BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ wa Watchtower
Watchtower
BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ
Ɔtɛtɛla
  • BIBLE
  • EKANDA
  • NSANGANYA
  • dp tshap. 2 lk. 12-29
  • Dibuku dia Danyɛlɛ Diambɔnyɔma

Ndooko vidɛo yele lo kɛnɛ kɔsɔnyiyɛ.

Otokimwe, munga kakongi etena kakayatelesharjɛki vidɛo.

  • Dibuku dia Danyɛlɛ Diambɔnyɔma
  • He Dja Yimba lo Prɔfɛsiya ka Danyɛlɛ!
  • Ɛtɛ w'awui wahɔnyi
  • Awui wa woho akɔ
  • DIKAMBO DIA NKUMEKANGA KELE BU
  • DARIYO DI’OSE MEDIYA ÂKINDE NA?
  • LOWANDJI LAKI JƐHƆYAKIMA
  • TOLEMBETELO TOKINA T’ESHIKA
  • ONDE AWUI WELE BU LO BIBLE MƐNYAKA ƆNƐ DANYƐLƐ EKƆ DIBUKU DIA LOKOLONGANYA?
  • TOLEMBETELO TELE BU LO BIBLE TASHIKIKƐ MƐTƐ KA DIBUKU DIA DANYƐLƐ
  • ƆMƐNYI WOLEKI WOKE
  • Ohomba wa Dibuku dia Danyɛlɛ le Yɛ
    He Dja Yimba lo Prɔfɛsiya ka Danyɛlɛ!
  • Akambo w’ohomba w’oma lo dibuku dia Danyele
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2007
  • Jehowa Ambolaka Danyɛlɛ Difuto dia Dimɛna Efula
    He Dja Yimba lo Prɔfɛsiya ka Danyɛlɛ!
  • Todje yimba l’ɔtɛkɛta wa prɔfɛsiya waki Nzambi wendana la nshi yaso nyɛ
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2000
Enda awui akina
He Dja Yimba lo Prɔfɛsiya ka Danyɛlɛ!
dp tshap. 2 lk. 12-29

Tshapita ya Hende

Dibuku dia Danyɛlɛ Diambɔnyɔma

1, 2. Ngande wambɔnyɔma dibuku dia Danyɛlɛ, ndo bonde kɛnayɛ ohomba menda tolembetelo tɛnya ɔnɛ diɔ bu dibuku dia kashi?

OHOKANYIYA dia wɛ ekɔ lo tuminadi, ahokamɛ kilombo kɛmɔtshi k’ohomba efula. Wakafundji pami kɛmɔtshi ɔnɛ nde ekɔ kanga lokeso. Shushi ya lɛɛta ekɔ lo tɛtɛ dia pami kakɔ ekɔ mɛtɛ l’onongo. Koko, pami kakɔ kofundjiwɔ okeyamaka dia nde ekɔ kanga losembwe. Onde wɛ hokombola mpokamɛ woho wasambande?

2 Dibuku dia Danyɛlɛ diekɔ oko pami kofundjiwɔ lo tuminadi, ndo wɛ ekɔ ɔnɛ lahokamɛ kilombo kakɔ. Ofundji wa dibuku sɔ akeyamaka efula oko onto la losembwe. Dibuku diɔlame lokombo lande diakɔsamaka la nɛmɔ efula l’edja k’ɛnɔnyi nunu. Dibuku diakɔ dɔamɛ mɛnyaka dia diekɔ l’ɛkɔndɔ wa mɛtɛ, wakafundama oma le Danyɛlɛ, omvutshi w’ose Hɛbɛru wakasɛnaka lo ntambe k’esambele la ka samalo N.T.D. Lo ndjela diahɔnelo dia shikaa dia tena dia Bible, dibuku diande diekɔ l’awui wakasalema oko oma l’ɔnɔnyi wa 618 polo l’ɔnɔnyi wa 536 N.T.D., ɔnɔnyi wakadiayoshilaka fundama. Koko dibuku diakɔ diambɔnyɔma. Ansiklopedi ɛmɔtshi la abuku akina wa waa nomb’ewo mɛnyaka lo mayɛlɛ kana lo sɛkɛ ɔnɛ awui wa lɔkɔ wekɔ kashi keto.

3. Ansiklopedi ɔmɔtshi (The New Encyclopædia Britannica) atawɔ lo dikambo dia mɛtɛ ka dibuku dia Danyɛlɛ?

3 Ɛnyɛlɔ, ansiklopedi ɔmɔtshi (The New Encyclopædia Britannica) mbetawɔka ɔnɛ, lo nshi yakete, dibuku dia Danyɛlɛ “diakɔsamaka le anto efula oko dibuku diele l’ɛkɔndɔ wa mɛtɛ ndo diele la prɔfɛsiya ya shikaa.” Koko, ansiklopedi akɔ ɔsɔ mbutaka nto ɔnɛ, lo mɛtɛ, dibuku dia Danyɛlɛ “diakayofundamaka l’ɔkɔngɔ diko, lam’akayongaka wodja awɔ lo pâ ka mamba mbut’ate etena kakayolekaka soyama ase Juda lo lowandji laki [Nkumekanga ka Suriya] Antiochus IV Épiphane.” Ansiklopedi akɔ mbutaka ɔnɛ dibuku sɔ diakafundama l’asa ɔnɔnyi wa 167 la wa 164 N.T.D. Dibuku diakɔ diamɛ mbutaka nto ɔnɛ ofundji wa dibuku dia Danyɛlɛ kombutaka awui wahataye koko “awui wambotasalemaka lo nshi yakete ko mbaɔsaka oko prɔfɛsiya y’awui wayosalema lo nshi yayaye.”

4. Etena kakɔna kakawamɛ mɔnyɔla dibuku dia Danyɛlɛ, ndo kakɔna kakaleke tshutshuya dja lo diɔnywɛlɔ dia ngasɔ lo nkama y’ɛnɔnyi weke kaa mbeta?

4 Oma lende akaye tokanyi ta ngasɔ na? Aha ɛlɔ la lui mambɔnyɔma dibuku dia Danyɛlɛ. Wakamɛ diɔnyɔla lo ntambe ka sato T.D. oma le ombewi ɔmɔtshi wa filozofi welɛwɔ Porphyre. L’ɛnyɛlɔ k’anto efula wa lo Diolelo di’ase Rɔma, nde akokaka wɔma wa shɛngiya yaki la ɔtɛmwɛlɔ w’Akristo. Nde akafunde abuku 15 dia nde pandjola ɔtɛmwɛlɔ ɔsɔ “w’oyoyo.” Dibuku dia 12 diakalɔshanaka la dibuku dia Danyɛlɛ. Yɔnɛ Porphyre akate ate dibuku sɔ diekɔ l’awui wa lokolonganya, wakafundama oma le ose Juda ɔmɔtshi lakasɛnaka lo ntambe ka hende N.T.D. Ɛlɔshamelo wa woho akɔ wamɛ mbakahomana la dibuku sɔ lo ntambe ka 18 la ka 19. Waa nomb’ewo yɔnyɔla Bible ndo wanɛ wetawɔ paka awui wakoka nembetshiyama la yimba y’onto, mbutaka dia prɔfɛsiya​—⁠mbut’ate wotelo w’awui wahâtaye​—⁠hakoke mbetawɔma pondjo. Ɔnkɔnɛ, wakaleke sɔma Danyɛlɛ. Ekɔ oko, wakadje Danyɛlɛ la dibuku diande lo tuminadi. Vɔ wakasɛmaka dia wekɔ la tolembetelo efula tɛnya ɔnɛ aha Danyɛlɛ mbakafunde dibuku sɔ lo nshi yaki ase Juda lo lɔhɔmbɔ la Babilɔna, koko onto okina mbakadifunde l’ɔkɔngɔ w’ɛnɔnyi nkama efula.a Dibuku sɔ diakɔnyɔma efula, ko ofundji ɔmɔtshi akayofunda ndo dibuku dimɔtshi l’oyango wa diswɛlɛ; dibuku diakɔ diaki l’ɔtɛ a dui ɔnɛ: Daniel dans la fosse aux critiques (Danyɛlɛ lo Difuku di’Amɔnyɔdi).

