Ngɔndɔ ka dikumi l’ahende
Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka dikumi l’ahende 1
Vɔ wayoka dui diami.—Jni. 10:16.
Yeso akɛdika diɔtɔnganelo diele lam’asande l’ambeki ande la dimama dia wolo diele lam’asa olami w’ɛkɔkɔ la ɛkɔkɔ ande. (Jni. 10:14) Wɛdikelo ɔsɔ sunganaka mɛtɛ. Ɛkɔkɔ mbeyaka olami awɔ ndo vɔ mbohokamɛka. Ɔmɛngɔdi ɔmɔtshi akɛnyi mɛtɛ ka dikambo sɔ. Nde akate ate: “Sho takalange filmɛ ɛkɔkɔ ɛmɔ ndo takahembe mbaelɛ dia vɔ nsukana la so. Koko vɔ koondja nɛ dia vɔ kombeyaka awui aso. Oma laasɔ, yana mɔtshi ya hiami yaki olami w’ɛkɔkɔ akɔ akaye, nde akawaelɛ ko vɔ wakoyele.” Kɛnɛ kakɛnyi ɔmɛngɔdi ɔsɔ toholaka ɛtɛkɛta wakate Yeso lo kɛnɛ kendana l’ɛkɔkɔ, mbuta ate ambeki ande. Nde akate ate: “Vɔ wayoka dui diami.” Koko Yeso ekɔ l’olongo. Ngande wakokaso mbuta dia tekɔ lo mpokamɛ dui diande? Yoho mɔtshi y’ohomba yɛnyaso dia sho pokamɛka dui di’Owandji aso ele lo nkamba la wetshelo ande lo lɔsɛnɔ laso.—Mat. 7:24, 25. w21.12 16 od. 1-2
Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka dikumi l’ahende 2
Anto tshɛ wakasale pɛkato ndo hawokome lo lotombo la Nzambi.—Rɔmɔ 3:23.
Ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ aki otshi wa kɔlɔ ndo nde akahɛnyahɛnyaka Akristo wolo efula. Koko l’ɔkɔngɔ diko, nde akayeya dia kɛnɛ kakandasalaka kaki kɔlɔ ndo nde akayosala etshikitanu lo lɔkɛwɔ ndo lo lonto lande. (1 Tim. 1:12-16) L’ekimanyielo ka Jehowa, Pɔɔlɔ akayonga olami w’ɛkɔkɔ wokana ngandji, wokana kɛtshi ndo wele l’okitshakitsha. Nde akayaɛkɛ le Jehowa dia nde mbodimanyiya lo dihole dia ndeka mbidja yimba lo wandja akɔ. (Rɔmɔ 7:21-25) Nde konongamɛ dia monga kokele. Koko nde akasale la wolo dia ndowanya lonto l’Okristo ndo l’okitshakitsha tshɛ nde akayaɛkɛ le Jehowa dia mbokimanyiya dia nde nkotsha olimu ande. (1 Kɔr. 9:27; Flpɛ. 4:13) Dikumanyi kɔsɔnama l’ɔtɛ wewɔ kokele. Koko Jehowa nongamɛka dia vɔ mbeya dia vɔ salaka wandja ndo dia vɔ nkɛnɛmɔla lonto l’Okristo. (Ɛf. 4:23, 24) Ekumanyi pombaka ndjasɛdingola l’ekimanyielo k’Ɔtɛkɛta wa Nzambi ndo nsala etshikitanu wahombama. Oma laasɔ, Jehowa ayowokimanyiya dia nde monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ ndo monga ekumanyi k’oshika.—Jak. 1:25. w22.03 29-30 od. 13-15
Lushi la lomingu, Ngɔndɔ ka dikumi l’ahende 3
Nyotshike nombosha.—Mat. 7:1.
Ahombaso nsala naka tambɛna dia takɔnyɔla osekaso ombetawudi? Sho pombaka mbohɔ dia sho pombaka mboka anangɛso ngandji. (Jak. 2:8) Sho pombaka nɔmba nto Jehowa l’etete ndo mbɔsɛngasɛnga dia nde tokimanyiya dia sho ntshika nombosha anto akina. Sho koka nsala akambo lo yoho yɔtɔnɛ l’alɔmbɛlɔ aso lo mbɔsa yɛdikɔ ya nsawola l’onto lakatɔnyɔla. Sho koka mbɔlɔmba dia nsambisha kaamɛ la so kana mbelɛ dia ndjɔlɛ yangɔ lakaso. Naka sho mbeya ɔnangɛso dimɛna, kete tayokoka nsala la wolo dia ndjela ɛnyɛlɔ ka Jehowa ndo ka Yeso lo nyanga kɛnɛ kele ɔlɔlɔ le nde. Lo nsala ngasɔ, tayɛnya dia sho pokamɛka olami w’ɔlɔlɔ w’ɛkɔkɔ watodjangɛ dia ntshika nombosha. Oko watohokamɛka ɛkɔkɔ wa mɛtɛ mɛtɛ dui di’olami awɔ, ambeki wa Yeso pokamɛka dui diande. Oyadi tekɔ l’atei wa “leemba la tshitshɛ l’ɛkɔkɔ” kana l’atei wa “ɛkɔkɔ ekina,” nyɛsɔ totetemale mpokamɛ ndo nkitanyiya dui di’olami w’ɔlɔlɔ w’ɛkɔkɔ.—Luka 12:32; Jni. 10:11, 14, 16. w21.12 19 od. 11; 21 od. 17-18
Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ ka dikumi l’ahende 4
Nde akatone dako diakawosha epalanga w’anto.—1 Nku. 12:8.
Etena kakonge Rɛhɔbɔama nkumekanga k’Isariyɛlɛ, ase wodja ande wakaye le nde dia ndjɔlɔmba dui dimɔtshi. Vɔ wakɔɔlɔmbɛ dia nde mbakitshɛkitshɛ wotsho wakawaɛndja Sɔlɔmɔna ka she. Dui dia dimɛna ko Rɛhɔbɔama akatshu dia toyanga dako le epalanga w’anto wa l’Isariyɛlɛ dia nde mbeya woho wa ndjokadimola ase wodja ande. Epalanga w’anto wakasha nkumekanga dako ɔnɛ naka nde nsala kɛnɛ kɔɔlɔmba wodja, kete vɔ wayowosukɛka tena tshɛ. (1 Nku. 12:3-7) Mɛnamaka dia Rɛhɔbɔama kɔngɛnangɛna dako sɔ, ko nde akatshu toyanga dako le apami wakole kaamɛ la nde. Vɔ wakawotɛ dia nde mbahɛ ase wodja wotsho laadiko dia tshuka. (2 Nku. 12:9-11) Rɛhɔbɔama akakoke mimbola Jehowa dako diakandahombe ndjela. Lo dihole dia nsala ngasɔ, nde akayele dako di’ɛlɔngɔ w’apami. Dui sɔ diakayala l’etombelo wa kɔlɔ efula le Rɛhɔbɔama ndo le ase Isariyɛlɛ. Lo kɛnɛ kendana la so, aha mbala tshɛ mbayotolongolaka alako wangɛnangɛnaso. Koko naka vɔ mpikama l’Ɔtɛkɛta wa Nzambi, sho pombaka mbaetawɔ. w22.02 9 od. 6
Lushi la hende, Ngɔndɔ ka dikumi l’ahende 5
Lotombo laki ɛlɔngɔ w’apami ele wolo awɔ.—Tok. 20:29.
