Watchtower ONLINE LIBRARY
Watchtower
LIBRARY ONLAINE
Makhuwa-Shirima
Vanipuroni sinkhumelela aya ileetera sikhalanne asento
  • Waasaasa
  • BIBLYA
  • IBUUKHU
  • MITHUKUMANO
  • es24 ipaax. 98-108
  • Outubro

Eviidiyu muthanliya anyu khemphwanyaneya

Munlevelele khuvanwereya orumiha eviidiyu

  • Outubro
  • Musomeke soolempwa kuta nihiku—2024
  • Miru Mikhaanini
  • Nanaveli, 1 a Outubro
  • Namararu, 2 a Outubro
  • Namaxexe, 3 a Outubro
  • Namathanu, 4 a Outubro
  • Esaabadu, 5 a Outubro
  • Edomingu, 6 a Outubro
  • Norempa, 7 a Outubro
  • Nanaveli, 8 a Outubro
  • Namararu, 9 a Outubro
  • Namaxexe, 10 a Outubro
  • Namathanu, 11 a Outubro
  • Esaabadu, 12 a Outubro
  • Edomingu, 13 a Outubro
  • Norempa, 14 a Outubro
  • Nanaveli, 15 a Outubro
  • Namararu, 16 a Outubro
  • Namaxexe, 17 a Outubro
  • Namathanu, 18 a Outubro
  • Esaabadu, 19 a Outubro
  • Edomingu, 20 a Outubro
  • Norempa, 21 a Outubro
  • Nanaveli, 22 a Outubro
  • Namararu, 23 a Outubro
  • Namaxexe, 24 a Outubro
  • Namathanu, 25 a Outubro
  • Esaabadu, 26 a Outubro
  • Edomingu, 27 a Outubro
  • Norempa, 28 a Outubro
  • Nanaveli, 29 a Outubro
  • Namararu, 30 a Outubro
  • Namaxexe, 31 a Outubro
Musomeke soolempwa kuta nihiku—2024
es24 ipaax. 98-108

Outubro

Nanaveli, 1 a Outubro

Mmuthukumanoni mwa atthu kini koottottopeleni. — Nsal. 22:23.

Atthu ootheene pooti okhavihera ohakalala mmulokoni naakhulelaka itxipo siniipiwa ni nivahaka ikomentaariyu soorehereya. Atthu akina onnaaxupa wiipa waatiwavo vale. Ankha nyuwo neereke onnooxupani? Wakhala weera onnooxupani, nyuwo mmweereke owera wiipa waakhala weera munimwaakoha atthu akina yaawo yaarino maxupo mamoharu, ni etthu eyo enimookhaviherani owina woova. Mwiipeke ni murima wootheene. Vaavo nniipaahu itxipo sa omwene, yootthuna ahu ekhaleke yoovuwiha Yehova. Nnaamweera vareene hiho, owo onnatthuna onvuwiha Yehova ni itxipo sawe. Mwa yeyo, owo onnoona okhala etthu yooreera orehera itxipo ntoko onrehereraawe impari ikina sa mmithukumanoni. w22.04 epax. 7-8 eparag. 12-15

Namararu, 2 a Outubro

Apwiya ti ekhavihero aka, nkinòva etthu. — Aheb. 13:6.

Masu ala eneera “ekhavihero aka” emmuhima mutthu ontthimaka arooka omukhavihera mutthu mukina ontthuna nikhavihero. Nkuupuwelani Yehova atthimakaka weera amukhavihera mutthu ori va erisani. Mweekhaikhai, muupuwelo ola waanamasoma onnavarihana nneene ni makhalelo a Yehova. Owo onnatthunaxa okhala ekhavihero ahu. Ni nikhavihero na Yehova, nnoowera ovilela maxupo moohakalala. Moota heeni Yehova onnikhavihera awe oviriha maxupo? Weera naakhule nikoho nna, ninrowa othokorora iparte ikina sa eliivuru ya Yesaya. Mwaha wa heeni? Iprofesiya sintxipale Yesaya upuxerinwa awe olepa sinnavareleya muteko wa hiyo mahukwaano. Opwaha mwa yeeyo, Yesaya ikwaha sintxipale annamuuluma Yehova wookhweya wiwanyeya. Mwa ntakihero, moone ekapiitulu ya 30 ya Yesaya. Ekapiitulu ela, Yesaya ovarela muteko malikanyiho ennikhavihera wiiwexexa moota Yehova akosompaawe muloko awe. Owo onnapaka eyo. (1) Iwaaka mavekelo ahu ni waakhula, (2) onivahaka miruku (3) onivahaka mareeliho vaanano ni muhoolo. w22.11 epax. 8 eparag. 2-3

Namaxexe, 3 a Outubro

Ohòve nari vakhanene seiyo onèrawe ohawe . . . okhale òwiwelela mpaka okhwa ni kini kòvahe nampurutxi a ekumi. — Apok. 2:10.

Yesu aahimmaawe wa miloko sa oSmirna ni oFiladelfia. Owo ahaaleela makristu ale weera, khayaatthuneya woova mwaha wa osonttiwa, mwaha wooweera ororomela waya waakela otthuveliwa. (Apok. 3:10) Ninnatthuneya oweherera osonttiwa ni okhala oolikaneene weera nivilele osonttiwa iwo. (Math. 24:9, 13; 2 Akor. 12:10) Eliivuru ya Apokalise ennanleela weera atthu a Muluku yaakela osonttiwa mahiku ahu ala “mahiku Apwiya.” (Apok. 1:10) Apokalise ekapiitulu 12 ennathaliha ekhotto yeeyo yaawaniwe wiirimu opatxerakaru Omwene wa Muluku. Mikhayeli òvuwihiwa yoowo ori Kristu ni anakhotto awe yaawana ni Satana wamoha ni mademoni awe. (Apok. 12:7, 8) Yookhumelela? Amwiittani awo a Muluku yaaweriwa ni yaavonyeriwa waattamela elapo ya vathi. Mene nto awo ekumihera maxupo oohaalikeleya elapo ya vathi ni ootheene ankhala mwemmo. — Apok. 12:9, 12. w22.05 epax. 5 eparag. 12-13

Namathanu, 4 a Outubro

Wa Yahvéh Muluku ahu khemphwanyaneya yowotha. — 2 Sow. 19:7.