5. Bonde kele mɛtɛ ka dibuku dia Danyɛlɛ dikambo di’ohomba efula?

5 Onde tolembetelo tekɔ tɛnya ɔnɛ awui wata waa nomb’ewo shɔ yɔnyɔla Bible wekɔ mɛtɛ? Kana onde tolembetelo tekɔ tɛnya ɔnɛ awui awɔ wekɔ kashi? Ekadimwelo wa wembola ɛsɔ wekɔ ohomba efula. Aha paka dia lokumu la dibuku sɔ di’edjedja loto koko ndo lɔsɛnɔ laso la lo nshi yayaye mendanaka l’awui asɔ. Naka dibuku dia Danyɛlɛ diekɔ dialokolonganya, kete alaka wa lɔkɔ wendana la lɔsɛnɔ l’anto la lo nshi yayaye wekɔ paka ɛtɛkɛta w’anyanya. Koko naka diɔ diekɔ la prɔfɛsiya ya shikaa, kete mɛtɛ wɛ ayonga la mposa ka wolo ka mbeya kitshimudi yele la prɔfɛsiya yakɔ shɔ le so ɛlɔ kɛnɛ. Ɔnkɔnɛ, la kanyi shɔ l’ɔtɛ, nyɛsɔ tênde awui amɔtshi wakatama dia mɔnyɔla dibuku dia Danyɛlɛ.

6. Kakɔna katotaka anto mbala mɔtshi dia mɔnyɔla ɛkɔndɔ wa lo dibuku dia Danyɛlɛ?

6 Totokɔsa ɛnyɛlɔ ka kɛnɛ katawɔ l’ansiklopedi ɔmɔtshi (The Encyclopedia Americana) ɔnɛ: “Awui efula wa l’ɛkɔndɔ w’edjedja [ɛnyɛlɔ oko ɔkɔndɔ w’otshwelo w’ase Juda la Babilɔna lo lɔhɔmbɔ] wakafukutanyema efula” lo dibuku dia Danyɛlɛ. Onde dui sɔ diekɔ mɛtɛ? Nyɛsɔ tɔsɛdingole munga shato yatawɔ shɔ l’ɔm’ɔmɔ.

DIKAMBO DIA NKUMEKANGA KELE BU

7. (a) Bonde kakangɛnangɛna amɔnyɔdi wa Bible edja efula lam’akawɛnyi ɔnɛ Danyɛlɛ ekɔ lo tɛkɛta dia Bɛlɛshaza? (b) Kakɔna kakayokomɛ kanyi y’ɔnɛ Bɛlɛshaza komonga onto la mɛtɛ?

7 Danyɛlɛ akafunde ɔnɛ Bɛlɛshaza, ‘ɔna’ Nɛbukadinɛza, mbakolɛka oko nkumekanga la Babilɔna lam’akakɔ osomba ɔsɔ l’anya w’atunyi. (Danyele 5:​1, 11, 18, 22, 30) Edja efula, waa nomb’ewo yɔnyɔla Bible kombetawɔka dui sɔ, nɛ dia lokombo la Bɛlɛshaza kotanemaka ndoko dihole dikina, paka lo Bible oto. Ndo, ambewi w’ɛkɔndɔ wa lo nshi y’edjedja wakataka ɔnɛ Nabɔnidɛ, okitɔ wa Nɛbukadinɛza, mbaki nkumekanga ka komelo ka Babilɔna. Ɔnkɔnɛ, l’ɔnɔnyi wa 1850, Ferdinand Hitzig akate ɔnɛ ofundji wa dibuku sɔ akafɔnya Bɛlɛshaza lɔfɔnya lo yimba yande. Onde wɛ hɛnyi di’oko yɔnɛ Hitzig akatodja kanyi yande shɔ aha la nde tokokana yimba ɔlɔlɔ? Onde naka hawodimudi nkumekanga kɛsɔ​—⁠djekoleko l’etena keyama ɔnɛ ekanda w’ɛkɔndɔ komonga efula​—⁠kete dui sɔ mɛnyaka dia nkumekanga kɛsɔ komonga? L’ɔnɔnyi wa 1854, wakakundola pase di’awomba lo emindo wa l’osomba wa Ura wa la Babilɔna k’edjedja watanema nshi nyɛ lo sidɛ ka wodja wôwelɛ Iraq. Lo pase sɔ diakafundama l’alɛta w’atshuku atshuku (cunéiforme) oma le Nkumekanga Nabɔnidɛ, mbatanema ndo dɔmbɛlɔ diakandalɔmbɛ lo dikambo dia ‘Bɛlɛ-saru-suru, ɔnande l’enondo.’ Kânga waa nomb’ewo yɔnyɔla Bible wakahombe mbetawɔ ɔnɛ: Ɔsɔ aki Bɛlɛshaza wa lo dibuku dia Danyɛlɛ.

8. Ngande wakayɛnaka anto ɔnɛ Danyɛlɛ kombuta kashi lam’akandakɔndɔla ɔnɛ Bɛlɛshaza aki nkumekanga kakolɛka wodja?

8 Kânga mbakidiɔ ɔsɔku, amɔnyɔdi asɔ wa Bible kombetawɔ. Ɔmɔtshi letawɔ ɔnɛ Fox Talbot akafunde ate: “Ɔsɔ bu ndoko djembetelo ya mɛtɛ.” Nde ate ɔna latawɔ l’efundelo ɛsɔ aki ondo yana ya dikɛnda, koko Danyɛlɛ ekɔ lo mbuta ɔnɛ nde aki nkumekanga kalɔmbɔla wodja. Koko, ɔnɔnyi ɔtɔi oto l’ɔkɔngɔ w’ɛtɛkɛta waki Talbot dianganyema l’ekanda, wakayokundola pase dikina diaki l’alɛta w’atshuku atshuku diakɛnyaka ɔnɛ Bɛlɛshaza aki la waa sekeletɛlɛ ndo l’abɔyi. Lâsɔ mɛtɛ nde komonga ɔna dikɛnda! L’ɔkɔngɔ diko, pase dikina diakayokomiyaka tamu, lo mbuta ɔnɛ l’etena kɛmɔtshi, Nabɔnidɛ akamɔ oma la Babilɔna l’edja k’ɛnɔnyi efula. Pase diakɔ diakɛnya nto ɔnɛ lo nshi shɔ yakinde komonga laawɔ, nde “akakimɔ lowandji” la Babilɔna l’anya w’ɔnande l’enondo (lakawelɛka Bɛlɛshaza). Lo tena sɔ Bɛlɛshaza aki mɛtɛ nkumekanga, nɛ dia nde aki nkumekanga kahɔnyi oma la le she.b

9. (a) Lo yoho yakɔna ondo yakate Danyɛlɛ ɔnɛ Bɛlɛshaza aki ɔna Nɛbukadinɛza? (b) Bonde kataso ɔnɛ waa nomb’ewo yɔnyɔla Bible wekɔ lo mbuta kashi lam’atawɔ ɔnɛ Danyɛlɛ hɛnya kânga yema ɔnɛ Nabɔnidɛ akikɔ?

9 Aha la vɔ nɛmba otema kana mbetawɔ, nomb’ewo mɔtshi yɔnyɔla Bible tonaka woho ɔnɛ welɛ Bible Bɛlɛshaza ɔnɛ ɔnaki Nɛbukadinɛza l’ɔtɛ wa mbelɛ ɔnaki Nabɔnidɛ. Amɔtshi tshininalaka la mbuta ɔnɛ Danyɛlɛ hɛnya kânga yema ɔnɛ Nabɔnidɛ akikɔ. Koko, naka sho menda ɔlɔlɔ, kete tayɛna dia awui asɔ ahende tshɛ bu mɛtɛ. Ondo Nabɔnidɛ akatshuke ɔnaki Nɛbukadinɛza. Lâsɔ kete Bɛlɛshaza aki okana waki Nɛbukadinɛza. Ɔtɛkɛta wa Hɛbɛru ndo w’Arameyɛ kema la tɔtɛkɛta “tshɛmi” kana “okana,” ɔnkɔnɛ, “ɔnaki” kokaka nembetshiya “okana waki” koyanga “kanula yaki.” (Enda lo Mateu 1:⁠1.) Ndo nto, ɔkɔndɔ wa lo Bible mbetawɔka dia mbelɛ Bɛlɛshaza ɔnaki Nabɔnidɛ. Lam’akandotshama wɔma l’efundelo wakafundama la lonya l’ehele, Bɛlɛshaza akahandjɔ wɔɔngɔ vwa ko akalake dihole dia sato dia lo diolelo le onto tshɛ layokoka mbadia ndo nembetshiya ɛtɛkɛta akɔ. (Danyele 5:⁠7) Lande na dihole dia sato koko aha dia hende na? Kɛsɔ mɛnyaka ɔnɛ dihole dia ntondo la dia hende diaki l’anto. Aha la tamu, Nabɔnidɛ nde l’ɔnande Bɛlɛshaza mbaki l’ahole asɔ.

