Otungi kokaka mbetɛ lɔsɛnɔ layɛ ohomba
“Vo tshe watumbuli lukumbu la [Jehowa]! Ne dia ndi akati diui, ku vo wakatungama.”—OSAMBU 148:5.
1, 2. (a) Dikambo diakɔna dialangaso sɛdingola? (b) Woho akɔna wendana ditongami la dimbola di’Isaya?
“WE ATEYI?” Ɔsɔ ekɔ oko dimbola diasokoya anto efula dia vɔ kadimola ɔnɛ: ‘Mbeya na?’ Ɔsɔ mɛtɛ tshondo ya wombola. Ndo sho kokaka shihodia okadimwelo a dimbola sɔ lo ndjela awui watawɔ lo tshapita ya 40 ya dibuku dia lo Bible di’Isaya. Isaya, Ose Hɛbɛru ɔmɔtshi l’edjedja mbakafunde dibuku diakɔ, ɔnkɔnɛ, ɔsɔ ekɔ dimbola di’aha ɛlɔ la lui. Koko, diɔ mumbɔmaka ɛlɔ kɛnɛ nɛ dia diɔ mendanaka l’oyango wele la lɔsɛnɔ laso.
2 Oko wediɔ dikambo di’ohomba efula, sho pombaka mbidja yimba ɔlɔlɔ lo dimbola sɔ dia l’Isaya 40:28, diata ɔnɛ: “We ateyi? We atuki? [“Jehowa, Otungi wa tokoma ta nkɛtɛ, ekɔ Nzambi ka pondjo pondjo,” NW].” Ɔnkɔnɛ, wombola w’ɔnɛ ‘Wɛ ateye’ mendanaka l’Otungi wa nkɛtɛ, ndo avɛsa wofundami suke ladiɔ mɛnyaka ɔnɛ aha nkɛtɛ tsho mbakandatonge. Lo avɛsa ahende wa la ntondo kadiɔ, Isaya akafunde dikambo dia tɔɔtɔ ate: “Nyedia ashu anyu utsha l’ulungu, nyendi one lakatungi diango ne, latuditundjaka l’elui adio . . . Uma lu wuki wa wulu andi, ndu uma lu khudu kandi k’utamanya, mbakidio kumpumbama nduku otoi.”
3. Oyadi kânga wɛ mbeyaka awui efula wendana l’Otungi aso, lande na kahombayɛ nyomoleka mboweya na?
3 Mɛtɛ, dimbola di’ɔnɛ “We ateyi?” mendanaka kakianɛ l’Otungi w’andja w’otondo. Ondo wɛ mbetawɔka ɔnɛ Jehowa Nzambi mbele ‘Otungi wa tokoma ta nkɛtɛ.’ Ndo ondo wɛ mbeyaka akambo efula wendana la lonto lande ndo la mboka yande. Ko ngande wayotsha naka wɛ ambohomana la pami kana womoto ɔmɔtshi lahetawɔ ɔnɛ Otungi aso ekɔ ndo laheye ɔlɔlɔ nganɛ wende na? Dui dia ngasɔ hadiokoke tokashimola nɛ dia ekɔ miliyɔ la miliyɔ y’anto yaheye ndo yahetawɔ ɔnɛ Otungi aso ekɔ.—Osambu 14:1; 53:1.
4. (a) Lande na ekɔ dimɛna sho sɛdingola awui wendana l’Otungi aso ɛlɔ kɛnɛ? (b) Wembola akɔna wahakoke siansɛ tokadimola na?