Yehova Muluku oohikhanleno nthalu, nto ophukela wawe ti waxariya. Yehova amulevelelaka mutthu khanweha ophwaneliwa wawe, muhakhu awe, itthu osuwenlaawe naari aarene mutthu oosuweliwaxa. (1 Sam. 16:7; Yak. 2:1-4) Khaninwera omukhanyerera Yehova weera apake etthu, naari omuttiya makhwankwa weera anilevelele. Vaavo Yehova onthanlaawe omulevelela mutthu, khampaka eyo moohupuwela. (Ott. 34:7) Khaninhovela weera Yehova, mphuki oreerela a elapo yootheene, mwaha woowera owo onnanisuwela nnenesene ni onnasuwela makhalelo ahu. (Ola. 32:4) Soolepa sa eHeberi sinnaiwanyeiha weera oleveleliwa ni Yehova ti wooreeraxa ni khonlikana ni etthu. Iparte ikina, “aavareliwa masu a eHeberi ni moovarihana ni Dicionário a Biblya annavareliwa muteko weera nihimwe nlevelelo, nenlo Yehova onwoniheraawe atthu, masu ala khaninhimmwa nlevelelo mutthu onamooniheraawe mukhwaawe. Nenlo nri noohikwanela nalikanxera ni nlevelelo na Yehova.” Nave Yehova paahi torinono owera woomulevelela mutthu ottharunwe. w22.06 epax. 4 eparag. 10-11

Esaabadu, 5 a Outubro

Omuhusihe mmiravo ephiro onrowaiye wettela, khanrowa ohiya ephiro awe mpaka wuluvala. — Mir. 22:6.

Waari weera nyuwo munnaahuwa anamwane anyu meekhaanyu, naari atthu a vate vanyu kaakhanle mweekhaikhaini, muupuweleke ela: ntakihero na nroromelo nanyu, ninnaalipiha atthu akina. Nnaamweera nyuwo mwiilipiheraka, ankha mwaninyu aahitthunaka otthara mikhalelo sa omunepani? Musuweleke weera omuxuttiha mwaana entthuneya ehuhu, vaavo mutthu onaalaawe mmiso, khansuwela wakhala weera mwiri owo onimwiima kapena hooye. Nave khansuwela wakhala weera mwiri onimunnuwa kapena hooye, naamwi vareene hiiho, owo onnavirelela ohelela. Nave, owo onnapaka ele onweraawe weera mwiri owo wunnuwe. (Mar. 4:26-29) Emoha-moharu, emaara ekina maaye pooti wiikoha wakhala weera wiilipihera wawe onnamukhavihera mwanawe. Nyuwo khamunsuwela wakhala weera onoothanla onvarala muteko Yehova naari hooye. Mene nyuwo wakhala weera munnapaka ele munweraanyu weera anamwane anyu exuttere ekhaikhai, munoowera waakhavihera wuunuwa moomunepani. w22.04 epax. 19-20 eparag. 16-17

Edomingu, 6 a Outubro

Wikuxa onnahola otholowa, wisona onnahola oriheya. — Mir. 16:18.

Emaara Salomoni anvarelaawe muteko Yehova ni murima wootheene, aakhalano moonelo wa eriyari-neeriyari woohima sa yoowo. Mene emaara aaraawe mmiravo, aasuwela weera sookhala itthu ahaaweraawe opaka nto mwaha wa yeeyo, owo anvekela nikhavihero Yehova. (1 Mam. 3:7-9) Salomoni apatxerakaru olamulela, owo annoova omorela muraakho wa wisunnuwiha. Mooripiha murima, Salomoni ahiya otthara miruku iya. Moovira ehuhu, owo aapatxera wisunnuwiha ni ohiya weetteela malamulo a Muluku. Malamulo makina yaahima weera, alopwana khuwaatthuneya waathela athiyana antxipale weera “murima aya ohihapuxiwe.” (Ola. 17:17) Salomoni atupha malamulo awo ni ahaathela athiyana 700 nave aakhalano amwaaseta ookwana 300, (1 Mam. 11:1-3) Araaya Salomoni uupuwela weera, khiyavo exumpe “soothene saari nnene.” yaaphiya ehuhu owo yaamukhumelenlaaya maxupo mwaha wohiwelela malamulo a Yehova. — 1 Mam. 11:9-13. w22.05 epax. 23 eparag. 12

Norempa, 7 a Outubro

Nto naxariya aka anakhale nokumi niwoko nowiwelela. — Aheb. 10:38.

Mutthu ti mutthu onnatthuneya opaka yoothanla yootthuneya. Omukhavihera Yehova Muluku ntoko mutokweene a elapo, naari okhala eparte ya mwiittani a Yehova Satana Diabo. Iri paahi soothanla iya piili, nto mutthu ti mutthu onnatthuneya othanla eparte ontthunaawe okhavihera. Ni yoothanla eyo, pooti okumihera okhalano ekumi yoohimala naari okhwa. (Math. 25:31-33, 46) Mpuwa wa “yoohoxa etokotoko,” atthu anrowa omwalamwaxiwa, akina erowaka ovuluxiwa mene akina erowaka onyaanyiwa. (Apok. 7:14; 14:9-11; Ez. 9:4, 6) Mwathanlaleene okhavihera omwene wa Muluku, nyuwo moopaka yoothanla yooreera. Ni nyuwo munnatthuna wakhavihera atthu akina opaka yoothanla yooreera. Eyo tho ennuuluma sa mareeliho mantxipale anrowaaya waakhela ale ari oororomeleya wa Muluku. Iyo itthu sootthuneya hiyo nintthuneyaahu osoma, mwaha wooweera napaka eyo, nnoowera olipiha onthamwene ahu ni Yehova. Mwa yeeyo, hiyo pooti ovarela muteko itthu nxutenraahu weera nakhavihere atthu akina ovirelela onvarela muteko Yehova. w22.05 epax. 15 eparag. 1-2

Nanaveli, 8 a Outubro

Òreriwa ti nyuwo, yawo . . . ewottherakani, yawùlumelani yonanara eri yotthene. — Math. 5:11.

