Rɛferansɛ wa lo Dikatshi dia losanganya la Lɔsɛnɔ ndo olimu aso
© 2023 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
NGƆNDƆ KA SATO 4-10
AKAMBO W’OHOMBA W’OMA L’ƆTƐKƐTA WA NZAMBI | OSAMBO 16-17
“Jehowa, kiɔkɔ yami y’ɔlɔlɔ”
Ɛlɔngɔlɔngɔ l’esekaseka, nyu koka monga la lɔsɛnɔ l’ɔngɛnɔngɛnɔ
NYONGE L’ANGƐNYI W’ESHIKA
11 Adia Osambo 16:3. Davidɛ akeyaka woho wa ntana angɛnyi w’amɛna. Wanɛ wakokaka Jehowa ngandji mbakandasɔnɛ dia monga angɛnyi ande ndo dui sɔ diakawosha “ɔngɛnɔngɛnɔ w’efula.” Nde akate dia angɛnyi ande waki “ekilami” nɛ dia vɔ wakasalaka la wolo dia ndjela atɔndɔ wa pudipudi wa Jehowa wendana la lɔkɛwɔ. Omembi w’esambo okina akayaoke woho akɔ waamɛ lo kɛnɛ kendana la nsɔna angɛnyi ndo akafunde ate: “Dimi lekɔ ɔngɛnyi wa wanɛ tshɛ wakooka wɔma ndo wa wanɛ walama wadjango ayɛ.” (Os. 119:63) Oko wakatasɛdingola lo sawo dietshi, wɛ lawɔ koka nkondja angɛnyi efula w’amɛna l’atei wa wanɛ walanga ndo wakitanyiya Jehowa. Lo mɛtɛ, aha paka angɛnyi ayɛ monga la yɛ lɔlɔnga.
‘Tende dimɛna dia Jehowa’
“Davidɛ akembe ate: “[Jehowa], we eli sangu diami la dikoho diami di’ukito. We atunamelaka etenyi kami. Vo wambombedikela etenyi kuleki ololo.” (Osam. 16:5, 6) Davidɛ akokaka Jehowa losaka lo “sangu” diande, mbuta ate diɔtɔnganelo diaki lam’asande la Jehowa ndo diɛsɛ diaki la nde dia mbokambɛ. L’ɛnyɛlɔ ka Davidɛ, kaanga mbakokaso monga l’ekakatanu, teye dia tekɔ la ɛtshɔkɔ efula wa lo nyuma. Ɔnkɔnɛ, nyɛsɔ totetemale ngɛnangɛna lo ɔtɛmwɛlɔ wa mɛtɛ ndo tendake nshi tshɛ la ‘lowando’ tɛmpɛlɔ ka lo nyuma kaki Jehowa.
Tokitshake Jehowa la ntondo kaso nshi tshɛ
2 Sho tshɛ kokaka kondja wetshelo w’efula oma lo kɛnɛ kakakomɛ anto weyama efula lo Bible wele oko Abarahama, Sara, Ruta, Davidi, Ɛsta, ɔpɔstɔlɔ Paulo ndo anto akina. Koko, sho kokaka kondja nto wahɔ oma l’ɛkɔndɔ w’anto wahaleke mbeyama wɔtɛkɛtshiwɔ lo Bible. Kana yimba la ɛkɔndɔ wa lo Bible kokaka tokimanyiya dia sala akambo lo yoho yɔtɔnɛ la ɛtɛkɛta waki omembi w’esambo w’ɔnɛ: “Latukitshaka [Jehowa] la ntundu kami nshi tshe. Lam’atunduyalaka lu lunya lami la pami, dimi hatudidimaka la woma.” (Osam. 16:8) Naa kitshimudi ya ɛtɛkɛta ɛsɔ?
3 Lɛkɛ la lonya l’omi laki ɔsɔlayi kokokamamɛka, nɛ dia mbala efula nde akakimɛka yɔɔmbɔ yande lo lonya l’omi ndo engawo lo lonya la wadi. Nde akakokamamɛka naka ɔngɛnyi ɔmɔtshi ekɔ lo ndɔsha suke la nde lo lonya l’omi. Naka sho namaka Jehowa lo yimba yaso ndo salaka lolango lande, kete nde ayotokokɛ. Nyɛsɔ tɔsɛdingole woho wakoka ɔsɛdingwelo wa ɛkɔndɔ wa lo Bible keketsha mbetawɔ kaso dia sho ‘kitshaka Jehowa la ntondo kaso nshi tshɛ.’
Diangɔ di’oshinga wolo dia lo nyuma
it-2-F 714
Ɔna sso
Tshɛkɛta ya lo Hɛbɛru ʼi·shohnʹ (Eoh 32:10; Tok 7:2), etena kakambawɔ la yɔ kaamɛ la tshɛkɛta ʽaʹyin (sso), tshɛkɛta lo tshɛkɛta yɔ nembetshiyaka “yana ya sso ya pami”; woho akɔ waamɛ mbele ndo tshɛkɛta, bath (ɔna womoto) yokambi la wɔ lo Delo dia Jɛrɛmiya 2:18 la kanyi ya “ɔna womoto la sso,” ditelo pende sɔ mendanaka l’ɔna sso. Tɔtɛkɛta takɔ tohende sanganyema l’Osambo 17:8 (ʼi·shohnʹ bath-ʽaʹyin) ndo tɔ nembetshiyaka tshɛkɛta lo tshɛkɛta, “yana ya hiami ndo ya womoto ya sso” (“ɔna sso,” NW). Aha la taamu, wekɔ lo nanga ntɛkɛta dia woho wayaɛnaso tshitshɛ l’ɔna sso di’onto okina.
Sso diekɔ wɔdu ndo hadiolange minanda; ndo mbala tshɛ katɔtɔ yangɔ lo sso, oyadi lɔkɔngi kana ditshu, okele wa sso mbokaka mbala kakɔ ɔtɔi. Tɔki (cornea) yakomba ɔna sso pombaka namema ndo kokamɛ dimɛna, nɛ dia naka yɔ yambolana l’ɔtɛ wayayɔ la mpota kana naka yaya etshingitshingi l’ɔtɛ wa hemɔ, kete dui sɔ koka konya onto di’aha mɛna dimɛna kana ndjala tshungu. Bible kambaka l’ɛtɛkɛta wa wolo ndo wokɛma hwe etena katɛkɛtatɔ dia etelo k’ɔnɛ: “ɔna sso diayɛ” dia ntɛkɛta dikambo di’ɛngɔ kahomba namema la yambalo y’efula. Ngasɔ mbahombaso mbɔsa ɔlɛmbɛ wa Nzambi. (Tok 7:2) Dia mɛnya woho wakakokɛka Nzambi ase Isariyɛlɛ, oko watokokɛka ombutshi wa pami anande, Eohwelo k’Ɛlɛmbɛ 32:10 mbutaka dia Nde akakokɛ “oko ɔna sso diande.” Davidɛ akalɔmbɛ dia Nzambi mbolama ndo mbokokɛ “oko ɔna sso.” (Os 17:8) Nde akalange dia Jehowa mbokimanyiya esadi eto etena kayowɔlɔsha atunyi. (Ɛdika la Zɛk 2:8; lɛnɛ atanema tshɛkɛta ya lo Hɛbɛru ba·vathʹ ʽaʹyin, “ɔna sso,” yokambi la wɔ.)—Enda ŒIL.