Onto lele l’okitshakitsha mbikaka washo aha lo woho wele ɛlɔngɔlɔngɔ bu la diewo, koko lo wolo awɔ. Nde mbaɔsaka, aha oko ekonyanya ande, koko oko asekande akambi w’olimu. Esombe mbɔsaka ɛlɔngɔlɔngɔ oko woshasha w’oma le Jehowa wahombawɔ monga la lowando lo dikambo diawɔ. Etena katakitakita wolo awɔ, esombe wekɔ la lowando le ɛlɔngɔlɔngɔ wele la wolo wetawɔ ndo wele l’akoka wa nkotsha kɛnɛ kahombama ndo kambɛ etshumanelo. Naɔmi latɛkɛtawɔ lo Bible ekɔ ɛnyɛlɔ ka dimɛna efula k’osombe waketawɔ la lowando tshɛ ekimanyielo k’oma le osekaseka ɔmɔ. L’etatelo, Naɔmi akatɛ Ruta laki wadi aki odo ndo okilo ande dia nde nkalola otsha lo wodja awɔ. Koko, lam’ele Ruta akatɛtɛ dia nkalola la Naɔmi la Bɛtɛlɛhɛma, nde aketawɔ osukɔ wa la kɔlamelo wa Ruta. (Ruta 1:7, 8, 18) Ndo dui sɔ diaki tshondo y’ɔtshɔkɔ lewɔ vɔ akɔ ahende! (Ruta 4:13-16) Okitshakitsha ayotshutshuya esombe dia mbokoya ɛnyɛlɔ ka Naɔmi. w21.09 10-11 od. 9-11
Lushi la sato, Ngɔndɔ ka dikumi l’ahende 6
Nzambi keema kɔlɔ dia nde mbohɛ olimu anyu ndo ngandji kakanyɛnya.—Hɛb. 6:10.
Shɛso lele l’olongo shihodiaka awui wele la so onto l’onto. Ondo wɛ koka nsala akambo efula oleki anto efula weyayɛ ndo wokayɛ ngandji. Kana ondo wɛ bu l’akoka wa nsala akambo efula oko anto akina, ondo l’ɔtɛ w’ɛnɔnyi, yoonge kana ɛkɛndɛ wele layɛ lo nkumbo. Tɔkɔmɔke. (Ngal. 6:4) Jehowa hohɛ olimu wakambayɛ. L’edja tshɛ kawoshayɛ kɛnɛ koleki ɔlɔlɔ le yɛ ndo l’eyango w’amɛna, nde ayɔngɛnangɛna. Jehowa mɛnaka kaanga eyango wele laso l’otema. Nde nangaka dia wɛ monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ ndo ngɛnangɛna kɛnɛ keyɛ l’akoka wa mbosha. Tamboshilaka monga la ki ka lo yimba nɛ dia sho mbeyaka dia Jehowa kimanyiyaka atɛmɔdi ande etena kongawɔ l’ekakatanu. (Isa. 41:9, 10) Tekɔ mɛtɛ l’ɛkɔkɔ w’eshika wa monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ etena katɛmɔlaso Shɛso koludi la ngandji, ɔnɛ lasungana “nongola lotombo [la] kɛnɛmɔ” oma le ditongami diande tshɛ!—Ɛny. 4:11. w22.03 24 od. 16; 25 od. 18
Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka dikumi l’ahende 7
Dimi lakasale esadi ndo dimi kotshimbatshimba dia nama ɛlɛmbɛ ayɛ.—Os. 119:60.
Sho nangaka mbokoya Yeso, koko hatohombe nkɔmɔ naka hatokoya Yeso lo yoho ya kokele. (Jak. 3:2) Ombeki hakoke mbokoya kɛnɛ kasala ombetsha ande lo yoho ya kokele. Koko naka ombeki akɔ nkondja wetshelo oma lo munga yande ndo nsala la wolo dia mbokoya dimɛna dimɛna ɛnyɛlɔ k’ombetsha ande, kete nde ayotetemala ndjalowanya. Woho akɔ waamɛ mbele, naka sho nkamba la kɛnɛ kekaso lo wekelo wa Bible w’onto ndamɛ ndo nsala la wolo dia ndjalowanya lo wandja wakokaso nsala, kete sho koka ntondoya dia ndjela ɛnyɛlɔ kakatotshikɛ Yeso. (Os. 119:59) Tekɔ lo nsɛna l’andja woludi la lokaki, koko ekambi wa Jehowa ntshikitana lawɔ tshɛ. Tambonandema lo menda yimba ya ndjahondja yaki la Yeso ndo tamboyashikikɛ dia ndjela ɛnyɛlɔ kande. (1 Pe. 2:21) Naka sho nsala la wolo dia mbokoya yimba ya ndjahondja ya Yeso, kete sho lawɔ tayonga l’ɔngɛnɔngɛnɔ waya lo mbetawɔma le Jehowa. w22.02 24 od. 16; 25 od. 18
Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka dikumi l’ahende 8
Akambo amɔtshi wele lɔkɔ wekɔ wolo nshihodia.—2 Pe. 3:16.
Yoho mɔtshi yatetemala Jehowa mbisha ekambi ande wa nshi nyɛ ɛlɔmbwɛlɔ ele, lo tshimbo y’Ɔtɛkɛta ande, Bible. Naka sho mbɔsa etena ka nkana yimba lo kɛnɛ katetsha Jehowa, kete tayonga l’akoka wa ndjela ɛlɔmbwɛlɔ kande ndo nkotsha olimu aso w’esambishelo. (1 Tim. 4:15, 16) Yoho kina yatosha Jehowa ɛlɔmbwɛlɔ ele, lo tshimbo ya “ɔhɔmbɔ wa kɔlamelo ndo kɛsɔ.” (Mat. 24:45) Tena dimɔtshi, ɔhɔmbɔ ɔsɔ koka tosha ɛlɔmbwɛlɔ kahatashihodia dimɛna. Ɛnyɛlɔ, vɔ koka tosha ɛlɔmbwɛlɔ kɛmɔ shikaa kele l’oyango wa tɔlɔngɔsɔla dia sho ndjohandɔ lo mpokoso kɛmɔ k’oma lo diangɔ diakatongama kafɔnyaso ɔnɛ tɔ hosalema l’ɛtshi kaso ka nkɛtɛ. Ahombaso nsala naka sho fɔnyaka di’ɛlɔmbwɛlɔ kambowotosha bu ohomba le so? Sho koka nkanyiya nto dikambo di’ɛkɔndɔ wa lo Bible ekina wambotoshilaka mbadia. Lo tena dimɔtshi, ekambi wa Nzambi wakalongola ɛlɔmbwɛlɔ kele lo kanyi y’anto tɔ kakɛnamaka oko bu ohomba, koko tɔ kakayoshimbɛ nsɛnɔ y’anto.—Emb. 7:7; 8:10. w22.03 18-19 od. 15-16
Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka dikumi l’ahende 9
Papa, lambokimɔ lomu lami l’anya ayɛ.—Luka 23:46.