Onnitthuneya opwatthela itthu Yehova onthalihaawe, ohiya itthu entalihaaya amwittani. Yobi anawiriyana vaavo Yehova uulumawe. Muluku aapatxera omuupuxera akhalaka ntoko aamulela ha: Miyo koosuwela itthu sootheene sinookhumelelani, munoona weera nkinoothokororani?’ Yobi ahaakhula mowiiyeviha mwaha woomuroromela Yehova, owo waakhula enre: “Miyo maru aka yera yiwaka sa weyo,” nto vanano, “maitho aka awoona weyo owithoni.” (Yobi 42:5) Yobi araaya eera akilaathiyeene vattuurani ni makhwatta yaasanre murutthuni mwaawe envihaka. Nnaamweera wareene hiiho, Yehova aamuleela Yobi weera annamusivela, annampwattha ni aamwaakhulela okhala nthamwene awe. (Yobi 42:7, 8) Olelo va, atthu pooti oniruwana ni oniramusa Eliivuru ya Yobi ennanixuttiha weera, nnoowera okhala ororomeleya wa Yehova nnaamwera nivirihaka maxupo. w22.06 epax. 24 eparag. 15-16

Namararu, 9 a Outubro

Wòphiya othela wa mwaputtiputthi. — Apok. 19:7.

Muupuwele moota arumeyi a Yehova enrowaaya ohakalala, vaavo enrowaaya ovuluwa yaanyaanyiwaka amwiittani a Muluku! Moohihovela, eyo enrowa okhala etempu yoohakalaliha! Onyanyiwa wa Babionia Mutokweene onooruha ohakalala wiirimu. (Apok. 19:1-3) “Othela wa Mwaputtiputthi” ola mwaha wootthuneya mwa eliivuru ya Apokalise. Ekhaikhai weera oothanliwa ootheene 144.000, anoorowa wiirimu ni enahala ohokolowa weera ekhavihere owana ekhotto ya Harmagedoni. Mene eyo kheiyono enrowa okhala etempu yoophwanelela othela Mwaputtiputthi. (Apok. 21:1, 2) Ntheli nno na Mwaputtiputthi, ninrowa weereya evinreene ekhotto ya Harmagedoni ni amwiittani ootheene a Muluku enyaanyinweene. (Nsal. 45:3, 4, 13-17) Eheeni enkela okhumelela ni ntheli na Mwaputtiputthi? Ntheli ninnamwiiraaniha mulopwana ni muthiyana. Emoha-moharu, ntheli na Mwaputtiputthi, ninkela omwiiraniha mwene Yesu Kristu ni “namatheliwa” a 144.000. Yoowereya eyo, enoopatxeriha olamulelo munyowani, yoowo onrowa okosoopa elapo mwa iyaakha 1.000. — Apok. 20:6. w22.05 epax. 17 eparag. 11-13

Namaxexe, 10 a Outubro

Òreriwa ti kaporo ole, oriki murwa Apwiy’awe, anaphwanyiwe avaraka muteko sisale. — Math. 24:46.

Yesu aahimme weera mahuku oomalihera aakela omuthanla “kaporo oororomeleya ni amiruku” weera yaavahe yootxa yoomunepani atthu a Muluku.(Math. 24:45) Mwene ahu Yesu onaavarela asinna oothanliwa weera yaavahe yootxa yoomunepani “ehuhu yoopwanelela” atthu a Muluku ni ale antthuna oxuttera ekhaikhai. Asinna ala khenuupuwela weera nroromelo nahu ninlipa ni yaawo. (2 Akor. 1:24) Opwaha mwa yeeyo, asinna ala aasuwela weera Yesu ti “mwene ni namahoolela” a atthu a Muluku. (Yes. 55:4) Okhuma eyaakha ya 1919, kaporo oororomeleya ni amiruku onnakumihera iliivuru sintxipale weera aakhavihere ale entthuna oxuttera ekhaikhai ni waavaha eyootxa yoomunepani atthu a Muluku. Eyaakha ya 1921, aakumiheriwa liivuru, A Harpa de Deus, aakhavihenre atthu antxipale oxuttera ekhaikhai ya mBiblyani. Moovira etempu iliivuru ikina saapakiwa. Eliivuru heeni yookhavihenreni omusivela Yehova ni omusuwela? w22.07 epax. 10 eparag. 9-10

Namathanu, 11 a Outubro

Mòkìkathiha oholo wa ekhov’anyu wa mahiku othene. — Nsal. 41:13.

Yehova mutthu ootepa ovaha okhanle. Muhipwatthaka moota muniilipiheraanyu onvarela, Yehova onrowa voovahani itthu sintxipale. (Mar. 10:29, 30) Owo onimoovahani ekumi yootepa ohakalaliha ni yooreera nnaamweera nreene elapo ela yoonanara ehanle omala. Nyuwo munoovirelela, onvarela muteko Tiithi ahu ansivelo a wiirimu mahiku ootheene, nsivelo nanyu ni Yehova, nnoovirelela waatxerereya ni nyuwo munookhala mahiku ootheene ni yoowo. Vaavo nyuwo muniivahereraanyu wa Yehova ni obatiziwa, nyuwo munnakhalano eparakha yonvaha etthu yootepa otthuneya Yehova. Itthu sootheene sooreera mwaakhanlaanyuno khalayi ni mukhanlaanyuno viinaano, onvaha Yehova. Nto nyuwo pooti omuxukurela mwaneene erimu ni elapo ela ya vathi munvahaka etthu yootepa otthuney ororomeleya wa yoovo, ni onvarela muteko ni murimaanyu wootheene. (Yobi 1:8; 41:11; Mir. 27:11) Mweekhaikhai, owo mukhalelo wootepa oreera woovarihela muteko ekumi anyu. Moohihovela, nsivelo muraanyuno ni Yehova, nri nthowa ntokotoko nneera niweeriheni nyuwo obatiziwa. w23.03 epax. 6 eparag. 16-17

Esaabadu, 12 a Outubro

Mmiravo onawerya sai wettela ephiro awe ahitthekelaka? Ìsunkaka mowiwanana ni masu anyu. — Nsal. 119:9.