NGƆNDƆ KA SATO 11-17
AKAMBO W’OHOMBA W’OMA L’ƆTƐKƐTA WA NZAMBI | OSAMBO 18
“Jehowa kele . . . Ombitshi ami”
w09-F 5/1 14 od. 4-5
Ɔngɛnɔngɛnɔ wa Jehowa mbele longele laso
Bible mbɛdikaka Jehowa la diangɔ efula diaha nsukasuka. Vɔ mbelɛka “Dive dia Isariyɛlɛ,” “dive” ndo “longele.” (2 Samwɛlɛ 23:3; Osambo 18:2; Eohwelo k’Ɛlɛmbɛ 32:4) Ngande wɔtɔnɛ wɛdikelo ɛsɔ la lonto la Jehowa? Oko washikimala dive dia woke shikaa, hadiosukasuka, mbele ndo Jehowa Nzambi eshamelo ka shikaa kahasukasuka ndo sho kokaka ndjaɛkɛ l’ekokelo kande.
5 Dibuku di’Esambo kambaka la wɛdikelo ɛsɔ dia nembetshiya awui w’otshikitanyi wendana la lonto la Jehowa. Ɛnyɛlɔ, Osambo 84:11 mbɛdikaka Jehowa la “wonya ndo engawo,” nɛ dia nde kele kiɔkɔ y’osase, lɔsɛnɔ, wolo ndo ekokelo. Lo wedi okina, Osambo 121:5 mbutaka dia “Jehowa ekɔ dɛdi lo lonya layɛ l’omi.” Paka oko wakoka dɛdi kokokɛ oma lo yanyi ya tɛɛ, Jehowa koka nkokɛ wanɛ wokambɛ oma lo pokoso ya wolo oko anto wele lo dɛdi lo “lonya” lande kana lo “ahafu” ande.”—Isaya 51:16; Osambo 17:8; 36:7.
it-2-F 1168 od. 6
Dui
Nzambi mbokaka dui d’ekambi ande. Wanɛ watɛmɔla Nzambi lo nyuma ndo lo mɛtɛ, kokaka mbelɛ lokombo la Nzambi l’eshikikelo k’ɔnɛ nde mbokaka awui awɔ oyadi l’ɔtɛkɛta akɔna wawelɛwɔ. Koko, kaanga naka dui dia mɛtɛ mɛtɛ hadiokɛma, oyadi etena kalɔmbaso Nzambi l’etei k’otema, Nzambi leya etema w’anto “mbokaka” ndo mbidjaka yimba. (Os 66:19; 86:6; 116:1; 1Sa 1:13; Nɛh 2:4) Nzambi pokamɛka anto wele l’ɔkɛyi wolelɛ dia nyanga ekimanyelo ndo nto, nde mbokaka dui ndo mbeyaka eyango wa wanɛ walɔshana la nde ndo wakongɛ dia salɛ ekambi ande kɔlɔ.—Eta 21:17; Os 55:18, 19; 69:33; 94:9-11; Jɛr 23:25.
Woho wa ndɔshana dimɛna la ekiyanu
2. Kana yimba. Etena kakaloyayɛ washo l’ɔkɔngɔ, onde wɛ koka nkanyiya ehemba wakayonge l’akoka wa mbikikɛ diɛsɛ l’ekimanyielo ka Jehowa? Etena kakanyiyaso woho wakatosukɛ Jehowa lo lɔsɛnɔ laso ndo woho wakandasukɛ ekambi ande wa lo nshi yakete, sho mongaka la wolo wa l’etei k’otema ndo la wɛkamu w’efula le nde. (Os. 18:17-19) Ekumanyi kɛmɔtshi kelɛwɔ Joshua mbutaka ate: “Lekɔ la listɛ la alɔmbɛlɔ wakakadimola Jehowa. Dui sɔ kimanyiyakami dia mbohɔ etena kɛmɔtshi kakamalɔmbɛ Jehowa ɛngɔ kɛmɔtshi shikaa ko nde mbishami paka kɛnɛ kakimi l’ohomba.” Eelo, etena kakanaso yimba lo kɛnɛ kambootosalɛka Jehowa, sho kondjaka nto wolo wa ndɔshana la ekiyanu.
Diangɔ di’oshinga wolo dia lo nyuma
it-1-F 437 od. 2
Akɛruba
Ɔsɔ komonga esato waheyama ɔtɛ l’ekolo woye oma lo mpingu ya weke yele l’ahafu yakatɛmɔlaka wedja w’apanganu wakaadinge oko wata anto amɔtshi. Mbekelo y’ase Juda w’edjedja mɛnyaka hwe dia (Bible hate ndooko dui lo dikambo sɔ) akɛruba asɔ waki la ɛnamelo kele oko ka onto. Vɔ wekɔ esato wakasalema dimɛna la kɔmba waki didjidji diʼandjelo wakatongama elangala ndo wakasalema lo ndjela ʼdimɛna dimɛna ɛnyɛlɔ kakɛnyaʼ Jehowa Nzambi ndamɛ Mɔsɛ (Eto 25:9). Ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ akawaelɛ ɔnɛ: “Akɛruba wa lotombo wele dɛdi diawɔ diakakombaka ofidi wekombelo ka pɛkato.“ (Hɛb 9:5) Etena katɛkɛtawɔ di’akɛruba, vɔ tɛkɛtaka ndo dia eongelo ka Jehowa: “Dimi layɛnama le yɛ laawɔ ndo layɔtɛkɛta la yɛ oma la diko di’ofidi akɔ. Dimi layonga lam’asa akɛruba 2 wele laadiko di’ɔshɛtɛ w’Ɔmɛnyi.” (Eto 25:22; Wal 7:89) Diakɔ diawate ɔnɛ Jehowa “ɔnɛ lodjashi lo kiti ka lowandji laadiko dia akɛruba.” (1Sa 4:4; 2Sa 6:2; 2Ku 19:15; 1Ɛk 13:6; Os 80:1; 99:1; Isa 37:16) Lo yoho ya didjidji, akɛruba wakakambaka oko “efanelo ka pusupusu“ kahemi Jehowa lɔkɔ (1Ɛk 28:18) ndo ahafu w’akeruba wakashaka ekokelo ndo dikoka dia mimɔ esadi eto oma lo dihole dimɔtshi. Ɔnkɔnɛ, Davidɛ akɛnya l’osambo ande wele l’ɛtɛkɛta wa lɔlɛnga woho wakokimanyiya Jehowa esadi eto oko ɔnɛ ‘lakahema laadiko dia ɔkɛruba ndo lakaye ayafumbɔ’ ndo nde “akaholɔ lo ahafu wa nyuma kɛmɔtshi.”—2Sa 22:11; Os 18:10.
NGƆNDƆ KA SATO 18-24
AKAMBO W’OHOMBA W’OMA L’ƆTƐKƐTA WA NZAMBI | OSAMBO 19-21
“Olongo wekɔ lo nsanya lotombo la Nzambi”
Diangɔ tshɛ diewoya lotombo laki Jehowa
DAVIDI, di’ɔnaki Jɛse, akole oko olami w’ɛkɔkɔ suke la Bɛtɛlɛhɛma. Nde akendaka olongo woludi tɔɔ la tɔɔtɔ l’otsho mbala la mbala etena kakandalamaka ɛkɔkɔ waki she l’ahole wakawâleshaka wanganyi etale la ngelo! Aha la tâmu, awui wa diambo asɔ waki lo wɔɔngɔ ande etena kakandasambiyama oma le nyuma ka Nzambi, dia kongɛ ndo memba ɛtɛkɛta w’amɛna wele l’Osambu 19 ɔnɛ: “Ulungu atusanyaka lutumbu la [Nzambi]; diango dia l’ulungu diatutenyaka ulimu w’anya andi. Keli aui awo watudianganaka lu kete tshe, ndu asawu awo watukumaka la kuma y’andja, lene akahikela [Nzambi] unya etumbu.”—Osambu 19:1, 4.
