Ko Hai ʻOkú Ne Puleʻi Moʻoni ʻa e Māmaní?
Te ke pehē . . .
ko e ʻOtuá?
ko e tangatá?
ko ha taha kehe?
KO E LAU ʻA E TOHI TAPÚ
“Ko hono kotoa ʻo māmani ʻoku ʻi he nima ʻo e Fili.”—1 Sione 5:19, Paaki Foʻou.
“Naʻe fakaeʻa ai ʻa e ʻAlo ʻo e ʻOtua . . . ke ne holoki ʻa e ngaahi ngaue ʻa e Tevolo.”—1 Sione 3:8.
ʻAONGA TE KE MAʻU MEI AÍ
Ko e ngaahi fakamatala ʻuhinga lelei ki he ngaahi palopalema ʻi he māmaní.—Fakahā 12:12.
Ko e ʻuhinga ke tui ai ko hotau māmaní ʻe liliu ki he lelei ange.—1 Sione 2:17.
TE TAU TUI MOʻONI KOĀ KI HE LAU ʻA E TOHI TAPÚ?
ʻIo, ʻi he ʻuhinga ʻe tolu:
ʻE pau ke ʻauha ʻa e pule ʻa Sētané. ʻOku fakapapauʻi ʻe Sihova ke fakangata ʻa e pule mai ʻa Sētane ki he faʻahinga ʻo e tangatá. ʻOkú ne talaʻofa te ne ‘fakakaʻanga ʻa e Tēvoló’ pea toʻo ʻosi ʻa e kotoa ʻo e maumau naʻe fakatupunga ʻe Sētané.—Hepelū 2:14, Liliu Tohi Tapu Māmani Foʻoú.
Kuo fili ʻe he ʻOtuá ʻa Sīsū Kalaisi ke pule mai ki he māmaní. Ko Sīsū ko e mātuʻaki fehangahangai ia ʻo e pule siokita mo anga-fakamamahi lolotonga ʻo e māmani ko ení. ʻI he fekauʻaki mo e pule ʻa Sīsū ko e tuʻí, ʻoku talaʻofa ʻe he ʻOtuá: “Te ne fakaʻofaʻia ʻi he māʻulaló mo e masivá . . . Te ne fakahaofi kinautolu mei he fakafeʻātungiá pea mei he fakamalohí.”—Saame 72:13, 14.
ʻOku ʻikai malava ke loi ʻa e ʻOtuá. ʻOku fakahaaʻi mahino ʻe he Tohi Tapú: “ʻOku ʻikai ʻaupito ke loi . . . ʻa e ʻOtuá.” (Hepelū 6:18) ʻI he taimi ʻoku talaʻofa ai ʻe Sihova ke fai ha meʻá, ʻoku hangē pē ia kuo ʻosi hokó! (ʻAisea 55:10, 11) “Ko e pule ʻo e māmani ko ení ʻe lī ki tuʻa.”—Sione 12:31.
KE FAKAKAUKAU KI AI
ʻE fēfē ʻa e māmaní ʻi he hili hono toʻo atu ʻa hono pulé?
ʻOku tali ʻe he Tohi Tapú ʻa e fehuʻi ko iá ʻi he SAAME 37:10, 11 mo e FAKAHĀ 21:3, 4.