Emaara mununnuwaanyu mukhalelo wa otthuna okonihana pooti okhala woolipa, mene nto erutthu anyu pooti wonyesererani weera mukonihane nto muhittiwale weera ti yeeyo Satana ontthunawe weera nyuwo mpake. Eheeni enkela wookhaviherani oviriha yoowereriwa ela? (1 Ates. 4:3, 4) Vaavo munanvekelaanyu Yehova mmuhuleleke murima anyu muhimukhuwaka eetthu. Muhimeke ekhaikhai ni munvekeleke nikhavihero weera oovaheeni ikuru. (Math. 6:13) Mupuweleke weera Yehova ontthuna wookhaviherani ohiya woothorihani. (Nsal. 103:13, 14) Muherere oreherera maxupo mekhinyu. Muulume ni asipapinyu voohima sa etthu enoovirani, ekhaikhai weera pooti ohikhala wookhweya waleela asipapinyu itthu sinoovirani Wakhala weera nyuwo munomusoma Biblya ni ovarela muteko etthu mumphwanyaanyu munimoona okhala wookhweya opaka soothala simmuhakalaliha Yehova. mmunepani munimonelela weera khontthuneya okhalano elista ya malamulo a yeele eri yoothanla weera mpake yoothanlanyu, mwaha wooweera nyuwo mmwereke wiwexexa moota Yehova ononelaawe woohima sa mwaha owo. w22.08 epax. 5 eparag. 10-12

Edomingu, 13 a Outubro

Akhalá [mutthu] ohinàpwattha awawe ni vatxipalexa amusi awe, ole ònruna wiwelela. — 1 Tim. 5:8.

Mukristu ori muhooleli a vatthokoni khankuxera matheela muritti oraaweno wookosoopa emusi awe ni itthu sa weerutthuni. Nyuwo mwaareene muhooleli a vatthokoni Pooti weera mwannaxupeya moota mweeraanyu nwereke othuma yootxa ni oliva empa yoowaalukari naari sootthuneya soowannyinyu. Nyuwo-tho pooti weera mwannoova oyeleela muteko anyu nave ohiphwanya mukina. Nyuwo pooti wooxupani ohiya muteko anyu yoowo munliviwaanyu musurukhu ni munvaraanyu okhuma khalayi mwaha wooweera etthu eyo pooti oxupiha okumi anyu. Satana onnavarela muteko woova iwo weera aahiihe atthu onvarela muteko Yehova. Satana ontthuna nuupuweleke weera Yehova khampwatthela vaavo ninxupeyaahu ni otxiha etthoko ahu. Vanooneya weera naahiikosoope hiyo pooti opaka ele ninweraahu weera nihiyeleele muteko ahu nnaamweera eyo ehelaka mpuwa ohitthara miruku sa mBiblyani. w22.06 epax. 15 eparag. 5-6

Norempa, 14 a Outubro

Nroromelo nle hiyo nrino ntoko nankura a ekhaikhai ni òlipa. — Aheb. 6:19.

Hiyo noosuwela weera Muluku ahu “òpixa murima òsapwanyeya, òtxerewa osarasareya ni òsareya mahala ni ororomeleya.” (Ott. 34:6) Opwaha mwa yeeyo, Yehova ennamusivela exariya. (Yes. 61:8) Emaara yeeyo onnonaawe nihaawaka owo onnanvoreya murima nave-tho onnona ewoora onkelawe omaliha maxupo ootheene. (Yer. 29:11) Hiyo khaniwera woona ewoora sinkelaya wereya itthu iya, mene nto itthu iya siri itthu sinneriha omusivela vantxipale Yehova! Mathowa heeni makina anneriha osiveliwa ekhaikhai? Ekhaikhai ennanivaha yooweherera ni ennahiyaniha ekumi ahu. Ntoko hiihale nankura onamweemexaawe barco nipuro noophwanelela envireene epheyo etokotoko, emoha-moharu enereya ni nroromelo nahu nenno ninkhuma mBiblyani ninanikhavihera okhala omala navirihaka maxupo. Ekhaikhai weera murumwa Paulo uluma sa makristu oothanliwa yaawo enkela okhala wiirimu, mene masu ale ennavareleya muteko wa makristu arino yooweherera yookhala valaponi mparadiso. (Yoh. 3:16) Muroromeleke weera yoororomela eyo muraanyuno yokhalano ekumi yooreera. w22.08 epax. 14-15 eparag. 3-5

Nanaveli, 15 a Outubro

Nsuwa nihinele [mureene] onyonyiwa. — Aef. 4:26.

Waaroromela wahu asinna onvarihana ni nsivelo. Ekapiitulu ya 13 ya ekarta yoopatxera ya Akorinto onniiwanyeiha weera nsivelo pooti onikhavihera waaroromela atthu akina naari otthikela omuroromela mutthu. (1 Akor. 13:4-8) Mwa ntakihero, eversu ya 4 eneera “osivela onnavilela ni osivela onnamorela ikharari” Yehova onnanipixera murima nnamweera nimutthekelaka. Opwaha mwa yeeyo hiyo nintthuneya wapixera murima asinna ni asirokora nnaamweera awo epakaka etthu eninyoonyiha ni onivoreiha murima, eversu ya 5 nave-tho ennahima weera “[Osivela] khonanyonyiwa ni khanimira supi” nave-tho hiyo, Khontthuneya wuupuwelela etthu yoonanara munna onnipakelaawe Koheleti 7:9, ohimme weera “khontthuneya okhala owakuvela ommira supi”. Etthu enkela onikhavihera waroromela asinna ori werera waweha ntoko Yehova onawehaawe. Yehova onnasivela asinna ni khanlepa itthu soonanara awo emupakelaya, nave-tho hiyo nintthuneya opaka emoharu. (Nsal. 130:3) Ontthuneya owehexexa mikhalelo sa asinna sa itthu soorera. — Math. 7:1-5. w22.09 epax. 3-4 eparag. 6-7

Namararu, 16 a Outubro

Eni yèreye ehuhu yovalavela. — Dan. 12:1.