2 Aha la sawo, aha la tondja ɛtɛkɛta, koyanga doyi, ditongami diaki Jehowa diele l’olongo mbewoyaka lotombo lande yanyi oko yanyi tshɛ ndo otsho tshɛ. Etongelo tetemalaka nshi tshɛ la mbewoya lotombo laki Nzambi ndo sho mongaka la ndjâkitshakitsha etena kasɛdingolaso tolembetelo t’etongelo taha l’ɔtɛkɛta tɛnama lo ‘nkɛtɛ k’otondo’ dikambo dia wanɛ tshɛ wasɛna lo nkɛtɛ tiɛna. Koko, tolembetelo tɔsɔ t’aha l’ɛtɛkɛta hakoke. Anto wa kɔlamelo keketshamaka dia vɔ lawɔ munyiya awui awɔ. Omembi ɔmɔtshi w’esambo wahateye lokombo akatɛ atɛmɔdi wa kɔlamelo ɛtɛkɛta ɛnɛ wakasambiyama ate: “Nyanduli [Jehowa] ne dia lutumbu la wulu andi! Nyanduli [Jehowa] la lutumbu ledimi la lukumbu landi!” (Osambu 96:7, 8) Wanɛ wele la diɔtɔnganelo dia ma ma la Jehowa ngɛnangɛnaka dia ndjela ɛtɛkɛta ɛsɔ. Lâsɔ, kakɔna kalɔmbama dia tombola Nzambi?
Etongelo sanyaka lotombo la Nzambi!
8 Oma lâsɔ, Davidi akatɛkɛta dikambo dikina dia diambo diendana la etongelo kaki Jehowa: “Lene [l’olongo] akahikela [Nzambi] unya etumbu. Unya atuyalaka uku utshuki a wadi lam’atundutumbaka uma lu luudu landi. Vo watuyalaka la ongenongeno lu lokensdo lawo uku pami ka wulu. Vo atunelaka uma lu kuma kemotshi k’ulungu, atetaka pulu ndu kuma kawo kekina: nduku engo katushamaka lu yanyi yawo.”—Osambu 19:4-6.
9 Naka mbɛdika la tɔɔtɔ tokina, kete mɛnamaka dia wonya wekɔ yɔɔtɔ ya shekaseka. Koko, wonya ekɔ yɔɔtɔ ya diambo efula, ndo naka mbɛdika la woke w’otshimbedi wôtshimba waa planɛtɛ, kete mɛnamaka dia vɔ wekɔ tshitshɛ. Dibuku dimɔtshi mbutaka dia vɔ wekɔ la wotsho wa “tɔnɛ miliyara hiende ya miliyara (2×1027),” mbut’ate pursa 99<u202F>9 ya wotsho wa planɛtɛ tshɛ y’otshimba! Wolo w’okotwelo wele la wonya kimanyiyaka nkɛtɛ dia tshimba lo dihole diatɔ lo etale ka kilɔmɛtɛlɛ miliyɔ 150, aha la tɔ mangana etale kana sukana amboleka. Paka yema tshitshɛ tsho ya wolo w’oma lo wonya mbakoma lanɛ la nkɛtɛ, koko paka yema ya wolo shɔ tsho mbasukɛ nsɛnɔ.
10 Omembi w’esambo akatɛkɛta dikambo dia wonya l’ɛtɛkɛta wa didjidji, lo mbuta ate vɔ wekɔ oko “pami ka wulu” katɔkɛndakɛndaka oma lo koma mɔtshi y’olongo polo lo koma kina la yanyi ndo atoyashɛka l’otsho lo “etumbu.” Etena kashishɔ yɔɔtɔ ya nkudu shɔ lo koma y’olongo, mɛnamaka oma la nkɛtɛ dia yɔ yambɔtɔ lo “etumbu” oko dia tomuya. La pindju, yɔ tombaka la shashimoya, ayahɛtsha esase w’amɛna oko “utshuki a wadi lam’atundutumbaka uma lu luudu landi.” Oko wakinde olami w’ɛkɔkɔ, Davidi akeyaka tshitshi k’efula katongaka l’otsho. (Etatelu 31:40) Nde akohɔka woho wakakokaka esase wa wonya mbosalanganya demba esadi eto ndo salanganya dihole diakinde. Lo mɛtɛ, wonya hahekɔ “lɔkɛndɔ” lande la lushi tshɛ oma lo ɛstɛ otsha lo owɛstɛ, koko vɔ wekɔ oko “pami ka wulu,” kele nshi tshɛ suke dia kɛndakɛnda nto.
g95-F 11/8 7 od. 3
Ɔnɛ lakasale diangɔ dia diambo
Naka sho mfudia lowando laso otsha le ɔnɛ lakasale diangɔ dia diambo diɛnaso, kete dui sɔ diayotokimanyiya dia mbeya Otungi wakatonge diangɔ diotodingi. Lo diaaso dimɔtshi, Yeso akatɛ ambeki ande dia vɔ menda alɛmbɔlɛmbɔ wakolaka la Ngalileya. Nde akawatɛ ate: “Nyokondja wetshelo oma le alɛmbɔlɛmbɔ wa l’oswe, woho wolawɔ. Vɔ hawokambe ndo hawɔtɛlɛ ahɔndɔ. Koko, dimi lambonyotɛ nte: Kaanga Sɔlɔmɔna lo lotombo lande tshɛ kɔndɔta oko ɔtɔi ɔmɔtshi l’atei awɔ.” (Mat 6:28, 29) Olangala wa dɛmbɔlɛmbɔ dia l’okonda di’anyaya koka tohola dia Nzambi hanya yimba l’ehomba wele la nkumbo k’ana w’anto.
Diangɔ di’oshinga wolo dia lo nyuma
it-1-F 1093
Hɛbɛru, II
Ekɔ nto otshikitanu ɔmɔtshi welɛwɔ synthétique (kana formel, constructif), mbuta ate dui dia hende hɛnya tsho lokanyi la ntondo, koko mɛnyaka ndo otshikitanu wele lam’asawɔ. Diɔ nembetshiyaka kanyi ya ntondo ndo kotshaka kanyi kina y’oyoyo. Osambo 19:7-9 wekɔ ɛnyɛlɔ kɛmɔtshi ka dui sɔ
Ɛlɛmbɛ wa Jehowa wekɔ kokele,
vɔ kaloyaka wolo.
Diohwelo dia Jehowa sunganaka mbɛkɛ otema,
diɔ mbishaka ɔnɛ lahatahokɔ akambo lomba.
Wadjango wa Jehowa wekɔ esembɔki,
vɔ ngɛnyangɛnyaka otema;
Ɛlɛmbɛ wa Jehowa wekɔ pudipudi,
vɔ mbetɛka washo ngaingai.
Wɔma wa Jehowa wekɔ pudipudi,
vɔ tshikalaka pondjo.
Dombwelo dia Jehowa diekɔ mɛtɛ;
diɔ tshɛ diekɔ la losembwe.
