BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ wa Watchtower
Watchtower
BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ
Ɔtɛtɛla
  • BIBLE
  • EKANDA
  • NSANGANYA
  • mwbr24 Ngɔndɔ ka divwa lk. 1-13
  • Rɛferansɛ wa lo “Dikatshi dia losanganya la Lɔsɛnɔ ndo olimu aso”

Ndooko vidɛo yele lo kɛnɛ kɔsɔnyiyɛ.

Otokimwe, munga kakongi etena kakayatelesharjɛki vidɛo.

  • Rɛferansɛ wa lo “Dikatshi dia losanganya la Lɔsɛnɔ ndo olimu aso”
  • Rɛferansɛ wa lo Dikatshi dia losanganya la lɔsɛnɔ ndo olimu aso—2024
  • Ɛtɛ w'awui wahɔnyi
  • NGƆNDƆ KA DIVWA 2-8
  • NGƆNDƆ KA DIVWA 9-15
  • NGƆNDƆ KA DIVWA 16-22
  • NGƆNDƆ KA DIVWA 23-29
  • NGƆNGƆ KA DIVWA 30– NGƆNDƆ KA DIKUMI 6
  • NGƆNDƆ KA DIKUMI 7-13
  • NGƆNDƆ KA DIKUMI 14-20
  • NGƆNDƆ KA DIKUMI 21-27
  • NGƆNDƆ KA DIKUMI 28–NGƆNDƆ KA DIKUMI L’ƆTƆI 3
Rɛferansɛ wa lo Dikatshi dia losanganya la lɔsɛnɔ ndo olimu aso—2024
mwbr24 Ngɔndɔ ka divwa lk. 1-13

Rɛferansɛ wa lo Dikatshi dia losanganya la Lɔsɛnɔ ndo olimu aso

© 2024 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania

NGƆNDƆ KA DIVWA 2-8

AKAMBO W’OHOMBA W’OMA L’ƆTƐKƐTA WA NZAMBI OSAMBO 79-81

Ɛnya ngandji lo dikambo dia lokombo la Jehowa la lotombo

w17.02 9 od. 5

Oshinga w’etshungwelo wekɔ ‘woshasha wa kokele’ w’oma le Shɛso

5 Ngande wakokaso mɛnya dia sho nangaka lokombo la Jehowa? Oma lo lɔkɛwɔ laso. Jehowa tɔlɔmbaka dia sho monga ekila. (Adia 1 Petero 1:15, 16.) Dui sɔ nembetshiyaka dia sho mbɔtɛmɔlaka paka nde ndo mbokitanyiyaka la otema aso tshɛ. Kaanga l’etena kahɛnyahɛnyamaso, sho salaka kɛnɛ tshɛ kakokaso nsala dia nsɛna lo yoho yatetsha Jehowa. Lo nsɛna lo yoho yɔtɔnɛ l’atɔndɔ waki Jehowa, sho tombolaka lokombo lande. (Mat. 5:14-16) Sho mɛnyaka dia ɛlɛmbɛ ande wekɔ amɛna ndo Satana ekɔ kanga kashi. Sho bu kokele, ɔnkɔnɛ tayosalaka kɔlɔ. Koko etena kasalaso kɔlɔ, sho ndjatshumoyaka ndo sho salaka kɛnɛ tshɛ kakokaso nsala dia ntshika nsala akambo wɔnyɔla lokombo la Jehowa.​—Os. 79:9.

ijwbv-F 3 od. 4-5

Rɔmɔ 10:13​—‘Elɛ lokombo la Jehowa’

Lo Bible, etelo k’ɔnɛ: ‘Elɛ lokombo la Jehowa’ nembetshiyaka awui efula oleki mbeya tsho lokombo la Nzambi ndo nkamba la lɔ l’ɔtɛmwɛlɔ. (Os 116:12-14) Dui sɔ mendanaka ndo la ndjaɛkɛ le Nzambi ndo mendɛ le nde dia nkondja ekimanyielo.​—Osambo 20:7; 99:6.

Lokombo la Nzambi laki ohomba le Yeso Kristo. Ɛtɛkɛta w’etatelo wa lo dɔmbɛlɔ diande di’ɛnyɛlɔ mbutaka ɔnɛ: “Shɛso lele l’olongo, lokombo layɛ lakidiame,” kana longe ekila. (Mateo 6:9) Yeso akɛnya nto dia naka sho nangaka nkondja l’ɔsɛnɔ la pondjo, kete sho pombaka mbeya, nkitanyiya ndo nanga Jehowa.​—Joani 17:3, 6, 26.

Diangɔ di’oshinga wolo dia lo nyuma

it-2-F 53

Yɔsɛfu

Lokombo la Yɔsɛfu lambodiyama. Lo menda dihole diaki la Yɔsɛfu l’atei w’ana wa Jakɔbɔ, akasunganaka dia vɔ nkamba la lokombo lande dia ntɛkɛta dikambo dia waoho tshɛ w’Isariyɛlɛ (Os 80:1) kana waoho wakayokengaka diolelo dia lo Nɔrdɛ. (Os 78:67; Amɔ 5:6, 15; 6:6) Lokombo lande lekɔ ndo lo prɔfɛsiya ya lo Bible. Lo ɛnɛlɔ ka prɔfɛsiya kakɛnyi Ɛzɛkiyɛlɛ, etenyi k’okitɔ ka Yɔsɛfu kaki bɛtshi pende (Ɛzk 47:13), soko dimɔtshi di’osomba dielɛwɔ “Jehowa ekɔ lɛkɔ” mbelamɛka lo lokombo la Yɔsɛfu (Ɛzk 48:32, 35) ndo lo kɛnɛ kendana la osanganelo w’ekambi wa Nzambi, vɔ mbutaka dia Yɔsɛfu ekɔ owandji w’ɛtshi kɛmɔtshi ka wodja ndo Juda owandji w’ɛtshi kekina. (Ɛzk 37:15-26) Prɔfɛsiya ka Obadiya mɛnyaka dia “Luudu la Yɔsɛfu” layosha lonya l’olanyelo wa “luudu l’Esao” (Oba 18) ndo prɔfɛsiya ka Zɛkariya mbutaka dia Jehowa ayoshimbɛ “luudu la Yɔsɛfu.” (Zɛk 10:6) Lo waoho w’Isariyɛlɛ wa lo nyuma, lokombo la Yɔsɛfu mbatanema lo dihole dia Efrayimɛ.​—Ɛny 7:8.

Woho woshilami lokombo la Yɔsɛfu lo Ɛnyɛlɔ 7:8 mɛnyaka dia prɔfɛsiya kakate Jakɔbɔ la ntondo ka nde mvɔ, kakakoke ndjendana ndo l’Isariyɛlɛ wa lo nyuma. Ɔnkɔnɛ, ekɔ dui di’ohomba mɛna dia Kanga Wolo laki Jakɔbɔ, mbuta ate Jehowa Nzambi, akatosha Kristo Yeso oko Olami w’ɔlɔlɔ w’ɛkɔkɔ ɔnɛ lakakimɔ lɔsɛnɔ lande lo wahɔ wa “ɛkɔkɔ” ande. (Jni 10:11-16) Kristo Yeso ekɔ nto dive dia ntshuku di’etshina kohikami tɛmpɛlɔ ka Nzambi kokengami l’Isariyɛlɛ wa lo nyuma. (Ɛf 2:20-22; 1Pe 2:4-6) Olami w’ɛkɔkɔ ndo dive sɔ ekɔ kaamɛ la Nzambi Kanga-Wolo- Tshɛ.​—Jni 1:1-3; Ets 7:56; Hɛb 10:12; ɛdika la Eta 49:24, 25.

NGƆNDƆ KA DIVWA 9-15

AKAMBO W’OHOMBA W’OMA L’ƆTƐKƐTA WA NZAMBI OSAMBO 82-84

Ngɛnangɛna waɛsɛ wele la yɛ

wp16.6 8 od. 2-3

Wetshelo wakondjaso oma le tofudu ta l’olongo

Anto wakadjasɛka la Jɛrusalɛma wakeyaka tɛngɛnga, nɛ dia tɔ salaka tokefu lo ediko. Tɔmɔtshi takasalaka tokefu lo tɛmpɛlɔ kakake Sɔlɔmɔna. Ondo tɛngɛnga takasale tokefu tatɔ lo tɛmpɛlɔ takɛnaka ɔnɔnyi tshɛ dia ɔsɔ aki dihole di’ekokelo, lɛnɛ akawakokaka mbishɛ anatɔ aha l’ofukutanu..

