Awofo a Wonni Ahokafo, Nsɛnnennen Pii
“Migyina nkate fam haw pii ano. Metaa su wɔ aguaree anadwo. Ɛyɛ den ma me ankasa.”—JANET, ƐNA A ONNI HOKAFO A ƆWƆ MMA BAASA.
NNEƐMA pii na ɛma obi yɛ ɔwofo a onni hokafo. Mmusua bi bɛyɛ ɔwofo biako mmusua esiane ɔko, asiane, anaa yare nti.
Mmofra binom awofo si gyinae sɛ wɔrenware wɔn ho. Sɛ nhwɛso no, wɔ Sweden no, ɛkame ayɛ sɛ mmofra a wɔwo wɔn no mu bɛyɛ fã na wɔnware ansa na wɔwo wɔn. Awaregyae nso ma afie bi bɛyɛ ɔwofo biako mmusua. Nhwehwɛmu da no adi sɛ Amerikafo mmofra bɛboro ɔha mu 50 na wɔbɛtra ɔwofo biako mmusua mu wɔ wɔn mmofraberem bere bi.
Ɔhaw no a Yɛbɛte Ase
Ɛnanom a wɔabɛyɛ akunafo nnansa yi no wɔ adesoa titiriw bi soa. Ɛsɛ sɛ wodi wɔn abusua mu asɛyɛde ho dwuma na bere koro no ara wodi wɔn hokafo a wɔahwere no no ho awerɛhow. Ebetumi agye asram, mfe mpo, ansa na wɔn ho ne tebea yi agye, bere a wɔreyɛ nsakrae agyina sikasɛm mu nsɛnnennen ne wɔn mma a wɔbɛkyekye wɔn werɛ ho asɛyɛde ano no. Ebetumi ayɛ den kɛse ama ɛna a wadan kunafo no ankasa sɛ obedi asɛyɛde ahorow a abɛka ho no ho dwuma. Eyi betumi ama abofra bi abɛdan obi a onnya ɔhwɛ pa bere a ohia ɔhwɛ ne awerɛhyem denneennen no.
Ɛnanom a wonni ahokafo a wɔanware wɔn ba no agya no taa yɛ wɔn a wonnyinii koraa na wonni suahu. Ebia wɔannya hokwan anwie sukuu mpo. Esiane sɛ wonni adwuma bi ho nimdeɛ a edi mu nti, ɛda adi kɛse sɛ wobedi hia na wɔbɛyɛ nnwuma a ɛho akatua sua. Sɛ wɔannya abusuafo te sɛ awofo mmoa a, ɛsɛ sɛ wodi asɛyɛde foforo te sɛ ɔhwɛ pa a wɔde bɛma wɔn mma no ho dwuma nso. Ebia ɛna a onni kunu no nso behyia nkate fam haw, te sɛ aniwu ne ankonamyɛ nka a ɔbɛte. Ebia ebinom besuro sɛ abofra a ɔka wɔn ho no bɛma ayɛ den sɛ wobenya ɔhokafo a ɔfata. Sɛ mmofra a wɔwɔ mmusua a ɛte saa mu nyin a, nsɛmmisa pii a ɛyɛ den sɛ wobenya ho mmuae betumi ahaw wɔn adwene afa wɔn abusuasɛm ne hia a ehia sɛ ɔwofo a onni hɔ no gye wɔn tom no ho.
Saa ara na awofo a wɔagyae aware nso ba nhyɛso kɛse ase. Awofo binom bo betumi afuw yiye esiane awaregyae no nti. Nkate a emu yɛ den a awofo binom nya sɛ wɔn ho nni mfaso na wɔapo wɔn no rentumi mma wɔmfa nkate fam mmoa mma wɔn mma. Ɛbɛyɛ den ama ɛnanom a ehia sɛ wɔhwehwɛ adwuma yɛ wɔ bere a edi kan mu no, sɛ wobegyina asɛyɛde a ɛne sɛ wɔbɛtõtõ fie hɔ nneɛma no ano. Ebia wɔbɛte nka sɛ wonni bere ne ahoɔden a wɔde bedi mmofra a ɛsɛ sɛ wɔn nso gyina nsakrae kɛse a wɔn awofo awaregyae de aba ano no ahiade titiriw ho dwuma.
Nsɛnnennen Soronko a Awofo a Wɔagyae Aware Hyia
Awofo a wonni ahokafo hu sɛ wɔn mma ahiade gu ahorow na ɛsakra bere nyinaa. Wɔ awofo a awaregyae nti, wonni ahokafo no fam no, hokwan a edi mu a wɔnam so de honhom fam akwankyerɛ bɛma no betumi de nsɛnnennen soronko aba.
Sɛ nhwɛso no, awofo a wɔagyae aware a wɔyɛ Yehowa Adansefo no bi wɔ hɔ a, mmofra no nte wɔn nkyɛn. Wɔahwehwɛ sɛ mmofra no mmɛsra wɔn bere a wobetumi de wɔn akɔ Kristofo nhyiam. Saa nsrahwɛ ho nhyehyɛe yi bɛma abofra no ne Kristofo asafo no ahyiam daa, na eyi bɛboa mmofra a wɔn awofo agyae aware no kɛse.