10. Lande na kele ɔkɔndɔ waki Danyɛlɛ wendana la lowandji la Babilɔna ndola la towuiwui efula ndeka ndo ɛkɔndɔ w’ambewi w’ɛkɔndɔ wa lo nshi y’edjedja?

10 Ɔnkɔnɛ, woho wakatɛkɛta Danyɛlɛ dikambo dia Bɛlɛshaza kema djembetelo yɛnya dia nde “heye ɔkɔndɔ ɔsɔ dimɛna.” Koko, kânga mbakinde kofunda ɔkɔndɔ wa Babilɔna, Danyɛlɛ ekɔ lo tɔkɔndɔlɛ awui wendana la lowandji la Babilɔna lo yoho yoleki ndo ɔnkɔnɛ wakɔndɔla ambewi w’ɛkɔndɔ wa l’andja ɔnɛ, ɛnyɛlɔ oko Hérodote, Xénophon la Bérose. Lande na kakakoke Danyɛlɛ funda awui wele anto asɔ kofunda na? Nɛ dia otondo ande aki la Babilɔna. Dibuku diande diekɔ olimu w’onto lakɛnyi akambo la washo ande ndamɛ, koko aha oko wa kanga lokeso lakayɔsɛna deko efula l’ɔkɔngɔ.

DARIYO DI’OSE MEDIYA ÂKINDE NA?

11. Lo ndjela Danyɛlɛ, Dariyo di’ose Mediya âkinde, ko kakɔna kakatama lo dikambo diande?

11 Danyɛlɛ mbutaka ɔnɛ lam’akakɔ Babilɔna, nkumekanga kɛmɔtshi kelɛwɔ “Dariyo, usi Mediya,” akamɛ mbolɛ. (Danyele 5:31) Polo nd’ɛlɔ kɛnɛ, watatane lokombo la Dariyo di’ose Mediya l’abuku w’ase andja ɔnɛ kana lo diangɔ dia lo nshi y’edjedja diakundolawɔ oma lo nkɛtɛ. Oma lɔkɔ, ansiklopedi ɔmɔtshi (The New Encyclopædia Britannica) mbutaka ɔnɛ Dariyo sɔ ekɔ “onto la lokanyiya,” koko aha onto la mɛtɛ.

12. (a) Bonde kele waa nomb’ewo yɔnyɔla Bible kokoka mbuta tsho ɔnɛ Dariyo di’ose Mediya komonga? (b) Dariyo di’ose Mediya akandakoke monga ndo djembetelo yakɔna yashikikɛ dui sɔ?

12 Waa nomb’ewo mɔtshi ndjâlaka la yewo efula. Nshi mɔtshi, amɔnyɔdi wa Bible wakɔsaka ndo Bɛlɛshaza ɔnɛ onto la “lokanyiya.” Aha la tamu, lushi lɔmɔtshi wayoyoshikikɛ dia Dariyo komonga onto la lokanyiya. Pase diofundami l’alɛta w’atshuku atshuku diambotashilaka mɛnya ɔnɛ Kurɔ k’ose Pɛrɛsiya komonga “Nkumekanga ka Babilɔna” kam’akandalɛndja osomba ɔsɔ. Onyangiyangi ɔmɔtshi w’awui ekɔ lo mbuta ate: “Onto lakelamɛka ɔnɛ ‘Nkumekanga ka Babilɔna’ aki owandji wa l’ɛse ka Kurɔ, koko aha Kurɔ ndamɛ.” Shi ondo Dariyo aki titrɛ kana lokombo lakawɔlɛ owandji, kana ɔlɔhɛ ɔmɔtshi a woke w’ose Mediya wakawasha ɔkɛndɛ wa nɔmbɔla Babilɔna? Amɔtshi mbutaka ɔnɛ ondo Dariyo aki pami kakawelɛka ɔnɛ Gubaru. Kurɔ akadje Gubaru nguvɛrnɛrɛ la Babilɔna, ndo ɛkɔndɔ w’ase andja ɔnɛ shikikɛka ɔnɛ nde akolɛka la lowandji l’efula. Ehase kɛmɔtshi kakafundama l’alɛta w’atshuku atshuku mbutaka ɔnɛ nde akayodjaka waa nguvɛrnɛrɛ nkina ya l’ɛse kande lo Babilɔna k’otondo. Dui dia diambo ko, Danyɛlɛ mbutaka ɔnɛ Dariyo akasɔnɔla ɛlɔhɛ kana waa nguvɛrnɛrɛ 120 dia nɔmbɔlaka diolelo dia Babilɔna.​—⁠Danyele 6:⁠1.

13. Naa ɔkɔkɔ w’oshika wɛnya lande na kofundami Dariyo di’ose Mediya lo dibuku dia Danyɛlɛ koko hafundami l’ɛkɔndɔ w’ase andja ɔnɛ?

13 Ondo l’edjedja ka wonya, tolembetelo toleki shikaa talembetshiya lonto la nkumekanga kɛsɔ tayoshɔma. Kânga mɛnamande di’oko arkeoloji (wekelo w’emindo wa lo nshi y’edjedja) hate ndoko dui lo dikambo sɔ, hatokoke mbuta kânga yema ɔnɛ Dariyo aki onto la “lɔfɔnya,” kana mbɔsa dibuku dia Danyɛlɛ oko dibuku dia kashi. Ndeka dimɛna sho mbɔsa ɔkɔndɔ wa Danyɛlɛ oko ɔkɔndɔ w’onto lakɛnyi awui akɔ la washo ande ndamɛ, ɔkɔndɔ woleki ndo ɛkɔndɔ w’ase andja ɔnɛ nembetshiya awui hwe hwe.

LOWANDJI LAKI JƐHƆYAKIMA

14. Bonde kahatakoke mbuta ɔnɛ ɛtɛkɛta wa Danyɛlɛ la wa Jeremiya hawɔtɔnɛ lo dikambo di’ɛnɔnyi wa lowandji laki Nkumekanga Jɛhɔyakima?

14 Lo Danyele 1:​1, sho mbadiaka ɔnɛ: “L’eleku ka satu ka diulelu dia Jehoyakima, khum’ekanga ka Juda, kakayi Nebukadineza, khum’ekanga ka Babilona, dia ndjolosha Jerusalema, [nde] akayidingi.” Waa nomb’ewo yɔnyɔla Bible hawetawɔ divɛsa sɔ nɛ dia mɛnamaka di’oko diɔ hadiɔtɔnɛ la Jeremiya, ɔnɛ lata ɔnɛ ɔnɔnyi wa nɛi wa Jɛhɔyakima aki ɔnɔnyi wa ntondo wa Nɛbukadinɛza. (Jeremiya 25:1; 46:⁠2) Onde ɛtɛkɛta wa Danyɛlɛ ndɔshanaka la wa Jeremiya? Elembetshiyelo ekina wa lâdiko tokimanyiyaka dia sho shihodia dui sɔ esadi eto. Lam’akandadjama mbala ka ntondo oko nkumekanga l’ɔnɔnyi wa 628 N.T.D. oma le Farawɔ Nekɔ, Jɛhɔyakima aki paka oko ose olimu l’anya w’owandji ɔsɔ w’Edjibito. Dui sɔ diakasalema oko ɛnɔnyi esato la ntondo ka Nɛbukadinɛza ndjɔhɛna she l’okudi wa Babilɔna, l’ɔnɔnyi wa 624 N.T.D. Yema l’ɔkɔngɔ wa lâsɔ (l’ɔnɔnyi wa 620 N.T.D.), Nɛbukadinɛza akambwɛ Juda la lemba lande l’asɔlayi ko ndjodja Jɛhɔyakima oko nkumekanga kele ose olimu w’ase Babilɔna. (2 Khumi ya Dikanga 23:34; 24:⁠1) Lâsɔ, le ose Juda lakasɛnaka la Babilɔna, ‘ɔnɔnyi wa sato’ waki Jɛhɔyakima aki ɔnɔnyi wa sato w’olimu wakandakambɛka owandji wa Babilɔna. Danyɛlɛ akafunde lo mɛna akambo lo yoho shɔ. Koko Jeremiya akafunde lo ndjela woho wakɛnaka ase Juda wakasɛnaka la Jerusalɛma. Ɔnkɔnɛ, nde akɛnyaka dia lowandji la Jɛhɔyakima lakamɛ lam’akawodje Farawɔ Nekɔ nkumekanga.