4 Kalasa ya l’andja ɔnɛ yekɔ lo tetemala la tondja akanga a tamu, wanɛ wafɔnya ɔnɛ siansɛ ambotana (kana ayotana) ekadimwelo lo wembola wendana la oma lɛnɛ akatɔngɔ andja la lɔsɛnɔ. Hagene la Lenay, nomb’ewo shɔ hiende wakafunde lo dibuku diawɔ diele l’ɔtɛ a dui lo Falase ɔnɛ Aux Origines de la Vie vate: “Anto wâkakakatana ndo ɛlɔ kɛnɛ kayangaso mbɔtɔ l’eleko ka 21 dia mbeya oma lɛnɛ akatɔngɔ lɔsɛnɔ. Okakatanu ɔsɔ wa wolo efula kandola, pombaka sɛdingɔma l’ahole tshɛ: tatɛ oma lo loowa polo ndo lo tangangɔ ta totshitshɛ.” Koko tshapita y’ekomelo yele l’ɔtɛ a dui ɔnɛ: “Dikambo Diahâtakandɔma,” suyaka ɔnɛ: “Takasɛdingola ekadimwelo ɛmɔtshi washa siansɛ lo dimbola di’ɔnɛ: Ngande wakatɔngɔ lɔsɛnɔ? Ko lande na kakatɔngɔ lɔsɛnɔ na? Onde lɔ lekɔ l’oyango ɔmɔtshi? Ɔsɔ ekɔ wembola wahakoke siansɛ kadimola. Siansɛ nyangaka paka ‘woho’ wakatɔngɔ lɔsɛnɔ. ‘Woho akɔna’ ndo ‘lande na’ ekɔ wembola ehende wotshikitanyi. . . . Koko, lo dikambo dia dimbola di’ɔnɛ ‘lande na,’ ambeyi wa filosofi, kana as’ɛtɛmwɛlɔ, alekoyake sho tshɛ asɔ, onto l’onto mbahomba tana okadimwelo adiɔ.”
Ekadimwelo la kitshimudi ya wembola ɛsɔ
5. Anto akɔna wakoka kondja wâhɔ wa laande naka vɔ kondja ewo k’efula k’Otungi aso na?
5 Lo mɛtɛ, sho nangaka mbeya lande na kêso la lɔsɛnɔ, ndo djekoleko, lande na keso la nkɛtɛ. Lâdiko dia lâsɔ, sho pombaka ndjasha le anto wahatêtawɔ ɔnɛ Otungi aso ekɔ ndo wahaleke mana mboka yande fundo. Ohotokokanyiya di’anto wele la kanyi kina lo dikambo dia Nzambi otshikitanyi la kɛnɛ kalakanya Bible. Miliyara y’anto wakole lo lɛkɛ l’Asia kana l’ahole akina wele anto efula hawɔshi Nzambi oko onto, mbut’ate oko onto la mɛtɛ lele la lonto lakotola anto oya le nde. Le wɔ, tshɛkɛta ‘nzambi’ kɛdikɛdi wolo ɔmɔtshi w’anyanya kana wahɛnama. Vɔ ‘watêye Otungi’ kana mboka yande. Otondonga vamɛ kana miliyɔ y’anto yele la wɔ kanyi yâmɛ wêtawɔke ɔnɛ Otungi aso ekɔ, tshike mɛtɛ wotokondja ɛlɔlɔ la wâhɔ efula, kâmɛ ndo lɔsɛnɔ la pondjo tɛkatɛka! Ndo nto, vɔ wotokondja ɛngɔ kɛmɔtshi k’oshinga wolo: lɔsɛnɔ lele la kitshimudi l’oyango w’oshika, ndo wɔladi wa lo yimba.
6. Lande na kele nsɛnɔ y’anto efula ɛlɔ kɛnɛ fɔnaka l’akambo wakɛnyi Paul Gauguin wakandakɔndɔla lo sango diande dimɔtshi?