Ɛsɛ sɛ awofo a wɔagyae aware a wonnya hokwan ne wɔn mma nhyiam daa no hwehwɛ akwan a wɔde bɛma wɔahu sɛ wɔdɔ wɔn. Sɛ ɔwofo bi betumi ayɛ eyi a, ɛsɛ sɛ ohu abofra no nkate fam ahiade a ɛkɔ so sakra no. Eyi te saa titiriw bere a abofra no du ne mmabun bere so na ofi ase kyerɛ asetram nneɛma ne nnamfo ho anigye kɛse no.
Ɔwofo a otumi yɛ saa no nim nea abofra no bɔ ho mmɔden, suban a ɔda no adi, ne ɔkwan a ɔfa so susuw nneɛma ho nso. (Genesis 33:13) Ɔwofo ne ɔba no nya bere ma nkɔmmɔbɔ na wonya fekubɔ a emu yɛ den na anigye wom. Wotumi ne wɔn ho di nkitaho daa. Abofra no ka ɔwofo no ho wɔ biribiara mu, na ɔwofo no nso ka abofra no ho wɔ biribiara mu.
Hia a Ehia Sɛ Wɔda Ntease Adi
Wɔ awaregyae akyi no, mmofra nya awofo baanu no nyinaa a wɔne wɔn benya nkitahodi daa no so mfaso. Fa no sɛ ɛsono awofo no mu biara som; obiako yɛ Yehowa Dansefo, na obiako no nyɛ bi. Nkitahodi a wotumi da nsɛm adi wom a wobenya daa no boa ma wɔkwati ntawntawdi a ɛmfata. Ɔsomafo Paulo kyerɛwee sɛ: “Yenya din sɛ nnipa a wɔwɔ ntease.” (Filipifo 4:5, Phillips) Ɛsɛ sɛ wɔkyerɛ mmofra no ma wɔkyerɛ obu ma hokwan a awofo baanu no nyinaa wɔ sɛ wɔpaw wɔn ankasa som no.
Ebia ɔwofo a ɔnyɛ Ɔdansefo no bɛkɔ so akyerɛ sɛ ne ba no nkɔ ɔsom a ɔwom no. Dɛn na ɔwofo a ɔyɛ Yehowa Dansefo no betumi ayɛ? Ɔno nso betumi aka ne som ho asɛm akyerɛ abofra no. Bere kɔ so no, abofra no betumi asi n’ankasa gyinae afa ɔsom ho sɛnea aberantewaa Timoteo, a akyinnye biara nni ho sɛ ne maame ne ne nenabea de Bible nnyinasosɛm kyerɛkyerɛɛ no, yɛe no. (2 Timoteo 3:14, 15) Sɛ abofra no te nka sɛ ɛnyɛ mmerɛw mma no sɛ ɔbɛkɔ ɔsom foforo no mu a, ebia obetumi asusuw Bible mu nipa Naaman, a ɔbɛyɛɛ nokware somfo akyi no, ɔkɔɔ so yɛɛ ne nnwuma na odii ɔhene a na ɔsom wɔ Rimmon fie akyi no ho. Saa kyerɛwtohɔ yi betumi ama abofra no anya awerɛhyem sɛ Yehowa dɔ no na ɔte no ase ɛmfa ho sɛ ɔkɔ ɔsom bi a ɛsono sɛnea wɔyɛ wɔn asɔre no.—2 Ahene 5:17-19.
Ɔwofo a otumi yɛ saa no betumi asiesie abofra anaa mmofra no nsusuwii na wɔate wɔn nkate ase. (Deuteronomium 6:7) Ampa, ebia awofo a wonni ahokafo no bɛfɛre wɔ wɔn kan abrabɔ ho. Nanso, ɛsɛ sɛ awofo a wɔte saa no kae sɛ mmofra no wɔ awofo baanu. Mmofra no pɛ sɛ wohu awofo baanu no nyinaa, na wohia sɛ wohu sɛ wɔpɛ wɔn asɛm, na ɛnyɛ sɛ wɔn awo yɛ akwanhyia kɛkɛ. Sɛ ɔwofo no ka ɔwofo a onni hɔ no ho asɛmpa na ɔma nsɛm a abofra no bisa ho mmuae a abofra no betumi ate ase anaasɛ sɛ ehia sɛ ohu a, ɛbɛma abofra no ahu sɛ ɔwofo no dɔ no.
Ɛsɛ sɛ awofo no kae sɛ te a abofra no bedi kan ate nka sɛ wɔdɔ no, na wɔwɔ ne so tumi no gyina abusuabɔ a abofra no ne ne wofo no wɔ so. Sɛ ɔwofo Kristoni no de ne tumi di dwuma wɔ ɔdɔ mu a, ebetumi aboa kɛse asiesie abofra no ma ɔne Yehowa anya abusuabɔ a ɔdɔ wom na wakyerɛ obu ama asafo no mu nhyehyɛe ahorow.—Genesis 18:19.
