BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ wa Watchtower
Watchtower
BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ
Ɔtɛtɛla
  • BIBLE
  • EKANDA
  • NSANGANYA
  • mwbr24 Ngɔndɔ k’esambele lk. 1-13
  • Rɛferansɛ wa lo Dikatshi dia losanganya la “Lɔsɛnɔ ndo olimu aso”

Ndooko vidɛo yele lo kɛnɛ kɔsɔnyiyɛ.

Otokimwe, munga kakongi etena kakayatelesharjɛki vidɛo.

  • Rɛferansɛ wa lo Dikatshi dia losanganya la “Lɔsɛnɔ ndo olimu aso”
  • Rɛferansɛ wa lo Dikatshi dia losanganya la lɔsɛnɔ ndo olimu aso—2024
  • Ɛtɛ w'awui wahɔnyi
  • NGƆNDƆ K’ESAMBELE 1-7
  • NGƆNDƆ K’ESAMBELE 8-14
  • NGƆNDƆ K’ESAMBELE 15-21
  • NGƆNDƆ K’ESAMBELE 22-28
  • NGƆNDƆ K’ESAMBELE 29– NGƆNDƆ K’ENANƐI 4
  • NGƆNDƆ K’ENANƐI 5-11
  • NGƆNDƆ K’ENANƐI 12-18
  • NGƆNDƆ K’ENANƐI 19-25
  • NGƆNDƆ K’ENANƐI 26–NGƆNDƆ KA DIVWA 1
Rɛferansɛ wa lo Dikatshi dia losanganya la lɔsɛnɔ ndo olimu aso—2024
mwbr24 Ngɔndɔ k’esambele lk. 1-13

Rɛferansɛ wa lo Dikatshi dia losanganya la Lɔsɛnɔ ndo olimu aso

© 2024 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania

NGƆNDƆ K’ESAMBELE 1-7

AKAMBO W’OHOMBA W’OMA L’ƆTƐKƐTA WA NZAMBI OSAMBO 57-59

Jehowa fukutanyaka anto walɔshana l’ekambi ande

bt 220-221 od. 14-15

“Polo ndo l’ahole woleki etale wa lo nkɛtɛ”

14 Stɛfano akasambisha la dihonga la ntondo k’atunyi ande mbodiaka. (Ets. 6:5; 7:54-60) L’atei wa “ɔhɛnyɔhɛnyɔ wa wolo” wakatombe l’etena kɛsɔ, ambeki tshɛ wakahandjɔnɛ l’ɛtshi ka nkɛtɛ ka Judeya ndo ka Samariya, onyake apɔstɔlɔ. Koko dui sɔ komemɛ olimu w’esambishelo. Filipɛ akatshu la Samariya dia “nsambisha anto wa lɛkɔ akambo wendana la Kristo” ndo dui sɔ diakonge l’etombelo w’amɛna. (Ets. 8:1-8, 14, 15, 25) Ndo nto, akatama ɔnɛ: “Ko wanɛ wakahandjɔnɛ l’ɔtɛ w’asui wakatombe lo dikambo dia Stɛfano wakatshu polo ndo la Fenikiya, la Kupiro ndo l’Atiyɔka ndo vɔ wakatasambishaka ɔtɛkɛta wa Nzambi paka le ase Juda ato. L’atei awɔ mbaki ndo apami amɔtshi wa la Kupiro ndo wa la Kurɛnɛ wakaye l’Atiyɔka ndo wakatatɛ mbewoya anto wakatɛkɛtaka Grɛkɛ lokumu l’ɔlɔlɔ la Nkumadiɔndjɔ Yeso.” (Ets. 11:19, 20) L’etena kɛsɔ, ɛhɛnyɔhɛnyɔ wakakimanyiya dia losango la Diolelo diangana.  

15 Lo nshi yaso nyɛ, dui dia woho akɔ wamɛ diakatombe lo Union soviétique w’edjedja. Djekoleko l’ɛnɔnyi wa 1950, nunu d’Ɛmɛnyi wa Jehowa wakatɔlama lo lɔhɔmbɔ la Sibérie. Lam’ele vɔ wakadiangana lo tongelongelo efula, lokumu l’ɔlɔlɔ lakatetemala diangana l’ɛtshi ka nkɛtɛ ka woke kɛsɔ. Ɛmɛnyi wa Jehowa totowokondja falanga efula dia munda lɔkɛndɔ ondo la kilɔmɛtrɛ 10000 dia tosambisha lokumu l’ɔlɔlɔ lɛkɔ! Koko ewandji wa lɛɛta vɔamɛ mbakaatɔlɛ lɛkɔ. Ɔnangɛso ɔmɔtshi akate ate: “Ewandji wa lɛɛta vɔamɛ mbakasha nunu di’ase Sibérie w’etema ɛlɔlɔ diaaso dia mbeya akambo wa mɛtɛ.”

Diangɔ di’oshinga wolo dia lo nyuma

w23.07 18-19 od. 16-17

“Nyotshikale nge, nyoshikimale”

16 Keketsha otema ayɛ. Nkumekanga Davidɛ akate dia nde hashishaki pondjo ngandji kokande Jehowa etena kakandembe ate: “Nzambi le, otema ami wekɔ nge.” (Os. 57:7) Sho lawɔ koka monga l’otema wele nge, lo ndjaɛkɛ tshɛ le Jehowa. (Adia Osambo 112:7.) Tɔsɛdingole woho wakakimanyiya dui sɔ Bob lakatatɛkɛtshi dikambo diande l’etatelo. Lam’akawawotɛ dia wayokitsha dikila suke ko nkamba la diɔ naka ohomba wambonga, nde akakadimola mbala kakɔ ɔtɔi dia naka vɔ wayohemba dia mbokaloya dikila, kete nde pombaka ntomba mbala kakɔ ɔtɔi oma lo lopitadi lɔsɔ. Bob akayota l’ɔkɔngɔ ate: “Dimi lakeyaka kɛnɛ kakimi lo nsala ndo dimi kondjakiyanyaka lo kɛnɛ kakakoke komɛmi.”

17 Bob akatshikala nge nɛ dia nde akɔshi yɛdikɔ ya ntshikala nge la ntondo ka nde ntshɔ lo lopitadi. Ntondotondo, nde akakombolaka ngɛnyangɛnya Jehowa. Dui dia hende, nde akeke la yambalo tshɛ kɛnɛ kata Bible ndo kɛnɛ kata ekanda aso lo dikambo dia ekila ka lɔsɛnɔ ndo ka dikila. Dui dia sato, nde aketawɔ dia ndjela ɛlɔmbwɛlɔ ka Jehowa ayowela ɛtshɔkɔ wa pondjo. Sho lawɔ koka ntshikala nge oyadi ehemba akɔna wayohomana la so.

