Rɛferansɛ wa lo Dikatshi dia losanganya la Lɔsɛnɔ ndo olimu aso
NGƆNDƆ KA SAMALO 1-7
AKAMBO W’OHOMBA W’OMA L’ƆTƐKƐTA WA NZAMBI | ETATELO 44-45
“Yɔsɛfu ambodimanyiya anango”
‘Onde dimi Nzambi kemi?’
Ɔnkɔnɛ, Yɔsɛfu akatome okambi ande dia nde mbaayela. Nde akaayele ko akatowanda ndo akawatɛ ɔnɛ nyambotavi dikɔhɔ dia nkumɛmi. Etena kakawashola dikɔhɔ sɔ lo mpaya kaki Bɛnjamina, anango tshɛ wakatɔlama otsha le Yɔsɛfu. L’etena kɛsɔ mbakakondja Yɔsɛfu diaaso dia mbeya woho w’anto waki anango. Juda mbakatɛkɛtaka lo dihole diawɔ. Nde akasɛngasɛnga Yɔsɛfu dia nde mbaoka kɛtshi ndo kaanga vɔ tshɛ 11 ntshikala l’Edjibito oko waa mfumbe. Koko kaanga mbakidiɔ ngasɔ, Yɔsɛfu kombetawɔ ndo nde akalange paka Bɛnjamina ndamɛ ntshikala oko ose mfumbe.—Etatelu 44:2-17.
Juda akatatɛ mbɔsɛngasɛnga l’ɛtɛkɛta wa kɛtshi ɔnɛ: ‘Nde ambotshikala ndamɛ l’otema wa nyango, ko shɛso mbolangaka efula.’ Ɛtɛkɛta ɛsɔ wakananda otema wa Yɔsɛfu, nɛ dia nde mbaki ɔna l’enondo laki Rashɛlɛ wadi aki Jakɔbɔ lakandalangaka efula, lakavu etena kakandotaka Bɛnjamina. Yɔsɛfu akalangaka papa kande efula ndo dui sɔ mɛtɛ diakawoholaka Rashɛlɛ wa nyango. Ndo ondo kɛsɔ mbakatshutshuya Yɔsɛfu dia monga la ngandji k’efula otsha le Bɛnjamina.—Etatelu 35:18-20; 44:20.
Juda akasɛngasɛnga Yɔsɛfu diaha Bɛnjamina ntshikala lo mfumbe. Nde akakome polo ndo lo mbotɛ dia nde ntshikala oko mfumbe lo dihole dia Bɛnjamina. Ɔnkɔnɛ, nde akakomiya l’ɛtɛkɛta wananda asolo ate: ‘Ngande wayomokalola le papa ko ntshika ɔna ɔnɛ? Dimi hantokikɛ mɛna mpokoso kayokomɛ papa.’ (Etatelu 44:18-34) L’etena kɛsɔ mbakandashikikɛ di’anango wambotshikitana. Aha tsho lo woho wakayatshumoya Juda, koko ndo woho wakandetawɔ monga la yimba ya ndjahombia ndo la kɛtshi.
Yɔsɛfu takandakoke mbikikɛ nto. Nde akahombe nkɛnɛmɔla kandji kaki lande lo sɛkɛ. L’ɔkɔngɔ wa nde ntondja ekambi ande tshɛ l’andja, nde akalele la dui dia wolo polo ndo delo diande nkoma lo luudu la Farawɔ. Oma laasɔ, nde akayoyaeyanyaka l’ekomelo ata ate: ‘Dimi kele Yɔsɛfu y’ɔnangɛnyu.’ Nde akakumbatɛ anango waki la lonyangu asɔ la kɛtshi tshɛ awatɛ dia nde ambadimanyiya kɔlɔ tshɛ kakawosalɛ. (Etatelu 45:1-15) Nde mɛtɛ akakɛnɛmɔla dionga diaki Jehowa, Ɔnɛ ladimanyiyana lo yɛdikɔ y’efula. (Osambu 86:5) Onde ndo sho mbasala ngasɔ?
Toyange diangɔ di’oshinga wolo dia lo nyuma
it-1-F 606
Tshelo ya mbatshatsha ahɔndɔ
Tshelo yakasalaka ase Juda ya nkɛnɛmɔla ɔkɛyi, mbidja ndo wedja ekina wa l’ehotwelo ka wonya, ndjekoleko etena kakaweyaka dia owotɔ ɔmɔtshi wa suke suke ambovɔ. Mbala efula tshelo shɔ yakendanaka la mbata dihɔndɔ oma la ntondo paka tsho dia mɛnya ntolo, koko vɔ kombataka dihɔndɔ tshɛ tshɛ polo lo yɛdikɔ yele hayokoka onto ndɔta.