La eshikikelo tshɛ, Yeso akate ɛtɛkɛta wa lo divɛsa di’ɛlɔ. Yeso akeyaka dia nshi yande yayaye yaki l’anya wa Jehowa ndo nde aki l’eshikikelo dia She ayowohɔ. Wetshelo akɔna wakokayɛ nkondja oma l’ɛtɛkɛta wa Yeso? Etawɔ dia nkitsha lɔsɛnɔ layɛ l’anya wa Jehowa. Dia nsala dui sɔ, wɛ pombaka ‘ndjaɛkɛ le Jehowa l’otema ayɛ tshɛ.’ (Tok. 3:5) Tɔsɛdingole ɛnyɛlɔ ka Joshua, Ɔmɛnyi wa Jehowa waki l’ɛnɔnyi 15 waki la hemɔ kaki suke la mbodiaka. Nde akatone esakelo wahɔtɔnɛ l’ɛlɛmbɛ wa Nzambi. Yema tshitshɛ la ntondo ka nde mvɔ, nde akatɛ nyango ate: “Mama, dimi lekɔ l’anya wa Jehowa. . . . Lambokotɛ dui nɛ l’eshikikelo tshɛ ɔnɛ: Dimi mbeyaka dia Jehowa ayombolola. Nde mbeyaka tokanyi la nsaki yami. Ndo dimi mɛtɛ mbookaka ngandji.” Sho tshɛ pombaka ndjambola ɔnɛ: ‘Naka lambohomana l’okakatanu ɔmɔ lo lɔsɛnɔ lami wadja mbetawɔ kami l’ohemba, onde layokitsha lɔsɛnɔ lami l’anya wa Jehowa ndo layonga l’eshikikelo ɔnɛ nde ayombohɔ?’ w21.04 12-13 od. 15-16
Lushi la lomingu, Ngɔndɔ ka dikumi l’ahende 10
Ɔnɛ lashana ashi wa nnɔ wayowosha ndo nde lawɔ.—Tok. 11:25.
Ekambi wa Jehowa kondjaka ekeketshelo lo tshimbo y’esambishelo. Etena kasambishaso anto akina akambo wa mɛtɛ w’oma lo Bible, sho keketshamaka oyadi vɔ mbetawɔ losango laso kana bu. L’ɔtɛ w’awui waakomɛ, ondo anto amɔ koka ndjaoka dia vɔ bu l’akoka wa nsala awui efula l’olimu w’esambishelo. Naka ngasɔ mbayaokayɛ, kete ohɔ dia Jehowa ayɔngɛnangɛna naka wɛ nsala kɛnɛ keyɛ l’akoka wa nsala. Jehowa mɛnaka ndo mandolaka nsaki kele laso ka nsambisha kaanga naka hatoyokoka ntomba oma la ngelo. Diakɔ diele nde koka tokimanyiya dia nsambisha wanɛ watokokɛ kana adɔkɔtɛlɛ l’enganga. Naka sho mbɛdika kɛnɛ kasalaso l’etena kɛnɛ la kɛnɛ kakatasalaka lo nshi yakete etena kakiso l’akoka, kete sho koka nkɔmɔ. Koko, naka sho nshihodia woho watokimanyiya Jehowa nshi nyɛ, kete tayokondja wolo weso l’ohomba dia mbikikɛ l’ɔngɛnɔngɛnɔ ohemba akɔna tshɛ. Hateye lɔtɔngɔ lakɔna l’akambo wa mɛtɛ lonɛso layoka edio ndo ntatɛ mbola.—Ond. 11:6. w21.05 24-25 od. 14-17
Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ ka dikumi l’ahende 11
Lande na kakayɔnyɔla ɔtɛkɛta wa Jehowa lo nsala kɛnɛ kele kɔlɔ lo washo ande?—2 Sa. 12:9.
Lokaki lakakonya nkumekanga Davidɛ dia mbohɛ kɛnɛ kakawosha Jehowa, nde akawosha ɔngɔnyi, lokumu ndo nde akalɛndja atunyi ande efula lo ata. La lowando tshɛ, Davidɛ akeyaka dia weshasha wa Nzambi waki “efula kaheyama mbadia!” (Os. 40:5) Koko, l’etena kɛmɔ Davidɛ akohɛ kɛnɛ kakawosha Jehowa. Kaanga mbaki Davidɛ la wadi efula, nde aketawɔ dia nsaki ka kɔlɔ kaki la nde otsha le wadi aki pami kekina mpama l’otema ande. Womoto ɔsɔ lokombo lande Batɛ-Shɛba, ndo omɛnde lokombo lande Uriya ose Hiti. La lokaki tshɛ, Davidɛ akeyana la Batɛ-Shɛba, ndo nde akatshu diemi. Laadiko dia nsala loseka, Davidɛ akakongɛ dia Uriya ndjakema! (2 Sa. 11:2-15) Kakɔna kakafɔnyaka Davidɛ? Onde nde akafɔnyaka ɔnɛ Jehowa hɛnyi? Nde aki okambi wa Jehowa waki la kɔlamelo, koko akayonga la lokaki ndo etombelo wakonge ele nde akasale loseka. Koko diɛsɛ ko, Davidɛ aketawɔ munga kande ndo akayatshumoya. Nde mɛtɛ akonge la lowando l’ɔtɛ wakandayetawɔma nto le Jehowa!—2 Sa. 12:7-13. w21.06 17 od. 10
Lushi la hende, Ngɔndɔ ka dikumi l’ahende 12
Aha ɔnɛ lo shoamɛ mbeso la akoka wahombama . . . , koko akoka wahombama wele la so ndja oma le Nzambi.—2 Kɔr. 3:5.
Mbeyaka monga ko sho bu l’eshikikelo ɔnɛ tekɔ l’akoka wa mbeka l’onto Bible. Ondo sho fɔnyaka dia sho pombaka tokonga l’ewo k’efula ndo l’akoka la ntondo ka sho ndjotatɛ mbeka l’onto ɔmɔ. Naka ngasɔ mbayaokayɛ, kete enda awui asato wakoka kokimanyiya dia monga l’eshikikelo ɔnɛ wɛ koka mbeka l’onto ɔmɔ Bible. Ntondotondo, Jehowa kɔsaka dia wɛ ekɔ l’akoka wa mbetsha anto akina. Dui dia hende, Yeso, ɔnɛ ‘lakalongola lowandji tshɛ l’olongo ndo la nkɛtɛ,’ akakosha lotshungɔ la mbetsha. (Mat. 28:18) Ndo dui dia sato, wɛ koka ndjaɛkɛ le anto akina dia kokimanyiya. Yeso akayaɛkɛ lo kɛnɛ kakawetsha She dia mbuta ndo ntɛkɛta ndo kɛsɔ mbakokayɛ nsala. (Jni. 8:28; 12:49) Laadiko dia laasɔ, wɛ koka nɔmba omendji w’olui ayɛ w’esambishelo, ombatshi mboka ɔmɔtshi wele l’akoka kana opandjudi okina wele la diewo dia kokimanyiya dia ntatɛ nɔmbɔla wekelo wa Bible. Yoho mɔtshi yakokayɛ monga l’eshikikelo ele tshindɛ opandjudi ɔmɔtshi l’atei awɔ otsha le ombeki ande ɔmɔ dia tɛna woho walɔmbɔlande wekelo. w21.07 6 od. 12
Lushi la sato, Ngɔndɔ ka dikumi l’ahende 13
Onto lele la kɔlamelo lo kɛnɛ kele tshitshɛ ekɔ la kɔlamelo ndo lo kɛnɛ kele efula; ndo onto lele bu la losembwe lo kɛnɛ kele tshitshɛ hatoyala la losembwe ndo lo kɛnɛ kele efula.—Luka 16:10.
