BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ wa Watchtower
Watchtower
BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ
Ɔtɛtɛla
  • BIBLE
  • EKANDA
  • NSANGANYA
  • w96 8/1 lk. 3-4
  • “Otetsha Woho Wa Sho Nɔmbaka”

Ndooko vidɛo yele lo kɛnɛ kɔsɔnyiyɛ.

Otokimwe, munga kakongi etena kakayatelesharjɛki vidɛo.

  • “Otetsha Woho Wa Sho Nɔmbaka”
  • Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—1996
  • Ɛtɛ w'awui wahɔnyi
  • Awui wa woho akɔ
  • Mpingu la “Asanto w’Amombi”
  • Oma Lɛnɛ Akatɔngɔ Ampondo
  • Onde sho pombaka nɔmba asanto?
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2013
  • Ngande Wahombaso Nɔmbaka Nzambi?
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—1996
  • Onde sho pombaka nɔmbaka asanto?
    Ekadimwelo lo ambola w’oma lo Bible
  • 1 Bonde kahombaso Nɔmbaka?
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2011
Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—1996
w96 8/1 lk. 3-4

“Otetsha Woho Wa Sho Nɔmbaka”

“NKUMADIƆNDJƆ, otetsha woho wa sho nɔmbaka.” Ombeki ɔmɔtshi wa Yeso Kristo mbakate ngasɔ. (Luka 11:​1, NW) Mbokɛmaka hwe di’ombeki ɔsɔ wahateye ndo lokombo lande akɔsaka dɔmbɛlɔ la nɛmɔ efula. Woho akɔ wâmɛ mbele ndo atɛmɔdi wa mɛtɛ ɛlɔ kɛnɛ, vɔ mbeyaka ɔnɛ dɔmbɛlɔ ekɔ ohomba efula. L’ekimanyielo ka dɔmbɛlɔ mbakoka Ɔnɛ Lâheme Lâdiko dia Tshɛ l’andja w’otondo tolonga! Ohotokokanyiya dikambo sɔ! “Omboki wa dɔmbɛlɔ” ndamɛ mbidjaka yimba lo ekiyanu la lo nyangu yaso. (Osambu 65:​2, NW) Kɛnɛ koleki ohomba ele, sho kaloyaka Nzambi losaka ndo mbotombolaka l’ekimanyielo ka dɔmbɛlɔ.​—⁠Filipi 4:⁠6.

Koko, ɛtɛkɛta w’ɔnɛ “otetsha woho wa sho nɔmbaka” munyiyaka wembola ɛmɔtshi a weke. L’andja w’otondo, ɛtɛmwɛlɔ wotshikitanyi wekɔ la weoho efula walɔmbawɔ Nzambi. Ko onde ekɔ woho ɔmɔtshi w’ɔlɔlɔ ndo wa kɔlɔ wa nɔmba Nzambi? Dia sho kadimola dimbola sɔ, nyɛsɔ totokenda mbekelo mɔtshi y’ɛtɛmwɛlɔ yambekɔnɛ lo dikambo dia dɔmbɛlɔ. Tayoleka tɛkɛta dikambo dia mbekelo ya l’Amérique latine.

Mpingu la “Asanto w’Amombi”

Wedja efula wa l’Amérique latine nangaka akambo w’ɛtɛmwɛlɔ woho w’anyanya. Oko ɛnyɛlɔ, lo wodja w’otondo wa Mexique, wɛ kokaka mɛna mbekelo kele l’anto efula ka nɔmbaka le “asanto w’amombi.” Mɛtɛ, esomba w’Ase Mexique wambekɛka monga la ‘asanto wele amombi’ awɔ, vɔ salɛka ndo asanto akɔ afɛstɔ lo nshi mɔtshi. Ndo nto, Aseka Mupɛ w’Ase Mexique sambɛka mpingu efula ya weoho la weoho. Koko, di’ɔtɛmɔdi mbeya “osanto” akɔna wahombande nɔmba, nde pombaka têyi dui dialangande nɔmba. Oko ɛnyɛlɔ, naka onto ekɔ lo nyanga onto la nde tshuka kana lawotshuka, nde pombaka mpɛtshiyɛ Antowanyi “w’Osanto” buji. Onto layanga mɛngɔla lo mutuka pombaka ndjakimɔ l’anya waki Christophe “w’Osanto,” ɔnɛ lele omombi w’ase lɔkɛndɔ, djekoleko wanɛ wakɛndjakɛndja mituka.