Mbala ka ntondo kakawakambe la tshelo shɔ lo Bible aki dia Rubɛna, ɔna enondo laki Jakɔbɔ etena kakandakalola ko totana Yɔsɛfu aya bu lo difuku diakawawodje, ko nde akatshatsha ahɔndɔ ande ndo akate ate: “Ɔna ɔnɛ amboshishɔ! Dimi ayomosala?” Oko wakinde ɔna enondo, Rubɛna mbakalekaka mendana la onongo wa kosɛnde kɛsɔ. Etena kakawatɛ Jakɔbɔ ya she lo mbokesa ɔnɛ ɔnayɛ akavwe, Jakɔbɔ akatshatsha dihɔndɔ dia nde dia laadiko ndo akalɔtɛ dihɔndɔ di’otanda (Eta 37:29, 30, 34), ndo etena kakiwɔ l’Edjibito, anango Yɔsɛfu wakɛnya ɔkɛnyi awɔ lo mbatshatsha ahɔndɔ etena kakawashola dia Bɛnjamina mbakave dikɔhɔ dia mfɛsa.—Eta 44:13.
Tambohetshama ohetshamahetshama
Kakɔna kakoka tokimanyiya di’aha sho monga la nkɛlɛ otsha le wanɛ watohetsha ohetshahetsha? Tatohɛke di’andɔshi aso woleki ele Satana la ɛdiɛngɛ. (Efeso 6:12) Kânga mbele anto amɔtshi tɔhɛnyahɛnyaka l’okonda ndo la lolango lawɔ, efula ka wanɛ walɔsha ekambi waki Nzambi salaka dui sɔ aha la vɔ mbeya kana oma lo shɛngiya y’anto akina. (Danyele 6:4-16; 1 Timote 1:12, 13) Jehowa nangaka dia “anto tshe” kondja diaaso dia “nshimbamela ndu nkuma lu ewu ka mete.” (1 Timote 2:4) Diakɔ diele, anto amɔtshi wakatɔlɔshaka ntondo waya kakianɛ Akristo w’anangɛso la akadiyɛso oma lo woho wakawɛnyi lɔkɛwɔ laso l’aha l’onongo. (1 Petero 2:12) Ndo nto, sho koka kondja wetshelo oma lo ɛnyɛlɔ kaki Yɔsɛfu y’ɔnaki Jakɔbɔ. Kânga mbakasowe Yɔsɛfu efula oma le anango, nde komonga la lohetsho otsha le wɔ. Lande na? Nɛ dia nde akɛnyi dia Jehowa mbakasale akambo lo yoho shɔ dia kotsha sangwelo Diande. (Etatelu 45:4-8) Woho akɔ wâmɛ mbele Jehowa koka mbetawɔ dia sho sowa aha la sho sala kɔlɔ dia lokombo lande tombɔma.—1 Petero 4:16.
NGƆNDƆ KA SAMALO 8-14
AKAMBO W’OHOMBA W’OMA L’ƆTƐKƐTA WA NZAMBI | ETATELO 46-47
“Mbo ya ndɛ lo nshi ya ndjala”
w87-F 1/5 15 od. 2
Akashimbɛ nsɛnɔ lo nshi ya ndjala
Ɛnɔnyi esambele wa mbo ya ndɛ wakakomɛ, oko wakatatshi Jehowa, oma laasɔ ndjala ka kasha kakayoyalaka aha l’Edjibito oto koko lo ‘nkɛtɛ k’otondo.’ Etena kakadiɛnɛka ase Edjibito la ndjala k’efula, vɔ wakatatɛ ndelɛ Farawɔ dia nde mbasha mbo ya ndɛ, ko Farawɔ akawatɛ ate: “Nyotshu le Yɔsɛfu ndo nyosale kɛnɛ tshɛ kayondonyotɛ.” Yɔsɛfu akasondja ase Edjibito diangɔ dia ndɛ polo ndo falanga yawɔ yamboshila. Oma laasɔ, nde aketawɔ dia vɔ mengɔnya mbo ya ndɛ la dongalonga diawɔ. L’ekomelo, anto wakaye le Yɔsɛfu ndo wakawotɛ vate: “Otosombe sho la bɛtshi diaso dia nkɛtɛ dia sho nkondja mbo ya ndɛ, ko sho la bɛtshi diaso dia nkɛtɛ tayonga mfumbe yaki Farawɔ.” Ko Yɔsɛfu akasombɛ Farawɔ bɛtshi dia nkɛtɛ di’ase Edjibito tshɛ.—Eta 41:53-57; 47:13-20.
Diolelo diekɔ lo nsala lolango laki Nzambi la nkɛtɛ
Mbo ya ndɛ tshavutshavu. Andja w’otondo wekɔ lo diɛnɛ la ndjala ka lo nyuma. Bible kakatatshi ɔnɛ: “Nyulungi, nshi yayuya, yayumutuma ndjala ka kasha lu kete, aha ndjala ka mbu ya nde kuyanga pusa ka ashi, keli ka eukelu k’aui wa [Jehowa].” (Am. 8:11) Onde ndo ambolami wa Diolelo diaki Nzambi mbadiɛnɛ la ndjala kɛsɔ? Jehowa akatatshi kɛnɛ kakahombe komɛ ekambi ande ndo atunyi awɔ ate: “Ekambi ami wayole, keli nyu nyayuvo ndjala. Ekambi ami wayono, keli nyu nyayuvo pusa. Ekambi ami wayongenangena, keli nyu nyayutshama sonyi.” (Is. 65:13) Onde wɛ ekɔ lo mɛna woho wakotshama ɛtɛkɛta ɛsɔ?