Tambɛna di’etenyi ka hende k’ɔnɔngɔ tshɛ kana k’etelo tshɛ kotshaka kanyi mɔtshi; laasɔ, osanganyelo w’ɛnɔngɔ mbishaka kanyi tshɔi. Paka l’etenyi ka hende k’ɔnɔngɔ, ɛnyɛlɔ oko “vɔ kaloyaka wolo” ndo “diɔ mbishaka ɔnɛ lahatahokɔ akambo lomba,” mbamboyeya ombadi lande na kele ‘ɔlɛmbɛ wekɔ kokele’ ndo woho wele “diohwelo dia Jehowa sunganaka mbɛkɛ otema.” L’ɛnɔngɔ w’ahɔnyi wa ngasɔ, woho wokakitɔnyi etenyi ka ntondo la etenyi ka hende kimayiyaka dia nɔngɔsɔla ngɛngu. L’ɔkɔngɔ wa ntetemala la kanyi, efundelo mongaka l’ɛtɛkɛta wa lɔlɛnga wafɔna lo woho wofundamiwɔ. L’ɔtɛ w’ɔkɔkɔ ɔsɔ mbelɛwɔ efundelo wafɔna ɛsɔ ɔnɛ: formel kana constructif.
NGƆNDƆ KA SATO 25-31
AKAMBO W’OHOMBA W’OMA L’ƆTƐKƐTA WA NZAMBI | OSAMBO 22
Bible kakatɛkɛta akambo wendana la nyɔi ka Yeso
Vɔ wakɛnyi Mɛsiya
16 Mɛsiya akahombe mɛnama oko onto lambɔsɛkama oma le Nzambi. (Adia Osambu 22:1.) Lo ndjela prɔfɛsiya, “lam’akakuki unya l’eshidi esatu, Jesu akawelela diui wulu ati: Eloi, Eloi, lama sabakatani? Nkadimula ati: [Nzambi kami, Nzambi kami], ukundi ansekaye na?” (Mako 15:34) Ɛtɛkɛta ɛsɔ kɔmɛnya dia Yeso aya bu la mbetawɔ le She lele l’olongo. Nzambi akatshike Yeso l’anya w’atunyi ande etena kakandanya ekokelo kande dia olowanyi waki Yeso pembama tshɛ lo tshɛ. Ndo nto, Yeso akakotsha Osambu 22:1 etena kakandade kioko.
Vɔ wakɛnyi Mɛsiya!
13 Davidi akatatshi dia Mɛsiya ayɔtɛngama. (Adia Osambu 22:7, 8.) Yeso akatɛngama etena kakandasunyasunyaka otsha lo nyɔi nɛ dia Mateo akafunde ate: “Ambetshi a mbuka wakotenge, wasutsha ete awo, wata vati: We lukuki mpandjula etemwelo, la nkihika lu nshi shatu, uyashimbeli! Naka On’a [Nzambi] keye, ukiti uma l’utamba [w’asui]!” Ɛlɔmbɛdi wa lâdiko, afundji la dikumanyi vɔ lawɔ wakɔsɔkɛ wata vɔate: “Ndi akashimbela akina, ndi heyi ndjashimbela! Khum’ekanga ka Isariyele kendi; akiti kakiane uma l’utamba [w’asui], ku shu tayuwetawo. Ndi atekamaka [Nzambi]. [Nzambi] aya mbushimbela kakiane, naka ndi mbulangaka; ne dia ndi akati ati: On’a [Nzambi] kemi.” (Mat. 27:39-43) Koko Yeso akakikɛ akambo asɔ tshɛ la kɔlamelo. Ande ɛnyɛlɔ k’ɔlɔlɔ kakandatotshikɛ lee!
Vɔ wakɛnyi Mɛsiya!
14 Wakahombe ntɔ owale dia kahana ahɔndɔ waki Mɛsiya. Omembi w’esambu Davidi akafunde ate: “Wakakahana ahondo ami, wakuki kishiwawu kami uwali.” (Osam. 22:18) Kɛsɔ mbakasalema ‘etena kakahanɛ asɔlayi w’ase Rɔma Yeso l’otamba w’asui, vɔ wakakahana ahɔndɔ ande lo wokelo w’owale.’—Mat. 27:35; adia Joani 19:23, 24.
Diangɔ di’oshinga wolo dia lo nyuma
Tɔsake nsanganya yaso y’ekila la nɛmɔ
7 Ekɔ toho tɔmɔtshi tɛnama hwe takokaso mɛnya dia sho mbɔsaka nsanganya yaso la nɛmɔ. Yoho mɔtshi ele komaka la wonya dia memba esambo wa Diolelo. Efula ka esambo ɛsɔ wekɔ alɔmbɛlɔ ndo vɔ la dia membamaka la dilɛmiɛlɔ tshɛ. Lo mvusola ɛtɛkɛta wa lo Osambu 22, ɔpɔstɔlɔ Paulo akafunde lo dikambo dia Yeso ate: ‘Dimi layewoya lokombo layɛ l’atei w’analengo ndo layokotombolaka la esambo l’atei wa etshumanelo.’ (Heberu 2:12) Omalɔkɔ, sho la dia ndjala la mbekelo ka mbidjasɛka lo ahole aso la ntondo ka ɔnɔmbɔdi mbɔtshiya osambo wayangaso memba, ko oma lâsɔ sho memba, takana yimba lo tokitshimudi tele la ɛtɛkɛta wa l’osambo akɔ. Etena kembaso, tɔkɛnɔmɔlɛ nsaki yaki la omembi w’esambo lakafunde ate: “Nyandulaki [Jehowa]! Dimi layuwandulaka l’utema ami tshe, lu ului w’antu w’ololo ndu lu lusanganya.” (Osambu 111:1) Eelo, membɛ Jehowa esambo wa lotombo ekɔ ɔkɔkɔ w’oshika watotshutshuya dia koma la wonya lo nsanganya yaso ndo mbidjasɛ polo l’ekomelo kayɔ.
w03-F 9/1 20 od. 1
Totombole Jehowa “l’atei w’etshumanelo”
Oko wakidiɔ lo nshi y’edjedja, tɛdikɔ takɔsama dia nkimanyiya ombetawudi tshɛ dia ntɛkɛta dikambo dia mbetawɔ kande “l’atei w’etshumanelo.” Sho tshɛ tekɔ la diaaso dia nkadimola lo ambola wokawɔ ampokami lo nsanganya ya l’etshumanelo. Tatɔnyɔlake pondjo shɛngiya yakoka monga la kɔmatɛrɛ yaso. Ɛnyɛlɔ, lo mbisha kɔmatɛrɛ yɛnya woho wakokaso ntondoya ndo mbewɔ ekakatanu, sho nkeketshaka anangɛso dia ntetemala ndjela atɔndɔ wa lo Bible. Nembetshiya avɛsa amɔtshi kana mbuta tokanyi tɔmɔtshi takayashola etenaka kakayasale eyangelo keketshaka anto akina dia monga la mbekelo y’amɛna ya wekelo.