Eliivuru ya Daniyeli ennahima itthu seera sikhumelele mahiku oomalihera. Mwa ntakihero, Daniyeli 12:1 oneera: Mikhayeli yoowo ori Kristu “onakhala ni ana a muloko á [wa Muluku].” Eparte ya eprofesiya ela ekwanenle eyaakha ya 1914 Yesu akhalakaru mwene a Omwene wa Muluku. Mene tho Biblya onnahima weera “ehuhu ene yeeyo anaakhumelele Mikhayeli ntxelo eni yereye ehuhu yovalavela ehitonko wooneya okhuma woopatxerani mpaka etempu ene yeele.” “Etempu ela yooxupa” etempu ya “yoohoxa etokotoko” elempwale va Matheyo 24:21. Yesu onkela weemela weera aakhavihere atthu a Muluku owo onrowa opaka eyo okhwipi wa yoohoxa etokotoko, naari neere, Harmagedoni. Liivuru Apokalise onnahima atthu a Muluku ntoko muloko mutokotoko yoowo onkhuma wa ‘yoohoxa etokotoko.’ — Apok. 7:9, 14. w22.09 epax. 21 eparag. 4-5

Namaxexe, 17 a Outubro

Kini kimutxipihe mbukhuni mwaka yole okitthekenle. — Ott. 32:33.

Masina ekhanle mulivuruni mwa okumi pooti otxipihiwa. Yehova onvarihenle muteko lapixi weera olepe masina awo. (Apok. 3:5, enoota.) Nintthuneya opaka ele ninweraahu weera nsina naahu nivirelele olempwa mulivuruni mwa ekumi ni elapisera. Napaka eyo, khaninrowa otxipihiwa. Atthu yaale nlepwale nsina naya muliivuruni mwa ekumi eneerela eparte atthu yaale ethanliwe weera yalamuleleke ni Yesu wiirimuMoovarihana ni ele murummwa Paulo aalepenlaawe “asinna” oFilipi, masina a asinna oothanliwa yaawo enkela olamulelaka ni Yesu, aalempwa muliivuruni mwa ekumi. (Afil. 4:3) Mene nto awo antthuneya ovirelela okhala oororomeleya weera nsina naya nihitxipihiwe muliivuruni mmo. Asinna awo oothanliwa masina aya ankela ovirelela okhala muliivuruni mmo, yaakhela etthuvo aya yoomalihera. Mene eyo, enkela weereya ehinaaye okhwa naari ehipatxenre maxupo matokweene. — Apok. 7:3. w22.09 epax. 14 eparag. 3; epax. 15 eparag. 5-6

Namathanu, 18 a Outubro

Òreriwa opwaha ti yale anìwa nsu na Muluku ni anakhapelela. — Luka 11:28.

Muupuwelele etthu ela, muupuwele weera mutthu onnooreherelani eyootxa enoosivelanixa weera oovaheeni. Mene pooti weera nyuwo muri mwaakuveyaka ni ooxupeya, ni munatxa yootxa ele muthukumelaka. Etempu mummalihanyu otxa, nyuwo munnuupuwela weera mwannaakuvihaxa otxa yootxa ele, nto khamoonne osiva nto mwaatthuneya otxa moomaleleya. Neereke enneereya etthu emoharu mwaatxaaka yootxa ya omunepani ya Yehova? Mwiisukereke etempu weera mmusome Biblya ari masu a Muluku, ni muupuweleke sooweereya ntoko nyuwo muri vaavo. Mwapaka eyo, enimoophwanyihani ohakalala. Yesu oomuthanla “kaporo ororomeleya ni a miruku” weera avaheke yootxa ya omunepani mwa ehuhu yoophwanelela. Hiyo ninnatxa yootxa eyo ya omunepani. (Math. 24:45) Ekaruma yooreerela mwa sootheene kaporo oororomeleya ompakaawe ori Biblya. — 1 Ates. 2:13. w22.10 epax. 7-8 eparag. 6-8

Esaabadu, 19 a Outubro

Tthiri munep’ahu wòtepa ovona ni oramusiwa wa alipa òpuha nniveho na òwisona. — Nsal. 123:4.

Biblya aahima varatxiru weera mahiku oomalihera yaamukhala anamaveeha antxipale. (2 Ped. 3:3, 4). Awo aneettihiwa ni “mikhalelo saya soonanara,” naari ni mikhalelo sihinamusivela Muluku. (Yuda 7, 17, 18) Naahikosopa pooti okhalano mukhalelo wa anamavanyiha. Nnasepe hayi mukhalelo ola? Moota woosepa mukhalelo owo ori waasepa anamavanyiha. (Nsal. 1:1) Eyo entaphulela ohawiriyana naari ohisoma iliivuru sa anamavanyiha. Mootoko ohovela miruku nnaakhelaahu wa Yehova ni mareherero awe? Weera musepe eyo, onnatthuneya wiikoha ha: ‘Keereke kinnahovela wakhala weera noohaakhela miruku minyowani naari yoothaliha ekina? Keereke kinnasaasa soottheka sa ale anhoolela?’ Nareherera mukhalelo ola etthu eyo enoomuhakalaliha Yehova. — Mir. 3:34, 35. w22.10 epax. 20 eparag. 9-10

Edomingu, 20 a Outubro

Empa ya israeli. Khentthuna owìwa weyo. — Ez. 3:7.