Mbo ya ndɛ ya lo nyuma yele la so yekɔ lo mimbɔmbɔ oko lushi lambɔtɔ elola. Ekanda aso walembetshiya Bible, bandɛ ya losangola, tovidɛo, nsanganya ya l’etshumanelo, nsanganya ya weke ndo diangɔ diele lo sitɛ kaso k’Ɛtɛrnɛtɛ mɛnyaka efula ka mbo ya ndɛ ya lo nyuma yele la so l’andja ɔnɛ wadiɛnɛ la ndjala ka lo nyuma. (Ezek. 47:1-12; Joe. 3:18) Onde wɛ bu l’ɔngɛnɔngɛnɔ dia mɛna woho wakotshama daka diaki Jehowa diendana la mbo ya ndɛ ya lo nyuma ɛlɔ kɛnɛ? Onde wɛ ekɔ lo ndɛ mbala la mbala lo mɛsa wa Jehowa?
Toyange diangɔ di’oshinga wolo dia lo nyuma
it-1-F 227 od. 16
Totshelo ndo tolembetelo
Mbahɛ lonya lo washo w’odo. Jehowa akatɛ Jakɔbɔ ɛtɛkɛta ɛnɛ, “Yɔsɛfu kayokahɛ lonya lande lo washo ayɛ” (Eta 46:4), ɔsɔ aki yoho mɔtshi ya mbitɛ Jakɔbɔ dia Yɔsɛfu ayowodiha washo l’ɔkɔngɔ wa nyɔi kande, dui diakalekaka nsala ɔna l’enondo. Ɔnkɔnɛ, akɛnama dia Jehowa akɛnyaka Jakɔbɔ dia lotshungɔ l’ɔna enondo layohomba monga le Yɔsɛfu.—1Ɛk 5:2.
nwtsty-E nɔtɛ ka wekelo ka lo Ets 7:14
Tshɛ tshɛ anto 75: Mbeyaka monga ko Stephen koshila divɛsa dimɔtshi di’oma lo Afundelo w’ase Hɛbɛru etena kakandasha lofulo tshɛ tshɛ l’ase nkumbo ka Yɔsɛfu lakatshu l’Edjibito oko anto 75. Lofulo lɔsɔ halotanema lo efundelo wa Masɔrɛtɛ wa lo Afundelo w’ase Hɛbɛru. Eta 46:26 mbutaka ɔnɛ: “Wanɛ tshɛ wakotɔ oma le Jakɔbɔ ndo wakatshu l’Edjibito kaamɛ la nde waki 66 aha la mbadia wadi w’anande.” Divɛsa 27 tetemalaka la mbuta ɔnɛ: “Anto tshɛ wa lo luudu la Jakɔbɔ waki l’Edjibito waki 70.” Lanɛ anto wakadiemaka lo toho tohende totshikitanyi, yoho ya ntondo yakendanaka ondo paka l’ana ande hita ndo yoho ya hende yakendanaka la lofulo la wanɛ tshɛ wakatshu l’Edjibito. Lofulo la tokanula ta Jakɔbɔ tɔtɛkɛtami lo Eto 1:5 ndo Eoh 10:22, aki anto “70”. Mbeyaka monga ko Stephen akasha yoho ya sato yakademaka yakendanaka ndo l’ase nkumbo akina wa lo nkumbo ka Jakɔbɔ. Amɔtshi mbutaka dia lofulo lɔsɔ lakendanaka ndo l’ana w’apami ndo ekana wa Yɔsɛfu wakote Manase nde la Efrayimɛ, wɔtɛkɛtami lo ekadimwelo ka la Septante lo Eta 46:20. Akina mbutaka nto dia lofulo lɔsɔ lakendanaka ndo la wadi w’ana w’apami wa Jakɔbɔ, waleka tɛkɛtama lo Eta 46:26. Lofulo la wɔ tshɛ tshɛ ondo laki anto “75”. Ondo lofulo lɔsɔ lakatanemaka lo kɔpi ya lo Afundelo w’ase Hɛbɛru yakalekaka mbeyama lo ntambe ka ntondo T.D. L’edja k’ɛnɔnyi efula, nomb’ewo mɔtshi yakeyaka dia lofulo l’ɔsɔ laki anto “75” oko wakadiafundama lo Eta 46:27 ndo Eto 1:5 lo Afundelo wa ase Grɛkɛ wa lo la Septante. Ndo nto, lo ntambe ka 20, wakashola bɛtshi dia wɛɔmbɔ ehende lo Ndjale Kambovɔ dia Eto 1:5 di’Afundelo w’ase Hɛbɛru ndo lɔkɔ wakakambe nto la lofulo l’anto “75.” Ondo lofulo lakasha Stephen lɔsɔ lakɔsama oma lo Efundelo ɛmɔtshi l’atei w’efundelo w’edjedja ɛsɔ. Kaanga mbele kanyi shɔ yekɔ dimɛna, Stephen akɛnyaka tsho yoho mɔtshi yotshikitanyi yakawadɛka lofulo tshɛ tshɛ la tokanula ta Jakɔbɔ.
