Mboka Ɔtɔi Katɔla Otsha Lo Lɔsɛnɔ La Pondjo
“Dimi leli mbuka, mete la lumu.”—JOANI 14:6.
1, 2. Yeso akɛdinya mboka k’otsha lo lɔsɛnɔ la pondjo l’ɛngɔ kakɔna, ndo wɛla ande wekɔ ohomba lo na?
LO DAKO dia mamba diakandasha lo Dikona, Yeso akɛdika mboka katɔla otsha lo lɔsɛnɔ la pondjo la mboka kɔtɔ onto lo soko. Eya dia, Yeso akake epole ɔsɛkɛ ɔnɛ mboka kɛsɔ katɔla otsha lo lɔsɛnɔ kema mboka ka wɔdu ndjela. Nde akate ate: ‘Nyɔtɔ lo soko dia pika nɛ dia soko diele woke, la mboka k’enanɔnanɔ otsha l’elanyelo, anto efula watɔtɔka lɔkɔ. Kele soko diele pika, la mboka kele tshitshɛ otsha lo lɔsɛnɔ [lɔsɛnɔ la pondjo], anto atɔi ato mbatokiɛnaka.’—Mateu 7:13, 14.
2 Onde wɛ amboshihodia kitshimudi y’ɛnyɛlɔ kɛsɔ? Shi tɔ tɛnyaka dia mboka katɔla otsha lo lɔsɛnɔ kekɔ paka ɔtɔi, ndo ɔnɛ sho pombaka ntsha la wolo dia kiɛna ndo aha ndjotakana ko ndjokitakɔ? Ko, naa tshɔi yakɔ ya mboka katɔla otsha lo lɔsɛnɔ la pondjo?
Ɔkɛndɛ wa Yeso Kristo
3, 4. (a) Ngande wɛnya Bible ohomba w’ɔkɛndɛ a woke wele la Yeso lo panda kaso na? (b) Etena kakɔna kakashola Nzambi mbala ka ntondo ɔnɛ anto kokaka kondja lɔsɛnɔ la pondjo na?
3 Mɛnamaka hwe dia Yeso ekɔ l’ɔkɛndɛ a woke lo kɛnɛ kendana la mboka kɛsɔ oko akate ɔpɔstɔlɔ ande Petero ate: ‘Ndoko lokombo lokina l’ɛse olongo [lâdiko dia lokombo la Yeso] lakakimɔma le anto, leya toshimbela.’ (Etsha 4:12) Woho akɔ mbakate ɔpɔstɔlɔ Paulo ate: ‘Oshasha a Nzambi ele, lɔsɛnɔ la pondjo le Kristo Yeso Nkumɛso.’ (Romo 6:23) Yeso ndamɛ akɛnya ɔnɛ oma le nde mbele mboka kakɔ ɔtɔi katɔla otsha lo lɔsɛnɔ la pondjo nɛ dia nde akate ate: “Dimi leli mbuka, mete, la lumu.”—Joani 14:6.
4 Lâsɔ, ekɔ ohomba efula sho mbetawɔ ɔkɛndɛ wele la Yeso lo dikambo dia mbisha anto diaaso dia kondja lɔsɛnɔ la pondjo. Tênde ɔkɛndɛ ande dimɛna dimɛna. L’ɔkɔngɔ w’Adama kɔ lo pɛkato, onde wɛ mbeyaka etena kakɔna kakewoya Jehowa Nzambi anto mbala ka ntondo ɔnɛ vɔ kokaka kondja lɔsɛnɔ la pondjo? Aki yema tshitshɛ l’ɔkɔngɔ w’Adama kɔ lo pɛkato. Nyɛsɔ tɔsɛdingole nganɛ wakɔsama tɛdikɔ edja la ntondo dia Yeso Kristo ndjâla Oshimbedi w’anto tshɛ.