NGƆNDƆ K’ESAMBELE 8-14

AKAMBO W’OHOMBA W’OMA L’ƆTƐKƐTA WA NZAMBI OSAMBO 60-62

Jehowa tokimanyiyaka dia ntshikala nge, tokokɛka ndo toshaka lutui tshitshi

it-2-F 1089 od. 10

Tshoto

Okambelo wa lo yoho ya didjidji. Anto wendɛ le Jehowa la mbetawɔ tshɛ ndjaokaka lo lotui tshitshi l’efula, oko wakembe Davidɛ ɔnɛ: “Wɛ [Jehowa] kele eshamelo kami, tshoto ya wolo yankokɛ oma le otunyi.” (Os 61:3) Wanɛ weya kitshimudi ya lokombo lande, wayaɛkɛ lɔkɔ ndo waliɛmba la kɔlamelo tshɛ hawokoke mboka ndooko ɛngɔ wɔma, nɛ dia: “Lokombo la Jehowa lekɔ tshoto ya wolo. Onto ɔlɔlɔ ndawɔka otsha lɛkɔ ko kondjaka ekokelo.”​—Tok 18:10; ɛdika la 1Sa 17:45-47.

it-2-F 1061 od. 3

Luudu la dipɛma

Lo tena dimɔtshi, wakakambaka la “luudu la dipɛma” lo yoho kina ya didjidji. Luudu la dipɛma l’onto ɔmɔtshi laki dihole dia momuya ndo di’ekokelo. (Eta 18:1) Lo ndjela woho wakawalongolaka anto, angɛndangɛnda wakalongamɛka dia wayowakotshɛ ehomba awɔ ndo wayowalɛmiya etena kayowalongola lo luudu la dipɛma l’onto ɔmɔtshi. Diakɔ di’ele, etena katɛkɛta Ɛnyɛlɔ 7:15 dikambo dia olui a woke w’anto ɔnɛ, Nzambi “ayowakomba la luudu lande la dipɛma,” dui sɔ mendanaka l’ekokelo ndo la lotui tshitshi. (Os 61:3, 4) Isaya tɛkɛtaka di’ɛlɔngɔswɛlɔ wahomba Siɔna, wadi aki Nzambi nsala lo dikambo di’ana w’apami wayondoota. Wakawotɛ dia ‘nunya dihole dia luudu lande la dipɛma.’ (Isa 54:2) Ɔnkɔnɛ, nde ekɔ lo nunya dihole diahomba anande ndjokokamɛ.

w02 5/1 10 od. 14

Ɛlɛmbɛ waki Nzambi wekɔ dikambo dia wahɔ aso

14 Ɛlɛmbɛ waki Nzambi hawotshikitana. Lo tena di’osukusuku diasɛnaso nɛ, Jehowa ekɔ dive diaso dia shikaa, di’oma ko mɔmbɔkɔmbɔla ndo diayotshikalaka pondjo. (Osambu 90:2) Nde akate dikambo diande ate: ‘Dimi Jehowa hatokadimɔka.’ (Malaki 3:6) Wadjango waki Nzambi oko wofundamiwɔ lo Bible, wekɔ mɛtɛ shikaa, otshikitanyi la tokanyi t’anto tatatshikitana lushi la lushi. (Jakoba 1:17) Ɛnyɛlɔ, l’edja k’ɛnɔnyi efula, wanɛ wêka eongelo ka yimba y’onto wakate lo kɛnɛ kendana la wodielo w’ɔna ɔnɛ ekɔ dimɛna tshika ɔna dia nde salaka kɛnɛ tshɛ kalangande, koko l’ɔkɔngɔ diko amɔtshi l’atei awɔ wakayotshikitanyaka tokanyi tawɔ ndo wakayetawɔka dia dako diawɔ sɔ diaki kɔlɔ. Ɛlɛmbɛ ndo ɛlɔmbwɛlɔ k’anto wa l’andja ɔnɛ lo kɛnɛ kendana la dikambo sɔ kema shikaa ndo tatshikitanaka lo dihole la dihole oko ɛngɔ katekekɔ la lɔpɛpɛ. Koko, Ɔtɛkɛta wa Jehowa hawotshikitana. Oma ko nkama y’ɛnɔnyi, Bible akasha dako lo kɛnɛ kendana la woho wa mbodia ana la ngandji. Ɔpɔstɔlɔ Paulo akafunde ate: “Ndu nyu washi, tanyutshaki ananyu kele, keli nyuwaudia lu elembe la lu wetshelu wa Khumadiondjo.” (Efeso 6:4) Ekɔ mɛtɛ ekeketshelo dia mbeya ɔnɛ sho kokaka ndjaɛkɛ lo wadjango waki Jehowa ndo ɔnɛ vɔ hawotshikitanaki!

Diangɔ di’oshinga wolo dia lo nyuma

w06 7/1 11 od. 6

Akambo w’ohomba w’oma lo etenyi ka hende ka dibuku dia Esambu

62:11. Ndoko lakoka mbisha Nzambi wolo, nɛ dia nde mbele kiɔkɔ ya wolo. ‘Wolo wekɔ le nde.’

NGƆNDƆ K’ESAMBELE 15-21

AKAMBO W’OHOMBA W’OMA L’ƆTƐKƐTA WA NZAMBI OSAMBO 63-65

“Ngandji kayɛ ka kɔlamelo ndeka lɔsɛnɔ dimɛna”

w01 11/1 11 od. 17-18

Akɔna ayotokakitola oma lo ngandji ka Nzambi na?

17 Ohomba akɔna wele la ngandji ka Nzambi le yɛ na? Onde wɛ ndjaokaka oko Davidi lakafunde ate: “Elomo ami wayukutumbulaka, ne dia ngandji kaye ka shikaa kuleki lumu ololo. Dimi layediaka anya ami lu lukumbu laye, layukutumbulaka lam’ekimi la lumu.” (Osambu 63:3, 4) Lo mɛtɛ, onde ekɔ ɛngɔ kɛmɔtshi ka lo lɔsɛnɔ kakoka andja ɔnɛ tosha ko mbɛdima la mbokama ngandji oma le Nzambi ndo monga la diɔtɔnganelo di’oshika la nde? Ɛnyɛlɔ, onde kamba olimu wa l’emunyi watondja falanga efula koka ndeka monga la ki ka lo yimba ndo ɔngɛnɔngɛnɔ waya oma lo diɔtɔnganelo di’oshika la Nzambi? (Luka 12:15) Akristo amɔtshi wakonge la ntondo k’akambo wakawahombe sɔna lam’asa tona Jehowa la ndjakema. Dikambo sɔ diakakomɛ Ɛmɛnyi wa Jehowa efula lo pango ya nkanu y’aseka Nazi lo nshi yakalɔmaka Ta dia Hende dia l’Andja w’Otondo. Efula k’anangɛso w’Akristo wakasɔnɛ dia tshikala lo ngandji ka Nzambi, lo mbetawɔ dia ndjakema naka kokaka. Wanɛ wakatshikala la kɔlamelo tshɛ lo ngandji kande koka monga l’eshikikelo ka kondja lɔsɛnɔ la pondjo oma le Nzambi lo nshi yayaye. Ɔsɔ ekɔ engɔ kahakoke andja ɔnɛ tosha. (Mako 8:34-36) Koko tayokondja diangɔ efula, aha paka lɔsɛnɔ la pondjo loto.

18 Kânga mbahatakoke sɛna pondjo pondjo aha l’ekimanyielo ka Jehowa, ohokanyiya ngande wotokoka monga lɔsɛnɔ l’otale efula naka aha Otungi aso. Lɔ lotonga ɛngɔ kɛmɔtshi k’anyanya kele bu l’oyango wa shikaa. Jehowa akasha ekambi ande olimu washa ɔngɛnɔngɛnɔ wa sala lo nshi y’ekomelo nyɛ. Ɔnkɔnɛ, sho koka monga l’eshikikelo ɔnɛ etena kasha Jehowa lɔsɛnɔ la pondjo nde lele Shakasaka lakotsha asangwelo ande, lɔsɛnɔ lakɔ layolola la diangɔ dia diambo, diasungana sho dieka ndo disala. (Undaki 3:11) Koko, oyadi efula k’akambo wayoteka l’edja k’ɛnɔnyi kinunu wele la ntondo kaso, hatokokaki pondjo shihodia “wuki w’ongonyi wa yimba ndu wa ewu ka [Nzambi]” tshɛ lo tshɛ.​—Romo 11:33.

w19.12 28 od. 4

“Nyoshake losaka lo akambo tshɛ”

