Mbetawɔ ka mɛtɛ—Kakakoke tanema?
“Mbetawɔ ekɔ wɛkamu w’oshika ndo wa wolo lo nkɛtshi kaki Nzambi, wɛkamu wa shikaa ndo wa mɛtɛ wele, ombetawudi kokaka ndo mbidja lɔsɛnɔ lande lo wâle kânga mbala kinunu.”—MARTIN LUTHER, 1522.
“Mɛnamaka dia taya tshunda di’antodiele mbetawɔ ndo ditshelo di’Akristo diaya bu kânga yema lo tokanyi ndo l’asangwelo tshɛ.”—LUDOVIC KENNEDY, 1999.
OTSHIKITANU koka monga efula lo woho wɔsama mbetawɔ. Lo nshi ya ntondo, anto efula waki la mbetawɔ le Nzambi. Koko ɛlɔ kɛnɛ, l’andja ɔnɛ wambolola la diɔnyɔ ndo l’asui, mbetawɔ ka mɛtɛ le Nzambi ndo lo Bible kekɔ lo tashishɔ esadi esadi.
Mbetawɔ ka mɛtɛ
Le anto efula, “mbetawɔ” nembetshiyaka tsho monga la dietawɔ dimɔtshi l’ɔtɛmwɛlɔ kana ndjela woho w’ɔtɛmwɛlɔ ɔmɔtshi. Koko, lo ndjela Bible, “mbetawɔ” kɛdikɛdi wɛkamu wa tshɛ mbut’ate wa la tshondo, wɛkamu wa wolo ndo wa l’otema ɔtɔi wele l’onto le Nzambi ndo l’alaka ande. Tɔ kekɔ dionga diatanema le ombeki waki Yeso Kristo.
Lo diaaso dimɔtshi, Yeso Kristo akatɛkɛta lo kɛnɛ kendana l’ohomba wa nɔmbaka ndo w’“aha mpeko.” L’ɔkɔngɔ wa nde mbuta dikambo sɔ, nde akunyiya wombola ɔmɔtshi dia mbeya kana mbetawɔ ka mɛtɛ kayokoka tanema lo nshi yaso nyɛ. Nde akambola ate: “Lam’ayuya On’a untu, ndi ayutana mbetawo [lanɛ] la kete?” Lande na kakandonyiya wombola ɔsɔ na?—Luka 18:1, 8, nɔtɛ.
Oshishwelo wa mbetawɔ
Akambo efula koka shishɛ anto woho wa mbetawɔ tshɛ kakoka monga lawɔ. L’atei w’akambo asɔ mbele pâ k’otamanya ka l’asolo ndo ehemba wa lo lɔsɛnɔ wa lushi la lushi. Ɛnyɛlɔ, prɔfɛsɛrɛ Michael Goulder aki osasɛrdɔsɛ lo parɔwasɛ kɛmɔtshi ka l’osomba wa Manchester lo wodja w’Angleterre. L’etena kakalongola aviyɔ w’ase Allemagne wakawelɛka 1958 Munich, efula k’anto wa l’atei w’olui w’akɛnyi wa mponde w’ase osomba wa Manchester wakavu l’aviyɔ ɔsɔ. Lo prɔgramɛ kɛmɔtshi ka lo televiziɔ ka BBC, jurnalistɛ Joa Bakewell akalembetshiya ate Goulder “akakɔmɔ demba lam’akandɛnyi woho wakavu anto asɔ.” Otombelo ɔmɔtshi wa kɔlɔ waki la dikambo sɔ le nde ele nde “akashisha mbetawɔ le Nzambi nɛ dia nde akafɔnyaka ate Nzambi mbakongɛ awui w’anto tshɛ la ntondo ka vɔ salema.” Goulder akatatɛ mbetawɔ ate: “Bible kema . . . ɔtɛkɛta waki Nzambi wahate kashi” koko, “kekɔ ɔtɛkɛta waki anto wata kashi ndo wele ondo ɛtɛkɛta ɛmɔtshi w’oma le Nzambi tanemaka paka lo toholehole tɔmɔtshi toto.”
Tena dimɔtshi, mbetawɔ ndjɔlaka, ndo mbala efula tɔ ndjoshishɔka pondjo. Kɛsɔ mbakakomɛ ofundji ndo jurunalistɛ Ludovic Kennedy. Nde mbutaka ate, tatɛ oma ko dikɛnda “awui wa tamu ndo wa diɔnyɔ [wendana la Nzambi] wakatahamaka yema yema l’otema ande ndo dietawɔ diande diakatalekaka shishɔ.” Mɛnamaka di’oko ndoko onto lakoka mbosha ekadimwelo w’eshika lo wembola ande. Nyɔi kakavu she lo ndjale aki dikambo dia shashimoya diakayoleka mbɔladja mbetawɔ kande kambotashilaka la monga wɔdu efula. Alɔmbɛlɔ w’otsha le Nzambi w’ɔnɛ “otokokɛ oma lo wâle wa lo ndjale ndo oma l’awui wa ngala waki otunyi” komonga ndoko l’okadimwelo lam’akalanyema masuwa waki she lɔkɔ oma le andɔshi wa ta wa l’ashi w’ase Allemagne lo Ta dia Hende dia l’Andja w’Otondo.—All in the Mind—A Farewell to God.
Akambo wa ngasɔ salemaka tena efula. Ɔpɔstɔlɔ Paulo mbutaka ate: “Aha antu tshe mbeli la mbetawo.” (2 Tesalonika 3:2) Akanayɛ lo dikambo sɔ na? Onde mbetawɔ ka mɛtɛ le Nzambi ndo l’Ɔtɛkɛta ande kakakoke tanema l’andja ɔnɛ wataleke anto monga la diɔnyɔ? Sɛdingola kɛnɛ kata sawo diayela lo dikambo sɔ.