Oko wele ekomelo ka dikongɛ nɛ di’akambo kaya suke, tamboleka monga l’ohomba wa nyomoleka ndjaɛkɛ lo yoho yasala Jehowa akambo oleki nshi ya ntondo. Lande na? L’etena ka mfɔnu ka woke, sho koka nongola ɛlɔmbwɛlɔ kakoka mɛnama oko wolo nshihodia, kana wolo nkamba la tɔ. Lo mɛtɛ, Jehowa hɔtɛkɛta laso l’onto ndo l’onto. Ondo Nde ayosha ɛlɔmbwɛlɔ lo tshimbo y’enyimpala ande wakasɔnama. Ɔsɔ honga etena ka mbidja taamu l’ɛlɔmbwɛlɔ kana ka ndjambola ɔnɛ: ‘Onde ɛlɔmbwɛlɔ kɛsɔ mɛtɛ ndja oma le Jehowa, kana mbuta ɔnɛ shi anangɛso walɔmbɔla kambɔsa yɛdikɔ yawɔ hita?’ Onde wɛ ayoyaɛkɛ le Jehowa ndo le okongamelo ande l’etena k’ohomba ka l’ɔkɔndɔ w’ana w’anto kɛsɔ? Okadimwelo koka mɛnama oma lo woho wɔsayɛ ɛlɔmbwɛlɔ ka teokrasi l’etena kɛnɛ. Naka wɛ ndjaɛkɛ l’ɛlɔmbwɛlɔ kalongolaso ɛlɔ kɛnɛ ndo monga suke dia nkitanyiya, kete ondo wɛ ayosala woho akɔ waamɛ l’etena ka mfɔnu ka woke. w22.02 6 od. 15
Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka dikumi l’ahende 14
Amomosala lo mbɛdika la nyu?—Emb. 8:2.
L’ekimanyielo ka Jehowa, Ngidiyɔna nde l’apami ande 300 wakadje otshumba wa diambo efula, otshumba wele vɔ wakakoke monga l’ofunu w’efula l’ɔtɛ wa dui sɔ. Apami w’ase Efarayimɛ wakaye le Ngidiyɔna, aha dia ndjowandola, koko dia ndjowana la nde nɛ dia vɔ kombalɔmba dia tɔlɔsha ta kaamɛ lawɔ. (Emb. 8:1) Ngidiyɔna akawasha ɛnyɛlɔ kɛmɔ ka shikaa ka woho wakatshɔkɔla Jehowa. Etombelo waki la dui sɔ ele, apami asɔ “wakɔlama.” (Emb. 8:3) Ngidiyɔna akonge l’okitshakitsha l’oyango wa nama wɔladi l’atei w’ekambi wa Nzambi. Oma l’ɛnyɛlɔ k’ase Efarayimɛ, sho kondjaka wetshelo w’ɔnɛ hatohombe ndeka ndjasha dia nkokɛ kɛnɛmɔ kaso hita, koko sho pombaka ndeka ndjasha dia nkokɛ kɛnɛmɔ ka Jehowa. Ewandji wa nkumbo la dikumanyi koka nkondja wetshelo oma le Ngidiyɔna. Naka onto ɔmɔtshi akomala l’ɔtɛ wa kɛnɛ kakatasale, kete sho pombaka nyanga dia mbeya lande na kakandomala. Sho koka mandola onto ɔsɔ l’ɔtɛ w’awui w’ɛlɔlɔ wakandasale. Dui sɔ tɔlɔmbaka dia monga l’okitshakitsha. Dui dioleki ohomba ele monga la diɔtɔnganelo dia dimɛna l’anangɛso, koko aha nyanga dia mɛnya dia sho mbele la shadiya. w21.07 16-17 od. 10-12
Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka dikumi l’ahende 15
Tosale onto lo efanelo kaso.—Eta. 1:26.
Jehowa akatosha kɛnɛmɔ lo totonga l’efanelo kande. Lam’ele takatongama l’efanelo ka Nzambi, sho koka monga ndo nkɛnɛmɔla waonga efula w’amɛna wele la nde, ɛnyɛlɔ ngandji, kɛtshi, kɔlamelo ndo losembwe. (Os. 86:15; 145:17) Etena kakɛnɛmɔlaso waonga asɔ, sho mbishaka Jehowa lotombo ndo mɛnyaka dia tekɔ la lowando le nde. (1 Pe. 1:14-16) Etena kasalaso awui lo yoho yangɛnyangɛnya Shɛso lele l’olongo, sho mongaka l’ɔngɛnɔngɛnɔ ndo l’ɔlɔ. Ndo lo totonga l’efanelo kande, Jehowa akatosha dikoka dia monga weho w’anto walangande dia vɔ monga lo nkumbo kande. Jehowa akatɔlɔngɔsɔlɛ dihole dia laande dia sho mbidjasɛka. Edja efula la ntondo ka nde ntonga pami ka ntondo, Jehowa akalɔngɔsɔla nkɛtɛ dikambo di’anto. (Jɔbɔ 38:4-6; Jɛr. 10:12) Lam’ele nde ndjakiyanyaka dikambo di’anto ndo ekɔ la lokaho, Jehowa akatosha diangɔ efula di’amɛna dia sho ngɛnangɛnaka la diɔ. (Os. 104:14, 15, 24) L’ɔkɔngɔ w’etena kɛmɔ, nde akende kɛnɛ kakandatonge, ko “akɛnyi ɔnɛ ekɔ dimɛna.”—Eta. 1:10, 12, 31. w21.08 3 od. 5-6
Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka dikumi l’ahende 16
Olowa wa nyuma wekɔ ngandji, ɔngɛnɔngɛnɔ, wɔladi, solo dia lotutsha, ɔlɔlɔ w’otema, ɔlɔlɔ, mbetawɔ, memakana ndo ndjakimɛ.—Ngal. 5:22, 23.