Lɔtɔngɔ la Daka
5. Ngande wakokaso mbeya olui wakakese Eva?
5 L’ɛtɛkɛta wa didjidji, Jehowa Nzambi akalembetshiya ele Oshimbedi wa daka. Nde akatshe ngasɔ l’etena kakandânyaka ‘olui’ lakatɛkɛta l’Eva ndo lakôhembe dia nde tɔmbɔkwɛ Nzambi lo ndɛ olowa wakasekɛma. (Etatelu 3:1-5) Lo mɛtɛ, ɔsɔ komonga olui wa mɛtɛ mɛtɛ. Vɔ waki etongami ka lo nyuma ka wolo efula, etongami kêtawɔ lo Bible ɔnɛ: ‘olui w’edjedja, ɔnɛ letawɔ ɔnɛ Satana Diabolo.’ (Enyelo 12:9) Satana akakambe la nyama kɛsɔ ka wɔlamu oko yɛmba ɛtɛkɛta dia kesa Eva. Omalɔkɔ, lam’akâmia Nzambi Satana, nde akawotɛ ate: ‘Dimi layodja lohetsho l’asayɛ la omoto, ndo l’asa lɔtɔngɔ layɛ la lɔtɔngɔ lande. Nde [lɔtɔngɔ la omoto] ayokominola l’ɔtɛ, ko wɛ ayôlumata l’etshindji.’—Etatelu 3:15.
6, 7. (a) Ele womoto lakote ‘lɔtɔngɔ’? (b) Ele Lɔtɔngɔ lakalakema, ndo olimu akɔna wakambande?
6 Ele ‘omoto’ ɔsɔ lahetshanya la Satana na? Enyelo tshapita 12 nembetshiyaka aha paka ‘olui w’edjedja’ oto, koko ndo omoto lahetshama oma le Satana. Lo divɛsa 1, vɔ mbutaka ɔnɛ omoto akɔ ‘akalɔtɛ wonya, ngɔndɔ kaki la tshina di’ekolo ande, ndo [ɔnɛ] dɛmbɔ dia koso diaki la tɔtɔ dikumi la tohende diaki l’ɔtɛ ande.’ Omoto ɔsɔ ekɔ didjidji di’ɔlɔngɔswamelo waki Nzambi wa l’olongo wokengami l’andjelo wa kɔlamelo, ndo ‘ɔna pami’ ɔnɛ lotshinde ekɔ didjidji dia Diolelo diaki Nzambi, diele Yeso Kristo ekɔ lo mbolɛ oko Nkumekanga kadiɔ.—Enyelo 12:1-5.
7 Akɔna ele ‘lɔtɔngɔ’ kana okana waki omoto, watawɔ l’Etatelu 3:15, wayominola Satana ‘l’ɔtɛ,’ ndo mbôdiaka na? Ekɔ Yeso, ɔnɛ lakatomama oma le Nzambi oma l’olongo dia nde ndjôtɔ lo dihindo le osekaseka w’emuma. (Mateu 1:18-23; Joani 6:38) Tshapita 12 ya Ɛnyɛlɔ mɛnyaka ɔnɛ oko wele Yeso Kristo Lɔtɔngɔ ndo Owandji wa l’olongo wakôlwama, nde ayeta la ntondo lo ta dia nɛmbia Satana ndo ayoshikikɛ ‘diolelo dia Nzambi, ndo lowandji la Kristo kande’ oko wata Enyelo 12:10.
8. (a) Ɛngɔ kakɔna k’oyoyo kakalɔngɔsɔla Nzambi lo dikambo dia sangwelo diande di’oma ko tɔngɔ? (b) Waa na wakenga lowandji l’oyoyo laki Nzambi?
8 Diolelo sɔ dioshawɔ Yeso Kristo mbele ɛngɔ k’oyoyo kakalɔngɔsɔla Nzambi lo dikambo dia sangwelo diande di’etatelo dia kimanyiya anto dia vɔ sɛna pondjo pondjo la nkɛtɛ. L’ɔkɔngɔ w’ɔtɔmbɔkwɛlɔ wa Satana, mbakɔshi Jehowa tɛdikɔ mbala kakɔ ɔtɔi dia minya etombelo wa kandji efula w’oma lo kɔlɔ l’ekimanyielo ka Diolelo kana lowandji lɔsɔ l’oyoyo. Lam’aki Yeso lanɛ la nkɛtɛ, nde akɛnya ɔnɛ nde hôlɛ ndamɛ lo diolelo sɔ. (Luka 22:28-30) Anto akina wayɔsɔnama ndo tonga kâmɛ la nde l’olongo dia mbolɛ, ko ntsha etenyi kekina ka lɔtɔngɔ la omoto. (Ngalatiya 3:16, 29) Lo Bible lofulo la wanɛ wayôlɛ kâmɛ la Yeso—lekɔ anto 144000 lo tshɛ tshɛ, vɔ wakasɔnama oma l’atei w’atshi a pɛkato wa lanɛ la nkɛtɛ.—Enyelo 14:1-3.