6 Oko ɛnyɛlɔ, lo 1891, Paul Gauguin, osangi ɔmɔtshi w’asango w’Ose France akonɔ lo wodja wa Polynésie française wakandafɔnyaka ɔnɛ lɛkɔ mbayondotɔsɛna oko lo paradiso. Koko, kombeta edja, oma lo lɔkɛwɔ la mindo laki lande ntondo, nde akatondama la hemɔ ndo akatosambiya anto akina. Lam’akandoke ate diakinde ayanga shila, nde akasange sango dimɔtshi lo dibaya dia woke lɛnɛ akandɛnya ‘nganɛ wele lɔsɛnɔ l’onto oko ehekesa ka dikambo.’ Onde wɛ mbeyaka lokombo lakɔlɛ Gauguin sango sɔ? Nde akadiɔlɛ ate: “Oma Lende Akatatɔngɔ? Êso? Otsha Lende Atatatshu? Ondo wɛ ambokaka anto amɔtshi wambola wembola wa ngasɔ. Eelo. Ko lende akokawɔ mbɛlɛ, naka hawotani ekadimwelo w’angɛnyangɛnya ndo haweyi oyango wa mɛtɛ wa lɔsɛnɔ lawɔ na? Ondo vɔ mbeyaka ndjokitɛ lo mbuta ɔnɛ lɔsɛnɔ lawɔ la laki waa nyama haleke tshikitana.—2 Petero 2:12.a
7, 8. Lande na kele eyangelo watsha ambeyi wa siansɛ hawɔ̂tɔnɛ l’asawɔ?
7 Lâsɔ, sho kokaka mboka lande na kele onto oko Freeman Dyson, prɔfɛsɛrɛ ka fizikɛ ko mbutaka ate: “Aha dimɛ oto mbambola wembola wakambola Jɔbɔ ɔnɛ: Lande na kasowaso? Bonde kambolola kɔlɔ l’andja nganɛ? Naa ohomba wa kandji la ndjawi?” (Jobo 3:20, 21; 10:2, 18; 21:7) Oko wakataditshi, anto efula mbɛlɛka otsha lo siansɛ lo dihole dia vɔ mbɛlɛ otsha le Nzambi dia kondja ekadimwelo. Oma lo ntumu yakatshe wanɛ weka nsɛnɔ ya diangɔ diasɛna, wanɛ weka ndjale ya weke ndo anyangiyangi akina, sho mbekaka lushi tshɛ awui amɔtshi wendana l’okama aso wa nkɛtɛ la diangɔ diasɛna lɔkɔ. Lo wedi okina, waa nomb’ewo l’akambo wa tɔɔtɔ la tshulatshula wekɔ lo mbeka awui efula wendana la woho wakɛndakɛnda wonya, tɔɔtɔ l’elui ekina wa tɔɔtɔ wanganyi etale la nkɛtɛ. (Ɛdika la Etatelu 11:6.) Etombelo akɔna wɛnama oma l’awui asɔ tshɛ na?
8 Waa nomb’ewo mɔtshi mbutaka ɔnɛ andja ɔnɛ tokimanyiyaka dia sho mbeya “lokanyi” kana “elimu” waki Nzambi. Ko onde vɔ shihodiaka kɛnɛ katawɔ? Jurunalɛ yelɛwɔ Science mbutaka ɔnɛ: “Lam’ata anyangiyangi ɔnɛ andja ɔnɛ mɛnyaka ‘lokanyi’ kana ‘elimu’ waki Nzambi, vɔ mbutaka ɔnɛ nde akatonge paka yɛtshi ya tshitshɛ y’andja ɔnɛ, mbut’ate: tshenyi yɛnama tsho.” Steven Weinberg, ombewi ɔmɔtshi wa fizikɛ ndo ɔnɛ lakalongola losha la woke lo woho wakinde manyi lo diewo diande, akafunde ate: “Lo yɛdikɔ yalekaso mana andja ɔnɛ fundo mbalekaso ndo ndjambola ɔnɛ bonde kakawatongama.”
