womoto. Jehowa akalɔmbɔla womoto akɔ oya le Adama, ko nde akayala wadɛnde. (Eta. 2:20-24) Oko wakokaso dieya, diwala ekɔ woshasha w’oma le Jehowa. Ɛnɔnyi efula l’ɔkɔngɔ, Yeso akanyomoyota kɛnɛ kakate Jehowa l’ekambɔ k’Ɛdɛna ate: “Pami ayotshika she la nyango ndo ayomamatana la wadɛnde, ko vɔ ahende wayoyala demba ɔtɔi.” (Mat. 19:4, 5) Lam’ele Nzambi akɔshi weka wa lohandju wa Adama dia ntonga womoto la ntondo, wadi la omi pombaka mbeya dia onto l’onto ekɔ kanga osekande. Jehowa kombetawɔ pondjo dia wadi la omi ndjaka diwala kana monga la olonganyi okina l’etena kakɔ kaamɛ. w16.08 1:1, 2
Lushi la lomingu, Ngɔndɔ ka hende 11
[Yeso] akamɔ oma lɛkɔ dia tetsha ndo tosambisha l’esomba awɔ.—Mat. 11:1.
Mbala efula Yeso akasawolaka l’anto l’onto ndo l’onto ndo nde akasawolaka la wɔ oko angɛnyi. Ɛnyɛlɔ, nde akasawola awui w’ohomba efula nde la womoto ɔmɔ lakaye ndjotahola ashi lo ɛtɛkɔ kaki suke l’osomba wa Sukara. (Jni. 4:5-30) Yeso akasawola ndo la Mateo Lɛwi, onongodi w’elambo ndo akawelɛ dia nde monga ombeki ande. Mateo aketawɔ ndo l’ɔkɔngɔ diko, nde akayelɛ Yeso kaamɛ l’anto akina dia tɔlɛ yangɔ lo luudu lande. Lɛkɔ, Yeso akasawola l’anto efula. (Mat. 9:9; Luka 5:27-39) Yeso akasawola nto la Natanayɛlɛ oko angɛnyi, kaanga mbakatɛkɛta Natanayɛlɛ kɔlɔ lo dikambo di’ase Nazarɛtɛ. Lam’ele Yeso akasawola la nde oko ɔngɛnyi, Natanayɛlɛ akatshikitanya ekanelo kande ka yimba lo dikambo dia Yeso ɔnɛ laki ose Nazarɛtɛ. Ndo Natanayɛlɛ akayolanga mbeya awui efula oma le Yeso. (Jni. 1:46-51) Oma l’ɛnyɛlɔ ka Yeso, tambeka dia naka sho sawolaka l’anto oko angɛnyi ndo lo yoho ya dimɛna, kete ondo vɔ wayoleka mpokamɛ kɛnɛ kataso. Naka sho ndowanya apandjudi w’eyoyo dia vɔ nsawola l’anto lo yoho shɔ, vɔ wayoleka nanga olimu w’esambishelo. w16.08 4:7-9
Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ ka hende 12
Wadi hahombe nkakitɔna la omɛnde. . . . Ndo omi hahombe ntshika wadɛnde.—1 Kɔr. 7:10, 11.
Naka ekakatanu wa wolo hawokandɔma, atshukanyi amɔtshi ndjɔsaka yɛdikɔ ya nkakitɔna kana ndjaka diwala. Atshukanyi amɔ koka mfɔnya ɔnɛ lam’ele ekakatanu awɔ wamboleka wolo, vɔ pombaka nkakitɔna. Lo mɛtɛ, koka mɛnama oko okakitɔnelo ayokandola dikambo naka ekakatanu wa wolo wambonga, koko mbala efula dui sɔ ndekaka mbela ekakatanu. Yeso akɛnya woho wele okakitɔnelo kɔlɔ etena kakandanyomoyota kɛnɛ kakate Nzambi oma l’etatelo lo dikambo dia diwala ndo akakotsha ate: “Onto atokakitolake kɛnɛ kakamamatanya Nzambi.” (Mat. 19:3-6; Eta. 2:24) Ɔnkɔnɛ, Jehowa nangaka dia waomi la waa wadi ntshikala kaamɛ. (1 Kɔr. 7:39) Onto tshɛ la l’atei aso hahombe mbohɛ dia tayokoya la Jehowa l’ɔtɛ w’etsha aso. Dui sɔ koka tokimanyiya dia nkandola ekakatanu esadi eto la ntondo ka vɔ ndeka monga wolo. w16.08 2:10, 11
Lushi la hende, Ngɔndɔ ka hende 13
Tɔlɛndjamake la akambo wa kɔlɔ.—Rɔmɔ 12:21.