Ofundji w’Osambo 84, mbuta ate, ɔnaki Kɔra lakakambaka lo tɛmpɛlɔ lomingu ɔtɔi l’ɔkɔngɔ wa ngɔndɔ shamalo tshɛ akɛnaka tokefu tɔsɔ lo tɛmpɛlɔ. Lo nkombola dia monga oko yɛngɛnga yakadjasɛka nshi tshɛ lo luudu la Jehowa, nde akate ate: “Ande ngandji kokami Tabɛrnaklɛ kayɛ ka diambo lee, wɛ Jehowa kanga lolembelembe! Tshondo yami tshɛ nomɔlomɔka, eelo, dimi mbokaka nsaki k’efula, ka asɛkɛ wa Jehowa. Kaanga fudu tanaka ngelo lɛkɔ ndo yɛngɛnga ndjatanɛka kefu, lɛnɛ akokɛyɔ anayɔ suke la elambwelo kayɛ ka diambo, wɛ Jehowa kanga lolembelembe, Nkumekanga kami ndo Nzambi kami!” (Osambo 84:1-3) Onde sho l’anaso mongaka la nsaki ndo la lowando laamɛ dia tanemaka mbala la mbala kaamɛ l’ase etshumanelo kaki Nzambi?​—Osambo 26:8, 12.

w08 7/15 30 od. 3-4

Toyadje eyango wele la ekanelo k’ɔlɔlɔ, ko tayonga l’ɔngɛnɔngɛnɔ

Lotshundu l’osombe ndo yonge ya kɔlɔ kokaka todjɛ wekamu ɛmɔtshi lo kɛnɛ kakokaso sala l’olimu wa Jehowa. Naka wɛ ekɔ ombutshi, wɛ mbeyaka fɔnya dia wɛ kondjaka paka yema ya wahɔ tshitshɛ oma lo wekelo w’onto ndamɛ kana oma lo nsanganya y’Akristo nɛ dia wɛ shishaka wenya ndo wolo ayɛ efula dia kokɛ anayɛ wa totshitshɛ. Ko, shi mbeyaka monga dia naka wɛ mbika washo paka l’elelo wele la yɛ kete tena dimɔtshi dui sɔ kokaka koshimba dia wɛ ndjadjɛ kânga eyango wakokayɛ kotsha?

Ambeta ɛnɔnyi nunu, ose Lɛwi ɔmɔtshi akalange sala dikambo dimɔtshi diakinde komonga l’akoka wa sala. Nde aki la diɛsɛ dia lânde dia kamba l’edja ka mingu hiende ɔnɔnyi tshɛ lo tɛmpɛlɔ. Koko, nde akɛnya nsaki kande ka tshikala pondjo pondjo suke la elambwelo. (Osam. 84:1-3) Kakɔna kakakimanyiya pami ka kɔlamelo kɛsɔ dia nde ngɛnangɛna la diɛsɛ diaki lande? Nde akashihodia dia tshikala kânga lushi ɔtɔi l’asɛkɛ wa tɛmpɛlɔ aki diɛsɛ dia lânde. (Osam. 84:4, 5, 10) Woho akɔ wâmɛ mbele, l’ɔtɛ wa sho mbika washo paka l’elelo aso sho pombaka sala la wolo dia sɛdingola ndo shihodia eyango wakokaso kotsha.

w20.01 17 od. 12

Jehowa Nzambi kayɛ kɔsaka la nɛmɔ!

12 Naka wɛ ekɔ lo diɛnɛ la hemɔ, kete yashikikɛ dia Jehowa mbeyaka okakatanu wele la yɛ. Sɛngasɛngande dia kokimanyiya dia wɛ monga la kanyi y’ɔlɔlɔ lo kɛnɛ kendana la okakatanu wele layɛ. Oma laasɔ, kamba la Bible dia ntana losango l’ekeketshelo lakadje Jehowa. Ka washo lo avɛsa wɛnya woho wɔsa Jehowa ekambi ande la nɛmɔ efula. Naka wɛ nsala ngasɔ, kete wɛ ayɛna dia Jehowa ekɔ ɔlɔlɔ le wanɛ tshɛ wookambɛ la kɔlamelo.​—Os. 84:11.

Diangɔ di’oshinga wolo dia lo nyuma

it-2-F 459

Ɔna etshike

Lam’ele aki dui dia wɔdu dia minya weho w’anto wa ngasɔ wakasowaka ndo waki komonga l’ɔtɛkɛtɛdi yimba, Jehowa akakambe l’etelo k’ɔnɛ: “Ɔna etshike” dia menda dia kana ase Isriyɛlɛ waki la losembwe kana bu. Etena kaki wodja la lo nyuma la dimɛna, vɔ wakasalɛka ɔna etshike akambo lo yoho ya dimɛna. Etena kaki losembwe komonga lo wodja, ɔna etshike akanyɛmaka yimba ndo dui sɔ diakɛnyaka dia wodja wambotakɔ mboka. (Os 82:3; 94:6; Isa 1:17, 23; Jɛr 7:5-7; 22:3; Ɛzk 22:7; Zɛk 7:9-11; Mal 3:5) Jehowa akadjaka anto wakasoyaka ɔna etshike mananu. (Eoh 27:19; Isa 10:1, 2) Jehowa akate dia nde ekɔ Otshungodi (Tok 23:10, 11), Okimanyedi (Os 10:14) ndo She (Os 68:5) ana wa tshike. Jehowa ekɔ ɔnɛ latosambolaka kilombo lo wahɔ awɔ (Eoh 10:17, 18), la waoka kɛtshi (Hɔs 14:3), la wakimanyiya (Os 146:9) ndo ɔnɛ lalama nsɛnɔ yawɔ.​—Jɛr 49:11.

Akristo wa mɛtɛ mbeyamaka lo woho wɔsawɔ ana wa tshike ndo wadi waki edo la nɛmɔ. Ombeki Jakɔba akafundɛ Akristo ate: “Ɔtɛmwɛlɔ wele pudipudi ndo waha la vadi lo washo wa Nzambi Shɛso vɔ ɔnɛ: Nkimanyiya ana wa tshike la wadi waki edo lo asui awɔ ndo ndjalama diaha monga la vadi ya l’andja ɔnɛ.”​—Jak 1:27.

NGƆNDƆ KA DIVWA 16-22

AKAMBO W’OHOMBA W’OMA L’ƆTƐKƐTA WA NZAMBI OSAMBO 85-87

Dɔmbɛlɔ tokimanyiyaka dia mbikikɛ

w12 5/15 25 od. 10

Onde wɛ kɛnɛmɔlaka lotombo la Jehowa?

10 Dia nkɛnɛmɔla lotombo laki Nzambi, sho pombaka nto ‘ntetemala nɔmba.’ (Romo 12:12) Sho pombaka nɔmba Jehowa dia nde tokimanyiya dia mbokambɛ lo yoho yetawɔnde. Ndo nto, sho kokaka mbɔlɔmba nyuma kande k’ekila dia sho monga la mbetawɔ k’efula, wolo wa nshika tanga la ntondo k’ehemba ndo l’akoka wa ‘nembetshiya ɔtɛkɛta w’akambo wa mɛtɛ dimɛna.’ (2 Tim. 2:15; Mat. 6:13; Luka 11:13; 17:5) Oko watendɛka ɔna le she, sho lawɔ pombaka mendɛka le Jehowa Shɛso. Naka sho mbɔlɔmba dia nde tokimanyiya dia sho ndeka mbokambɛ, kete nde ayotokimanyiya. Tatɔfɔnyake pondjo ɔnɛ tayowosanya naka sho mbɔlɔmba. Lo dihole dia nsala ngasɔ, nyɛsɔ tôtombolake oma l’alɔmbɛlɔ aso, towokake losaka, toyangake ɛlɔmbwɛlɔ kande djekoleko etena keso la ntondo k’ehemba ndo tɔ̂lɔmbake dia nde tokimanyiya dia mbokambɛ lo yoho yatombola lokombo lande l’ekila.​—Osam. 86:12; Jak. 1:5-7.

w23.05 13 od. 17-18

Woho wakadimola Jehowa alɔmbɛlɔ aso

17 Adia Osambo 86:6, 7. Omembi w’esambo Davidɛ, akayashikikɛ dia Jehowa akahokamɛka ndo akakadimolaka alɔmbɛlɔ ande. Wɛ lawɔ koka monga l’eshikikelo kɛsɔ. Bɛnyɛlɔ diɔtɛkɛtshiso lo sawo nɛ toshikikɛka dia Jehowa koka tosha lomba ndo wolo weso la wɔ ohomba dia mbikikɛ. Nde mbeyaka nkamba la nkumbo kaso ka lo nyuma kana kaanga l’anto wahɔtɛmɔla l’etena kɛnɛ dia tokimanyiya lo yoho mɔtshi.