Ekɔ dimɛna monga la lowando djekoleko le Nzambi. Aha la taamu, wɛ kanyiyaka tena efula weshasha wa lo nyuma ndo wa lo demba efula wakakosha Jehowa ndo watetemalande kosha. (Eoh. 8:17, 18; Ets. 14:17) Koko lo dihole dia nkanyiya yema tshitshɛ tsho dikambo di’ɛlɔlɔ wa Nzambi ɛsɔ, ekɔ dimɛna mbɔsa etena ka nkana yimba efula lo ɛtshɔkɔ efula wakotshulwɛ Nzambi wɛ la anto wokayɛ ngandji. Nkana yimba lo lokaho lele la Otungi ayɛ ayokokimanyiya dia ndeka monga la lowando le nde ndo ayoleka kokimanyiya dia mɛna woho wakolangande ndo wakɔsande la nɛmɔ.​—1 Jni. 4:9.

w15 10/15 22 od. 7

Tetemala kanaka yimba lo akambo wa lo nyuma

7 Dia nkana yimba ndo ndjasha l’akambo wekaso, nɔmbamaka welo efula. Diakɔ diele, ekɔ ohomba efula kanaka yimba lo etena kɛmɔtshi keyɛ bu l’ɔlɛmbɛlɔ ndo lo dihole dia ki, lɛnɛ ele bu diangɔ efula diakoka kekola yimba. Omembi w’esambo Davidɛ akakanaka yimba l’etena kakandemɔka lo mbeto l’otsho. (Osambu 63:6) Yeso, laki onto la kokele akasɔnaka ahole wa ki wa nkana yimba ndo nɔmba.​—Luka 6:12.

w09 7/15 16 od. 6

Tokoya Yeso lo mbetshaka la ngandji

6 Sho nangaka tɛkɛta l’anto akambo wangɛnangɛnaso. Etena katɛkɛtaso l’anto akambo wangɛnangɛnaso sho mongaka l’osalosalo ndo ɛnamelo kaso kɛnɛmɔlaka ɔngɛnɔngɛnɔ ɔsɔ. Dui sɔ diekɔ mɛtɛ djekoleko etena katɛkɛtaso akambo wendana l’onto lokaso ngandji. Mbala efula, sho nomɔlomɔka dia mbutɛ anto akina kɛnɛ keyaso dikambo di’onto ɔsɔ. Sho mbotombolaka, tɛkɛtaka dimɛna lo dikambo diande ndo mbosukɛka. Sho salaka ngasɔ nɛ dia sho nangaka di’anto akina lawɔ kotwama oya le nde ndo oya lo waonga ande.

Diangɔ di’oshinga wolo dia lo nyuma

w07 12/1 30 od. 6

Onde wɛ ekɔ ekeketshelo le anto akina?

Kema wolo nyukola luudu lambowokaka, koko mbika luudu l’oyoyo bu dui dia tshitshɛ. Tɔndɔ sɔ dia nyukola kana mbika luudu mbɔtɔnɛka ndo la ɛtɛkɛta aso. Oko weso kema kokele, sho tshɛ salaka munga. Nkumekanga Sɔlɔmɔna akate ate: “Nduku untu l’ololo leko lu kete, latutshaka ololo utu, lahatshaka kolo.” (Undaki 7:20) Bu wolo mɛna munga y’onto okina ndo mbɔtɛwɔla la ɛtɛkɛta wa kɔlɔ. (Osambu 64:2-4) Lo wedi okina, dia mongaka nshi tshɛ la ɛtɛkɛta wakeketsha paka monga la ekanelo k’ɔlɔlɔ ka yimba ndo mbidja welo.

NGƆNDƆ K’ESAMBELE 22-28

AKAMBO W’OHOMBA W’OMA L’ƆTƐKƐTA WA NZAMBI OSAMBO 66-68

Jehowa mɛmbaka eshikɔ aso wa lushi la lushi

w23.05 12 od. 15

Woho wakadimola Jehowa alɔmbɛlɔ aso

15 Aha mbala tshɛ mbatokadimɔmaka alɔmbɛlɔ aso lo toho ta diambo. Koko ekadimwelo walongolaso ele paka kɛnɛ keso l’ohomba dia ntetemala ntshikala la kɔlamelo le Shɛso ka l’olongo. Ɔnkɔnɛ, djaka yimba lo woho wakadimola Jehowa alɔmbɛlɔ ayɛ. Kadiyɛso kɛmɔtshi kelɛwɔ Yoko akayaoke dia Jehowa hakadimola lo alɔmbɛlɔ ande, koko oma laasɔ, nde akayotatɛka mfunda kɛnɛ kakandalɔmbaka Jehowa lo kalupɛ. L’ɔkɔngɔ w’etena kɛmɔtshi, nde akayendaka lo kalupɛ yande ko akayɛnaka dia Jehowa akakadimola lo alɔmbɛlɔ ande ndo kaanga l’alɔmbɛlɔ ande amɔtshi wakandohɛ. Ntena la ntena, tekɔ l’ohomba wa mongaka suke ndo kanaka yimba lo woho wakadimola Jehowa alɔmbɛlɔ aso.​—Os. 66:19, 20.

w11 1/1 21 od. 5

Tokane ambutshi wodia ana vɔamɛ

Jehowa akasambiya ase Isariyɛlɛ amɔtshi dia vɔ mfunda esambo w’ekila wakahombe wodja w’otondo membaka l’ɔtɛmwɛlɔ. Wadi waki edo ndo ana wa tshike asɔ wakakeketshamaka efula etena kakawembaka ɛtɛkɛta wakasambiyama ɛsɔ wakawaoholaka ɔnɛ Jehowa ekɔ ‘Shɛwɔ’ ndo “umbadi” awɔ ndo ɔnɛ nde ayowatshungola. (Osambu 68:5; 146:9) Sho lawɔ kokaka mbakeketsha l’ɛtɛkɛta wayowohɔka l’edja k’ɛnɔnyi efula. Kânga mbambeta ɛnɔnyi 20, Ruth lodia anande ahende ndamɛ âkohɔ ɛtɛkɛta wayela ɛnɛ wakawotɛ papa kɛmɔtshi ate: “Wɛ ekɔ lo nsala olimu w’ɔlɔlɔ wa mbodia anayɛ ahende. Tetemala.” Ruth mbutaka ate: “Ɛtɛkɛta ɛsɔ wakakeketsha woho w’anyanya.” Lo mɛtɛ, “lulimi la memakana eli utamba a lumu” ndo lɔ kokaka nyomoleka nkeketsha ombutshi wodia ana ndamɛ. (Tukedi 15:4) Onde wɛ ekɔ l’ɛtɛkɛta wa lowando wakokayɛ mbutɛ ombutshi ɔmɔtshi wodia ana ndamɛ?

w09 7/1 32 od. 1

She ana wa tshike

‘NZAMBI lodjashi lo edjaselo k’ekila mbele she ana wa tshike.’ (Osambu 68:5) Ɛtɛkɛta wakasambiyama ɛsɔ tetshaka wetshelo w’ohomba efula wendana la Jehowa Nzambi watosukanya la nde, mbuta ate nde mɛnaka ehomba w’amɛnyi fɔnu. Woho wayakiyanyande dikambo di’ana wa tshike akɛnama hwe lo Ɛlɛmbɛ wakandasha Isariyɛlɛ. Nyɛsɔ tɔsɛdingole Etumbelu 22:22-24, avɛsa wa ntondo watɛkɛta dikambo dia “ona etshiki.”

w23.01 19 od. 17

Jehowa ekɔ lo kokimanyiya dia wɛ ntondoya

17 Adia Osambo 40:5. Onto latadɛ dikona mongaka l’oyango wa nkoma lo shɔdi. Koko, ekɔ ahole efula wakokande memala ndo ngɛnangɛna l’awui w’amɛna wɛnande. Woho akɔ waamɛ mbele, ɔsaka etena ka memala ndo nkana yimba mbala la mbala lo kɛnɛ kendana la woho wakokimanyiya Jehowa dia wɛ ntondoya oyadi etena kakiyɛ l’okakatanu ɔmɔtshi. L’ekomelo ka lushi tshɛ, yambola wate: ‘Lo woho akɔna wakatshɔkɔdi Jehowa ɛlɔ? Naka okakatanu ɔmɔtshi watashile, ngande wakimanyiya Jehowa dia dimi mbikikɛ?’ Enda kana wɛ koka nsala listɛ l’awui wambokosalɛka Jehowa dia kokimanyiya.