Atunyi aso koka tɔlɔsha etena kahatalongamɛ kana keso wɔdu. Naka sho ntetemala ndɔshana la awui wa kɔlɔ, sho koka mbidja otshumba! Koko, naka sho ntshika mambalɛ ndo ntshika ndɔsha, kete Satana, andja ande ndo wɛɔdu aso koka todja otshumba. Ɔnkɔnɛ tatohekɔke pondjo. Tɔkɔmɔke ndo tetawɔke dia anya ayɛ nɛmba! (1 Pet. 5:9) Dia mbidja otshumba, sho pombaka mbohɔka lande na katatalɔsha. Tekɔ lo ndɔsha nɛ dia sho nangaka mbetawɔma ndo tshɔkwama oma le Nzambi. Hɛbɛru 11:6 mbutaka ɔnɛ: “Ɔnɛ layasukanya la Nzambi pombaka mbetawɔ dia nde ekɔ, ndo nde ndjalaka ofutshi wa wanɛ wooyanga l’otema ɔtɔi.” Nyanga Jehowa l’otema ɔtɔi kɛdikɛdi mbidja welo w’efula naka sho nangaka mbetawɔma le nde.—Ets. 15:17. w16.09 2:4, 5
Lushi la sato, Ngɔndɔ ka hende 14
Nyosale akambo tshɛ dia lotombo la Nzambi.—1 Kɔr. 10:31.
Bible toshaka ɛlɔmbwɛlɔ k’oshika kakoka tokimanyiya dia nsala ɛsɔnwɛlɔ wa lomba wayotombola Nzambi. Kaanga mbediɔ ngasɔ, ɔlɔtɔ aso kɛnɛmɔlaka kɛnɛ kalangaso. Toho t’ɛlɔtɔ talangaso ndo ahɔndɔ wakokaso nsomba koka ntshikitana la w’anto akina. Koko tena tshɛ sho pombaka ndɔtaka ahɔndɔ wakɛnɛmɔla wɛdimo, wa kɔmba, pudipudi, wasungana lo diaaso dimɔ ndo wetawɔma lo dihole diodjashiso. Aha tena tshɛ mbongadiɔ dui dia wɔdu dia ntana ahɔndɔ wakɛnɛmɔla wɛdimo ndo wasungana. Lo makashinyi efula vɔ sondjaka paka diangɔ dieke katomba. Diakɔ diele, koka mbɔsa wenya efula ndo nɔmba dia mbidja welo dia ntana kana nsɔna mfunga di’amɛna, ekutu, abaya, akɔti ndo patalɔ yele bu mwɛ. Koko anangɛso l’akadiyɛso wayɛna ndo wayandola welo wadjaso dia ndɔta ahɔndɔ w’amɛna ndo wasungana. Ndo ɔngɛnɔngɛnɔ wele la so dia ntombola Shɛso lele l’olongo loludi la ngandji ndeka kɛnɛ tshɛ kayahondjaso l’oyango wa ndɔta lo yoho yawotombola. w16.09 3:15, 16
Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka hende 15
Nde sandjolaka olongo wa lo lɛkɛ la nɔrdɛ lo dihole dia hwe, nɛndjalɛndjaka nkɛtɛ lam’aha ndooko ɛngɔ.—Jɔbɔ 26:7.