18 Kaanga mbahatokadimolaka Jehowa alɔmbɛlɔ aso lo yoho yalongamɛso, sho mbeyaka dia nde ayowakadimola. Nde ayotosha paka kɛnɛ keso la tɔ ohomba ndo l’etena mɛtɛ keso la tɔ ohomba. Ɔnkɔnɛ tetemala nɔmba la mbetawɔ, l’eshikikelo dia Jehowa ayokokokɛ l’etena kɛnɛ ndo dia nde ayokotsha “nsaki ka ɛngɔ tshɛ kasɛna” lo andja w’oyoyo wayaye.​—Os. 145:16.

Diangɔ di’oshinga wolo dia lo nyuma

it-1-F 492 od. 2

Otema

Kamba “l’otema ɔtɔi.” Otema wa mɛtɛ mɛtɛ pombaka monga otondo dia vɔ nkamba dimɛna, koko otema wa didjidji kokaka kahanyema. Davidɛ akalɔmbɛ ɔnɛ: “Osanganya otema ami dia mboka lokombo layɛ wɔma,” dui sɔ mɛnyaka dia onto koka monga l’otema w’atɔnyi lo kɛnɛ kendana la nsaki ndo awui wawotsha wɔma. (Os 86:11) Onto la ngasɔ koka monga ‘la otema wokahanyemi,’ mbuta ate ntɛmɔla Nzambi aha l’ohetoheto. (Os 119:113; Ɛny 3:16) Onto koka monga ndo “l’etema ehende” (tshɛkɛta lo tshɛkɛta, l’otema ɔmɔtshi ndo l’otema okina), mpemba dia kambɛ ewandji ehende kana nsɛma lo mbuta kashi dia wɛ ekɔ lo nsala dui dimɔtshi etena kele wɛ ekɔ lo nkanyiya dui dikina. (1Ɛk 12:33; Os 12:2, nɔtɛ) Yeso akaanya la wolo tshɛ lɔsɛnɔ la dungi pende lele l’anto asɔ wele l’etema ehende.​—Mat 15:7, 8.

NGƆNDƆ KA DIVWA 23-29

AKAMBO W’OHOMBA W’OMA L’ƆTƐKƐTA WA NZAMBI OSAMBO 88-89

Ɛlɔmbwɛlɔ ka Jehowa mboleki dimɛna

w17.06 28 od. 5

Tosuke lowandji la Jehowa!

5 Tende ɔkɔkɔ okina wɛnya lande na kele Jehowa ekɔ la lotshungɔ la nɔmbɔla. Nde kambaka la lowandji lande lo yoho ya kokele. Nde totɛka ɔnɛ: “Dimi kele Jehowa, Ɔnɛ lɛnya ngandji ka kɔlamelo, losembwe ndo sambo k’ɔlɔlɔ la nkɛtɛ, nɛ dia lo akambo asɔ mbangɛnangɛnami.” (Jɛr. 9:24) Jehowa bu l’ohomba w’ɛlɛmbɛ w’anto dia mbokimanyiya dia nshikikɛ kɛnɛ kele ɔlɔlɔ. Koko, nde shikikɛka atɔndɔ wendana la kɛnɛ kele ɔlɔlɔ. Ndo Jehowa mbidjɛka anto ɛlɛmbɛ wohikami lo losembwe lande la kokele. Omembi w’esambo akate ate: “Kiti kayɛ ka lowandji mbikama lo losembwe la sambo k’ɔlɔlɔ.” Diakɔ diele, ɔlɛmbɛ tshɛ, tɔndɔ ndo yɛdikɔ tshɛ y’oma le Jehowa yekɔ ɔlɔlɔ. (Os. 89:14; 119:128) Satana mbutaka dia Jehowa ekɔ Ɔnɔmbɔdi wele bu la losembwe. Koko, Satana ndamɛ hakoke mbela losembwe l’andja ɔnɛ.

w17.06 29 od. 10-11

Tosuke lowandji la Jehowa!

10 Ɛlɔmbwɛlɔ ka Jehowa bu ka la ngala. Diakɔ diele, wanɛ wookitanyiya hawoyaoke lo shasa ndo wekɔ l’ɔngɛnɔngɛnɔ efula. (2 Kɔr. 3:17) Davidɛ akate lo dikambo dia Jehowa ate: “Lalende kele lɔnɛnɛ ndo lotombo; wolo ndo ɔngɛnɔngɛnɔ wekɔ lo dihole diadjasɛnde.” (1 Ɛk. 16:7, 27) Omembi w’esambo Etana akafunde ate: “Ɔngɛnɔngɛnɔ le anto weya mbida ekoko w’ɔngɛnɔngɛnɔ. Jehowa le, vɔ kɛndakɛndaka lo osase w’elungi kayɛ. Vɔ ngɛnangɛnaka lo lokombo layɛ lushi l’otondo, ndo vɔ wambodiyama lo losembwe layɛ.”​—Os. 89:15, 16.

11 Etena kayotoleka nkana yimba lo ɔlɔlɔ wa Jehowa, mbayotoleka nshikikɛ ɔnɛ ɛlɔmbwɛlɔ kande mboleki tshɛ dimɛna. Sho ndjaokaka oko omembi w’esambo wakatɛ Nzambi ate: “Lushi ɔtɔi lo asɛkɛ ayɛ ndeka nshi kinunu (1000) dihole dikina tshɛ!” (Os. 84:10) Jehowa mbakatotonge, diakɔ diele nde mbeyaka shikaa kɛnɛ kayotosha ɔngɛnɔngɛnɔ. La lokaho tshɛ nde toshaka diangɔ efula oleki kɛnɛ kele la so ohomba. Dikambo tshɛ diatɔlɔmba Jehowa dia nsala diekɔ lo wahɔ aso hita. Kaanga naka sho pombaka ndjahondja awui amɔtshi, tayongaka nshi tshɛ l’ɔngɛnɔngɛnɔ naka sho nkitanyiya Jehowa.​—Adia Isaya 48:17.

w14 10/15 10 od. 14

Tonge la mbetawɔ ka wolo lo Diolelo

14 Tayanga nsɛdingola kɛnɛ kakalake Jehowa Nkumekanga Davidɛ ka l’Isariyɛlɛ wedjedja lo sheke yakadje Nzambi la Davidɛ. (Adia 2 Samuele 7:12, 16.) Jehowa akadje la Davidɛ sheke shɔ etena kakolɛka Davidɛ la Jɛrusalɛma ndo nde akolake ɔnɛ Mɛsiya ayotomba oma lo ɔlɔndji ande. (Luka 1:30-33) Jehowa akanyomosha tolembetelo tokina tendana la ɔlɔndji wa nkumbo kakahombe Mɛsiya ntomba. Nde akate dia kanula ya l’ɔlɔndji waki Davidɛ shɔ mbakahombe monga ‘la lotshungɔ’ la mbidjasɛ lo kiti ka Diolelo diaki Mɛsiya. (Ezek. 21:25-27) Lo tshimbo yaki Yeso, lowandji laki Davidɛ ‘layushikikala pondjo.’ Mbokɛmaka dia kanula yaki Davidɛ ‘yayotshikalaka pondjo pondjo ndo kiti kande kayoshikikala pondjo oko wonya.’ (Osam. 89:34-37) Lo mɛtɛ, ɛlɔmbwɛlɔ kaki Mɛsiya hatonga l’awui wa lokeso ndo tɔ kayotshikalaka pondjo pondjo!