9. Awui akɔna watokimanyiya, sho, l’anto akina dia mbeka woho wa mbeya Otungi aso na?
9 Koko, ondo ndo wɛ mbele l’ɔnɔngɔ wa miliyɔ y’anto wambɔsɛdingola akambo ɔlɔlɔ ndo wamboshihodia ɔnɛ dia lɔsɛnɔ laso monga l’oyango wa mɛtɛ, sho pombaka mbeya Otungi. Tohɔ kɛnɛ kakafunde ɔpɔstɔlɔ Paulo ɔnɛ: “Anto hawokoke mbuta ɔnɛ hateye Nzambi. Oma k’etatelo k’andja, anto kokaka mɛna nganɛ wele Nzambi oma lo diangɔ Diakandatonge. Diɔ mɛnyaka wolo ande waha l’ekomelo. Diɔ mɛnyaka ɔnɛ Nde kele Nzambi.” (Romo 1:20, Holy Bible, New Life Version) Ekɔ akambo amɔtshi wendana l’andja ɔnɛ ndo watenda wakoka kimanyiya anto dia vɔ mbetawɔ ɔnɛ Otungi ekɔ ndo mbomana fundo. Tayanga menda lo tshena pe akambo asato: andja ɔnɛ, kiɔkɔ ya lɔsɛnɔ, la akoka aso wa lo yimba.
Kɛnɛ katêtawoya
10. Lande na kahombaso mbidja yimba lo “etatelu”? (Etatelu 1:1; Osambu 111:10)
10 Ngande wakatɔngɔ andja ɔnɛ? Aha la tamu, akambo wɛnya mashinyi walindjiya anto andja oma lo ngɔndɔ (téléscope spatiaux) la eyangelo watshama mɛnyaka ɔnɛ waa nomb’ewo efula mbetawɔka ɔnɛ andja ɔnɛ wakatongama. Andja ɔnɛ wekɔ l’etatelo ndo wekɔ lo tatetemala la nanɔ. Dikambo sɔ ɛnyadiɔ na? Bernard Lovell, nomb’ewo l’akambo wa tɔɔtɔ, ate: “Naka l’etatelo Andja ɔnɛ waki oko yangɔ mɔtshi ya tshitshɛ efula, ko lɔkɔngɔ dikɔ akamɛ nuna, kete sho kokaka ndjambola kɛnɛ kaki la ntondo ka vɔ tongama . . . Sho la dia mbetawɔ ɔnɛ andja ɔnɛ waki l’Etatelo.”
11. (a) Onde andja ɔnɛ wekɔ woke? (b) Woho wakɛndakɛnda diangɔ dia lo loowa tshɛ dimɛna ɛnyande?
11 Yoho yakatongama andja a loowa, kâmɛ ndo nkɛtɛ yaso nyɛ, mɛnyaka ɔnɛ wakatongama yoho yoleki tshɛ dimɛna. Oko ɛnyɛlɔ, ngɔndɔ la tɔɔtɔ wekɔ la akoka ahende wa weke: olimu wa mamba wakambawɔ deko aha nɛ la yoho yakawashikikɛma la wolo. Ɛlɔ kɛnɛ, vɔ fɔnyaka ɔnɛ lofulo l’elui wa tɔɔtɔ wa l’olongo wɛnama ɔnɛ ekɔ tatɛ oma lo miliyara 50 (50000000000) polo lo miliyara 125. Ndo lofulo l’olui a tɔɔtɔ tɛ̂naso la washo lekɔ otsha lo waa miliyara. Tende ɛnyɛlɔ kɛnɛ: Sho mbeyaka ɔnɛ dia mɔtɛrɛ wa mutuka kɛndakɛnda pombaka esasɛ la yema ya lɔpɛpɛ monga lo yɛdikɔ yokoki. Naka wɛ ambosomba mutuka kete wɛ ayɔsa mekanisiɛ l’olimu dia nde mendaka mɔtɛrɛ dia mutuka ayɛ kɛlaka paka oko ashi ato, aha la londjo. Ko naka ekɔ ohomba dia mekanisiɛ ndjâla dia kokɛka mɔtɛrɛ wa tshitshɛ ngasɔ, ko kayotota dikambo di’“ɔhɛtɛlɔ” wa tɔɔtɔ yanyi tshɛ ndo otsho tshɛ na? Wolo wahɛtsha tɔɔtɔ tɔsɔ akɛdikama dimɛna efula di’aha nongoya diangɔ diasɛna lanɛ la nkɛtɛ. Onde dikambo sɔ diakakoke salema dwamɛ? Lushi lɔmɔtshi, wakoke Jɔbɔ wembola ɛnɛ: “We mbeyaka adjangu wa l’ulungu? We la wulu wa shikike diulelu diawo lu kete?” (Jobo 38:33) Ndoko onto lakakoke ntsha dikambo sɔ. Ko lâsɔ, akemɛ akambo asɔ tshɛ dimɛna dimɛna na?—Osambu 19:1.