Etena kakambayɛ la bɛnyɛlɔ, wɛ kimanyiyaka anayɛ dia vɔ nkamba l’ekanelo kawɔ ka yimba. Wɛ koka nkamba la bɛnyɛlɔ dia mbetsha anayɛ ɔnɛ kɛnɛ tshɛ kata Bible kekɔ mɛtɛ. Ɛnyɛlɔ, tɔsɛdingole divɛsa di’ɛlɔ. Totɛke anayɛ tsho ɔnɛ awui wele lo divɛsa nɛ wakaye oma le Jehowa. Koko, kimanyiyawɔ dia vɔ nkamba la ekanelo kawɔ ka yimba. Wɛ koka mbuta ɔnɛ ondo anto waki lo nshi ya Jɔbɔ kombetawɔka dia nkɛtɛ kekɔ lo nɛndalɛnda lam’aha ndooko ɛngɔ. Vɔ wakeyaka dia ɛngɔ tshɛ kele obolonga kana dive pombaka sukamɛ l’ɛngɔ kɛmɔtshi. L’etena kɛsɔ, ndooko onto lakakokaka mbisha tolembetelo tɛnya dia nkɛtɛ kekɔ lo nɛndalɛnda lam’aha ndooko ɛngɔ, nɛ dia ndooko onto laki la teleskɔpɛ kana vaisseaux spatiaux. Wetshelo wele la dui sɔ ko, kaanga mbele Bible kakafundama deko aha nɛ, tɔ mbutaka paka mɛtɛ nɛ dia tɔ ndja oma le Jehowa.—Nɛh. 9:6. w16.09 5:9, 12
Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka hende 16
Onga la mbetawɔ l’otema ayɛ.—Rɔmɔ 10:9.
Naka tekɔ la mbetawɔ le Jehowa nde la Yeso, kete hatotokomɛ tsho lo mbeya awui wakawatosalɛ ndo wayowotosalɛ. Tayonga nto la nsaki k’efula ka nsɛna lo yoho yɔtɔnɛ l’awui wakawatetsha. Ndo nto tayonga la nsaki k’efula ka nkimayiya anto akina dia vɔ mbaeya. Mbokɛmaka hwe ɔnɛ, dia ndjokondja lɔsɛnɔ la pondjo l’andja w’oyoyo waki Nzambi, sho pombaka monga la mbetawɔ ndo kikeketsha. Mbetawɔ kekɔ oko eononɛ. Sho pombaka ntetemala mbitɛ eononɛ kakɔ ashi dia tɔ monga ashashi ndo ntetemala mbola. Koko naka hatokitɛ ashi efula, tɔ kayɔlɛngɛ ndo kayovɔ. Woho akɔ waamɛ mbele, sho pombaka ndjashikikɛ dia kana mbetawɔ kaso kekɔ “nge” ndo kekɔ lo “tahame” tsho.—Tito 2:2; 2 Tɛs. 1:3; Luka 22:32; Hɛb. 3:12. w16.10 4:4, 5
Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka hende 17
Owandji w’ɛnɛnɛ wa laka nkumekanga akawaɔlɛ nkombo; nde akɔlɛ Danyɛlɛ ɔnɛ Bɛlɛtɛshaza.—Dan. 1:7.
Etena kaki Danyɛlɛ nde la asekande lo lɔhɔmbɔ la Babilɔna, ase Babilɔna wakaatshutshuya dia mbetawɔ mbekelo ndo ɔtɛmwɛlɔ awɔ. Lo ngande? Vɔ wakawaetsha “ɔtɛkɛta w’ase Kaladiya” ndo wakawaɔlɛ nkombo y’ase Babilɔna. (Dan. 1:3-7) Lokombo l’oyoyo laki Danyɛlɛ lakendanaka la Bɛlɛ, nzambi kakalekaka tɛmɔma la Babilɔna. Aha la taamu, nkumekanga Nɛbukadinɛza akalangaka nkonya Danyɛlɛ dia mbetawɔ ɔnɛ nzambi k’ase Babilɔna akaleke Jehowa Nzambi ka Danyɛlɛ wolo la fwa. (Dan. 4:8) Etena kakinde la Babilɔna, wakashaka Danyɛlɛ mbo ya ndɛ y’amɛna efula yakalɛka nkumekanga. Koko, nde “akɔshi yɛdikɔ l’otema ande” diaha nsekola ɛlɛmbɛ wa Nzambi. (Dan. 1:8) Lam’ele nde akatetemalaka mbeka “abuku w’ekila” wakafundama lo Hɛbɛru, nde akatetemala nkeketsha diɔtɔnganelo diande la Jehowa kaanga mbakinde lo wodja okina. (Dan. 9:2, nɔtɛ) Lo mɛtɛ, l’ɔkɔngɔ w’ɛnɔnyi oko 70 wa nde nkoma la Babilɔna, wakatetemala mbeeya lo lokombo lande la lo Hɛbɛru, Danyɛlɛ.—Dan. 5:13. w16.10 2:7, 8
Lushi la lomingu, Ngɔndɔ ka hende 18
Diɔ diakatshɔka lɛnɛ akalangaka nyuma dia diɔ ntshɔ.—Ɛzk. 1:20.