Sho tshɛ tekɔ l’ɔkɛndɛ wa nsambisha ndo wa mbetɛ anto ambeki. (Mat. 28:19, 20; Rɔmɔ 10:14) Onde wɛ nangaka ndowanya akoka ayɛ l’olimu woleki ohomba ɔsɔ? Yadjɛ eyango ɛmɔ wa shikaa etena kekayɛ ndo kakambayɛ la kɛnɛ kekayɛ lo biukubuku Wetshelo. Etena kasɛdingolayɛ eyango wakokayɛ ndjadjɛ, tohɛke wɔnɛ woleki ohomba tshɛ, mbuta ate nkɛnɛmɔla waonga w’Okristo. (Kɔl. 3:12; 2 Pe. 1:5-8) Aha la taamu, sho tshɛ kombolaka nsala awui efula l’olimu wa Jehowa, oleki kɛnɛ kasalaso l’etena kɛnɛ. L’andja w’oyoyo wa Nzambi, tayonga l’akoka wa mbokambɛ tshɛ lo tshɛ. Lam’akatakonge etena kɛsɔ, naka sho nsala kɛnɛ tshɛ keso l’akoka wa nsala l’etena kɛnɛ, kete sho koka mfudia ɔngɛnɔngɛnɔ aso ndo hatotoleka monga l’ɔkɔmwɛlɔ. Ndo kɛnɛ koleki tshɛ ele, tayosha Jehowa, ‘Nzambi kaso k’ɔngɛnɔngɛnɔ,’ kɛnɛmɔ ndo lotombo. (1 Tim. 1:11) Laasɔ, nyɛsɔ tɔngɛnangɛnake ɛkɛndɛ wele la so! w21.08 25 od. 18-20
Lushi la lomingu, Ngɔndɔ ka dikumi l’ahende 17
Ɔnɛ layasukanya la Nzambi pombaka mbetawɔ dia nde ekɔ.—Hɛb. 11:6.
Naka wɛ akodiama lo nkumbo k’Ɛmɛnyi wa Jehowa, kete ondo wɛ akeke awui wendana la Jehowa oma ko dikɛnda diayɛ. Wɛ akeke ɔnɛ nde mbele Otungi, ɔnɛ nde ekɔ la waonga w’amɛna ndo ɔnɛ nde ekɔ la sangwelo dia dimɛna lo dikambo di’anto. (Eta. 1:1; Ets. 17:24-27) Koko, anto efula hawetawɔ dia Nzambi ekɔ ndo hawetawɔ dia nde mbele Otungi. Lo dihole dia vɔ nsala dui sɔ, vɔ mbetawɔka ɔnɛ lɔsɛnɔ lakatatɛ lo lwamɛ, polo ndo ndjokoma ditongami dia diambo diele la lɔsɛnɔ. Anto amɔ l’atei awɔ wakɔtɔ kalasa efula. Vɔ koka mbuta ɔnɛ siansɛ ambɛnya dia Bible kekɔ kɔlɔ, ndo ɔnɛ anto waheye ndooko ɛngɔ, wele bu la timba ndo wele tetawetawɔ mbetawɔ ɔnɛ Otungi ekɔ. Oyadi edja kakɔna kambotonga Ɔmɛnyi wa Jehowa, sho tshɛ pombaka ntetemala nkeketsha mbetawɔ kaso. Naka sho nsala ngasɔ, kete hatotokesama la “akambo wa filozofi, ndo awui w’anyanya wa lokeso” wetsha anto wahetawɔ Ɔtɛkɛta wa Nzambi.—Kɔl. 2:8. w21.08 14 od. 1-3
Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ ka dikumi l’ahende 18
Wɛ Jehowa Nzambi kaso, wɛ kasungana nongola lotombo, kɛnɛmɔ ndo wolo.—Ɛny. 4:11.
Abɛlɛ, Nɔa, Abrahama ndo Jɔbɔ wakɛnya dilɛmiɛlɔ ndo ngandji kakawokaka Jehowa lo monga l’okitanyiya, la mbetawɔ ndo lo nambola elambo. Mɛnamaka hwe dia vɔ wakasalaka la wolo dia ntombola Jehowa, ndo ɔtɛmwɛlɔ awɔ waketawɔmaka le nde. L’ɔkɔngɔ diko, Jehowa akayosha ase Isariyɛlɛ Ɛlɛmbɛ wa Mɔsɛ. Ɛlɛmbɛ ɛsɔ wakashaka ɛlɔmbwɛlɔ lo woho wa ntɛmɔla Jehowa lo yoho yakandetawɔka. L’ɔkɔngɔ wa nyɔi ndo eolwelo ka Yeso, Jehowa kondjɔlɔmba nto Akristo dia nkitanyiya Ɛlɛmbɛ wa Mɔsɛ. (Rɔmɔ 10:4) Akristo wakahombaka ndjela ɔlɛmbɛ w’oyoyo, mbuta ate: “Ɔlɛmbɛ wa Kristo.” (Ngal. 6:2) Vɔ wakakoke nkitanyiya “ɔlɛmbɛ” ɔsɔ, koko aha lo ndjela listɛ l’otale l’awui wakawakoke nsala ndo wakiwɔ kokoka nsala, koko lo mbokoya ɛnyɛlɔ ka Yeso ndo lo ndjela wetshelo ande. Ndo ɛlɔ kɛnɛ nto, Akristo salaka kɛnɛ tshɛ kakokawɔ nsala dia ndjela Kristo l’oyango wa ngɛnyangɛnya Jehowa ndo “ndjakondjɛ ekeketshelo.”—Mat. 11:29. w22.03 20-21 od. 4-5
Lushi la hende, Ngɔndɔ ka dikumi l’ahende 19
Nde akatshɔka mbala la mbala lʼaholewaha anto dia tɔlɔmba.—Luka 5:16.
Jehowa pokamɛka anande. Nde akahokamɛ alɔmbɛlɔ efula w’Ɔnande etena kakinde lanɛ la nkɛtɛ. (Luka 5:16) Nde akoke Yeso alɔmba lo kɛnɛ kendana la tɛdikɔ ta weke takandahombe mbɔsa, ɛnyɛlɔ nsɔna apɔstɔlɔ ande 12. (Luka 6:12, 13) Jehowa akoke nto Yeso alɔmba etena kakinde l’ɔkɛyi. Yema tshitshɛ la ntondo ka nde fungama, Yeso akalɔmbɛ She l’etete tshɛ lo dikambo di’ohemba wa wolo waki suke la mbokomɛ. Jehowa komboka tsho dɔmbɛlɔ diaki Yeso, koko nde akatome ndo ondjelo ɔmɔtshi dia ndjokeketsha Ɔnande la ngandji. (Luka 22:41-44) Ɛlɔ kɛnɛ, Jehowa ekɔ lo ntetemala mpokamɛ alɔmbɛlɔ w’ekambi ande, ndo nde kadimolaka alɔmbɛlɔ awɔ l’etena kahombama ndo lo yoho yoleki dimɛna. (Os. 116:1, 2) Tende woho wakɛnyi kadiyɛso kɛmɔ ka la Inde mɛtɛ ka dikambo sɔ. Nde aki l’ekiyanu efula, ndo nde akalɔmbɛ Jehowa l’etete tshɛ lo dikambo sɔ. Nde akafunde ate: “Emisiɔ wa JW Televiziɔ wa Ngɔndɔ ka tanu 2019 wakendanaka la woho wa ndɔshana l’ekiyanu waki mɛtɛ kɛnɛ kakimi l’ohomba. Emisiɔ ɔsɔ waki okadimwelo l’alɔmbɛlɔ ami.” w21.09 21-22 od. 6-7
Lushi la sato, Ngɔndɔ ka dikumi l’ahende 20
Kawolawɔ otsha l’akona.—Luka 21:21.