NGƆNDƆ KA SAMALO 15-21
AKAMBO W’OHOMBA W’OMA L’ƆTƐKƐTA WA NZAMBI | ETATELO 48-50
“Akristo wambokambɛ Jehowa l’edja k’ɛnɔnyi efula wekɔ l’awui efula wa tetsha”
it-1-F 1228 od. 9
Jakɔbɔ
Yema tshitshɛ la ntondo ka nde mvɔ, Jakɔbɔ akatshɔkɔla ekana ande ehende, mbuta ate ana wa Yɔsɛfu ndo l’ɛlɔmbwɛlɔ ka nyuma k’ekila, nde akatshɔkɔla Efrayimɛ ntondo lo dihole dia Manase laki enondo. Oma laasɔ, Jakɔbɔ akatɛ Yɔsɛfu lakahombe nongola difuto dia l’ahende dia ɔna enondo ɔnɛ: “Dimi lambokosha ɛtshi ka nkɛtɛ kekina oleki ananyɔ, ɛtshi ka nkɛtɛ kakamahɔtɔla ase Amɔra la lokuwa lami la ta ndo la ota ami.” (Eta 48:1-22; 1Ɛk 5:1) Lam’ele Jakɔbɔ akasombe ɛtshi ka nkɛtɛ suke la Shɛkɛmɛ le ana wa Hamɔra la wɔladi tshɛ (Eta 33:19, 20), mɛnamaka dia daka diakandasha Yɔsɛfu sɔ diakɛnyaka mbetawɔ kaki la Jakɔbɔ etena kakandatɛkɛtaka ɛtɛkɛta wa prɔsfɛsiya wakɛnyaka dia tokanula tande wayoyɔlɛndja ase Kanana wate kana dui sɔ diamboshilaka la kotshama oma lo tshimbo ya lokuwa ndo y’ota ande hita. (Enda AMORITE.) Etenyi ka nkɛtɛ ka dodia l’ahende kakɔsama kɛsɔ, kakayongaka kaki Yɔsɛfu kakendanaka la tenyi pende diakawasha dioho di’Efrayimɛ la dia Manase.
it-1-F 623 od. 1
Nshi y’ekomelo
Prɔfɛsiya kakatatshi Jakɔbɔ la ntondo ka nde mvɔ. Etena kakatɛ Jakɔbɔ anande w’apami ɔnɛ: “Nyotshumane, nyosangane kaamɛ kele nyote kɛnɛ kayonyokomɛ lo etena k’ekomelo ka nshi” kana “lo nshi yayaye” (Md), nde akalongamɛka etena kakahombe ɛtɛkɛta ande ndjokotshama lo nshi yayaye. (Eta 49:1) Ntambe ndekana hiende la ntondo, Jehowa akatate Abrahama laki tshaki Jakɔbɔ ɔnɛ, tokanula tande tayoyohomba soyama l’edja k’ɛnɔnyi 400. (Eta 15:13) Ɔnkɔnɛ, lo ndjela kɛnɛ kakatatami kɛsɔ, nshi yayaye yakelɛ Jakɔbɔ ɔnɛ: “Etenyi k’ekomelo ka nshi” yakatatɛ paka l’ɔkɔngɔ w’ɛnɔnyi 400 w’asui komɛ. (Dia mbeya awui akina wele lo Etatelo 49, enda asawo wakafundama lo dikambo dia ana wa Jakɔbɔ lo ndjela woho w’ɔlɔngami nkombo yawɔ.) Takakoke nongamɛ nto dia okotshamelo wa prɔfɛsiya kɛsɔ wakahombe ndjendana la “Isariyɛlɛ wa Nzambi.”—Nga 6:16; Rɔm 9:6.
Esombe w’anto wekɔ ɔtshɔkɔ le ɛlɔngɔlɔngɔ l’esekaseka
Esombe w’anto mbeyaka monga nto la shɛngiya ya dimɛna le asekawɔ ambetawudi. Lo nshi yande y’osombe, Yɔsɛfu y’ɔnaki Jakɔbɔ akasale tshelo mɔtshi ya mbetawɔ yakonge la shɛngiya ya wolo le miliyɔ y’atɛmɔdi wa mɛtɛ wakayɔsɛna l’ɔkɔngɔ ande. Nde aki l’ɛnɔnyi 110 etena ‘kakandasha didjango diendana la weka ande,’ di’ɔnɛ etena kayoyotshungɔ ase Isariyɛlɛ oma l’Edjibito, kawotshu la weka ande. (Heberu 11:22; Etatelu 50:25) Didjango sɔ diaki djembetelo kina yɛnya dia elongamelo kakikɔ le ase Isariyɛlɛ wakadiɛnɛka l’ɔsɔkishelo l’edja k’ɛnɔnyi efula lo lɔhɔmbɔ l’ɔkɔngɔ wa nyɔi ka Yɔsɛfu, lo mbashikikɛ dia wayotshungɔ.