12. Lande na kele bu kɔlɔ sho mbuta ɔnɛ nkudu kɛmɔtshi kele la Yimba y’efula mbakatonge diangɔ tshɛ?
12 Onde ekɔ ɛngɔ kɛmɔtshi kana Onto ɔmɔtshi lahɛnama mbakatshe akambo asɔ? Tende dui sɔ l’ekimanyielo ka siansɛ ka nshi nyɛ. Ɛlɔ kɛnɛ, nomb’ewo efula y’akambo wa tɔɔtɔ wetawɔ ɔnɛ ekɔ diangɔ dimɔtshi dia l’olongo diele la wolo efula dielɛwɔ ɔnɛ afuku wa wodjima (trous noirs). Kânga mbahakoke onto mɛna afuku akɔ, tomanyi tɔsɔ vate afuku asɔ wekɔ. Bible tɛkɛtaka yoho yakɔ yamɛ di’andja okina woludi la ditongami dia wolo diahɛnama, mbut’ate ditongami dia lo nyuma. Ko naka ditongami sɔ diahɛnama ndo diele la nkudu diekɔ, shi lâsɔ woho wɔlɔngami diangɔ dia l’andja ɔnɛ dimɛna efula mɛnyaka ɔnɛ Otungi ɔmɔtshi wele la Yimba yoleki tshɛ mbakatonge andja akɔ?—Nehemiya 9:6.
13, 14. (a) Siansɛ ɛnyatɔ lo dikambo dia kiɔkɔ ya lɔsɛnɔ? (b) Woho wakatatɛ lɔsɛnɔ lanɛ la nkɛtɛ ɛnyande?
13 Dikambo dia hende diakimanyiya anto dia vɔ mbetawɔ ɔnɛ Otungi ekɔ mendanaka la kiɔkɔ ya lɔsɛnɔ. Tatɛ lam’akɛnya Louis Pasteur diewo diande, ambɛnama dia lɔsɛnɔ kotomba lwamɛ kana oma l’ɛngɔ kɛmɔtshi. Ko lâsɔ, oma lende akalatɔngɔ na? L’ɛnɔnyi wa 1950, nomb’ewo wakahembe dia mɛnya ɔnɛ lɔsɛnɔ la lanɛ la nkɛtɛ lakamɛ yema yema oma lo ndjale ka ntondo ka lam’akalanya ndjadi hiɛlɛlɛ ya ntondo. Koko eyangelo wa nshi nyɛ wambɛnya ɔnɛ dikambo sɔ hadiokoke ntshama, nɛ dia hiɛlɛlɛ ya ngasɔ yatongaka ndoko lushi. Omalɔkɔ, ase siansɛ amɔtshi wekɔ lo tayange elembetshiyelo ekina wɔtɔnɛ dimɛna. Shi ondo wekɔ lo ndjakesa?
14 Sir Fred Hoyle, nomb’ewo kɛmɔtshi k’Ose Grande-Bretagne, aketsha ɛnɔnyi akumi dia mbeka andja ɔnɛ a loowa la lɔsɛnɔ la diangɔ diele lɔkɔ. Nde akate ate: “Lo dihole dia mbetawɔ ɔnɛ lɔsɛnɔ lakatɔngɔ oma lo weolo ɛmɔtshi waheyama w’oma lo diangɔ diakatongama, ekɔ ɔlɔlɔ sho kanyiya ɔnɛ etatelo ka lɔsɛnɔ ekɔ olimu wakatshama la yimba y’efula.” Eelo, naka tayoleka mbeka akambo wa diambo wa lo lɔsɛnɔ, kete tayoleka mɛna dia lɔ lakatɔngɔ oma le ɔnɛ lele Kiɔkɔ ya yimba.—Jobo 33:4; Esambu 8:3, 4; 36:9; Etsha 17:28.