Onde wɛ koka nkanyiya okakatanu waki la Akristo asɔ wa lo ntambe ka ntondo dia ntshika suke l’ɛngɔ tshɛ kaki lawɔ, ko totatɛ lɔsɛnɔ l’oyoyo lo dihole di’oyoyo? Akalɔmbama dia vɔ monga la mbetawɔ dia ndjaɛkɛ le Jehowa ɔnɛ nde ayowakotshɛ ehomba awɔ. Koko, aki dui dimɔtshi diakakoke mbaakimanyiya. Ɛnɔnyi etanu la ntondo k’ase Rɔmɔ dinga Jɛrusalɛma, ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ akasha ase Hɛbɛru alako amɔ w’ohomba ate: “Lo lɔsɛnɔ lanyu, tanyongake la ngandji ka falanga, koko nyɔngɛnangɛnake la kɛnɛ kele la nyu. Nɛ dia nde akate ate: ‘Dimi hakotshikaki ndo hakokalɛki pondjo.’ Dia sho monga la dihonga di’efula ndo mbuta ɔnɛ: ‘Jehowa kele okimanyedi ami, dimi hantoka wɔma. Kakɔna kakoka onto salɛmi?’” (Hɛb. 13:5, 6) Aha la taamu, wanɛ wakakambe la dako diakasha Pɔɔlɔ sɔ ntondo k’ase Rɔmɔ mbɔtɔ la ta komonga l’okakatanu dia ngɛnangɛna la yema ya diangɔ tshitshɛ diaki lawɔ lo ngelo kawɔ k’oyoyo. Vɔ waki l’eshikikelo ɔnɛ Jehowa ayowakotshɛ ehomba awɔ. w22.01 4 od. 7, 9
Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka dikumi l’ahende 21
[Jehowa] kɛtshi kande mɛnamaka lo elimu ande tshɛ.—Os. 145:9.
Etena kakanyiyaso dikambo di’onto lokana kɛtshi, sho koka mbuta dia nde ekɔ onto ɔlɔlɔ, lokana ngandji, latɛtɛ solo ndo kanga lokaho. Ɔkɔndɔ wa Yeso wendana l’ose Samariya l’ɔlɔlɔ koka toyɛ lo yimba. Pami k’ose wodja okina kɛsɔ akoke ose Juda lele ase wevi wakɔkɔmɔla “kɛtshi.” Ose Samariya ɔsɔ ‘akoke ose Juda lakahomɔ ɔsɔ kɛtshi’ ndo la ngandji tshɛ nde akayakongɛ dia nde sakemɛ. (Luka 10:29-37) Ɔkɔndɔ ɔsɔ tɔtɔmiyaka dionga dimɔ dia dimɛna efula dia Nzambi, kɛtshi. Nzambi tokaka kɛtshi, nɛ dia nde tokaka ngandji ndo kɛtshi lo toho efula lushi tshɛ. Ekɔ yoho kina yakoka onto mbokana kɛtshi. Onto lokana kɛtshi koka mbɔsa yɛdikɔ yaha mbisha onto ɔmɔ dilanya kaanga mbahombande dilongola. Lo yoho shɔ mbele, Jehowa tɛnyaka mɛtɛ kɛtshi katokande. Omembi w’esambo akate ate: “Nde kotosalɛ akambo lo ndjela pɛkato yaso.” (Os. 103:10) Koko lo tena dikina, Jehowa koka mbisha onto lambosala munga ohokwelo wa wolo. w21.10 8 od. 1-2
Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka dikumi l’ahende 22
Ngandji kami ka kɔlamelo hatomɔ oma le yɛ.—Isa. 54:10.
Jehowa mɛnyaka paka wanɛ wetawɔma le nde, mbuta ate ekambi ande ngandji ka kɔlamelo. Dui sɔ mɛnamaka oma lo kɛnɛ kakate nkumekanga Davidɛ ndo omvutshi Danyɛlɛ. Ɛnyɛlɔ, Davidɛ akate ate: “Otetemale mɛnya wanɛ wakeya ngandji kayɛ ka kɔlamelo.” “Ngandji ka kɔlamelo kaki Jehowa tshikalaka pondjo le wanɛ wawoka wɔma.” Ndo Danyɛlɛ akate ate: ‘Jehowa Nzambi ka mɛtɛ le, wɛ lɛnya ngandji kayɛ ka kɔlamelo le wanɛ wakoka ngandji ndo wakitanyiya wadjango ayɛ.’ (Os. 36:10; 103:17; Dan. 9:4) Lo ndjela ditelo diakasambiyama sɔ, Jehowa mɛnyaka ekambi ande ngandji ka kɔlamelo nɛ dia vɔ mbeeyaka, mbookaka wɔma, mbookaka ngandji ndo kitanyiyaka wadjango ande. Jehowa mɛnyaka paka ekambi ande kana atɛmɔdi ande wa mɛtɛ ngandji kande ka kɔlamelo. La ntondo ka sho ntatɛ kambɛ Jehowa, nde akatoke ngandji kokande anto lo tshɛ kawɔ. (Os. 104:14) Koko, oko wayaso ekambi ande, sho tookondja wahɔ ndo oma lo ngandji kande ka kɔlamelo. w21.11 4 od. 8-9
Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka dikumi l’ahende 23
Jehowa Nzambi kayɛ kahombayɛ ntɛmɔla.—Mat. 4:10.
Oyadi kɛnɛ tshɛ kayotokomɛ, sho tamboyashikikɛ dia nkitanyiya ɛtɛkɛta wa Yeso wele la diko. Ɛlɔ kɛnɛ, anto ndjelaka ewandji w’ɛtɛmwɛlɔ wa lokumu. Vɔ nangaka ewandji ɛsɔ woho w’anyanya woho ɔnɛ wele vɔ ndjokomaka polo ndo lo mbaatɛmɔla. Anto efula tshɔka l’ɛtɛmwɛlɔ awɔ, sombaka abuku awɔ, ndo mbishaka ewandji ɛsɔ kana atshunda awɔ falanga y’efula. Amɔtshi mbetawɔka kɛnɛ tshɛ katawɔ. Vɔ mongaka l’ɔngɛnɔngɛnɔ waheyama mbuta etena kɛnawɔ ewandji awɔ w’ɛtɛmwɛlɔ watekana oko anto wambɛna Yeso! Otshikitanyi la wɔ, atɛmɔdi wa mɛtɛ wa Jehowa bu la owandji w’ɔtɛmwɛlɔ. Kaanga mbalɛmiyaso wanɛ watɔlɔmbɔla, sho mbetawɔka wetshelo wa Yeso wokɛma hwe wata ɔnɛ: “Nyu tshɛ nyekɔ onto l’ɔnango.” (Mat. 23:8-10) Sho hatɔtɛmɔla anto, oyadi ewandji w’ɛtɛmwɛlɔ kana wa pɔlitikɛ. Ndo sho hatosukɛ eyango awɔ. Koko, sho namaka lomangemange la so ndo sho ndjakakitolaka l’andja ɔnɛ. Lo awui asɔ tshɛ, sho ntshikitana l’anto efula wayata di’Akristo mbewɔ.—Jni. 18:36. w21.10 20 od. 6-7
Lushi la lomingu, Ngɔndɔ ka dikumi l’ahende 24
Dimi kele Jehowa Nzambi kayɛ . . . Toyalake la nzambi nkina laadiko diami.—Eto. 20:2, 3.