Anto amɔ koka mfɔnya ɔnɛ vɔ bu l’ohomba w’onto ɔmɔ dia mbalembetshiya awui wa lo Bible. (Mat. 24:45-47) Koko oma ko 1919, Yeso ekɔ lo nkamba la “ɔhɔmbɔ wa kɔlamelo ndo kɛsɔ” dia nkimanyiya ekambi wa Nzambi dia nshihodia kɛnɛ ketsha Bible ndo ndjela kɛnɛ katatɔ. Naka sho kitanyiyaka kɛnɛ kata Bible, kete tayolama etshumanelo pudipudi, lo wɔladi ndo kaamɛ. Yambola ɔnɛ: ‘Onde lekɔ la kɔlamelo le Yeso ndo lekɔ lo ndjela ɛlɔmbwɛlɔ katosha ɔhɔmbɔ wa kɔlamelo?’ L’ekimanyielo ka Bible, sho mbeyaka dia ekambi wa Jehowa wele l’olongo vɔ la wɔ kongɛma. Ɛnyɛlɔ, Ɛzɛkiyɛlɛ akɛnyi lo ɛnɛlɔ Jehowa ahemi lo pusupusu kakakokaka ntshɔ esadi eto l’oseka dihole tshɛ diakalangaka Jehowa dia tɔ ntshɔ. (Ɛzk. 1:4-28) Kema edja nto Kristo la andjelo wayanga ndanya andja wa kɔlɔ ɔnɛ. Ndooko onto lahatɔlɛmiya Jehowa ndo lokombo lande, kana mɔnyɔla yoho yande ya nɔmbɔla! w16.11 3:9, 10
Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ ka hende 19
Tokeketshanake lam’asaso ndo toleke nsala dikambo sɔ oko wɛnanyu dia lushi lakɔ laya suke.—Hɛb. 10:25.
L’ɛnyɛlɔ k’ambeki wa Yeso wa lo ntambe ka ntondo sho nsanganaka kaamɛ dia mbeka ndo dia keketshana. (1 Kɔr. 14:31) Kaanga wanɛ wambokambɛ Jehowa edja wekɔ l’ohomba wa keketshama. Tɔshi ɛnyɛlɔ ka Jashua. Etena kaki ase Isariyɛlɛ suke la mbɔtɔ lo Nkɛtɛ ya Daka, Jehowa akasɔnɛ Jashua dia mbalɔmbɔla. Koko, Jehowa akatɛ Mɔsɛ dia nde mbokeketsha kaanga mbele laasɔ ko, Jashua ambokambɛ Jehowa l’edja k’ɛnɔnyi efula. Jehowa akate ate: “Sha Jashua ɔkɛndɛ wa nɔmbɔla, kimanyiyande dia nde monga la dihonga ndo keketshande, nɛ dia nde kayotehɔ la ntondo k’anto anɛ ndo nde kayosala dia vɔ nkita wodja wayoyɛna.” (Eoh. 3:27, 28) Jashua akahombe keketshama, nɛ dia l’ɔkɔngɔ diko wodja ɔsɔ wakahombe ndɔ ata efula ndo kaanga nɛndjama lo ata amɔ. (Jas. 7:1-9) Ɛlɔ kɛnɛ, sho koka nkeketsha dikumanyi ndo emendji w’etshimbedi wakamba olimu efula dia nkokɛ ekambi wa Nzambi.—1 Tɛs. 5:12, 13. w16.11 1:12, 13
Lushi la hende, Ngɔndɔ ka hende 20
[Layokɛnya] kilombo ka womoto la numba ka lokolokolo lodjashi laadiko di’ashi efula.—Ɛny. 17:1.