Diangɔ di’oshinga wolo dia lo nyuma

cl 281 od. 4-5

“Wɛmɛ oto kele kɔlamelo”

4 Lo ndjela Afundelo wa lo Hɛbɛru, “kolamelu” kɛdikɛdi lɔsɛngɔ lokakatanyi la ngandji otsha le ɛngɔ kɛmɔtshi, polo lama wayokotshama oyango wendana la ɛngɔ kakɔ. Oko wele kɔlamelo ɛnamelo ka ngandji, yɔ ndeka omamemelo nɛ dia onto mongaka la omamemelo l’ɔtɛ wa ɔkɛndɛ ɔmɔtshi wahombande kotsha. Koko ngandji mbatshutshuya onto dia monga la kɔlamelo. Naka omembi w’esambo akatɛkɛta dikambo dia ngɔndɔ oko “omenyi wa kolamelu l’ulungu,” kete lo woho ɔnɛ wɛnamatɔ mbala la mbala l’otsho lo olongo. (Osambu 89:37) L’ɔtɛ wa dikambo sɔ, mbele ngɔndɔ la kɔlamelo. Koko ngɔndɔ bu la kɔlamelo yalembetshiyama lo Bible nɛ dia, lo ndjela Bible, lam’ele kɔlamelo ekɔ ɛnamelo ka ngandji, dionga sɔ bu le diangɔ.

5 Lo ndjela kanyi yele layɔ lo Afundelo, kɔlamelo pɛtshahɛtshaka. Ɔkɛnɛmwɛlɔ ayɔ mɛnyaka dia diɔtɔnganelo diekɔ lam’asa onto lele la kɔlamelo nde la onto lɛnyande kɔlamelo yakɔ. Kɔlamelo hengengɔ oko asuku wa lo ndjale wengengɔ la lɔpɛpɛ. Koko kɔlamelo kana ngandji ka kɔlamelo mongaka shikaa ndo la wolo wa tondoya ekakatanu woleki tshɛ wolo.

NGƆNGƆ KA DIVWA 30– NGƆNDƆ KA DIKUMI 6

AKAMBO W’OHOMBA W’OMA L’ƆTƐKƐTA WA NZAMBI OSAMBO 90-91

Yaɛkɛ le Jehowa dia taloya lɔsɛnɔ layɛ

wp19.3 5 od. 3-5

Anto wekɔ lo nsala eyangelo dia ntaloya lɔsɛnɔ

Aha ambeyi wa siansɛ tshɛ mbetawɔ dia ekɔ esakelo ɛmɔtshi wakoka nshimba onto dia ntshunda osombe ndo nsɛna edja oleki woho wasɛna onto ɛlɔ kɛnɛ. Kɛnɛ kele mɛtɛ ele, ntatɛ lo ntambe ka 19, anto wɔsɛna yema y’edja. Wambotatɛ nsɛna edja l’ɔtɛ wadjawɔ pudipudi l’ahole wodjashiwɔ, l’ɔtɛ wakambawɔ l’ekanga washimba onto dia mbɔsa hemɔ kana ekanga ekina washidiya wa hemɔ efula. Ambeyi wa siansɛ amɔtshi mbetawɔka dia anto sɛnaka l’ɛse kana ndekana lofulo l’ɛnɔnyi shikaa lahombawɔ nsɛna.

Ambeta ɛnɔnyi oko 3 500, Mɔsɛ ofundji wa Bible akate ɔnɛ: “Otale wa lɔsɛnɔ laso ekɔ ɛnɔnyi 70 kana 80 naka onto ekɔ la wolo wa laande. Koko vɔ wambololanɛ la paa ndo la lɔkɔnyɔ; vɔ mbetaka esadi esadi, ko sho mfumbɔ.” (Osambo 90:10) Oyadi welo akɔna wadja anto dia ntaloya lɔsɛnɔ, lɔsɛnɔ l’onto mongaka paka woho wakate Mɔsɛ.

Lo wedi okina, ditongami dimɔtshi, ɛnyɛlɔ woho ɔmɔtshi wa nyama watanema lo ndjale welɛwɔ oursin kokaka nsɛna ɛnɔnyi ndekana 200 ndo osongo welɛwɔ séquoia géant kokaka nsɛna ɛnɔnyi nunu. Naka sho mbɛdika otale wa lɔsɛnɔ laso la wa diangɔ sɔ ndo diangɔ dikina diakatongama, kete sho kokaka ndjambola ɔnɛ: ‘Onde lɔsɛnɔ l’ɛnɔnyi 70 kana 80 lɔnɛ layokomɛ paka nganɛ oto?’

wp19.1 5, kiombo

Naa lokombo la Nzambi?

Ɔsɔ ekɔ dimbola diokoyaokaka anto efula. Ondo ndo wɛ la wɔ amboyaokaka diɔ. L’ɛtɛkɛta ekina sho koka dioka ɔnɛ: Naka andja ndo ɛngɔ tshɛ kele lɔkɔ pombaka monga la kiɔkɔ mɔtshi kana otungi ɔmɔtshi, ko oma le nde akaye Nzambi?

Ambeyi wa siansɛ efula mbetawɔka dia andja wɛnama wekɔ l’etatelo. Lo yoho yɔtɔnɛ la kanyi shɔ, divɛsa dia ntondo dia lo Bible mbutaka ɔnɛ: “Lo etatelo, Nzambi akatonge olongo la nkɛtɛ.”​—Etatelo 1:1.

Andja wɛnama kokoka ndjatonga vɔamɛ; vɔ kokoka ndja oyaya. Ndooko ɛngɔ kakoka ndja oyaya. Otondonga ndooko ɛngɔ kaki la ntondo k’andja monga, tshike andja bu ɛlɔ kɛnɛ. Kaanga mbele ekɔ wolo sho nshihodia dui sɔ tshɛ lo tshɛ, onto ɔmɔtshi lokongaka ndo lele bu l’andja wɛnama la dia monga lo kiɔkɔ ya andja ndo kɛnɛ tshɛ kele lɔkɔ. Jehowa Nzambi ekɔ la wolo ndo lomba laha l’elelo nde ekɔ nyuma, nde mbele otungi wa diangɔ tshɛ, nde kotongama ndo nde bu l’etatelo.​—Joani 4:24.

Bible mbutaka lo dikambo dia Nzambi ɔnɛ: “La ntondo k’akona mbotɔ kana ka wɛ ntondja nkɛtɛ ndo andja, oma ko mɔmbɔkɔmbɔla ndo pondjo pondjo, wɛ kele Nzambi.” (Osambo 90:2) Ɔnkɔnɛ, Nzambi ndamɛ oto mbokongaka nshi tshɛ. Diakɔ diele, “lo etatelo” nde akatonge andja wɛnama.​—Ɛnyɛlɔ 4:11.

w22.06 18 od. 16-17

Woho watokimanyiya ngandji dia ntondoya wɔma

16 Satana mbeyaka dia sho mbɔsaka lɔsɛnɔ laso la nɛmɔ. Koko nde mbutaka dia tayoyahondja ɛngɔ tshɛ kele laso, mbidja ndo diɔtɔnganelo diasaso la Jehowa dia nkokɛ lɔsɛnɔ laso. (Jɔbɔ 2:4, 5) Satana bu la shadiya! Lam’ele nde ekɔ “ɔnɛ lele la akoka wa ndjakisha,” Satana pembaka nkamba la wɔma wele laso wa nyɔi dia tokonya dia sho nsɛka Jehowa. (Hɛb. 2:14, 15) Lo tena dimɔtshi, ekambi waki Satana manɛka atɛmɔdi wa Jehowa dia mbadiaka naka vɔ hawɔsɛki mbetawɔ kawɔ. Lo tena dikina, Satana koka mɛna dia tekɔ l’ohomba w’esakelo ka wanyandja ndo nde koka nkamba la dui sɔ dia tokonya dia sho nsekola ɛlɛmbɛ wa Nzambi. Adɔkɔtɛlɛ w’aseka enganga kana ase nkumbo wele bu ambetawudi koka tɔsɛngiya dia mbetawɔ nkaloya dikila, dui diasekola ɛlɛmbɛ wa Nzambi. Kana onto ɔmɔtshi mbeyaka tetawoya osakelo ɔmɔtshi walɔshana l’atɔndɔ wa lo Bible.