Toyange diangɔ di’oshinga wolo dia lo nyuma
Wanɛ washa Nzambi lotombo wekɔ l’ɔtshɔkɔ
La ntondo ka vɔ mbɔtɔ lo Nkɛtɛ ya Daka, dioho di’ase Isariyɛlɛ dia Ngada wakalɔmbɛ dia vɔ mbidjasɛ lo ɛstɛ k’ɔkɛdi wa Jɔrɔdana lɛnɛ aki adiyo efula wa ndesha dongalonga diawɔ. (Walelu 32:1-5) Wodjaselo wa lo dihole sɔ aki kitshimudi ya pomana l’ekakatanu wa wolo. Okidi wa Jɔrɔdana akakokɛka waoho wakadjasɛ lo lɛkɛ la owɛstɛ di’aha asɔlayi mbaɔtwɛ. (Jashua 3:13-17) Koko, lo kɛnɛ kendana la ɛtshi ka nkɛtɛ ka lo ɛstɛ ka Jɔrɔdana, yɔnɛ George Adam Smith akafunde lo dibuku Géographie historique de la Terre sainte, (Ɔkɔndɔ Wendana la Dihole ndo Woho Waki Nkɛtɛ y’Ekila) ate: “Ɛtshi ka nkɛtɛ kɛsɔ kaki ebamubamu ndo komonga ndoko la ɛngɔ kakahombe mbisha ekokelo oma lo lɛkɛ la woke l’emasamasa l’ase Arabɛ. Ɔnkɔnɛ, vɔ waki wonya tshɛ lo wâle wa tovushi ndjala takatekekɔka mbaɔtwɛ la ta ndo elui ɛmɔtshi wa weke wakawaɔtwɛka ɔnɔnyi tshɛ l’ɔtɛ wa diangɔ dia ndesha dongalonga.”
Ngande wakahombe dioho dia Ngada ndɔshana l’ekakatanu wa wolo ɛsɔ na? Ɛnɔnyi nkama la ntondo, lo prɔfɛsiya kakandate lam’akinde lo mbeto suke la kitshiya lomu, tshɛwɔ Jakɔbɔ akate ate: “Ngada, atomboki wayûkhunguswela. Keli ndi ayâkhunguswela ndu vo, ayuyelana la wo.” (Etatelu 49:19) Naka onto hakanyi yimba, kete mɛnamaka dia ɛtɛkɛta ɛsɔ wekɔ kɔlɔ. Koko lo mɛtɛ vɔ mɛnyaka didjango diakalongola dioho dia Ngada dia ndɔshana la atunyi. Jakɔbɔ akâshikikɛ dia naka vɔ sala ngasɔ, kete wevi ɛsɔ wakahombe mbishama sɔnyi lo mbitshanyema, ndo ase Ngada wakahombe mbatshanya etale efula.”
it-1-F 299 od. 7
Bɛnjamina
Akoka wa ndɔ ta waki la tokanula ta Bɛnjamina wakatatami lo prɔfɛsiya kakatatshi Jakɔbɔ la ntondo ka nde mvɔ, nde akatatshi lo dikambo dia ɔnande lakandalangaka efula ɔsɔ ate: “Bɛnjamina ayotetemala mbatshatsha oko laondo. La pindju, nde ayɔlɛka nyama kakandande ndo la dikɔlɔ nde ayokahanya nyama kakɔ.” (Eta 49:27) Aseka Bɛnjamina wakeyamaka efula l’akoka awɔ wa tshieta mpita la ota, vɔ wakeyaka tshieta mpito dimɛna la lonya l’omi ndo la lɔmɔsɔ dia vɔ mboka ave kana “tshieta mpito la ota.” (Emb 20:16; 1Ɛk 12:2) Ombadi Elihu laki ɛmɔsɔ ɔnɛ lakadiake Ɛngɛlɔna nkumekanga ka hiadi, aki ose Bɛnjamina. (Emb 3:15-21) Akɛnamaka nto dia aki l’etena ka “la pindju” diolelo dia Isariyɛlɛ dia lo dioho dia Bɛnjamina akatondja “kaanga mbakidiɔ diolelo dioleki tshitshɛ” nkumekanga ka ntondo ka Isariyɛlɛ, Saolo, laki ɔna Kishi lakayongaka otunyi wa wolo w’ase Filistiya. (1Sa 9:15-17, 21) Woho akɔ w’amɛ mbele l’etena ka “la dikɔlɔ” oko wakidiɔ lo dikambo dia wodja w’Isariyɛlɛ, dioho dia Bɛnjamina diakayotondja Ɛsta wadi aki nkumekanga ndo Mɔrɔdɛkai laki onto la hende oma lale nkumekanga, nde mbakasale la wolo dia nshimbɛ ase Isariyɛlɛ diaha vɔ ndanyema oma le diolelo di’ase Pɛrɛsiya.—Ɛst 2:5-7.