Diangɔ di’oshinga wolo dia lo nyuma

w06 7/1 10 od. 4

Akambo w’ohomba w’oma lo etenyi ka hende ka dibuku dia Esambu

68:18​—Waa na waki ‘apami waki oko weshasha’? Ɔsɔ aki apami waki l’atei a wanɛ wakandama lo fumbe l’etena kakawatalɔshaka dia mbɔsa Nkɛtɛ ya Daka. L’ɔkɔngɔ diko, apami asɔ wakayongaka l’ɔkɛndɛ wa kimanyiya ase Lɛwi l’olimu awɔ.​—Ezera 8:20.

NGƆNDƆ K’ESAMBELE 29– NGƆNDƆ K’ENANƐI 4

AKAMBO W’OHOMBA W’OMA L’ƆTƐKƐTA WA NZAMBI OSAMBO 69

Woho wakatatami awui wakakomɛ Yeso lo Osambo 69

w11 8/15 11 od. 17

Vɔ wakakongɛka oyelo wa Mɛsiya

17 Mɛsiya akahombe petshama ohetshamahetshama. (Osam. 69:4) Ɔpɔstɔlɔ Joani akatɛkɛta dikambo diaki Yeso lo mbuta ɔnɛ: “Utunduyala dimi kuntsha akambu l’atei awo wahatatshi nduku untu, tshiki vo kundjala la kolo. Keli kakiane, vo wambutena, wambutuhetsha dimi la Papa. Keli dikambu so diambuyala, dia nshidiya diui diufundami lu elembe awo ati: Vo wakampetsha uhetshahetsha.” (Joa. 15:24, 25) Mbala efula, tshɛkɛta “elembe” nembetshiyaka Afundelo lo tshɛ kawɔ. (Joa. 10:34; 12:34) Ɛkɔndɔ wa l’Evanjiliɔ toshikikɛka dia Yeso akahetshama djekoleko oma le ewandji w’ɛtɛmwɛlɔ w’ase Juda. Lâdiko dia lâsɔ, Kristo akatɛ ambeki ande ate: “Wa la kete haweyi nyuhetsha. Keli vo watumpetshaka, ne dia dimi latuwat[ɛ]ka nti: Etsha anyu weko kolo.”​—Joa. 7:7.

w10 12/15 8 od. 7-8

Tonge l’ohetoheto dikambo dia ɔtɛmwɛlɔ wa mɛtɛ

7 Dui dimɔtshi diakasalema lo lɔsɛnɔ laki Yeso mɛnyaka dimɛna ohetoheto waki la nde. Akikɔ l’etatelo k’olimu ande w’esambishelo, lo nshi y’Elekanelo ka lo 30 T.D. Etena kakaye Yeso nde la ambeki ande la Jerusalɛma, vɔ wakɛnyi “wane wakasundjaka ngombe la ekoko la fudu ya binga, ndu amengudi wa falanga wudjashi lu etemwelo.” Kakɔna kakasale Yeso ndo dui sɔ akadiɛnya ambeki ande?​—Adia Joani 2:13-17.

8 Kɛnɛ kakasale ndo kakate Yeso lo diaaso sɔ akohola ambeki ande ɛtɛkɛta wa prɔfɛsiya wele l’osambo ɔmɔtshi wa Davidi wata ɔnɛ: ‘Ohetoheto dikambo dia luudu layɛ kambɔndɛ.’ (Osam. 69:9) Lande na? Nɛ dia kɛnɛ kakasale Yeso kakawodje lo wâle wa mamba. Ewandji wa tɛmpɛlɔ, mbuta ate ɛlɔmbɛdi, afundji ndo anto akina mbakasukɛka awui w’okanda wa kɔlɔ wakasalemaka lo tɛmpɛlɔ. Lo tondja tshelo ya kɔlɔ shɔ sɛkɛ ndo lo ndjishimba, Yeso akayaetɛ otunyi w’ewandji w’ɛtɛmwɛlɔ wa lo nshi shɔ. Oko wakadishihodia ambeki ande, ‘ohetoheto dikambo dia luudu la Nzambi,’ mbuta ate ohetoheto waki la nde dikambo di’ɔtɛmwɛlɔ wa mɛtɛ wakɛnama hwe. Ko ohetoheto kɛdikɛdi na? Onde vɔ ntshikitana la nsala akambo la wanyandja?

g95-F 22/10 31 od. 4

Onde wɛ koka mvɔ l’ɔtɛ wa mpota ka lo doyi?

Anto amɔtshi mbutaka dia woho wakaatɛ doyi dia Yeso mbaki lo kiɔkɔ ya nyɔi kande. Prɔfɛsiya kakate lo dikambo dia Yeso ɔnɛ: “Lɔtɛngɔ lambohomuya otema ami, ndo mpota kakɔ hakɔnɔki.” (Osambo 69:20) Onde ɛtɛkɛta ɛsɔ wakakotshama lo yoho ya mɛtɛ mɛtɛ? Ondo ngasɔ, nɛ dia wenya efula la ntondo ka nyɔi ka Yeso nde aki la paa k’efula lo demba ndo lo tokanyi. (Mateo 27:46; Luka 22:44; Hɛbɛru 5:7) Ndo nto, woho wakaatɛ doyi mɛnyaka lande na kakatombe “dikila la ashi” oma lo mpota kakawohomoya la dikɔnga l’ɔkɔngɔ wa nde mvɔ. Etena kakaatɛ doyi kana oshisha ɔmɔtshi wa lo doyi dui sɔ diakakoke kɛdia dikila lo ntolo kana lo okombɔ wa doyi wele la ashi. Naka okombɔ ɔsɔ wakatondɔ, kete dui sɔ diakakoke monga lo kiɔkɔ ya kɛnɛ kakɛnamaka oko “dikila la ashi.”​—Joani 19:34.

it-2-F 600

Lɔlɛngɔ

Akatama lo dikambo dia Mɛsiya ɔnɛ wayowosha “lɔlɛngɔ” lo dihole dia mbo ya ndɛ. (Os 69:21) Dui sɔ diakasalema la ntondo ka vɔ mbohanɛ l’otamba etena kakawawosha wanu wakawasanganya la diangɔ di’ololo, koko l’ɔkɔngɔ wa nde ndɛta, nde akatone nnɔ, wanu asɔ waki ondo la oyango wa nkitshakitsha kandji kaki lande. Lo tɛkɛta woho wakakotshama prɔfɛsiya kɛsɔ, Mateo (27:34) akakambe la tshɛkɛta ya lo Grɛkɛ kholê (diangɔ di’ololo), yatanema ndo lo Osambo 69:21 lo ekadimwelo ka lo Grɛkɛ ka la Septante. Koko, Evanjiliɔ wa Makɔ tɛkɛtaka dia mirɛ (Mak 15:23) ndo dui sɔ mbelaka kanyi y’ɔnɛ “lɔlɛngɔ” kana “diangɔ di’ololo” diaki “mirɛ.” Kanyi kina ele wanu asɔ wakikɔ la diangɔ di’ololo ndo la mirɛ lɔkɔ.