17 Kaanga mbele hatolange mvɔ, sho mbeyaka dia Jehowa hotshika toka ngandji kaanga naka tambovɔ. (Adia Rɔmɔ 8:37-39.) Etena kavɔ angɛnyi wa Jehowa, nde mbalamaka lo yimba yande wate kana oko vɔ wekɔ la lɔsɛnɔ. (Luka 20:37, 38) Nde kombolaka mbaolola. (Jɔbɔ 14:15) Jehowa akafute oshinga wele la nɛmɔ di’efula l’oyango wa sho ‘nkondja lɔsɛnɔ la pondjo.’ (Jni. 3:16) Sho mbeyaka woke woke wa ngandji katoka Jehowa ndo woho wayakiyanyande dikambo diaso. Laasɔ, lo dihole dia nsɛka Jehowa etena keso la hemɔ kana kambowotanɛ dia todiaka, sho nyangaka esambelo, lomba ndo ekeketshelo oma le nde. Kɛsɔ mɛtɛ mbakasale Valérie nde l’omɛnde.​—Os. 41:3.

Diangɔ di’oshinga wolo dia lo nyuma

wp17.5 5

Onde wɛ ekɔ la ondjelo ɔmɔtshi wakolama?

Bible hetsha dia onto tshɛ ekɔ la ondjelo ɔmɔtshi wolama. Kɛnɛ kele mɛtɛ ele, Yeso akate mbala kɛmɔtshi ɔnɛ: “Nyewɔ dia mɔnyɔla anto wayakitshakitsha oko ana w’akɛnda [ambeki waki Kristo]. Nɛ dia lo mɛtɛ kanyotɛmi nte: Andjelo awɔ watɛnaka nshi tshɛ elungi ka Papa lele l’olongo.” (Mateo 18:10) Ɔnkɔnɛ, lo dihole dia mɛnya dia onto tshɛ ekɔ la ondjelo ɔmɔtshi wolama, Yeso akataka tsho dia andjelo ndjashaka tshɛ le ɔmɔmɔ la l’atei w’ambeki ande. Diakɔ diele, atɛmɔdi wa mɛtɛ hawoyadje lo waale tshanana lo mfɔnya ɔnɛ andjelo wa Nzambi wayowakokɛ.

Onde kɛsɔ nangaka mbuta ɔnɛ andjelo hawokimanyiya anto? Ndooko. (Osambo 91:11) Anto amɔtshi ndjaokaka dia Nzambi mbashaka ekokelo ndo ɛlɔmbwɛlɔ oma le andjelo. Kenneth, lakatatɛkɛtshi lo sawo dia ntondo, ekɔ ɔtɔi ɔmɔtshi l’atei w’anto wayaoka ngasɔ. Lam’ele hatokoke tshininala paka lo kɛnɛ kataso, ondo nde mbeyaka monga la shadiya. Mbala efula Ɛmɛnyi wa Jehowa mɛnaka mɛtɛ ka ekimanyielo ka andjelo etena kayashawɔ l’olimu awɔ w’esambishelo. Koko lam’ele andjelo hawɛnama, sho hatokoke mbuta polo lo yɛdikɔ yakɔna yakamba Nzambi la wɔ dia nkimanyiya anto lo toho totshikitanyi. Ɔnkɔnɛ, bu kɔlɔ naka sho nkaloya Kanga-Wolo-Tshɛ losaka lo ekimanyielo tshɛ kakokande tosha.​—Kɔlɔsayi 3:15; Jakɔba 1:17, 18.

NGƆNDƆ KA DIKUMI 7-13

AKAMBO W’OHOMBA W’OMA L’ƆTƐKƐTA WA NZAMBI OSAMBO 92-95

Kambɛ Jehowa mbele yoho ya lɔsɛnɔ loleki dimɛna!

w18.04 26 od. 5

Ɛlɔngɔlɔngɔ l’esekaseka, onde nyekɔ lo ndjasha tshɛ l’eyango wa lo nyuma?

5 Ɔkɔkɔ woleki ohomba wa ndjadjɛ eyango wa lo nyuma ele, dia mbisha Jehowa losaka l’ɔtɛ wa ngandji kande ndo l’ɔtɛ wa kɛnɛ kakandasale lo dikambo diaso. Omembi w’esambo ɔmɔtshi akafunde ate: “Ekɔ ɔlɔlɔ mbisha Jehowa losaka . . . Nɛ dia wɛ akangɛnyangɛnya l’ɔtɛ w’etsha ayɛ, wɛ Jehowa; l’ɔtɛ wa elimu w’anya ayɛ, kadami ekoko w’ɔngɛnɔngɛnɔ.” (Os. 92:1, 4) Ohokanyiya kɛnɛ tshɛ kakakosha Jehowa: lɔsɛnɔ layɛ, mbetawɔ kayɛ, Bible, etshumanelo ndo elongamelo ka ndjɔsɛna pondjo pondjo lo Paradiso. Etena kayadjɛyɛ eyango wa lo nyuma, wɛ mɛnyaka Jehowa dia wɛ ekɔ la lowando l’ɔtɛ wa diangɔ sɔ tshɛ ndo dui sɔ ndekaka kosukanya la nde.

w18.11 20 od. 8

Alɔmbɔla yimba yayɛ?

8 Oko ombutshi w’ɔlɔlɔ, Jehowa nangaka di’anande ndeka monga la lɔsɛnɔ l’ɔngɛnɔngɛnɔ. (Isa. 48:17, 18) Diakɔ diele, nde tetshaka atɔndɔ wendana la lɔkɛwɔ ndo woho wahombaso salɛ anto akina akambo. Nde tɔlɔmbaka dia sho mbeka dia mɛna akambo woho wawaɛnande ndo nsɛna lo yoho yɔtɔnɛ l’atɔndɔ ande. Dui sɔ hatodje lo shasa. Koko, dui sɔ tetɛka akanga wa tomba ndo tokimanyiyaka dia mbɔsa tɛdikɔ toleki amɛna. (Os. 92:5; Tok. 2:1-5; Isa. 55:9) Sho koka ntetemala monga la awui walangaso, koko tayosala ɛsɔnwɛlɔ wayotosha ɔngɛnɔngɛnɔ. (Os. 1:2, 3) Naka sho monga la tokanyi ta Jehowa, kete tayokondja wahɔ lo toho efula!

w20.01 19 od. 18

Jehowa Nzambi kayɛ kɔsaka la nɛmɔ!

18 Etena katatatshunde osombe, sho koka monga l’eshikikelo dia Jehowa aakakoke nkamba la so. (Os. 92:12-15) Yeso akatetsha dia oyadi elelo akɔna wele la so lo kɛnɛ kendana l’akoka aso kana oyadi mɛnamaka dia welo wadjaso bu efula, Jehowa mbɔsaka la nɛmɔ kɛnɛ tshɛ kakokaso nsala l’olimu ande. (Luka 21:2-4) Diakɔ diele, ka washo lo kɛnɛ kakokayɛ nsala. Ɛnyɛlɔ, wɛ koka nsawola l’anto awui wendana la Jehowa, nɔmba dikambo di’ananyɔ, ndo nkeketsha anto akina dia ntshikala la kɔlamelo. Jehowa kɔsaka oko okambi kaamɛ la nde, aha l’ɔtɛ wa kɛnɛ kasalayɛ, koko l’ɔtɛ wookitanyiyayɛ la lolango.​—1 Kɔr. 3:5-9.

Diangɔ di’oshinga wolo dia lo nyuma

cl 176 od. 18

‘Ande woke wa lomba laki Nzambi!’