Ko oma lende akaye mbekelo ya ngasɔ na? Ɔkɔndɔ w’akambo wa lo nshi yakete mɛnyaka ɔnɛ lam’akakome Ase Espagne lo wodja wa Mexique, vɔ wakatane anto wa lo wodja akɔ wayasha tshɛ l’ɔtɛmwɛlɔ wa tozambizambi t’apanganu. Lo dibuku diande dielɛwɔ Los Aztecas, Hombre y Tribu (Wa Aztèques, Onto Nde la Kabila), Victor Wolfgang von Hagen ekɔ lo mbuta ate: “Onto l’onto aki la jambizambi yande, etombatomba tshɛ kaki la jambizambi yatɔ, olimu tshɛ waki la jambizambi yawɔ ya pami kana ya omoto, kânga wanɛ wakayadiakaka waki la jambizambi mɔtshi. Yacatecuhtli aki jambizambi y’amundji w’ekanda. Lo wodja ɔsɔ wakawatɛmɔlaka tozambizambi efula, tozambizambi tshɛ taki la mbekelo yawɔ ndo l’elimu awɔ wakeyamaka shikaa.”

Tozambizambi tɔsɔ takafɔnaka efula la “asanto” w’Aseka Mupɛ ko lam’akahembe Ase Espagne wakalɛmbia wodja ɔsɔ ‘konya anto wa lɔkɔ Akristo,’ anto asɔ wakamɔ tsho oma l’ɔtɛmwɛlɔ wakawatɛmɔlaka dikishi ko vɔ tatɛ tɛmɔla “asanto” w’ɛkɛlɛsiya. Sawo dimɔtshi diakatombe lo The Wall Street Journal diaketawɔ ɔnɛ ɔtɛmwɛlɔ w’Aseka Mupɛ wele l’ahole amɔtshi wa lo Mexique wakatɔngɔ oma le apanganu. Diɔ diakɛnya ɔnɛ lo lɛtshi lɔmɔtshi la nkɛtɛ, efula ka l’atei w’“asanto” 64 watɛmɔlama oma le anto wodjashi lɛkɔ fɔnaka la “tozambizambi ta Maya teyama shikaa.”

Ansiklopedi ɔmɔtshi (New Catholic Encyclopedia) mbutaka ɔnɛ “l’asa osanto la wanɛ wele lanɛ la nkɛtɛ, ekɔ dimama dia lɔngɛnyi la mamba ndo la shikaa, oko diokanelo diele l’asa enondo la kose, dimama sɔ hadiolanya diokanelo diawɔ vɔ la Kristo ndo la Nzambi, koko dilɔngɔsɔlaka ndo dikeketshaka.” Ko ngande wakoka dimama diɛnama hwe ɔnɛ diɔ diakatɔngɔ oma lo mbekelo y’apanganu keketsha diokanelo dia l’asa onto la Nzambi ka mɛtɛ na? Onde alɔmbɛlɔ watomama le “asanto” wa ngasɔ kokaka ngɛnyangɛnya Nzambi mɛtɛ?

Oma Lɛnɛ Akatɔngɔ Ampondo

Mbekelo kekina kambekɔnɛ le anto efula ele mbekelo ka sambɛka l’ampondo. Diksiɔnɛrɛ dimɔtshi (Diccionario Enciclopédico Hispano-Americano) nembetshiyaka ampondo oko “oshinga wele la adidi akumi atanu kana lokama l’akumi atanu wokakitɔnyi lo dikumi dikumi oma lo adidi akina woleki weke ndo la koma yawɔ, kurusɛ kɛmɔtshi pakema l’ɔkɔngɔ w’adidi asato.”