9. (a) Lande na kakahombe Yeso ndja lanɛ la nkɛtɛ oko onto? (b) Ngande wakalanya Yeso elimu waki Diabolo?
9 Koko, la ntondo ka Diolelo sɔ ndjomɛ la mbolɛ, aki ohomba dia Yeso Kristo, etenyi koleki ohomba ka Lɔtɔngɔ, tɛ̂nami la nkɛtɛ. Lande na na? Nɛ dia Jehowa Nzambi akɔsɔnɛ oko Ɔnɛ ‘layolanya [kana pandjola] elimu waki Diabolo.’ (1 Joani 3:8) L’atei w’elimu wa Satana, mbele ndo kɛnɛ kakandatshe ka kɔsha Adama lo pɛkato, ko mbela ekana ande tshɛ nyɔi. (Romo 5:12) Yeso akahandjola olimu ɔsɔ wa Diabolo lam’akandakimɔ lɔsɛnɔ Lande oko tshungo. Ɔsɔku mbakandakimɔ etshina kasha anto diaaso dia vɔ tshungɔ oma lo nyɔi la pɛkato, ko ndjadiholɛ mboka katɔla otsha lo lɔsɛnɔ la pondjo.—Mateu 20:28; Romo 3:24; Efeso 1:7.
Kɛnɛ Katshama Diɛsɛ oma lo Tshungo
10. Ngande wakafɔnɛ Yeso nde la Adama?
10 Lam’ele Nzambi akasangola lɔsɛnɔ la Yeso oma l’olongo ko lidja l’otema wa omoto ɔmɔtshi, ɔnkɔnɛ nde akayotɔka onto la kokele laki kombisana la pɛkato k’oma le Adama. Omalɔkɔ, nde aki la dikoka dia sɛna pondjo pondjo la nkɛtɛ. Adama lawɔ akatongama onto la kokele l’elongamelo ka sɛna pondjo pondjo la nkɛtɛ. Lo dikambo di’ɔfɔnɛlɔ wele lam’asa anto asɔ ahende, ɔpɔstɔlɔ Paulo akafunde ate: “ ‘Adama, onto la ntondo akayala anima wasɛna.’ Adama wa ndjihelo [Yeso Kristo] akonge nyuma kasha lɔsɛnɔ. Onto la ntondo ekɔ la laa nkɛtɛ ndo akatshama la ditshu; onto la hende ekɔ la l’olongo.”—1 Kɔrɛtɔ 15:45, 47, NW.
11. (a) Shɛngiya yakɔna yaki l’Adama la Yeso otsha le anto? (b) Ngande wahombaso mbɔsa olambo wa Yeso?
11 Bible mɛnyaka nganɛ wafɔna anto asɔ ahende wa kokele wakasɛnɛ lanɛ la nkɛtɛ lo ndjela woho watatɔ ɔnɛ Yeso ‘akayakimɔ oko tshungo kɛdimi dikambo di’anto tshɛ.’ (1 Timote 2:6) Yeso akɛdima l’onto akɔna na? La Adama, lam’akinde eke kokele! Pɛkato k’Adama wa ntondo akakonya nkumbo k’otondo k’anto lo nyɔi. Olambo w’‘Adama wa ndjihelo’ mbele etshina kakasha anto diaaso dia tshungɔ oma lo pɛkato la nyɔi, ko taya la dikoka dia sɛna pondjo pondjo. Ande nganɛ wele olambo wa Yeso oshinga wolo efula lee! Ɔpɔstɔlɔ Petero ate: ‘Nyu kotshungwama la diangɔ diayolana, la fɛsa kana paunyi.’ Koko, Petero ekɔ lo nembetshiya ɔnɛ: ‘Nyakatshungwama la dikila di’oshinga a wolo, oko dia ɔn’ɔkɔkɔ laha la munga koyanga vadi, dia Kristo ndamɛ.’—1 Petero 1:18, 19.