NGƆNDƆ KA SAMALO 22-28
AKAMBO W’OHOMBA W’OMA L’ƆTƐKƐTA WA NZAMBI | ETOMBELO 1-3
“Dimi layoyala kɛnɛ kayomɔsɔna dia ndjaala”
Tɔlɛmiya lokombo la woke la Jehowa
Adia Etumbelu 3:10-15. Lam’akakotsha Mɔsɛ ɛnɔnyi 80, Nzambi akawodjangɛ dia nde “ntutundja wudja a[nd]i, . . . Isariyele, uma l’Edjibitu.” Koko la dilɛmiɛlɔ tshɛ, Mɔsɛ akoke Jehowa dimbola dimɔtshi di’ohomba efula ate: ‘Ko lokombo layɛ?’ Lam’ele anto wokeyaka lokombo laki Nzambi oma ko nshi y’edjedja, Mɔsɛ akandalange mbeya? Lo mɛtɛ, nde akalange mbeya awui efula wendana la kanga lokombo lɔsɔ, mbuta ate awui wakahombe mbetawoya ekambi waki Nzambi ɔnɛ Nde mɛtɛ ayowatshungola. Mɔsɛ aki mɛtɛ l’ɔkɔkɔ wa nde ndjakiyanya nɛ dia laasɔ ko aya ɛnɔnyi efula waki ase Isariyɛlɛ lo lɔhɔmbɔ. Ondo vɔ wakayambolaka dia kana Nzambi ka watshɛwɔ akakoke mbatshungola. Lo mɛtɛ, ase Isariyɛlɛ amɔtshi wakayotatɛka ntɛmɔla tozambizambi t’ase Edjibito!—Ezek. 20:7, 8.
kr 43, kiombo
KITSHIMUDI YA LOKOMBO LAKI NZAMBI
LOKOMBO Jehowa ndja oma lo vɛrbɛ ya lo Hɛbɛru yalembetshiya “ndjaala.” Waa nomb’ewo mɔtshi y’awui wa lo Bible mbutaka dia vɛrbɛ shɔ kambema lo yoho ya mɛnya onto lele lo kiɔkɔ ya dui dimɔtshi. Anto efula mbutaka dia kitshimudi ya lokombo laki Nzambi ele “Ɔnɛ lasala dia ndjaala.” Kitshimudi shɔ mɛnyaka hwe dia Jehowa mbele Otungi. Nde mbakasale dia andja ɔnɛ ndo ditongami tshɛ diele la lomba tongama, ndo nde ekɔ lo ntetemala nsala dia lolango ndo sangwelo diande kotshama.
Ko kayotota di’ekadimwelo wakasha Jehowa Mɔsɛ wele lo Etumbelu 3:13, 14? Mɔsɛ akawombola ate: ‘Tɔshi dia dimi lambotshɔ le ase Isariyɛlɛ ndo lambotowatɛ nte: ‘Nzambi ka watshɛnyu kontomi le nyu,’ ko vɔ wambotomimbola vate: ‘Lokombo lande? Ngande wayomaakadimola?’ Jehowa akookadimola ate: ‘Dimi layoyala kɛnɛ kayomɔsɔna dia ndjaala.’
Tolembete dia Mɔsɛ komimbola Jehowa dia nde mbotɛ lokombo lande. Mɔsɛ nde l’ase Isariyɛlɛ wakeyaka lokombo laki Nzambi dimɛna. Koko Mɔsɛ akalangaka dia Jehowa mbosholɛ dui dimɔtshi diakeketsha mbetawɔ diakakoke mɛnya woho wa Nzambi kende, kana diakahombe mɛnya kitshimudi ya lokombo lande. Ɔnkɔnɛ, lo nkadimola ɔnɛ: ‘Dimi layoyala kɛnɛ kayomɔsɔna dia ndjaala,’ Jehowa akashola dui dimɔtshi di’ohomba efula diendana la lonto lande, mbuta ate l’oseka dikambo tshɛ, nde ndjalaka woho w’onto walangande ndjaala dia nkotsha sangwelo diande. Ɛnyɛlɔ, le Mɔsɛ ndo le ase Isariyɛlɛ, Jehowa akayala Otshungodi, Ombidji w’ɛlɛmbɛ, Ɔnɛ lakakotshaka ehomba awɔ ndo akambo akina. Ɔnkɔnɛ, Jehowa ndamɛ sɔnaka dia ndjaala woho w’onto walangande ndjaala dia nkotsha alaka wakandalake ekambi ande. Koko, etena kalembetshiyama lokombo la Jehowa ngasɔ, kɛsɔ hɛnya dia nde komɛka tsho lo ndjaala woho w’onto walangande ndjaala. Dui sɔ mendanaka nto la wolo wele la nde wa ntonga ndo wa nkotsha sangwelo diande.
Toyange diangɔ di’oshinga wolo dia lo nyuma
g04-F 8/4 6 od. 5
Onde Mɔsɛ aki onto ko kana shimu?
