Ɔwɛn-Aban INTANƐT SO NHOMAKORABEA
Ɔwɛn-Aban
INTANƐT SO NHOMAKORABEA
Twi
?
  • ã
  • á
  • ẽ
  • é
  • ɛ
  • ɛ̃
  • ĩ
  • õ
  • ɔ
  • ũ
  • Ã
  • Á
  • Ẽ
  • É
  • Ɛ
  • Ɛ̃
  • Ĩ
  • Õ
  • Ɔ
  • Ũ
  • BIBLE
  • NHOMA
  • ASAFO NHYIAM
  • g17 nɔma 6 kr. 4-5
  • Nnipa Rehwehwɛ Mmuae No

Nea woapaw yi, video biara nni ho.

Yɛsrɛ wo, video no antumi ammɔ.

  • Nnipa Rehwehwɛ Mmuae No
  • Nyan!—2017
  • Nsɛm a Ɛne No Di Nsɛ
  • So Nea Nnipa Atumi Ayɛ Betumi Asiw Ɔhaw A Ɛbɛba Ano?
    Ɔwɛn-Aban Ɛka Yehowa Ahenni Kyerɛ—1985
  • Nuklea Akodi—Henanom na Wɔde Bɛba?
    Nyan!—2004
  • Nuklea Ho Asiane No Emfii Hɔ Koraa
    Nyan!—1999
  • Nuklea Ko—Dɛn Na Bible Ka Fa Ho?
    Nsɛm Foforo a Wubenya
Hwɛ Pii Ka Ho
Nyan!—2017
g17 nɔma 6 kr. 4-5

ASƐM A ƐDA SO | WIASE AGYE NSAM ANAA?

Nnipa Rehwehwɛ Mmuae No

AMANNEƐBƆ a yɛte no, bebree nye koraa. Sɛ wote a, ɛyɛ a wo yam hye wo anaa wobɔ hu? Sɛ saa a, ɛnde ɛnyɛ wo nko ara. Afe 2014 no, Barack Obama a na ɔyɛ ɔmampanyin wɔ United States no kaa sɛ, esiane sɛ yɛte kaseɛbɔ a enye fi nsɛm ho amanneɛbɔfo hɔ nti, nnipa pii ka sɛ “wiase no agye nsam . . . na obiara ntumi nyɛ ho hwee.”

Nanso, bere a ɔkaa saa asɛm no, ankyɛ koraa na ɔkaa nneɛma a seesei wɔde regugu akwan mu de adi wiase haw no mu bebree ho dwuma. Nneɛma a aban no de agugu akwan mu no, ɔfrɛɛ bi “asɛmpa,” na ɔkaa sɛ ɔwɔ “anidaso paa” ne “akwanhwɛ kɛse.” Ɔkwan bi so no, na ɔrekyerɛ sɛ, sɛ nnipa de adwempa bɔ wɔn ho mmɔden a, ɛno na ebetumi ayɛ wiase haw no ho biribi na wiase nyinaa ansɛe.

Nnipa pii ne no yɛ adwene. Ɛho nhwɛso ne sɛ, ebinom de wɔn ho to nyansahu so, na wɔka sɛ mfiridwuma a ɛrenya nkɔanim no bedi wiase haw ho dwuma. Kɔmputa ho ɔbenfo bi de ahotoso kaa sɛ, ebedu afe 2030 no, na “yɛn mfiridwuma no akɔ n’anim mpɛn apem, na ebedu afe 2045 de, na akɔ n’anim mpɛn ɔpepem baako.” Ɔde kaa ho sɛ: “Yɛrebɔ yɛn ho mmɔden. Ɔhaw a yehyia no, ebi mmɛkaa ho. Nanso sɛnea yetumi di ɔhaw no ho dwuma no de, kɔ ara na ɛrekɔ anim.”

Wiase no koraa, asɛe akodu he? Enti ɛrenkyɛ wiase nyinaa bɛsɛe ampa? Ɛwom, nyansahufo ne amanyɔfo ka nsɛm a anidaso wom, nanso nnipa pii adwenem da so ara yɛ wɔn nãã wɔ daakye no ho. Adɛn ntia?

Nuklea topae bi apae

AKODE A ƐSƐE NNEƐMA PII. Ɛmfa ho mmɔden biara a Amanaman Nkabom ne ahyehyɛde afoforo abɔ no, wontumi mmaa nuklea topae so ntewee. Mmom no, sɛ wɔhyɛ mmara fa akode ho a, atumfoɔ a wɔn asɛm yɛ den no di ho fɛw. Aman a wɔagye din sɛ wɔyɛ nuklea topae no, seesei wɔn ani abere reyɛ topae afoforo a etumi sɛe ade sen kan de no. Aman nso a anka bere bi wonni topae a etumi sɛe nneɛma pii no, seesei, wotumi sɛe nnipa pii.