12. Bible atatɔ lo dikambo dia nganɛ wayowotonyɛ dilanya dia nyɔi diakawatofundɛ?
12 Bible nembetshiyaka dimɛna efula nganɛ wayotshungɔ anto oma lo nyɔi kakawafundamɛ kɛsɔ lo mbuta ɔnɛ: ‘Oko akaye mananu le anto tshɛ oma lo kɔlɔ k’onto ɔtɔi [k’Adama], woho akɔ mbamboya eyindjamelo la lɔsɛnɔ le anto tshɛ oma lo tshelo ɔtɔi y’ɔlɔlɔ [nyɔi ka Yeso]. Oko akayala anto efula atshi wa pɛkato oma l’ohedia w’onto ɔtɔi [Adama], woho akɔ mbayoyala anto efula ɔlɔlɔ oma l’okitanyiya w’onto ɔtɔi [Yeso].’—Romo 5:18, 19.
Elongamelo ka Diambo
13. Anto efula ngande wayaokawɔ lo dikambo di’ɔnɛ vɔ kokaka sɛna pondjo pondjo?
13 Yɛdikɔ shɔ yakɔshi Nzambi pombaka tɔngɛnyangɛnya efula. Onde wɛ hangɛnangɛna lam’amboyeya ɔnɛ wakatosha Oshimbedi? Lam’akambola jurunalɛ mɔtshi anto efula wa l’etenyi ka woke ka l’États-Unis ɔnɛ: “Onde elongamelo ka lɔsɛnɔ la pondjo nyɔngɛnyangɛnyaka?” Lo dimbola sɔ, % 67,4 y’anto wakakadimula la diambo di’efula ɔnɛ: “Bu.” Bonde kakawakadimola ɔnɛ hawɔngɛnangɛna sɛna pondjo pondjo na? Ele nɛ dia lɔsɛnɔ la nshi nyɛ lekɔ l’ekakatanu efula. Womoto ɔmɔtshi akate ate: “Kanyi ya monga l’ɛnɔnyi 200 hayɔngɛnyangɛnya kânga yema.”
14. Lande na kele lɔsɛnɔ la pondjo ayoyala ɔngɛnɔngɛnɔ wa tshɛ?
14 Koko, Bible hatɛkɛta dia sɛna pondjo pondjo l’andja wayɛnaka anto pâ la hemɔ, la lotshundu ndo l’asui akina. Kema, nɛ dia Yeso, Owandji wa Diolelo dia Nzambi, ayonya asui asɔ tshɛ wakatela Satana. Lo ndjela Bible, Diolelo diaki Nzambi ‘diayolanya ndo diayoshila oshiki’ mandji tshɛ yahɛnyahɛnya anto l’andja ɔnɛ. (Danyele 2:44) L’etena kɛsɔ ‘kayotshama lolango la Nzambi la nkɛtɛ oko atshamalɔ l’olongo’ oko okadimwelo lo dɔmbɛlɔ diakalakanya Yeso ambeki ande. (Mateu 6:9, 10) L’andja w’oyoyo waki Nzambi, kam’ayonyɛma akambo tshɛ wa kɔlɔ oma la nkɛtɛ mbayotatɛ anto kondja ɛtshɔkɔ w’oma lo tshungo kakakimɔ Kristo. Eelo, anto tshɛ wayokotsha tɛdikɔ talɔmbama wayokoma anto wa kokele!
15, 16. Awui akɔna wayonga l’andja w’oyoyo waki Nzambi?
15 Awui anɛ wata Bible wayokotshama lo dikambo di’anto wayɔsɛna l’andja w’oyoyo waki Nzambi: ‘Ko demba di’onto akɔ diayoyala ashashi oko demba dia dikɛnda. Nde ayoyala oko akinde lo nshi yande y’ɔlɔngɔ a pami kana y’osekaseka.’ (Jobo 33:25) L’etena kɛsɔ mbayokotshama ndo daka dikina nɛ dia lo Bible: ‘Asho w’akanga a totshungu wayɔsɛna, la atui w’akanga a poke wayoka. Akanga a tshumbe wayolembɔlembɔ oko pele la kanga lumi ayemba esambu w’ɔngɛnɔngɛnɔ.’—Isaya 35:5, 6.