Diangɔ di’oshinga wolo dia lo nyuma

w99 2/1 16 od. 11

Towedia anya wa kɔlamelo lo dɔmbɛlɔ

11 Anto efula nɔmbaka paka dia kondja ɛngɔ kɛmɔtshi, koko ngandji kokaso Jehowa Nzambi pombaka totshutshuya dia mbôka losaka ndo mbotombola oyadi lam’alɔmbaso shamɛ kana la ntondo k’anto akina. Paulo akafunde ate: “Tanyuyakananyaki, keli lu akambu tshe, nyuti ehumba anyu le [Nzambi] lu dombelo la osengosengo kame la eukelu ka lusaka. Okone ki ka [Nzambi], kuleki yimba tshe, ayulama etema anyu la tukanyi tanyu le Kristu Jesu.” (Filipi 4:6, 7) Ɔnkɔnɛ, lâdiko dia nɔmba l’ɔsɛngɔsɛngɔ, sho la dia mbisha Jehowa losaka lo woho watɔtshɔkɔlande lo nyuma ndo l’emunyi. (Tukedi 10:22) Omembi w’esambu akembe ate: “Nyulambuli [Nzambi] elambu w’eukelu ka lusaka, nyushidiya alaka anyu le Khum’Ulungu.” (Osambu 50:14) Lo nkembo yakembe Davidi dia nɔmba Nzambi, sho tanaka ndo ɛtɛkɛta ɛnɛ: “Dimi layandula lukumbu la [Nzambi] l’usumba, layûtumbula l’eukelu ka lusaka.” (Osambu 69:30) Onde hatokoke ntsha ngasɔ lam’alɔmbaso la ntondo k’anto kana lo shamɛ oka?

NGƆNDƆ K’ENANƐI 5-11

AKAMBO W’OHOMBA W’OMA L’ƆTƐKƐTA WA NZAMBI OSAMBO 70-72

‘Ewoya lɔlɔnga layaye’ awui wendana la wolo wa Nzambi

w99 9/1 20 od. 17

Ɛlɔngɔlɔngɔ l’esekaseka: nyekiya akoka anyu wa kana yimba!

17 Dia mbewɔ tolonga ta Satana, pombaka wɛ kukola sso ɔlɔlɔ wonya tshɛ ndo monga la dihonga di’efula lo tena dimɔtshi. Mbala mɔtshi, wɛ mbeyaka ndjɛna dia wɛ hayɔtɔnɛ, aha paka l’angɛnyi ayɛ ato, koko l’ase andja ɔnɛ tshɛ. Omembi w’esambo Davidi akalɔmbɛ Nzambi ate: “Khumadiondjo, [Jehowa], we keli elungamelu kami, dimi latukekamaka umaka dikenda. [Nzambi le, wɛ] kakambetshaka umaka dikenda, la umaka nshi sho mbakamasanyiaka antu dia akambu aye wa mamba.” (Osambu 71:5, 17) Davidi mbeyamaka oma lo dihonga diaki la nde. Ko etena kakɔna kakandayala la dihonga sɔ na? Ele lo nshi yakinde dikɛnda! Oyadi kânga la ntondo ka ta dia lokumu diakandalɔ la Ngɔliyatɛ, Davidi akɛnya dihonga dia mamba diaki la nde lo kokɛkokɛ ɛkɔkɔ wa she, akayake kimbwe la laondo. (1 Samuele 17:34-37) Koko, Davidi akashaka Jehowa lotombo tshɛ lo etsha tshɛ wa dihonga wakandasalaka, akawêlɛ ɔnɛ ‘wɛkamu ami oma ko nshi yami ya dikɛnda.’ Davidi akakokaka nɛndja ohemba tshɛ wakahomanaka la nde nɛ dia nde akayaɛkɛka le Jehowa. Ndo wɛ la wɔ ayɛna dia naka wɛ ndjaɛkɛ le Jehowa, kete nde ayokosha dihonga la wolo wa wɛ ‘nɛndja andja ɔnɛ.’​—1 Joani 5:4.

g04-F 8/10 23 od. 3

Ngande wahombaso salɛ esombe akambo?

Omembi w’esambo akalɔmbɛ ate: “Tombikashake lo nshi yami y’osombe; tonkalɛke lam’ayoshila wolo ami.” (Osambo 71:9) Nzambi ‘hakasha’ ekambi ande wa kɔlamelo kaanga l’etena kele vɔamɛ woyaɔsa dia waya bu ohomba efula. Omembi w’esambo kondjaɔsa dia Jehowa ambookalɛ, koko nde akeye ohomba wa ndeka ndjaɛkɛ le Otungi ande etena kakandonge osombe. Jehowa tofutaka l’ɔtɛ wa kɔlamelo ya ngasɔ ndo tokimanyiya l’edja tshɛ ka lɔsɛnɔ laso. (Osambo 18:25) Nde salaka dui sɔ mbala efula lo tshimbo y’asekaso Akristo.

w14 1/15 23 od. 4-5

Tokambe Jehowa la ntondo ka nshi ya kɔlɔ ndja

4 Naka wɛ ekɔ opalanga wambokambɛ Jehowa l’edja k’ɛnɔnyi efula, kete ekɔ ohomba wɛ ndjaoka dimbola nɛ: ‘Ngande wakokami nkamba la lɔsɛnɔ lami l’etena kɛnɛ kekemi la yema ya wolo lo demba?’ Oko weyɛ Okristo wambohokɔ akambo, wɛ ekɔ la waɛsɛ wele bu la anto akina. Ɛnyɛlɔ, wɛ koka mbutɛ ɛlɔngɔlɔngɔ w’Akristo awui wamboyetshama oma le Jehowa. Wɛ koka mbakeketsha lo mbatɛ akambo wamboyɛna l’olimu wa Nzambi. Nkumekanga Davidɛ akalɔmbɛ Nzambi dia nde mbosha waaso wa nsala dui sɔ ate: “[Nzambi] li, [wɛ] kakambetshaka umaka dikenda, . . . tonsekaki lam’ayami usumbi la ote aya kasa la ndjui, edja ndu lambutela wa lolonga lone dia lunya laye la wulu, la wulu aye le untu tshe layutoka.”​—Osam. 71:17, 18.

5 Ngande wakokayɛ nsambiya ɛlɔngɔlɔngɔ lomba lamboyokondja lo edja k’ɛnɔnyi wamboyokambɛ Jehowa? Yoho mɔtshi ele, mbaelɛ lakayɛ, ko nsawola kaamɛ la wɔ awui wakeketsha. Laadiko dia laasɔ, wɛ koka mbalɔmba dia vɔ ntomba la yɛ l’esambishelo ndo wɛ mbaɛnya ɔngɛnɔngɛnɔ wakondjayɛ l’olimu wa Jehowa. Elihu akate ate: “Loledu komenaka hulela divu; ndu ati: Yakhunyi a kienda hataka na dia wudjulu.” (Jobo 32:7) Ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ akakeketsha Akristo wa wamato wambohokɔ akambo dia vɔ nkeketsha anto akina oma l’ɛtɛkɛta ndo oma l’ɛnyɛlɔ kawɔ. Nde akafunde ate: “Wamato w’epalanga vɔ lawɔ . . . wayale embetsha w’akambo w’ɛlɔlɔ.”​—Tito 2:3.