15. Lande na kakokaso mbuta ɔnɛ wɛ tshikitana la ditongami dikina?
15 Takatɛkɛtshi ntondo di’andja ɔnɛ a loowa, oma lâsɔ ko dia kiɔkɔ ya lɔsɛnɔ. Kakianɛ tendake dikambo dia sato: yoho yotshikitanyi onto la ditongami dikina. L’akambo efula, anto tshikitana la ditongami dikina. Tende woho akɔna. Ondo wɛ ambokaka anto wɛdika wɔɔngɔ l’ɔrdinatɛrɛ wa wolo. Koko, diangɔ dioshudi anyangiyangi nshi nyɛ mɛnyaka ɔnɛ dikambo sɔ hakoke tshama. Nomb’ewo kɛmɔtshi kalakanya lo Kalasa ka Tshulatshula ka la Massachusetts akate ate: “Waa ɔrdinatɛrɛ wa nshi nyɛ hawɛdimi kânga yema l’akoka wele l’ɔna l’ɛnɔnyi 4, lo kɛnɛ kendana la mɛna, tɛkɛta, kɛndakɛnda kana kamba la ewo kande. . . . Mɛnamaka dia akoka wa momba akambo wele l’ɔrdinatɛrɛ woleki ekina tshɛ mbɛdima paka l’akoka wele la wɔɔngɔ w’ɛkɔlɔ, mbut’ate tshenyi ya tshitshɛ efula ya wolo wele lo wɔɔngɔ aso mbɛdima l’ɔrdinatɛrɛ woleki ekina tshɛ.”
16. Akoka ayɛ wa tɛkɛta ɛnyawɔ?
16 Ɔtɛkɛta ekɔ dikoka dimɔtshi diele laso, diɛsɛ oma lo wɔɔngɔ. Anto amɔtshi tɛkɛtaka ɛtɛkɛta ehende, esato kana ndekana. Eelo, dikoka dia tɛkɛta kânga ɔtɛkɛta ɔtɔi mbatotshikitanya la ditongami dikina. (Isaya 36:11; Etsha 21:37-40) Embetsha ehende ɛnɛ, R. S. la D. Fouts wakambola ɔnɛ: “Onde paka onto oto . . . mbakoka mbewoya tokanyi tande lo kamba l’ɔtɛkɛta? . . . Mɛtɛ, nyama tshɛ yele la yema ya yimba sawolaka paka lo . . . tɔjɛstɛ, lo epumu, mbelɛwelɛ kana mbida ekoko, lo nkembo, ndo lo nɔshi, ɛnyɛlɔ oko nganɛ watsha ndjwe. Lâdiko di’onto ndoko woho a nyama ɔtɔi wele l’ɔtɛkɛta wokɛma dimɛna dimɛna. Dikambo dikina diakotola yambalo yaso diɔ nɛ: waa nyama hayokoke sanga asango. Koko, yɔ fundjafundjaka tsho.” Lo mɛtɛ, paka anto mbakoka kamba la wɔɔngɔ awɔ dia tɛkɛta la sanga asango walembetshiya dui dimɔtshi.—Ɛdika la Isaya 8:1; 30:8; Luka 1:3.