18 Tende woho wakatɛkɛta ɔpɔstɔlɔ Paulo lo dikambo dia lomba laki Jehowa lahakoke mbɛdikama: “Ya ndi wuki w’ongonyi wa [lo]mba ndu wa ewu ka [Nzambi] li! Ndi dumbwelu diandi diaha manema fundu, la mbuka yandi yaheyama nonda li!” (Romo 11:33) Woho wakandatatɛ divɛsa sɔ l’ɛtɛkɛta wa diambo w’ɔnɛ “Ya ndi,” mɛnyaka dia ɔpɔstɔlɔ akambe efula ndo aki la dilɛmiɛlɔ di’efula lo dikambo sɔ. Tshɛkɛta ya lo Grɛkɛ yakakambe lande dia tɛkɛta dikambo dia “wuki” kana ɔhɔngɔ fɔnaka efula la “difuku diaha l’ekomelo.” Ɔnkɔnɛ, ɛtɛkɛta ɛsɔ mbishaka eokelo k’oshika nɛ dia etena kasɛdingolaso lomba laki Nzambi ekɔ oko tekɔ lo nengɛ lo difuku diaha l’ekomelo, diasha yimba tshimba, di’ɔhɔngɔ efula, di’otale diahakoke woke adiɔ manema fundo kana sanga sango diadiɔ ndo mɛnya kiambokambo tshɛ ya lo difuku diakɔ. (Osambu 92:5) Kema tekɔ totshitshɛ t’efula la ntondo ka lomba lɔsɔ?

NGƆNDƆ KA DIKUMI 14-20

AKAMBO W’OHOMBA W’OMA L’ƆTƐKƐTA WA NZAMBI OSAMBO 96-99

“Nyewoya lokumu l’ɔlɔlɔ”!

w11-F 1/3 6 od. 1-2

Lokumu l’ɔlɔlɔ kɛdikɛdi na?

AKRISTO pombaka nsambisha lokumu l’ɔlɔlɔ la Diolelo lo mbutɛ anto akambo wendana la lɔ ndo lo mbalembetshiya dia Diolelo di’ekɔ lowandji la l’andja w’otondo layɔlɔmbɔla nkɛtɛ la losembwe. Koko, etelo k’ɔnɛ: “Lokumu l’ɔlɔlɔ” kambemaka lo Bible lo toho tokina. Ɛnyɛlɔ, “lokumu l’ɔlɔlɔ la panda” (Osambo 96:2); “lokumu l’ɔlɔlɔ laki Nzambi” (Rɔmɔ 15:16) ndo “lokumu l’ɔlɔlɔ lendana la Yeso Kristo.”​—Makɔ 1:1.

Lo tshena pe, lokumu l’ɔlɔlɔ mendanaka l’akambo wa mɛtɛ tshɛ wakate Yeso ndo wakafunde ambeki ande. La ntondo kande mbidɛ otsha l’olongo nde akatɛ ambeki ande ate: “Nyotshu ndo nyetɛ anto wa lo wedja tshɛ ambeki, nyaabatize lo lokombo la Papa ndo la Ɔna ndo la nyuma k’ekila, nyowaetshake dia nkitanyiya akambo tshɛ wamomonyodjangɛ.” (Mateo 28:19, 20) Ɔnkɔnɛ, ɔkɛndɛ w’Akristo wa mɛtɛ bu tsho wa mbewoya anto akina akambo wendana la Diolelo, koko vɔ pombaka nto nsala la wolo dia mbaetɛ ambeki.

w12 9/1 16 od. 1

Kakɔna kayosalema lo lushi la kilombo?

Oko wadiɛnya osato wa lo lonya l’omi, anto efula fɔnyaka ɔnɛ lo lushi la kilombo miliyara y’anto wayemala la ntondo ka kiti kaki Nzambi dia vɔ nomboshama lo ndjela etsha wakawatshaka ntondo, mbuta ate amɔtshi wayolongola difuto dia tɔsɛna l’olongo ndo akina wayɔhɛnyahɛnyamaka lo ifɛrnɔ. Koko, Bible mɛnyaka dia oyango wele la lushi la kilombo ele wa ntshungola anto oma lo wɛngiya. (Osambo 96:13) Nzambi akasɔnɛ Yeso dia monga Shushi yayela losembwe l’andja w’otondo.​—Adia Izaya 11:1-5; Etsha 17:31.

w12 9/15 12 od. 18-19

Wɔladi wayonga l’edja k’ɛnɔnyi kinunu ndo ndekana

18 Diɔtɔnganelo dia dimɛna diaki lam’asawɔ la Nzambi sɔ diakalana etena kakayâsɛngiyaka Satana dia vɔ tɔmbɔkwɛ lowandji laki Jehowa. Koko ntatɛ oma ko 1914, Diolelo diaki Mɛsiya diekɔ lo tasale yema yema dia nɔngɔsɔla kâmɛ ndo diɔtɔnganelo diakalana sɔ. (Ɛf. 1:9, 10) L’edja k’Ɛlɔmbwɛlɔ ka Yeso k’ɛnɔnyi kinunu, akambo wa diambo weso ‘tatɛnyi’ ekotshamelo kawɔ polo ndo kakianɛ, wayokotshama ndoko onyake. L’ɔkɔngɔ diko, Ɛlɔmbwɛlɔ kɛsɔ ‘kayokoma l’ekomelo’ katɔ. Kakɔna kayosalema nto oma lâsɔ? Kânga mbakandalongola “lowandji tshɛ l’olongo ndo la nkɛtɛ,” Yeso bu la lotamanya. Nde bu la kanyi ya mbɔsa dihole diaki Jehowa. L’okitshakitsha tshɛ, nde “ayokimɔ Diolelo le Nzambi She.” Nde ayokamba la dihole ndo la lowandji lande “dia lotombo la Nzambi She.”​—Mat. 28:18; Flpɛ. 2:9-11.

19 Oma lâsɔ, ambolami wa Diolelo wayokoma kokele. Vɔ wayokoyaka ɛnyɛlɔ kaki Yeso ndo wayongaka suke dia nɛmbɛ lowandji laki Jehowa l’okitshakitsha. Vɔ wayonga la waaso wa mɛnya nsaki kele la wɔ ka nsala dui sɔ lo ntshikala la kɔlamelo l’ohemba w’ekomelo. (Ɛny. 20:7-10) L’ɔkɔngɔ diko, atunyi tshɛ, mbuta ate ɛdiɛngɛ ndo anto wa kɔlɔ wayolanyema pondjo pondjo. Ande ɔngɛnɔngɛnɔ wayonga la so l’etena kɛsɔ lee! Lam’ele Jehowa ayonga “laadiko dia tshɛ,” nkumbo kande ka l’andja w’otondo kayowotombolaka l’ɔnɛngɛnɔngɛnɔ tshɛ.​—Adia Osambo 99:1-3.

Diangɔ di’oshinga wolo dia lo nyuma

it-1-F 425

Osambo

Aha tsho lo dibuku di’Esambo mbatanema etelo “osambo w’oyoyo”, tɔ tanemaka ndo l’efundelo w’Isaya ndo w’ɔpɔstɔlɔ Joani. (Os 33:3; 40:3; 96:1; 98:1; 144:9; 149:1; Isa 42:10; Ɛny 5:9; 14:3) Ɔsɛdigwelo w’avɛsa wodinge etelo “osambo w’oyoyo” mɛnyaka dia osambo ɔsɔ membamaka l’ɔtɛ wa yoho mɔtshi y’oyoyo yambokamba Jehowa la lowandji lande la l’andja w’otondo. Oko wadiɛnya Osambo 96:10 wata ɔnɛ: “Jehowa aya Nkumekanga.” “Osambo w’oyoyo” ɔnɛ mɛnyaka yoho mɔtshi y’oyoyo yambokamba Jehowa la lowandji lande ndo shɛngiya yambonga la dui sɔ l’olongo ndo la nkɛtɛ.”​—Os 96:11-13; 98:9; Isa 42:10, 13.