Onde sho koka mbetawɔ dia ɔnaki Farawɔ la womoto akote ɔna ɔsɔ ɔna yanyi? Ndooko, nɛ dia ɔtɛmwɛlɔ w’ase Edjibito waketshaka dia etsha w’ɛlɔlɔ mbakalɔmbamaka dia onto mbidɛ l’olongo. Lo kɛnɛ kendana la mbota ɔna ɔsɔ ɔna yanyi, Joyce Tyldesley lele onyangi w’emindo mbutaka ɔnɛ: “Wamato w’ase Edjibito wakakondja lotshungɔ la woho ɔtɔi la apami w’ase Edjibito. Vɔ wakakondjaka wahɔ akɔ w’amɛ lo kɛnɛ kendana la ɛlɛmbɛ ndo l’ekondjelo . . . wamato wakakokaka mbota ana wa yanyi.” Papirisɛ k’edjedja mbutaka woho waketawɔ womoto l’ose Edjibito mbota fumbe kande ɔna yanyi. Lo menda woho wakandasɔnɛ nyango Mɔsɛ dia nde nɔnyaka Mɔsɛ y’ɔnande, Diksiɔnɛrɛ diendana la awui wa lo Bible (The Anchor Bible Dictionary) mbutaka ɔnɛ: “Difuto diakawahombe mfuta nyango Mɔsɛ hita, ɔnɛ lakɔlɔnyaka . . . mendanaka nto la tɛdikɔ takɔ t’amɛ takayelaka ase Mezɔpɔtamiya lo kɛnɛ kendana la diokanelo diakawasalaka la onto lakahombaka mbota ɔna yanyi.”
Akambo w’Ohomba w’Oma lo Dibuku di’Etumbelu
3:1—Woho akɔna w’ɔlɔmbɛdi waki Jɛtɛro? Lo nshi y’ewandji wa nkumbo, owandji wa nkumbo akakambaka oko ɔlɔmbɛdi wa nkumbo kande. L’eshikikelo tshɛ, Jɛtɛro aki owandji wa dioho dia Midiyana. Tatɛ lam’akayala ase Midiyana tokanula taki Abarahama oma lo tshimbo yaki Ketura, ondo vɔ wakatɛmɔlaka Jehowa.—Etatelu 25:1, 2.
NGƆNDƆ KA SAMALO 29–NGƆNDƆ K’ESAMBELE 5
AKAMBO W’OHOMBA W’OMA L’ƆTƐKƐTA WA NZAMBI | ETOMBELO 4-5
“Dimi layonga kaamɛ la yɛ etena kayoyɔtɛkɛtaka”
Tɛkɛ nɛndɛ ngande watiɔsa Jehowa?
“Dimi kema l’akoka wahombama.” Wɛ mbeyaka ndjaoka dia wɛ kema l’akoka wahombama dia monga osambisha wa lokumu l’ɔlɔlɔ. Ekambi ɛmɔtshi wa kɔlamelo waki Jehowa wa lo nshi yakafundamaka Bible wakayaoke dia vɔ kema l’akoka wahombama dia mɛmba ɛkɛndɛ wakandawasha. Tɔshi ɛnyɛlɔ kaki Mɔsɛ. Etena kakandalongola ɔkɛndɛ wa lânde oma le Jehowa, Mɔsɛ akate ate: “Ai! Khumemi, dimi untu lahatudjaka nteketa, kuyanga lu nshi ya ntundu kuyanga kam’ateketaye la ukambi aye aso; dimi kanga oteketa w’okoke la lulimi wutshu!” Kânga mbakoshikikɛ Jehowa dia nde ayonga kâmɛ la nde, Mɔsɛ akakadimola ate: “Khumemi li, utumi one lalangaye ntuma.” (Etum. 4:10-13) Kakɔna kakasale Jehowa?
Onde wɛ ekɔ lo mɛna “Ɔnɛ lahɛnama”?
La ntondo ka Mɔsɛ nkalola otsha l’Edjibito, Nzambi akawetsha tɔndɔ di’ohomba diakandayofundaka lo dibuku dia Jobo ate: “Woma wa [Jehowa] mbeli yimba.” (Jobo 28:28) Jehowa akakimanyiya Mɔsɛ dia nde minya wɔma ndo nsala akambo la lomba lo mbɛɛnya otshikitanu wele lam’asa anto la Nzambi Kanga-Wolo-Tshɛ. Nzambi akawombola ate: “Akona akatungi unyo w’untu? Akona ateteka untu lumi, luhuki, osenyu, kana tshungu? Aha dimi [Jehowa]?”—Etum. 4:11.
Wetshelo akɔna wakakondja Mɔsɛ? Mɔsɛ takandahombe mboka wɔma. Nde akatomama oma le Jehowa ɔnɛ lakakoke mbosha kɛnɛ tshɛ kakinde l’ohomba dia tewoya Farawɔ losango laki Nzambi. Laadiko dia laasɔ, Farawɔ kɔmbɛdima la Jehowa kaanga yema. Ndo nto, ɔsɔ komonga mbala ka ntondo kakadje ase Edjibito nsɛnɔ y’ekambi waki Nzambi lo waale. Ondo Mɔsɛ akohɔ yoho yakakokɛ Jehowa Abrahama la Yɔsɛfu ndo Mɔsɛ ndamɛ etena kakalɔmbɔlaka waa Farawɔ y’edjedja. (Etat. 12:17-19; 41:14, 39-41; Etum. 1:22–2:10) Lam’ele nde aki la mbetawɔ le Jehowa “Ɔnɛ lahɛnama,” la dihonga tshɛ Mɔsɛ akatɛnana la Farawɔ ndo akawewoya oseka dui tshɛ diakawodjangɛ Jehowa
Tɛkɛ nɛndɛ ngande watiɔsa Jehowa?
