ƐNƆNYI EFULA Wambokita Tatala lo Weolo Wambowodja
“SHO WEDJA WA L’ƆLƆNGƆSWAMELƆ WA WEDJA WOSANGANYI, TAMBƆSA TƐDIKƆ dia kokɛ nɔnga yayaye di’aha vɔ soyama l’ata, ata wambosha anto pâ efula mbala hiende lo lɔsɛnɔ laso lɔnɛ, ndo sho tambetawɔ dia kaloya lɔkɛlɛngɛ l’anto l’oma l’etatelo, dilɛmiyɛlɔ ndo nɛmɔ di’onto, ndo lɔkɛlɛngɛ l’apami la amato mbɔsama la nɛmɔ woho ɔtɔi ndo wedja wa weke la wa totshitshɛ mbɔsama woho wâmɛ,. . . ”—Ɛtɛkɛta wa mbɔtwɛlɔ wa lo dibuku di’adjango dia Wedja Wosanganyi
LUSHI la Kɔlɛkɔlɛ 24, 1995 layonga eohwelo k’ɔnɔnyi wa 50 wambokotsha Wedja Wosanganyi tatɛ oma lam’akawatɔngɔ. Wedja akɔ 185 tshɛ wele l’atei w’ɔlɔngɔswamelo ɔsɔ mbetawɔka eyango wa l’ɔlɔngɔswamelo akɔ, oko wɛnyamidiɔ lo dibuku diawɔ di’adjango: mbidja wɔladi la lotui tshitshi lo wedja tshɛ; shidiya efukutanu wadja wɔladi wa l’andja w’otondo lo wâle; keketsha wedja dia vɔ mbokana lam’asawɔ; kokɛ lotshungɔ la wedja tshɛ aha monga la shɔnɔdi ya lokoho la demba, ya pami kana omoto, y’ɔtɛkɛta, koyanga ɔtɛmwɛlɔ; ndo mbokanya wedja tshɛ dia vɔ kandola ekakatanu w’endana l’olowanyelo w’okundji, lɔsɛnɔ l’anto, ndo akambo w’endana la diewo ndo la ditshelo di’atshunda w’anto.
L’edja k’ɛnɔnyi 50, ɔlɔngɔswamelo wa Wedja Wosanganyi akayatshutshuya efula dia mbidja wɔladi la lotui tshitshi l’andja w’otondo. Mɛnamaka dia, ondo vɔ mbakashimbe di’aha ta dia sato di’andja w’otondo tomba, ndo di’aha lokema l’anto ndjakemaka la wa bɔmbɛ atɔmikɛ. Wedja Wosanganyi wakasha miliyɔ y’ana mbo ya ndɛ la ekanga. Vɔ wakakimanyiya anto wa lo wedja efula dia vɔ nɔngɔsɔla alemba awɔ, lo mbasha diangɔ diele oko: ashi wa pudipudi ndo mbakɔtsha malanga wa ndɔshana la hemɔ ya kɔlɔ. Miliyɔ y’anto wele lo dawo wakalongola ekimanyielo.
Dia vɔ mɛnya lowando lele lawɔ lo akambo wambowosala, wakasha ɔlɔngɔswamelo wa Wedja Wosanganyi difuto dielɛwɔ ɔnɛ Prix Nobel ka wɔladi mbala tshanu y’etondo. Lonyangu ko, ekɔ mɛtɛ dia tatadjasɛ l’andja waha l’ata.
Wɔladi la Lotui Tshitshi—Eyango Wahatakotshama
L’ɔkɔngɔ w’ɛnɔnyi 50 wambowodja weolo, polo ndo kakianɛ wɔladi la lotui tshitshi êke eyango wahatakotshama. Lo dako dimɔtshi diakandasha atete ndoko edja lo Losanganya la Woke la Wedja Wosanganyi, Owandji w’États-Unis akɛnya lonyangu lande ɔnkɔnɛ: “Eleko kɛnɛ koludi tɔ l’elongamelo, la waaso w’ɛlɔlɔ ndo la akambo wa mamba wambosalema, kekɔ nto eleko k’elanyelo ndo kambohondja anto elongamelo.”