15. Bonde kele lokanyi lahetawɔ datɛ diofundami lo Danyele 1:1 bu lokanyi la sɔlɔ?

15 Lâsɔ mɛtɛ, awui asɔ hawɔlɔshana oko ɔnkɔnɛ watawɔ koko vɔ shikikɛka ɔnɛ Danyɛlɛ akafunde dibuku diande lam’akinde la Babilɔna, l’ɔnɔngɔ w’ase Juda waki lo lɔhɔmbɔ. Koko, munga kekina kekɔ lo kanyi shɔ yakamba l’amɔnyɔdi dia mɔnyɔla dibuku dia Danyɛlɛ. Ohɔ dia lo weho tshɛ Danyɛlɛ aki la dibuku dia Jeremiya nshi shɔ ndo nde akataka ndo awui w’oma lɔkɔ. (Danyele 9:⁠2) Otondoyala Danyɛlɛ aki kanga mayɛlɛ efula lakeye kolonganya awui wa kashi ko mbafunda lo dibuku, onde nde otokoka mbetawɔ funda awui wɛnama oko hawɔtɔnɛ la kɛnɛ kakate Jeremiya, onto lakalɛmiyamaka efula​—⁠ko ndo lo divɛsa dia ntondo dia dibuku diande? Ndoko!

TOLEMBETELO TOKINA T’ESHIKA

16, 17. Ngande washikikɛ diangɔ diakakundola ambewi wa ditshikadi dia lo nshi y’edjedja ɔkɔndɔ wa Danyɛlɛ lo kɛnɛ kendana la (a) woho wakemɛ Nɛbukadinɛza lohingu woho w’anto tshɛ litɛmɔlaka? (b) ofunu waki la Nɛbukadinɛza lo dikambo dia mvudu yakandake la Babilɔna?

16 Kakianɛ, aya sho minyaka washo oma l’awui w’amɔnyɔdi wa dibuku dia Danyɛlɛ kele tênde awui washikikɛ ɔnɛ ɔsɔ ekɔ dibuku dia mɛtɛ. Tênde awui akina wɔkɔndwami dimɛna dimɛna lo dibuku dia Danyɛlɛ wɛnya ɔnɛ ofundji adiɔ ndamɛ akeyaka dimɛna efula awui wa l’etena kakandafundaka.

17 Woho ɔnɛ wakeyaka Danyɛlɛ tokambokambo kânga ta woshamu lo kɛnɛ kendana la Babilɔna k’edjedja ekɔ djembetelo ya woke yɛnya ɔnɛ ɔkɔndɔ ande wekɔ mɛtɛ. Ɛnyɛlɔ, Danyele 3:​1-6 mbutaka ɔnɛ Nɛbukadinɛza akemɛ lohingu l’otale di’anto tshɛ litɛmɔla. Anyanginyangi wa diangɔ diakatshike anto wa lo nshi yakete (archéologues) wakashola tolembetelo tokina tɛnya ɔnɛ nkumekanga kɛsɔ ka woke akayangaka di’anto ande ndeka ndjasha lo ditshelo di’ɛtɛmwɛlɔ ndo l’awui wɛnya ɔnɛ vɔ wekɔ la ngandji k’otamanya ka wodja awɔ. Lo yoho yakɔ yâmɛ, Danyɛlɛ akakɔndɔla woho wakayafunaka Nɛbukadinɛza lo dikambo dia efula ka mvudu yakandake. (Danyele 4:30) Paka lo nshi yaso nyɛ tsho mbamboyoshikikɛ anyangiyangi wa diangɔ diakatshike anto wa lo nshi y’edjedja ɔnɛ mɛtɛ mvudu efula ya la Babilɔna yakakama oma le Nɛbukadinɛza. Oma l’ofunu ande, Nɛbukadinɛza akafundja lokombo lande lo atafadi wa mvudu! Waa nomb’ewo yɔnyɔla dibuku dia Danyɛlɛ hawokoke nembetshiya woho wakakoke ose okadi latawɔ ɔnɛ nde mbakakolonganya dibuku diakɔ, ɔnɛ lakasɛnaka lo tena dia waa Makabe (l’ɔnɔnyi wa 167-63 N.T.D.), mbeya dikambo dia mvudu shɔ​—⁠ɛnɔnyi oko nkama nyɛi l’ɔkɔngɔ wa wokelo ayɔ ndo edja ka mamba la ntondo ka vɔ ndjokundola emindo wa lo nshi y’edjedja walembetshiya awui asɔ.

18. Ngande wɛnya ɔkɔndɔ wa Danyɛlɛ ɔnɛ wekɔ mɛtɛ lo mɛnya otshikitanu wa l’asa alanya wakashamaka lo lowandji l’ase Babilɔna la lo lɔnɛ l’ase Pɛrɛsiya?

18 Ndo dibuku dia Danyɛlɛ mɛnyaka etshikitanu ɛmɔtshi wa weke wele l’asa ɛlɛmbɛ w’ase Babilɔna la w’ase Mediya. Ɛnyɛlɔ, lo ndjela ɛlɛmbɛ w’ase Babilɔna, ɛlɔngɔlɔngɔ esato w’asekande la Danyɛlɛ wakakadjema lo kuka ka dja l’ɔtɛ wakawatone kitanyiya didjango diaki nkumekanga. Ɛnɔnyi akumi efula l’ɔkɔngɔ, Danyɛlɛ akayokadjema lo difuku dia dimbwe l’ɔtɛ wakandatone kitanyiya ɔlɛmbɛ w’ase Pɛrɛsiya waki kɔmbɔtɔnɛka la nkum’otema kande. (Danyele 3:6; 6:​7-9) Amɔtshi wakahembe mbuta ɔnɛ ɔkɔndɔ wa kuka ka dja wekɔ shimu, aha dui dia mɛtɛ, koko anyangi w’emindo wa lo nshi y’edjedja wakayoshola otondo wa mukanda w’oma lo Babilɔna k’edjedja watɛkɛta dikambo dia dilanya dia woho ɔsɔ. Koko, ase Mediya vɔ l’ase Pɛrɛsiya wakɔsaka dja oko ɛngɔ k’ekila. Diɔ diakɔ diakawashaka anto alanya wa weho ekina wa kɔlɔ efula. Hatokoke mamba lâsɔ dia mboka ɔnɛ wakadjaka anto lo difuku dia dimbwe.

19. Otshikitanu akɔna wɛnama hwe lo dibuku dia Danyɛlɛ l’asa ɛlɛmbɛ w’ase Babilɔna la wɛnɛ w’ase Mediya vɔ l’ase Pɛrɛsiya?

19 Otshikitanu okina mɛnamaka nto. Danyɛlɛ mɛnyaka ɔnɛ Nɛbukadinɛza akakokaka mbidja ɛlɛmbɛ kana mbatshikitanya wonya tshɛ wakandalangaka. Koko Dariyo kokokaka tshikitanya ‘ɛlɛmbɛ w’ase Mediya l’ase Pɛrɛsiya,’ oyadi kânga wɛnɛ wakandadje ndamɛ! (Danyele 2:​5, 6, 24, 46-49; 3:​10, 11, 29; 6:​12-16) Ombewi w’ɛkɔndɔ welɛwɔ John Whitcomb akafunde ate: “Ɛkɔndɔ w’edjedja mɛnyaka otshikitanu ɔsɔ wa l’asa ɛlɛmbɛ w’ase Babilɔna la w’ase Mediya vɔ l’ase Pɛrɛsiya. La Babilɔna, ɛlɛmbɛ waki l’ɛse ka nkumekanga koko la Mediya la Pɛrɛsiya, nkumekanga aki l’ɛse k’ɛlɛmbɛ.”