NGƆNDƆ KA NƐI 1-7
AKAMBO W’OHOMBA W’OMA L’ƆTƐKƐTA WA NZAMBI | OSAMBO 23-25
“Jehowa kele olomi ami”
w11-F 5/1 31 od. 3
“Jehowa kele olomi ami”
Jehowa nɔmbɔlaka ɛkɔkɔ ande. Ɛkɔkɔ shishɔka esadi eto naka vɔ bu l’olami. Woho akɔ wamɛ mbele, lo nsɛnɔ yaso tekɔ l’ohomba wa nɔmbwama lo mboka ka dimɛna. (Jɛrɛmiya 10:23) Davidɛ akalembetshiya dia Jehowa nɔmbɔlaka ekambi ande lo “adiyo w’ɔmɔngɛla” ndo “lo ahole wa momuya wele la ashi wa yɔɔ yɔɔ.” Nde mbalɔmbɔlaka “lo mboka ya losembwe.” (Divɛsa 2, 3) Woho wawɛdikawɔ l’olami w’ɛkɔkɔkɔ ɔsɔ, toshikikɛka dia sho koka ndjaɛkɛ le Nzambi. Lo ndjela ɛlɔmbwɛlɔ katoshande lo Bible lo tshimbo ya nyuma kande, sho koka ndjaoka l’ekokelo ndo monga la lɔsɛnɔ l’ɔngɛnɔngɛnɔ.
w11-F 5/1 31 od. 4
“Jehowa kele olami ami”
Jehowa namaka ɛkɔkɔ ande. Aha l’olami awɔ, ɛkɔkɔ mongaka la wɔma ndo hawoyaoke l’ekokelo. Jehowa mbutɛka ekambi ande di’aha vɔ mboka wɔma kaanga l’etena ‘kakɛndakɛndawɔ lo okidi wa wodjima wa hitɔɔ,’ mbuta ate lo tena diewɔ l’ekakatanu wɛnama oko vɔ mboleki wolo lo lɔsɛnɔ lawɔ. (Divɛsa 4) Jehowa mbakokɛka ndo nde mongaka suke tena tshɛ dia mbakimanyiya. Nde koka mbisha atɛmɔdi ande wolo ndo loomba lele la wɔ ohomba dia ndɔshana l’ekakatanu.—Filipɛ 4:13; Jakɔba 1:2-5.
w11-F 5/1 31 od. 5
“Jehowa kele olomi ami”
Jehowa ndeshaka ɛkɔkɔ ande. Ɛkɔkɔ mendɛka le olami awɔ dia nkondja mbo ya ndɛ. Tekɔ l’ehomba wa lo nyuma wakoka kotshama paka l’ekimanyielo ka Nzambi. (Mateo 5:3) Diɛsɛ ko, la lokaho tshɛ Jehowa akɔshi tɛdikɔ di’ekambi ande ndeshamaka lo mɛsa ande wele la mbo ya ndɛ tshavutshavu. (Divɛsa 5) Bible ndo ekanda walembetshiya Bible, ɛnyɛlɔ oko periodikɛ katayadia kɛnɛ, wekɔ kiɔkɔ ya mbo ya ndɛ ya lo nyuma yakotsha ohomba aso wa mbeya oyango wele la lɔsɛnɔ ndo sagwelo dia Nzambi lo dikambo diaso.
Diangɔ di’oshinga wolo dia lo nyuma
Tolange akambo w’ɔlɔlɔ l’etema aso tshɛ
LO TSHIMBO ya Ɔtɛkɛta ande ndo ya nyuma kande k’ekila, Jehowa ekɔ lo nɔmbɔla ekambi ande lo “mbuka y’akambu w’ololo.” (Osam. 23:3) Koko, oko weso kema kokele sho ndjoyangaka dia ntakɔ mboka kɛsɔ. Diakɔ diele, sho pombaka mbidja welo dia nsala kɛnɛ kele ɔlɔlɔ. Kakɔna kayotokimanyiya dia sho nsala dikambo sɔ? L’ɛnyɛlɔ ka Yeso, sho pombaka nanga dia nsala kɛnɛ kele ɔlɔlɔ.—Adia Osambu 45:7.
2 “Mbuka y’akambu w’ololo” kɛdikɛdi na? Tshɛkɛta ya lo Hɛbɛru ndo ya lo Grɛkɛ yokadimɔmi ɔnɛ “mbuka y’akambu w’ololo” mendanaka l’akambo “wosembwe,” mbuta ate nkitanyiya atɔndɔ wendana la lɔkɛwɔ l’akambo tshɛ. Lo yoho ya didjidji, “mbuka y’akambu w’ololo,” nembetshiyaka lɔkɛwɔ ndo ditshelo dioshikikɛmi oma l’atɔndɔ waki Jehowa wosembwe. Lam’ele Jehowa mbele “edjaselu ka sambu k’ololo,” atɛmɔdi ande mendɛka le nde dia nde mbaɛnya mboka kosembwe kahombawɔ ndjela.—Jer. 50:7.
3 Paka lo nsala la wolo dia nkitanyiya atɔndɔ wosembwe waki Nzambi l’etema aso tshɛ mbayotɔ̂ngɛnyangɛnya. (Euh. 32:4) Sho tatɛka nsala dui sɔ lo mbeka akambo tshɛ wakokaso mbeka lo kɛnɛ kendana la Jehowa Nzambi oma lo Bible, Ɔtɛkɛta ande. Etena katataleke mbeka akambo wendana la nde, mbatataleke ndjasukanya la nde lushi la lushi ndo mbayotoleka nanga akambo ande w’ɔlɔlɔ. (Jak. 4:8) Sho pombaka nto mbetawɔ dia Ɔtɛkɛta wa Nzambi wakasambiyama tɔlɔmbɔla etena kahombaso mbɔsa tɛdikɔ t’ohomba lo lɔsɛnɔ.
NGƆNDƆ KA NƐI 8-14
AKAMBO W’OHOMBA W’OMA L’ƆTƐKƐTA WA NZAMBI | OSAMBO 26-28
Kɛnɛ kakasale Davidɛ dia ntshikala la kɔlamelo le Jehowa
Kɛndakɛnda lo mboka k’olowanyi
8 Davidi akalɔmbɛ ate: “Ombediki, we [Jehowa], umpimbi! Ushishimi utema ami la [“washo ami w’ɔkɔngɔ,” NW].” (Osambu 26:2.) Washo w’ɔkɔngɔ mongaka l’atei atei wa demba. Lo yoho ya didjidji, washo w’ɔkɔngɔ mɛnyaka tokanyi ndo nsaki y’onto y’oma k’ɛse otema. Ndo otema wa didjidji ekɔ lonto la l’etei, mbut’ate nsaki, tokanyi ndo yimba yande. Etena kakalɔmbɛ Davidi dia Jehowa mbɔ̂sɛdingola, nde akalɔmbaka dia vɔ nyanga ndo sɛdingola tokanyi ndo nsaki yande y’oma k’ɛse otema.
9 Davidi akalɔmbɛ dia washo ande w’ɔkɔngɔ ndo otema ande mbɛdiama. Woho akɔna wɛdia Jehowa lonto laso la l’etei k’otema? Davidi akembe ate: “Dimi layutumbulaka [Jehowa], undaki ami, ee, ndu utema ami watundakaka l’utshu.” (Osambu 16:7) Dikambo sɔ alembetshiyadiɔ na? Diɔ nembetshiyaka dia alako waki Nzambi wakananda lonto la l’etei k’otema waki Davidi ndo vɔ wambotshikala lɔkɔ dia nɔngɔsɔla tokanyi ndo nsaki yande y’oma k’ɛse otema. Alako waki Nzambi koka nɔngɔsɔla tokanyi ndo nsaki yaso y’oma k’ɛse otema, naka sho kanaka yimba la lowando tshɛ lo alako walongolaso oma l’ekimanyielo k’Ɔtɛkɛta wa Nzambi, k’enyimpala ande, k’ɔlɔngɔswamelo ande ndo naka sho mbakitshaka ka tshina di’otema aso. Nɔmbaka Jehowa mbala la mbala dia nde tɛ̂dia lo yoho shɔ ayotokimanyiya dia sho kɛndakɛnda l’olowanyi.