Seesei, aman bebree asiesie wɔn ho ama nuklea akodi. Eyi nti, ɛmfa ho sɛ “asomdwoe” wɔ hɔ mpo no, wiase ayɛ huhuuhu. Nhoma bi kaa sɛ: “Nhwɛso bi ni. Akode bi wɔ hɔ a, sɛ wɔsoma kɔ baabi a, wogyaa no ma ɛno ara si gyinae ‘kunkum’ nkurɔfo. Onipa biara nkyerɛ akode no nea ɔnyɛ, na eyi betumi ahaw adwene paa.”​—Bulletin of the Atomic Scientists.

Ɔbarima bi da mpa so wɔ ayaresabea

YƐN AKWAHOSAN DA ASIANE MU. Sɛ ɛba no apɔwmuden mu a, nyansahu ntumi nyɛ ahe biara mmoa yɛn. Nneɛma a etumi bɔ yɛn yare no, yɛ ara na ɛreyɛ kɛse. Ebi ne mogya mmoroso, kɛseyɛ mmoroso, ne nnubɔnenom. Nyarewa a ɛnsan te sɛ kokoram, komayare, ne asikreyare nso rekunkum nnipa pii. Nyarewa afoforo nso redi nnipa pii dɛm; ebi ne adwenemyare. Nnansa yi nso, nyarewa bi a ɛyɛ hu akunkum nnipa pii. Ebi yɛ Ebola ne Zika. Ne tiatwa mu ne sɛ: Yare agye nnipa nsam, na ɛte sɛ nea yɛrentumi nyi mfi hɔ da!

Wɔde efĩ resɛe mframa ne nsu

NNIPA RESƐE ASASE SO NNEƐMA. Sɛe ara na nnwumakuw no resɛe mframa a yɛhome no. Afe biara, nnipa ɔpepem pii wuwu esiane mframa bɔne a wɔhome nti.

Ankorankoro, kuromafo, ne aban nnwumakuw bi da so ara tow nwura gu po mu. Nwura no bi fi ayaresabea, afuw mu, ne nnwumakuw ahorow mu. Nhoma bi ka sɛ: “Saa nneɛma fĩ a awuduru wom no kunkum mmoa ne afifide a ɛwɔ po mu no, na etumi kum nnipa a wodi po mu nam no nso.”​—Encyclopedia of Marine Science.

Nsu pa a yɛwɔ nyinaa nso resa. Robin McKie a ɔwɔ Britain no yɛ obi a ɔkyerɛw nyansahu nhoma. Ɔkaa sɛ: “Nsu ho ayɛ nã paa wɔ wiase, na ɛbɛka wiase no fã biara.” Amanyɔfo gye tom sɛ, nnipa paa na ama nsu ho ayɛ nã, na ɛde ɔhaw kɛse ba.

Mframa gyampantrudu

ATOYERƐNKYƐM REKUM NNIPA. Ahum, mframa gyampantrudu, ne asasewosow de nsuyiri ba, ɛma mmepɔw dwiriw, na ɛsɛe nneɛma foforo pii. Saa atoyerɛnkyɛm yi akunkum nnipa bebree, na asɛe nneɛma pii nso. U.S. Ɔman Wimhyɛn ne Ahunmu Asoɛe no yɛɛ nhwehwɛmu bi huu sɛ, “ahum akɛse, ɔhyew a ano yɛ den, ɔpɛ ne nsuyiri akɛse” betumi asisi paa. Enti nneɛma a Onyankopɔn abɔ bɛsɛe nnipa ampa?

Ɛnyɛ dɛn ara a, nneɛma foforo a ebetumi de yɛn nkwa ato asiane mu no, wubetumi adwen bi ho. Nanso, sɛ wudwinnwen nneɛma bɔne a nnɛ ɛrekɔ so no nyinaa ho a, worennya daakye ho nkyerɛkyerɛmu a ɛtɔ asom. Ebinom bɛka sɛ, sɛ wutie amanyɔfo ne nyansahufo nso a, saa ara na ɛte. Nanso sɛnea yɛadi kan aka no, nsɛmmisa a ɛfa wiase ne daakye ho no, nnipa bebree anya ho mmuae a ɛtɔ asom. Saa mmuae no, yebenya no wɔ he?

    Twi Nhoma Ahorow (1980-2025)
    Fi Mu
    Kɔ Mu
    • Twi
    • Fa Mena
    • Yɛ Nsakrae a Wopɛ Wɔ Ha
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Wɛbsaet No Ho Nhyehyɛe
    • Sɛnea Yɛde Wo Ho Nsɛm Di Dwuma
    • Kyerɛ Sɛnea Wopɛ Sɛ Yɛde Wo Ho Nsɛm Di Dwuma
    • JW.ORG
    • Kɔ Mu
    Fa Mena