Munepa wootteela wa Muluku waamulipiha Ezekiyeli weera aweere ovara muteko athanleliwaawe woowalaleera atthu ottiya maru ni owuma murima. Yehova aamweerela Ezekiyeli: “Miyo kini kitatuxe ekhove aya ekhale yohànuwa ntoko yawaya ni eyutxi aya ekhale yohànuwa ntoko yawaya, tthiri kini kitatuxe eyutxi aya ekhale yolipa ntoko ediamante eri yoolipa opwaha maluku. Ohiwove yawo nari ohituthuwe oholo waya niwoko ari empa yohileleya.” (Ez. 3:8, 9) Waakhala ntoko Yehova aamweerela ha Ezekiyeli: “Ohihiye ottiya maaru wa atthu ala wookhulumulaka.” Miyo kimmoolipiha. Ovinyera vaavo munepa wootteela wa Yehova, wannamukhavihera Ezekiyeli mmutekoni mwawe wootheene woolaleera. Ezekiyeli olempe ha: “Ntata na Yahvéh nikilemelaka.” Yaavira esemana emoha weera Ezekiyeli iiwexexe nnene mitthenka eeraawe alaleye ni wuuluma moovara murima. (Ez. 3:14, 15) Nto Yehova aamweerela Ezekiyeli weera arowe omusatalani weiwo ‘munepa wootteela weeraaya wuulume ni [yoowo].’ (Ez. 3:23, 24) Yeereyakaru eyo, Ezekiyeli aari oolikaneene weera avare muteko awe woolaleera. w22.11 epax. 4-5 eparag. 8-9

Norempa, 21 a Outubro

Mpaka lini, Yahvéh, kinavekelaka ekhavihero, weyo ohinakìwa? Weyo ovilelaka sonanara? — Hab. 1:2, 3.

Mprofeti Habakuki aaviriha maxupo mantxipale. Vanooneya ntoko yaaphiya etempu owo aahovelaawe waari weera Yehova annamuxikha owo. Nto owo aamuhulela murima Yehova ni aahima itthu sootheene saari va murimani vawe. Yehova aahakhula nivekelo nna na murumeyi ola oororomeleya. (Hab. 2:2, 3) Habakuki aapatxera wuupuwela itthu sootheene Yehova aapakenlaawe atthu awe. Wuupuwelela nno, waamukhavihera ophwanya ohakalala veeli. Ti vanto Habakuki ahoona weera Yehova annamuxikha owo ni annatthuna omukhavihera wa maxupo ootheene eeraawe avirihe. (Hab. 3:17-19) Ninxuttera eheeni? Wakhala weera nyuwo munnaviriha maxupo, munvekeleke Yehova muhimaka itthu sootheene siri vamurimani vanyu nave munvekeleke Yehova weera ookhavihereni. Muroromeleke weera Yehova onoorowa woovahani ikuru weera nvirelele ovilela. Moonaka vale moota Yehova onookhaviheraaweni, nroromelo nanyu nnookhala noolipa. Wakhala weera nnovarexexa yookhovelelaahu yoomunepani, khanakulela weera maxupo naari ohovela oniihihe omukokhorela wahu Yehvéh. — 1 Tim. 6: 6-8. w22.11 epax. 15 eparag. 6-7

Nanaveli, 22 a Outubro

Vekhaikhai kinnòlela wi olelo vava onokhale ni miyo mparadiso. — Luka 23:43.

Yesu ni anakirime ale eeli yeera eluwelaaka mwa iminutu soomalihera sa ekumi aya. (Luka 23:32, 33) Anakirimeene tiyaale yaamutheya Yesu ehinaakuve opatxera oluwela, (Math. 27:44; Mar. 15:32) Mmoha anakirime ale aatxentxa muupuwelo awe ni aheera, “Yesu okùpuwele miyo, vanrowawe momweneni mwá.” Yesu ahaakhula va masu ari mwa yoolepa ya olelo, (Luka 23:39-43) Masu Yesu amuleliyaawe nakirime ole, eneriheke wupuwelela moota ekumi eneeraya yakhale oparadiso. Veekhaikhai nnoorowa oxuttera etthu voohima sa eparadiso ni olamulela woomaleleya wa mwene Salomoni. Biblya onnahima weera Yesu toowera ompwaha Salomoni. Nto niweherereke weera Yesu ni a 144.000 oothanliwa enoopaka etthu yooreera elapo ela ya vathi. (Math. 12:42) Ekhaikhai weera “iputtiputthi ikina” sikhalanne yooweherera ya okhala elapo ela ya vathi, sinnatthuna osuwela etthu heeni entthuneyaaya opaka weera sikhale mparadiso. — Yoh. 10:16. w22.12 epax. 8 eparag. 1; epax. 9 eparag. 4

Namararu, 23 a Outubro

Owo onimòmorela ikharari, anyi, onimòphwanyiha mahala, àkhulelaka nsu na okhuwela wá. — Yes. 30:19.

Yesaya onnanroromeliha weera Yehova onnakhula mavekelo vaavo nnavekelaahu nikhavihero, ni owo onnaakhula moohipisa mavekelo ahu. Ni Yesaya ahaatxerera ni masu ala: “Iwakaru nsu na onowakhula nananoru.” Masu ala oomaaliha ennonihera weera Tiithi ahu vonnatthuna waakhavihera ale enanvekela. Osuwela eyo enoonikhavihera ovilela moohakalala. Yehova onniiwa mavekelo a mutthu ti mutthu. Mwaha wa heeni ninhimahu hiiho? Iversu soopatxera sa ekapiitulu 30 ya Yesaya, Yehova onnavarela muteko masu oweera nyuwosa aahimaka atthu awe, masu oweera “nyuwosa” onahima atthu awe ntoko egurupu. Mene eversu 19, “nyuwo”, mwaha wooweera owo ontthuna weera aruhele mitthenka sawe wa mutthu ti mutthu wa arumeyi awe. Yesaya olempe há: Nyuwo khamukela wiinla wakhala weera munookhuwela weera mukhaviheriwe, aani, owo onimophwanyiha mahala; nto onnowakhulani. Ntoko Tiithi ansivelo, opwaha mwa yeeyo, owo onnanipwattha ootheene hiyo ni onniwa mavekelo ahu. — Nsal. 116:1; Yes. 57:15. w22.11 epax. 9 eparag. 5-6

Namaxexe, 24 a Outubro

Mukhale òtxentxera ntoko enowa ni òmàla ntoko ekhunda. — Math. 10:16.

