¿MI ANAʼOJ XA?
¿Kʼu yuʼun «jmal-chʼichʼ jteclum» la sbiin li voʼneal Ninivee?
Lokʼol chakʼ ta ilel kʼuyelan tsbusanbeik sjol yajkontraik li j-asiriaetike
Li Ninivee jaʼ toʼox kapital yuʼun Asiria. Te taje oy toʼox mukʼtikil pasob mantal, chʼulnaetik ta lujo pasbil, jamal li skayealtake xchiʼuk mukʼtik smuroal. Li j-alkʼop Nahúm ti jaʼ j-hebreoal vinike laj yal ti jaʼ «jmal-chʼichʼ jteclum[e]» (Nahúm 3:1, Ch).
Taje toj lek sta-o, yuʼun li kʼusitik lokʼtabil ta spasob mantal Senaquerib ta Ninivee chakʼ iluk kʼuyelan chakʼbeik svokol krixchanoetik li j-asiriaetike. Ta jun lokʼol chakʼ iluk jun j-asiria vinik ti tskʼokbe yokʼ yajkontra ti telel ta lume. Sventa stoy sbaik ta stojolal yajkontraike xojojbeik takʼin ta sniʼ o ta yanal yeik sventa tsnitik-o echʼel ta chʼojon. Pe mi oy yabtel ta slumalike tsujatik sventa xuinbeik sjol li ajvalil yuʼunike.
Archibald Henry Sayce ti chchanbe skʼoplal li Asiriae chal li kʼusitik chopol tspasbe yajkontraike: «Busul xa noʼox li joliletik kʼalal chlokʼ stsal yajkontraike; li kerem tsebetike kuxul chchikʼik o mi moʼoje tsnakʼik sventa oy kʼusi mas to chopol tspasbeik. Li viniketike tsjokʼanik ta teʼ, tstʼolbeik snukulil kʼalal kuxulik toe, maʼsat chiktaik o ta skʼokbeik yok, skʼob, xchikin o sniʼ».
¿Kʼu yuʼun chakʼbeik toʼox smak sjoyobal sjol snaik li judioetike?
Xi laj yalbe judioetik li Diose: «Me oy bochʼo tspas achʼ snae, acʼo yacʼbe smac ta joyob li sjol snae, yuʼun jech mu bochʼo xbalchʼuj yalel, jech mu sta smulic xchiʼuc yajnil xnichʼnab te ta sna» (Deuteronomio 22:8). Li pʼijubtasel taje tsots skʼoplal, yuʼun nopem tajek xaʼi tstunes sjol snaik li judioetike.
Jutuk mu skotoluk li sjol snaike pasbil sventa lek smakik kʼakʼal, xkux yoʼontonik o sventa pas jlom yabtelik te. Li ta yorail kʼepelale toj lek sventa te xvayik (1 Samuel 9:26). Li jtsʼunolajeletike te tstakijesik lino, igo, tsʼusub o sbekʼ kʼusitik kʼalal skʼan to xjuchʼike (Josué 2:6).
Jech xtok, li sjol snaike tstunesik sventa te xichʼik ta mukʼ li melel Diose o jecheʼ lokʼoletik (Nehemías 8:16-18; Jeremías 19:13). Ta oʼlol kʼakʼal muy ta jol na sventa spas orasion li jtakbol Pedroe (Hechos 10:9-16). Mi oy yaxinal pasbil ta xan o yanal tsʼusub li ta jol nae, toj lek sventa xkux-o yoʼontonik.
Li livro The Land and the Book sbie, chal ti «ta yamakʼil snaik, jaʼ xkaltik, li ta panae», oy s-eskaleraik sventa chmuy ta sjol snaik li j-israeletike. Jaʼ yuʼun, kʼalal chyal ta sjol snaike mu persauk x-och ta yut snaik. Taje tsjambe smelolal kʼalal laj yal Jesús ti skʼan anil noʼox xlokʼik kʼalal albil xa skʼoplal chlaj junuk jteklume, yuʼun xi laj yale: «Li bochʼotic te oyic ta sjol snaique, cʼalal ta xyalic tale, mu xa me xʼoch yichʼ cʼusitic oy yuʼunic» (Mateo 24:17).