NGƆNDƆ KA DIKUMI 21-27

AKAMBO W’OHOMBA W’OMA L’ƆTƐKƐTA WA NZAMBI OSAMBO 100-102

Ɛnya lowando lo ngandji ka kɔlamelo ka Jehowa

w23.03 12 od. 18-19

Woho wa ndjalɔngɔsɔla dikambo dia Batisimu

18 Ngandji otsha le Jehowa mbele dionga dioleki dimɛna, dionga dioleki tshɛ dimɛna diahombayɛ monga la diɔ. (Adia Tokedi 3:3-6.) Ngandji ka wolo otsha le Nzambi koka tokimanyiya dia ntondoya ekakatanu wa lo lɔsɛnɔ. Bible tɛkɛtaka mbala efula dia ngandji kakɔlamelo koka Jehowa ekambi ande. Ngandji ka kɔlamelo nembetshiyaka dia nde hatshikaki pondjo ekambi ande kana ntshika mbowaoka ngandji. (Os. 100:5) Wɛ akatongama l’efanelo ka Nzambi. (Eta. 1:26) Ngande wakokayɛ mɛnya woho wa ngandji kɛsɔ?

19 Totate la lowando. (1 Tɛs. 5:18) Lushi tshɛ, yambola wate: ‘Ngande wakamɛnya Jehowa ngandji kande?’ Oma laasɔ, yashikikɛ dia mbishaka Jehowa losaka l’alɔmbɛlɔ ayɛ, lo nshila awui shikaa wakandakosalɛ. Shihodia akambo wakosalɛ Jehowa le yɛ wɛmɛmɛ, nɛ dia nde kolangaka okowakashihodia ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ dui sɔ lo dikambo dia Jehowa. (Adia Ngalatiya 2:20.) Yambola wate: ‘Onde dimi nangaka mɛnya Jehowa ngandji kami lo wedi ami?’ Ngandji ka Jehowa kayokokimanyiya dia ntetemala nshika ntanga la ntondo k’ehemba ndo ekakatanu wahomana la yɛ. Kɛsɔ ayokotshutshuya dia wɛ nama mbekelo yayɛ y’amɛna ya lo nyuma, ntetemala mɛnya ngandji kokayɛ Shɔ lushi la lushi.

w23.02 17 od. 10

“Nyambalɛke, nyosungukalake.”

10 Waale ɛmɔtshi wahombaso mbewɔ vɔ ɛnɛ: Nkɛnya la nsaki y’onto lele bu olonganyi aso, wodjwelo wa wanu, deshi dia tshambandeko, todja ɛtɛkɛta wanyangiya anto akina, wendelo w’awui wa ngala, esato wɛnyawɔ anto etakataka, ndo awui akina wa woho ɔsɔ. (Os. 101:3) Otunyi aso Diabolo, ekɔ lo ntetemala nyanga waaso wa ndanya diɔtɔnganelo diasaso la Jehowa. (1 Pe. 5:8) Naka hatendji ɔlɔlɔ, kete Satana koka monɛ lo timba ndo l’etema aso ɔkɔmiya, awui waha bu la losembwe, lokaki, lohetsho, lotamanya, ndo tokumbɛkumbɛ. (Ngal. 5:19-21) Ntondotondo, wɛ mbeyaka mfɔnya dia tokanyi tɔsɔ bu waale. Koko naka hatɔshi tɛdikɔ dia tinya aha la ntshimbatshimba, kete tɔ tayotetemala mpama oko osongo wa lɔlɛngɔ ko ndjotosalɛ kɔlɔ.​—Jak. 1:14, 15.

w11 7/15 16 od. 7-8

Onde tayohokamɛka ɛhɛmwɛlɔ watosha Jehowa?

7 Kakɔna kalembetshiya mbewɔ embetsha wa kashi? Hatohombe mbalongola lo mvudu yaso kana mbasha mɔyɔ. Sho pombaka nto ntona dia mbadia ekanda awɔ, menda emisiɔ wa lo televiziɔ ndo fundanɛ la wɔ mesajɛ l’Ɛtɛrnɛtɛ. Lande na kahombaso mbɔsa yɛdikɔ ya wolo shɔ? L’ɔtɛ wa ngandji. Sho mbokaka ‘Nzambi ka mɛtɛ’ ngandji, diakɔ diahatayasha lo wetshelo wa kashi wanya Ɔtɛkɛta ande wa mɛtɛ. (Osam. 31:5; Joa. 17:17) Ndo nto, sho nangaka okongamelo waki Jehowa, lɛnɛ etshamaso akambo wa mɛtɛ watosha ekeketshelo wele oko lokombo laki Jehowa ndo kitshimudi ya lɔ, sangwelo diande lo dikambo dia nkɛtɛ, eongelo ka wanɛ wavɔ ndo elongamelo ka eolwelo. Onde wɛ kokaka mbohɔ woho wakayayaoke mbala ka ntondo kakayeke awui asɔ ndo akambo akina wa mɛtɛ wa diambo? Onde wɛ ayetawɔ nkesama oma le onto lɔnyɔla okongamelo waki Nzambi lɛnɛ etshamayɛ akambo wa mɛtɛ asɔ?​—Joa. 6:66-69.

8 Oyadi kɛnɛ tshɛ kayota embetsha wa kashi, hatohombe mbayela. Lande na kahombaso ntshɔ otsha le anto wɛdikama la safu diamboma bwa paka dia tokesama ndo tɔkɔmɔ alemba? Lo dihole dia nsala ngasɔ, nyɛsɔ toyashikikɛ dia nama kɔlamelo yaso otsha le Jehowa ndo l’okongamelo watotoshaka ashi wa pudipudi ndo wa tshitshi w’akambo wa mɛtɛ wɔsami oma l’Ɔtɛkɛta waki Nzambi wakasambiyama.​—Is. 55:1-3; Mat. 24:45-47.

Diangɔ di’oshinga wolo dia lo nyuma

it-2-F 522

Diata

Mbala efula, etena kalota diata, diɔ fumbɔka lo dihole di’etale, dianganyi l’anto, diɔ mbɔlamaka ki ndo diɔ kɔlɛka ɔtɛ l’asa ahafu atɔ, diɔ tshikalaka ki ndo oma l’etale sho koka difɔnya la dibanga dia wɛma. Fudu shɔ tshikalaka ki l’edja ka wenya efula, dui sɔ mɛnyaka woho waki omembi w’esambo kosalaka ndooko dui l’ɔtɛ wa lonyangu. Nde mɛnyaka lɔkɔnyɔ laki lande l’ɛtɛkɛta ɛnɛ: “Dimi laya oko diata dia l’oswe.” (Os 102:6) Lo divɛsa nɛ tshɛkɛta “oswe” halembetshiya tsho oswe wa mɛtɛ mɛtɛ, koko yɔ nembetshiyaka dihole dimɔtshi diele anto hawodjashi lɛkɔ ondo lo emamu w’ashi. Polo nshi nyɛ, lo deko dimɔthi sho tanaka tofudu ta diata lo bɛtshi dia nkɛtɛ dia l’emamu w’ashi lo Nɔrdɛ ka Jɔrdana. Sho tanaka toho tosato ta tofudu ta diata l’Isariyɛlɛ. Yoho yoleki mbeyama ele pélican blanc (Pelecanus onocrotalus), pélican frisé (Pelecanus crispus) ndo pélican à dos rosé (Pelecanus rufescens) yoho yahaleke tanema.

Diata nangaka monga lo ahole wahadjashi anto, lɛnɛ ende bu lo waale wa fukutanyema oma le anto. Lɛsɔ mbakatɔ kefu katɔ, mbahohɔ ana atɔ ndo mbomuyatɔ l’ɔkɔngɔ wa tɔ yanga dia minda nse. L’ɔtɛ wangɛnangɛna fudu shɔ ahole wa ki ndo waha l’ofukutanu, Bible kambaka la tɔ oko didjidji di’elanyelo ka tshɛ lo tshɛ. Dia mɛnya woho wakahombe ndanyema Ɛdɔma, Isaya akatatshi dia diata ayonga lo wodja akɔ. (Isa 34:11) Zɛfaniya akate dia diata diayodjasɛ lo ɛtɛ wa dikundji dia Niniva, dia mɛnya dia osomba wayonga tɔngɔ to ndo anto hawotodjasɛ lɛkɔ.​—Zɛf 2:13, 14.