Olaleera ni waapaka atthareli nnaamweera nttharatthariwaka onnaniphwanyiha ohakalala ni murettele. Ahooleli aYuda yahaalamula arummwa weera yeemexere olaleera. Mene arummwa ala oororomeleya yaathanla omwiiwelela Muluku. Awo yaavirelela ovara muteko woolaleera ni yaaphwanya ohakalala mwaha woosuwela weera yaapaka yootthuna ya Muluku. (Mit. 5:27-29, 41, 42) Ekhaikhai weera vaavo muteko ahu onkhoottihiwaaya ontthuneya olaleeraka niikosoopaka. Mene napaka ele ninweraahu weera nivare muteko woolaleera nnoophwanya murettele yoowo onkhuma wa Yehova mwaha woosuwela weera ninpaka yootthuna awe ni weera nneerela eparte muteko yoowo onvuluxa ikumi sa atthu. Muhihoveleke weera nnaamweera itthu sixunpeene nyuwo munookhalano murettele. Ti ehuhu ene yeela yooxupa nyuwo muntthuneyaanyu wuupuwelela weera ninnatthuna murettele Yehova onvahaawe. Nto muroromeleke eyo emaara yeeyo munvirihaanyu maxupo a eretta yowaakuva omwaramwareya, erisa ya ephattu naari ottharatthariwa. Mwaatthameleke mareherero a Yehova. Ni muupuweleleke itthu sooreera Yehova onkelaawe onivaha muhoolo. Mwapaka eyo “murettele wa Muluku onakhale ni nyuwo.” — Afil. 4:9 . w22.12 epax. 21 eparag. 17-18

Namathanu, 25 a Outubro

Owara omutthu musyani. — Aef. 4:24.

Weera nipake eyo nintthuneya wiilipihera weera nisepe onyoonyiwa ni ommira supi, nto khahiyono ti wookhweya opaka eyo. (Aef. 4:31, 32) Mwaha wooweera itthu ikina hiyo nookhovelela opaka, Biblya onhima weera “mutthu owali onnera sohureya sintxipale.” (Mir. 29:22) Mutthu okhalanne mikhalelo iyamweekhaikhai ontthuneya wiilipihera nnaamweera obatiziweene. (Arom. 7:21-23) Wakhala weera nyuwo mookhalano mukhalelo woonanara, munvekeleke nikhavihero Yehova ni muroromeleke weera owo onimookhaviherani. (1 Yoh. 5:14, 15) Ekhaikhai weera Yehova khankela ovinxa mukhalelo owo, mene nto owo onimoovahani ikuru weera nwaneno mukhalelo owo. (1 Ped. 5:10) Nave-tho, mpakeke itthu moovarihana ni mavekelo anyu musepaka itthu seiyo seera sitthikihere mikhalelo sa khalayi. Nihiyeleeleke etempu ahu nuupuwela itthu soonanara. — Afil. 4:8; Akol. 3:2. w23.01 epax. 10 eparag. 7, 9-10

Esaabadu, 26 a Outubro

Ole anamusivela Muluku, amusivele mukw’awe. — 1 Yoh. 4:21.

Moota woowonihera nsivelo nno ori wiilipihera ovara muteko woolaleera, mwaha wooweera hiyo ninnatthekula ni atthu ootheene nnaaphwanya ahu nihipwatthaka eraasaaya nuulumo naya naari itthu ekhalannaaya. Nto naapakaka hiiho, ninnoonihera mukhalelo wa Yehova weera atthu ootheene yoopowe “siso ephiye osuwela ekhaikhai.” (1 Tim. 2:4) Hiyo tho ninnoonihera weera ninnamusivela Yehova ni Yesu vaavo nnaasivelaahu asinna ni asirokora. Mwaha wooweera ninnaapwattha ni ninnaakhavihera vaavo envirihaaya maxupo, ni wakhala weera munna mmoha ookhweliwa hiiva ninnamulipiha, avoreyiwa hiiva ninnamuxekura ni axupeyaxa hiiva ninniilipihera weera nimuhakalalihe. (2 Akor. 1:3-7; 1 Ates. 5:11, 14) Hiyo ninnaavekelela asinnihu mwaha wooweera “nivekelo na naxariya ti na ikuru.” — Yak. 5:16. w23.01 epax. 28-29 eparag. 7-8

Edomingu, 27 a Outubro

[Mulipihaneke] mukina ni mukhw’awe, ni mùnnuwihaneke mukina ni mukhw’awe. — 1 Ates. 5:11.

Ntoko hiihaale mutthu onvara muteko wooteka omphwanyaawe sookumanano moovira etempu, hiyo-tho pooti oreherera moota nnaalipihaahu asinna. Hiyo pooti waalipiha asinna ovilela maxupo aya naaleelaka sookumanano saatthu yaawenre owina maxupo aya. (Aheb. 11:32- 35; 12:1) Hiyo-tho pooti waasaasera murettele niwuulumaka mooreerela atthu akina. Nave-tho onnatthuneya wiilipihera waasasera murettele yakhumelela maxupo yaawo anoopopiha murettele mmulokoni ni asinna wakhumelela ohiiwanana. (Aef. 4:3) Nave naahimaka itthu sa mBiblyani ninnaalipiha asinna yaawo ari ootteettheya moomunepani, ninnaakhavihera ookhalano nroromelo noolipa. Asinna anvara muteko wooteka ipa toohakalala mwaha wa muteko ampakaaya. Nave-tho hiyo, nnoowera okhala oohakalala naalipihaka asinna a mmulokoni. Iprediyu asinna awo ampakaaya khasinkhala mahuku ootheene, mene naalipihaka asinna nnoohakalala mahuku ootheene. w22.08 epax. 22 eparag. 6; epax. 25 eparag. 17-18

Norempa, 28 a Outubro

Yahvéh onvaha miruku, mmwanoni mwawe onnakhuma osuwela ni wiwa’mo. — Mir. 2:6.