Kɛndakɛnda lo mboka k’olowanyi
12 Etena kakandatɛkɛtaka dia dikambo dikina diakakeketsha olowanyi ande, Davidi akate ate: “Dimi hatudjaseka kame l’akanga a kashi, kuyanga mengola kame l’akanga a lukesu. Dimi latuhetshaka lusanganya la waku watutshaka kolo, hatudjaseka kame l’antu wa kolo.” (Osambu 26:4, 5) Davidi kotona tsho dia mbidjasɛ kâmɛ l’anto wa kɔlɔ. Nde akahetshaka angɛnyi wa kɔlɔ.
13 Kayotota dikambo diaso? Onde sho tonaka dia mbidjasɛ kâmɛ l’akanga a kashi l’ekimanyielo ka televiziɔ, ka vidɛo, ka waa filmɛ, k’Ɛtɛrnɛtɛ kana ka dihomɔ dikina? Onde sho ndawɔka wanɛ washɛ kɛnɛ kewɔ mɛtɛ? Anto amɔtshi la kalasa kana lo dihole di’olimu mbeyaka sɛma dia wekɔ angɛnyi aso paka l’oyango wa tokesa. Onde sho mɛtɛ ngɛnangɛnaka monga la lɔngɛnyi la wanɛ wahakɛndakɛnda lo akambo wa mɛtɛ waki Nzambi? Kânga mbasɛmawɔ dia wekɔ anto w’ɔlɔlɔ, waa apɔsta mbeyaka vɔ lawɔ mbishɛ oyango awɔ wa tanganya oma le Jehowa, mbut’ate tshika mbokambɛ. Kayotota naka ekɔ anto amɔtshi wa l’etshumanelo k’Akristo wasɛna lɔsɛnɔ la dungi pende na? Vɔ lawɔ wekɔ lo mbishɛ kɛnɛ kewɔ mɛtɛ. Jayson, laya kakianɛ okambi w’olimu, nde lawɔ aki l’angɛnyi wa woho ɔsɔ lo nshi yande y’ɔlɔngɔlɔngɔ. Lo kɛnɛ kendana la wɔ, nde mbutaka ɔnɛ: “Lushi lɔmɔtshi, ɔmɔtshi l’atei awɔ akambutɛ ate: ‘Kɛnɛ tshɛ kasalaso nshi nyɛ bu ohomba, nɛ dia lam’ayoya andja w’oyoyo ko sho tshɛ tambotashilaka mvɔ. Sho pombaka ntsha kɛnɛ tshɛ kalanga otema aso dia sala.’ Weho w’asawo asɔ wakakimanyiya dia dimi monga la shɛnɔdi y’efula. Dimi halolange andja w’oyoyo tanami lambovɔ.” La lomba tshɛ, Jayson akahembola lɔngɛnyi la weho w’anto asɔ. Ɔpɔstɔlɔ Paulo akate ate: ‘Tanyokesamake. Lɔngɛnyi la kɔlɔ latolanyaka ditshelo di’ɔlɔlɔ.’ (1 Koreto 15:33) Ekɔ mɛtɛ ohomba efula sho mbewɔ angɛnyi wa kɔlɔ!
Kɛndakɛnda lo mboka k’olowanyi
17 Tabɛrnakɛlɛ kâmɛ la elambwelo katɔ kakalɔngɔswama dikambo di’elambo aki etshina k’ɔtɛmwɛlɔ waki Jehowa l’Isariyɛlɛ. Lo mɛnya woho wakandangɛnangɛnaka dihole sɔ, Davidi akalɔmbɛ ate: “Dimi latukaka luudu ludjashiye ngandji, ee, dihuli diudjashi lutumbu laye.”—Osambu 26:8.
18 Onde sho ngɛnangɛnaka sangana l’ahole wekaso akambo wendana la Jehowa? Oseka Mbalasa ya Diolelo tshɛ ndo ekongelo katɔ ka lomingu la lomingu ka wetshelo wa lo nyuma ekɔ etshina k’ɔtɛmwɛlɔ wa mɛtɛ le anto. Ndo nto, tekɔ la nsanganya yaso ya weke yasalema ɔnɔnyi tshɛ, nsanganya y’etshimbedi, ndo nsanganya ya lânde ya lushi ɔtɔi. Lo nsanganya shɔ, vɔ tɛkɛtaka dikambo dia ‘waohwelo’ waki Jehowa. Naka sho mbeka dia ‘mbalanga efula,’ kete tayongaka l’ohetoheto wa mbɔtɔka lo nsanganya ndo tayodjaka yimba etena keso lo nsanganya yakɔ. (Osambu 119:167) Ekɔ mɛtɛ ekeketshelo dia monga kâmɛ l’asekaso ambetawudi wayakiyanya dikambo dia ɔlɔlɔ aso ndo watokimanyiya dia sho tetemala la kɛndakɛnda lo mboka k’olowanyi!—Heberu 10:24, 25.
Diangɔ di’oshinga wolo dia lo nyuma
Jehowa tshungolaka ɔmɛnyi fɔnu
15 Omembi w’esambo Davidi akembe ate: “Lam’amboseka papa la nyomi [Nzambi] ayunungula.” (Osambu 27:10) Ekɔ mɛtɛ ekeketshelo dia mbeya dia ngandji ka Jehowa ndeka la fwa ngandji k’ombutshi tshɛ! Kânga mbele onto mongaka la pâ efula etena kotona, kɔhɛnyahɛnya kana kokalɛ ombutshi, dui sɔ bu la shɛngiya lo woho wokokɛ Jehowa. (Romo 8:38, 39) Tatohɛke dia Nzambi kotolaka wanɛ wokande ngandji. (Joani 3:16; 6:44) Oyadi akambo akɔna wa kɔlɔ watosalɛ anto, Shɛso lele l’olongo tolangaka!
NGƆNDƆ KA NƐI 15-21
AKAMBO W’OHOMBA W’OMA L’ƆTƐKƐTA WA NZAMBI | OSAMBO 29-31
Ohokwelo wekɔ djembetelo ya ngandji ka Nzambi
it-1-F 863 od. 3
Elongi
‘Mbishɛ elongi’ koka nembetshiya awui efula ndo dui sɔ nemanɛka la dihole diɔtɛkɛtamidiɔ. Mbala efula, etena kashɛ Jehowa elongi kande dui sɔ nembetshiyaka dia nde ambonya ekokelo ndo hayokamba la wolo ande lo wahɔ w’onto ɔmɔtshi kana w’olui w’anto, ɛnyɛlɔ woho wakandasale l’ase Isariyɛlɛ l’ɔtɛ wa munga yawɔ. (Jɔb 34:29; Os 30:5-8; Isa 54:8; 59:2) Lo tena dimɔtshi, dui sɔ koka mɛnya dia Jehowa halangi ndjashola lo nsala dui dimɔtshi kana lo mbisha okadimwelo ɔmɔtshi, nɛ dia nde akakonge etena kakandashikikɛ. (Os 13:1-3) Etena kakalɔmbɛ Davidɛ Jehowa ɔnɛ: “Onya elungi kayɛ oma lo pɛkato yami,” nde akalɔmbaka dia Nzambi mbodimanyiya pɛkato yande kana mbohɛ pɛkato yakɔ.—Os 51:9; ɛdika la Os 10:11.