17. Ngande wotshikitanyi onto la nyama wonya wendawɔ talatala?
17 Lâdiko dia lâsɔ, sho anto mbeyaka ɔnɛ tekɔ lo sɛna, ndo ndjaeyaka. (Tukedi 14:10) Onde wɛ ambɛnaka woho watotshaka fudu, mfɔ, kana nyau lam’ayaɛnande lo talatala? Wɛ ayɛna ko fudu ɔkɔmɔla ɔlɔmɔ lɔkɔ, kana nyau ambomɛ mbudunganɛ kana kungusɔ dia ndɔsha nyɛ yɛnande lo talatala. Lande na? Nɛ dia yɔ hayoyaeye ko yɔ fɔnyaka ɔnɛ ongo ekɔ nyama kekina. Koko, wɛ onto lam’ayendayɛ lo talatala, wɛ ndjaeyaka dimɛna ɔnɛ dim’ɔnɛ. (Jakoba 1:23, 24) Wɛ kokaka ndjaenda ko mbeya ɔnɛ l’ɔkɔngɔ w’ɛnɔnyi nganɛ ete laya nganɛ. Ndoko nyama ɔtɔi kakoka sala dikambo sɔ. Lo mɛtɛ, wɔɔngɔ kotshikitanyaka la ditongami dikina. Ko lâsɔ, ahomba mbɔsa lokumu na? Ngande wototongama wɔɔngɔ ayɛ otondonga Nzambi bu na?
18. Akoka akɔna wele la wɔɔngɔ ayɛ wakotshikitanya la waa nyama?
18 Wɔɔngɔ ayɛ kokimanyiyaka dia wɛ ngɛnangɛna ɛsɛlasɛla kɛmɔtshi kana mishiki ndo monga la dionga di’ɔlɔlɔ. (Etumbelu 15:20; Embadi 11:34; 1 Khumi ya Dikanga 6:1, 29-35; Mateu 11:16, 17) Bonde kele waa nyama kema l’akoka asɔ paka onto na? Vɔ kambaka la wɔɔngɔ awɔ paka dia shidiya mposa yele la wɔ ko wony’ongo, ɛnyɛlɔ oko nyanga yangɔ ya ndɛ, wadi kana omi, kana mbika kifu. Paka anto mbele l’akoka wa kanyiya kɛnɛ kayonga lo nshi yayaye. Vɔ kanyiyaka ndo shɛngiya yakoka monga la lɔkɛwɔ lawɔ otsha le anyawɔ anto kana otsha le anawɔ lo nshi yayaye lo ndjela awui amɔtshi watshawɔ. Lande na na? Undaki 3:11 mbutaka lo dikambo di’anto ɔnɛ: “Ndi [Otungi] akasha antu tshe kanyi ya pundju lu etema awo.” Eelo, paka onto mbele la dikoka sɔ dia kanyiyaka dikambo dia tena diaha l’ekomelo ndo dia lɔsɛnɔ la pondjo.
Tshika otungi atolembetshiya oyango wa lɔsɛnɔ
19. Naa weho esato wakokayɛ kana l’anto akina yimba dia mbakimanyiya dia vɔ mbeya Otungi aso?
19 Tambɔsɛdingola paka akambo asato: oshikikelo wa diangɔ dia l’andja a loowa, kiɔkɔ ya lɔsɛnɔ lanɛ la nkɛtɛ ndo woho wotshikitanyi wɔɔngɔ w’onto l’akoka awɔ la ditongami dikina. Ko akambo asɔ atetshawɔ? Yoho nyɛ mbakokɛ kana l’onto yimba dia mbokimanyiya woho wa nde mbɔsa yɛdikɔ y’ɔlɔlɔ. Ntondotondo, mbolande wate: Onde andja ɔnɛ waki l’etatelo? Anto efula mbetawɔka ɔnɛ wakatongama. Mbolande nto wate: Onde andja akɔ wakatatɛ vamɛ ngako, kana bu? Efula k’anto mbetawɔka ɔnɛ andja wakatatɛ. Okadimwelo ɔsɔ ambotokonya lo wombola ɔnɛ w’ekomelo: Akahɔhɔla etatelo kakɔ kɛsɔ, ɛngɔ kɛmɔtshi kokôngaka pondjo pondjo kana Onto ɔmɔtshi la pondjo pondjo? Ondo yoho shɔ yokɛma hwe ndo yasungana, ya mɛnya onto dikambo ayodihola washo w’ɔtɛkɛtshi ayɛ ndo nde mbeyaka ndjetawɔ ɔnɛ: mɛtɛ, Otungi pombaka ndjala! Ko lam’ediɔ ɔsɔku, shi lâsɔ lɔsɛnɔ laso lekɔ l’oyango ɔmɔtshi?