20. Awui akɔna wendana la fɛtɛ ka Bɛlɛshaza wɛnya ɔnɛ Danyɛlɛ akeyaka mbekelo y’ase Babilɔna dimɛna?

20 Ɔkɔndɔ wahahanya ndo asolo wa fɛtɛ kakasale Bɛlɛshaza, wofundami lo Danyele tshapita 5, kɔndɔlaka awui efula l’ɔm’ɔmɔ. Ondo lo fɛtɛ kakɔ, wakamɛ ndɛ diangɔ l’ɔngɛnɔngɛnɔ ndo nɔ wanu efula, nɛ dia wekɔ lo tɛkɛta dia wanu mbala efula. (Danyele 5:​1, 2, 4) Koko, lo pase dimɔ di’ave diakawasangaka fɛtɛ ya ngasɔ, vɔ mɛnyaka anto wanɔ paka wanu ato. Mbokɛmaka dia, wanu aki ohomba efula lo fɛtɛ ya ngasɔ. Danyɛlɛ nde lawɔ ekɔ lo mbuta ɔnɛ ndo wamato waki lo dambo sɔ: wadi wa nkumekanga la eseka ande. (Danyele 5:​3, 23) Wekelo wa diangɔ diakatshike anto wa lo nshi y’edjedja shikikɛka mbekelo kɛsɔ kaki l’ase Babilɔna. Kanyi ya wamato sɔhana l’apami lo fɛtɛ kombetawɔmaka kânga yema le ase Juda ndo le ase Ngirika wa lo nshi ya waa Makabe. Ondo diɔ diakɔ diahawatɛkɛta lo dibuku dia Danyɛlɛ dikambo dia wamato asɔ lo dikadimwelo dia ntondo dia bible kelɛwɔ Septante.c Koko, ɔnɛ latawɔ ɔnɛ akakolonganya dibuku dia Danyɛlɛ akasɛnaka lo dihole diakɔ diaki la mbekelo y’ase Ngirika ndo ondo l’etena kakɔ kakawatondja ekadimwelo ka Septante!

21. Lam’ele Danyɛlɛ akeyaka lɔsɛnɔ ndo mbekelo ya la Babilɔna lam’akiwɔ lo lɔhɔmbɔ, akokaso mbuta lâsɔ mɛtɛ na?

21 Lo menda woho ɔsɔ wɔkɔndwami awui l’ɔm’ɔmɔ, ekɔ ndo wolo sho mbetawɔ dia ansiklopedi Britannica akakoke mbuta ɔnɛ ofundji wa dibuku dia Danyɛlɛ aki l’ewo “ka lahahɛ ndo ka yema tshitshɛ” lo kɛnɛ kendana la lɔsɛnɔ l’ase Juda lam’akiwɔ la Babilɔna lo lɔhɔmbɔ. Ngande wakakoke onto lakayɔsɛna ɛnɔnyi nkama efula l’ɔkɔngɔ diko mbeya mbekelo y’edjedja y’ase Babilɔna la y’ase Pɛrɛsiya dimɛna dimɛna ngasɔ na? Ohɔ nto dia waolelo asɔ ahende wa weke wakakɔ edja k’efula la ntondo ka ntambe ka hende N.T.D. Lo nshi shɔ mɛtɛ ndoko onyangiyangi w’emindo ɔtɔi wakikɔ; ndo ase Juda wa lo nshi shɔ kombeyaka mbekelo la yoho ya lɔsɛnɔ ndo ɛkɔndɔ w’ase wedja ekina. Paka omvutshi Danyɛlɛ, ɔnɛ lakasɛnaka lo nshi yakasalemaka awui akɔ ndo lakawaɛnyi la washo ande, mbakakoke funda dibuku dia Bible diɔlame lokombo lande.

ONDE AWUI WELE BU LO BIBLE MƐNYAKA ƆNƐ DANYƐLƐ EKƆ DIBUKU DIA LOKOLONGANYA?

22. Waa nomb’ewo yɔnyɔla dibuku dia Danyɛlɛ atawɔ lo dikambo dia dihole diele la dibuku diande l’ɔnɔngɔ w’Afundelo wa Hɛbɛru waketawɔma oko abuku w’ekila?

22 Dui dialeka anto efula kamba ladiɔ dia mɔnyɔla dibuku dia Danyɛlɛ ko dihole diadɔ l’ɔnɔngɔ w’ekanda w’ekila w’Afundelo wa Hɛbɛru wetawɔma. Embetsha wa lo nshi ya ntondo wakalɔngɛ abuku w’Afundelo wa Hɛbɛru l’ɛnɔngɔ esato: Ɛlɛmbɛ, Amvutshi la Efundelo. Wakadje Danyɛlɛ l’ɔnɔngɔ wa Efundelo, koko aha l’ɔnɔngɔ w’Amvutshi. Waa nomb’ewo yɔnyɔla Bible mbutaka ɔnɛ dui sɔ mɛnyaka dia dibuku diakɔ kombeyamaka l’etena kakatshumanyema efundelo ekina w’amvutshi. Diɔ diakayodjamaka l’ɔnɔngɔ wa Efundelo ondo nɛ dia olui ɔsɔ mbakayotshumanyema l’ɔkɔngɔ.

23. Ase Juda wa lo nshi ya ntondo ngande wakawɔsaka dibuku dia Danyɛlɛ, ndo ngande weyaso dui sɔ?

23 Kânga mbediɔ ɔsɔku, aha anyangiyangi tshɛ w’awui wa Bible mbetawɔ ɔnɛ waa rabi mbut’ate embetsha wa lo nshi y’edjedja wakakahanya abuku waketawɔmaka oko abuku w’ekila lo yoho ya wolo wolo ya ngasɔ kana wakanya Danyɛlɛ oma l’ɔnɔngɔ w’Amvutshi. Ko onde woho wakadje embetsha ɛsɔ dibuku dia Danyɛlɛ l’ɔnɔngɔ wa Efundelo, mɛnyaka dia diɔ diakayofundamaka l’ɔkɔngɔ? Ndoko. Waa nomb’ewo ya lokumu wekɔ lo mbisha ɛkɔkɔ ɛmɔtshi wɛnya bonde kakakoke embetsha minya Danyɛlɛ oma l’ɔnɔngɔ w’Amvutshi. Ɛnyɛlɔ, vɔ wakakoke ntsha ngasɔ nɛ dia dibuku sɔ kombangɛnyangɛnyaka kana nɛ dia vɔ wakɔsaka dia Danyɛlɛ tshikitana l’amvutshi akina lo yoho yakinde l’olimu wa woke wa lo lɛɛta lo wodja w’angɛndangɛnda. Oyadi aki ngasɔ kana bu, kɛnɛ kele ohomba ele: Ase Juda wa lo nshi ya ntondo wakalɛmiyaka dibuku dia Danyɛlɛ efula ndo wakadiɔsaka oko dibuku di’ekila. Ndo nto, tolembetelo mɛnyaka ɔnɛ otshumanyelo w’abuku w’Afundelo wa Hɛbɛru waketawɔma oko abuku w’ekila wakakomɛ edja la ntondo ka ntambe ka hende N.T.D. Vɔ kondjetawɔ kotsha abuku akina nto l’ɔkɔngɔ diko, oyadi kânga abuku amɔtshi wakayofundama lo ntambe ka hende N.T.D.

24. Ngande wakawakambe la Ecclésiastique, dibuku diaki kombetawɔma oko ekila, dia ndɔshana la dibuku dia Danyɛlɛ, ndo kakɔna kɛnya ɔnɛ kanyi shɔ yekɔ kashi?