Ambeki wa Bible wakashihodia ɔnɛ vɔ kopomba tsho nkomɛ lo mbutɛ ase nkumbo, angɛnyi awɔ ndo ase ɔtɛmwɛlɔ ɔnɛ vɔ hawoyosukɛ ɔtɛmwɛlɔ wa kashi nto. Vɔ wakalange dia andja w’otondo mbeya ɔnɛ Babilɔna ka Woke kekɔ womoto la numba ka lo nyuma! Diakɔ diele, lam’asa Ngɔndɔ ka dikumi l’ahende 1917 la etatelo ka 1918, nunu dimɔ dia Ambeki wa Bible waki l’ohetoheto wakasha anto traktɛ 10 000 000 kaki la sawo diaki l’ɔtɛ a dui ɔnɛ: “Ɔkwɛlɔ wa Babilɔna.” La dihonga tshɛ traktɛ kɛsɔ kakatondja awui wendana la Lokristokristo sɛkɛ. Oko wakokaso nkanyiya, ewandji w’ɛtɛmwɛlɔ wakomala! Koko Ambeki wa Bible kotshika nsala dui sɔ. Vɔ wakayashikikɛ dia ntetemala nsambisha ndo nkitanyiya “Nzambi oko wende owandji lo dihole dia nkitanyiya anto.” (Ets. 5:29) Kakɔna katɛnya dui sɔ? Diɔ tɛnyaka dia l’etena kakalɔmaka Ta dia ntondo dia l’andja w’otondo, Akristo w’apami la wa wamato asɔ komonga nto lo lɔhɔmbɔ; koko, vɔ wakatshungɔ mɛtɛ oma lo ɔtɛmwɛlɔ wa kashi ndo wakakimanyiyaka anto akina dia nsala dui sɔ. w16.11 5:2, 4
Lushi la sato, Ngɔndɔ ka hende 21
Wanɛ wasɛna lo ndjela demba kanyiyaka akambo wa lo demba, koko wanɛ wasɛna lo ndjela nyuma kanyiyaka akambo wa lo nyuma.—Rɔmɔ 8:5.
Anto amɔ fɔnyaka dia Pɔɔlɔ akatɛkɛta dikambo dia wanɛ waki Akristo ndo wanɛ waki komonga Akristo. Koko lo divɛsa sɔ Pɔɔlɔ akafundɛ Akristo ‘wakelamɛka ekilami.’ (Rɔmɔ 1:7) Diakɔ diele, ndo wanɛ wakasɛnaka “lo ndjela demba” ndo wanɛ wakasɛnaka “lo ndjela nyuma” waki Akristo. Ko kakɔna kakalange Pɔɔlɔ mbuta etena kakandatɛkɛtaka dikambo dia wanɛ wasɛna “lo ndjela demba”? (Rɔmɔ 7:5) Pɔɔlɔ akafunde ate: “Lam’akatasɛnaka lo ndjela demba, nsaki ya pɛkato yakatshutshuyamaka oma lo Ɛlɛmbɛ yakakambaka olimu lo alemba aso.” Lo divɛsa sɔ Pɔɔlɔ akalembetshiya dia anto wasɛna “lo ndjela demba” ekɔ wanɛ wayasha tshɛ ndo wayela nsaki yawɔ ya kɔlɔ lo nsala kɛnɛ tshɛ kalangawɔ. w16.12 2:5, 7
Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka hende 22
Ɔngɛnɔngɛnɔ le ɔnɛ lele kɔlɔ kande kambodimanyiyama.—Os. 32:1.