Okristo tshɛ walanga monga ekila, pombaka ndjashikikɛ dia ndooko ɛngɔ kana ndooko onto lahomba mbodjɛ wekamu lo diɔtɔnganelo diasande la Nzambi kande. Ndo lam’ele tekɔ lo tɛmbɛ lokombo l’Ɛmɛnyi wa Jehowa, sho ndjashikikɛka dia mbewɔ dui tshɛ diakoka mɔnyɔla kana mbisha lokombo lande l’ekila sɔnyi. (Lɛw. 19:12; Isa. 57:15) Le ase Isariyɛlɛ, mbeya Jehowa oko Nzambi kawɔ akalɔmbamaka nkitanyiya ɛlɛmbɛ efula. Akambo w’ase Lɛwi 18:4 mbutaka ɔnɛ: “Kanyoyelake tɛdikɔ tami, kanyolamake wadjango ami ndo kanyowakitanyiyake. Dimi kele Jehowa Nzambi kanyu.” Tshapita 19 shilaka “wadjango” amɔ wakawasha ase Isariyɛlɛ. Ɛnyɛlɔ, divɛsa 5-8, 21, 22 tɛkɛtaka dikambo di’elambo wa nyama. Wanɛ wakalambolaka elambo ɛsɔ wakawalambolaka lo yoho yaki ‘kɔmɔnyɔlaka ɛngɔ k’ekila ka Jehowa.’ Wadielo w’avɛsa asɔ pombaka totshutshuya dia nanga ngɛnyangɛnya Jehowa ndo dia nkimɔ elambo wa lotombo wetawɔma, oko watokeketsha Hɛbɛru 13:15 dia nsala. w21.12 5-6 od. 14-15
Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ ka dikumi l’ahende 25
Ɔngɛnangɛnake la wadi la lo nshi yayɛ y’ɔlɔngɔlɔngɔ.—Tok. 5:18.
Ɛlɔ kɛnɛ, wanɛ weke katshukana koka nkondja wahɔ oma le anto akina wele la diewo wakayaɛkɛ le Jehowa. Ondo atshukanyi amɔ waya ɛnɔnyi akumi l’olimu wa lo tena tshɛ. Lande na kahanyayange alako oma le wɔ naka nyekɔ lo nanga ndjadjɛ eyango? Ɔsɔ ekɔ yoho mɔtshi yakokanyu mɛnya dia nyu ndjaɛkɛka le Jehowa. (Tok. 22:17, 19) Tohɔ dia diwala diekɔ woshasha w’oma le Jehowa. (Mat. 19:5, 6) Nde nangaka di’atshukanyi ngɛnangɛna la woshasha ɔsɔ. Nyu wanɛ weke katshukana le, lande na kahanyasɛdingola woho wakambanyu la nsɛnɔ yanyu? Onde nyekɔ lo nsala kɛnɛ tshɛ kakokanyu nsala dia mɛnya Jehowa polo lo yɛdikɔ y’efula yenyu la lowando lo woshasha ɔsɔ wakandanyosha? Nyosawole la Jehowa lo dɔmbɛlɔ. Nyoyange lo Ɔtɛkɛta ande atɔndɔ wendana la dikambo sɔ. Oma laasɔ, nyokitanyiya alako wanyosha Jehowa. Nyu koka monga l’eshikikelo ɔnɛ nyayonga la lɔsɛnɔ lele l’ɔngɛnɔngɛnɔ ndo loludi l’ɛtshɔkɔ naka nyu mbetɛ olimu wa Jehowa dui dioleki ohomba lo diwala dianyu! w21.11 19 od. 16, 18
Lushi la hende, Ngɔndɔ ka dikumi l’ahende 26
Sho tshɛ salaka munga mbala efula.—Jak. 3:2, nɔtɛ.
Jakɔba aki la wɛdimo lo dikambo diande. Jakɔba kɔfɔnyaka dia nkumbo kande kana waɛsɛ waki la nde wakawetɛka onto la laande kana wakawetɛka laadiko di’anango l’akadiyɛnde. Nde akelɛka asekande atɛmɔdi ɔnɛ: “Analengo wa ngandji.” (Jak. 1:16, 19; 2:5) Nde kɔmɛnyaka anto oko nde aki kokele. Wetshelo: Tohɔke dia sho tshɛ tekɔ atshi wa pɛkato. Hatohombe mfɔnya dia sho ndeka anto weka laso Bible lo yoho mɔtshi. Lande na? Naka sho mɛnya ombeki aso wa Bible oko sho hatosale munga, kete nde koka ndjɔfɔnya oko nde hongaki l’akoka pondjo wa nsala kɛnɛ katɔlɔmba Nzambi. Koko naka sho mbetawɔ la losembwe tshɛ di’aha mbala tshɛ mbakadiongaka dui dia wɔdu le so dia ndjela atɔndɔ wa l’Afundelo ndo mbolembetshiya woho wakatokimanyiya Jehowa dia ntondoya ekakatanu aso, kete tayokimanyiya ombeki aso wa Bible dia nde mɛna dia nde lawɔ koka nkambɛ Jehowa. w22.01 11-12 od. 13-14
Lushi la sato, Ngɔndɔ ka dikumi l’ahende 27
Nyongake la yimba nyɛ yaki ndo le Kristo Yeso.—Flpɛ. 2:5.
Lam’ayototalekaka nkanyiya oko Yeso, mbayototalekaka nsala awui oko nde ndo mbayotoleka ntondoya dia nkɛnɛmɔla lonto lande. (Hɛb. 1:3) Sho koka mbuta ɔnɛ: ‘Yeso ekɔ kokele. Hakokaki pondjo monga mɛtɛ oko nde!’ Naka ngasɔ mbayaokayɛ, kete ohɔ awui anɛ. Ntondotondo, wɛ akatongama l’efanelo ka Jehowa ndo ka Yeso. Ɔnkɔnɛ, wɛ koka nsɔna dia mbaokoya ndo monga oko vɔ lo yoho mɔtshi. (Eta. 1:26) Dui dia hende, nyuma ka Nzambi kekɔ wolo woleki tshɛ l’andja w’otondo. L’ekimanyielo katɔ, wɛ koka nsala awui wahayakoke pondjo nsala la wolo ayɛ hita. Dui dia sato, Jehowa halongamɛ dia wɛ nkɛnɛmɔla olowa wa nyuma lo yoho ya kokele l’etena kɛnɛ. Diakɔ diele, Shɛso ka ngandji akasale dia wanɛ wele l’elongamelo ka nsɛna la nkɛtɛ nsɛna l’edja k’ɛnɔnyi 1 000 dia vɔ monga kokele. (Ɛny. 20:1-3) Kɛnɛ katɔlɔmba Jehowa l’etena kɛnɛ ele dia sho mbidja welo w’efula ndo ndjaɛkɛ le nde dia nde tokimanyiya. w22.03 9 od. 5-6
Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka dikumi l’ahende 28
Ndooko tshɛkɛta yele lo lolemi lami, Koko Jehowa le, wɛ amboshilaka ndjieya dimɛna.—Os. 139:4.