w07-F 3/1 19 od. 1
Ngɛnangɛna dia kongɛ Jehowa
Woho wakondjaso wahɔ oma lo ohokwelo wa Jehowa ekɔ oko woho watotshundaka olowa. Bible mbutaka lo kɛnɛ kendana la ohokwelo wa Nzambi ɔnɛ: “wanɛ wetshama oma l’ohokwelo akɔ tɔɔka olowa wa wɔladi wa losembwe.” (Hɛbɛru 12:11) Oko walɔmbama etena dia olowa ntshunda, mbele ndo nɔmbamaka etena dia sho ntshikitanya ekanelo kaso ka yimba dia tɔ mbɔtɔnɛ la olowanyelo walongolaso oma le Nzambi. Ɛnyɛlɔ, naka tambosala dui dimɔtshi dia kɔlɔ diatokonya dia nshisha ɛkɛndɛ ɛmɔtshi wa l’etshumanelo, kete woho weso suke dia kongɛ Nzambi ayotoshimba di’aha sho nkɔmɔ kana mpekɔ. Naka tambohomana la dui dia ngasɔ, kete ɛtɛkɛta wakasambiyama wakafunde Davidɛ ɛnɛ koka tokeketsha: “Monga l’ɛse ka nkɛlɛ kande ekɔ paka lo tshanda mɔtshi tsho, koko mpomɔ lokolo l’ɔlɔ le nde ekɔ lɔsɛnɔ l’otondo. Delo mbeyaka ndja la dikɔlɔ, koko la pindju ko aya kioko y’ɔngɛnɔngɛnɔ.” (Osambo 30:5) Naka sho kongɛ Jehowa ndo nkamba l’alako walongolaso oma lo Bible ndo oma le okongamelo ande, kete etena ka sho mbida “kioko y’ɔngɛnɔngɛnɔ” kayokoka.
Ndjatshumoya ka mɛtɛ kɛdikɛdi na?
18 Dia mɛnya ndjatshumoya ka l’otema ɔtɔi, onto lakatshanyema pombaka mbɔtɔka lo nsanganya mbala la mbala ndo ndjela alako wa dikumanyi wendana la mbekelo y’amɛna ya lo nyuma, nɔmbaka ndo mbekaka. Nde pombaka nto mbewɔ awui wakoka mbokonya dia nyomosala pɛkato. Naka nde mbidja welo dia nɔngɔsɔla diɔtɔnganelo diasande la Jehowa, kete nde koka monga l’eshikikelo dia Jehowa ayowodimanyiya tshɛ lo tshɛ ndo dikumanyi diayowokaloya l’etshumanelo. Kɛnɛ kele mɛtɛ ele, etena kalomboshawɔ otshi wa pɛkato, dikumanyi sɛdingolaka dikambo la dikambo lo woho adiɔ ndo vɔ pombaka mbewɔ monga awui wolo.
Diangɔ di’oshinga wolo dia lo nyuma
w06-F 5/15 19 od. 12
Akambo w’ohomba w’oma lo etenyi ka ntondo ka dibuku dia Esambo
31:23—Ngande walongola kanga lotamanya dilanya dia wolo? Difuto dia kanga lotamanya ele dilanya. Onto ɔlɔlɔ futamaka etena kasalande munga aha la mbeya, lo nongola ohokwelo oma le Jehowa. Lam’ele kanga lotamanya hatshike mboka yande ya kɔlɔ, nde futamaka lo yɛdikɔ y’efula lo nongola dilanya dia wolo.—Tokedi 11:31; 1 Petero 4:18.
NGƆNDƆ KA NƐI 22-28
AKAMBO W’OHOMBA W’OMA L’ƆTƐKƐTA WA NZAMBI | OSAMBO 32-33
Lande na kahombaso mbishola pɛkato ka woke?
w93-F 3/15 9 od. 7
Kɛtshi ka Jehowa toshaka elongamelo
7 Naka tambosala pɛkato ka woke, mbeyaka monga tshondo y’okakatanu dia sho mbishola pɛkato yaso, kaanga la ntondo ka Jehowa. Kakɔna kokoka salema etena kasalema dui dia ngasɔ? L’Osambo 32, Davidɛ akasuya ate: “Etena kakamɔlama [lo dihole dia mbishola] weka ami wakome l’ɔtɛ w’akumu wakamakumaka lushi l’otondo. Nɛ dia otsho la yanyi lonya layɛ [Jehowa] laki wotsho le mi. Wolo ami wakafumbɔ oko ashi wamboma la tanyi ta nshi y’ɔwɔ.” (Divɛsa 3, 4) Etena kakahembe Davidɛ dia mbishɛ pɛkato kande, nkum’otema kande kakawɛndjaka onongo. Lonyangu lakoshishɛ wolo ande ndo nde aki oko osongo wele lo dihole dia womu dia lo nshi y’ɔwɔ. Mbeyaka monga ko nde aki la hemɔ ka lo demba kana ka lo yimba. Oyadi nde akatate kana bu, nde akashisha ɔngɛnɔngɛnɔ ande. Naka tambohomana la dui dia ngasɔ, kakɔna kahombaso nsala?
Nzambi kele ‘suke dia nyimanyiya’
8 Davidi lakayatshumoya akate ate: “Dimi lakashula munga kami le ye. Dimi kumbishe kolo kami. . . . Ku we akanyimanyiya munga kami.” (Osambu 32:5, sho mbɛnganyisha alɛta ango.) Vɛrbɛ ‘nyimanyiya’ yokambiwɔ layɔ lanɛ kadimɔma oma lo tshɛkɛta ya Hɛbɛru yalembetshiya “monyiya” kana “mɛmba.” Okambelo ayɔ lanɛ nembetshiyaka minya “onongo, kɔlɔ, kana pɛkato.” Ɔnkɔnɛ, aki oko Jehowa akonyiya pɛkato yaki Davidi ko ndjiɛmba. Kɛsɔ mɛtɛ akakimanyiya Davidi dia nde ndjaoka dia nde aya bu nto la onongo. (Osambu 32:3) Sho lawɔ koka ndjaɛkɛ tshɛ le Nzambi kɛmba pɛkato ya wanɛ wayanga edimanyielo kande oma lo mbetawɔ kele lawɔ lo olambo wa tshungo waki Yeso.—Mateu 20:28.
w01-F 6/1 30 od. 1
Ɛkɔnwɛlɔ kaya diɛsɛ la woshwelo wa pɛkato
L’ɔkɔgɔ wa Davidɛ mbishola pɛkato, nde kotetemala ndjaɔsa oko onto l’anyanya. Kɛnɛ kakandate l’Osambo wakandafunde lo kɛnɛ kendana la mbishola pɛkato, mɛnyaka woho wakandayaoke dimɛna ndo woho wakandayashikikɛ dia kambɛ Nzambi la kɔlamelo. Enda ɛnyɛlɔ kele l’Osambo 32. Lo divɛsa 1, sho mbadiaka ɔnɛ: “Ɔngɛnɔngɛnɔ le ɔnɛ lele kɔlɔ kande kambodimanyiyama, ɔnɛ lele pɛkato kande kambokombama.” Oyadi pɛkato ka woke ka ngande kakasale onto, naka nde ndjatshumonya l’otema ɔtɔi, kete nde koka monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ. Yoho mɔtshi ya mɛnya ndjatshumoya ka mɛtɛ ele, mbetawɔ tshɛ lo tshɛ etombelo w’oma l’etsha ayɛ oko wakasale Davidɛ. (2 Samwɛlɔ 12:13) Nde kopemba dia mbisha tɛkɛ nɛndɛ la ntondo ka Jehowa kana mama anto akina onongo. Sho mbadiaka lo divɛsa 5 ɔnɛ: “L’ekomelo, dimi lakashola pɛkato kami le yɛ; dimi kokomba munga kami. Dimi lakate nte: ‘Dimi layoshola kɔlɔ yami le Jehowa.’ Ko wɛ akadimanyiya munga ndo pɛkato yami.” Ndjatshumoya ka mɛtɛ mbishaka ɔngɛnɔngɛnɔ ndo onto lakasale pɛkato hatetemala monga la nkum’otema kawɛndja onongo l’ɔtɛ wa kɔlɔ kakandasale.