Tena dimɔ anto mongaka l’ekiyanu l’ɔtɛ wa wandja wakawasale lo nshi yakete. Lo tena dimɔ, nkumekanga Davidɛ akayaoke dia nde ambɔmɛnama l’ɔtɛ wa wandja ande. (Os. 38:3, 4, 8, 18) Lo dikambo sɔ, Davidɛ akasale dui dimɔtshi dia lomba efula. Nde akayaɛkɛ lo kɛtshi ndo edimanyielo ka Jehowa. Ndo oma laasɔ, Davidɛ aki l’ɔngɛnɔngɛnɔ dia mbeya ɔnɛ Nzambi akawodimanyiya. (Os. 32:2, 3, 5) Lo tena dikina, wɛ koka monga l’ekiyanu l’ɔtɛ w’awui wele la yɛ. Ɛnyɛlɔ, etena kakafunde Davidɛ Osambo 55, nde aki la wɔma ɔnɛ nde akahombe ndjakema. (Os. 55:2-5) Koko, nde kombetawɔ dia ekiyanu mboshishɛ wɛkamu ande le Jehowa. Davidɛ akasɛngasɛnga Jehowa dia mbokimanyiya lo ekakatanu ande, koko nde akeyaka dia aki nto ohomba dia nde nsala dui dimɔ lo kɛnɛ kendana la okakatanu ande. (2 Sam. 15:30-34) Wɛ koka nkondja wetshelo oma l’ɛnyɛlɔ ka Davidɛ. Lo dihole dia mbetawɔ dia ekiyanu kahemɛ, sala kɛnɛ tshɛ kakokayɛ nsala dia nkandola okakatanu akɔ ndo yaɛkɛ le Jehowa ɔnɛ nde ayokokimanyiya. w16.12 3:14, 15
Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka hende 23
Dimi lambosalɛ Jehowa pɛkato.—2 Sam. 12:13.
Davidɛ aketawɔ dia Jehowa mbokimanyiya. Ɛnyɛlɔ, nde aketawɔ engwelo kakawosha Natana omvutshi wa Jehowa. Ndo nto, Davidɛ akalɔmbɛ Jehowa, akashola pɛkato yande, ndo akɛnya dia nde akalangaka mɛtɛ nyometawɔma oma le Jehowa. (Os. 51:1-17) Lo dihole dia ndeka ndjakiyanya l’ɔtɛ w’onongo ande, Davidɛ akakondja wetshelo oma lo pɛkato yande. Nde kosala pɛkato ya weke shɔ nto pondjo. Ɛnɔnyi efula l’ɔkɔngɔ wa laasɔ, nde akavu oko pami ka kɔlamelo ndo ngasɔ mbawohɔ Jehowa. (Hɛb. 11:32-34) Wetshelo akɔna wakokaso nkondja oma l’ɛnyɛlɔ ka Davidɛ? Naka tambosala pɛkato ka woke, sho pombaka ndjatshumoya l’otema ɔtɔi, mbishola pɛkato kaso le Jehowa ndo mbɔlɔmba edimanyielo. (1 Jni. 1:9) Sho pombaka nto mbutɛ dikumanyi, nɛ dia vɔ koka tokimanyiya dia nɔngɔsɔla diɔtɔnganelo diaso la Jehowa. (Jak. 5:14-16) Etena ketawɔso ekimanyielo ka Jehowa, sho mɛnyaka dia tekɔ lo ndjaɛkɛ lo daka diande dia todimanyiya. Laadiko dia laasɔ, sho pombaka nkondja wetshelo oma lo pɛkato yaso ndo ntetemala kambɛ Jehowa l’eshikikelo.—Hɛb. 12:12, 13. w17.01 1:13, 14
Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka hende 24
Nya okambi ayɛ oma lo akambo w’otako.—Os. 19:13.