Diangɔ di’oshinga wolo dia lo nyuma

it-1-F 825

Efaratɛ

Olelo w’ɛtshi ka nkɛtɛ kakawasha ase Isariyɛlɛ. Lo sheke yakadje Nzambi l’Abrahama nde akalake dia mbisha tokanula t’Abrahama ɛtshi ka nkɛtɛ kotate “oma l’ɔkɛdi wa l’Edjibito polo l’ɔkɛdi wa woke, ɔkɛdi w’Efaratɛ.” (Eta 15:18) Nzambi akayolakaka wodja w’Isariyɛ daka sɔ nto. (Eto 23:31; Eoh 1:7, 8; 11:24; Jas 1:4) Lo ndjela 1 Ɛkɔndɔ 5:9, la ntondo k’ɛlɔmbwɛlɔ ka Davidɛ tokanula tɔmɔtshi ta Rubɛna wakanunya ahole wakawadjasɛka “polo l’etatelo k’oswe wele suke la ɔkɛdi w’Efaratɛ.” Koko lam’ele ɔkɛdi ɔsɔ waki lo kilɔmɛtrɛ oko 800 oma lo “Ɛstɛ ka Ngiliyadɛ” (1Ɛk 5:10), ondo dui sɔ nangaka nembetshiya tsho ɔnɛ aseka Rubɛna asɔ wakanunya ɛtshi kawɔ ka nkɛtɛ lo Ɛstɛ ka Ngiliyadɛ polo lo olelo w’oswe wa shɛnga wa Suriya, oswe wa shɛnga watshɔ polo l’Efaratɛ. (Ekadimwelo kɛmɔtshi (Da) mbutaka ɔnɛ: “polo lo etatelo k’oswe, l’omamu w’ɔkɛdi w’Efarata”; ekadimwelo kekina (Md) mbutaka ɔnɛ: “L’etatelo k’oswe wa shɛnga wakomɛ l’ɔkɛdi w’Efaratɛ.”) Ɔnkɔnɛ, daka dia Jehowa diakakotshama tshɛ lo tshɛ l’ɛlɔmbwɛlɔ ka Davidɛ ndo ka Sɔlɔmɔna, etena kakonge ɛtshi ka nkɛtɛ kakalɔmbɔlaka Isariyɛlɛ kaki ndo lo diolelo di’ase Aramɛyɛ dia Zoba, polo ndo l’ɔkɛdi w’Efaratɛ ondo l’etenyi k’ɔkɛdi keta oma lo Nɔrdɛ ka Suriya. (2Sa 8:3; 1Ku 4:21; 1Ɛk 18:3-8; 2Ɛk 9:26) Lam’ele loshi lɔsɔ lakanyanyemaka, wakalielɛka tsho ɔnɛ “Ɔkɛdi.”​—Jas 24:2, 15; Os 72:8.

NGƆNDƆ K’ENANƐI 12-18

AKAMBO W’OHOMBA W’OMA L’ƆTƐKƐTA WA NZAMBI OSAMBO 73-74

Akokaso nsala naka tɔkɔmiya anto wahakambɛ Nzambi?

w20.12 19 od. 14

“Jehowa . . . shimbɛka wanɛ wambɔkɔmɔ”

14 Ofundji wa Osambo 73 aki ose Lɛwi. L’ɔtɛ ɔsɔ mbele nde aki la diɛsɛ di’efula dia kambɛ Jehowa lo dihole diande di’ɔtɛmwɛlɔ. Koko l’etena kɛmɔtshi ka lo lɔsɛnɔ lande, nde akakɔmɔ. Lande na? Nde akatatɛ nkɔmiya anto wa kɔlɔ ndo w’etako, aha l’ɔtɛ wa kɔlɔ kawɔ, koko l’ɔtɛ wakawɛnamaka oko waki la lɔsɛnɔ la dimɛna. (Os. 73:2-9, 11-14) Vɔ wakɛnamaka dia waki la lɔsɛnɔ la ngasɔ, nɛ dia vɔ waki ɛngɔnyi, la lɔsɛnɔ la dimɛna ndo komonga l’ekiyanu. Woho wakawɛnamaka dia wakatondoya lo lɔsɛnɔ akakɔmɔla omembi w’esambo efula, ko nde akate ate: “Lo mɛtɛ, olamalama kakamalame otema ami pudipudi ndo kakamasole anya ami lo monga aha la onongo.” Mbokɛmaka dia nde aki lo waale efula wa lo nyuma.

w20.12 19-20 od. 15-16

“Jehowa . . . shimbɛka wanɛ wambɔkɔmɔ”

15 Adia Osambo 73:16-19, 22-25. Ose Lɛwi “[akayɔtɔ] lo tɛmpɛlɔ k’ekila ka diambo kaki Nzambi.” Lɛkɔ, ondo nde akonge kaamɛ l’asekande atɛmɔdi, nde akonge l’akoka wa nyomɔsɛdingola dikambo diande lo wɔladi, lo yoho ya dimɛna ndo l’ekimanyielo ka dɔmbɛlɔ. Etombelo wakonge ele, nde akayotatɛ mɛna dia ekanelo kande kaki kɔlɔ, ɔnɛ nde akatatɛ mbɔtɔ lo mboka ka waale kakakoke mbanganya la Jehowa. Nde akashihodia nto dia anto wa kɔlɔ wekɔ “lo nkɛtɛ y’ɔsɛlɔ” ndo wayonga la “ekomelo ka kɔlɔ” efula. Dia ntondoya dia minya ɔkɔmiya ndo ntshika ndjakɔmɔla, ose Lɛwi lakafunde osambo ɔnɛ akahombe mɛna akambo woho wawaɛna Jehowa. Lo nsala ngasɔ, nde akonge nto lo wɔladi ndo nde akonge l’ɔngɛnɔngɛnɔ. Nde akate ate: “Laadiko dia [Jehowa], ndooko ɛngɔ kakombolami la nkɛtɛ.”

16 Wetshelo wakondjaso. Hatohombe pondjo nkɔmiya anto wa kɔlɔ wɛnama dia wekɔ la lɔsɛnɔ la dimɛna. Ɔngɛnɔngɛnɔ awɔ wekɔ wa laadiko di’ɛlɔmɔ ndo wa lo tshanda mɔtshi tsho; vɔ bu l’elongamelo ka nshi yayaye ya pondjo. (Ond. 8:12, 13) Naka sho mbakɔmiya, kete tayonga l’ɔkɔmwɛlɔ ndo dui sɔ diayolanya lonyuma laso. Diakɔ diele, naka wɛ ambɛna dia wɛ ekɔ lo nkɔmiya anto wa kɔlɔ wɛnama dia wekɔ lo ntondoya lo lɔsɛnɔ, kete sala woho wakasale ose Lɛwi. Kitanyiya alako wa la ngandji waki Nzambi ndo ongaka kaamɛ l’anto wasala lolango la Jehowa. Naka wɛ mboka Jehowa ngandji oleki dui dikina tshɛ, kete wɛ ayonga l’ɔngɛnɔngɛnɔ wa mɛtɛ. Ndo wɛ ayotshikalaka lo mboka katɔla otsha lo “lɔsɛnɔ l’oshika.”​—1 Tim. 6:19.

w14 4/15 4 od. 5

Tokoya mbetawɔ ka Mɔsɛ

5 Ngande wakokaso ntona dia monga la “ɔngɛnɔngɛnɔ wa lo pɛkato wa tshanda mɔtshi tsho”? Hatohombe mbohɛ dia ɔngɛnɔngɛnɔ ɔsɔ wekɔ wa tshenyitenyi. Washo aso wa mbetawɔ tokimanyiyaka dia mɛna ɔnɛ “andja ɔnɛ la nsaki yawɔ wekɔ lo tete.” (1 Jni. 2:15-17) Tokanyiya kɛnɛ kayokomɛ atshi wa pɛkato wahayatshumoya. Vɔ wekɔ “lu mbuka y’eselo . . . woma wa mamba wambuwanda.” (Osam. 73:18, 19) Etena kasɛngiyamayɛ dia nsala pɛkato, yambola ɔnɛ: ‘Onde dimi kombolaka ndjokondja lɔsɛnɔ la pondjo kana bu?’

w13 2/15 25-26 od. 3-5

Tatetawɔke di’ɛngɔ kɛmɔtshi toshimba dia monga la lotombo

3 Omembi w’esambo akɛnya wɛkamu ande le Jehowa, lo mbetawɔ dia nde ayowosha lotombo la mɛtɛ. (Adia Osambu 73:23, 24.) Ngande wasala Jehowa dui sɔ? Nde mbishaka ekambi ande wele l’okitshakitsha lotombo, lo woho wawashande kɛnɛmɔ lo toho efula. Ɛnyɛlɔ, nde mbatshɔkɔlaka lo mbakimanyiya dia vɔ nshihodia lolango lande. (1 Kɔr. 2:7) Nde mbishaka wanɛ wahokamɛ ndo wakitanyiya ɔtɛkɛta ande kɛnɛmɔ, lo mbetawɔ dia vɔ monga la diɔtɔnganelo dia dimɛna la nde.​—Jak. 4:8.