Oya l’ekomelo k’ɔnɔnyi 1994, jurunalɛ yelɛwɔ ɔnɛ The New York Times yakate ɔnɛ: “Suke l’ata 150 kana ɛlɔshanelo wâkatetemala salema polo ndo lo nshi nyɛ, ndo nunu la nunu di’anto wekɔ lo mvɔ l’ata akɔ—lofulo l’anto k’anto wavɔ ndeka ndo lɔnɛ l’asɔlayi—ndo anto nunu nkama wekɔ lo ndawɔ wedja awɔ.” Tshunda dimɔtshi dia waewoyelo wa nsango diaki Wedja Wosanganyi diakate ɔnɛ tatɛ oma l’ɔnɔnyi 1945, anto ndekana miliyɔ 20 wakashisha nsɛnɔ yawɔ oma lo ata walɔ̂ma la bɔngɛ. Madeleine Albright, otomami w’États-Unis otsha lo O.N.U., akate ate: “Ata walɔ̂ma lo ahole amɔtshi nshi nyɛ, waya wâle efula lo weoho wotshikitanyi.” Ɛɔnywɛlɔ ka lotshungɔ l’anto ndo akambo wa shɔnɔdi wekɔ lo mbutama efula lo nsango ya lushi la lushi. Mɛnamaka dia, wedja efula wekɔ lo mbikikanɛ awui paka l’ɛlɔmɔ oto lo dihole dia vɔ ndjâla la lɔngɛnyi l’oshika lam’asawɔ.
Yɔnɛ David Hannay, otomami wa Grande-Bretagne otsha lo O.N.U., aketawɔ ate: “Tatɛ oma l’ɔnɔnyi 1945 polo ndo l’ɛnɔnyi wa 1980, Wedja Wosanganyi waki mɛtɛ suke la kita tatala kânga mbakiwɔ l’eyango w’ɛlɔlɔ.” Yɔnɛ Boutros Boutros-Ghali, Sekeletɛlɛ ka Lâdiko ka Wedja Wosanganyi, akakiyanaka ɔnɛ Wedja wele l’atei w’ɔlɔngɔswamelo akɔ hawɔngɛnangɛna ndo wambɔlɛmba lo kɛnɛ k’endana la mbidja wɔladi. Nde akayodihiya lo dikambo dia wedja efula wele l’atei wa O.N.U. ate: “Hawetsha Wedja Wosanganyi la ntondo k’akambo akina tshɛ.”
Shɛngiya ya Tita Nsango
Kânga mbɛnama Wedja Wosanganyi ɔnɛ wekɔ la wolo efula, weolo tshɛ wadjawɔ tena efula fukutanyemaka oma le ase pɔlitikɛ la oma lo tita nsango. Naka wedja wele lɔkɔ hawôsuke, kete Wedja Wosanganyi kema la wolo. Koko, naka anto efula hawetawe, kete wedja efula wele l’O.N.U. hawotetawɔ mbosukɛ. Oko ɛnyɛlɔ, lo ndjela kɛnɛ kata jurunalɛ The Wall Street Journal, “woho wambowokita tatala lo weolo wadjawɔ dia nɔngɔsɔla akambo wa lo Somalie la wa la Bosnie ambotshutshuya Ase Amɛrikɛ efula dia vɔ mbetawɔ ɔnɛ O.N.U. kema ɔlɔngɔswamelo wamana falanga omanamana oto koko ekɔ ndo wâle wa mamba.” Dionga sɔ di’anto diambetawoya ase pɔlitikɛ amɔtshi wa l’Amɛrikɛ dia vɔ tondja kanyi y’ɔnɛ États-Unis akitshakitsha lofulo l’ekundji wakimɔwɔ dia sukɛ Wedja Wosanganyi.
Ɛlɔngɔswamelo wahandjola nsango hawengenga lo mɔnyɔla Wedja Wosanganyi la wolo tshɛ. Ɛtɛkɛta wele oko “ɔhɔdu wa tshɛ,” “odinganya,” “ndoko katshawɔ,” ndo “ambɔlɛmba tshɛ” mbutamaka hwe lam’atɛkɛtawɔ di’ɛkɛndɛ wa weoho la weoho wele la O.N.U. Atete ndoko edja, jurunalɛ The Washington Post National Weekly Edition akafunde ɔnɛ: “Ɔlɔngɔswamelo wa Wedja Wosanganyi ambotshikala paka oko djui y’akambi wa lo bilɔ watalɔngɔsɔla akambo ɔkɔkɛ ɔkɔkɛ, wanɛ walɔsha dia mbekesanɛ l’andja wa nshi nyɛ.”