Akambo w’otako kɛdikɛdi na? Kɛdikɛdi nsala dui dimɔ dieso bu la lotshungɔ la nsala, mbeyaka monga l’ɔtɛ weso bu la solo dia lotutsha kana weso la lotamanya. Lo tena dimɔ onto tshɛ la l’atei aso tosalaka dui dimɔ l’otako l’ɔtɛ weso bu kokele. Koko oko wadiɛnya ɛnyɛlɔ ka Saolo, naka dui sɔ diaya tshondo ya mbekelo, kete Jehowa hatɔngɛnangɛna. Osambo 119:21 mbutaka dia Jehowa “pangwɛka akanga w’etako.” Lande na kasalande dui sɔ? Ntondotondo, naka sho nsala dui dimɔ l’otako, kete tayɛnya dia hatokitanyiya Jehowa, Nzambi ndo Omboledi aso. Dui dia hende ele, naka sho nsala dui dieso bu la lotshungɔ la nsala, kete ondo ewanu ndo ekakatanu wayonga lam’asaso l’anto akina. (Tok. 13:10) Ndo dui dia sato ele, sho koka ndjɔsama oko dinginya naka anto akina wambeya dia takasale dui dimɔtshi l’otako. (Luka 14:8, 9) Mbokɛmaka dia sho koka nshihodia lande na kalanga Jehowa dia sho mbeya elelo aso. w17.01 3:4, 5
Lushi la lomingu, Ngɔndɔ ka hende 25
Vɔ wele wanɛ wakasale akambo lo yoho ya kɔlɔ. Vɔ keema anande, diwadi diekɔ diawɔ.—Eoh. 32:5.
Etombelo waki la dui sɔ ele, Adama kokoka nto mbokoya waonga waki Jehowa lo yoho ya kokele. Nde akayashishɛ ndo akashishɛ anande nshi yayaye y’amɛna efula. Nde akakoke sambiya anande paka eongelo kele keema kokele, pɛkato ndo nyɔi. (Rɔmɔ 5:12) Adama akaashishɛ diaaso dia nsɛna pondjo pondjo. Adama l’Eva kokoka mbota ɔna la kokele, ndo anawɔ kokoka mbota ana wa kokele. Ntatɛ lam’akakonya Satana Adama l’Eva dia tɔmbɔkwɛ Nzambi, Diabolo ekɔ lo mpemba dia nsɛngiya anto tshɛ dia nsala woho akɔ waamɛ. (Jni. 8:44) Jehowa ekɔ lo ntetemala mboka anto ngandji. Kaanga mbele Adama l’Eva wakawoke ɔkɔngɔ, nde ekɔ lo ntetemala mbetawɔ di’anto monga la diɔtɔnganelo dia dimɛna la nde. Ndo nde konanga dia kaanga ɔtɔi a l’atei awɔ mvɔ. (2 Pet. 3:9) Diakɔ diele, aha la ntshimbatshimba, Nzambi akɔshi tɛdikɔ dia anto monga la lɔngɛnyi la nde nto. Ngande wakandakoke nsala dui sɔ aha la nsekola atɔndɔ ande hita?—Jni. 3:16. w17.02 1:12-14
Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ ka hende 26
Lomba lekɔ le wanɛ wayanga alako.—Tok. 13:10.
Lo dihole dia mbala tshɛ salaka la wolo dia nkotola yambalo y’anto oya le so kana mbutɛ anto akina kɛnɛ kahombawɔ nsala, sho pombaka mbalɔmba alako ndo monga suke dia mbetawɔ tokanyi tawɔ. Sho pombaka ngɛnangɛna la anangɛso la akadiyɛso etena kalongolawɔ ɛkɛndɛ wa laande. Ndo sho kaloyaka Jehowa losaka lo woho wetawɔnde di’onto tshɛ la l’atei aso mbokambɛ. (1 Pet. 5:9) Ndo nto naka sho mbeka dia mɛna akambo oko awaɛna Jehowa, sho koka mbɔsa tɛdikɔ tangɛnyangɛnya Nzambi. Naka sho mbeka, nɔmba ndo nkamba la kɛnɛ kekaso, kete nkum’otema kaso kayoleka ndowana. (1 Tim. 1:5) Sho mbekaka dia mbetsha wahɔ w’anto akina lo dihole dia ntondo. Naka sho nsala awui asɔ, Jehowa tolakaka dia nde ‘ayoshidiya olowanyelo aso,’ ndo tokimanyiya dia nyomoleka mbeya elelo aso.—1 Pet. 5:10. w17.01 4:17, 18
Lushi la hende, Ngɔndɔ ka hende 27
Dikumanyi dialɔmbɔla lo yoho ya dimɛna pombaka mbɔsama la nɛmɔ diolodiami l’ahende, djekoleko wanɛ wakamba olimu wolo lo ntɛkɛta ndo lo mbetsha.—1 Tim. 5:17.