NGƆNDƆ KA DIKUMI 28–NGƆNDƆ KA DIKUMI L’ƆTƆI 3

AKAMBO W’OHOMBA W’OMA L’ƆTƐKƐTA WA NZAMBI OSAMBO 103-104

Nde mbɔhɔka dia “tekɔ ditshu”

w23.07 21 od. 5

Tokoya Jehowa​—Lo monga l’ekanelo k’ɔlɔlɔ

5 Okitshakitsha wa Jehowa ndo kɛtshi kande mbotshutshuyaka dia monga l’ekanelo k’ɔlɔlɔ. Ɛnyɛlɔ, okitshakitsha wa Jehowa wakɛnama hwe etena kakandalanya anto wa kɔlɔ wa lo Sɔdɔma. Lo tshimbo y’andjelo ande, Jehowa akatɛ Lɔta laki onto ɔlɔlɔ dia nde ndawɔ otsha lo lɛkɛ l’akona. Lɔta aki la wɔma wa ntshɔ otsha lo dihole sɔ. Ɔnkɔnɛ, nde akɔsɛngasɛnga dia nde la nkumbo kande ntshɔ la Zɔara, ngielongelo mɔtshi ya tshitshɛ yakahombe Jehowa ndanya. Jehowa otokoka nkɔkɔmiya Lɔta dia paka nde ndjela ɛlɔmbwɛlɔ Kande. Koko, nde aketawɔ dia Lɔta ntshɔ otsha la Zɔara ndo Nde kondanya osomba akɔ. (Etat. 19:18-22) Ntambe efula l’ɔkɔngɔ, Jehowa akayɛnya kɛtshi kande otsha le ase Niniva. Nde akatome omvutshi Jɔna dia tewoya dia keema edja nde ayanga ndanya osomba ɔsɔ. Koko etena kakayatshumoya ase Niniva, Jehowa akawaoke kɛtshi ndo kombetawɔ dia vɔ ndanyema.​—Jɔna 3:1, 10; 4:10, 11.

w23.09 6-7 od. 16-18

Yaɛkɛ le Jehowa oko wakasale Samisɔna

16 Kaanga mbakadiɛnɛ Samisɔna l’etombelo wa kɔlɔ w’oma lo munga kande, nde kopemba ntshika nsala lolango la Jehowa. Kaanga naka tambosala munga kɛmɔtshi ndo ndo munga kakɔ nɔmbaka dia vɔ tongola kana nshishɛ diɛsɛ dimɔtshi, hatohombe mpekɔ. Tohɔ dia Jehowa hatohekɔ pondjo. (Os. 103:8-10) Oyadi munga yaso, sho koka ntetemala monga ohomba le Jehowa oko waki Samisɔna.

17 Tɔsɛdingole ɛnyɛlɔ k’ɔnangɛso l’ɔlɔngɔlɔngɔ lelɛwɔ Michael. Nde aki l’ɛkɛndɛ efula l’okongamelo, akakambaka oko okambi wakimanyiya ndo ombatshi mboka wa pondjo. Lonyangu ko, nde akasale munga kɛmɔtshi kakayokonyaka dia nshisha waɛsɛ ande l’etshumanelo. Nde mbitaka ate: “Awui wakatshɔka dimɛna etena kakamakambaka olimu wa Jehowa. Lo mayi ka sso lakashisha awui tshɛ, lakayaoke diele oko handjokoka nsala ndooko dui l’olimu wa Jehowa. Dimi kɔfɔnyaka dia Jehowa ayontshika, koko lakatetemala ndjambola dia kana diɔtɔnganelo diasami la nde diayonyomokalola oko woho wakidiɔ ntondo kana layonga nto l’akoka wa mbokambɛ l’etshumanelo oko woho wakamasalaka ntondo.”

18 Dui dia dimɛna ele, Michael kopekɔ. Nde mbutaka ate: “Lakaleke ndjasha lo nɔngɔsɔla diɔtɔnganelo diasami la Jehowa lo mbodiholɛka otema mbala la mbala lo dɔmbɛlɔ, lo mbekaka mbala la mbala ndo lo kanaka yimba.” L’edjedja ka wonya, Michael akanyomokalolɛ waɛsɛ ande wa l’etshumanelo. Nde okamba kakianɛ oko ekumanyi ndo ombatshi mboka wa pondjo. Nde mbutaka ate: “Osukɔ ndo ekeketshelo kakamalongola, lo yoho ya laande oma le dikumanyi, akakimanyiya dia nshikikɛ dia Jehowa akatetemala mbokami ngandji. Lokoka nto nkamba l’etshumanelo la nkum’otema ka pudipudi. Ɛnyɛlɔ kɛnɛ tetshaka dia Jehowa ayodimanyiya onto tshɛ layatshumoya l’otema ɔtɔi.” Sho koka monga l’eshikikelo dia Jehowa ayokamba la so ndo tɔtshɔkɔla nto oyadi takasale wandja, edja tshɛ kayotosalaka la wolo dia nɔngɔsɔla munga yaso ndo ntetemala ndjaɛkɛ le nde.​—Os. 86:5; Tok. 28:13.

w23.05 26 od. 2

Wɛ koka nkotsha eyango ayɛ wa lo nyuma

2 Naka l’etena kɛnɛ wɛ ekɔ l’oyango ɔmɔtshi weyɛ atakotsha, kete onga l’eshikikelo dia wɛ atakite tatala. Kaanga dia nkotsha oyango wa tshitshɛ, dui sɔ nɔmbaka mbala efula etena ndo welo. Lam’ele wɛ akalange paka nkotsha oyango ayɛ, dui sɔ mɛnyaka dia wɛ mbɔsaka diɔtɔnganelo diele lam’asayɛ la Jehowa la nɛmɔ ndo wɛ nangaka mbosha kɛnɛ koleki ɔlɔlɔ. Jehowa ngɛnangɛnaka welo wadjayɛ. Lo mɛtɛ, nde halongamɛ dia wɛ mbosha kɛnɛ kahayakoke mbosha. (Os. 103:14; Mika 6:8) Laasɔ, oyango ayɛ ayonga wɔnɛ wakokayɛ nkotsha lo ndjela akambo wele layɛ. L’ɔkɔngɔ wa wɛ nsɔna oyango ɔmɔtshi, kakɔna kakokayɛ nsala dia mbookotsha? Nyɛsɔ tɔsɛdingole alako amɔshi.

Diangɔ di’oshinga wolo dia lo nyuma

cl 55 od. 18

Wolo wa tonga​—‘Otungi w’olongo la nkɛtɛ’

18 Wetshelo akɔna wakondjaso lo woho wakamba Jehowa la wolo ande wa tonga na? Onde hatotshutshuyama dia monga la dilɛmiyɛlɔ lo menda weho efula wa diangɔ diakatongama? Omembi w’esambo ɔmɔtshi akembe ate: “[Jehowa] li, ndi elimu aye efula li! . . . Kete yambulula too l’ekundji aye.” (Osambu 104:24) Akɔna akoka mbidja tâmu lo dikambo sɔ! Nshi nyɛ, ambewi wa bioloji wamboshola ndekana miliyɔ ɔtɔi ka weho wa diangɔ diasɛna la nkɛtɛ. Ko lofulo lakɔna lele la diangɔ sɔ na? Onde miliyɔ 10? Miliyɔ 30 kana ndekana? Ndoko onto leya. Onto lele osangi w’asango kana otshudi ndjokomaka etena kɛmɔtshi ko hayeya ɛngɔ k’oyoyo ka tondja. Koko, dikoka diele la Jehowa dia kanyiya diangɔ dikina dia tonga ko mboditonga bu l’elelo ndo mɛnamaka dia diɔ hadiokomɛki pondjo.

    Ekanda wa l’Ɔtɛtɛla (1983-2025)
    Tomba
    Ɔtɔ
    • Ɔtɛtɛla
    • Kahana l'onto
    • Nango
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Ɛlɛmbɛ w'okambelo
    • Awui wa sheke
    • Paramètres de confidentialité
    • JW.ORG
    • Ɔtɔ
    Kahana l'onto