4 Jehowa mbishaka ekambi ande lotombo nto, lo woho wakandawasha ɔkɛndɛ wa nɛmɔ efula wa nsambisha. (2 Kɔr. 4:1, 7) Olimu w’esambishelo tokonyaka dia sho monga la lotombo. Jehowa ndakaka wanɛ tshɛ wakamba olimu ɔsɔ ɔnɛ: “Wane watonemiaka, mbayumolemia.” (1 Sam. 2:30) Anto asɔ kondjaka kɛnɛmɔ lo woho welamɛwɔ lo lokombo la Jehowa ndo l’ɔtɛ wa dui sɔ, anto akina tɛkɛtaka dimɛna dikambo diawɔ.​—Tuk. 11:16; 22:1.

5 Ko kayotota dikambo dia nshi yayaye ya wanɛ ‘walongamɛ le Jehowa ndo walama mboka yande’? Vɔ ndakemaka ɔnɛ: “Ndi [Jehowa ayokodiya] dia we nkita kete. We ayena lam’ayunyema antu wa kolo.” (Osam. 37:34) Vɔ wekɔ lo kongɛ l’asolo walomɔlomɔ dia ndjokondja kɛnɛnɔ koleki woke, mbuta ate lɔsɛnɔ la pondjo.​—Osam. 37:29.

Diangɔ di’oshinga wolo dia lo nyuma

it-2-F 132

Leviatana

Osambo 74 mɛnyaka woho wakekɛ Jehowa lonya dia shimbɛ ekambi ande, divɛsa 13 ndo 14 tɛkɛtaka lo yoho ya didjidji woho wakatshungola Jehowa ase Isariyɛlɛ oma l’Edjibito. Lanɛ etelo k’ɔnɛ “shimamba ya lo nkushi [hɛb.: tannin, l’efula thanninim]” kambema lo woho akɔ wamɛ la “Leviatana,” ndo ominwelo w’ɛtɛ wa Leviatana koka mendana l’otshumba wa wolo wakadjama Farawɔ ndo alembe ande etena kakatombe ase Isariyɛlɛ oma lo Edjibito. Ekadimwelo kɛmɔtshi (targoums ka lo Arameyɛ) kadimolaka divɛsa nɛ ɔnɛ: “wolo wa Farawɔ” lo dihole dia “ɛtɛ wa Leviatana” (Ɛdika la Ɛzk 29:3-5, lɛnɛ ɛdikakawɔ Farawɔ la “shimamba ka woke” ketami l’atei wa ɛkɛdi wa Nilɛ; enda ndo lo Ɛzk 32:2.) Lo Isaya 27:1 lokombo Leviatana (LXX “dragɔ”) ekɔ ondo didjidji dia diolelo kana okongamelo wa wedja efula walɔmbwama oma le ɔnɛ lelamɛ ɔnɛ: “Oloyi ndo dragɔ.” (Ɛny 12:9) Ɔnɛ ekɔ prɔfɛsiya kɛmɔtshi l’atei wa prɔfɛsiya yewoya ɔlɔngɔswɛlɔ w’Isariyɛlɛ, laasɔ, etena kata prɔfɛsiya ɔnɛ Jehowa “ayodja yimba” yande le Leviatana dui sɔ mendanaka la Babilɔna. Koko, divɛsa 12 ndo 13 tɛkɛtaka nto dia Asuriya ndo dia Edjibito. Ɔnkɔnɛ, Mɛnamaka dia Leviatana lo avɛsa anɛ nembetshiya okongamelo wa wedja efula kana diolelo dialɔshana la Jehowa ndo l’ekambi ande.

NGƆNDƆ K’ENANƐI 19-25

AKAMBO W’OHOMBA W’OMA L’ƆTƐKƐTA WA NZAMBI OSAMBO 75-77

Lande na kahatahombe monga la lotamanya?

w18.01 28 od. 4-5

Ɛna otshikitanu wele lam’asa anto

4 L’ɔkɔngɔ wa Pɔɔlɔ mbuta di’anto efula wayoyalanga ndo wayolanga falanga, nde akakotsha ɔnɛ anto wayonga akanga w’etako, akanga wa lotamanya, ndo akanga wa ndjadiya. Mbala efula anto wele la waonga asɔ fɔnyaka dia vɔ ndeka anto akina, l’ɔtɛ wa ɛnamelo kawɔ, kɛnɛ kasalawɔ, kɛnɛ kele la wɔ kana dihole diele la wɔ lo lɔsɛnɔ. Anto wa ngasɔ salaka kɛnɛ tshɛ kakokawɔ nsala di’anto ndeka mbalanga. Nomb’ewo kɛmɔtshi akafunde lo dikambo di’onto la ngasɔ ate: “L’otema ande, nde ekɔ la lohingu la tshitshɛ lakusamɛnde.” Anto amɔtshi wakate ɔnɛ ndjadiya ekɔ kɔlɔ efula woho wele kaanga anto wele la ndjadiya hawɔngɛnangɛna etena kɛnawɔ anto wele la ndjadiya.

5 Jehowa petshaka lotamanya lolembetshiyami lo Bible oko “washo wa lotamanya.” (Tok. 6:16, 17) Lo mɛtɛ, lotamanya manganyaka onto la Nzambi. (Os. 10:4) Lotamanya ekɔ dionga dia Diabolo. (1 Tim. 3:6) Lonyangu ko, kaanga ekambi wa Jehowa ɛmɔtshi wa kɔlamelo wakayonga la lotamanya. Ɛnyɛlɔ, Uziya nkumekanga ka Juda aki la kɔlamelo l’edja k’ɛnɔnyi efula. Koko Bible mbutaka ɔnɛ: “Kam’akandonge la wolo, otema ande wakayala la lotamanya lakookonya lo elanyelo, ko nde akashisha kɔlamelo le Jehowa Nzambi kande.” Uziya akatshu lo tɛmpɛlɔ ko akatotshumba tshɔ yakinde komonga la lotshungɔ. L’ɔkɔngɔ diko, Hɛzɛkiya nkumekanga kaki la kɔlamelo nde la wɔ akayonga la ndjadiya l’etena kɛmɔtshi.​—2 Ɛk. 26:16; 32:25, 26.

w06 9/1 9 od. 2

Akambo w’ohomba w’oma lo etenyi ka sato ndo ka nɛi ka dibuku dia Esambu

75:4, 5, 10​—Lande na kahombaso mbewɔ lotamanya? Jehowa mbɔsaka ekambi ande wa mɛtɛ la nɛmɔ. Koko nde “ayukitshakitsha antu wa kolo.” Diakɔ diele, Nzambi tewolaka diaha sho ‘ndjadiya’ kana ndjasɛma. Sho pombaka mbɔsa ɛkɛndɛ watoshawɔ l’etshumanelo oko Jehowa mbatoshawɔ nɛ dia Nde ayɔsa anto w’ɔlɔlɔ la nɛmɔ.​—Osambu 75:7.

Diangɔ di’oshinga wolo dia lo nyuma

w06 9/1 9 od. 3

Akambo w’ohomba w’oma lo etenyi ka sato ndo ka nɛi ka dibuku dia Esambu

76:10​—Ngande wakoka “kele k’untu” tombola Jehowa? Etombelo w’ɛlɔlɔ kokaka monga etena katshika Jehowa di’anto toka kɛlɛ l’ɔtɛ weso ekambi ande. Oseka sui tshɛ diakoka tokomɛ kokaka tolowanya lo yoho mɔtshi. Jehowa tshikaka asui paka lo yɛdikɔ yakoka dui sɔ tosha wetshelo wa ngasɔ. (1 Petero 5:10) ‘Nzambi ayoyalɔtshiya kɛlɛ k’onto lo lokende.’ Ko kayotota naka tambovɔ l’ɔtɛ wa pâ shɔ? Dui sɔ nto koka tombola Jehowa nɛ dia wanɛ watɛna dia tambokikɛ la kɔlamelo tshɛ mbeyaka ndjotatɛ tombola Nzambi.