Anangɛso l’akadiyɛso sunganaka nongola kɛnɛmɔ ndo nɛmiyama oma le so. Dui sɔ diekɔ mɛtɛ djekoleko le anangɛso walɔmbɔla, ɛnyɛlɔ dikumanyi, emendji w’etshimbedi, ase kɔmite ka filialɛ ndo ase Olui-walɔmbɔla. Vɔ tshɛ kotshaka ehomba w’ekambi waki Nzambi, ndo Bible mbelɛka ekambi ɛsɔ ɔnɛ “apami wele oko weshasha.” (Ɛf. 4:8) Ɔnkɔnɛ, mbokɛmaka hwe dia sho pombaka mbasha kɛnɛmɔ ndo mbalɛmiya, oyadi wodja akɔna wewɔ, kalasa yakɔna yakawɔtɔ, dihole diele la wɔ lo tshunda kana ekondjelo kele la wɔ. Akristo wa lo ntambe ka ntondo wakatotshikɛ ɛnyɛlɔ k’ɔlɔlɔ. Vɔ wakashaka apami wakalɔmbɔlaka kɛnɛmɔ, ndo sho salaka woho akɔ waamɛ ɛlɔ kɛnɛ. Etena keso kaamɛ la apami asɔ, sho hatowaɔshi oko andjelo, mbuta ate anto wa laande. Koko sho mbalɛmiyaka ndo mbashaka kɛnɛmɔ l’ɔtɛ w’olimu wa wolo wakambawɔ ndo okitshakitsha awɔ.—2 Kɔr. 1:24; Ɛny. 19:10. w17.03 1:13
Lushi la sato, Ngɔndɔ ka hende 28
Lande na kambelɛyɛ ɔlɔlɔ? Ndooko onto lele ɔlɔlɔ, paka onto ɔtɔi, Nzambi.—Makɔ 10:18.
Ande otshikitanu waki lam’asa Yeso la Hɛrɔdɛ Angiripa I, lakayokoma ɔnɔmbɔdi wa Judeya! Lushi lɔmɔ lo losanganya lɔmɔ la laande, Hɛrɔdɛ akalɔtɛ ahɔndɔ wa lowandji w’oshinga wolo efula ndo wakambiya anto. Etena kakawɛnyi anto ndo kakawohokamɛ vɔ wakate la dui dia wolo vate: “Ɔsɔ ekɔ dui dia nzambi, koko aha dui di’onto!” Hɛrɔdɛ akalangaka anto mbotombola. Ko, “mbala kakɔ ɔtɔi, ondjelo wa Jehowa akɔɔkɔmɔla, nɛ dia nde kombisha Nzambi lotombo. Ɔnkɔnɛ, nkuso yakawɔtɔ lo demba ko nde akavu.” (Ets. 12:21-23) Mbokɛmaka hwe dia Jehowa kɔsɔna Hɛrɔdɛ dia nde monga ɔnɔmbɔdi. Koko, Yeso akɛnya dia Nzambi kakɔsɔnɛ ndo nde akatombolaka Jehowa tena tshɛ oko Omboledi-Waheme-Tshɛ w’ekambi Ande. Jehowa akalange dia Yeso monga owandji aha lo ɛnɔnyi engana eto. L’ɔkɔngɔ wa eolwelo kande, Yeso akatɛ ambeki ande ate: “Wakambisha lowandji tshɛ l’olongo ndo la nkɛtɛ.” Nde akakotsha ate: “Nyolonge, dimi lekɔ la nyu nshi tshɛ polo l’etena k’ekomelo ka dikongɛ di’akambo.”—Mat. 28:18-20. w17.02 3:20, 21