16 Ohokanyiya lâsɔ! Oyadi tekɔ l’ɛnɔnyi—80, 800 kânga opalanga wa ngande, demba diaso diayongaka paka ashashi ato. Ayoyala oko nganɛ walaka Bible ɔnɛ: ‘Ndoko onto lodjashi lɛkɔ layota ate: Dimi la hemɔ.’ L’etena kɛsɔ, ndo daka nɛ diayokotshama: ‘[Nzambi] ayokitola asɔi tshɛ lo washo awɔ; nyɔi hatoyala nto, delo hadioyala nto, koyanga ndjawi, koyanga kandji. Akambo wa ntondo wamboshila.’—Isaya 33:24; Enyelo 21:3, 4.
17. Akambo akɔna walongamɛso ɔnɛ tayowatshaka l’andja w’oyoyo waki Nzambi?
17 L’andja w’oyoyo ɔsɔ, tayonga la dikoka dia kamba la wɔɔngɔ aso wa diambo oko akalɔngɔsɔla Otungi lam’akandatonge wɔɔngɔ la dikoka dia mbekaka tsho aha la komɛ. Ohokanyiya akambo wa mamba wayotokoka ntsha! Kânga anto w’ekokele wambotshula kɛnɛ tshɛ kɛnaso oma lo diangɔ dia lo nkɛtɛ: telefɔnɛ kana fɔni kɛmbama l’anya, mikro, tango, ngunga, ɔrdinatɛrɛ, aviyɔ, la diangɔ dikina. Ndoko ema ɔtɔi l’atei adiɔ kakiwɔ kotsha la diangɔ di’oma lanɛ la nkɛtɛ. Tshɛ diakatshama la diangɔ di’oma la nkɛtɛ. Oma lo elongamelo kele laso ka sɛna pondjo pondjo la nkɛtɛ kayokadimɔ Paradiso, tayotokamba la dikoka diaso dia tonga lo yoho yaha l’ekomelo!—Isaya 65:21-25.
18. Lande na kahatonga lɔsɛnɔ pika l’andja w’oyoyo waki Nzambi?
18 Hatotôka lɔsɛnɔ pika. Kânga ɛlɔ kɛnɛ, hatote ɔnɛ lam’ele tambɔlɛ mma mbala nunu, mposa ka ndɛ hashile. Lam’ayotonga kokele, tayɔlɛ la saki k’efula diangɔ di’amɛna di’oma lo nkɛtɛ kayokadimɔ Paradiso dia ndjâka alɛ amɔnamɔna, anɔ alɔmbɔla ɛlɔmɔ. (Isaya 25:6) Ndo tayɔngɛnangɛnaka pondjo dia kokɛ lɔsɛnɔ la lokema la waa nyama, ndo mandola dimɛna ɛɔtwɛlɔ ka wonya, akona, nkushi kana ekidi. Mɛtɛ, hatotoka lɔsɛnɔ eshi l’andja w’oyoyo waki Nzambi!—Osambu 145:16.
Tokotsha Kɛnɛ Katɔlɔmba Nzambi
19. Lande na kokaka sho mbetawɔ ɔnɛ dia kondja woshasha a Nzambi wa lɔsɛnɔ la pondjo, sho pombaka kotsha awui amɔtshi walɔmbama?
19 Onde wɛ nongamɛka nongola oshasha wa woke efula ɔsɔ oma le Nzambi, mbut’ate: lɔsɛnɔ la lo Paradiso, wɔndjɔkɔmbɔ? Shi kokaka dia Nzambi tɔlɔmba ɛngɔ kɛmɔtshi? Eelo. Aha la tamu, Nzambi hatôkɛ woshasha ɔsɔ lôkɛ. Nde ekɔ lo tɔlɛkɛwɔ ndo sho pombaka ntsha dui dimɔtshi dia mbɔ̂sa. Sho la dia mbidja weolo mɛtɛ. Ondo wɛ ekɔ lo ndjambola oko ɔlɔngɔ ɔmɔtshi w’ɔngɔnyi wakambola Yeso ate: ‘Ahombami ntsha dia kondja lɔsɛnɔ la pondjo?’ Ko kana wɛ mbeyaka mumbola oko akambola olami a lokanu w’Ose Filipi ɔpɔstɔlɔ Paulo ate: “Kahumbami ntsha dia dimi nshimbamela?”—Mateu 19:16; Etsha 16:30.