NGƆNDƆ K’ENANƐI 26–NGƆNDƆ KA DIVWA 1

AKAMBO W’OHOMBA W’OMA L’ƆTƐKƐTA WA NZAMBI OSAMBO 78

Ase Isariyɛlɛ waki komomga la kɔlamelo wekɔ ɛnyɛlɔ k’ɔhɛmwɛlɔ le so

w96-F 1/12 29-30

Lande na kahombaso “mbohɔka nshi yakete”?

Lonyangu ko, mbala efula ase Isariyɛlɛ wakakɔ lo pɛkato ka dioha. Etombelo akɔna wakonge la dui sɔ? “Vɔ wakadjaka Nzambi lo ohemba mbala ko mbala, vɔ wakanyangiya l’Ekila la Isariyɛlɛ vɔ kombohɔ wolo ande, lushi lakandaatshungola oma le ɔndɔshi.” (Osambo 78:41, 42) L’ekomelo, Jehowa akawaoke ɔkɔngɔ lam’ele vɔ wakohɛ ɛlɛmbɛ ande.​—Mateo 21:42, 43.

Omembi w’esambo akasha ɛnyɛlɔ ka dimɛna, nde akafunde ate: “Dimi layohɔ elimu wa Jah; dimi layohɔ etsha ayɛ wa diambo w’edjedja. Dimi layokana yimba la kɛnɛ tshɛ kasalayɛ, ndo dimi layokana yimba la etsha ayɛ.” (Osambo 77:11, 12) Naka sho mbohɔ olimu wa la kɔlamelo wakatakambe ndo woho wakatoke Jehowa ngandji, kete dui sɔ diayotokeketsha ndo diayosala dia sho monga la lowando. Ndo nto, “mbohɔka nshi yakete” ayotokimanyiya di’aha nɛmba, dia nsala kɛnɛ tshɛ kakokaso nsala ndo dia monga la kɔlamelo ndo l’ekikelo.

w06 8/1 11 od. 16

‘Tewɔ engunungunu’

16 Engunungunu tokonyaka dia mbidja yimba paka l’ekiyanu aso shoamɛ ndo dia ekakatanu wele laso ndo vɔ tohiyaka ɛtshɔkɔ wakondjaso oko weso Ɛmɛnyi wa Jehowa. Naka tekɔ la mbekelo ka kiyanaka ko tekɔ lo nanga kinya, kete sho pombaka mbohɔka ɛtshɔkɔ ɛsɔ wonya tshɛ. Ɛnyɛlɔ, sho tshɛ tekɔ la diɛsɛ dia mbelamɛ lo lokombo la Jehowa. (Isaya 43:10) Sho koka monga la diɔtɔnganelo dia dimɛna efula la Nzambi, ndo tekɔ la akoka wa tɛkɛta wonya tshɛ la ‘Ɔnɛ latokaka alɔmbɛlɔ.’ (Osambu 65:2; Jakoba 4:8) Lɔsɛnɔ laso lekɔ l’oyango w’oshika nɛ dia sho mbeyaka dikambo dia lowandji laki Nzambi la lo andja w’otondo ndo sho mbohɔka dia tekɔ la diɛsɛ dia nama kɔlamelo yaso otsha le Nzambi. (Tukedi 27:11) Sho koka sambishaka lokumu l’ɔlɔlɔ la Diolelo mbala la mbala. (Mateu 24:14) Mbetawɔ kele laso l’olambo wa tshungo waki Yeso Kristo tokimanyiyaka dia monga la nkum’otema ka pudipudi. (Joani 3:16) Ɔsɔ ekɔ ɛtshɔkɔ wakondjaso oyadi kakɔna tshɛ kahombaso mbikikɛ.

w11-F 1/7 10 od. 3-4

Onde Jehowa ekɔ la nsaki?

Omembi w’esambo akate ate: “Ande mbala efula yakawɔɔtɔmbɔkwɛ l’oswe.” (Divɛsa 40) Divɛsa diayela kotshaka ɔnɛ: “Vɔ wakadjaka Nzambi lo ohemba mbala ko mbala.” (Divɛsa 41) Tolembete woho wakalembetshiya ofundji ɔtɔmbɔkwɛlɔ ɔsɔ. Vɔ wakonge la yimba ya kɔlɔ shɔ esadi eto l’oswe wa shɛnga yema tshitshɛ l’ɔkɔngɔ wa vɔ ntshungɔ oma l’Edjibito. Wodja wakatatɛ ngunɛngunɛ Nzambi, ndo wakadje taamu lo nsaki ndo lo dikoka dia Jehowa dia mbakokɛ. (Walelo 14:1-4) Dibuku dimɔtshi di’akadimudi wa Bible mbutaka ɔnɛ etelo k’ɔnɛ: “Mbala efula yakawɔɔtɔmbɔkwɛ” koka kadimɔma lo yoho kina ɔnɛ: “Wakakeketshɛ Nzambi etema” kana ‘vɔ wakatɛ Nzambi ɔnɛ “keema.’” Koko la kɛtshi kande, Jehowa akadimanyiyaka ekambi ande etana kakawayatshumoyaka. Koko, vɔ wakakalolaka lo mbekelo yawɔ ya ntondo, wakatɔmbɔkɔka nto ndo wakatshininalaka.​—Osambo 78:10-19, 38.

Ngande wakayaokaka Jehowa etena kakatɔmbɔkɔka wodja ande? Divɛsa 40 mbutaka ɔnɛ: ‘Wakawosha paa’. Ekadimwelo kekina mbutaka ɔnɛ: “Wakohindjaka utema.” Dibuku dimɔtshi mbutaka ɔnɛ: “Etelo kɛsɔ nembetshiyaka dia lɔkɛwɔ laki la ase Hɛbɛru lakashaka paa oko lɔkɛwɔ la ɔna lele bu l’okitanyiya ndo l’ɔtɔmbɔki.” Paka oko wakoka ɔna lele bu l’okitanyiya nyangiya ambutshi ande, ase Isariyɛlɛ w’atɔmbɔki “wakanyangiya l’Ekila la Isariyɛlɛ.”​—Divɛsa 41.

Diangɔ di’oshinga wolo dia lo nyuma

w06 9/1 9 od. 4

Akambo w’ohomba w’oma lo etenyi ka sato ndo ka nɛi ka dibuku dia Esambu

78:24, 25; nɔtɛ ka l’ɛse ka dikatshi​—Lande na kelamɛ mana ɔnɛ “mbu ya nde y’uma l’ulungu” ndo ‘ma dia andjelo”? Ndoko dui dialembetshiya lo tɔtɛkɛta tɔsɔ ɔnɛ mana yaki ma dia andjelo. Yɔ yaki “ma di’uma l’ulungu” mbuta ate yɔ yakayaka oma l’olongo. (Osambu 105:40) Lam’ele andjelo kana “akanga a khudu utamanya” wekɔ l’olongo, etelo k’ɔnɛ ‘ma dia andjelo’ mbeyaka nembetshiya tsho dia Nzambi ladjasɛ l’olongo mbaki kiɔkɔ ya mana. (Osambo 11:4) Ondo Jehowa akakambe la andjelo dia mbisha ase Isariyɛlɛ mana lo yoho ya dihindo.

    Ekanda wa l’Ɔtɛtɛla (1983-2025)
    Tomba
    Ɔtɔ
    • Ɔtɛtɛla
    • Kahana l'onto
    • Nango
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Ɛlɛmbɛ w'okambelo
    • Awui wa sheke
    • Paramètres de confidentialité
    • JW.ORG
    • Ɔtɔ
    Kahana l'onto