Jurunalɛ kina yakafunde ɛtɛkɛta waki yɔnɛ Boutros Boutros-Ghali, Sekeletɛlɛ ka Lâdiko, lam’akandɛnyaka lonyangu lande lo dikambo di’odiakanelo wa lo Rwanda. Nde akate ate: “Aha Wedja Wosanganyi oto mbambokita tatala; anto tshɛ wa l’andja w’otondo mbambokita tatala. Ndo sho tshɛ mɛ̂mbi onongo lo woho ɔnɛ wambotokita tatala.” L’ɔnɔnyi 1993, emisiɔ ɔmɔtshi wa lânde wa televiziɔ wakalangaka anto efula akate ɔnɛ Wedja Wosanganyi “ambohekɔ shidiya wâle wa woke wânɛ wɔladi—odianganelo wa bɔmbɛ nikleyɛrɛ.” Emisiɔ akɔ wa lo televiziɔ akatɛkɛta lo dikambo dia Wedja Wosanganyi nto ɔnɛ: “L’edja k’ɛnɔnyi efula, wekɔ lo tɛkɛta paka ɛtɛkɛta wa l’onyɔ oto.”
Lonyangu la ngasɔ lele l’anto efula fukutanyaka timba ta wanɛ wakamba l’O.N.U. ndo fudiaka lonyangu lawɔ. Koko, kânga mbele nyangu shɔ, mɛnamaka di’anto efula wambokitsha elongamelo kawɔ nto le O.N.U. ndo wôkongɛ lɔkɛndɔ l’oyoyo lo eohwelo k’ɔnɔnyi wa 50 wambokotsha Wedja Wosanganyi. Koko, kânga mbakandetawɔ dikɔmɔ dia Wedja Wosanganyi, otomami Albright akɛnya woho wele asolo w’anto efula lam’akandate ate: “Sho ladia tshika tɛkɛta akambo wakatasale lo nshi yakete, koko sho pombaka tɛkɛta kɛnɛ kayotosala lo nshi yayaye.”
Eelo, otsha lende atatshu andja na? Onde andja waha l’ata wayonga lushi lɔmɔtshi? Naka eelo, ko olimu akɔna wayokamba Wedja Wosanganyi lɔkɔ na? Lâdiko dia lâsɔ, naka wɛ mbokaka Nzambi wɔma, kete wɛ kokaka ndjambola wate: ‘Ɔkɛndɛ akɔna wayoyala la Nzambi l’andja akɔ ɔsɔ?’
[Box on page 4]
WEOLO WADJAWƆ WAMBƆTƆ L’ASHI
Wɔladi la lotui tshitshi hakoke monga l’edja tshɛ keke ata, wola, odiakanelo, ndo olelo la okimwelo wa mbo y’otsho. Atete edja, Wedja Wosanganyi akatondja toshifidi tɔnɛ lo kɛnɛ k’endana l’akambo weta anɛ.
Ata: “Olekanyi ata 82 wa la bɔngɛ wakalɔ̂ma l’asa 1989 la 1992, 79 aki l’atei w’ase wodja ɔtɔi vɔamɛ, efula k’ata akɔ aki l’asa dibila; % 90 ya wanɛ wakavu wekɔ anto k’anto.”—Tshunda diaki Wedja Wosanganyi Diadianganya Nsango (UNDPI)
Ekoma: “I.C.R.C. (Comité international de la Croix Rouge) akɛnya di’ɔnɛ olekanyi société 95 ya lo wedja 48 yekɔ lo tshula l’asa miliyɔ 5 la 10 ya bɔngɛ diakundɛwɔ lo nkɛtɛ dia ndjaka anto ɔnɔnyi tshɛ.”—Haut Commissariat de Nations Unies pour les réfugiés (UNHCR)
“L’Afrika, bɔngɛ dia lokundɛ diekɔ suke la miliyɔ 30, pandjɔnɛ kalakala lo wedja ndekana 18.”—UNHCR
Wola: “L’andja w’otondo, onto ɔtɔi l’anto atanu—mbuta ate ndekana miliyara k’otondo lo tshɛ—wekɔ la wola w’efula, ndo wakakanyiya ɔnɛ l’asa miliyɔ 13 kana miliyɔ 18 y’anto wekɔ lo mvɔ ɔnɔnyi l’ɔnɔnyi l’ɔtɛ a wola.”—UNDPI
Enongo: “Enongo wakewoyama wambofulanɛ l’andja w’otodo lo yɛdikɔ ya l’atei atei ya % 5 l’ɔnɔnyi tshɛ tatɛ oma l’ɛnɔnyi wa 1980; lo Etats-Unis oto, enongo miliyɔ 35 wekɔ lo salema ɔnɔnyi l’ɔnɔnyi.”—UNDPI
Mbo y’Otsho: “Olelo wa mbo y’otsho oma le aseka lɛɛta ambodiangana lo ahole tshɛ. Lo wedja ɛmɔtshi, wakafɔnya ɔnɛ lofulo l’elambo wahafutama mbɛdima la % 10 ya falanga tshɛ ya lo wodja w’otondo l’edja k’ɔnɔnyi tshɛ.”—UNDPI