Yesu aahima mukhalelo wootepa otthuneya wakhala weera ninnatthuna omwiiwexexa Biblya: Iseru. (Math. 24:15) Iseru ti heeni? Mukhalelo nraahuno woovirikanyiha miruku soonanara ni miruku sooreera, mutthu okhanleno iseru onnawera ovirikanyiha miruku ni itthu ikina, opwaha mwa yeeyo, iseru sinnawera onnikhavihera woona itthu sa muhoolo. Ni Yesu aahima weera nintthuneya okhalano iseru weera niwere woona okwanela wa iprofesiya. Weera nittottele mureerelo ele ninsomaahu mBiblyani, nintthuneya okhalano mukhalelo owo. Yehova onnaavaha iseru arumeyi awe. Mwa yeeyo, munvekeleke Yehova weera oovaheeni ikuru weera mukhaleno mukhalelo owo. Mene nto hiyo nintthuneya wiilipihera, moota heeni? Musomeke vakhaani-vakhaani weera nwere woona waari weera ele munsomaanyu ennalikana ni itthu musuwenlaanyu. Ikaruma iyo sooxuttiha sinimookhaviherani nyuwo okhalano iseru ni wiiwexexa ele munsomaanyu mBiblyani, ni moota heeni munkelaanyu ovarela muteko mweekumini mwanyu. (Aheb. 5:14) Mwamusoma Biblya ni iseru nyuwo munoowera omwiiwexexa nnene sene. w23.02 epax. 10 eparag. 7-8

Nanaveli, 29 a Outubro

Mwa yowo ninakhala n’okumi ni ninnètta ni ninnahala. — Mit. 17:28.

Nkuupuwelani nyuwo mwaakhenleene equaadru yootepa otthuneya yeeyo nvahinwaanyu ninthamwene anyu. Menento eyo khemalenle, mwaha wooweera yooriipa vakhaaneene, yookhalano murawa ni yoothaleya vakhaaneene vateelani. Menento nnaamweera vareene hiiho, equaadru eyo khehiñye okhala yootthuneyaxa mwaha wooweera ti yamusurukhu. Moohihovela nyuwo mwampaka ele munweraanyu weera mukosoope equaadru eyo yootepa oreera. Vamoha-moharu, Yehova oonivaha yoovaha yootepa otthuneya yeeyo eri ekumi. Yehova mwaha woovaha mwiitti ekumi owo onvaha mwanawe weera anoopole. (Yoh. 3:16) Yehova ephattuwelo ya ekumi. (Nsal. 36:10 [36:9, NM]) murummwa Paulo aahaakhulela eyo vaavo aahimmaawe ha: “Vekhaikhai mwa yowo ninnakhala n’okumi ni ninnètta ni nookhala.” (Mit. 17:25, 28) Mwa yeeyo, hiyo pooti ohima weera ekumi ahu yoovaha ya Muluku. Yehova onnansivela, nto mwaha wa yeeyo owo onnanivaha itthu sootheene ninhaawelaahu weera nivirelele okhala akumi. (Mit. 14:15-17) Nto mahuku ahu ala Yehova khampaka miiriira weera nivirelele okhalano ekumi. Ohiya eyo owo onweherera weera mutthu ori poothe a hiyo iilipihereke weera akosoope ekumi awe ya weerutthuni ni ya omunepani. — 2 Akor. 7:1. w23.02 epax. 20 eparag. 1-2

Namararu, 30 a Outubro

Olepe mbukhuni sothene kinrowaka wòlela. — Yer. 30:2.

Hiyo ninnaxukurela vantxipale mwaha wa Yehova onivaha Biblya. Nto mwaha wa Biblya hiyo ninnawera ovilela maxupo ninkumanaahuno mahikwaano. Nave-tho mwaha wa Biblya Yehova onnanivaha yooweherera yooreera ya muhoolo. Nto etthu yootepa otthuneya, Yehova onnanvarihela muteko Biblya weera anixuttihe mikhalelo sawe. Ophimelela mikhalelo sooreera sa Yehova sinnavara murima ahu, ni onnaneeriha otthuna omwaattamela owo.(Nsal. 25:14) Yehova ontthuna weera atthu emusuwele. Khalayi Yehova aavarihela muteko oloha, soowooniheriwa, mpaka aaruma malaika weera yaakhavihere atthu omusuwela owo. (Nam. 12:6; Mit. 10:3, 4) Mene khawaakela owereya osoma sooloha iyo, soowooniheriwa ni mitthenka iyo sahaalempwale mBiblyani. Nto tiyeeyo yaamweerinhe Yehova owuupuxera alopwana olepa sooweereya iyo mBiblyani weera hiyo nisuwele. Hiyo nnoowera ohima moohihovela, weera ephiro Yehova othanlalaawe weera uulumeke ni hiyo ti yooreera. Mwaha wooweera “Muluku ephiro awe ti yowokowa.” — Nsal. 18:31 [18:30, NM]. w23.02 epax. 2 eparag. 1-2

Namaxexe, 31 a Outubro

Ovaha ti etthu yorera opwaha wakhela. — Mit. 20:35.

Muthanleke soluluwanya sooreera sa omunepani. Nyuwo pooti othanla soluluwanya sanyu sinkela olipiha nroromelo nanyu ni okhala mukristu oreera. (Aef. 3:16) Mwa ntakihero, nyuwo pooti woonelela weera yooluluwanyaanyu yooreera mukhanlanyu ookwanihera ori wunnuwihera yoosomanyu yoomekha ni omusoma wanyu Biblya. (Nsal. 1:2, 3) Apaale nyuwo munonelela weera ontthuneya otthipanyera opaka wanyu mavekelo. Araya, nyuwo tho pooti woonelela weera ontthuneya okhala owihiha weera mpakeke sothanla sa nnene voohima sa matthekulelo anyu ni moota munvarihelaanyu etempu anyu. (Aef. 5:15, 16) Wakhavihera atthu akina pooti wookhaviherani okhala mukristu olipa. Mwa ntakihero, nyuwo pooti okhalano yooluluwanya ya waakhavihera asinna ni asirokora owuuluvala ni ale anivoreiwa. Apaale nyuwo pooti wathumela etthu naari waakhavihera miteko sa vaate, nyuwo tho, pooti waakhavihera ovarela muteko ikaruma saya eletroniku. (Math. 9:36, 37) Wawereyaka nyuwo pooti ovolowa muteko wa ehuhu yootheene. w22.08 epax. 6 eparag. 16-17

    Ibuukhu sa Makhuwa-Shirima (2018-2025)
    Okhuma
    Ovolowa
    • Makhuwa-Shirima
    • Okawela
    • Muntthuna Anyu
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Masu Oovarihela muteko
    • Mwaha Woosunka Isiiri
    • Privacy Settings
    • JW.ORG
    • Ovolowa
    Okawela