Diangɔ di’oshinga wolo dia lo nyuma
w06-F 5/15 20 od. 1
Akambo w’ohomba w’oma lo etenyi ka ntondo ka dibuku dia Esambu
33:6; nɔtɛ—Ele “nyuma,” kana “loowe,” l’oma l’onyɔ wa Jehowa? Nyuma kɛsɔ ekɔ wolo wa Nzambi wakamba olimu, mbuta ate nyuma k’ekila kakakambe la nde dia ntonga olongo wɛnama. (Eta 1:1, 2) Tɔ mbelamɛka nyuma k’oma l’onyɔ ande, nɛ dia oko loowe la wolo, nde koka nkamba la tɔ dia nsala akambo oma l’etale.
NGƆNDƆ KA NƐI 29–NGƆNDƆ KA TANU 5
AKAMBO W’OHOMBA W’OMA L’ƆTƐKƐTA WA NZAMBI | OSAMBO 34-35
‘Tombolaka Jehowa tena tshɛ’
Nyɛsɔ totombole lokombo la Jehowa kâmɛ
11 “Layutumbulaka [Jehowa] tena tshe. Diandu diandi diayuyalaka l’unyo ami la lushi la lushi.” (Osambu 34:1) Oko wakinde lo dawo, Davidi akahombe ndjakiyanya efula woho wa kondja diangɔ dia l’emunyi, koko oko wadiɛnya ɛtɛkɛta ɛsɔ, nde kotshika dia ekiyanu ande wa lushi la lushi tshikitanya yɛdikɔ yakandɔshi ya tombolaka Jehowa. Ɔsɔ mɛtɛ ekɔ ɛnyɛlɔ ka dimɛna efula le so etena kahomanaso l’ekakatanu! Oyadi la kalasa, l’olimu, la asekaso Akristo kana l’olimu aso wa lo sɛkɛ mbeso, nsaki kaso koleki tshɛ pombaka monga ka tombolaka Jehowa. Tekɔ l’ɛkɔkɔ waheyama mbala watotshutshuya dia sala dikambo sɔ! Ndo nto, tayotatetemalaka mbishola elimu wa diambo w’etongelo wa Jehowa ndo ngɛnangɛnaka la wɔ. Tokanyiya nto kɛnɛ kambondosala lo tshimbo y’etenyi ka la nkɛtɛ ka okongamelo ande! Kânga mbewɔ bu kokele, Jehowa ekɔ lo kamba lo yoho ya diambo efula l’anto wele la kɔlamelo ɛlɔ kɛnɛ. Kakɔna kayotɛna naka sho mbɛdika elimu wa diambo wa Nzambi la w’anto watɛmɔma oma le ase andja ɔnɛ? Onde wɛ hetawɔ kɛnɛ kakafunde Davidi nto ate: “L’atei a ditemolatemola, nduku kene kedimi laye [wɛ Jehowa], nduku ulimu ukina wedimi la elimu aye”?—Osambu 86:8.
Nyɛsɔ totombole lokombo la Jehowa kâmɛ
13 ‘Anima ami watoyafunaka le Jehowa; anto wele l’okitshakitsha wayoka, ko wayɔngɛnangɛna.’ (Osambu 34:2) Lanɛ Davidi kondjafuna l’ɔtɛ w’akambo amɔtshi wakandasale. Ɛnyɛlɔ, nde kondjafuna lo woho wakandakese nkumekanga ka Ngata. Nde akeye dia Jehowa akokokɛ etena kakinde la Ngata ndo ɔnɛ Jehowa mbakokimanyiya dia nde panda oma lo nyɔi lɛkɔ. (Tukedi 21:1) Ɔnkɔnɛ, Davidi akafune aha dikambo diande ndamɛ, koko dia Jehowa. L’ɔtɛ wakatombolaka Davidi Jehowa, akanga a memakana wakakotwama oya le Jehowa. Yeso lawɔ akatombola lokombo la Jehowa, ndo dui sɔ diakakotola akanga a memakana oya le Nde mbidja ndo anto waketawɔka mbetshama. Ɛlɔ kɛnɛ, akanga a memakana w’oma l’andja w’otondo wekɔ lo kotwama l’etshumanelo ka lo wedja efula k’Akristo w’akitami kele Yeso Ɔtɛ atɔ. (Kolosai 1:18) Etema w’akanga a memakana asɔ munandemaka etena kokawɔ ekambi wa Nzambi wele la okitshakitsha watombola lokombo lande ndo etena kokawɔ losango la lo Bible lawakimanyiya nyuma k’ekila dia vɔ lishihodia.—Joani 6:44; Etsha 16:14.
Nyɛsɔ totombole lokombo la Jehowa kâmɛ
15 “Dimi lakayangi [Jehowa], ku ndi akambetawo, akantshungula uma lu weoma ami tshe.” (Osambu 34:4) Dikambo sɔ diaki ohomba efula le Davidi. Omalɔkɔ, nde akate nto ate: “Usi wula one akaleli, ku [Jehowa] akawukela, akûshimbela uma l’asui andi tshe.” (Osambu 34:6) Etena keso kâmɛ l’asekaso ambetawudi, tekɔ la waaso efula wa kɔndɔla awui wakeketsha wendana la woho wakatokimanyiya Jehowa dia mbikikɛ ekakatanu. Kɛsɔ keketshaka mbetawɔ k’asekaso ambetawudi, oko wakakeketsha ɛtɛkɛta wa Davidi mbetawɔ ka wanɛ wakosukɛka. Lo dikambo dia Davidi, asekande “wakawendi, wakayala ngaingai la ongenongeno. Dundji diawo hadiutshama sonyi pondjo.” (Osambu 34:5) Kânga mbakawatalawɔka nkumekanga Saulo, vɔ komboka sɔnyi. Vɔ waki l’eshikikelo ɔnɛ Nzambi akasukɛka Davidi, ndo waki la dungi di’ɔngɛnɔngɛnɔ. Lo yoho yakɔ yâmɛ, eyoyo wayasha, ndo wanɛ waya Akristo wa mɛtɛ edja mendɛka le Jehowa dia mbasukɛ. Lam’ele Jehowa mbakimanyiyaka l’onto ndo l’onto, dungi diawɔ di’ɔngɛnɔngɛnɔ kɛnɛmɔlaka yɛdikɔ yambowɔsa ya tshikala la kɔlamelo le nde.
Diangɔ di’oshinga wolo dia lo nyuma
Akambo w’ohomba w’oma lo etenyi ka ntondo ka dibuku dia Esambu
35:19—Naa kitshimudi ya dɔmbɛlɔ diaki Davidi diatande diaha tshika wanɛ watôhetshaka mbɔhɛnɔlɛ washo? Le Davidi, mbɔhɛnɔlɛ washo akɛnyaka dia atunyi ande wakakondjaka ɔngɛnɔngɛnɔ oma lo toseke ta kɔlɔ takawawɔtwɛka. Davidi akalɔmbɛ diaha vɔ tondoya toseke takawawɔtwɛka.