Jehowa kombetawɔ yɛkɛ nɛndɛ yakasha Mɔsɛ, koko nde akasɔnɛ Arɔna oko okimanyedi waki Mɔsɛ dia nde mbeya mɛmba ɔkɛndɛ wakandawosha. (Etum. 4:14-17) Lâdiko dia lâsɔ, l’ɛnɔnyi wakayele, Jehowa akasukɛ Mɔsɛ ndo akawosha kɛnɛ tshɛ kaki la nde ohomba dia nde mɛmba ɔkɛndɛ wakandawosha. Ɛlɔ kɛnɛ, wɛ kokaka monga l’eshikikelo dia Jehowa ayotshutshuya asekayɛ ambetawudi wambohokɔ akambo dia vɔ kokimanyiya woho wa wɛ nkamba olimu ayɛ. Lâdiko dia lâsɔ, Ɔtɛkɛta wa Nzambi toshikikɛka dia Jehowa ayotosha akoka wahombama dia sho nkamba olimu wakandatosha.—2 Kor. 3:5; enda kiombo yele l’ɔtɛ a dui ɔnɛ: “Ɛnɔnyi wakamaleke monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ lo lɔsɛnɔ lami.”
Toyange diangɔ di’oshinga wolo dia lo nyuma
w04-F 15/3 28 od. 4
Ambola w’oma le ambadi
Etelo kakakambe la Zipɔra k’ɔnɛ: “Wɛ ekɔ omi la dikila le mi” haleke kambema. Kakɔna kakandalangaka mɛnya lo etelo kɛsɔ? Lo nkitanyiya awui wakalɔmbamaka lo kɛnɛ kendana la wonyelo wa mpota, Zipɔra akeyaka diɔtɔnganelo diele lam’asa sheke mɔtshi la Jehowa. L’ɔkɔngɔ wa laasɔ, sheke y’ɛlɛmbɛ yakadje Jehowa l’ase Isariyɛlɛ akɛnyaka dia lo kɛnɛ kendana la diɔtɔnganelo la sheke mɔtshi, Jehowa akahombe mbɔsama oko omi ndo lo etenyi kekina oko wadi. (Jɛrɛmiya 31:32) Ɔnkɔnɛ, lo ntɛkɛta dia Jehowa (lo tshimbo ya ondjelo wakandatome) oko “omi la dikila,” ondo Zipɔra akalange mɛnya okitanyiya ande hita lo sheke shɔ. Ekɔ oko nde aketawɔ dihole dia nde dia womoto lo sheke ya wonyelo wa mpota, kaamɛ la Jehowa oko omi. Lo weho akɔ tshɛ, lo yɛdikɔ yande ya nkitanyiya ɛlɛmbɛ wa Nzambi, nde akashimbɛ lɔsɛnɔ l’ɔnande.
it-1-F 1257 od. 3
Jehowa
“Mbeya onto,” halange nembetshiya tsho monga la kanyi mɔtshi kana mbeya di’ɔnɛ onto ɔmɔtshi kana ɛngɔ kɛmɔtshi kekɔ. Nabala laki oko onto lambokakɔ dadi, akeyaka lokombo la Davidɛ koko akambola ate: “Ele Davidɛ?” ekoko nde akambolaka ɔnɛ”: “Davidɛ eende?” (1Sa 25:9-11; ɛdika la 2Sa 8:13.) Woho akɔ wamɛ mbele, Farawɔ akatɛ Mɔsɛ ate: “Akɔna ele Jehowa dia dimi nkitanyiya dui diande ndo nkimɔ ase Isariyɛlɛ? Dimi handeye Jehowa, ndo nto, dimi hatokimɔ Isariyɛlɛ.” (Eto 5:1, 2) Oma l’ɛtɛkɛta ɛsɔ, ondo Farawɔ akalange mɛnya dia nde heye Jehowa oko Nzambi ka mɛtɛ kana Jehowa bu la lowandji le nkumekanga ka l’Edjibito kana diangɔ dia nde ndo ɔnɛ nde bu la wolo wakotsha sangwelo Diande oko wakadiɛnya Mɔsɛ nde la Arɔna. Koko wony’ɔnɛ Farawɔ nde la ase Edjibito tshɛ mbidja ndo ase Isariyɛlɛ, waya suke la mɛna kɛnɛ kalembetshiya mɛtɛ lokombo lɔsɔ, woho w’onto wende. Oko wakalembetshiya Jehowa Mɔsɛ, vɔ waki suke la mɛna woho waki Jehowa suke la nkotsha sangwelo Diande diakandalake ase Isariyɛlɛ lo mbasha nkɛtɛ ya daka ndo lo nkotsha sheke yakandadje la wa tshɛwɔ. Lo yoho shɔ mbakate Nzambi ɔnɛ: “Ko nyu nyayeya mɛtɛ dia dimi kele Jehowa Nzambi kanyu.”—Eto 6:4-8; enda TOUT-PUISSANT.