20, 21. Lande na kele mbeya Otungi aso ekɔ ohomba dia lɔsɛnɔ laso monga l’oyango?
20 Lɔsɛnɔ laso l’otondo pombaka mendana l’Otungi, kâmɛ ndo lɔkɛwɔ laso la nganɛ wɛnaso akambo w’ɔlɔlɔ. Prɔfɛsɛrɛ Rollo May akate lushi lɔmɔtshi ate: “Kiɔkɔ ya dionga di’ɔlɔlɔ mendanaka l’oyango woleki woke wa lɔsɛnɔ laso.” Ko lende akokaso tana kiɔkɔ yakɔ shɔ na? Nde akatetemala mbuta ate: “Kiɔkɔ yakɔ yoleki woke ele Nzambi ndamɛ. Ɛlɛmbɛ a Nzambi mbele ɛlɛmbɛ woleki weke lo lɔsɛnɔ laso, oma k’etongelo polo ndo l’ekomelo.”
21 Omalɔkɔ, tambokoka shihodia lande na kakɛnya omembi w’esambu ndjakitshakitsha ndo lomba lande lam’akandalɔmbɛ Otungi aso ate: “Unimbitshiya esese aye, we [Jehowa]! Umbetsha mbuka yaye. Onombolaki lu mete kaye, umbetshaki, ne dia we keli [Nzambi ka] panda kami.” (Osambu 25:4, 5) Lo mɛtɛ, oko wakandeye Otungi aso dimɛna, lɔsɛnɔ l’omembi w’esambu laki l’oyango w’oshika, ndo lakalɔmbwamaka dimɛna. Ngasɔ mbahombalɔ ndjâla ndo le so sho tshɛ.—Etumbelu 33:13.
22. Ahombama dia mbeya mboka y’Otungi aso?
22 Mbeya “mbuka” y’Otungi kɛdikɛdi mboweya dimɛna ênde, mbeya mboka yande la lonto lande. Ko lam’ele hatɛnyi Otungi aso ndo nde ekɔ la nkudu ka mamba, ngande wakokaso mboweya dimɛna efula na? Tayɔsɛdingola dikambo sɔ lo sawo diayela.
[Footnote]
a Lo menda diakandɛnyi lo pango ya lokanu l’ɛlɔmbwɛlɔ ka hiadi ka Nazi, Prɔfɛsɛrɛ Viktor E. Frankl akashikikɛ ate: “Dui dia ntondo diatshutshuya onto ele dia mbeya oyango wa lɔsɛnɔ lande koko aha dia nembetshiya oyango a lɔsɛnɔ lakɔ oko nyama.” Nde akakotsha ate: ɛnɔnyi akumi ahende l’ɔkɔngɔ wa ta dia hende di’andja w’otondo, l’atei w’anto wakawambola la France kana vɔ kokaka mbɛkama lɛkɛ lɔmɔtshi dia lɔsɛnɔ monga l’oyango ɔmɔtshi, “anto 89 lo lokama waketawɔ ɔnɛ vɔ wekɔ l’ohomba ‘w’ɛngɔ kɛmɔtshi’ ka mbɛkɛ otema.”
[Caption]
[Footnote]
[Caption]
Watena wayoyokadimola?
◻ Lande na kahatahombe pembetɛ paka lo kɛnɛ kata siansɛ lo dikambo di’andja aso ɔnɛ?
◻ Dui diakɔna diahombayɛ tɛtɛ dia wɛ kimanyiya anto akina diaha vɔ mbohɛ Otungi aso?
◻ Lande na kele mbeya Otungi aso ekɔ sapi katokimanyiya dia lɔsɛnɔ laso monga l’oyango w’oshika?
[Caption]
[Study Questions]
[Caption on page 10]
[Diagram/Picture on page 10]
Ayoyota na?
Andja aso
Komonga la etatelo Waki la etatelo
Kotomba otombatomba Wakatongama
Oma le ɛngɔ kɛmɔtshi ka pondjo Oma le onto la pondjo pondjo