20. Ɛngɔ kakɔna k’ohomba efula kahombaso kotsha dia kondja lɔsɛnɔ la pondjo na?
20 Yeso akate dui dimɔtshi dialɔmbama lam’akandalɔmbaka She lele l’olongo l’otsho la ntondo ka nde mvɔ ɔnɛ: ‘Lɔsɛnɔ la pondjo lɔnɛ ele: weke dia nkêya, wɛ Nzambi ɔtɔi ka mɛtɛ, la Yeso Kristo lakayatome.’ (Joani 17:3) Shi kokaka dia nde tɔlɔmba dia sho mbeka dia mbeya Jehowa, ɔnɛ lakatosha diaaso dia kondja lɔsɛnɔ la pondjo, la Yeso Kristo lakatovwɛ? Eelo, vɔ tɔlɔmbaka awui efula oleki monga l’ewo kɛsɔ keto.
21. Ngande wɛnyaso ɔnɛ takotshakɔ kɛnɛ kalɔmbama dia mɛnya ɔnɛ tekɔ la mbetawɔ na?
21 Bible mbutaka nto ɔnɛ: “One letawo Ona, eko la lumu la pundju.” Ko tɔ ndjokotsha nto ɔnɛ: “Keli one lahakitanyia diui dia Ona, henyi lumu la pundju.” (Joani 3:36) Wɛ kokaka mɛnya ɔnɛ wɛ mbetawɔka Ɔna lo ntsha etshikitanu lo lɔsɛnɔ layɛ ndo liɔtɔnganyiya la lolango la Nzambi. Wɛ pombaka tshika lɔkɛwɔ tshɛ la kɔlɔ laki layɛ ndo ntsha awui w’ɔlɔlɔ wangɛnyangɛnya Nzambi. Wɛ pombaka ntsha kɛnɛ kakadjanga ɔpɔstɔlɔ Petero ate: ‘Nyoyatshumuya ndo nyokadimule etema anyu, dia pɛkato yanyu dimɔma, dia nshi ya wɔladi ndja oma le Jehowa.’—Etsha 3:19.
22. Awui akɔna wahombaso ntsha dia mɛnya ɔnɛ tekɔ lo ndjela wanya wa Yeso?
22 Tatohɛke ndoko lushi ɔnɛ paka sho mbôngi la mbetawɔ le Yeso ko sho kondja lɔsɛnɔ la pondjo. (Joani 6:40; 14:6) Sho mɛnyaka ɔnɛ tekɔ la mbetawɔ le Yeso oma lo ‘ndjela wanya ande la kɔlamelo tshɛ.’ (1 Petero 2:21) Dui sɔ atɔlɔmbadiɔ na? Eelo, lam’akandalɔmbaka Nzambi, Yeso akate ate: ‘Enda! Dimi lamboya dia ndjotsha lolango layɛ, wɛ Nzambi!’ (Heberu 10:7) Ekɔ ohomba efula mbokoya Yeso lo mbetawɔ ntsha lolango la Nzambi ndo kimɔ lɔsɛnɔ layɛ le Jehowa. L’ɔkɔngɔ wa ntsha ngasɔ, wɛ pombaka mɛnya djembetelo ya dɔkɔlɔkɔ sɔ lo nongola batismu ka l’ashi, oko akatshu Yeso ndamɛ dia tobatizama. (Luka 3:21, 22) Takula wanya wa ngasɔ ekɔ dui dia lomba mɛtɛ. Ɔpɔstɔlɔ Paulo akate ate: ‘Ngandji ka Kristo totshutshuyaka.’ (2 Koreto 5:14, 15) Lo woho akɔna na? Toko ngandji mbakasokoya Yeso dia nde shisha lɔsɛnɔ lande l’ɔtɛ aso. Onde tshelo shɔ hayototshutshuya dia sho monga la mbetawɔ le nde? Eelo, yɔ pombaka totshutshuya dia sho mbokoya ɛnyɛlɔ kakandɛnya koludi la ngandji lo kimanyiya anto akina. Lo lɔsɛnɔ lande, Yeso akatshaka paka lolango la Nzambi loto; ndo sho lawɔ la dia ntshaka ngasɔ, tatɔsɛnake nto lo shamɛ.