Okanda ɔmɔtshi w’Aseka Mupɛ wekɔ lo nembetshiya olimu wakambawɔ l’ampondo lam’atawɔ ɔnɛ: “Ampondo w’Osanto ekɔ woho ɔmɔtshi wa disambɛ diasalema la dui dia wolo ndo lo yimba lo kɛnɛ k’endana l’Akambo Woshami w’otshungwelo aso. [Ampondo] salema l’elui dikumi l’etanu, olui l’olui ekɔ la adidi dikumi. Olui tshɛ mɛnyaka ɔnɛ wɛ pombaka sambɛ Disambɛ dia Shɛso mbala ɔtɔi, Eemwe Mariya dikumi, ndo Lokumu le Nzambi l’Olongo mbala ɔtɔi. Wɛ pombaka kana lomba lo dikambo dimɔtshi dioshami wonya watayashike adidi tshɛ wa l’olui l’olui.” Akambo asɔ woshami kana ehekesa dikambo ka dietawɔ kɛdikɛdi wetshelo, kana elakanyelo, wahomba Aseka Mupɛ mbeya lo dikambo dia lɔsɛnɔ la Kristo Yeso, di’asui ande ndo dia nyɔi kande.

Ansiklopedi ɔmɔtshi (The World Book Encyclopedia) mbutaka ɔnɛ: “Wakatatɛ sambɛ l’ampondo l’ɔtɛmwɛlɔ w’Akristo lo Deko dia l’Atei (Moyen Âge), koko etshelo kɛsɔ kakayodianganaka paka lo ɛnɔnyi wa 1400 la 1500.” Onde Aseka Mupɛ ato mbasambɛ l’ampondo? Kema. Diccionario Enciclopédico Hispano-Americano mbutaka ɔnɛ: “Wekɔ lo kamba ndo l’ampondo a woho akɔ wâmɛ l’ɔtɛmwɛlɔ a wa Mizilma, w’Aseka Dalaï-Lama ndo w’Ase Bouddha.” Mɛtɛ, ansiklopedi ɔmɔtshi (Encyclopedia of Religion and Religions) mbutaka ɔnɛ: “Wakate ɔnɛ Aseka Mohammad wakɔshi Ampondo oma le Ase Bouddha, ko Akristo ndjɔ̂sa oma le Aseka Mohammad l’etena kakawalɔka Ta di’Osanto.”

Amɔtshi mbutaka ɔnɛ ampondo ekɔ paka ɛngɔ kawakimanyiya dia vɔ mbohɔka wonya wahombawɔ vusola lofulo lɔmɔtshi l’alɔmbɛlɔ mbala la mbala. Ko onde Nzambi ngɛnangɛnaka alɔmbɛlɔ wasalema l’ampondo?

Ndoko ohomba sho mbisha tokanyi taso shamɛ kana kɛtshanya dia mbeya ɔnɛ mbekelo ya ngasɔ sunganaka ndo yekɔ ohomba. Yeso akasha okadimwelo wâheme tshɛ lam’akawɔ̂lɔmbɛ dia nde mbetsha ambeki ande woho wa vɔ nɔmbaka. Kɛnɛ kakandate kayɔmbɔla ambadi amɔtshi wɔɔngɔ ndo vɔ mbeyaka mamba.

[Caption on page 3]

[Diombwɛlo di’osato wa lo lɛkɛ 3]

Aseka Mupɛ suke la tshɛ sambɛka l’ampondo. Oma lende akawatɔngɔ?

    Ekanda wa l’Ɔtɛtɛla (1983-2025)
    Tomba
    Ɔtɔ
    • Ɔtɛtɛla
    • Kahana l'onto
    • Nango
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Ɛlɛmbɛ w'okambelo
    • Awui wa sheke
    • Paramètres de confidentialité
    • JW.ORG
    • Ɔtɔ
    Kahana l'onto