Dɔmbɛlɔ bu yoho tshɔi tsho yakokaso nkamba la yɔ dia nkeketsha dimama diasaso la Jehowa. Wekelo w’Ɔtɛkɛta wa Nzambi ndo wɔtwɛlɔ wa nsanganya ya l’etshumanelo koka nto tokimanyiya dia ndeka ndjasukanya la Nzambi. Onde ekɔ dui dimɔtshi diakokayɛ nsala diakoka kokimanyiya dia nkamba lo yoho yoleki dimɛna la etena kekayɛ ndo etena keyɛ lo nsanganya ya l’etshumanelo? Yambola ɔnɛ: ‘Awui akɔna wekola yimba yami etena kemi lo nsanganya kana etena kekami?’ Onde koka monga wetawelo wa telefɔnɛ, nkadimola kana fundanɛ mesajɛ lo telefɔnɛ kayɛ kana lo dihomɔ dikina dia tshulatshula? Kam’ashihodiayɛ dia yimba yayɛ yekɔ lo mbekɔ etena kekayɛ kana keyɛ lo losanganya la l’etshumanelo, lɔmba Jehowa dia kokimanyiya. Ondo honga dui dia wɔdu dia wɛ mbidja yimba tshɛ lo tshɛ ndo ndjasha l’awui wa lo nyuma, koko ekɔ ohomba dia wɛ nsala dui sɔ. Lɔmba dia nkondja wɔladi wayolama aha tsho otema ayɛ, koko ndo ‘yimba yayɛ.’—Flpɛ. 4:6, 7. w22.01 29-30 od. 12-14
Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka dikumi l’ahende 29
Hokɛ toyi diayɛ ndo hokamɛ ɛtɛkɛta wa akanga wa lomba.—Tok. 22:17.
Nkumekanga Uziya akatone dako diakawawosha. Nde akɔtɔ l’etenyi kɛmɔ ka tɛmpɛlɔ ka Jehowa lɛnɛ aki paka ɛlɔmbɛdi eto mbaki la lotshungɔ la mbɔtɔ ndo nde akalange ntshumba tshɔ. Ɛlɔmbɛdi wa Jehowa wakawotɛ ɔnɛ: “Uziya, bu dimɛna dia wɛ tshumbɛ Jehowa tshɔ! Ɛlɔmbɛdi eto mbahomba ntshumba tshɔ.” Kakɔna kakasale Uziya? Otondetawɔ dako sɔ l’okitshakitsha tshɛ ko nde ntomba mbala kakɔ ɔtɔi oma lo tɛmpɛlɔ, tshike Jehowa otokoka mbodimanyiya. Koko ‘Uziya akadunganɛ la nkɛlɛ.’ Lande na kakandatone dako sɔ? Ondo nde akafɔnyaka dia oko wakinde nkumekanga, nde aki la lotshungɔ la nsala oseka dui tshɛ diakandalangaka. Koko Jehowa kɔmɛnaka akambo lo yoho shɔ. Etombelo waki la dionga diande dia lotamanya ele, Uziya akandama la hemɔ ka sudi ndo nde akatshikala “kanga sudi polo lushi la nyɔi kande.” (2 Ɛk. 26:16-21) Ɛnyɛlɔ ka Uziya tetshaka dia, oyadi woho akɔna w’onto weso, naka sho ntona dako diohikami lo Bible, kete hatotetawɔma nto le Jehowa. w22.02 9 od. 7
Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka dikumi l’ahende 30
Ɔnkɔnɛ, nyoyatshumoya ndo nyokadimole etema dia pɛkato yanyu dimɔ dia tena di’ekeketshelo ndja oma le Jehowa ndamɛ.—Ets. 3:19.
Mbala efula, onto lahatakolola “lonto l’edjedja” kanyiyaka ndo salaka akambo lo yoho ya lo demba. (Kɔl. 3:9) Nde koka monga kanga lokaki, yomalomala, lɔhɛndɛ ndo otako. Nde koka ngɛnangɛna menda esato wɛnyawɔ anto etakataka ndo filmɛ y’awui wa mindo kana wa ngala. Aha la taamu, nde ekɔ la waonga amɔ w’amɛna, ndo nde koka ndjaɛndja onongo lo awui wa kɔlɔ watande kana wasalande. Koko nde bu la nsaki ka ntshikitanya ekanelo kande ka yimba ndo lɔkɛwɔ lande. (Ngal. 5:19-21; 2 Tim. 3:2-5) Sho bu kokele, laasɔ ndooko onto l’atei aso lakoka minya tokanyi ndo nsaki tshɛ ya kɔlɔ oma l’otema ndo lo yimba yande. Lo tena dimɔtshi, sho salaka kana mbutaka dui dimɔtshi diayotoyonyanga l’ɔkɔngɔ. (Jɛr. 17:9; Jak. 3:2) Koko etena kakololaso lonto l’edjedja, waonga ndo ditshelo dia lo demba hadiotahemɛ nto. Sho mongaka weho w’anto akina.—Isa. 55:7. w22.03 3 od. 4-5
Lushi la lomingu, Ngɔndɔ ka dikumi l’ahende 31
La okitshakitsha, nyɔshi dia anto akina nyoleka.—Flpɛ. 2:3.
Dikumanyi, nyendake waonga w’amɛna wele l’anangɛnyu l’akadiyɛnyu. Onto tshɛ bu kokele; koko onto tshɛ ekɔ la waonga wakoka tɔngɛnyangɛnya. Lo mɛtɛ, dikumanyi koka monga l’ohomba tena la tena dia mbisha ɔnangɛso kana kadiyɛso kɛmɔ alako. Koko l’ɛnyɛlɔ k’ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ, dikumanyi pombaka nsala la wolo dia menda ledia ka ɛtɛkɛta ndo etsha w’onto lambowanyangiya. Koko, ekɔ ohomba dia vɔ mbidja yimba lo woho woka onto Jehowa ngandji, lo woho wakambɛnde Nzambi la ekikelo tshɛ ndo l’akoka ande wa nsala kɛnɛ kele ɔlɔlɔ. Dikumanyi diɛna akambo la sso di’ɔlɔlɔ kimanyiyaka anangɛwɔ l’akadiyɛwɔ dia vɔ ndjaoka dia wekɔ lo mbokama ngandji l’etshumanelo k’otondo. Nyohɔ dia Jehowa hanyɔlɔmbɛ dia nyu monga kokele; koko nde nyɔlɔmbaka dia nyu monga la kɔlamelo. (1 Kɔr. 4:2) Nyu koka monga l’eshikikelo dia Nzambi mbɔsaka ndo kɛnɛ kasalanyu l’olimu ande la nɛmɔ. Jehowa “hohɛki pondjo olimu anyu ndo ngandji kakanyɛnya dikambo dia lokombo lande lo woho wakambɛnyu ekilami ndo watetemalanyu mbakambɛ.”—Hɛb. 6:10. w22.03 31 od. 19, 21