24 Dui dia tɔɔla ko, ɔmɔtshi a l’atei w’abuku wakayofundamaka l’ɔkɔngɔ ndo diaki kondjetawɔma le anto akayɔsɔmaka dibuku dia Danyɛlɛ la dilɔsha. Dibuku dielɛwɔ ɔnɛ Ecclésiastique, diaki kombetawɔma oko dibuku di’ekila, diakafundama mɛtɛ oma le Jésus Ben Sirach, oya l’ɔnɔnyi wa 180 N.T.D. Waa nomb’ewo yɔnyɔla Bible ngɛnangɛnaka mbuta ɔnɛ lokombo la Danyɛlɛ hatanema l’ɔnɔngɔ w’otale w’anto w’ɛlɔlɔ wofundami lo dibuku sɔ. Vɔ mbutaka ɔnɛ Danyɛlɛ kombeyamaka lo nshi shɔ. Waa nomb’ewo mbetawɔka kanyi shɔ efula. Koko, ohotokenda dui nɛ: Listɛ lakɔ halofundji lokombo l’Ɛzɛra la Mɔrɔdɛkai (vɔ akɔ ahende waki anto wa weke lo washo w’ase Juda wa l’ɔkɔngɔ wa lɔhɔmbɔ), la Jɛhɔshafata Nkumekanga k’ɔlɔlɔ. L’atei w’embadi tshɛ, paka lokombo la Samuɛlɛ loto mbatanema.d Lam’ele nkombo y’anto asɔ bu lɔkɔ, ndo hawotshi ɔnɛ nkombo y’anto tshɛ mbele lɔkɔ, ndo lam’ele ɔsɔ bu dibuku dietawɔma oko dibuku di’ekila, onde sho pombaka mbɔsa anto asɔ tshɛ oko anto wa lo toshimu, oko wanɛ waki komonga mɛtɛ? Ɔsɔ mɛtɛ ekɔ kanyi yahokɛma ɔtɛ l’ekolo.

TOLEMBETELO TELE BU LO BIBLE TASHIKIKƐ MƐTƐ KA DIBUKU DIA DANYƐLƐ

25. (a) Josèphe ngande wakandashikikɛ mɛtɛ k’ɔkɔndɔ wa Danyɛlɛ? (b) Lo yoho yakɔna yele ɔkɔndɔ wa Josèphe wendana l’Alexandre wa Woke la dibuku dia Danyɛlɛ mbɔtɔnɛka l’ɛkɔndɔ weyama? (Enda lo nɔtɛ ka hende ka l’ɛse ka dikatshi.) (c) Tolembetelo t’oma l’ɛtɛkɛta wakafundama dibuku dia Danyɛlɛ ngande washikikɛtɔ ɔnɛ dibuku dia Danyɛlɛ diekɔ dibuku dia mɛtɛ? (Enda lo lɛkɛ 26.)

25 Nyɛsɔ tende tolembetelo tɛnya ɔnɛ dibuku dia Danyɛlɛ diekɔ dibuku dia mɛtɛ. Wakate ɔnɛ ndoko dibuku dikina dia l’Afundelo wa Hɛbɛru dietawɔma dimɛna oko dibuku dia Danyɛlɛ. Ɛnyɛlɔ kɛmɔtshi tɔ kɛnɛ: Josèphe, ombewi w’ɛkɔndɔ wa lokumu w’ose Juda, shikikɛka ɔnɛ dibuku sɔ diekɔ dibuku dia mɛtɛ. Nde mbutaka ɔnɛ Alexandre wa Woke, lo nshi yakandalɔshaka wodja wa Pɛrɛsiya lo ntambe ka nɛi N.T.D., akaye la Jerusalɛma ko ɛlɔmbɛdi wakawɛnya kɔpi kɛmɔtshi ka dibuku dia Danyɛlɛ. Alexandre ndamɛ akayota ɔnɛ ɛtɛkɛta wa lo prɔfɛsiya ka Danyɛlɛ wakawawɛnya wakendanaka la ta diakandalɔsha wodja wa Pɛrɛsiya.e Awui asɔ wakasalema oko ɛnɔnyi lokama l’akumi atanu la ntondo ka wa nomb’ewo ndjota ɔnɛ ɔsɔ ekɔ dibuku dia ‘lokolonganya.’ Vɔ wakalɔshana mɛtɛ la Josèphe l’ɔtɛ w’awui asɔ. Vɔ mbɔlɔshaka nto l’ɔtɛ wakandafunde ɔnɛ prɔfɛsiya mɔtshi ya lo dibuku dia Danyɛlɛ yakashile kotshama. Koko, oko ɔnkɔnɛ wakate ombewi w’ɛkɔndɔ welɛwɔ Joseph Wilson, “ondo [Josèphe] akeyaka dui sɔ dimɛna ndeka ndo waa nomb’ewo tshɛ ya l’andja.”

26. Ngande washikikɛ Wɛɔmbɔ wa lo Ndjale ka Lɛɛhɔ ɔnɛ dibuku dia Danyɛlɛ diekɔ dibuku dia mɛtɛ?

26 Mɛtɛ ka dibuku dia Danyɛlɛ kakayoleka shikikɛma lam’akawayoshola Wɛɔmbɔ wa lo Ndjale ka Lɛɛhɔ lo weoko w’ave wa la Qoumrân, l’Isariyɛlɛ. Dui dia diambo ko, l’atei a diangɔ diakawashola l’ɔnɔnyi wa 1952, efula ekɔ wɛɔmbɔ wa dibuku dia Danyɛlɛ kana bɛtshi diadɔ dimɔtshi. Wɔɔmbɔ woleki edja akafundama oya l’ekomelo ka ntambe ka hende N.T.D. Etena kɛsɔ ko dibuku dia Danyɛlɛ diambotashilaka mbeyama dimɛna ndo nɛmiyama le anto efula. Ansiklopedi ɔmɔtshi wa Bible (The Zondervan Pictorial Encyclopedia of the Bible) ekɔ lo mbuta ɔnɛ: “Ɛlɔ kɛnɛ, paka minya lokanyi l’ɔnɛ dibuku dia Danyɛlɛ diakafundama lo nshi ya waa Makabe, naka paka l’ɔtɛ w’ɔnɛ tena efula kombeta l’asa ofundelo wa Danyɛlɛ la wɛnamelo w’abuku adiɔ lo dipɛngɛ di’ekanda dia djui mɔtshi y’ase ɔtɛmwɛlɔ wa waa Makabe.”

27. Naa djembetelo yoleki edja yɛnya ɔnɛ Danyɛlɛ aki mɛtɛ onto lakeyamaka efula lo nshi yaki ase Juda lo lɔhɔmbɔ la Babilɔna?

27 Koyanga mbediɔ ɔsɔku, ekɔ djembetelo mɔtshi yoleki edja efula ndo yaleka shikikɛ ɔnɛ Danyɛlɛ ekɔ dibuku dia mɛtɛ. Ezekiyɛlɛ aki onto ɔmɔ lakasɛnaka lo nshi ya Danyɛlɛ. Ndo nde lawɔ aki omvutshi lo nshi yaki ase Juda lo lɔhɔmbɔ la Babilɔna. Lokombo la Danyɛlɛ fundama lo dibuku di’Ezekiyɛlɛ mbala efula. (Ezekiyele 14:​14, 20; 28:⁠3) Awui asɔ mɛnyaka ɔnɛ kânga lo nshi yakasɛnaka Ezekiyɛlɛ, lo ntambe ka samalo N.T.D., ko Danyɛlɛ ambotashilaka mbeyama dimɛna oko onto la losembwe ndo la lomba, onto lakoka mbidjama l’ɔnɔngɔ wa Nɔa la Jɔbɔ, anto wakokaka Nzambi wɔma.

ƆMƐNYI WOLEKI WOKE

28, 29. (a) Naa djembetelo yoleki woke yɛnya ɔnɛ dibuku dia Danyɛlɛ diekɔ dibuku dia mɛtɛ? (b) Bonde kahombaso mbetawɔ ɛtɛkɛta waki Yeso?

28 Dia sho komiya, totokenda ɔmɛnyi woleki woke wakashikikɛ ɔnɛ dibuku dia Danyɛlɛ diekɔ dibuku diele l’awui wa mɛtɛ: ɔmɛnyi akɔ ko Yeso Kristo. Lam’atɛkɛtande dia nshi y’ekomelo, Yeso tɛkɛtaka dikambo di’‘omvutshi Danyɛlɛ’ ndo dia prɔfɛsiya kɛmɔ ka Danyɛlɛ.​—⁠Mateu 24:15; Danyele 11:31; 12:⁠11.