Biako a Mmofra ne Awofo Bɛyɛ Ho Hia
Ehia sɛ mmofra a wɔte ɔwofo biako mmusua mu no te ase nso sɛ biakoyɛ ho hia na ama abusua no atumi agyina. (Efesofo 6:1-3) Osetie a wɔbɛyɛ ama ɔwofo no tumidi no kyerɛ sɛ wɔdɔ wɔn wofo no na wobu mmɔden kɛse a ɔbɔ sɛ ofie hɔ bɛyɛ baabi a anigye ne ahobammɔ wɔ no. Esiane sɛ egye nnipa baanu na nkɔmmɔbɔ atumi akɔ so nti, ehia sɛ mmofra a wɔwɔ ɔwofo biako mmusua mu no kae sɛ wobefi wɔn pɛ mu aboa nhyehyɛe a ɔwofo no yɛ sɛ ɔbɛma nkɔmmɔbɔ su pa atra abusua no mu no.—Mmebusɛm 1:8; 4:1-4.
Mpɛn pii no, wɔhwɛ kwan sɛ mmofra a wɔte saa no begye asɛyɛde ato wɔn ho so ntɛm sen mmofra a wɔte afie a emu awofo yɛ baanu mu no. Ɛdenam akwankyerɛ a efi ɔdɔ ne boasetɔ mu so no, mmarimaa ne mmeawa benya wɔn ho mu ahotoso na wɔate nka sɛ wɔsom bo bere a wɔn ho kokwaw wɔ abrabɔ mu fi mfiase pɛɛ no. Afei nso, wobetumi de nnwuma bi ahyehyɛ mmofra no nsa sɛnea ɛbɛyɛ a wɔbɛboa ma wɔatoto ofie hɔ nneɛma yiye.
Eyi nkyerɛ sɛ ɔwofo a onni hokafo no botae ne sɛ ɔbɛma ne mma no adan mpanyimfo nkumaa a wonhia awofo akwankyerɛ. Nokwarem no, nyansa nnim koraa sɛ wobegyae abofra bi pɛ ama no anaasɛ wɔnhwɛ ne so.
Mpɛn pii no, awofo a wonni ahokafo no di mfomso susuw sɛ ɛsɛ sɛ wɔde wɔn mma no yɛ wɔn nnamfo ne wɔn biribiara. Ɛwom sɛ abusuabɔ a emu yɛ den ho hia de, nanso ɛsɛ sɛ awofo a wonni ahokafo ma ɛtra wɔn adwenem sɛ mmofra no hia ɔwofo, na wonnyinii wɔ nkate fam sɛ ɔwofo no de wɔn bɛyɛ ne nnamfo anaa wɔn a ɔbɛka ne kokoam nsɛm akyerɛ wɔn. Wo mma no hwehwɛ sɛ wobɛyɛ w’ade sɛ ɔwofo.
Awofo a wonni ahokafo ne wɔn mma a wɔbom yɛ nneɛma wɔ abusuabɔ a ɔdɔ wom mu no betumi ama abusua no adi yiye. Bere a wɔretete mmofra pii wɔ ɔwofo biako mmusua mu no, ɛsɛ sɛ obiara hu nsɛnnennen titiriw a awofo a wonni ahokafo ne wɔn mma rehyia no na wonya ɔpɛ sɛ wɔde nkuranhyɛ ne mmoa a ɔdɔ wom bɛma wɔn.
[Adaka/Mfonini wɔ kratafa 9]
Ɔhaw a Ɛde Ba Mmofra So
Awofo a wonni ahokafo rennya bere pii mma abofra biara sen sɛnea awofo baanu benya no. Ɛtɔ mmere bi a, ɔwofo a onni hokafo ne ɔhokafo bi tra a ɔnyɛ ne kunu anaa ne yere. Nanso, tra a wɔtra bom yi ntumi ntim sɛ aware ankasa. Ɛda adi koraa sɛ mmofra a wɔte mmusua a ɛte saa mu no ne mpanyimfo ahorow pii bɛtra bere a wɔrenyin no.
Sɛnea nhwehwɛmu bi kyerɛ no, “ɛda adi kɛse sɛ sɛ wɔkyekyɛm pɛpɛɛpɛ a, mmofra a wɔwɔ ɔwofo biako mmusua mu no nnya akwahosan a edi mu te sɛ mmofra a wofi mmusua a awofo baanu no nyinaa wɔ hɔ mu no.” Nanso, nhwehwɛmu a ɛte saa ho mpɛɛpɛɛmu a ɛkɔ akyiri a wɔayɛ no kyerɛ sɛ ebia sikasɛm ne “ade titiriw a ɛde nsonsonoe ba mmofra a wofi ɔwofo biako mmusua ne mmusua a awofo baanu no nyinaa wom no mu.” Nokwarem no, eyi nkyerɛ sɛ mmofra a wofi ɔwofo biako mmusua mu no abrabɔ nsi yiye. Sɛ wonya akwankyerɛ ne ntetee pa a, wobetumi adi ɔhaw ahorow so.