23. (a) Lo na ahomba kotshama wanɛ walongola lɔsɛnɔ? (b) Kakɔna kalɔmbawɔ ase etshumanelo k’Akristo?
23 Ɔsɔ kema ekomelo a shimu. Bible mbutaka ɔnɛ lam’akabatizama anto 3000 lo Pɛntɛkɔsta l’ɔnɔnyi 33 T.D., vɔ ‘wakakotshama.’ Wakakotshama lo na? Luka ate: ‘Vɔ wakakɔlamela lo wetshelo w’apɔstɔlɔ, ndo lo ekesanelo kawɔ.’ (Etsha 2:41, 42) Vɔ wakasanganaka dia mbeka Bible ndo monga kâmɛ; lâsɔ mbokɛmaka hwe dia wakakotshama l’etshumanelo k’Akristo, vɔ wakɔtɔ l’olui awɔ. Akristo wa ntondo wakatshɔka lo sanganya mbala la mbala dia têtshama lo nyuma. (Heberu 10:25) Ngasɔ mbatsha ndo Ɛmɛnyi wa Jehowa ɛlɔ kɛnɛ, ndo vɔ nangaka kokeketsha dia ndo wɛ mbɔtɔka la wɔ lo nsanganya yakɔ.
24. Elɛwɔ ‘lɔsɛnɔ l’oshika,’ ndo ngande la etena kakɔna kayotolikondja?
24 Ɛlɔ kɛnɛ, miliyɔ y’anto wayelakɔ mboka ka tshitshɛ katɔla otsha lo lɔsɛnɔ. Dia tshikala lo mboka kɛsɔ ka tshitshɛ, pombaka mbidja weolo mɛtɛ! (Mateu 7:13, 14) Ngasɔ mbakɛnya Paulo l’ɛtɛkɛta ɛnɛ wa wangasanu ate: ‘Ɔlɔ ta di’ɔlɔlɔ dia mbetawɔ, okimele lɔsɛnɔ la pondjo lakayelamɛ lo dikambo dialɔ.’ Ta dia ngasɔ ekɔ ohomba di’onto ‘kukutɛ lɔsɛnɔ l’oshika.’ (1 Timote 6:12, 19) Lɔsɛnɔ lɔsɔ kema oko la nshi nyɛ, loludi la nyangu, kandji ndo pâ yakatela pɛkato k’Adama. Koko ekɔ lɔsɛnɔ la l’andja w’oyoyo watolaka Nzambi, lɔnɛ laya ka kotshama lam’ayokamba olambo wa Kristo w’etshungwelo olimu lo dikambo dia wanɛ tshɛ walanga Jehowa Nzambi l’Ɔnande, l’ɔkɔngɔ wa dikongɛ di’akambo nɛ minyɛma. Nyɛsɔ sho tshɛ tɔsɔnɛ lɔsɛnɔ—‘lɔsɛnɔ l’oshika’—lɔsɛnɔ la pondjo l’andja wa lotombo ndo w’oyoyo waki Nzambi.
[Caption]
[Questions]
[Caption on page 10]
[Caption on page 10]
Oyadi le epalanga kana akɛnda, Yeso mbele tshɔi ya mboka yatɔla otsha lo lɔsɛnɔ laha la komelo
[Caption on page 11]
[Caption on page 11]
L’etena kakashikikɛ Nzambi, epalanga wayokalola ɛlɔngɔlɔngɔ
[Caption on page 14]
[Review on page 14]
Ngande Wayoyokadimola?
◻ Ele olui, womoto, la lɔtɔngɔ la l’Etatelu 3:15?
◻ Ngande wakɛdima Yeso la Adama, ndo ɛngɔ kakɔna kakoka tshama diɛsɛ oma lo tshungo?
◻ Kakɔna kakokayɛ nongamɛ kayetɛ lɔsɛnɔ la l’andja w’oyoyo waki Nzambi ɔngɛnɔngɛnɔ efula?
◻ Ahombaso ntsha dia sho sɛna l’andja w’oyoyo waki Nzambi?