29 Lâsɔ naka kanyi ya waa nomb’ewo yɔnyɔla Bible y’ɔnɛ dibuku sɔ diakafundama lo tena dia waa Makabe yekɔ mɛtɛ, kete l’atei wa tokanyi tɔnɛ tohende, mɔtshi pombaka monga mɛtɛ. Lâsɔ tote ɔnɛ Yeso akakesama l’okanda ɔsɔ wa lokolonganya kana ɔnɛ nde kombuta kɛnɛ kakate Mateo ɔnɛ nde mbakate. Tokanyi takɔ tohende tɔsɔ tshɛ bu mɛtɛ. Ko naka hatokoke mbetawɔ ɔkɔndɔ w’Evanjiliɔ waki Mateo, lâsɔ ngande wakokaso mbetawɔ abuku akina wa lo Bible na? Ndo naka sho minya ɛtɛkɛta ɛsɔ, lâsɔ ɛtɛkɛta akɔna wayotoyonya mbala kayaye oma l’Afundelo w’Ekila na? Ɔpɔstɔlɔ Paulo akafunde ate: ‘Afundelo tshɛ wakasambiyama oma le Nzambi ndo wekɔ ɔlɔlɔ dia mbetsha, . . . ndo mbidja awui l’ɔnɔngɔ.’ (2 Timote 3:16) Lâsɔ naka Danyɛlɛ aki kanga lokeso kete ndo Paulo mbaki kanga lokeso! Onde Yeso akakoke kesama? Ndoko yema tshitshɛ. Nde akasɛnaka l’olongo lam’akafundamaka dibuku dia Danyɛlɛ. Lushi lɔmɔtshi, Yeso akate ate: “La ntundu watuti Abarahama dimi laki kamemi ane.” (Joani 8:58) Naka shate teye kana dibuku dia Danyɛlɛ diekɔ dibuku diele l’awui wa mɛtɛ, kete lo anto tshɛ wakasɛnɛ lanɛ laa nkɛtɛ, Yeso mbakaleke sungana sho mboka wembola. Koko sho ndoko l’ohomba wa mboka wembola. Oko wakatadiɛnyi, ɛtɛkɛta ande mbokɛmaka hwe.

30. Ngande wakanyomoyoshikikɛ Yeso ɔnɛ dibuku dia Danyɛlɛ diekɔ dibuku dia mɛtɛ?

30 Yeso akanyomoshikikɛ ɔnɛ dibuku dia Danyɛlɛ diekɔ dibuku dia mɛtɛ l’etena kakandabatizama. L’etena kɛsɔ mbakandayala Mɛsiya, lo ndjela prɔfɛsiya ka Danyɛlɛ kendana la mingu 69 y’ɛnɔnyi. (Danyele 9:​25, 26; enda Tshapita 11 ya dibuku nɛ.) Oyadi kânga kanyi y’ɔnɛ dibuku dia Danyɛlɛ diakayofundama l’ɔkɔngɔ yekɔ mɛtɛ, ofundji wa dibuku dia Danyɛlɛ akeyaka akambo wahataye ɛnɔnyi oko 200 la ntondo. Lo mɛtɛ, Nzambi totondodja awui ande lo yimba ya kanga lokeso dia nde mbuta prɔfɛsiya ya mɛtɛ lo ndjasha lokombo la kashi. Ndo nto, anto wele la kɔlamelo le Nzambi mbetawɔka ɛtɛkɛta waki Yeso l’otema ɔtɔi. Oyadi kânga ambewi wa mukanda kana wa nomb’ewo ya l’andja w’otondo kotshumanaka dia mbuta ɔnɛ dibuku dia Danyɛlɛ diekɔ dibuku dia kashi, ɛtɛkɛta wa Yeso wayɛnya ɔnɛ vɔ vamɛ mbele akanga wa lokeso, nɛ dia nde ekɔ ‘ɔmɛnyi wa kɔlamelo ndo wa mɛtɛ.’​—⁠Enyelo 3:⁠14.

31. Bonde kele waa nomb’ewo efula yɔnyɔla Bible hawetawɔ polo nd’ɛlɔ kɛnɛ ɔnɛ dibuku dia Danyɛlɛ diekɔ dibuku dia mɛtɛ?

31 Le waa nomb’ewo efula yɔnyɔla Bible kânga ɛtɛkɛta ɛsɔ tshɛ atakoke dia shidiya tamu tawɔ. L’ɔkɔngɔ wa sɛdingola dikambo nɛ dimɛna dimɛna, ndoko onto lahakoke ndjambola dia kana tolembetelo tshɛ ta l’andja w’otondo tayokoka mbetawoya anto wa ngasɔ. Prɔfɛsɛrɛ kɛmɔ ka l’Inivɛrsite wa Oxford akafunde ate: “Oyadi kânga wɛ kokadimolaka anto tamu tawɔ, ndoko etombelo w’ɔlɔlɔ wayonga edja tshɛ kewɔ lo tshininala la lokanyi l’ɔnɛ ‘ndoko prɔfɛsiya kahaye oma le onto.’ ” Ɔnkɔnɛ, lokanyi lɔsɔ mbadihaka washo. Koko kɛsɔ mambowɔsɔnɔla​—⁠ko tete vamɛ mbashisha.

32. Kakɔna kayoyokondja oma lo wekelo wa dibuku dia Danyɛlɛ?

32 Ko wɛ ngande na? Naka wɛ mɛnaka wate ndoko ɔkɔkɔ w’oshika wɛnya dia dibuku dia Danyɛlɛ diekɔ kashi, lâsɔ kete wɛ amboyalɔngɔsɔla dia sho munda yema ya lɔkɛndɔ l’ɔlɔ efula dia mbishola awui wa mamba wele lo dibuku diakɔ. Wɛ ayɔngɛnangɛna ɛkɔndɔ wɔkɔndwami lo Danyɛlɛ ndo ayamba prɔfɛsiya ya lɔkɔ. Kɛnɛ koleki tshɛ ohomba ele wɛ ayɛna dia mbetawɔ kayɛ kayotahamaka l’ɔkɔngɔ wa shidiya tshapita la tshapita. Wɛ hanyangaki pondjo dia mbidja yimba lo prɔfɛsiya ka Danyɛlɛ!

[Nɔte ya l’ɛse ka dikatshi]

a Dia vɔ tutsha wotelo w’ɔnɛ ɔsɔ ekɔ dibuku dia lokolonganya, nomb’ewo mɔtshi yɔnyɔla Bible mbutaka ɔnɛ ofundji wa dibuku diakɔ akayaɔlɛ Danyɛlɛ koko aha ɔsɔ mbaki lokombo lande, oko ɔnkɔnɛ wakafundama abuku amɔtshi w’edjedja waki kombetawɔma l’ɔnɔngɔ w’ekanda w’ekila oma le anto wakayaɔlɛka nkombo ya kashi. Kânga mbediɔ ɔsɔku, Ferdinand Hitzig ɔmɔtshi a l’atei awɔ akate ate: “Lo dikambo dia dibuku dia Danyɛlɛ, hatokoke mbuta ɔnɛ onto lakadifunde akayaɔlɛ lokombo lele bu lande. Naka ɔsɔku, kete lâsɔ dibuku sɔ diekɔ dia lokolonganya, diakafundama l’oyango wa kesa wanɛ wakahombe diada nshi shɔ, kânga mbakadiafundama dia mbakimanyiya.”

b Nabɔnidɛ komonga lâwɔ lam’akakɔ Babilɔna. Ɔnkɔnɛ, ndoko munga lam’akɔndɔlawɔ ɔnɛ Bɛlɛshaza mbaki nkumekanga l’etena kɛsɔ. Nomb’ewo yɔnyɔla Bible hawetawɔ dikambo sɔ nɛ dia ɛkɔndɔ wakafundama oma le ase andja ɔnɛ hawote ɔnɛ Bɛlɛshaza aki nkumekanga. Koko, tolembetelo ta lo nshi y’edjedja mɛnyaka ɔnɛ kânga nguvɛrnɛrɛ akelamɛka ɔnɛ nkumekanga oma le anto wa lo nshi shɔ.

c Carl Keil, nomb’ewo kɛmɔtshi k’ose Hɛbɛru akafunde ɔnkɔnɛ lo dikambo dia Danyele 5:3: “Lanɛ, ndo lo divɛsa 23, [ekadimwelo ka Septante] hatɛkɛta dia wamato, dia nɛmiya mbekelo k’ase Makɛdɔniya, k’ase Ngirika la k’ase Rɔma.”

d Lo yoho yotshikitanyi la dibuku sɔ, listɛ lakafunde Paulo l’ɛlɔmbwɛlɔ ka nyuma ka Nzambi, lɛnɛ akandafunde nkombo y’apami la wamato wa kɔlamelo lo Hɛbɛru tshapita 11, mɛnyaka dia ndo awui wa lo Danyɛlɛ mbatɛkɛtama lɔkɔ. (Danyele 6:​16-24; Heberu 11:​32, 33) Koko, listɛ l’ɔpɔstɔlɔ Paulo kema la nkombo tshɛ tshɛ. Nkombo y’anto efula bu lɔkɔ, ɛnyɛlɔ oko Isaya, Jeremiya la Ezekiyɛlɛ. Koko, dui sɔ hɛnya ndoko yema ɔnɛ anto asɔ komonga.

e Ambewi amɔtshi w’ɛkɔndɔ mbutaka ɔnɛ ondo l’ɔtɛ wa dui sɔ mbakokanaka Alexandre nde l’ase Juda, wanɛ waki angɛnyi w’edjedja w’ase Pɛrɛsiya. Nshi shɔ, Alexandre akonaka ndjaka angɛnyi w’ase Pɛrɛsiya tshɛ.

AKAYAKIME?

• Awui akɔna wakatama dia mɔnyɔla dibuku dia Danyɛlɛ?

• Bonde kele tokanyi tshɛ tele l’amɔnyɔdi wa dibuku dia Danyɛlɛ tekɔ kashi keto?

• Tolembetelo takɔna tashikikɛ ɔnɛ ɔkɔndɔ wa Danyɛlɛ wekɔ ɔkɔndɔ wa mɛtɛ?

• Djembetelo yakɔna yoleki woke yɛnya ɔnɛ dibuku dia Danyɛlɛ diekɔ dibuku dia mɛtɛ?

[Kiombo ya lo lɛkɛ 26]

Tolembetelo t’oma l’Ɛtɛkɛta

DIBUKU dia Danyɛlɛ diakashile la fundama oya l’ɔnɔnyi wa 536 N.T.D. Diɔ diakafundama l’ɔtɛkɛta wa Hɛbɛru la w’Arameyɛ ndo towuiwui tɔmɔtshi takafundama lo Grɛkɛ la l’ɔtɛkɛta w’ase Pɛrɛsiya. Ekanda efula wa lo Bible kofundamaka l’ɛtɛkɛta efula ngasɔ. Koko aha dibuku dia Danyɛlɛ to mbakasɔhanya ɛtɛkɛta efula ngasɔ, nɛ dia ndo dibuku dia Ɛzɛra diakafundama lo Hɛbɛru la l’Arameyɛ. Koko, nomb’ewo mɔtshi yɔnyɔla Bible mbutaka ɔnɛ woho wakasɔhanya ofundji wa dibuku dia Danyɛlɛ ɛtɛkɛta ɛsɔ mɛnyaka dia nde akayofundaka dibuku sɔ l’ɔkɔngɔ w’ɔnɔnyi wa 536 N.T.D. Nomb’ewo kɛmɔ ka lokumu mbutaka ɔnɛ ofundamelo wa tɔtɛkɛta ta lo Grɛkɛ lo dibuku dia Danyɛlɛ shikikɛka ɔnɛ diɔ diakayofundama l’ɔkɔngɔ diko. Nde mbutaka ɔnɛ ɔtɛkɛta wa Hɛbɛru shikikɛka lokanyi lɔsɔ ndo ɔtɛkɛta w’Arameyɛ mbetawɔka dia sho mbuta ɔnɛ diɔ diakayofundama l’ɔkɔngɔ diko, kânga lo nshi yahatete edja efula, oko lo ntambe ka hende N.T.D.

Koko aha wa nomb’ewo tshɛ yeka awui w’ɛtɛkɛta mbetawɔ kanyi shɔ. Amɔtshi wele la shɛngiya y’efula l’atei awɔ mbutaka ɔnɛ Hɛbɛru kofundami lo Danyɛlɛ fɔnaka la kɛnɛ kofundami l’Ezekiyɛlɛ la lo Ɛzɛra ndo hafɔnɛ la kɛnɛ kofundami l’ekanda waki kombetawɔma oko ekila, ɛnyɛlɔ oko lo dibuku dia Ecclésiastique diaki Sirac. Lo dikambo dia woho wakafunde Danyɛlɛ ndo tɔtɛkɛta ta l’Arameyɛ, tênde ekanda ehende wakatanema l’atei wa Wɛɔmbɔ wa lo Ndjale ka Lɛɛhɔ. Ndo ekanda ɛsɔ ehende mbakafundama l’ɔtɛkɛta w’Arameyɛ tatɛ oma lo ntambe ka ntondo la ka hende N.T.D.​—⁠yema l’ɔkɔngɔ w’ɔnɔnyi watawɔ ɔnɛ wakayokolonganya dibuku dia Danyɛlɛ. Koko, wa nomb’ewo wakɛnyi otshikitanu wa woke l’asa Arameyɛ wakafundama l’ekanda ɛsɔ ehende la wɔnɛ wakafundama lo Danyɛlɛ. Diɔ diakɔ diata anto amɔtshi ɔnɛ dibuku dia Danyɛlɛ pombaka monga akafundama ɛnɔnyi nkama efula la ntondo k’ɔnɔnyi wata amɔnyɔdi.

Ko kayotota lo dikambo di’ɛtɛkɛta wa lo Grɛkɛ “watondja tamu efula” wofundami lo Danyɛlɛ na? Wakayɛnaka ɔnɛ ɛtɛkɛta ɛmɔtshi waki lo Pɛrɛsiya koko aha lo Grɛkɛ! Paka nkombo ya weho esato wa dihomahoma dia mishiki mbakawafɔnyaka ɔnɛ lo Grɛkɛ mbeyɔ. Onde lâsɔ woho wakafundama tɔtɛkɛta tɔsɔ tosato toto shikikɛka ɔnɛ dibuku dia Danyɛlɛ ekɔ paka dibuku diakayofundama lo datɛ dia l’ɔkɔngɔ diko? Kema. Anyangiyangi w’emindo wa lo nshi y’edjedja wakashola ɔnɛ mbekelo y’ase Ngirika yaki la shɛngiya efula ɛnɔnyi nkama la ntondo ka wodja wa Ngirika ndjahemɛ andja w’otondo. Lâdiko dia lâsɔ, naka dibuku dia Danyɛlɛ diakafundama lo ntambe ka hende N.T.D., l’etena kakahandjɔnɛ mbekelo la ɔtɛkɛta w’ase Ngirika l’ahole tshɛ, onde otofundama paka tɔtɛkɛta tosato toto ta lo Grɛkɛ lɔkɔ? Bu. Tshike awui efula wotofundama lo Grɛkɛ. Ɔnkɔnɛ, tolembetelo t’oma l’ɛtɛkɛta wakadiafundama shikikɛka ɔnɛ dibuku dia Danyɛlɛ diekɔ dibuku dia mɛtɛ.

[Osato wɔsa lɛkɛ l’otondo wa lo lɛkɛ 12]

[Esato wa lo lɛkɛ 20]

(L’ɛse) Ehase ka diwomba k’oma lo tɛmpɛlɔ ka la Babilɔna kofundami lokombo la Nkumekanga Nabɔnidɛ la l’ɔnande Bɛlɛshaza

(La diko) Efundelo ɛnɛ mɛnyaka woho wakafunaka Nɛbukadinɛza mvudu yakandake

[Osato wa lo lɛkɛ 21]

Ɔkɔndɔ wa Nabɔnidɛ mbutaka ɔnɛ alembe waki Kurɔ wakɔtɔ lo Babilɔna aha la ndɔ ta

[Esato wa lo lɛkɛ 22]

(Lo lonya l’omi) “Ɔkɔndɔ wa Nabɔnidɛ” mbutaka ɔnɛ Nabɔnidɛ akasha ɔnande l’enondo lowandji

(Lo lonya la lɔmɔsɔ) Ɔkɔndɔ w’ase Babilɔna wɛnya woho wakɔtɔ Nɛbukadinɛza la Juda l’alembe ande

    Ekanda wa l’Ɔtɛtɛla (1983-2025)
    Tomba
    Ɔtɔ
    • Ɔtɛtɛla
    • Kahana l'onto
    • Nango
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Ɛlɛmbɛ w'okambelo
    • Awui wa sheke
    • Paramètres de confidentialité
    • JW.ORG
    • Ɔtɔ
    Kahana l'onto